{"guid": "2d9b3a90-a2b8-4469-9401-0b298055a704:4db8eab4-2cc2-4c44-97af-2fdfc64ff177", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1", "spisova_znacka": "3Asan/31/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/31/2019 z 5. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2020, sp. zn. 3Asan/31/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1", "identifikacne_cislo": "1016201386", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-3", "nazov": "§ 149 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4db8eab4-2cc2-4c44-97af-2fdfc64ff177", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/31/2019\n1016201386\n05. 08. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201386.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO:\n35 541 016, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10,\nBratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. záznamu\n76557/2016, č. sp. 10570 - P/2016 zo dňa 03.06.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/160/2016-147 zo dňa 20.06.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/160/2016-147 zo dňa 20.06.2019\nz a mi e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie\nč. záznamu 76557/2016 č. spisu 10570-P/2016 zo dňa 03.06.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nÚradu pre verejné obstarávanie č. záznamu 18794/2016 č. spisu 20837-3000/2015 zo dňa 08.02.2016\na vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. záznamu 18794/2016 č. spisu 20837-3000/2015 zo\ndňa 08.02.2016 uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 4 225,73 € podľa § 149 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom do 17. 2. 2013 (ďalej len „ZVO“) za to, že rozdelil predmet zákazky na dodávku informačných a\nkomunikačných technológií (ďalej len „IKT“) viažuci sa k realizácií projektu financovaného z Európskeho\nfondu regionálneho rozvoja „Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013“ s cieľom vyhnúť sa postupu\npri zadávaní podlimitnej zákazky tým, že na obstaranie IKT použil päť samostatných postupov verejného\nobstarávania (3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou), a to\na. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 1 Historická účelová budova Východoslovenského múzea Košice\n- Dodávka IKT“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 2362/2012 IKT z 20. 12. 2012 uzavretá so\nspoločnosťou MADA Slovakia s.r.o., Puškinova 10, 040 01 Košice),\nb. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 3 - Bábkové divadlo v Košiciach, Dodávka informačno - komunikačnej\ntechniky“ (zákazka s nízkou hodnotou, kúpna zmluva; 2364/2012IKT z 17. 12. 2012 uzavretá so\nspoločnosťou PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA, a.s., Strojárenská 1, 040 01 Košice),\n\nc. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 5 Verejná knižnica Jána Boccatia - Dodávka\nIKT“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 2365/2012 IKT z 17. 12. 2012, uzavretá so spoločnosťou\nAZOR, s.r.o., Scherffelova 38, 058 01 Poprad),\nd. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 6 - Divadlo Thália - Dodávka informačno -komunikačnej\ntechniky“ (zákazka s nízkou hodnotou, kúpna zmluva č. 2366/2012 IKT z 17. 12. 2012, uzavretá so\nspoločnosťou PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA, a.s., Strojárenská 1, 040 01 Košice),\ne. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 7 Ulička remesiel - Dodávka IKT“ (podprahová zákazka, kúpna\nzmluva č. 2367/2012 IKT z 20. 12. 2012, uzavretá so spoločnosťou e-volution s.r.o., Tomašikova 10,\n040 01 Košice).\n3. Krajský súd zistil, že predmetné konanie žalobcu, ktorý na obstaranie IKT vyhlásil päť verejných\nobstarávaní bolo potrebné preskúmať i v zmysle ostatných námietok žalobcu, v kontexte širších\nskutkových okolností, ktoré spočívajú v tom, že predmetné obstaranie bolo viazané na projekt Európske\nhlavné mesto kultúry - Košice 2013. Rovnako k tomuto projektu bolo viazané i obstaranie AVT, ktoré\nvšak bolo posudzované v osobitnom správnom konaní s takmer identickým záverom správcu dane,\nže došlo k rozdeleniu predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej\nzákazky tým, že žalobca na obstaranie zákazky použil sedem samostatných postupov (päť podlimitných\nzákaziek, jednu podprahovú zákazku a jednu zákazku s nízkou hodnotou). I predmetné