{"guid": "2ebfd47b-830c-4fd2-8f21-788ed6f936b7:a873c26c-e459-4aff-9e7c-905574bd9d07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1", "spisova_znacka": "3Sžk/42/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/42/2019 z 12. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2020, sp. zn. 3Sžk/42/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1", "identifikacne_cislo": "1016201268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2020-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-42.odsek-9", "nazov": "§ 42 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-42.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/578#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a873c26c-e459-4aff-9e7c-905574bd9d07", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/42/2019\n1016201268\n12. 02. 2020\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201268.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca\nspravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nBc. E. B., nar. XX.XX.XXXX, O., zastúpená: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, Nitra, v mene\nktorej koná JUDr. Svorad Petruška, advokát a konateľ, proti žalovanej: Slovenská komora sestier a\npôrodných asistentiek, Amurská 71, Bratislava, zastúpená: Mgr. Ivana Závacká, advokátka, Havlíčkova\n11/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 201603007, reg. č. 06528 zo dňa\n09.05.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/157/2016-59 zo dňa 30.05.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Žalovaná ako prvostupňový orgán vydala dňa 29.03.2016 rozhodnutie č. 201603007 (ďalej\naj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobkyni povinnosť doplniť si vedomosti\nsústavného vzdelávania v rozsahu 35 kreditov prostredníctvom účasti na aktivitách sústavného\nvzdelávania, publikačnou, pedagogickou, prednáškovou činnosťou, riešením autodidaktického testu\nalebo vedeckovýskumnou činnosťou. Na splnenie povinnosti určila lehotu do 31.05.2016. Prvostupňové\nrozhodnutie odôvodnila povinnosťou zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať a tým, že\nžalobkyňa dňa 30.11.2015 absolvovala hodnotenie s výsledkom ,,nesplnil/nesplnila“, pri ktorom jej\nbola uložená povinnosť doplniť si vedomosti v lehote do 29.02.2016, ktorú nesplnila. Žalobkyňa\ndňa 15.04.2016 podala odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. 201603007, reg. č. 06528 zo dňa\n09.05.2016 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila\ns odôvodnením, že žalobkyňa v priebehu 5 ročného hodnotiaceho cyklu nepožiadala o dočasné\npozastavenie ani o zrušenie registrácie a doba prerušenia odborných činností u nej nepresiahla 4 roky,\nkedy by bolo vytvorené nové hodnotiace obdobie. Odkazujúc na relevantné ustanovenia zákona č.\n578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 578/2004\nZ. z.“) a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe\nhodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (ďalej aj len ,,vyhláška č. 366/2005 Z.\nz.“) potvrdila prvostupňové rozhodnutie.\nII.\n\n2. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v\nBratislave rozsudkom č. k. 6S/157/2016-59 zo dňa 30.05.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil, vec\nvrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania.\n3. Žalobkyňa namietala nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej argumentujúc, že v priebehu\nhodnotenia jej bolo zo strany hodnotiacej tvrdené, že si nemusí dopĺňať vzdelanie v rozsahu 35 kreditov,\nnakoľko žalovaná nebude z hodnotenia vyvodzovať následky, že žalovaná jej uložila kratšiu lehotu na\nodstránenie nedostatkov, ako ukladá zákon č. 578/2004 Z. z. v § 42 ods. 8, pričom na takéto skrátenie\nnemá právomoc a, že informovala žalovanú o odchode na materskú dovolenku oznámením zo dňa\n27.03.2012, v dôsledku čoho jej mala žalovaná dočasne pozastaviť registráciu, nakoľko má povinnosť\nviesť a aktualizovať register podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Žalovaná v\nreplike poukázala na verejný záujem, ktorým je zabezpečenie kvality zdravotnej starostlivosti odvíjajúcej\nsa aj od vzdelania zdravotníckeho pracovníka a uviedla, že žalobkyňa porušila zákonnú povinnosť\nzdravotného pracovníka sústavne sa vzdelávať. Spochybnila argument, že by oznámením o nástupe na\nmaterskú dovolenku malo dôjsť k zániku povinnosti sústavne sa vzdelávať, s poukazom na relevantné\nustanovenia vyhlášky č. 366/2005 Z. z., podľa ktorých sa do cyklu pravidelného 5 ročného hodnotiaceho\nobdobia nezapočítava doba prerušenia odborných činností napr. z dôvodu materskej dovolenky, ak toto\npresiahne 4 roky. Pri dočasnom pozastavení registrácie je potrebná žiadosť, nakoľko nástup na materskú\ndovolenku sa nespája s automatickým pozastavením registrácie a preto oznámenie nie je dostatočné.\nK lehote uviedla, že stanovenie jej dĺžky je v jej rozhodovacej kompetencii, pričom má ísť o primeranú\nlehotu, ktorá má uplynúť najneskôr do 6 mesiacov. Žalobkyňa sa v duplike pridržala svojej argumentácie.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd správne citoval § 42 ods. 1, 2, 5, 8 a 9, § 63 ods. 5 a 8 a\n§ 63a zákona č. 578/2004 Z. z. a konštatoval, že zo znenia § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva,\nže v danom prípade, ak bol výsledok hodnotenia ,,nesplnila“, žalovaná mala povinnosť v hodnotení\nuložiť žalobkyni lehotu na odstránenie zistených nedostatkov v dĺžke 6 mesiacov. V hodnotení zo dňa\n30.11.2015 však bola žalobkyni poskytnutá lehota len 3 mesiace. Poukazujúc na relevantné ustanovenia\nzákona č. 578/2004 Z. z. konštatoval, že až v momente, kedy zdravotnícky pracovník po uplynutí 6\nmesiacov nepreukáže odstránenie nedostatkov, môže žalovaná pristúpiť k vydaniu rozhodnutia, ktorého\npredmetom je uloženie povinnosti pre zdravotníckeho pracovníka, aby doplnil chýbajúce kredity, avšak\nžalovaná vydala rozhodnutie už po uplynutí 3 mesiacov. Ostatné námietky žalobkyne odmietol ako\nneopodstatnené.\nIII.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Namietala najmä interpretáciu § 42 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z., v zmysle ktorej krajský súd\nkonštatoval, že mala povinnosť poskytnúť žalobkyni v hodnotení lehotu na odstránenie nedostatkov\nv dĺžke 6 mesiacov, pričom toto právne posúdenie považuje za formálnu aplikáciu príslušnej normy\nna jej postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia, čo popiera účel, rozsah a obsah dotknutej normy.\nPoukázala na povinnosť zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať a na nevyhnutnosť\nzabezpečenia kvality zdravotnej starostlivosti. Hmotnoprávny predpis, ktorým je zákon č. 578/2004\nZ. z., podľa žalovanej obsahuje len stručnú úpravu všeobecných pravidiel, podľa ktorých majú\npríslušné komory postupovať aby správne vyhodnotili povinnosť príslušného zdravotníckeho pracovníka\n- sústavne sa vzdelávať. Uviedla, že všeobecný charakter dotknutého ustanovenia má reflektovať inter\nalia skutočnosť, že stavovské organizácie nie sú napojené na verejný rozpočet a pri výkone verejnej\nsprávy sú odkázané na svoje vlastné zdroje aj z hľadiska ich personálnych možností, z čoho je zrejmé,\nže pokiaľ určitá stavovská organizácia registruje viac ako 60 000 zdravotníckych pracovníkov, nie je\nobjektívne možné, aby určitú osobu hodnotila hneď nasledujúci deň po skončení 5 ročného hodnotiaceho\ncyklu. Ustanovenie teda vo všeobecnosti má byť vykladané flexibilne, nakoľko prílišná rigidnosť by mohla\nv praxi spôsobovať nemožnosť reálneho výkonu verejnej moci. Namietala, že ani zákon č. 578/2004 Z.