{"guid": "4f8bb850-eb48-458f-8e09-a6e3f8c35c33:d4b04403-c28e-43f4-9b35-a910feefdf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/19/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/19/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 10Sžfk/19/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1", "identifikacne_cislo": "1016201803", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4b04403-c28e-43f4-9b35-a910feefdf2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/19/2019\n1016201803\n26. 05. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201803.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: Generali\nPoisťovňa a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, právne zastúpeného: KPMG Legal\ns.r.o., AK, Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 103589677/2016 zo dňa 25.07.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/192/2016-65 zo dňa 14.11.2017 v spojení s opravným uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/192/2016-89 zo dňa 21.12.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č.\n102966291/2016 zo dňa 19.04.2016, podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej\nlen „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 61.587, 63 eur\nza zdaňovacie obdobie rok 2012.\n2. Žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 103589677/2016 zo dňa 25.07.2016 odvolaním\nnapadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.\nII. Konanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvoinštančné správne rozhodnutie zrušil. Náhradu trov konania krajský súd priznal žalobcovi vo výške\n100 %.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že po preskúmaní spisového\nmateriálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a\nprvostupňového rozhodnutia orgánov verejnej správy dospel k záveru, že obe rozhodnutia orgánov\nverejnej správy bolo potrebné zrušiť pre nesprávne právne posúdenie.\n\n5. Poznamenal, že v danom prípade bolo spornou otázkou, či možno viacnáklady žalobcu vo výške\n44.760 eur spolu s DPH uznať ako daňový výdavok žalobcu v zdaňovacom období roku 2012 s tým,\nže predmetný výdavok vynaložil žalobca na základe Zmluvy o poskytnutí služby č. Z2011012 zo dňa\n02.06.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom a Dohody o ukončení zmluvy o poskytnutí\nslužby.\n6. Krajský súd uviedol, že na základe Zmluvy o poskytnutí služby mal dodávateľ pre žalobcu v troch\netapách uskutočniť digitalizáciu dokumentov. Počas realizácie prvej etapy žalobca z dôvodu zmeny\nsvojich prevádzkových potrieb inicioval ukončenie Zmluvy o poskytnutí služby bez realizácie druhej a\ntretej etapy, a preto oba subjekty uzatvorili Dohodu o ukončení zmluvy dňom 01.05.2012. Dodal, že\nZmluva o poskytnutí služby priamo predpokladá ukončenie zmluvy dohodou. Aj v prípade, ak by táto\nmožnosť nebola v zmluve upravená, strany by kedykoľvek mohli ukončiť zmluvu na základe vzájomnej\ndohody. Dohoda o ukončení zmluvy je flexibilným spôsobom ukončenia zmluvy.\n7. Krajský súd ustálil, že neobstojí záver žalovaného, že opodstatnené sú len tie záväzky, ktoré boli\ndojednané v Zmluve o poskytnutí služieb. Podľa zásady zmluvnej voľnosti mohli strany tieto záväzky\nvzájomnou dohodou kedykoľvek ľubovoľne meniť, a to nakoniec aj spravili Dohodou o ukončení zmluvy z\ndôvodu, že sa rozhodli zmluvu predčasne ukončiť a upraviť vzájomné práva a povinnosti s tým spojené.