{"guid": "c24c0c43-526d-4a77-a290-153e7df2990f:a9c8b121-9a5f-4ec5-8c51-dc927856f580", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/62/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/62/2018 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 7Sžsk/62/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1", "identifikacne_cislo": "1016201243", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143h.odsek-3", "nazov": "§ 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143h.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143h"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143h"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9c8b121-9a5f-4ec5-8c51-dc927856f580", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/62/2018\n1016201243\n26. 02. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201243.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu: JUDr.\nZ. P., nar. XX. L. XXXX, bytom V. X, M., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-29/2016/\nOPK zo dňa 25. mája 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 14. decembra 2017, č. k. 6S/155/2016-47, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 14. decembra 2017, č. k. 6S/155/2016-47, zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným rozsudkom č. k.\n6S/155/2016-47 zo dňa 14. decembra 2017 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-29/2016/OPK zo dňa 25. mája 2016 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného”), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len „prvostupňový správny orgán”) Č.p.: SPOU-OSZ-35.827-016/2016-VZ zo dňa\n18. februára 2016, ktorým podľa § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n328/2002 Z.z.”) bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenievýsluhového dôchodku k XX.\nL. XXXX.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z pripojeného administratívneho spisu zistil, že\nprvostupňovému správnemu orgánu bola doručená 17. decembra 2015 žiadosť žalobcu z 12. decembra\n2015 o vydanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového\npoistenia, keďže rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12. novembra 2014 pod č. XXX XXX XXXX X\nk XX. L. XXXX splnil zákonné podmienky aj na priznanie starobného dôchodku z osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia. Listom z 31. decembra 2015 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré nie je možné žiadosti vyhovieť, na čo žalobca dňa 13. januára\n2016 doručil žalovanému ,,Sťažnosť na nezákonný postup odboru sociálneho zabezpečenia sekcie\npersonálnych a sociálnych činností MV SR“. Následne prvostupňový správny orgán vydal napadnuté\n\nrozhodnutie, ktorým žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku ku dňu XX. L. XXXX. zamietol. Žalobca\ndoručil prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, ktorým žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie\ns poukazom na to, že jeho dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je\nstanovený na 55 rokov, čím splnil podmienky § 137 ods. 1 písm. b) aj § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002\nZ.z., čo zakladá nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového\nrozhodnutia odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n3. Krajský súd poukázal na to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku na základe rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. SPC-35.827-1/6-2002 z 24. októbra 2002 od 01. júla 2002 a tiež\nje od 11. februára 2011 poberateľom starobného dôchodku na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne\nústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2014, podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.”). Z uvedeného vyplýva, že na\nnároky žalobcu sa vzťahujú dva právne predpisy, a to vo veci výsluhového dôchodku zákon č. 328/2002\nZ.z. ako lex specialisa vo veci starobného dôchodku zákon č. 461/2003 Z.z. ako všeobecný predpis.\n4. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia s\ncieľom, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku,\npričom osobitný právny predpis obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového\npoistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Takže osobitná právna úprava\npoistenia policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu\nich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových\ndôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú\npoistenci získali vo všeobecnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že poistenci osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme. Nároky výsluhového dôchodku sa riadia výlučne zákonom č.\n328/2002 Z.z. i pri použití § 143h ods. zák. č. 328/2002 Z.z., preto žalobcovi priznaný výsluhový\ndôchodok sa prepočíta ku dňu, kedy splní podmienku dôchodkového veku stanoveného na starobný\ndôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (vypočíta sa zo základu zisteného podľa\n§ 60 zák. č. 328/2002 Z.z., ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase\nskončenia služobného pomeru, ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za\nslužbu, ktorý sa zvýšil odo dňa skončenia služobného pomeru) a nie ku dňu dovŕšenia dôchodkového\nveku 55 rokov, t. j. k XX.. XXXX v ktorom bola započítaná doba služby zaradenej do I. a II. kategórie\nfunkcií, ktoré sa pri nároku na výsluhový dôchodok nezapočítavajú.