\nz., ani vyhláška č. 366/2005 Z. z., neurčujú pevné začiatky plynutia lehôt, pričom pokiaľ by bolo potrebné\nosvojiť si záver krajského súdu, je žiaduce, aby bol určený moment začiatku plynutia lehoty. Poukazuje\nna nejasnosť charakteru lehoty a teda, či ide o objektívnu alebo subjektívnu lehotu. Pri vnímaní lehoty\nako objektívnej poukázala na skutočnosť, že by začala plynúť deň po skončení hodnotiaceho cyklu, v\nčoho dôsledku by uplynula 26.02.2016 a teda prvostupňové rozhodnutie by bolo vydané až mesiac po\n\nuplynutí lehoty. Ak zákonná úprava jasne neustanovuje lehotu, dokedy má byť vykonané hodnotenie,\nnepovažuje 6 mesačnú lehotu za fixnú dodatočnú lehotu od hodnotenia, ktorá má byť dotknutej osobe\ngarantovaná zákonom, ale za hornú hranicu lehoty na odstránenie nedostatkov. Opätovne namietala\nzneužitie práva žalobkyňou podaním žaloby.\nIV.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok) (ďalej aj len ,,S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej (sťažovateľky)\nnie je dôvodná.\n8. Po preskúmaní spisového materiálu vrátane obsahu kasačnej sťažnosti je kľúčovou otázkou\ninterpretácia dotknutej časti ustanovenia § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. upravujúceho lehotu na\nodstránenie nedostatkov, ktorá má byť uvedená v hodnotení sústavného vzdelávania zdravotníckeho\npracovníka.\n9. Kasačný súd úvodom pripomína, že úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n10. Samotná zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu.\nZ judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n327/2018 zo dňa 19.09.2018) je zrejmé, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť a teda v prípade,\nak postup predchádzajúci vydaniu určitého rozhodnutia trpí takou vadou, v dôsledku ktorej sa stáva\nnesprávny alebo nezákonný, nemožno rozhodnutie, ktoré je výsledkom takéhoto postupu, považovať za\nzákonné. Nesprávna interpretácia určitej právnej normy zo strany oprávneného orgánu môže byť spätá\ns jej nesprávnou aplikáciou, následkom ktorej môže byť spôsobenie ujmy na subjektívnych právach\núčastníka konania.\n11. Poukazujúc na všeobecné východiská vyplývajúce z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález\nPL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008), ak zákonodarca zverí určitému orgánu právomoc rozhodovať v\nkonkrétnych prípadoch o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, musí, vychádzajúc\nz tzv. legálnej licencie, zákonom upraviť rozsah a spôsob výkonu zverenej právomoci rešpektujúc právnu\nistotu dotknutých subjektov právnych vzťahov spočívajúcu v ich spôsobilosti predvídať postup a konanie\npríslušných orgánov vo vzťahu k svojmu právnemu postaveniu, vrátane možností a spôsobu uplatnenia\nvlastných práv v takomto konaní.