{"guid": "b587c8cd-e744-44f0-8f4b-91767ae83220:561456eb-777c-406f-ada1-3690967e0bc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1", "spisova_znacka": "6Sžik/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžik/3/2019 z 15. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2020, sp. zn. 6Sžik/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1", "identifikacne_cislo": "1016201553", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/561456eb-777c-406f-ada1-3690967e0bc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžik/3/2019\n1016201553\n15. 10. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201553.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nOchranca práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n42 395 593, právne zastúpený: Lexpert s.r.o., so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45\n976 856, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava,\nIČO: 00 215 759 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6112/16 zo dňa 30.06.2016,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/161/2016-61 zo dňa\n15. mája 2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/161/2016-61 zo dňa 15. mája 2018 m e n í tak, že z\nr u š u j e rozhodnutie žalovaného Spr. 6112/16 zo dňa 30. júna 2016 a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania v plnom\nrozsahu.\nŽalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom (ďalej aj „správny súd“, „krajský súd“) č.k. 5S/161/2016-61 zo dňa\n15.05.2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“, „rozsudok správneho súdu“, „napadnutý rozsudok“)\nzamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného Spr.\n6112/16 zo dňa 30.06.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“, „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu\nBratislava IV č. Spr. 6028/16 zo dňa 30.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorý podľa\n§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000\nZ.z.“) odmietol žiadosť žalobcu zo dňa 19.05.2016 o sprístupnenie informácií o „živých“ súdnych\nkonaniach (s výnimkou exekučných konaní), vedených na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorých\nako účastníci vystupujú v žiadosti označené právnické osoby, prevažne banky. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu\nžalovaného zistil, že dňa 24.05.2016 doručil žalobca Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o\n\nposkytnutie informácií, v ktorej uviedol, že je občianskym združením, ktorého hlavným cieľom je ochrana\nspotrebiteľov na území Slovenskej republiky, najmä ochrana finančných spotrebiteľov v súvislosti s\nponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb a ďalších obchodov na finančnom trhu, ktorým\nrealizuje v zmysle ust. § 3 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Za účelom naplnenia\ntohto cieľa žalobca teda požiadal Okresný súd Bratislava IV o informácie o všetkých živých súdnych\nkonaniach týkajúcich sa každej z uvedených spoločností (body 1. - 8. žiadosti) s výnimkou exekučných\nkonaní (register Er), ktoré žiadal zaslať na adresu žalobcu v rozsahu:\n\n- identifikácia žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno,\nsídlo),\n- dátum podania žaloby,\n- číslo konania,\n- predmet konania.\n4. Žalobca svoju žiadosť považoval za dôvodnú, poukazujúc na vývoj súdnej praxe. O žiadosti žalobcu\nrozhodol Okresný súd Bratislava IV dňa 30.05.2016 rozhodnutím pod Spr. 6028/2016, ktorým žiadosť\nžalobcu podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. odmietol. O následnom odvolaní žalobcu rozhodol\nžalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.06.2016, pod Spr. 6112/16, ktorým žalovaný odvolanie\nžalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV potvrdil.\n5. Správny súd konštatoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. v ust. § 4 ods. 3, 4 vymedzil pojem „zverejnená\ninformácia“ a „sprievodná informácia“ a v § 5 ods. 1 upravil povinné zverejňovanie informácií povinnej\nosoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z. však podľa neho\nnemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by\nmalo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o\nposkytnutie informácie žiada. Takisto zo zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva jeho využívanie na získanie\ntakých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napr. pri svojej podnikateľskej\nčinnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného prospechu, ani možnosť (tretích osôb) získania\nnapríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd a\npostupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho pre povinnú osobu\nnevyplýva povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca\nspracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej\npodobe v jeho dokumentácii nenachádzajú ani, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť\noprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či\nkontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu\npožadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii\na ktoré je na žiadosť povinná poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela\nspracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytovať oprávnenej osobe\nkompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na\npokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000 Z.z. Žiadosť o poskytnutie informácie\nmá podľa krajského súdu za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho,\naby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa\ntým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do\nvýkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/81/2015 zo dňa 15.11.2017).