{"guid": "482b6857-bf14-4b22-a19f-5698e2b6a9d9:e1ff4d78-0b13-467c-880a-1c467fa7ee6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1", "spisova_znacka": "2Sžk/38/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/38/2018 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 2Sžk/38/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1", "identifikacne_cislo": "1016200889", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-1", "nazov": "§ 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-3", "nazov": "§ 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-4", "nazov": "§ 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-2a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-3", "nazov": "§ 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-4", "nazov": "§ 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-65.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-68.odsek-2", "nazov": "§ 68 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-68.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-1", "nazov": "§ 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-2", "nazov": "§ 97 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-3", "nazov": "§ 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-97.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-97"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-2a", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-64", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-65", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-68", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-97"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1ff4d78-0b13-467c-880a-1c467fa7ee6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/38/2018\n1016200889\n30. 09. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016200889.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, G., zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový,\ns.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v\nBratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-BA-VO-4/2016-PK zo dňa 06. apríla 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/114/2016-90 zo dňa 11. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“)\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-4/2016-PK zo\ndňa 06. apríla 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom\nstupni riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (ďalej aj ako „prvostupňový\norgán“) č. ORPZ-BAV-VO-26-003/2016 zo dňa 14. januára 2016, ktorým žalobcovi, ako príslušníkovi\nPolicajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent 3. operatívneho\noddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nnebol priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) za obdobie\nod 01. septembra 2011 do 31. júla 2015.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených\n(§ 47 zákona č. 73/1998 Z.z.). Nadriadený s personálnou kompetenciou plne zodpovedá za plnenie\nšpecifických úloh stanovených Policajnému zboru, a to na určenom území a v rozsahu svojej pôsobnosti.\nNa zmeny v bezpečnostnej situácii preto Policajný zbor musí reagovať flexibilne a operatívne prispôsobiť\nsvoje vnútorne štruktúry k aktuálnej situácii, aj vzhľadom na konkrétne miesto výkonu služby.\n3. Krajský súd zdôraznil, že o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni podľa § 65 ods.\n2 zákona 73/1998 Z.z. rozhoduje minister, ktorý zároveň určuje začiatok, ako aj koniec času služby v\n\njednotlivých dňoch. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 o úprave času služby\npríslušníkov PZ Slovenskej republiky (ďalej aj ako „nariadenie č. 24/1998“) je pre rovnomerný režim\nzačiatok a koniec času služby policajtov určený na pondelok až piatok od 07:30 hod do 15:30 hod.\nÚprava v zmysle § 65 ods. 2 uvedeného zákona predstavuje aj ďalší režim, kedy o nerovnomernom\nrozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie\npolicajta predstavuje prvok služobnej disciplíny v komplexnej štruktúre plnenia zákonom stanovených\núloh Policajného zboru. Základnou povinnosťou policajta je plnenie si svojich služobných povinností,\nktoré boli uložené nadriadenými. Nadriadený s príslušnou kompetenciou zodpovedaná za plnenie\nstanovených úloh, ktoré plní Policajný zbor v zmysle § 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Pre\nzaradenie príslušníka PZ na konkrétnu funkciu a následné určenie času služby je kritériom vyhodnotenie\nbezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh.\n4. Krajský súd uviedol, že žalobca bol v priebehu relevantného obdobia zaradený do rovnomerného\nrežimu rozvrhnutia služby. Nadriadený (prvostupňový orgán) určil, že charakter služobnej činnosti\nžalobcu vyžadoval v relevantnom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja.\nToto zaradenie upravuje čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008, ktorý upravuje čas\nslužby policajtov zaradených na takých útvaroch, kedy povaha ich služby nevyžaduje nerovnomerné\nrozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosti by nebola postačujúca ani úprava rovnomerného režimu.\nPodľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných\nprípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. Aj keď bol žalobca v relevantnom období\nzaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, keďže nadriadený súčasne určil, že jeho\nslužobná činnosť vyžadovala výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja, podľa názoru\nkrajského súdu prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a čl.\n1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia č. 22/2008. Preto neobstojí\nnámietka žalobcu, že pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený rovnomerný čas výkonu služby\nv týždni (ako bolo aj v prípade žalobcu), bolo povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky ustanovenia\nvyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona a iných interných predpisov.