administratívne\nkonanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia, ktorým za správny delikt bola žalobcovi uložená pokuta\na rovnako bolo napadnuté správnou žalobou, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n2S/159/2016. Správny súd rozsudkom pod sp. zn. 2S/159/2016 z 03.10.2018 ustálil s odkazom na\nnámietky žalobcu, ktoré v právnej podstatne kopírujú námietky žalobcu v predmetnej veci, že išlo o\nsprávny delikt - rozdelenie predmetu zákazky AVT s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní\nnadlimitnej zákazky. Z kontextu uvedeného je potom zrejmé, že žalobca sa dopustil opakovane toho\nistého deliktu v rámci realizácie projektu Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013 a bolo potrebné\nsituáciu, ktorá bola správnemu orgánu známa z predmetu zákazky IKT, vyhodnotiť ako pokračovací\nsprávny delikt.\n4. Krajský súd konštatoval, že s dôrazom na skutočnosť, že obidve zákazky pre dodanie IKT aj AVT\nboli viazané k jednému projektu Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013 a v prípade predmetu\nzákazky IKT, ako aj v prípade predmetu zákazky AVT došlo k spáchaniu toho istého deliktu (rozdelenie\npredmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej resp. nadlimitnej zákazky\nv rozpore so ZVO), čo sa posudzuje ako jeden trestný delikt. Jednotlivé zákazky IKT, ako aj zákazky\nAVT spája projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013, čím je naplnená objektívna súvislosť v\nčase (približne v rovnaká časová os - zmluvy pre dodanie predmetu zákaziek AVT boli uzavreté v dňoch\n19.12.2012 a 20.12.2012, zmluvy pre dodanie predmetu zákaziek IKT boli uzavreté v dňoch 17.12.2012\na 20.12.2012). Spôsob spáchania deliktu pre dodanie IKT aj AVT spočíva rovnako v rozdelení predmetu\nzákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní v prípade predmetu zákazky na dodanie IKT\n- podlimitnej zákazky a v prípade predmetu zákazky na dodanie AVT - nadlimitnej zákazky. Pokiaľ ide\no predmety zákazky IKT a zákazky AVT, tieto podľa názoru súdu sú z hľadiska ich charakteru natoľko\nblízke, že ich bolo možné spojiť pod totožný predmet zákazky. Ako rovnaký resp. blízky predmet zákazky\nIKT ako i AVT súd prijal záver z logického výkladu, že IKT (informačno-komunikačné technológie) súvisia\nso zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií ako napr. internet, CD, DVD a AVT (audiovizuálna\ntechnika) predstavuje reálne technické zariadenia napr. televízna technika, projektor, interaktívna tabuľa,\nzvuková technika, plazmové monitory a pod. Teda nešlo o spojenie absolútne odlišných predmetov\nzákazky ako napr. IKT a zariadenie interiéru nábytkom. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky predmety\nzákazky IKT, ako aj zákazky AVT boli určené na priestorové vybavenie objektov, ktorých obnova bola\npredmetom projektu Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013.\n5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (pôvodne žalovaný) včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že ide o\nnesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii absorbčnej zásady. Žalovaný je presvedčený o zákonnosti\nsvojho postupu, keď voči žalobcovi viedol osobitne dve správne konania, a to konkrétne konanie vedené\npod č. spisu 20837-3000/2015 (nedovolené rozdelenie zákazky na dodanie IKT) a osobitne konanie\nvedené pod č. spisu 20588-3000/2015 (nedovolené rozdelenie zákazky na dodanie AVT). Žalovaný\nskúmal kritériá vzájomnej súvislosti zákaziek osobitne pri dodávke IKT a osobitne pri dodávke AVT do\nrôznych objektov žalobcu, pričom uplatnenie týchto kritérií vyčerpávajúco odôvodnil v prvostupňových\n\nrozhodnutiach v oboch žalobcom uvádzaných správnych konaniach. Trval na tom, že viazanosť zákaziek\nna dodanie IKT a na dodanie AVT na realizáciu projektu EHMK 2013 nie je postačujúcim dôvodom na\nich zadávanie v jednom postupe verejného obstarávania. Viazanosť či zadelenie pod projekt samo o\nsebe nevypovedá o charaktere obstarávaného predmetu zákazky. Podstatným faktorom sú jednotlivé\npredmety zákaziek a ich špecifikácia, pričom zadelenie pod projekt nie je samo o sebe určujúce.