{"guid": "16f94252-6668-4630-9215-71e92c9f29d9:1b347fad-6894-40c1-987d-0622fbd59a7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1", "spisova_znacka": "2Asan/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/14/2017 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Asan/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1", "identifikacne_cislo": "1016200486", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "nazov": "§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-18", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b347fad-6894-40c1-987d-0622fbd59a7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/14/2017\n1016200486\n30. 04. 2020\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2020:1016200486.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: PIERS PEZINOK,\ns.r.o., so sídlom Ambroseho 13, 851 02 Bratislava, IČO: 46 275 401, právne zastúpeného: FP LEGAL,\ns.r.o., so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, IČO: 47 231 599, proti žalovanému: Slovenská\nobchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so\nsídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. SK/0690/99/2015 zo dňa 29.12.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/61/2016-54 zo dňa 31. mája 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6S/61/2016-54 zo dňa 31. mája 2017 zamieta.\nII. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave ( ďalej len „krajský súd\") napadnutým rozsudkom zo dňa 31. mája 2017,\nč. k. 6S/61/2016-54 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej aj ako len „SSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, preskúmania zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0690/99/2015 zo dňa 29.12.2015, ktorým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.\nP/0432/01/2014 zo dňa 06.05.2015, ktorým žalobcovi za porušenie povinnosti v zmysle § 15 ods. 1\npísm. a/ a b/, § 18 ods. 1 a § 18 ods. 4 zákona č. 250//2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ochrane spotrebiteľa\"), uložil pokutu vo výške 700 EUR.\n2. Krajský súd postupoval v intenciách § 2 písm. m/, § 15 ods. 1, § 18 ods. 1, § 18 ods. 4, § 24 ods. 1, 24\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej podľa § 3 ods. 5, § 23 ods.1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\"),\nako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Prvej hlave Tretej časti SSP, upravujúcej správnu žalobu\nvo veciach správneho trestania za použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy\nTretej časti SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\norgánu považuje za vecne správne a preto žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n3. Krajský súd vo vzťahu k porušeniu § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa\nuviedol, že z inšpekčného záznamu jednoznačne vyplýva, že kontrolovaná prevádzkareň neobsahovala\noznačenie obchodného mena a sídla predávajúceho a meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť\nprevádzkarne na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne. Obranu žalobcu, ktorou poukazoval\n\nna vandalizmus tretích osôb považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko sa zodpovednosť právnických\nosôb za správny delikt zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti. Pri objektívnej zodpovednosti je\npodstatný spôsobený výsledok a nie okolnosti, ktoré ho spôsobili. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného,\nže žalobca ako predávajúci je povinný v rámci podnikateľskej činnosti zabezpečiť plnenie povinností,\nktoré mu vplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na charakter fungovania\ndanej prevádzkovej jednotky. Krajský súd preto považoval obranu žalobcu v uvedenom smere za\nsubjektívnu a výlučne účelovú. V kontexte uvedeného zastával rovnaký názor aj vo vzťahu k porušeniu\npovinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z predmetného inšpekčného\nzáznamu vyplýva, že v čase kontroly sa reklamačný poriadok nenachádzal na mieste viditeľnom pre\nspotrebiteľa. Stotožnil sa s argumentom žalobcu, že zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje obsahové\nnáležitosti reklamačného poriadku. Reklamačný poriadok tvorí informatívnu funkciu s cieľom oboznámiť\nspotrebiteľa o samotnom procese reklamácie, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z platnej právnej\núpravy. Tieto informácie sa poskytujú práve formou reklamačného poriadku, ktorý musí byť spotrebiteľovi\nk dispozícii na viditeľnom mieste prevádzkarne. Je nesporné, že žalobca vo svojej prevádzkarni nemal\nk dispozícii reklamačný poriadok vôbec a tento nebol inšpektorom predložený ani na základe ich výzvy.\n4. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom vybavenia reklamácie p. R., aj keď vzhľadom na\npočet dní daného mesiaca ide o nesprávny údaj, žalobca vybavil predmetnú reklamáciu po uplynutí\n30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie. V predloženom reklamačnom lístku bol zaevidovaný\nspôsob vybavenia, a to výmena za iný tovar. Inšpekčný záznam bol podpísaný predavačkou žalobcu,\nktorá bola prítomná pri kontrole a s jeho obsahom vyslovila súhlas. Krajský súd konštatoval, že sa\nv ňom nenachádzalo vyjadrenie predavačky o telefonickom informovaní spotrebiteľa týkajúcom sa\nvybavenia reklamácie. Poukazoval na § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý pozná dva\nspôsoby vybavenia reklamácie, písomnú výzvu na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.