\n6. Z uvedeného, podľa správneho súdu, vyplynulo, že žiadosť o poskytnutie informácie v danej veci,\nktorej presné znenie je uvedené v bode 1 napadnutého rozsudku, je flagrantnou ukážkou požiadaviek,\nna ktoré sa zákon č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje. V prípade, ak na základe žiadosti žalobcu bol Okresný\nsúd Bratislava IV, ako prvostupňový správny orgán, povinný poskytnúť žalobcovi informáciu o súdnom\nkonaní, bolo potrebné použiť § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej ako\n„vyhláška č. 543/2005 Z.z.“). Pri vybavovaní žiadosti žalobcu by postup podľa zákona č. 211/2000\nZ.z. prichádzal do úvahy len v prípade, ak by z obsahu žiadosti žalobcu bolo možné odvodiť jeho\npožiadavku podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Z obsahu žiadosti žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa\ndomáhal poskytnutia predmetných informácií zo súdnych spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a keďže\n\njeho žiadosti podľa tohto zákona nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov a nutnosti postupu\npodľa § 64 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky, podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov\npostupovali správne, keď odmietli žalobcovi poskytnúť požadované informácie podľa zákona č. 211/2000\nZ.z.\n7. Správny súd tiež konštatoval, že pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisová\nznačka, dátum podania žaloby, meno, priezvisko, bydlisko resp. obchodné meno žalobcu a žalovaného\na predmet konania) je potrebné postupovať podľa ustanovení vyhlášky č. 543/2005 Z.z., lebo žiadosť\nžalobcu smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona č. 211/2000\nZ.z. Pritom správny súd poukázal na položku 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej za\nvyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je žalobca povinný\nzaplatiť poplatok 2,50 EUR. Žalovaný preto podľa krajského súdu správne konštatoval, že ak sa\nžalobca domáhal poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., bolo potrebné postupovať tak,\nako rozhodol prvostupňový správny orgán (Okresný súd Bratislava IV), a teda poskytnutie informácií\nodmietnuť, pričom žalobca môže podať žiadosť o lustráciu ním požadovaných údajov v Informačnom\ncentre Okresného súdu Bratislava IV, ktorá je však podmienená úhradou uvedeného súdneho poplatku\nalebo vydaním rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov.\n8. Záverom správny súd uviedol, že v konaní o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa\nsprávne orgány podrobne zaoberali námietkami žalobcu, ktorý nepreukázal konkrétne porušenie alebo\nohrozenie svojich subjektívnych práv, ani nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie napadnutého\nsprávneho rozhodnutia, či porušenie ustanovení správneho poriadku pri vykonávaní a hodnotení\ndôkazov. Nesúhlas žalobcu s právnym názorom správnych orgánov a jeho neprijateľnosť pre žalobcu\nnebola podľa správneho súdu v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť\nna skutkových zisteniach a právnych záveroch správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsprávny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a žalovanému napriek úspechu\nv konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n9. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj\nako „sťažovateľ“) z dôvodov ustanovených v § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/, písm. h/ a žiadal rozsudok\nkrajského súdu zmeniť tak, že súd napadnuté rozhodnutia zruší a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n10. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ dôvodil, že správny súd sa v napadnutom rozhodnutí obzvlášť\nnevysporiadal s argumentami žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 02.05.2018 k\nvyjadreniu žalovaného k žalobe, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Uvedenými\nargumentami žalobca namietal potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o odmietnutí\njeho žiadosti podanej v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaným a zamietnutie jeho odvolania.\nUvedeným postupom mali byť podľa sťažovateľa porušené jeho práva.\n11. Za rozhodujúce pochybenie sťažovateľ považuje nesprávne vyhodnotenie jeho žiadosti ako žiadosť o\núradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu v zmysle § 64 ods. 1 vyhlášky 543/2005\nZ.z. a jej neposúdenie v zmysle zákona o slobode informácií, čím orgány verejnej správy aplikovali na\nžiadosť nesprávny právny predpis.\n12. Sťažovateľ ďalej uviedol, že svojou žiadosťou nežiadal o informácie z konkrétnych súdnych spisov,\nale len o informácie z informačného systému súdu, súdnych registrov, ktoré majú evidenčný charakter.\nAk bol prvostupňový správny orgán a žalovaný názoru, že žiadal informácie vo väčšom rozsahu ako\nmal nárok, mohli podľa neho vylúčiť niektoré kategórie informácií. Zároveň sťažovateľ poukázal na fakt,\nže súdy s výslovným odkazom na zákon o slobode informácií majú najmä povinnosť sprístupňovať\nverejnosti aj neprávoplatné rozhodnutia vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.\n13. