{"guid": "3a0ba952-8474-4756-9efd-b189e72b22d4:a3af9c5f-97e4-4914-a62d-9d4822d10826", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/96/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/96/2018 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 9Sžsk/96/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1", "identifikacne_cislo": "1016201026", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/114", "nazov": "zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/114-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3af9c5f-97e4-4914-a62d-9d4822d10826", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/96/2018\n1016201026\n30. 06. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:1016201026.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: V.. N. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom I. O.. Č.. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina,\nadvokát, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky, Kutuzovova ul. č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SEĽUZ-4-38-2/2016-OdSP zo dňa 23.05.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/128/2016-79 z 12. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a\nkasačného konania.\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/128/2016-79 z 12.04.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. SEĽUZ-4-38-2/2016-OdSP zo dňa 23.05.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (VÚSZ) č. VÚSZ-65311006581703/2016 z\n03.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým VÚSZ zastavil konanie o priznaní starobného\ndôchodku žalobcu. VÚSZ zastavenie konania odôvodnil tým, že vo veci priznania starobného dôchodku\nžalobcu, v ktorej bolo Sociálnou poisťovňou opätovne postúpené VÚSZ podanie č. XXX XXX XXXX X z\n12.01.2016, nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.\n2. Krajský súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že podstatnou otázkou prejednávanej veci je určenie,\nktorý orgán verejnej správy (Sociálna poisťovňa alebo VÚSZ) je v prípade žalobcu kompetentný na\nuskutočnenie administratívneho konania a vydanie rozhodnutia o jeho žiadosti o priznanie starobného\ndôchodku. Táto sporná otázka bola doposiaľ rozdielne vykladaná aj súdnou praxou - správnymi súdmi,\nako aj Najvyšším súdom SR (NS SR). Dlhodobo pretrvávajúca nejednotnosť právneho výkladu však bola\nodstránená rozhodnutím kompetenčného senátu NS SR vydaným rozsudkom sp. zn. 3Komp/1/2016\nz 11.10.2017, ktorý podal komplexný a obsiahly výklad všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných\nustanovení (zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 431/2003 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., resp. zákona č.\n114/1998 Z. z.), z ktorých vyvodil jednoznačný záver o povinnosti VÚSZ na vykonanie administratívneho\nkonania o podanej žiadosti vo veci starobného dôchodku. Krajský súd v ďalšom iba poukázal na\nodôvodnenie uvedeného rozsudku kompetenčného senátu NS SR a uviedol, že zákonné rozdelenie\npôsobnosti rozhodovať v oblasti sociálnej agendy bolo v minulosti upravené prostredníctvom Piatej\nčasti zákona č. 100/1988 Zb., pričom v súčasnosti je táto oblasť sociálnych vecí regulovaná novými\nprávnymi úpravami - všeobecnou právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 461/2003 Z. z. ako aj\n\nviacerými špeciálnymi právnymi predpismi, na prejednávanú vec sa vzťahujúcom zákone č. 328/2002\nZ. z.. NS SR v rozsudku 3Komp/1/2016 nepovažuje názor žalovaného o výslovnom vylúčení aplikácie\nPiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. na prejednávanú vec za správny a právne udržateľný. Za otázku\nzásadného významu označil výklad ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého obsahu\na systematického zaradenia v štruktúre zákona (súčasťou Ôsmej časti Prechodné ustanovenia) dospel\nk záveru, že je nepochybné, že ide o prechodné ustanovenie, ktoré rieši vplyv prijatého zákona na\nprávne vzťahy upravené doterajšími právnymi predpismi vrátane legislatívnej situácie, ak časť právneho\npredpisu má mať časovo obmedzenú platnosť (napríklad Svák, J. A. Kuklíš, P. Teória a prax legislatívy).