{"guid": "91edd9ba-6a49-4ca5-af17-ac558361bacb:1bee31dc-5b57-44d3-a6cd-358e18295b31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1", "spisova_znacka": "3Sžk/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/3/2020 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 3Sžk/3/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1", "identifikacne_cislo": "1016200675", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bee31dc-5b57-44d3-a6cd-358e18295b31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/3/2020\n1016200675\n20. 05. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:1016200675.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.\nv právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Mgr. O. Q., N., zastúpený Advokáskou kanceláriou\nPerhács s.r.o., v menej ktorej koná JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát a konateľ, Jelenec 353,\nJelenec, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa\n17.02.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/158/2019-163 zo dňa 17.10.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/158/2019-163 zo dňa 17.10.2019\nz a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok („SSP“) zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa\n04.11.2015 (ďalej aj len „personálny rozkaz“), ktorým bol sťažovateľ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka\nPolicajného zboru (ďalej aj len „PZ“).\n2. Skutková podstata zakladajúca dôvod na jeho prepustenie spočívala v skutočnosti, že sťažovateľ dňa\n04.03.2015 v čase výkonu služby v dobe od 18:30 hod. do dňa 05.03.2015 do 06:30 hod. ako člen hliadky\na súčasne vodič cestného vozidla s veliteľom hliadky ppor. Ing. K. F. v čase okolo 20:30 hod. v meste\nNové Zámky na židovskom cintoríne iniciovali stretnutie s osobami S. A. a S. D.. Od uvedených osôb\nspoločne vyžiadali úplatok v sume 2 000 eur za to, že nebudú postupovať v súlade so zákonom vo veci\nkrádeže vlámaním do garáže na Bratislavskej ceste č. 2354 v meste Nové Zámky zo dňa 01.03.2015, o\nktorej zistili, že sa jej dopustili S. A. a S. D. spolu s Q. C.. Za účelom prevzatia predmetného úplatku si\ndohodli stretnutie pri odpočívadle na Dvorskej ceste dňa 04.03.2015 v čase o 24:00 hod. K stretnutiu na\ndohodnutom mieste došlo až dňa 05.03.2015 v čase o 00:30 hod. Po stretnutí na Dvorskej ceste odviezli\nS. A. na parkovisko zimného štadióna v Nových Zámkoch, kde ako úplatok od neho prijali finančnú\nhotovosť vo výške 1 450,- euro a po prijatí úplatku spálili fotografie, o ktorých uviedli, že sú jediným\n\nusvedčujúcim dôkazom o ich krádeži. Po spálení fotografií poučili S. A., že ak by bol niektorý z nich\npredvolaný v tejto trestnej veci na výsluch, nemajú sa priznať ku krádeži, nakoľko už neexistujú žiadne\ndôkazy. Uvedeným konaním si príslušníci PZ nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ich právomoci, konali\nv rozpore s § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993 Zb.“) a súčasne porušili povinnosti policajta uvedené v § 48\nods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko zmarili v tom čase existujúce dôkazy a bránili v získaní\nďalších dôkazov a takýmto konaním zabezpečili uvedeným osobám neoprávnený prospech spočívajúci\nvo vyhnutí sa trestnému stíhaniu a za takéto konanie prijali ako úplatok finančnú hotovosť vo výške 1\n450,- euro.\n3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že opätovne preskúmal, a to v intenciách záverov uvedených v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorým v\ntejto veci zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/89/2016-86 zo dňa 17.01.2019 a v nadväznosti\nna námietky sťažovateľa uvedené v žalobe, posudzoval, či orgány verejnej správy vykonali dostatočné\ndokazovanie a či riadne vyhodnotili dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a či boli dostatočné na\nvyvodenie záveru o existencii zákonného dôvodu na prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru\npríslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.\n4. Z obsahu personálneho rozkazu krajský súd zistil, že sú v ňom priamo vymenované dôkazy, ktoré\nzabezpečil žalovaný v konaní vlastnou činnosťou, aké ďalšie písomnosti boli do konania zabezpečené\na sú súčasťou spisového materiálu v administratívnom konaní, pričom hlavné vymenoval a zvyšné\nzahrnul pod označenie „ďalší dokumentačný materiál“. Protiprávne konanie sťažovateľa považoval za\npreukázané na základe objektívnych dôkazov, čím bola naplnená a skutková podstata v ustanovení §\n192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého bol sťažovateľ prepustený zo služobného\npomeru v štátnej službe príslušníka PZ z dôvodu, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú\npovinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo\nna ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom,\nže sťažovateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, neriadil sa zákonmi a\nďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom\nzneužijúc svoje služobné postavenie v súvislosti so svojím služobným zaradením, neoprávnene získal\npre seba peňažnú sumu, na ktorú nemal právny nárok.