\n5. Žalobca nárok uplatnený žalobou oprel o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 12. novembra 2014, ktorým mu bol podľa zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok\nod 11. februára 2011 z dôvodu, že „dôchodok sa priznal podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nod 11.02.2011, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Podľa § 274 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane\ndoby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023. Dôchodkový vek\nžalobca podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.\ndosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. XX. L. XXXX. Pretože žalobca zároveň získal najmenej 25 rokov\nobdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v\nsúlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.“ Z uvedeného vyplýva, že pri zohľadnení zaradenia\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov, t.\nj. k XX. L. XXXX, avšak starobný dôchodok mohol byť priznaný najviac tri roky spätne od uplatnenia\nnároku v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. Odôvodnenie a právny názor Sociálnej poisťovne bol výlučne\nk aplikácii zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý zohľadňuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do\nI. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií. Takýto postup\nv prípade policajtov a vojakov v čase vzniku nároku na výsluhový dôchodok nie je upravený v zák.\nč. 328/2002 Z.z. (zákonná úprava ktorá odčlenila policajtov a vojakov do osobitného systému takúto\núpravu nemala). Svedčí o tom ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., upravujúce zachovanie nárokov,\nvyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.\n6. Keďže pre nárok na výsluhový dôchodok sa nezhodnocuje zaradenie do I. a II. kategórie funkcií v\nslužbe výkonom služby v I. a II. kategórii funkcií súčasne (§ 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.), žalobca\nsplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov, t. j. k XX. L. XXXX v\nzmysle všeobecného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z.z. (ktorý výkon služby v I. a II. kategórii funkcií\n\nzapočítava). Túto skutočnosť však nemožno na základe žiadnej zákonnej úpravy preniesť do osobitného\npredpisu, t. j. zákona č. 328/2002 Z.z., a už vôbec nie pre prepočet výsluhového dôchodku podľa § 143h\nods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.\n7. Krajský súd ďalej uviedol, že zákonná úprava, ktorú prvostupňový správny orgán aj žalovaný vo svojich\nrozhodnutiach aplikovali, sleduje úmysel zákonodarcu v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., podľa ktorého,\nstarobný dôchodok Sociálna poisťovňa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby\ntrvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z.,\nnakoľko iným postupom by určitá kategória poistencov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami\nvo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.\n8. Krajský súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/193/2007, sp. zn.\n4So/189/2007, v ktorých je uvedený výklad pojmu „výsluhový dôchodok“ tak, že vznik nároku na\nvýsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Naopak je založený na princípe\nvýsluhy, tzn. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Preto na vznik nároku\nvýsluhového dôchodku nemá žiaden vplyv vek osoby - poistenca.\n9. Námietku žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré ustanovenie zák. č. 461/2003\nZ.z. definuje „všeobecný dôchodkový vek“ napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tento\ntermín používa, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný termín „všeobecný dôchodkový vek“\nv odôvodnení svojho rozhodnutia použil v časti, kde citoval odvolacie námietky žalobcu a v časti\nsvojho vlastného odôvodnenia, kde mal úmysel zvýrazniť dosiahnutie fyzického veku 62 rokov veku\npoistenca podľa všeobecného predpisu, t. j. zák. č. 461/2003 Z.z. Takáto formulácia nerobí odôvodnenie\nrozhodnutia nezrozumiteľným, nemení obsah ani význam rozhodnutia a jeho použitie v texte je logické.\n10. Krajský súd bol názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne podľa obsahu\nžiadosť žalobcu posúdili, riadne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdili\ns použitím príslušných zákonných ustanovení i s ich časovým vývojom a vzájomnou súvislosťou, pričom\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nezistil.\n11. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy\nkonania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, pričom ide o orgán štátnej správy.\nII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP\nkasačnú sťažnosť.\n13. Uviedol v nej, že podľa jeho právneho názoru jeho dôchodkový vek nevznikne aplikáciou § 65 ods. 3\naž 8 zák. č. 461/2003 Z.z., ale dôchodkový vek dovŕšil v súlade s § 65 ods. 1 a 2 a § 274 zák. č. 461/2003\nZ.z. s použitím § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., nakoľko sa na neho vzťahujú splnené podmienky\nzvýhodnenej skupiny poistencov.\n14. K výsluhovému dôchodku, ktorého je poberateľom uviedol, že sa nejedná o žiaden z dôchodkov\npodľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. V danom prípade sa jedná o výsluhovú a nie dôchodkovú\ndávku v pravom slova zmysle, a teda ide o „výsluhový príspevok“, ktorý je bez akýchkoľvek\npochybností pomenovaný vo všeobecnom právnom názore Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 9So/112/2009 zo dňa 30. júna 2010, ktorého právna veta v publikovanom rozsudku pod R 110/2011\nznie: ,,Výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č.