\n5. Dôvodil, že pre právne posúdenie veci bolo rozhodujúce služobné zaradenie žalobcu ako policajta,\nktoré bolo vykonané v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj internými predpismi. Z\ntýchto predpisov zároveň vyplýva, že čas služby policajtov môže byť upravený aj tzv. osobitným režimom,\nt. j. upraveným časom služby policajtov zaradených v takých útvaroch PZ, u ktorých povaha služby\nnevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosť by nebola pre nich dostačujúca\nani úprava tzv. rovnomerného režimu. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú\nvzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom\nčase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. Podľa § 97\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je v takomto prípade policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa\nodseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v\ndňoch služobného pokoja, priznaný príplatok podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch\nslužobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 Eur mesačne. Na takto\nvymedzený rámec nadväzuje čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008,\nv zmysle ktorého príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný\npríplatok podľa ods. 1 alebo ods. 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci\nalebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 Eur za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu\nv noci alebo dňoch služobného pokoja, najviac do výšky 100 Eur mesačne. Takýto režim predstavuje\nslužbu vykonávanú nad základný čas, aj keď formálne môže vykazovať identické znaky nerovnomerného\nrozvrhnutia základného času služby podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.\n6. Krajský súd uzavrel, že žalobca mal nárok v zmysle § 97 zákona č. 73/1998 Z.z. účtovať si príplatok až\ndo výšky 100 Eur. V takomto prípade je podľa krajského súdu nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý\npodľa § 97 alebo z dôvodu podľa § 65 zákona č. 73/1998 Z.z. a de facto dostal príspevok v rovnakej\nvýške. Krajský súd preto nemohol konštatovať, že by týmto postupom bolo dotknuté právo alebo právom\nchránený záujem žalobcu nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2a zákona č.\n73/1998 Z.z.\n7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP,\navšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si\nani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\n\n8. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov\nzruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n9. Poukázal na to, že v období od 01. septembra 2011 do 31. júla 2015 slúžil ako policajt v štátnej službe\nvýjazdové služby podľa mesačného plánu výjazdových služieb vydaného prvostupňovým orgánom v\nrámci riadneho a plánovaného výkonu služby. Výjazdová služba bola vykonávaná nepretržite, a to od\n07:00 hod. do 19:00 hod. a od 19:00 hod. do 07:00 hod. niekoľkokrát v mesiaci. V uvedenom období\nžalobca odslúžil 40 hodín v týždni, i keď v každom týždni iný počet hodín tak, aby v každom mesiaci\nodslúžil celkový rovnaký počet hodín. Vzhľadom k výjazdovým službám mu plánované služby začínali a\nkončili v rôznom čase a ani dni nepretržitého odpočinku v týždni nepripadali na rovnaké dni. Výjazdová\nslužba bola vykonávaná aj v dňoch služobného pokoja a riadna služba v čase od 07:30 hod. do 15:30\nhod. počas pracovných dní. Žalobca tak v jednotlivých týždňoch neodslúžil rovnaký počet hodín, dni\nnepretržitého odpočinku nepripadali na rovnaké dni a služby neslúžil v pravidelných časoch. Preto\nzastával názor, že štátnu službu vykonával v nerovnomernom rozvrhnutí základného času v zmysle §\n64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Zdôraznil, že za predmetné obdobie mu nebol priznaný príplatok za\nnerovnomerne rozvrhnutý čas služby podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ani mu nebola služba\nplánovaná v rozsahu 38 hodín v zmysle § 64 ods. 2 uvedeného zákona.\n10. Mal za to, že pokiaľ mal stanovenú rovnomernú dĺžku služobného času v týždni, a to v rozsahu\n40 hodín podľa § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., jedná sa o striktné vymedzenie času služby za\ntýždeň. Zastával názor, že výnimka v tomto ustanovení „ak ďalej nie je ustanovené inak“ znamená\nnerovnomerne rozvrhnutý služobný čas v týždni v rozsahu 38 hodín podľa § 64 ods. 2 uvedeného\nzákona. Zo skutkového stavu je podľa žalobcu zrejmé, že službu v rovnomerne rozvrhnutom čase\nnevykonával, a to ani vzhľadom na čl. 1 ods. 2 a 3 nariadenia č. 24/1998, kedy je možné služby určiť\naj inak. Dôvodil, že podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rovnomerné rozvrhnutie základného času\nslužby v týždni je dané vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu tak, že jeho základný čas je splnený.\nPreto o rovnomerné rozvrhnutie času ide vtedy, ak policajt odslúži presne 40 hodín od pondelka do\npiatka. Inak ide vždy o nerovnomerne rozvrhnutý čas služby. Výnimkou je čl. 1 ods. 3 nariadenia č.\n24/1998 v znení nariadenia č. 22/2008, ktorý umožňuje nariadeným policajtovi určiť začiatok a koniec\nčasu služby v osobitných prípadoch, ak je to potrebné na zabezpečenie plnenia úloh PZ. V podstate\ntu ide o tzv. nadčasy a práve túto výnimku si osvojil žalovaný a krajský súd, s čím sa však žalobca\nnestotožňoval.