\nUvedenie projektu EHMK 2013 pri oboch samostatných správnych konaniach nemožno označiť za\nkľúčové pri posudzovaní vzájomnej súvislosti predmetu zákaziek na dodanie IKT na jednej strane\na na dodávku AVT na strane druhej. V tomto kontexte žalovaný súčasne poukazuje na rozdielnosť\npredmetov zákaziek v správnom konaní vedenom pod spis. č. 20837-3000/2015 (IKT) a v správnom\nkonaní vedenom pod spis. č. 20588-3000/2015 (AVT). Žalovaný zároveň zdôraznil skutočnosť, že pod\npokračovací správny delikt možno podriadiť len jednotlivé čiastkové útoky (zadávanie zákaziek č. 1 - 5\nv prípade IKT a zadávanie zákaziek č. 1 - 7 v prípade AVT) v rámci jedného predmetu zákazky a nie\nmedzi rozdielnymi predmetmi zákaziek navzájom.\n6. Sťažovateľ ďalej namietal, že musel obligatórne rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 5% súčtu\nzmluvných cien podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO, pričom nemohol pristúpiť k aplikácii k § 149 ods. 3\nZVO (zohľadniť skutočnosti ako povahu, závažnosť, či následky porušenia povinnosti). Ako štátny orgán\nmusí konať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v rozsahu a spôsobom stanoveným v zákone o verejnom\nobstarávaní. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.09.2019 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že z argumentácie žalovaného\nv tomto, ako aj v správnom konaní je však zrejmé, že žalovaný pristupoval k žalobcovi izolovane bez\nohľadu na skutočnosť, že voči žalobcovi viedol ďalšie správne konania, predmetom ktorých bolo uloženie\nsankcií za rovnaký správny delikt nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky.\n8. Tvrdenie žalovaného o tom, že viazanosť zákaziek na dodanie IKT a dodanie AVT na realizáciu\nprojektu EHMK 2013 nie je postačujúcim dôvodom na ich zadávanie v jednom postupe verejného\nobstarávania, považuje žalobca za minimálne účelové, keďže to bol práve žalovaný, ktorý sa od\nsamého začiatku správneho konania vo svojej argumentácii odvolával na väzbu predmetných zákaziek\nk realizácii projektu EHMK 2013. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazoval na skutočnosť,\nže žalobca rozdelil jednotlivé predmety zákazky do celkov, ktoré dokonca obsahujú vo svojich názvoch\npojmy IKT alebo AVT, čo podľa názoru žalovaného nekorešponduje s funkčným oddelením týchto\nzákaziek v čase ich zadávania. V rámci uvedenej argumentácie žalovaný poukazuje na výpočet všetkých\ndvanástich žalobcom zadávaných zákaziek na dodanie IKT a AVT, z ktorého je podľa jeho názoru\nzrejmý markantný rozdiel medzi týmito zákazkami. O aký rozdiel sa má jednať, tak to žalovaný už bližšie\nnešpecifikuje. Na margo tejto argumentácie žalovaného je však zo strany žalobcu potrebné uviesť, že\nopäť to bol práve žalovaný, ktorý vo svojich podaniach, ako aj v komunikácii so žalobcom v správnom\nkonaní neustále uvádzal, že pre posúdenie predmetu zákazky alebo jeho nedovoleného rozdelenia nie\nje rozhodujúci názov predmetu zákazky, ale samotný obsah zákazky s ohľadom na všetky okolnosti\nsúvisiace s posudzovanou zákazkou, čo je však v príkrom rozpore s argumentačnou líniou žalovaného\nuvádzanej v kasačnej sťažnosti, v rámci ktorej pre potreby záverov o odlišných predmetoch zákaziek už\nžalovanému postačí aj odvolanie sa na rozdielne názvy žalobcom zadávaných zákaziek.\n9. Žalobca tvrdil, že neobstojí názor žalovaného, že ustanovenie § 149 ods. 3 ZVO limituje aplikáciu\nabsorpčnej zásady správneho trestania vo verejnom obstarávaní, pretože ako už KS BA v rozsudku\nuviedol, tak je potrebné vychádzať z judikatúry ESĽP k čl. 6 Dohovoru (rozsudok vo veci Neumeister\nv. Rakúsko z júla 1976) a teda nie právna norma je v prípade správneho trestania limitom pre\naplikáciu zásad správneho trestania, ale naopak zásady správneho trestania pri zohľadnení pri ústavne\nkonformného výkladu právnej normy limitujú jej aplikáciu. Navrhoval, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nžalovaného ako nedôvodnú zamietol.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP v spojení s § 464 ods. 1 SSP.\n\n11. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalovaný začal správne konanie oznámením, číslo\nzáznamu 156456/2015 zo dňa 10.12.2015 vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania - verejnému\nobstarávateľovi Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice - Staré Mesto\npodľa § 149 ods. ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 17. 2. 