\n328/2002 Z.z., zostáva výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a za výsluhový dôchodok\npodľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú\npodľa predchádzajúcich predpisov iba považuje“, a to vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu. Uvedené\nskutočnosti potvrdzuje Najvyšší súd SR aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 24Sd/101/2012 zo dňa 30.\napríla 2013 a sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28. septembra 2011.\n\n15. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi bol vyplácaný výsluhový príspevok, ktorý mal\nbyť po dovŕšení jeho dôchodkového veku podľa zák. č. 461/2003 Z.z., teda ku dňu XX. L. XXXX\npretransformovaný (zrekonštruovaný) na plnohodnotný výsluhový dôchodok, ktorý má plniť úlohu\nstarobnej dôchodkovej dávky popri dôchodku vyplácanému zo všeobecného dôchodkového systému.\n16. Žalobca zároveň poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 222/2003 Z.z., z ktorej vyplýva, že zámerom\nzákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných právnych\npredpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru\nako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na\nktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom\nzabezpečení (poistení).\n17. Podľa názoru žalobcu je teda zrejmé, že nepriznaním skutočného výsluhového dôchodku, resp.\nrekonštrukcie vyplácaného výsluhového príspevku zo strany žalovaného ku dňu XX. L. XXXX, kedy\nžalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, stanovuje žalovaný\npre žalobcu iné menej výhodné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Žalovaný\nsvojím postupom porušuje čl. 17, 18, 30 a 33 Medzinárodného dohovoru č. 128 a zároveň dochádza\naj k porušovaniu § 6 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistencom patria práva pri výkone\nsociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení\nustanovenom osobitným zák. č. 365/2004 Z.z.\n18. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že správny súd v napadnutom rozhodnutí\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zistil skutkový stav veci a svojím postupom\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n19. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s právnym názorom žalobcu nesúhlasí a\nmal za to, že žalobca v nej neuviedol žiadne relevantné nové skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom\nna zmenu rozsudku.\n21. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžso/26/2016 zo dňa 18. januára 2018, ktorý zaujal v identicky skutkovej veci právny názor vzťahujúci\nsa k ustanoveniu § 143h zák. č. 328/2002 Z.z.\n22. Vzhľadom uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n24. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. februára 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n25. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n\n26. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n28. V zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 SSP, upravujúceho dôvody kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť\nmožno odôvodniť aj tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. g).\n29. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n30. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok,\nodôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou v rámci správneho konania o zamietnutí žiadosti\nžalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku ku dňu XX. L. XXXX.\n31. Podľa § 1 zák. č. 328/2002 Z.z. účinného do 31.12.2007, tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“) a príslušníkov\nozbrojených síl, ktoré tvorí\na) nemocenské zabezpečenie\n1. policajtov,\n2. príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách 2) (ďalej len\n„profesionálny vojak“),\nb) úrazové zabezpečenie\n1. policajtov,\n2. profesionálnych vojakov,\n3. príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom\nalebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak\nprípravnej služby“),\nc) výsluhové zabezpečenie\n1. policajtov,\n2. profesionálnych vojakov,\n3. vojakov prípravnej služby, ktorí sa stali invalidní v dôsledku choroby z povolania alebo úrazu pri výkone\nvojenskej služby alebo v súvislosti s ním,\nd) služby sociálneho zabezpečenia\n1. policajtov,\n2. profesionálnych vojakov,\n3. vojakov prípravnej služby a príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu.\n32. Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a\npri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa\ndoterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak\na) o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo\nb) splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o\nsociálnom poistení.\n33. Podľa § 143a zák. č. 328/2002 Z.z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov\nnepoužijú\n1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,\n2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988\nZb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\n34. Podľa § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na\nstarobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta\n\npriznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia\nslužobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa\npredpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku\nvznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008.\n35. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú\nprofesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“), a vojakov, ktorí sa\npočas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon\nprofesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n36. Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. účinného do 31.07.2016, dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.08.2016 dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.\n38. Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.\npracovnej kategórie sa zachovávajú.\n39. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento podľa § 143h\nods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku k XX. L. XXXX.\ndôvodiac, že účelom a zmyslom § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. je zvýšiť výsluhový dôchodok,\nktorý bol policajtovi priznaný podľa § 137 alebo 143h ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. pri splnení podmienky\nvšeobecného dôchodkového veku stanoveného zák. č. 461/2003 Z.z. na 62 rokov veku poistenca. Preto\nvýsluhový dôchodok žalobcu bude v súlade s ustanovením § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. zvýšený\ndovŕšením všeobecného dôchodkového veku.\n40. Kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský\nsúd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.\n41. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobca bol od 01. júla 2002 poberateľom výsluhového\ndôchodku podľa § 137 ods. 1 písm. a) v súlade s §§ 38, 39, 58, 60 zák. č. 328/2002 Z.z. a od 11. februára\n2011 poberateľom starobného dôchodku podľa § 65, § 274, § 82 a § 114 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.\n42. Spornou bola v danom prípade otázka, či mal byť výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi po\ndovŕšení dôchodkového veku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. t. j. ku dňu XX. L. XXXX pretransformovaný na\nplnohodnotný výsluhový dôchodok, ktorý mal plniť úlohu starobnej dôchodkovej dávky popri dôchodku\nvyplácanom zo všeobecného dôchodkového systému.\n43. Zákon č. 328/2002 Z.z. upravuje komplexne sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú prípadne\nvykonávali službu v Zbore národnej bezpečnosti alebo Policajnom zbore inak ako je to upravené vo\nvšeobecnom predpise o sociálnom poistení. Medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov\na vojakov sú viaceré a zásadné rozdiely. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov\nbol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť policajtom a vojakom širší rozsah nárokov v sociálnom\nzabezpečení odôvodnený práve osobitným postavením tejto skupiny osôb k štátu. Zásadnou zmenou,\nktorú priniesla právna úprava sociálneho zabezpečenia policajtov účinná od 01.07.2002, t. j. zák. č.\n328/2002 Z.z. bola skutočnosť, že v zmysle prechodných ustanovení tohto zákona bolo umožnené aj\ntejto skupine občanov poberať dávky výsluhového zabezpečenia priznané podľa doterajších právnych\npredpisov aj po dovŕšení fyzického veku 60 rokov (doterajšie právne predpisy obmedzovali poberanie\ndávok výsluhového zabezpečenia do dovŕšenia fyzického veku 60 rokov), ako aj popri vykonávaní\ninej zárobkovej činnosti. Tým sa jednoznačne zaviedla možnosť doživotne poberať dávku výsluhového\nzabezpečenia popri dávke priznanej zo všeobecného systému sociálneho poistenia, prípadne popri\nvykonávaní zárobkovej činnosti.\n\n44. Od 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 65 upravuje\npodmienky nároku na starobný dôchodok. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi\npríjem v starobe. Z ustanovenia § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že dôchodkový\nvek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Od 01. januára 2004 došlo k zmene\ndôchodkového veku. Zmena sa týka poistencov narodených po 31. decembri 1954, a teda aj žalobcu.\nDôchodkový vek na rok 2018 bol stanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR\nč. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 a je 62 rokov a 139 dní.\nKu dňu 01.01.2008, kedy nadobudol účinnosť § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý sa odvoláva\nna dosiahnutie dôchodkového veku podľa zák. č. 461/2003 Z.z., mal zákonodarca na mysli dosiahnutie\nvšeobecného dôchodkového veku 62 rokov pred zmenou dôchodkového veku.\n45. Dňa 01. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 519/2007 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zák.\nč. 328/2002 Z.z. o prechodné ustanovenie § 143h, keď úmyslom zákonodarcu bolo, aby pri dosiahnutí\nvekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov\nv sociálnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu\npoberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa\nvšeobecných predpisov o sociálnom poistení, pričom účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zák.\nč. 328/2002 Z.z. je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný podľa § 137 alebo podľa §\n143h ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku stanoveného\nzák. č. 461/2003 Z.z., t. j. vo všeobecnosti v 62 roku veku poistenca, prípadne iný dôchodkový vek podľa\n§ 65 ods. 3 až 8 zák. č. 461/2003 Z.z.\n46. Žalobca mal za to, že dôchodkový vek podľa zák. č. 461/2003 Z.z. dosiahol po splnení podmienky\nnároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím § 21 ods.\n1 zák. č. 1X0/1988 Zb. dovŕšením vekovej hranice 55 rokov ku dňu XX. L. XXXX.\n47. Ako už poukazoval krajský súd žalobca nárok uplatnený v konaní oprel o rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXJ. zo dňa 12. novembra 2014, z ktorého vyplýva, že Sociálna\npoisťovňa zohľadnila zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Právny názor Sociálnej\npoisťovne bol výlučne k aplikácii zák. č. 461/2003 Z.z. zohľadňujúci nároky vyplývajúce zo zaradenia\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií.