{"guid": "92aa29a0-967a-4f79-8350-d80e8ba25049:d84cf0cb-8b17-4ce3-9a48-8029458c1e8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/56/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/56/2019 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 10Sžfk/56/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1", "identifikacne_cislo": "1016201877", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d84cf0cb-8b17-4ce3-9a48-8029458c1e8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/56/2019\n1016201877\n24. 11. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobkyne AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava,\nIČO: 47 918 101, právne zastúpená Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59,\n841 06 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1401226/2016 zo dňa 3. augusta 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu Bratislave č. k. 5S/205/2016-167 zo dňa 10. júla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n576299/2016 zo dňa 27.04.2016 vyrubil žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel\ndane v sume 1.586,03 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1401226/2016 zo dňa 03.08.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n4. K námietke žalobkyne, že správca dane porušil § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože daňová\nkontrola trvala 540 dní, krajský súd uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia, ktorá je zákonnou lehotou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu\nzáväzným limitom určujúcim jej zákonnosť. Daňová kontrola sa vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je\n\nnevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu, čo znamená aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý\nsi správca dane zvolí musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti.\n5. Krajský súd ďalej uviedol, že žiadosťou o MVI č. 9900430/5/5535199/2013/Tah zo dňa 13.12.2013\npožiadal správca dane o preverenie obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami žalobcu so\nspoločnosťou KAPITAL SYSTEM s.r.o., Praha, za preverované obdobie 09-12/2009. Správca dane\nžiadal preveriť skutočnosti: 1. či boli skutočne predmetom dodania ojazdené automobily; 2. v akom\nrežime zdaňovania bol tento tovar dodaný; 3. vystavil Váš platiteľ faktúry za predaj týchto vozidiel; 4. z\nakého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. Správca dane vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie č.\n9900430/5/5631310/2013/Tah, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil daňovú\nkontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september\n2009, november 2009, december 2009 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej\nna vydanie rozhodnutia, ktorým bolo podanie žiadosti o MVI týkajúcej sa DPH. Daňová kontrola bola\nprerušená od 23.12.2013. Krajskému súdu z administratívneho spisu vyplývalo, že správca dane zaslal\n5 urgencií na žiadosť o MVI: Urgencia zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/1662342/2014/Tah zo dňa\n29.04.2014, Urgencia č. II zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/3690598/2014/Tah zo dňa 30.07.2014,\nUrgencia č. III zaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/4848713/2014/Tah zo dňa 31.10.2014, Urgencia č. IV\nzaevidovaná pod ev. č. 9900430/5/243783/2015/Tah zo dňa 02.02.2015, Urgencia č. V zaevidovaná pod\nev. č. 395301/2015 zo dňa 06.05.2015. Odpoveď na žiadosť o MVI bola zaslaná požiadaným orgánom\ndňa 28.05.2015 žiadajúcemu orgánu, ktorý ju dňa 15.06.2015 doručil správcovi dane.\n6. Podľa názoru krajského súdu § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku je potrebné vykladať aj\nv spojitosti s jednou zo základných zásad správy daní uvedenú v § 3 ods. 2 veta druhá Daňového\nporiadku, podľa ktorého je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov\na použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a vedú k správnemu určeniu\na vyrubeniu dane. Krajský súd ďalej konštatoval, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly\nz dôvodu žiadosti o MVI nemohol posúdiť, pretože sa týkala zdaňovacieho obdobia september 2009,\nnovember 2009 a december 2009 a následného vyrubenia dane za tieto zdaňovacie obdobia.\n7. V súvislosti s posúdením primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly krajský súd poukázal na\nzákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval\nSmernicu Rady EÚ č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktoré boli\nprijaté s cieľom zefektívnenia a zrýchlenia spolupráce pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ\nv daňových veciach. V čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. sú stanovené konkrétne\nlehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu.\n8. Taktiež poukázal na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu\na boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a nasl. stanovil, že žiadaný orgán má poskytnúť\ninformáciu tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný\norgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so\nslovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na\n§ 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte uvedených smerníc, t. j. pominutie\ndôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených\nv smernici pre poskytnutie požadovaných informácií.\n9. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval\nsprávca dane v súlade s daňovým poriadkom a dodržal všetky lehoty, ktorý daňový poriadok upravuje.