\n5. Krajský súd sa ďalej stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, ktoré považovali za rozhodujúce\ndôkazy spočívajúce vo výpovediach dvoch priamych svedkov, ktorí bezprostredne videli protiprávne\nkonanie sťažovateľa a jeho kolegu, kedy išlo o žiadanie a prijímanie úplatku. Jeden z týchto stotožnil\ndeň protiprávneho konania a sťažovateľa a obaja jednoznačne potvrdili číslo služobného motorového\nvozidla, pričom zistený skutkový stav podporili aj výpovede dvoch nepriamych svedkov. Sťažovateľ\nnepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil skutkový stav vychádzajúci z vyššie uvedených výpovedí,\nktorých vzájomnú zhodu resp. bezrozpornosť a hodnovernosť potvrdil aj rozsudok Špecializovaného\ntrestného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-4T/12/2017 zo dňa 02.10.2017. Ďalej odmietol tvrdenie,\nže nezákonnosť personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia žalovaného by mala byť založená na tom,\nže Špecializovaný trestný súd doplnil dokazovanie o výsluch ďalších svedkov a konštatoval, že v\nprejednávanej veci boli dané zákonné dôvody na prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru\npolicajta v okamihu jeho prepustenia, ktoré neboli a nie sú závislé od výsledku trestného konania, keďže\nporušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného\nčinu. Tieto zákonné dôvody sú dané bez ohľadu na možný, budúci výsledok trestného konania, ktoré\nnemá vplyv na priebeh personálneho konania a to aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, v zmysle ktorej sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie\nje možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou.\n6. Záverom krajský súd konštatoval, že sťažovateľov nadriadený v konaní na základe vlastného šetrenia\nzabezpečil dôkazy v súlade s právnymi predpismi, zákonným spôsobom a pri ich zabezpečovaní\na hodnotení vychádzal z ustanovenia § 233 a ustanovenia § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom\nposúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech sťažovateľa alebo v jeho\nneprospech (§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). Po vyhodnotení správne konštatoval protiprávne\nkonanie sťažovateľa, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Krajský súd bol presvedčený, že\ndotknuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. a obsahovalo\n\nvšetky ním vyžadované formálne i obsahové náležitosti, pričom bolo dostatočne odôvodnené a žalovaný\nsa vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v rozklade. Taktiež konštatoval, že\nv prvostupňovom rozhodnutí bol skutkový stav veci dostatočne zistený, po právnej stránke správne\nposúdený a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené. Za zákonný považoval aj postup v administratívnom\nkonaní.\n7. Sťažovateľ v zastúpení advokátom podal včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd\nsa nevyjadril k zásadným námietkam smerujúcim k tomu, že správne orgány nevykonali vlastné\ndokazovanie. Pre meritórne rozhodnutie o prepustení nie je postačujúce aby správne orgány len\nformálne prebrali zápisnice z trestného konania, ale mali vykonať kontradiktórne výsluchy svedkov.\nJe presvedčený, že správne orgány vychádzali v podstate výlučne z listinných dôkazov prebratých z\ntrestného konania. Namieta, že uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené dňa 13.10.2015\na teda nemohol sa reálne a účinne vyjadriť k zápisnici o výsluchu S. A. zo dňa 12.10.2015. V\nadministratívnom konaní rozporuje postup nadriadeného, ktorý podľa neho mal predvolať svedkov a\numožniť sťažovateľovi, aby im kládol otázky. V tomto smere tak namieta nedodržanie kontradiktórnosti\na súčasne poukazuje na nedodržanie čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Dôkazy v administratívnom konaní považuje za neprípustné, nakoľko boli vykonané len v\ntrestnom konaní. Poukázal na to, že osoby vypočuté v trestnom konaní neboli vôbec stíhané za\npodplácanie a v tomto smere poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo\np. Slovenskej republike. Postup krajského súdu považuje za formalistický a odôvodnenie považuje za\nnedostatočné, nakoľko sa nezaoberal vyššie uvedenými námietkami.\n8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom krajského súdu a pridržal svojho\npredchádzajúceho vyjadrenia k žalobe.