\n8. V ďalšom správny súd uviedol, že žalobca sa zaviazal uhradiť dodávateľovi cenu za čiastkové plnenie\nprvej etapy v sume 32.930 eur bez DPH a zvýšené náklady dodávateľa vo výške 37.300 eur bez\nDPH. Konajúci súd mal za to, že suma 32.930 eur bez DPH je výdavok na zabezpečenie a udržanie\npríjmov žalobcu. V ďalšom poznamenal, že žalobca, keď zistil počas prvej etapy digitalizácie, že ďalšie\ndve etapy stratili pre neho význam, snažil sa o riešenie, ktoré by najmenej postihlo jeho ekonomickú\nstránku. Preto s poskytovateľom uzatvoril Dohodu o ukončení zmluvy, aby eliminoval riziko prípadných\nnárokov poskytovateľa. Z článku VI bod 5 Zmluvy o poskytnutí služby vyplýva, že náklady na prevádzku\ndigitalizačnej linky potrebnej na plnenie predmetu zmluvy sa zaviazal znášať žalobca. Tomu zodpovedá\naj znenie článku III bod 2 Dohody o ukončení zmluvy, v ktorom žalobca a poskytovateľ túto skutočnosť\nkonštatujú.\n9. Krajský súd vyslovil súhlas s názorom žalobcu, že ak by žalobca s úhradou viacnákladov nesúhlasil\nk uzatvoreniu Dohody o ukončení zmluvy by nedošlo a žalobca by musel ukončenie zmluvy riešiť\nvýpoveďou s tým, že počas výpovednej doby by neustále narastala cena poskytovaných služieb a\nnáklady žalobcu spojené s plnením zmluvy a to za službu, o ktorú žalobca už v danom čase nemal\nzáujem. Poskytovateľ by platnosť ukončenia zmluvy výpoveďou mohol spochybňovať pre rozpor s\ndobrými mravmi, mohol by sa domáhať náhrady nákladov na prevádzkovanie digitalizačnej linky, keďže\ntieto z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy o poskytnutí služby vynaložil márne.\n10. Správny súd mal za to, že viacnáklady boli cenou čiastočnej digitalizácie dokumentov žalobcu v\nrámci prvej etapy, ktoré žalobca prevzal a použil na svoje podnikanie, čím je splnené kritérium vecnosti\ntakéhoto výdavku v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, nakoľko slúži na zabezpečenie\na udržanie príjmov žalobcu. Tým, že poskytovateľ umožnil žalobcovi Zmluvou o poskytovaní služieb\nukončiť ihneď, tým sa vyhol výdavkom za ďalšie poskytovanie služieb, ktorá sa pre žalobcu stala\nzbytočnou a teda mu neslúžila na podnikanie.\n11. Záverom krajský súd konštatoval, že orgán verejnej správy I. stupňa vo svojom rozhodnutí\nvyslovil záver, že zaplatenie viacnákladov je bezdôvodným prevzatím rizika z podnikania poskytovateľa\nžalobcom. K tomu správny súd uviedol, že skutočnosť, že si žalobca a poskytovateľ záväzok na úhradu\nnákladov dohodli v Dohode o ukončení zmluvy, opodstatnenosť tohto záväzky neoslabuje. Dohodou o\nukončení zmluvy si účastníci vysporiadali práva a povinnosti zmluvných strán v súlade s článkom VI bod\n5 Zmluvy o poskytnutí služby, ktorý predpokladal zahrnutie nákladov do ceny predmetu plnenia.\n12. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto obe rozhodnutia súd zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm.\nc) S.s.p.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n\n13. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že sťažovateľ sa nestotožnil so\nzáverom súdu, že rozhodnutie sťažovateľa ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zrušiť v\nzmysle § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. pre nesprávne právne posúdenie, a trval na posúdení veci, ktoré\nuviedol v rozhodnutí o odvolaní a vo vyjadrení k žalobe.\n14. Sťažovateľ konštatoval, že správca dane sa pri hodnotení dôkazov zaoberal aj tvrdením žalobcu\no zmene ceny za služby, avšak hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom pri svojej úvahe\nbral, okrem tvrdení žalobcu o jeho úmysle, na zreteľ aj iné skutočnosti. Vôľu žalobcu neposudzoval len\nna základe jeho tvrdení, ale aj na základe objektívnych skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej\nkontroly. Prejav vôle žalobcu si vyložil teda vo svetle toho, čo sa reálne odohralo podľa dostupných\ndôkazov a nevychádzal pri tom iba z textu Dohody o ukončení zmluvy.