\nKasačný súd má zhodne s krajským súdom za to, že takýto postup v prípade policajtov a vojakov v\nčase vzniku nároku na výsluhový dôchodok nie je upravený v zák. č. 328/2002 Z.z., o čom svedčí aj\nustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia\nzamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.\n48. Nárok policajtov na zhodnotenie aj doby trvania služobného pomeru policajta na účely výsluhového\ndôchodku vyplýva len z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, ktorý výkladom záväzných právnych\npredpisov (nielen zák. č. 461/2003 Z.z.) judikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj v\nprípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku potrebnej doby\npoistenia v tzv. civilom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Na základe aj takto\nzdôvodneného postupu súdu bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný starobný\ndôchodok dovŕšením 55 rokov veku.\n49. K splneniu vekovej podmienky v prípade žalobcu 55 rokov je potrebné uviesť, že ak právna úprava\núčinná od 01.01.2004 (§ 274 zák. č. 461/2003 Z.z.) upravuje zachovanie nárokov vyplývajúcich z právnej\núpravy účinnej k 01.01.2004, nemôže ísť o zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu služby policajta\nzaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií vo vzťahu k ustanoveniu § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z.\ns poukazom na prechodné ustanovenie § 143a zák. č. 328/2002 Z.z. z dôvodu, že zák. č. 328/2002\nZ.z. s účinnosťou od 01.07.2002 neprevzal garanciu nárokov, ktoré sa podľa právnej úpravy účinnej do\n01.07.2002 neaplikovali.\n50. Aplikácia ustanovenia § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. sa neviaže na podmienku priznania\nstarobného dôchodku Sociálnou poisťovňou konkrétnemu poistencovi. Nárok na dôchodok vznikne\npoistencovi najskôr dovŕšením dôchodkového veku.\n51. Žalobca poberá výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 a súčasne poberá aj starobný dôchodok od 11.\nfebruára 2011. Výsluhový dôchodok patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu\n\naj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení zák. č. 461/2003\nZ.z. Výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe.\n52. V danej súvislosti kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01.\njúla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že v aplikačnej činnosti štátnych\norgánov treba zohľadniť účel zákona, keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je\nzisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide\nvždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,\npričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl.\n2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického\nvýkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n53. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na\npohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho\nnemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V súlade so zákazom\ndiskriminácie v čl. 12 ods. 2 Ústavy zásady rovnakého zaobchádzania upravuje zák. č. 365/2004\nZ.z. antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Právne predpisy upravujúce materiálne\nzabezpečenie občanov štátu v starobe vychádzajú zo zásady primeraného hmotného zabezpečenia v\nstarobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.\n54. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzaným žalobcom sp. zn. 9So/112/2009\nzo dňa 30. júna 2010 a sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28. septembra 2011 kasačný súd uvádza, že nešlo\no obdobné konania, keď v predmetných prípadoch išlo o výsluhové príspevky priznané podľa zák. č.\n73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, pričom v posudzovanej veci bol\nžalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 137 ods. 1 písm. a) s poukázaním na § § 38, 39, 58, 60\nzák. č. 328/2002 Z.z. K rozhodnutiu sp. zn. 24Sd/101/2012 zo dňa 30. apríla 2013 kasačný súd uvádza,\nže nešlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ale o rozsudok Krajského súdu Žilina.\n55. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa\npredstáv žalobcu nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických\na odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade\nje splnené.\n56. Kasačný súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR\nvyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o\ntom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.\n57. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n58. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\n\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n60. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko sťažovateľ nebol\núspešný a dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.\n61. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/155/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4e916d1-b887-4ca5-bb7e-d49cd18c3140", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1"}, {"guid": "1ebe689a-6ff6-4320-846f-4657a86473f0:750313e8-b6fa-4e32-844f-02b593287c32", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5012200287.1", "spisova_znacka": "24Sd/101/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/101/2012 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200287.1"}], "citovane_v": []}