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom videl sťažovateľ aj v tom, že v bode 32.\nnapadnutého rozsudku konštatoval, že zo zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť poskytovať\n\nobsah spisov, v ktorom ohľade neprihliadol na relevantné ustanovenie § 82a zákona o súdoch\nodkazujúceho na zákon o slobode informácií.\n14. Krajský súd podľa sťažovateľa postupoval v rozpore so základnými princípmi konania\nzabezpečujúcimi, okrem iného, účastníkom konania rovné postavenie, keď akceptoval argumentáciu\nžalovaného a nevysporiadal sa so zásadnou protiargumentáciou žalobcu.\n15. Sťažovateľ taktiež vyjadril nesúhlas s konštatovaním správneho súdu v odseku 35 napadnutého\nrozsudku, kde uviedol, že žiadosť žalobcu mala byť vybavená podľa vyhlášky č. 543/2005 Z.z., pretože\njeho žiadosť bola žiadosťou podľa zákona o slobode informácií.\n16. Záverom sťažovateľ namietal nevysporiadanie sa správneho súdu s odklonom od ustálenej súdnej\npraxe a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté\nsprávne rozhodnutia a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n17. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 25.10.2018, v ktorom navrhol, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP).\nKasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP).\n19. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutého rozsudku\nsprávneho súdu mal preukázané, že žalobca sa žiadosťou o poskytnutie informácie zo dňa 19.05.2016,\ndoručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 24.05.2016, podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal\nsprístupnenia informácií o živých súdnych konaniach vedených na uvedenom súde, v ktorých vystupujú\nako účastníci:\n- Československá obchodná banka a.s.,\n- OTP banka Slovensko a.s.,\n- Poštová banka a.s.,\n- Slovenská sporiteľňa a.s.,\n- Tatra banka a.s.,\n- UniCredit Czech Republic and Slovakia a.s.,\n- Všeobecná úverová banka a.s.,\n- Consumer Finance Holding a.s.,\ns označením sídla uvedených obchodných spoločností z dôvodu, že v zmysle ust. § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z.z. sa ako združenie môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ\nzdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa\npoškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov\npoškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým\nspotrebiteľom a v zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ môže združenie podať návrh na vydanie predbežného\nopatrenia príslušnému orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv\nspotrebiteľov s poukazom na § 21 ods. 1 uvedeného zákona. Tieto informácie v živých spisoch\nžiadal poskytnúť tak, aby zahŕňali identifikáciu žalobcu a žalovaného, meno, priezvisko, bydlisko, resp.\nobchodné meno, sídlo, dátum podania žaloby, číslo konania a predmet konania.\n20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v súlade s názorom prvostupňového správneho orgánu, vyslovil\nprávny názor, že na vybavenie žiadosti žalobcu nemožno aplikovať priamo zákon č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám, pretože povinná osoba nemôže v rámci zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám obchádzať ustanovenia osobitných zákonov, ktoré sú vo vzťahu k tomuto zákonu\n\nlex specialis, keď podľa vyhlášky č. 543/2005 Z.z. s poukazom na § 64 ods. 1 a § 195 ods. 1 a 6 ako\naj podľa zákona č. 71/1992 Zb. položka 24a a poskytovanie uvedených informácií realizuje na základe\npísomnej žiadosti informačné centrum Okresného súdu Bratislava IV a ich poskytnutie je spoplatnené\npodľa zákona č. 71/1992 Zb. Požadované informácie sa týkajú aj osobných údajov fyzických osôb a tieto\nmôže žiadateľ získať, konštatuje žalovaný v rozhodnutí žalovaného, mimo režim zákona č. 211/2000\nZ.z., a to postupom podľa § 44 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 64 a § 195 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.\n21. Z dôvodov napadnutého rozsudku správneho súdu vyplýva, že správny súd sa s názorom\nžalovaného stotožnil a v bode 35 zdôraznil, že pri poskytovaní informácií evidenčného charakteru spisová značka, dátum podania žaloby, meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno žalobcu a\nžalovaného a predmet konania, o ktoré žiadal žalobca v podanej žiadosti, treba postupovať podľa\nvyhlášky č. 543/2005 Z.z., lebo žiadosť žalobcu smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytnutiu\ninformácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., pričom je potrebné aplikovať položku č. 24a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov, podľa ktorej za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo\nsúdnych spisov je vyrubovaný poplatok 2,50 EUR, ktorý je žiadateľ povinný zaplatiť pri podaní žiadosti.\nKonštatoval, že žalobcovi nebráni nič podať žiadosť o lustráciu ním požadovaných údajov, podmienenú\núhradou súdneho poplatku alebo vydaním rozhodnutia o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, v\ninformačnom centre Okresného súdu Bratislava IV.\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. s účinnosťou k 30.06.2016, osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný\nzástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\n27. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná\nosoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých\ninformácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n28. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi\npožadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2000/211/20160101.html> v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti\ntakému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá\no tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť\nbola odložená (§ 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160101.html>).\n\n30. Podľa § 1 zákona o ochrane osobných údajov tento zákon upravuje\na) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri\nspracúvaní ich osobných údajov,\nb) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb,\nc) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej\nlen „úrad“).\n31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov tento zákon sa vzťahuje na každého,\nkto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na\nspracúvanie.\n32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa\nurčenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo\nnepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,\nkultúrnu alebo sociálnu identitu.\n33. Podľa § 10 ods. 3 písm. f/ a g/ zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľ spracúva osobné\núdaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie\ndôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na\nochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje\nspracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje\nspracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných\nsystémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody\ndotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona.\n34. Najvyšší súd ako súd kasačný po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, konštatuje, že právo\nna informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a\nDohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií. Prístup k informáciám, ktorými povinná\nosoba disponuje, nie je absolútny a zákon stanovuje aj isté obmedzenia prístupu k informáciám, a to\nv záujme ochrany práv iných osôb, ktoré môžu byť v protichodnom postavení k právu žiadateľa na\ninformácie. Uvedené platí aj o ochrane osobných údajov fyzickej osoby, ktoré spracúva povinná osoba\na ktorých sprístupnenie musí byť odôvodnené len konkrétnym normatívnym ustanovením.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje v prvom rade za potrebné vyjadriť sa k obsahu\npojmu ,,rozhodovacia činnosť“ ustanovenom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. Kasačný\nsúd konštatuje, že vývoj súdnej praxe obsah pojmu ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné\ninformácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb,\npreto nemôže súhlasiť so závermi krajského súdu obsiahnutými v ods. 34, 35 napadnutého rozsudku.\nSprávne orgány a krajský súd nesprávne vyhodnotili žiadosť žalobcu ako žiadosť o úradné potvrdenie o\nskutočnostiach známych zo súdneho spisu v zmysle § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., spoplatnené\npodľa osobitného predpisu - Položka 24a a 28 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.\nNajvyšší súd SR vníma fakt, že vzhľadom na množstvo registrov súdu môže byť časovo náročné\ndohľadať žalobcom požadované informácie vzhľadom na žalobcom zadané kritériá, avšak zákon\nč. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe povinnosť poskytnúť informácie, po zvážení neexistencie\nzákonných dôvodov na ich neposkytnutie, bez ohľadu na danú skutočnosť, s tým, že je v pôsobnosti\npovinnej osoby zabezpečiť si personálne, resp. iné prostriedky na zabezpečenie vybavenia žiadosti o\nsprístupnenie informácií v požadovanom rozsahu a v zákonnej lehote.\n36. Kasačná sťažnosť je podľa kasačného súdu, tiež dôvodná vo vzťahu k námietke žalobcu, že krajský\nsúd sa nevysporiadal s odklonom od ustálenej súdnej praxe, na ktorú poukázal žalobca vo vyjadrení zo\ndňa 02.05.2018. Krajský súd síce poukázal na skoršiu rozhodovaciu prax (2Sžo/81/2018 z 15.11.2017),\navšak vtedajšie právne závery boli aktuálnou súdnou praxou prekonané (napr. 2Sži/7/2016 z 22.11.2018,\n5Sžik/4/2019 z 02.06.2020).\n\n37. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 211/2000 Z.z. pojem „informácia“\nnedefinuje. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo\nprávnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia\nje základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou\nje aj štatistické spracovanie údajov.\n38. Žalobcom požadované informácie majú evidenčný charakter, sú informáciami zo súdnych registrov,\nktoré sú povinnou osobou evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého vie\ninformácie aj získať. Po zadaní strany, resp. účastníka konania a príslušného registra môže povinná\nosoba dohľadať všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z\naplikácie vytlačiť. Daný zoznam môže predstavovať informáciu, s ktorou žiadateľ môže pracovať, aj po\nvylúčení informácií na ktoré sa vzťahuje obmedzenie. Kasačný súd však poukazuje na § 9 až 13 zákona\nč. 211/2000 Z.z., najmä v súvislosti s ochranou osobnosti a osobných údajov. Dôvody, z ktorých povinné\nosoby pri obmedzení práva na informácie vychádzajú, musia byť relevantné, dostatočné a presvedčivo\nzistené a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť riadne a presvedčivo preukázaná.