\n12. Sústavné vzdelávanie je v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. priebežným obnovovaním, prehlbovaním\na udržiavaním získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas\nvýkonu zdravotníckeho povolania. Hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora príslušná na\nvedenie registra, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovuje okrem hmotnoprávnych predpokladov aj\nkritériá pre procesný postup a v podrobnostiach odkazuje na vyhlášku č. 74/2019 Z. z., ktorou sa zrušila\na nahradila pôvodná vyhláška č. 366/2005 Z. z. V § 42 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. je zakotvená\npovinnosť zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať. V zmysle § 42 ods. 7 zákona č. 578/2004\nZ. z. príslušná komora zasiela výsledok hodnotenia o. i. dotknutému zdravotníckemu pracovníkovi\nv písomnej forme najneskôr do 3 mesiacov od vykonania hodnotenia. Ak je výsledné hodnotenie\nsústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka „nesplnil“, príslušná komora v zmysle § 42 ods.\n8 citovaného zákona v hodnotení uloží zdravotníckemu pracovníkovi, aby najneskôr do 6 mesiacov\nodstránil zistené nedostatky. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, ak zdravotnícky pracovník v lehote\npodľa odseku 8 (t. j. najneskôr do 6 mesiacov) neodstráni zistené nedostatky, komora rozhodne o\ndoplnení vedomostí sústavného vzdelávania, ktoré zodpovedá chýbajúcemu počtu kreditov, pričom v\ntomto rozhodnutí určí rozsah, spôsob a lehotu na doplnenie vedomostí.\n\n13. Žalovaná namietala najmä interpretačné závery, ktoré si osvojil krajský súd pri § 42 ods. 8 zákona\nč. 578/2004 Z. z., v zmysle ktorých bola povinná v hodnotení žalobkyni poskytnúť lehotu na doplnenie\nchýbajúcich vedomostí v dĺžke 6 mesiacov. Kasačný súd sa stotožňuje s interpretáciou krajského súdu v\ntom zmysle, že už len zo znenia normatívneho textu dotknutého ustanovenia pomerne zreteľne vyplýva,\nže uvedená lehota v dĺžke 6 mesiacov je fixná a príslušná komora, ktorá v konkrétnom prípade vykonáva\nhodnotenie, nie je oprávnená túto lehotu skracovať, nakoľko z normatívneho textu nevyplýva, že by bolo\npri aplikácii dotknutého ustanovenia možné aplikovať diskrečnú právomoc vo vzťahu k určeniu inej dĺžky\nlehoty.\n14. V právnej teórii, ale aj praxi možno rozlišovať výklad v závislosti od subjektu, ktorý ho podáva\n(t. j. autentický, legálny, interný či doktrinálny), od metódy, ktorá je pri jeho realizácii využívaná (t. j.\nhistorický, gramatický, systematický, či teleologický), alebo v závislosti od jeho rozsahu (t. j. doslovný,\nreštriktívny, či extenzívny). Pri prihliadnutí na kritérium subjektu je potrebné ozrejmiť, že jedine legálny\nvýklad disponuje aj reálnou právnou záväznosťou, čo však neznamená, že pokiaľ by výklad podával iný\nsubjekt a teda išlo by napr. o autentický, či doktrinálny výklad, tento by nemohol byť taktiež rešpektovaný\nalebo, že by si ho aj samotný subjekt, ktorý podáva legálny výklad, nemohol osvojiť. Vo vzťahu ku\nkritériu výkladu, ktoré diferencuje výklady podľa metód, treba ozrejmiť, že všetky druhy výkladov majú\ntakpovediac rovnaké postavenie a teda žiaden nemá vyslovene prednosť pred ostatnými, hoci z praxe\nje zrejmé, že vo väčšine prípadov sa preferuje výklad teleologický, prípadne kombinácia viacerých. V\nprípade § 42 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z. je z pohľadu kasačného súdu potrebné nazerať na dotknutý\nnormatívny text prostredníctvom viacerých druhov výkladu a to za účelom poskytnutia náležitej, riadne\nodôvodnenej interpretácie.