2013 za to, že rozdelil zákazku na dodávku informačných a\nkomunikačných technológií (ďalej len „IKT“ viažucej sa k realizácii projektu financovaného z Európskeho\nfondu regionálneho rozvoja : „Ostrov kultúry - ulička remesiel Lapidárium ITMS: 22170120013, ROP\nPrioritná os 7, Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“ a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej\nhodnoty, ktorý mal v piatich prípadoch za následok jej zníženie pod finančný limit podľa § 4 ods. 3 písm. a)\nzákona o verejnom obstarávaní stanovený pre podlimitnú zákazku tým, že na obstaranie IKT použil päť\nsamostatných postupov verejného obstarávania (3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou),\na to „Ostrovy kultúry - zákazky IKT“ tak ako sú špecifikované v bode 2 odôvodnenia rozsudku).\n12. Najvyšší súd z pripojeného administratívneho spisu vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 2S 159/2016\nzistil, že žalovaný súčasne začal správne konanie oznámením č. záznamu 155266/2015 zo dňa\n09.12.2015 vo veci vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania - verejnému obstarávateľovi Košický\nsamosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice - Staré Mesto podľa § 149 ods. ods. 1\npísm. c) zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do\n17. 2. 2013 za to, že rozdelil zákazku na dodávku audiovizuálnej techniky viažucej sa k realizácii projektu\n„Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“ a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty,\nktorý mal za následok jej zníženie pod finančný limit podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom\nobstarávaní stanovený pre nadlimitnú zákazku tým, že na obstaranie požadovanej audiovizuálnej\ntechniky použil sedem samostatných postupov verejného obstarávania (5 podlimitných zákaziek, 1\npodprahová zákazku a 1 zákazku s nízkou hodnotou), a to Ostrovy kultúry - dodávky audiovizuálnej\ntechniky v miestach Ostrovov kultúry zhodne tak, ako sú v oznámení o začatí správneho konania\npre zákazky IKT číslo záznamu 156456/2015 zo dňa 10.12.2015. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené\nadministratívne konania boli samostatne začaté v rovnakom čase, hoci sa týkajú tých istých predmetov\nrealizácie špecifikovaných ako „Ostrovy kultúry“. Líšia sa iba tým, že ide o zákazky IKT a zákazky\naudiovizuálnej techniky. Spoločným menovateľom je skutočnosť, že sa viažu k realizácii projektu\n„Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“.\n13. Podľa § 149 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 17.02.2013 (ďalej „ZVO“) pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä\nna povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu\nlen za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; týmto nie je dotknuté uloženie pokuty\npodľa odseku 1 písm. f).\n14. Kasačný súd sa stotožňuje s tým, že jednotiacim prvkom verejného obstarávania je realizácia\nprojektu „Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“ a s ním súvisiace verejné obstarávanie. Žalovaný\nv procesom postupe rozčlenil predmet administratívneho skúmania do dvoch samostatných častí, a\nto zákazky IKT a zákazky AVT. V ustanovení § 149 ods. 3 ZVO je explicitne uvedená povinnosť\naplikácie absorbčnej zásady pri ukladaní trestov. Táto skutočnosť implicitne vyžaduje, aby sa o viacerých\nsúvisiacich správnych deliktoch viedlo jedno samostatné konanie. Toto ustanovenie bráni atomizovaniu\ntrestného administratívneho konania na samostatné delikty v rôznych konaniach.\n15. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade žalobca uskutočnil objektové členenie zákazok v\nrámci projektu „Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“. V administratívnom spise absentujú kúpne\nzmluvy k jednotlivým zákazkam, podľa predmetu ktorých možno vyhodnotiť, či ide o umelé rozčlenenie\npredmetu verejného obstarávania. Jednotlivé objekty majú samostatný charakter a nie je zrejmé, či\npredmet obstarania sa dostatočne viazal na špecifiká objektu ako takého.\n16. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalobcovi trovy kasačného konania nevznikli.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\n\nV ustanovení § 149 ods. 3 ZVO je explicitne uvedená povinnosť aplikácie absorbčnej zásady pri\nukladaní trestov. Táto skutočnosť implicitne vyžaduje, aby sa o viacerých súvisiacich správnych deliktoch\nviedlo jedno samostatné administratívne konanie. Toto ustanovenie bráni atomizovaniu trestného\nadministratívneho konania na samostatné delikty v rôznych konaniach.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}