\n15. Konštatoval, že žalobca aj dodávateľ pri stanovovaní výšky odmeny za poskytovanie služieb\ndigitalizácie dokumentov si boli vedomí, že Zmluva o poskytnutí služby môže byť predčasne ukončená\na k tomu si ešte aj dohodli spôsob vzájomného vysporiadania práv a povinností pre takýto prípad. V\nDohode o ukončení zmluvy na seba žalobca prevzal záväzok nad rámec toho, čo bol pôvodne v zmysle\nZmluvy o poskytnutí služby povinný a z tohto dôvodu sťažovateľ nemohol predmetný záväzok vyhodnotiť\niným spôsobom ako tým, že ho považoval za dobrovoľný.\n16. Sťažovateľ bol toho názoru, že nie je možné exaktne zhodnotiť' riziko vzniku súdneho sporu,\nani jeho výsledok. Taktiež nie je možné so 100%-nou určitosťou usúdiť, že by súdy výkonu práva\nžalobcu neposkytli právnu ochranu, keby neuhradil zvýšené náklady dodávateľa. Nakoniec, nebolo\nmožné exaktne určiť dosah nesplnenia očakávaní dodávateľa na dobrú povesť a meno žalobcu a z toho\nvyplývajúcich neželaných následkov.\n17. Zdôraznil, že ukončenie zmluvy dohodou namiesto výpovede nemôže samo o sebe byť\nhospodárskym účelom posúdenie výdavku ako daňového. Spôsob ukončenia zmluvného vzťahu nerobí\nvýdavok daňovým. Daňovým ho robí až ekonomická výhoda, ktorú daňový subjekt získa tým, že tento\nvýdavok má potenciál napomáhať prinášaniu, zabezpečeniu alebo udržaniu príjmov. Správca dane a\nani sťažovateľ však takúto výhodu v ekonomickom zmysle nenašli.\n18. Sťažovateľ uviedol, že vecnú súvislosť zvýšených nákladov s dosahovaním, zabezpečením a\nudržaním príjmov neodmietol správca dane z dôvodu, že žalobca neúčtoval o príjmoch, ktoré by boli k\ntýmto nákladom priamo priraditeľné ale z dôvodu, že išlo v podstate o dobrovoľne poskytnuté plnenie,\nktoré nemalo ekonomické opodstatnenie. Poznamenal, že žalobca zahrnutím nákladov v sume 44\n760,00 Eur do daňových výdavkov porušil ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pretože tieto\nnáklady neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.\n19. Záverom dodal, že spôsob ukončenia zmluvy nie je dôvodom pre neuznateľnosť viacnákladov ako\ndaňových výdavkov, ale je nim nevýhodný stav, do ktorého sa žalobca dostal z vlastnej vôle (dobrovoľné\nuzavretie dohody o ukončení zmluvy, t. j. novej zmluvy), spočívajúci v povinnosti plniť záväzok, ktorý sa v\nZmluve o poskytnutí služby nenachádzal a ktorému nezodpovedal žiadny záväzok zo strany dodávateľa.\n20. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec súdu\nprvého stupňa na ďalšie konania a zaviazal žalobcu na znášanie trov celého konania.\n21. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 04.05.2018, v ktorom uviedol,\nže sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného a právne posúdenie prvostupňového súdu považoval\nza správne. Vyjadril názor, že ekonomický význam uzatvorenia Dohody o ukončení zmluvy a jej súvis\nso vznikom sporných viacnákladov je celkom zjavný.\n22. V ďalšom uviedol, že uzatvoril s dodávateľom Zmluvu o poskytnutí služby, spočívajúcej v digitalizácii\ndokumentov žalobcu, v zmysle ktorej sa žalobca (čl. VI bol 5) zaviazal na úhradu zvýšených nákladov\ndodávateľa na zabezpečenie kompletnej digitalizačnej linky, jej spustenie a nábeh. Tieto náklady tvorili\nsúčasť dohodnutej ceny za poskytnutie služieb. Žalobca z dôvodu interných prevádzkových zmien nemal\nzáujem na ďalšom trvaní Zmluvy o poskytnutí služieb, keďže bola pre neho ekonomicky nevýhodná\na nepotrebná (žalobca by naďalej platil za služby, ktoré už nepotreboval). V záujme minimalizácie\nzbytočných nákladov žalobca s dodávateľom uzatvorili Dohodu o ukončení zmluvy. Žalobca sa však\n\nmusel zaviazať uhradiť časť nákladov dodávateľa, ktoré účelne vynaložil na zabezpečenie poskytovania\ndohodnutých služieb. Predmetné náklady by totiž boli v plnom rozsahu uhradené zaplatením poslednej\nčasti odmeny po dokončení tretej etapy digitalizácie (t. j. v prípade realizácie celého predmetu Zmluvy\no poskytnutí služby).