\n15. Pri nahliadaní na normatívny text prostredníctvom gramatického resp. jazykového výkladu je\npotrebné sa sústrediť na časť ustanovenia, ktorá obsahuje vyjadrenie lehoty, pričom táto znie v\nhodnotení uloží zdravotníckemu pracovníkovi, aby najneskôr do šiestich mesiacov odstránil zistené\nnedostatky. Aj bez toho, aby kasačný súd posudzoval detailne jednotlivé slová z hľadiska filozofických\na gramatických pravidiel, je v zásade jednoznačné, že zmyslom textu je, aby príslušná komora\nv hodnotení, v ktorom stanovuje povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi, determinovala lehotu\njej splnenia uvedením slovného spojenia ,,najneskôr do 6 mesiacov“. Uvedené na druhej strane\nnevylučuje oprávnenie dotknutého zdravotníckeho pracovníka, aby povinnosť splnil skôr, čo je vyjadrené\nslovom ,,najneskôr“, avšak v zmysle dotknutého ustanovenia mu má byť poskytnutá zákonná lehota 6\nmesiacov. S ohľadom na historický výklad, ktorý vychádza z cieľa ustanovenia, ktorý bol sledovaný jeho\nvydaním a spoločenských podmienok, za ktorých bolo ustanovenie vydané, v spojení s teleologickým\nvýkladom ozrejmujúcim účel, ktorý možno doplniť výkladom autentickým, teda výkladom poskytnutým\nzákonodarcom v dôvodovej správe, možno len potvrdiť vyššie uvedenú interpretáciu. V bode 29\ndôvodovej správy osobitnej časti k zákonu č. 133/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov a prostredníctvom ktorého bolo do normatívneho textu zavedené\nexplicitné vyjadrenie tejto lehoty, zákonodarca jasne ozrejmil, že z požiadaviek praxe vyplynula absencia\núpravy lehoty na odstránenie zistených nedostatkov v prípade, že má zdravotnícky pracovník hodnotenie\nnesplnil. V súvislosti s uvedeným sa určuje lehota 6 mesiacov na odstránenie zistených nedostatkov.\nÚmyslom zákonodarcu bolo zavedenie presne určenej - fixnej lehoty na odstránenie nedostatkov. A v\ntejto súvislosti pri určení konkrétnej dĺžky lehoty nepochybne prihliadal aj na verejný záujem spočívajúci\nv zabezpečení kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti odborne spôsobilými pracovníkmi. Per\nanalogiam iuris možno nahliadnuť na slovné vyjadrenie diskrečnej právomoci vo vzťahu k určeniu lehôt,\npokiaľ je stanovená minimálna, či maximálna hranica lehoty, aj do iných právnych predpisov. Pokiaľ by\nmala byť lehota 6 mesiacov v dotknutom ustanovení len určením maxima, pričom jej presné stanovenie\nby bolo ponechané na diskrečnú právomoc príslušnej komory, normatívny text by musel byť formulovaný\nodlišným spôsobom, ako je tomu napríklad v prípade § 250 ods. 2 S.s.p., podľa ktorého vo výroku\nuznesenia (...) správny súd uvedie (...), uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však\ndlhšiu ako tri mesiace; (...), alebo v prípade § 11 ods. 5 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii\na kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého\nak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých\norgánov, inšpekcia bezodkladne písomne upovedomí (...) a určí účastníkom konania a dotknutým\norgánom primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní;(...). Pokiaľ by teda bolo\númyslom zákonodarcu priznať príslušnej komisii oprávnenie rozhodnúť o dĺžke lehoty a určil by ,,len“\n\nmaximálnu hranicu lehoty, vyjadril by uvedené z hľadiska dikcie odlišným, avšak zaužívaným spôsobom\ntak, ako je uvedené vyššie. V súvislosti s úmyslom zákonodarcu poskytnúť príslušnej komore diskrečnú\nprávomoc vo vzťahu k určeniu lehoty možno poukázať na § 42 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z., kde\nsa v normatívnom texte tento úmysel jasne odzrkadľuje a formulácia je nasledovná - v rozhodnutí\no doplnení vedomostí sústavného vzdelávania komora (...) určí (...) a lehotu na doplnenie vedomostí\n(...). Na účely zreteľnejšieho odôvodnenia vyššie uvedeného interpretačného záveru je potrebné text\ndotknutej časti ustanovenia vnímať vo vzájomnej súvislosti aj s ostatnými časťami (resp. odsekmi) a\nteda pristupovať k normatívnemu textu prostredníctvom systematického výkladu. Podľa § 42 ods. 9 (t.