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že námietky vo vzťahu k nevykonaniu vlastného dokazovania a\nnezabezpečenia kontradiktórnych výsluchov sťažovateľ prvý krát zdôraznil až vo vyjadrení ku kasačnej\nsťažnosti žalovaného voči pôvodnému rozsudku krajského súdu č. k. 1S/89/2016-86 zo dňa 17.01.2019,\nktorý bol rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019 zrušený a vrátený\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Treba však uviesť, že ani v prípade včasnosti vznesených námietok by tieto neobstáli, keďže zo\nspisového materiálu a aj napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorým sa kasačný súd v plnej\nmiere stotožňuje, je zrejmé, že sťažovateľov nadriadený v konaní zabezpečil dostatočné dôkazy a to\naj z hľadiska ich obsahu a aj rozsahu, v súlade s právnymi predpismi na základe vlastného šetrenia\nzákonným spôsobom a pri ich zabezpečovaní a hodnotení postupoval tak, aby bol presne a úplne zistený\nskutočný stav veci, pričom posudzoval všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech\nalebo neprospech sťažovateľa. Za kľúčové považoval výpovede dvoch priamych svedkov podporené\nvýpoveďami dvoch nepriamych svedkov, ktoré v administratívnom konaní vykonal ako listinné dôkazy.\nK týmto dôkazom, ako aj k celému spisovému materiálu vrátane návrhu na rozhodnutie mal sťažovateľ\nmožnosť vyjadriť sa, predložiť svoje námietky, pripomienky, prípadne uplatniť svoje návrhy a dôkazy,\npričom materiál mu bol predložený až dňa 22.05.2015 (t. j. až 9 dní po tom, ako mu bolo doručené\nuznesenie o vznesení obvinenia) a možnosť vyjadriť sa mal do dňa 23.05.2015 do 14:00 hod. V tejto\nlehote sťažovateľ doručil nadriadenému fotokópiu sťažnosti voči uzneseniu ČVS:SKIS-95/OISZ-V-2015,\no ktorej uviedol, že je súčasne jeho vyjadrením vo veci prepúšťacieho konania. Uvedeným vyjadrením\nsa nadriadený zaoberal, pričom ho však v zmysle úradného záznamu č. ORPZ-NZ-OOP3-359-023/2013\nzo dňa 23.10.2015 vyhodnotil ako irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že sa viaže k trestnému konaniu\na predmetom prejednávanej veci bolo konanie vo veciach služobného pomeru.\n\n12. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou sťažovateľa, že by postup krajského súdu bol len formalistický,\nkeďže v napadnutom rozsudku sa zaoberal všetkými relevantnými námietkami, aj s prihliadnutím na\nzávery spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/16/2019 in concreto\nposudzoval, či orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie a či riadne vyhodnotili dôkazy\njednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a či boli dostatočné na vyvodenie záveru o existencii zákonného\ndôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. S predmetnými\nnámietkami sa dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy, vyvodil správne právne závery,\npričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie\nprejednávanej veci.\n13. Pokiaľ ide o sťažovateľove námietky neprípustnosti dôkazov v administratívnom konaní, keďže\nboli vykonané v trestnom konaní a, že osoby vypočuté v trestnom konaní neboli vôbec stíhané za\npodplácanie kasačný súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozsudku sp. zn. 3Sžk/16/2019, v ktorom\ndostatočne ozrejmil, že v správnom konaní o prepustenie služobného pomeru policajta, ktorý porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície možno použiť ako listinné dôkazy\ntiež výpovede svedkov z vyšetrovacieho spisu, a to pred tým, než došlo k právoplatnému odsúdeniu pre\ntrestný čin, prípadne oslobodeniu spod obžaloby.\n14. Kasačný súd zistil, že najvyšší súd v trestnom konaní uznesením sp. zn. 2 To 1/2018 zo dňa\n26.02.2019 odvolanie Mgr. O. Q. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 2. októbra 2017 sp.\nzn. BB-4T/12/2017 podľa § 319 Tr. por. zamietol.\n15. Prepustenie policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. nie je\ndisciplinárnym opatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. Nevzniká tu konflikt zo zásadou ne bis\nin idem. To umožňuje, aby konania prebiehali na sebe nezávisle a dôkazy z trestného konania mohli byť\npoužité aj v administratívnom konaní.\n16. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nV správnom konaní o prepustenie zo služobného pomeru policajta, ktorý porušil služobnú prísahu\nalebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície možno použiť ako listinné dôkazy tiež\nvýpovede svedkov z vyšetrovacieho spisu, a to pred tým, než došlo k právoplatnému odsúdeniu pre\ntrestný čin.\nPrepustenie policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. nie je disciplinárnym\nopatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. Nevzniká tu konflikt so zásadou ne bis in idem. To\numožňuje, aby konania prebiehali na sebe nezávisle a dôkazy z trestného konania mohli byť použité\naj v administratívnom konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/158/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}