\n23. Vo svetle uvedeného dospel k záveru, že viacnáklady vznikli v dôsledku zmeny obsahu Zmluvy\no poskytnutí služby takým spôsobom, že sa zúžil rozsah plnenia z pôvodne dohodnutých troch etáp\nna čiastočné plnenie prvej etapy. Viacnáklady teda vznikli v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí služby\nako aj s Dohodou o ukončení zmluvy a tvorili cenu čiastočnej digitalizácie dokumentov žalobcu v rámci\nprvej etapy. Žalobca viacnáklady použil na svoje podnikanie, čím je splnené kritérium vecnosti daňového\nvýdavku v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, nakoľko slúžili na zabezpečenie a udržanie\npríjmov žalobcu.\n24. Dodal, že žalobca nemohol dosiahnuť minimalizáciu nákladov v čo najväčšej možnej miere inak ako\nuzatvorením Dohody o ukončení zmluvy s tým, že výpoveď Zmluvy o poskytnutí služby žalobcom by bola\nspojená s ďalšími zbytočnými a neprimeranými nákladmi na strane žalobcu (okrem iného v súvislosti\ns úhradou ceny za poskytovanie služieb počas plynutia výpovednej lehoty). V ďalšom zdôraznil, že\nuzatvorenie Dohody o ukončení zmluvy má navyše priamu oporu nielen v zákone, ale aj v článku XIII\nbod 3 Zmluvy o poskytnutí služby.\n25. Vzhľadom na to, že si dodávateľ a žalobca dohodli záväzok na úhradu nákladov v súlade s článkom\nVI bod 5 Zmluvy o poskytnutí služby, podľa názoru žalobcu neobstojí ani argument sťažovateľa o\nbezdôvodnom prevzatí podnikateľského rizika dodávateľa žalobcom.\n26. Žalobca mal za to, že jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody o ukončení zmluvy\nzodpovedajú rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi dodávateľom a žalobcom.\n27. Žalovaný síce ako sťažnostný dôvod kasačnej sťažnosti uviedol nesprávne právne posúdenie veci,\nale podľa názoru žalobcu sa pri jeho vymedzení obmedzil len na citáciu celého právneho posúdenia\nprvostupňového súdu bez uvedenia konkrétneho právneho posúdenia, resp. konkrétnych dôvodov, pre\nktoré považuje právne posúdenie za nesprávne.\n28. Záverom žalobca navrhol, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú resp.\nkasačnú sťažnosť zamietol, pretože nie je dôvodná.\nIV. Právny názor NS SR\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n30. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 103589677/2016 zo dňa 25.07.2016 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie\nč. 102966291/2016 zo dňa 19.04.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 61.587,63\nEur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nPodľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), na účely\ntohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka\nalebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže\nmať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len\nv pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Kasačný súd z predloženého súdneho a administratívneho spisového materiálu zistil, že správca\ndane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, na\nzáklade ktorej rozhodnutím č. 102955291/2016 zo dňa 19.04.2016 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n61.587,63 Eur. Správca dane neuznal žalobcovi ako daňový výdavok sumu 44.760 Eur predstavujúcu\ndaňovým subjektom uznaný záväzok za viacnáklady spolu s DPH v zmysle dodávateľskej faktúry č.