\nMal za to, že interný riadiaci akt č. 1/2013/1100204/P z 15.01.2013 - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie\ndaňovej a colnej nemôže meniť lehoty stanovené v § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. a čl. 7 Smernice\nč. 2011/16/EÚ z 15.02.2011. Takýmto postupom správcu dane dochádza k obchádzaniu zákona a v\nprípade akceptovania takéhoto postupu by daňová kontrola mohla trvať neobmedzený čas.\n10. Krajský súd konštatoval, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly,\nčím porušil nielen § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti\nv daňovom konaní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade\nso zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,\nktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). V prípade\nak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho\n\nzavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v\nprotokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Krajský súd napadnuté rozhodnutie správcu dane\na žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., pretože v konaní daňového orgánu došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a ďalšími dôvodmi žalobkyne uvedenými v žalobe sa\nnezaoberal.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta.\n13. Sťažovateľ zotrval na svojom stanovisku, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods.\n10 Daňového poriadku bola postupom správcu dane v súvislosti s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly\n(zaslanie žiadosti o MVI a následných urgencií na urýchlené vybavenie žiadosti o MVI) zachovaná.\nSprávca dane zaslal žiadosť o MVI do iného členského štátu EÚ za účelom preverenia skutočností\ntýkajúcich sa dodávok ojazdených motorových vozidiel opodstatnene a v súlade so zákonom, keďže\nžalobkyňa uviedla nepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa nákupu, predaja a prepravy tohto tovaru ojazdených motorových vozidiel. Práve z dôvodu zaslanej žiadosti o MVI správca dane rozhodnutím\nč. 9900430/5/5631310/2013/Tah zo dňa 18.12.2013, daňovú kontrolu prerušil od 23.12.2013 do\n15.06.2015, kedy obdržal odpoveď na žiadosť o MVI. Nevyhnutnosť zaslania žiadosti o MVI a dôležitosť\nodpovede na zaslanú žiadosť o MVI žalovaný, ako aj správca dane odôvodňovali preverením skutočností\ntak, aby daň bola určená správne, preto počas prerušenia daňovej kontroly správca dane zaslal až 5\nurgencií na urýchlené vybavenie žiadosti o MVI.\n14. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd primeranosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly poukázaním\nna zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval\nSmernicu Rady EÚ č. 2011/16 EÚ zo dňa 15.02.2011, na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ako aj\nsvojou ďalšou argumentáciou posúdil nesprávne. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR, z ktorej jednoznačne vyplýva, že možnosť prerušenia daňovej kontroly je v\njustičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva plne akceptovaná.\n15. Na rozdiel od názoru krajského súdu má sťažovateľ za to, že pri žiadosti o MVI správca\ndane postupoval v súlade s článkami nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, pretože\nbez požadovaných informácií nemohol v daňovej kontrole pokračovať z hľadiska dôvodu prerušenia\nuvedeného v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ako aj z hľadiska čo najúplnejšieho zistenia\nskutkového stavu v snahe správneho určenia dane a naplnenia základnej podstaty daňovej kontroly\nuvedenej v § 44 ods. 1 Daňového poriadku.\n16. Sťažovateľ poukázal na bod 78 odôvodnenia rozsudku, v ktorom krajský súd poukázal na zákon\nč. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu\nRady EÚ č. 2011/16 zo dňa 15.02.2011, ktorá sa však na oblasť DPH podľa článku 2 bod 2 smernice\nnevzťahuje. Administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu členských štátov proti podvodom\nv oblasti DPH upravuje Nariadenie Európskych spoločenstiev č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o\nadministratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa článku 10\nnariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné,\nno najneskôr tri mesiace po prijatí žiadosti. Podľa článku 12 nariadenia rady, pokiaľ žiadaný orgán nie\nje schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o\ndôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Podľa\nžalovaného z uvedeného vyplýva, že lehoty sú určené pre orgán, ktorý je žiadaný na vybavovanie\nmedzinárodného dožiadania, ale nie sú lehotami, ktoré stanovujú dobu - lehotu na prerušenie daňovej\nkontroly, vykonávanej žiadajúcim orgánom. Prerušenie daňovej kontroly v tuzemsku sa riadi Daňovým\nporiadkom. Podľa ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly\n\nje najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Nakoľko počas prerušenia daňovej kontroly v súlade s § 61 ods.\n5 Daňového poriadku lehoty neplynú, mal žalovaný za to, že dĺžka výkonu predmetnej daňovej kontroly\nbola plne v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku.\n17. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že s uvedenými právnymi názormi sťažovateľa\nnesúhlasí a rozsudok napadnutý kasačnou sťažnosťou považuje za zákonný. Stotožnila sa so záverom,\nže doba trvania daňovej kontroly presiahla zákonom ustanovenú maximálnu dĺžku, v dôsledku čoho\nprotokol o výsledku daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, a preto z\nneho vychádzajúce rozhodnutie správcu dne a žalovaného sú nezákonné, preto navrhla, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bol žalobkyni určený\nrozdiel dane v sume 1.586,03 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009, a\npreto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd,\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho\norgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po\npreverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi\norgánmi ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n23. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n24. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n25. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zákona Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v\noznámení správcu dane o daňovej kontrole.\n\n26. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/.\n27. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n28. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.\n29. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak\nsa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n30. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona\nneplynú.\n31. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.\n32. Podľa článku 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci\nv oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len ,,smernica č. 2011/16/EÚ“) dožiadaný orgán\nposkytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo\ndňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch\nmesiacov od uvedeného dňa.\n33. Podľa článku 7 ods. 2 smernice č. 2011/16/EÚ v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi\ndožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v odseku 1.\n34. Podľa článku 7 ods. 3 smernice č. 2011/16/EÚ dožiadaný orgán bezodkladne a v každom prípade\nnajneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia potvrdí dožadujúcemu orgánu prijatie žiadosti, podľa\nmožnosti elektronicky.\n35. Podľa článku 7 ods. 4 smernice č. 2011/16/EÚ do jedného mesiaca od prijatia žiadosti dožiadaný\norgán oznámi dožadujúcemu orgánu všetky nedostatky v žiadosti a potrebu poskytnúť akékoľvek\ndodatočné súvisiace informácie. V takomto prípade lehoty stanovené v odseku 1 začínajú plynúť dňom,\nktorý nasleduje po dni, keď dožiadaný orgán dostal potrebné dodatočné informácie.\n36. Podľa článku 7 ods. 5 smernice č. 2011/16/EÚ, ak dožiadaný orgán nemôže odpovedať na žiadosť\nv stanovenej lehote, bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov od prijatia žiadosti oznámi\ndožadujúcemu orgánu dôvody, pre ktoré nedodržal termín, a dátum, do ktorého bude pravdepodobne\nmôcť odpovedať.\n37. Podľa článku 7 ods. 5 smernice č. 2011/16/EÚ, ak dožiadaný orgán nemá požadované informácie\na nemôže odpovedať na žiadosť o informácie alebo odmietne odpovedať z dôvodov ustanovených v\nčlánku 17, dožadujúcemu orgánu oznámi dôvody bezodkladne a v každom prípade do jedného mesiaca\nod prijatia žiadosti.\n38. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku.\n39. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom daňového konania je zistenie, či si\ndaňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva\nz ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.\nV zmysle zásady zákonnosti daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy\nštátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy\nštátu. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah\n\norgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou\nproporcionality, prejavom ktorej je ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly.\n40. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\n5Sžf/68/2012 zo dňa 17. decembra 2013, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu\ndôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom\nchránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinnosti\nkontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné\ndosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa\nuplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému\nsubjektu“.\n41. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje\nnepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej\nvýkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte\nzásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a\ntak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej\nkontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný\npostupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp.\nlehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam.\n42. Predmetom preskúmania správnym súdom bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 576299/2016 zo dňa 27.04.2016 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie\nobdobie máj 2009, v ktorom si žalobkyňa uplatnila právo na odpočítanie dane z dodania tovaru ojazdených osobných motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré nadobudla z iného členského štátu od\ndodávateľa BCA Autoauktionen GmbH, Rakúsko.\n43. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia apríl\n2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009\nsa začala dňa 15.07.2013 a bola prerušená v období od 23.12.2013 do 15.06.2015 z dôvodu zaslania\nžiadosti o MVI do iného členského štátu EÚ - Česká republika, za účelom preverenia skutočností\ntýkajúcich sa dodávok ojazdených motorových vozidiel od zahraničného dodávateľa KAPITAL SYSTEM\ns.r.o., Praha, Česká republika, uskutočnených v zdaňovacích obdobiach september 2009, november\n2009 a december 2009. Protokol z daňovej kontroly č. 1670507/2015 za kontrolované obdobia apríl\n2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009\nobsahoval údaj o tom, že správca dane zaslal žiadosť o MVI do iného členského štátu, ako aj záver o\ntom, že z odpovede na žiadosť o MVI nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku daňových\npovinností uvedených v daňových priznaniach k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia.\n44. V danej veci je nesporne preukázané, že skutočnosti zisťované správcom dane žiadosťou o MVI zo\ndňa 18.12.2013 do iného členského štátu EÚ - Česká republika, na základe ktorej bola daňová kontrola\nprerušená od 23.12.2013 do 15.06.2015, sa netýkali obchodných transakcií žalobkyne v kontrolovanom\nzdaňovacom období máj 2009. Obchodné transakcie žalobkyne v kontrolovanom zdaňovacom období\nmáj 2009 sa týkali dodávateľa BCA Autoauktionen GmbH Rakúsko. Správca dane požiadal rakúskeho\nsprávcu dane o MVI týkajúcich sa obchodov so spoločnosťou BCA Autoauktionen, ale v roku 2010 a\n2011 (žiadosť č. 500/322/10896/10/Dur - odpoveď zo dňa 13.07.1010, žiadosť č. 500/322/1866/2011/\nFruM - odpoveď zo dňa 08.03.2011). Ani v jednej zápisnici z miestnych zisťovaní neboli správcom dane\nuvedené žiadne opatrenia a závery prijaté pri miestnom zisťovaní a nedošlo k žiadnemu upozorneniu\nohľadne DPH režimu uplatneného žalobkyňou k obchodom so spoločnosťou BCA Autoauktionen GmbH.\nI keď správca dane vykonával spoločnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún\n2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009 bol povinný právomoc\nmu zverenú zákonom uplatňovať len v rozsahu, v akom mu bola zverená, t. j. postupovať v súlade so\nzákonom a na základe zákona. Prerušením daňovej kontroly síce nedochádza k predlžovaniu legálne\nvymedzeného času na výkon daňovej kontroly, ale absolútny čas trvania daňovej kontroly nepochybne\nnarastá. Za týchto okolností je potom nevyhnutné ustáliť, či na prerušenie daňovej kontroly za daný\nmesiac existoval relevantný dôvod.\n\n45. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi Slovenskej a Českej republiky, spolupracujúcimi\nna základe Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj Nariadenie), ktoré je záväzné v celom rozsahu\na priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviť\npravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a\nnavzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru\nDPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti\npodvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady č. 904/2010).\n46. Podľa bodu 25 Nariadenia lehoty ustanovené v tomto Nariadení na poskytovanie informácií sa majú\nchápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola\nspolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť\nbez ďalšieho odkladu. Podľa čl. 10 ods. 2 Nariadenia - lehota na poskytovanie informácií, žiadaný orgán\nposkytne informácie uvedené v čl. 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po\ndni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne\nna jeden mesiac. Podľa ustanovenia čl. 12 oddiel 2 Nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný\nodpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch,\nprečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.\n47. Kasačný súd sa preto zaoberal otázkou, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal\nzásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému\nsubjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z\ndôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej\nkontroly. V tomto smere poukazuje kasačný súd na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci\na spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o\nadministratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS. Tieto právne predpisy\nboli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi\nEurópskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty\nna poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 smernice a § 6 ods. 5\nuvedeného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo\nnajrýchlejšie, najneskoršie však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný\norgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Pri procese\nmedzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania\nžiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia\nodpovede. Aj v takýchto prípadoch je potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j. požadovať taký druh\ninformácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp.\nzisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie\nžiadosti).\n48. V prejednávanej veci kasačný súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 15.07.2013. Dňa\n19.11.2015 bola daňová kontrola ukončená (žalobkyni bol doručený protokol). Kasačný súd dáva\ndo pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7Afs/22/2003 z\n9. decembra 2004, v ktorom tento vyslovil, že „Zo základných zásad daňového konania, najmä z\nustanovenia § 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 16 ods. 1 vetou druhou zákona č. 337/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov, v znení zákona č. 255/1994 Zb. vyplýva, že správca dane musí pri daňovej kontrole\npostupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil v primeranej lehote; výkon daňovej kontroly\nnemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie na neskoršiu dobu a jednotlivé kroky daňovej\nkontroly musia po sebe nasledovať v primeraných časových intervaloch.