\nĎalej uvedené prechodné ustanovenie nepochybne uprednostňuje pre konania o skôr vzniknutom\n(časovo obmedzené dátumom do 01.01.2004) nároku na dávku a jej výplatu z účinných do 31.12.2003\nna rozhodnutie vo veci.\n3. K argumentácií žalovaného, že s odkazom na § 103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. nie je možné\naplikovať Piatu časť zákona č. 100/1988 Zb. v rozmedzí ustanovení § 130 až 145 (danú časť zákona\npovažuje žalovaný za zrušenú) na prejednavanú vec NS SR v predmetnom rozsudku poukázal na\nto, že ust. § 103 je systematicky zaradené do Šiestej časti zákona č. 114/1998 Z. z. označenej ako\nSpoločné, prechodné a záverečné ustanovenia s rubrikou Záverečné ustanovenia. Napriek zaužívanej\nlegislatívnej technike, že takto označené ustanovenia zákonodarca prednostne využíva na zrušenie\ndoterajších predpisov spolu s oznámením časového okamihu vstupu návrhu zákona do účinnosti (čl. 6\nods. 5 až 7 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.) pre NS SR z textu ustanovenia\n(viď. slovné spojenie „sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú“) vyplynul jednoznačný záver,\nže zákonodarca nesledoval zrušenie výslovne určenej časti zákona č. 100/1988Zb., ale naopak ich\naplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie vojakov v zmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č.\n114/1998 Z. z.. Rozsah sociálneho zabezpečenia pritom zákonodarca na účely zákona č. 114/1998 Z.\nz. vymedzil prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. pod písm. a/ až d/, a to\ns účinkami „pro futuro“ pre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti a podľa zákona č.\n114/1998 Z. z..\n4. Obdobné závery vyplývajú aj pre aplikáciu ust. § 143a zákona č 328/2002 Z. z.. Aj v tomto prípade\nje ust. § 143 systematicky zaradené do Druhej hlavy Ôsmej časti zákona č. 328/2002 Z. z. s tou\nvýnimkou, že rozsah adresátov a rozšíril aj na policajtov a označenie sa spresnilo na Prechodné\nustanovenia. Pre NS SR aj z tohto textu ustanovenia („sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov\nnepoužijú“) vyplýva jednoznačný záver, že zákonodarca nesledoval zrušenie časti zákona č. 100/1988\nZb. (§ 130 až 154), ale naopak ich aplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov\nv zmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č. 328/2002 Z. z.. Pričom rozsah sociálneho zabezpečenia\ndotknutý citovaným prechodným ustanovením zákonodarca na účely zákona č. 328/2002 Z. z. vymedzil\nprostredníctvom ust. § 1 ods. 1 pod písm. a/ až d/, a to s účinkami „pro futuro“ v prejednávanej veci\npre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti a podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. NS SR sa\nnestotožnil so žalovaným, že Piata časť zákona č. 100/1988 Zb. vo vymedzenej časti je na prejednávanú\nvec neaplikovateľná. Pre NS SR aj z tohto textu ustanovenia (opätovne sa dáva do pozornosti slovné\nspojenie „sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú“) vyplýva jednoznačný záver, že\nzákonodarca nesledoval zrušenie časti zákona č. 100/1988 Zb. výslovne vymedzenej ustanoveniami§\n130 až 145, ale naopak ich aplikáciu nepripustil na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov v\nzmysle dotknutého zákona, t. j. zákona č. 328/2002 Z. z.. Rozsah sociálneho zabezpečenia dotknutý\ncitovaným prechodným ustanovením zákonodarca na účely uvedeného zákona č. 328/2002 Z. z.\nvymedzil prostredníctvom ust. § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. pod písm. a/ až d/, a to s účinkami „pro\nfuturo“, v prejednávanej veci pre sociálne zabezpečenie vojakov vzniknuté po účinnosti a podľa zákona\nč. 328/2002 Z. z.. Takýto záver pokladal NS SR za platný pre všetky ustanovenia citované žalovaným na\npodporu svojho nesúhlasného postoja, tak so zákonom č. 114/1998 Z. z. ako aj zákonom č. 328/2002 Z.\nz.. NS SR vychádzal zo záveru, že žalobca podmienky na vznik nároku na dávku a výplatu starobného\ndôchodku mal splniť pred 01.01.2004. Z prechodného ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\npotom vyplýva, že na konanie o tomto nároku (žiadosť žalobcu z 15.10.2013 podanú pôvodne Sociálnej\npoisťovni, postúpenú VÚSZ) sa musí aplikovať relevantné ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb..\n5. NS SR prijal záver, že kompetenčné ust. § 142 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 43 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb. jednoznačne zakladajú pôsobnosť VÚSZ vykonať administratívne konanie o podanej\nžiadosti vo veci starobného dôchodku žalobcu, ktorá je spôsobilým predmetom administratívneho\nkonania. Takto sformulované závery nevybočujú ani z ustálenej judikatúry NS SR (napr. rozsudok\n\nsp. zn. 10So/120/2014). Na základe tohto stanoviska kompetenčného senátu NS SR krajský súd\nprijal ako jediný právne relevantný záver o tom, že keďže žalobca podal svoju žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku dňa 15.10.2013 (pôvodne adresovanú Sociálnej poisťovni) ide o žiadosť, o ktorej\nmá povinnosť uskutočniť administratívne konanie VÚSZ a podľa jeho výsledkov prijať rozhodnutie o\npriznaní/nepriznaní starobného dôchodku žalobcovi. Preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí (ako aj\nVÚSZ) vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o zastavení konania o žiadosti žalobcu dôvodiac\ntým, že VÚSZ nie je príslušným orgánom na predmetné konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému\norgánu.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ).\nKasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Nesúhlasil s kritikou zo strany krajského súdu, že nerešpektoval rozhodnutie kompetenčného\nsenátu Najvyššieho súdu SR, pretože podľa názoru sťažovateľa uvedený kompetenčný rozsudok vybočil\nz ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a komplexne nezohľadnil úpravu sociálneho\nzabezpečenia profesionálnych vojakov. Navyše má sťažovateľ za to, že kompetenčný rozsudok bol\nvydaný v rozpore so zákonom, pretože podľa § 412 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa žalobca môže kompetenčnou žalobou domáhať rozhodnutia\nkladného, či záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim konaním alebo ešte\nnezačatým administratívnym konaním, pričom administratívne konanie, ktoré posudzoval Najvyšší súd\nSR v rozsudku sp. zn. 3Komp/1/2016 z 11.10.2017 právoplatne skončilo v roku 2014. Podľa § 419\nods. 1 písm. b/ SSP mal správny súd uznesením konanie zastaviť, pretože administratívne konanie\ntýkajúce sa kompetenčného konfliktu skončilo v roku 2014. Najvyšší súd SR hodnotil v kompetenčnom\nrozsudku úpravu sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia v priereze jednotlivých zákonov príliš\nreštriktívne, a to bez ohľadu na niektoré ustanovenia týchto zákonov, a tak dospel k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci.\n7. Sťažovateľ poukázal na chronológiu prijatých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a citoval\njednotlivé ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 114/1998 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z.,\nzákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 76/1959 Zb.. Uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného\npomeru rozkazom ministra obrany SR č. 44 zo 17.02.1994 dňom 31.05.1994. Na základe žiadosti\nzo 16.03.1994 mu bol rozhodnutím VÚSZ zo 16.06.1994 podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. priznaný\nvýsluhový príspevok, na ktorý mu bolo započítané 37 rokov a 5 mesiacov služby v ozbrojených silách\nod 01.01.1957 do 31.05.1994. Vzhľadom na to, že žalobca sa narodil XX.XX.XXXX, k jeho prepusteniu\ndošlo pred tým ako dosiahol vek 55 rokov, a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa §\n132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok až XX.XX.XXXX,\nteda v čase, keď už poberal výsluhový príspevok. Od XX.XX.XXXX mohol požiadať o výplatu starobného\ndôchodku, čo však neurobil a rozhodol sa poberať výsluhový príspevok. Ak by si žalobca zvolil vyplácanie\nstarobného dôchodku, počas výkonu ďalšieho zamestnania by ho nemohol poberať. Sám žalobca si\nzvolil výsluhový príspevok a nie starobný dôchodok preto, aby mohol mať príjem a súčasne výsluhový\npríspevok/výsluhový dôchodok, ktorého výplata nebola obmedzená v prípade ďalšej zárobkovej činnosti.