\n90034099 zo dňa 18.04.2012 od dodávateľa ICZ Slovakia a. s., so sídlom v Trenčíne, Soblahovská 2050,\na to z dôvodu porušenia ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V odôvodnení rozhodnutia\nsprávca dane konštatoval, že plnenia, tak ako sú dohodnuté v Dohode o ukončení nie sú vyvážené, tak\nako boli vzájomné protiplnenia v zmysle Zmluvy č. Z2011012 zo dňa 02.06.2012. Mal za to, že žalobca sa\npo dohode s poskytovateľom dobrovoľne rozhodol ukončiť ich vzájomný vzťah tak, že žalobca poskytol\nodmenu za čiastkové vykonanie služby, prebral na seba záväzok uhradiť poskytovateľovi zvýšené\nnáklady a súčasne poskytovateľa zbavil všetkých záväzkov v súvislosti s dodaním služby. Dodal, že\nhospodárskym účelom takto dohodnutého vzťahu nemôže byť dosiahnutie ekonomického úžitku, a teda\nnemôže slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov.\n32. O odvolaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103589677/201116\nzo dňa 25.07.2016, ktorým napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil s tým, že sa stotožnil so\nzáverom správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sporné náklady sa žalobca zaviazal\nznášať dobrovoľne, keďže tieto mal znášať dodávateľ a neexistoval ani zmluvný (v zmysle Zmluvy o\nposkytnutí služby) ani zákonný dôvod, aby žalobca prevzal ťarchu týchto nákladov na seba. Konštatoval,\nže zhrnutím nákladov v sume 44.760 Eur do daňových výdavkov porušil žalobca ustanovenia § 2 písm.\ni) zákona o dani z príjmov, pretože tieto neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov. Mal za to, že základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 bol zvýšený\nv súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.\n33. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného č. 103589677/201116 zo dňa 25.07.2016 a rozhodnutie správcu dane\nč. 102955291/2016 zo dňa 19.04.2016 zrušil dôvodiac, že viacnáklady predstavujú výdavok na\nzabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Dodal, že viacnáklady sú cenou za čiastočnú digitalizáciu\ndokumentov, ktoré žalobca prevzal a použil na svoje podnikanie, čím je splnené kritérium vecnosti\nvýdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.\n34. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci s dôrazom na skutočnosť, že zvýšené náklady žalobcu\npredstavujú dobrovoľné plnenie, ktoré nemalo ekonomické opodstatnenie.\n35. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a\npre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka, či\nmožno zvýšené náklady žalobcu v sume 44.760 Eur spolu s DPH uznať ako daňový výdavok žalobcu v\nzdaňovacom období roku 2012 v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.\n36. Kasačný súd dáva do pozornosti, že sporný výdavok vynaložil žalobca na základe Zmluvy o\nposkytnutí služby č. Z2011012 uzatvorenej dňa 02.06.2011 medzi žalobcom ako objednávateľom a\nposkytovateľom (dodávateľom) - ICZ Slovakia a.s., so sídlom v Trenčíne, Soblahovská 2050, ktorej\npredmetom bolo poskytnutie služby zo strany dodávateľa, ktorá spočívala vo viacerých úkonoch\nsmerujúcich k digitalizácii dokumentov žalobcu, ktoré mal dodávateľ uskutočniť v troch etapách. Dňa\n18.04.2012 bola uzatvorená Dohoda o ukončení Zmluvy o poskytnutí služby č. Z2011012 zo dňa\n02.06.2011, v zmysle ktorej platnosť predmetnej zmluvy končí dňom 01.05.2012, s tým, že žalobca\nsa zaviazal uhradiť cenu za čiastkové plnenie 1. etapy v sume 32.930 Eur bez DPH a celkový\n\nobjem zvýšených nákladov v sume 37.300 Eur bez DPH, ktoré boli nutné pre samotné zabezpečenie\nkompletnej digitalizačnej linky, jej samotné spustenie a nábeh, čím bola zabezpečená jej plná funkčnosť\npre celé obdobie plnenia predmetu zmluvy. Predmetný výdavok zaúčtoval žalobca na ťarchu účtu č.\n7004509000, a to na základe dodávateľskej faktúry č. 90034099 zo dňa 18.04.2012 od dodávateľa, ktorú\nzaevidoval pod interným číslom 502093 s tým, že dané náklady si žalobca uplatnil ako daňový výdavok\nv zdaňovacom období roka 2012.