\nj. odsek nasledujúci po dotknutej časti ustanovenia), ak zdravotnícky pracovník v lehote podľa odseku\n8 neodstráni zistené nedostatky, komora príslušná na vedenie registra rozhodne o doplnení vedomostí\nsústavného vzdelávania (...). Dikcia citovaného odseku len podporuje interpretáciu spočívajúcu v tom,\nže zákonodarca jasne stanovil fixnú lehotu 6 mesiacov, inak by v záujme presnosti normatívneho textu\nnepochybne zvolil odlišnú, zaužívanú formuláciu ,,v lehote určenej komorou“ (napr. § 58 ods. 3 S.s.p.).\n16. Vo vzťahu k námietke absencie explicitného vyjadrenia začiatku plynutia 6 mesačnej lehoty na\nodstránenie nedostatkov sa kasačný súd prikláňa k názoru krajského súdu s poukazom na skutočnosť,\nže pokiaľ má byť určená v hodnotení, ktoré je príslušná komora povinná vyhotoviť písomne a zaslať\ndotknutému zdravotníckemu pracovníkovi, tak je zrejmé, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci\nmoment, kedy sa má adresát možnosť oboznámiť s týmto hodnotením, pričom najspoľahlivejším je\nmoment doručenia, čo logicky vyplýva aj zo skutočnosti, že zákon č. 578/2004 Z. z. neustanovuje\npovinnosť fyzickej prítomnosti dotknutého zdravotníckeho pracovníka na hodnotení. Pokiaľ by bol\npripustený výklad, v zmysle ktorého by lehota bola objektívnou a začínala by plynúť deň po skončení\nhodnotiaceho obdobia tak, ako v kasačnej sťažnosti naznačila žalovaná, bolo by potrebné aby v záujme\nprávnej istoty zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovoval povinnosť príslušnej komory vykonať hodnotenie\npresne v deň nasledujúci po skončení hodnotiaceho obdobia (čo by však v praxi nebolo možné, ako\nvyplýva aj z obsahu kasačnej sťažnosti), keďže až v hodnotení príslušná komora určuje 6 mesačnú\nlehotu na odstránenie nedostatkov. V opačnom prípade by sa takýto výklad dotknutej právnej úpravy\npriečil logike a narúšal by jej koherentnosť.\n17. V zmysle § 42 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z., ak zdravotnícky pracovník s hodnotením ,,nesplnil“\nv lehote 6 mesiacov neodstráni zistené nedostatky, príslušná komora vydá rozhodnutie, ktorým uloží\npovinnosť doplnenia vedomostí, pričom v tomto určí rozsah, spôsob a lehotu. Nakoľko žalovaná už v\nhodnotení poskytla žalobkyni kratšiu lehotu v dĺžke 3 mesiacov, tak aj predmetné rozhodnutie podľa § 42\nods. 9 citovaného zákona bolo vydané predčasne, čo má za následok, že došlo k nezákonnému postupu,\nktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a to z dôvodu nedodržania zákonných lehôt. Okrem uvedeného\nmá predčasnosť vydania rozhodnutia za následok spochybnenie toho, či si správny orgán zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie a či vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nvo veci. Stotožňujúc sa so závermi krajského súdu, uvedeným nezákonným postupom žalovanej a s\ntým spojeným vydaním nezákonných rozhodnutí vznikla ujma na subjektívnych právach žalobkyne a\nskutočnosť, že využila zákonom garantovanú možnosť - domáhať sa súdnej ochrany jej subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nemožno vyhodnotiť ako zneužívanie práva.\n18. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Vec sa vracia žalovanej do odvolacieho konania, v ktorom opätovne\nrozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu prihliadajúc na ustanovenia vyhlášky\nč. 74/2019 Z. z.\n19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1\nS.s.p. nepriznal a žalobkyni ich náhradu nepriznal z dôvodu, že jej v kasačnom konaní nevznikli.\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/157/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e737af46-d88d-49cd-aa92-68cb60bf3e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}], "citovane_v": []}