“ V nadväznosti na uvedené\nkasačný súd zdôrazňuje, že lehoty ustanovené v § 46 ods. 10 Daňového poriadku sú zákonné procesné\nlehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie\nje možné, aby ich správca dane nerešpektoval, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným\norgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Ide o lehoty, počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný\nstrpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu\nv § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do\nsúkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným\nzákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu\nprebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry\n\nprávneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality. Ak teda dôjde k nezákonnému\nprerušeniu daňovej kontroly o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená z dôvodu získania informácií,\nktoré sú bezpredmetné a nesúvisiace s predmetom daňovej kontroly, v čoho dôsledku nemôžu žiadnym\nspôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo správca\ndane požaduje v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým\npredmetom zisťovania a preverovania (v rámci tej istej daňovej kontroly alebo počas daňových kontrol za\niné zdaňovacie obdobia medzi kontrolovaným daňovým subjektom a totožným obchodným partnerom;\nprípadne aj na základe viacerých žiadostí, ktoré bolo možné kumulovať do jednej žiadosti), lehota na\nvýkon daňovej kontroly o takto využitý čas nemôže byť za žiadnych okolností predĺžená (t. j. nemožno\ntúto dobu považovať za dobu, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená v súlade so zákonom, v čoho\ndôsledku sa o túto dobu lehota na výkon daňovej kontroly nepredlžuje), a to aj keď navonok správca\ndane formálne zákonnú lehotu dodržal.\n49. Sťažovateľ je názoru, že lehoty sú určené pre orgán, ktorý je žiadaný na vybavovanie\nmedzinárodného dožiadania, ale nie sú lehotami, ktoré stanovujú dobu - lehotu na prerušenie daňovej\nkontroly, vykonávanej žiadajúcim orgánom. S názorom sťažovateľa, že pri žiadosti o MVI postupoval v\nsúlade s článkami Nariadenia sa kasačný súd nestotožnil. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak správca\ndane nevykoná medzinárodné výmeny informácií v lehote určenej Nariadením č. 904/2010. Takýmto\npostupom správcu dane dochádza k obchádzaniu zákona a v prípade akceptovania takéhoto postupu\nby daňová kontrola mohla trvať neobmedzený čas.\n50. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako\naj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú\nkontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením\nsprávcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie § 44 Daňového poriadku, v\nzmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na\ndosiahnutie jej účelu, čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový\nsubjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil\npotrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane,\nmusí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového\nporiadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového\nporiadku.\n51. Kasačný súd zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s\ntým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej\ndĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane\npredovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade\nindividuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií,\nktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.\n52. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správca dane pri žiadosti o MVI postupoval v\nsúlade s článkami nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, pretože bez požadovaných\ninformácií nemohol v daňovej kontrole pokračovať z hľadiska dôvodu prerušenia uvedeného v rozhodnutí\no prerušení daňovej kontroly, ako aj z hľadiska čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu v snahe\nsprávneho určenia dane a naplnenia základnej podstaty daňovej kontroly uvedenej v § 44 ods. 1\nDaňového poriadku, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade z odpovede na žiadosť\no MVI nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výšku daňových povinností žalobkyne\nuvedených v daňových priznaniach.\n53. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správca dane nepostupoval v\npreskúmavanej veci v súlade s uvádzanými zásadami daňového konania, teda výkon daňovej kontroly\nv danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani požiadavke primeranosti (proporcionality)\nzásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti,\nže kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť, prekročila zákonom stanovenú\nmaximálnu dĺžku jej trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný\nprostriedok, ktorý v daňovom konaní nesmie byť použitý. Preto vydaniu rozhodnutí daňových orgánov\ntýkajúcich sa zdaňovacieho obdobia máj 2009 predchádzal nezákonný postup.\n\n54. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý mu\npredchádzal. Pokiaľ súd v rámci súdneho prieskumu zistí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo\nvydané na základe nezákonného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je to dôvod na jeho zrušenie\na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\n55. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd v zmysle §\n461 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti, pretože konanie pred\nfinančnými orgánmi nebolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval preto vecne správne, keď\nzrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n55. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8e397e84-fc83-4240-9b39-fed2530a1a13:b7d65c08-a08f-4111-9d9a-bf36a0b9c2eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "spisova_znacka": "19SVs/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1"}]}