\n37. S ohľadom na vyššie uvedené dáva kasačný súd do pozornosti, že úlohou krajského súdu bolo\nposúdiť, či žalobca preukázal splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie faktúry od dodávateľa\nICZ Slovakia a.s. do daňových výdavkov.\n38. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd správne konštatoval, že neobstojí záver žalovaného, že\nopodstatnené sú len tie záväzky, ktoré boli dojednané v Zmluve o poskytnutí služieb. Aj podľa názoru\nkasačného súdu mohli zmluvné strany v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti záväzky medzi sebou\nkedykoľvek ľubovoľne meniť vzájomnou dohodou, čo nakoniec aj spravili Dohodou o ukončení zmluvy z\ndôvodu, že sa rozhodli zmluvu predčasne ukončiť a upraviť vzájomné práva a povinnosti s tým spojené.\nKrajský súd konštatoval, že viacnáklady boli cenou čiastočnej digitalizácie dokumentov žalobcu, ktoré\ntento prevzal a použil na svoje podnikanie, čím naplnil kritérium vecnosti tohto výdavku, nakoľko slúžil\nna zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu.\n39. Sťažovateľ naproti tomu v kasačnej sťažnosti namietal, že žalobca v Dohode o ukončení zmluvy na\nseba prevzal záväzok nad rámec toho, čo bol pôvodne v zmysle Zmluvy o poskytnutí služby povinný,\na z tohto dôvodu sťažovateľ nemohol predmetný záväzok vyhodnotiť iným spôsobom ako tým, že ho\npovažoval za dobrovoľný.\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžf/91/2016 zo dňa 19.06.2018 vymedzil\npodmienky uznateľnosti daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov nasledovne: „Pre daňovú\nuznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo v evidencii\ndaňovníka (podmienka zaevidovania) a jeho vynaloženie musí byť daňovníkom riadne preukázané\n(podmienka preukázanosti). Ak zákon o dani z príjmov stanovuje limity pre daňové výdavky inak, potom\nje na posúdenie daňového výdavku nevyhnutné aj posúdenie tohto obmedzenia alebo súvisiacich\npodmienok.“\n41. Pri posúdení, či boli v prejednávanom prípade splnené uvedené zákonné predpoklady pre\nuznateľnosť daňových výdavkov z faktúry spoločnosti ICZ Slovakia a.s. je nutné skúmať podmienku\nvecnosti, teda či žalobcom deklarované výdavky boli realizované v rámci jeho podnikateľskej činnosti.\nZ účtovného hľadiska je potrebné skúmať, či boli tieto náklady riadne podložené faktúrami a inými\ndokladmi, aby bolo možné za splnenú považovať i podmienku zaevidovania, pričom tu treba konštatovať,\nže v prípade nemožnosti preverenia účtovných dokladov v spoločnosti ICZ Slovakia a.s., táto skutočnosť\nnemôže byť sama o sebe v súvislosti s uznateľnosťou posudzovaných daňových výdavkov hodnotená\nna ťarchu žalobcu. Čo sa týka podmienky preukázanosti, tá sa vo všeobecnosti považuje za splnenú,\nak riadne zaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov\nbol skutočne daňovníkom vynaložený.\n42. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd, rovnako ako predtým krajský súd, považoval za nesporné,\nže náklady na úhradu faktúr za poskytnuté služby žalobca skutočne vynaložil. Daňové orgány nijakým\nspôsobom nespochybnili, že žalobca vystavené faktúry spoločnosti ICZ Slovakia a.s. zaplatil, preto\nza daných skutkových okolností niet dôvodu pre záver, že by podmienka preukázanosti predmetných\ndaňových výdavkov nebola splnená. Z účtovného hľadiska boli tieto náklady riadne podložené zmluvou\na faktúrou, preto aj kasačný súd považoval za splnenú i podmienku zaevidovania. Spornou teda\nzostala len podmienka vecnosti, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak riadne zaúčtovaný\nvýdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa realizoval v rámci\npodnikateľskej činnosti žalobcu.