\n39. V súvislosti poskytnutím údajov vo vzťahu k fyzickým osobám upriamuje kasačný súd pozornosť na\nrecitál 26 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane\njednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov „keďže zásady ochrany sa\nmusia vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby; keďže k\nurčeniu, či je osoba identifikovateľná, by sa mali vziať do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná\npravdepodobnosť, že ich využije kontrolór, alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu príslušnej osoby;\nkeďže zásady ochrany sa nebudú vzťahovať na údaje poskytnuté anonymne, a to tak, že predmet\núdajov sa už nebude dať identifikovať; keďže zásady správania v zmysle článku 27 môžu byť užitočným\nnástrojom na poskytnutie poradenstva, pokiaľ ide o spôsoby, ako sa môžu údaje poskytovať anonymne\na uchovávať vo forme, v ktorej nie je možné identifikovať predmet údajov; (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 10Sžik/2/2017 zo dňa 19.06.2019).\n40. V súvislosti poskytnutím údajov vo vzťahu k právnickým osobám, a to najmä s ohľadom na\nskutočnosť, či údaje o spoločníkoch a štatutárnych zástupcoch sú osobnými údajmi podliehajúcimi\nochrane kasačný súd poukazuje taktiež na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozsudku sp.zn.\n10Sžik/2/2017: “Pri poskytnutí informácií týkajúcich sa právnických osôb, je samozrejme potrebné\nskúmať, či sa nejedná o informácie týkajúce sa v konečnom dôsledku identifikovateľných fyzických osôb.\nTeda je potrebné aplikovať test primeranej pravdepodobnosti a zodpovedať otázku, či existuje primeraná\npravdepodobnosť, že poskytnuté údaje budú použité na identifikáciu fyzickej osoby (tento test vykladal\nSúdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 19. októbra 2014, C-582/14, vo veci Patrick Breyer proti\nBundesrepublik Deutschland). Odpoveď na takúto otázku je závislá od viacerých faktorov vystupujúcich\nv konkrétnom prípade, a bude sa zrejme líšiť aj v závislosti od toho, či sa poskytnutá informácia\ntýka viacosobových spoločností alebo sa týka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.\nNapríklad, ak by sa informácia mala týkať spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom\na konateľom, ktorým by bola tá istá fyzická osoba, v určitom kontexte by mohlo ísť o informáciu, ktorá\nsa v reálnom živote týka fakticky iba tejto fyzickej osoby. Na druhej starne, ak by sa informácia týkala\nprávnickej osoby, ktorá má viacero alebo mnohých členov v orgánoch spoločnosti alebo zamestnancov\n(napr. akciová spoločnosť), nemuselo by ísť o informáciu týkajúcu sa konkrétnej fyzickej osoby. Tieto\npríklady však nemusia platiť absolútne, nakoľko musia byť posudzované v kontexte danej situácie, a\nto prostredníctvom testu primeranej pravdepodobnosti podľa recitálu 26 smernice 95/46 EC rovnako\ntak podľa recitálu 26 GDPR. Neopomenuteľným kritériom v takejto veci bude samozrejme aj dôvod\nzverejnenia údajov, čiže naplnenie účelu zákona o slobode informácií. Ako už najvyšší súd uviedol,\nuvedené otázky neboli predmetom sporu v prejednávanej veci, avšak možno mať za to, že povinné\nosoby test primeranej pravdepodobnosti aplikovali a zaoberali sa otázkou, či sprístupnené informácie\nsa týkajú primárne právnickej osoby, alebo či vedú k identifikácii fyzickej osoby.“\n41. Ostatnú námietku žalobcu o nevysporiadaní sa správneho súdu s protiargumentáciou žalobcu,\nkasačný súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, v odôvodnení\nsúdneho rozhodnutia je potrebné objasniť skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ak\nmal krajský súd za to, že z administratívneho a súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je nedôvodná a túto skutočnosť uviedol v svojom\n\nrozsudku, samozrejme, s odvolaním sa na skutkové zistenia a právne posúdenie veci, je takého\nrozhodnutie dostatočne odôvodnené.\n42. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m. IV.ÚS 112/05,\nI.ÚS 117/05).\n43. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04). Právo na\nspravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).\nDohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,\nneustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.\nVýznam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho\norgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,\nv sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a\nakým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie\núčastníkov konania.\n44. Nakoľko podstatná sťažnostná námietka týkajúca sa výkladu pojmu „rozhodovacia činnosť“, ktorou\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval rozsudok krajského súdu, je dôvodná a bola uplatnená\nžalobcom už v správnom konaní i v žalobe, Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského\nsúdu.\n45. Podľa § 462 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n46. Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu vznesené\nv kasačnej sťažnosti vo väčšej časti za dôvodné, preto rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil\nrozhodnutie žalovaného, úlohou ktorého bude odstrániť uvedené pochybenia v konaní a rešpektovať\nvyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n47. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s ustanoveniami\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu\núspechu v konaní. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im zo zákona vzhľadom\nna výsledok konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}