\n11. Za nesprávny považoval záver krajského súdu, podľa ktorého formálne môže osobitne upravený\nrežim vykazovať znaky nerovnomerného rozvrhnutia služobného času, zároveň však žalobcovi patrí\nnárok na príplatok v zmysle § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že\nnariadenie č. 24/1998 v čl. 2 ustanovuje výnimky z uplatnenia čl. 1 v dvoch prípadoch, a to ak sú policajti\nzaradení na pracoviskách s nepretržitým výkonom služby a vzhľadom na povahu služby majú základný\nčas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne. Žalobca upriamil pozornosť na prvý prípad a s poukazom\nna skutkový stav zdôraznil, že výkon štátnej služby na útvare žalobcu bol nepretržitý. Namietal, že túto\nvýnimku opomenul tak žalovaný, ako aj krajský súd. Podľa žalobcu z ustáleného skutkového stavu\nmožno vyvodiť záver, že žalobca nemal žiaden rovnomerný čas služby, v rámci ktorého jeho nadriadený\npravidelne určoval zabezpečenie výkonu služby aj v noci a v dňoch pracovného pokoja, ale ide o\nštandardný prípad vykonávania štátnej služby v rámci nerovnomerne rozvrhnutého času služby. Ak by\nmal byť čas služby žalobcu rozvrhnutý rovnomerne, musel by odslúžiť 40 hodín týždenne, čo sa však\nnestalo, a preto sa v jeho prípade jedná o nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas. Mal za to, že znenie\nčl. 1 ods. 3 nariadenia č. 22/2008 hovorí o osobitných prípadoch, čo predpokladá výnimočnosť, a to\nnajmä pri náhlej potrebe zabezpečenia výkonu štátnej služby mimo základného služobného času. Túto\nosobitosť nie je možné zaviesť na útvaroch, kde sa služba vykonáva nepretržite, keďže policajti tam\nvykonávajú službu non-stop, a preto tam žiadny základný čas služby objektívne nemožno zaviesť.\n12. Ďalej žalobca namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti dôvodil,\nže obdobná situácia nastala na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava III, kedy riaditeľ tohto útvaru\nrozhodnutím zo dňa 11. septembra 2015 rozhodol v rovnakej situácii tak, že danému policajtovi bol v\nzmysle § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške\n100 Eur. Aj v uvedenom prípade bol výkon štátnej služby zabezpečovaný v nepretržitých zmenách a daný\n\npolicajt mal čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne. Dôležitým aspektom je rovnaké zaradenie\npolicajtov, keďže aj daný policajt a aj žalobca vykonávali výjazdové služby podľa mesačného plánu\nslužieb výjazdových skupín vydaného riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III. S poukazom\nna zásadu rovnakého zaobchádzania podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. mal žalobca za to, že jeho prípad\nje čo do skutkového stavu a právneho posúdenia identický s uvedeným prípadom, a preto považoval\nnapadnuté rozhodnutia správnych orgánov za diskriminačné. Nestotožňoval sa s názorom krajského\nsúdu a jeho poukázaním na § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko ustanovenia § 97 ods. 3 a §\n97 ods. 1 uvedeného zákona sú čo do nároku odlišné.\n13. Žalobca tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal ani s poukázaným personálnym rozkazom\nprvostupňového orgánu č. 356 zo dňa 28. júla 2015, ktorým bol žalobcovi priznaný podľa § 97 ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z.z. a čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 príplatok\nza nerovnomernosť času služby v týždni dňom 01. augusta 2015 s odôvodnením, že policajti majú\nzákladný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou\nzákladného času služby stanovenou na 38 hodín. Mal za to, že táto skutočnosť svedčí v prospech jeho\nnámietok, že výklad právnej úpravy krajským súdom a správnymi orgánmi je neprípustný, pričom právna\núprava je stále rovnaká a zmenilo sa len právne posúdenie prvostupňového orgánu.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n16. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, ako príslušník\nPZ, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci nepriznania príplatku za\nnerovnomernosť času služby.\n17. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako\nvšetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so\nzásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou\nosobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z\ndôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,\nodborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z\ndôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.\n18. Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo\npolicajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním\nzásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej\nosobitným zákonom.\n19. Podľa § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať\nalebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.\n20. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v\ntýždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom\nrozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o\nzačiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni\nrozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná\npísomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12\nhodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister\ninterným predpisom.\n\n21. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt\npovinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v\ntýždni alebo vo sviatok.\n22. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť,\nktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom\nzákladnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.\n23. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý\nnerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v\nnepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 Eur mesačne.\n24. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so\nzákladným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí\npríplatok do výšky 100 Eur mesačne.\n25. Podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1\nalebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného\npokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja\nvo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 Eur mesačne.