\nVzhľadom na zmenu právnej úpravy ustanovením § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. mohol byť\npôvodne priznaný výsluhový príspevok vyplácaný žalobcovi aj po tom ako dosiahol vek 60 rokov vo\nforme výsluhového dôchodku. Iba v prípade, ak by nedošlo ust. § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z.\nk zmene právnej úpravy, mohol byť žalobcovi po dovŕšení veku 60 rokov priznaný starobný dôchodok\npodľa § 130 až § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.\n8. Žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok 11.10.2013, teda za účinnosti zákona č. 328/2002\nZ. z. a zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa sťažovateľa zákon č. 328/2002 Z. z. neupravuje také\nsociálne zabezpečenie, ktoré tvorilo poskytovanie dávky dôchodkového zabezpečenia, a teda žalobcom\npožadovaného starobného dôchodku. Sťažovateľ zopakoval svoju argumentáciu, podľa ktorej od\n01.07.2002 § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vylúčil použitie § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. a\npodľa § 144 bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bol tiež zrušený zákon č. 114/1998 Z. z, ktorý identicky vylúčil\npoužitie § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb.. Zdôraznil, že od 31.12.2003 bol účinný zákon č. 328/2002\nZ. z. a v obmedzenom rozsahu tiež zákon č. 100/1988 Zb., ktorého § 130 až 145 nie je možné od\n01.05.1998 na soc. zabezpečenie vojakov aplikovať. VÚSZ nebol od 01.05.1998 príslušným na priznanie\nalebo vyplácanie starobných dôchodkov a nedisponoval a ani v súčasnosti nedisponuje právomocou\nrozhodovať o ich priznávaní alebo vyplácaní. VÚSZ nie je oprávneným orgánom na posúdenie splnenia\npodmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu, s poukazom na deň uplatnenia nároku\n\nžalobcom, t. j. 11.10.2013 teda za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý zrušil zákon č. 114/1998 Z.\nz. a zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý zase zrušil zákon č. 100/1988 Zb..\n9. Sťažovateľ ďalej uvádza, že NS SR nediferencoval v uvedenom kompetenčnom rozsudku medzi\nvznikom nároku dávky dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti a vznikom nároku na\nvýplatu tejto dávky. Nevzal do úvahy, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu dávky, o ktorú požiadal,\naž za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z.. S poukazom na rozsudok NS\nSR 9So/92/2009 sťažovateľ trval na tom, že hoci žalobca splnil zákonné podmienky nároku na dávku\ndôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti podľa § 94 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb. za účinnosti tohto zákona, nesplnil zákonné predpoklady vzniku nároku na výplatu tejto\ndávky podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. pretože v rozhodnom čase nenastala kumulácia splnenia\nzákonných podmienok pre vznik nároku na dávku, a to podanie písomnej žiadosti, na základe ktorej by\nsa začalo konanie. Navyše v zákone č. 114/1998 Z. z. ako aj v zákone č. 328/2002 Z. z. absentuje právna\núprava na priznanie a vyplácanie starobného dôchodku. VÚSZ bol príslušný rozhodovať o starobnom\ndôchodku žalobcu odo dňa splnenia podmienok nároku žalobcu na starobný dôchodok do 30.04.1998.\n10. Sťažovateľ namietal, že NS SR uvedeným kompetenčným rozsudkom vybočil z ustálenej\nrozhodovacej praxe a poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/147/2014, 9So/157/2014,\n7So/138/2011. V zmysle uvedených rozsudkov dňom 30.04.1998 zanikla právomoc VÚSZ rozhodnúť o\npriznaní starobného dôchodku. Na záver sťažovateľ poukázal na rozsudok kompetenčného senátu NS\nSR sp. zn. 2Komp/1/2017 z 29.03.2018, ktorý posudzoval otázku, ktorý subjekt má pôsobnosť vykonať\nadministratívne konanie o nároku bývalého príslušníka Policajného zboru SR, pričom NS SR dospel k\nnázoru, že konanie a rozhodnutie je v kompetencií Sociálnej poisťovne. Z uvedených záverov NS SR\nvyplýva, že pri posudzovaní právomoci rozhodnúť o jeho starobnom dôchodku je podstatou práve tá\nskutočnosť, že v minulosti (pred 01. júlom 2002) nepožiadal o priznanie a výplatu starobného dôchodku\na o jeho výplatu požiadal Sociálnu poisťovňu, až na základe rokov odpracovaných v civilnej sfére po\npriznaní výsluhového dôchodku. V nadväznosti na