\n43. Záver žalovaného, že žalobca v Dohode o ukončení zmluvy na seba dobrovoľne a bez akéhokoľvek\nprotiplnenia zo strany dodávateľa prevzal záväzok za úhradu viacnákladov, a preto je zaradenie týchto\nnákladov na uhradenie dodávateľskej faktúry do daňových výdavkov neoprávnené, je nutné považovať\n\nza skutkovo nedostatočne podložený a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Spôsob\nukončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom je na posúdenie uznateľnosti daňového\nvýdavku irelevantný. V súvislosti s posúdením podmienok uznateľnosti daňového výdavku boli daňové\norgány povinné sústrediť svoju pozornosť na to, či boli žalobcom uplatnené náklady realizované v rámci\njeho podnikateľskej činnosti, či boli náklady podložené faktúrami a inými dokladmi, a či riadne zaúčtovaný\nvýdavok bol skutočne daňovníkom vynaložený.\n44. Kasačný súd považuje za dôležité dať do pozornosti, že nevidí dôvod na to, aby náklady na\nzabezpečenie digitalizačnej linky, jej spustenie a nábeh nevyhnutné pre samotný proces digitalizácie\ndokumentov, ktoré poskytovateľovi vznikli v súvislosti s plnením svojich záväzkov vyplývajúcich mu zo\nZmluvy o poskytnutí služby č. Z2011012 zo dňa 02.06.2011, ktoré si žalobca uplatnil ako daňový výdavok\nv zdaňovacom období roka 2012, neboli zo strany daňových orgánov uznané ako daňový výdavok\nžalobcu v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, predovšetkým keď daňové orgány\nnijako nespochybnili naplnenie podmienok uznateľnosti daňového výdavku. Konštatácie žalovaného o\nnevýhodnosti uzatvorenej Dohody resp. o prenášaní podnikateľského rizika z dodávateľa na žalobcu sú\nvo svetle uvedeného úplne bezpredmetné a nesúvisiace s podstatou veci.\n45. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu nemôže prisvedčiť námietkam\nsťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, keď tento najmä čo\nsa týka preukazovania uznateľnosti daňového výdavku, postupoval správne a zákonne. Podľa názoru\nkasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku síce\nstručne, no náležite zaoberal podmienkami uznania daňového výdavku v zmysle zákona o dani z príjmov\ns dôrazom na podmienku vecnosti daňového výdavku, ktorej splnenie bolo medzi účastníkmi konania\nsporné. Kasačný súd vyhodnotil odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za správne, zrozumiteľné a\ndostatočne podrobné.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že po preskúmaní súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu žalovaného nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská, tak sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie\nsprávnosti uviedol ďalšie vyššie uvedené dôvody.\n47. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle § 461 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej\nsťažnosti, pretože konanie pred daňovými orgánmi nebolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval\npreto vecne správne, keď zrušil rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n48. Kasačný súd ustálil, že rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy prvej inštancie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sú sťažovateľ a orgán verejnej správy v ďalšom\nkonaní viazaný názorom kasačného súdu s tým, že ich povinnosťou bude predovšetkým postupovať v\nnaznačenom smere, vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.\n49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 168 S. s. p.). Úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). O výške náhrady bude rozhodnuté\nv zmysle § 175 ods. 2 S. s. p.\n50. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}