\n26. Policajný zbor je zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (§ 1 ods. 1) definovaný ako\nozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti\nzločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný\nzbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol\nvybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom\nlepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a\nzamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto je prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/23/2011\nzo dňa 27. októbra 2011). Týka sa to aj dôsledného dodržiavania príkazov svojich nadriadených,\ns čím súvisí aj vyššia miera strpenia ich obsahu, a to napríklad aj vo vzťahu k rozvrhnutiu času\nslužby. Ako správne poukázal krajský súd, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených okrem iného príkazmi a pokynmi nadriadených. Uvedené závery vychádzajú aj\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sú z pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie\nje charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy, jedná sa najmä o ozbrojené sily a políciu\n(napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti Francúzsku č. 28541/95, nález Ústavného súdu SR č. k.\nII. ÚS 403/2011 <http://merit.slv.cz/II.US403/2011>-23).\n27. Spornou otázkou v prejednávanej veci bolo, či mal žalobca rovnomerne alebo nerovnomerne\nrozvrhnutý čas služby v týždni v jednotlivých mesiacoch v posudzovanom období. Kasačný súd\npo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v intenciách podanej kasačnej sťažnosti a v\nnadväznosti naň aj rozhodnutí žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,\nže správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutia vo veci zadovážili dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných zákonných\nustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako príslušník PZ nemal v posudzovanom\nobdobí nárok na príplatok za nerovnomernosť času služby podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\nKasačný súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu, ako aj žalovaného, zhodne s názorom krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť.\n28. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v skôr vydanom rozhodnutí v\nobdobnej veci pod sp. zn. 3Sžk/37/2019 dňa 26. februára 2020, podľa ktorého predpokladom príplatku\nza nerovnomernosť času služby policajta je skutočnosť, že policajt v zmysle § 97 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z. mal základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho\n\nmesiaca. Nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby nie je právnou skutočnosťou, ktorá by\nvyplývala priamo zo zákona, ale v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o nej rozhoduje\nnadriadený policajta. Toto rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby musí byť písomné\na policajt s ním musí byť oboznámený. Aj v prejednávanom prípade námietky žalobcu smerujú práve\nproti rozvrhnutiu základného času služby, ktorý mal žalobca v posudzovanom období preukázateľne\nrozvrhnutý rovnomerne, pričom jednotlivými rozkazmi prvostupňového orgánu o zriadení výjazdových\nskupín Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, za účelom včasného, úplného a kvalitného vykonania\núkonov na mieste činu a ďalších úkonov a opatrení s tým súvisiacich, boli upravené výnimky z\nrovnomerne rozvrhnutého služobného času. I keď materiálne podmienky na nerovnomerné rozvrhnutie\nslužby žalobcu síce mohli byť splnené, avšak v danom prípade absentovalo formálne rozhodnutie\nnadriadeného o nerovnomernom spôsobe rozvrhnutia základného času služby, ktoré má konštitutívny\ncharakter.\n29. Z obsahu administratívneho spisu navyše vyplýva, že žalobcovi bol za jednotlivé posudzované\nmesiace v odôvodnených prípadoch priznaný i príplatok za nerovnomernosť času služby podľa skutočne\nodslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja (na základe skutočne odslúženého času\nmimo základného rovnomerne rozvrhnutého času služby) podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nktorý mu mohol byť poskytnutý až do výšky 100 Eur mesačne. Najvyšší súd v postupe správnych\norgánov nevzhliadol ani nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania, a to vo vzťahu k žalobcom\npoukazovanému rozhodnutiu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III. Tu treba zdôrazniť, že\nkaždá organizačná jednotka Policajného zboru, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V nevynímajúc,\nplní úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie\nprostredníctvom príslušného nadriadeného, ktorý riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej\nslužby podriadených policajtov (§ 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Preto pri posudzovaní konkrétneho\nprípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby v týždni nie je možné\npoukazovať na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch\nvyjadrenú v § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo\nnerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom\nzaradení ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Rovnako s poukazom na 2a\nods. 3 uvedeného zákona má policajt právo domáhať sa ochrany pred diskrimináciou na príslušnom\nsúde podaním žaloby podľa antidiskriminačného zákona, čo v prípade žalobcu preukázané nebolo a\nžalobca podanie antidiskriminačnej žaloby ani neuvádzal.\n30. Záverom kasačný súd uvádza, že aj keď sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevyjadril k\nžalobcom poukazovanému rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 356 zo dňa 28. júla 2015, ktorým\nbol žalobcovi priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby v týždni podľa § 97 ods. 2 zákona č.\n73/1998 Z.z. dňom 01. augusta 2015, tento nedostatok nemohol spôsobiť nezákonnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu nebolo predmetom súdneho\nprieskumu a na posudzovanie žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa iného\nčasového obdobia nemalo žiadny vplyv.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne\nrelevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne\nvysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá\nskutkovými zisteniami správnych orgánov a námietkami žalobcu. Najvyšší súd preto kasačnú sťažnosť\nžalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n\n33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}