kompetenčný rozsudok minister obrany Slovenskej\nrepubliky požiadal ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky o podanie návrhu na prijatie stanoviska\nk zjednoteniu výkladov zákonov na NS SR, pričom ministerka spravodlivosti konštatovala, že podnet je\nopodstatnený. Záverom sťažovateľ uviedol, že postup VÚSZ podľa § 130 a § 145 zákona č. 100/1988\nZb. by bol konaním v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 27.07.2018, v ktorom poukázal na závery\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/12/2014 z 15.05.2014, kde bol žalobca úspešný\nv tom, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a súd zdôraznil, že žiadosť žalobcu Sociálna\npoisťovňa postúpi VÚSZ. Okrem toho poukázal na rôzne aspekty služby vojaka.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n13. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zastavil\nkonanie z dôvodu, že sám nie je príslušný na vykonanie administratívneho konania a vec nie je možné\npostúpiť.\n14. Kasačný súd mal za preukázané, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola\nžalovanému postúpená Sociálnou poisťovňou, ktorá tak urobila vzhľadom na právoplatný rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/12/2014-17 z 15.05.2014, ktorým ju správny súd zaviazal\nuvedenú žiadosť postúpiť. Žalovaný ako správny orgán, ktorému bola vec postúpená dospel k záveru,\nže nie je príslušný na administratívne konanie o žalobcovom starobnom dôchodku a príslušná je podľa\nneho Sociálna poisťovňa. Keďže vzhľadom na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\njej vec nemohol postúpiť naspäť, konanie zastavil. Kasačný súd považuje uvedený postup žalovaného\nza nesprávny a súhlasí s názorom krajského súdu, že rozhodnutie o zastavení konania je nezákonné a\nbolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n\n15. Rozhodnutie žalovaného o zastavení konania podľa názoru kasačného súdu porušuje právo\nžalobcu na uskutočnenie administratívneho konania o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku.\nZastavením konania bez toho, aby sa žalobcovou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku\nzaoberal kompetentný správny orgán, má za následok porušenie práva na inú právnu ochranu,\nktorú priznáva čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v tejto súvislosti predstavuje denegatio\niustitiae správnym orgánom v režime inej právnej ochrany. „Právo na súdnu a inú právnu\nochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nupravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na súdnom alebo\ninom orgáne Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzrhe4tix3jl52xgxzsgy>)“.\n16. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/36/2019, v\nktorom najvyšší súd uviedol: „Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že sociálna poisťovňa tak rozhodla z dôvodu nedostatku právomoci, keď\ndospela k záveru, že právomoc rozhodnúť patrí Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Za takého\nstavu, bez ohľadu na to, že vo výroku rozhodnutia žiadosť žalobcu zamietla, je zrejmé, že rozhodnutím\nSociálnej poisťovne - ústredie bolo v skutočnosti rozhodnuté o zastavení konania z dôvodu tvrdeného\nnedostatku právomoci sociálnej poisťovne vo veci konať.\nZa daného stavu potom došlo k situácii, že oba do úvahy prichádzajúce správne orgány popierajú svoju\nkompetenciu konať o žiadosti o starobný dôchodok. V takom prípade však sťažovateľ nemohol konanie\nzastaviť, ale, ak trvá na nedostatku jeho kompetencie, má možnosť podať kompetenčnú žalobu na súd.“\n17. Kasačný súd je toho názoru, že ak žalovaný naďalej zastáva názor, že príslušnou na konanie\na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti je Sociálna poisťovňa, má možnosť v uvedenej veci podať\nkompetenčnú žalobu. Na uvedenej možnosti nič nemení ani právoplatný rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 15.05.2014 vzhľadom na to, že žalovaný nebol účastníkom tohto súdneho konania.\n18. Kasačný súd vzhľadom na uvedené kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako\nnedôvodnú.\n19. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/128/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}