\nTelefonické vybavenie reklamácie zákon o ochrane spotrebiteľa nepozná. Práve zákonom upravené\nspôsoby vybavenia reklamácie chránia predávajúceho v prípade ak je spotrebiteľ pasívny. V kontexte\nuvedeného, ak by žalobca v rámci 30 dňovej lehoty zaslal spotrebiteľovi výzvu na prevzatie plnenia,\npričom jeho adresa bola žalobcovi známa, došlo by k vybaveniu reklamácie v zákonom stanovenej lehote\n30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V uvedenej argumentácii sa krajský súd stotožnil s názorom\nžalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu vybavil v zákonnej lehote a\ndoručenie SMS správy nepreukázal a ani nenavrhol v tomto ohľade vykonanie žiadnych dôkazov.\n5. Krajský súd vo vzťahu k nevypočutiu predavačky, p. H. uviedol, že je na úvahe správneho\norgánu, či sú zaobstarané dôkazy dostatočné za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že p. H. vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu neuviedla nič o\ntelefonickom informovaní spotrebiteľa a preto považoval jej výsluch bez ďalších relevantných dôkazov\nza nepotrebný a nespôsobilý zvrátiť žalovaným ustálený skutkový stav veci. V súvislosti s namietaným\npostupom správneho orgánu, kedy nebol žalobcovi predložený podnet spotrebiteľa p. Q. R., pričom\nreklamáciu uplatnil brat pisateľa podnetu, p. K. R., uviedol, že stav veci bol ustálený až na základe\npredmetnej kontroly, o výsledku ktorej bol spísaný inšpekčný záznam, ktorý obsahoval relevantné\nskutočnosti vyplývajúce z podnetu p. R.. Navyše, podnet bol súčasťou administratívneho spisu a žalobca\nmal možnosť v priebehu celého administratívneho konania doň nazerať, čo však neučinil. Preto sa\nsprávnemu súdu obrana žalobcu javila ako účelová.\n6. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty správny súd vyjadril názor, že táto je dostatočným spôsobom\nzdôvodnená, z odôvodnenia je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil, keď uviedol ako\nposudzoval charakter protiprávneho konania, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností.\nKonštatoval, že pokuta bola uložená v zákonnom rozmedzí v jej dolnej hranici. Navyše, nevystavenie\nreklamačného poriadku na viditeľnom mieste a neoznačenie prevádzkarne zákonným spôsobom\nskutočne sťažilo spotrebiteľovi postup pri vybavení reklamácie, keď sa márne domáhal od predavačky\ninformácie o zodpovednej osobe a o vybavení reklamácie.\n7. V kontexte vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že správne orgány postupovali v\nsúlade s právnou úpravou, zadovážili si dostatok skutkových podkladov relevantných pre rozhodnutie,\nvysporiadali sa s námietkami žalobcu, rozhodnutie je náležite odôvodnené, a odvolací orgán sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami. Vzhľadom na uvedené, považoval\nrozhodnutia za vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n8. O trovách konania rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov\nkonania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a vo veci\núspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil a ide o orgán\nštátnej správy.\n9. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.\nh/ SSP).\n11. Nestotožnil sa so závermi krajského súdu a poukázal na skutočnosť, že krajský súd neuvádza,\nz ktorého slovného spojenia gramatický výklad dovodzuje, lebo zákonodarca uvádza slovné spojenie\nriadne informovať, nie predložiť, ďat na nahliadnutie, mať zverejnené na hmotnom substráte a pod.\nPoukazoval na prax súdov na ústnych pojednávaniach, kedy svedka, znalca, obžalovaného, účastníka\nkonania a pod. poučí o jeho právach ...vypovedať, nevypovedať, uvádzať pravdu, lebo sa dopustí\nkrivej výpovede, krivej znaleckej výpovede a pod. Tu je postačujúca prax keď sudca takúto osobu\nústne poučí a táto vypovie, že poučeniu porozumela. Vyslovený názor krajského súdu považoval\nza extenzívny výklad nemajúci oporu v citovanom ustanovení. Domnieval sa, že takýmto spôsobom\nmožno ad absurdum dovodzovať, napr. povinnosť predávajúce zisťovať, či spotrebiteľ vie čítať, aby si\nreklamačný poriadok prečítal a pod. Považoval za nepredstaviteľné požadovať od predavačov v obchode\nvyššiu mieru formalizmu ako uplatňujú súdy v rámci konaní, keď poučovaciu povinnosť splnia podaním\nústnej informácie bezprostredne. V danom prípade by mali byť poučenia všetkých osôb, ktoré vstúpia\ndo súdnej siene viditeľne umiestnené v tejto súdnej sieni. Ani nové civilné procesné kódexy takúto\npožiadavku neobsahujú. Aj poučenie o opravnom prostriedku pri vyhlásení rozsudku sa dáva ústne a\npre vzdanie sa opravného prostriedku je to postačujúce a nie umiestnením na viditeľnom mieste v súdnej\nsieni. Pokiaľ krajský súd dovodzuje, že poučenie podľa SSP nemusí byť písomné, mal by to odôvodniť\noveľa dôkladnejšie nie len jednoduchým odkazom na gramatický výklad. Uvedený právny záver má\npodľa názoru žalobcu zásadný význam pre právnu istotu v rámci právneho poriadku SR a kasačný\nsúd by sa tým mal hlbšie zaoberať, lebo pokiaľ v rámci súdneho konania sme síce poučovaní no nie\nriadne informovaní, treba okamžite prijať kroky na nápravu takéhoto absurdného stavu. Ďalej podotkol,\nže mu nie je jasné, z akých dôkazov súd vychádzal, komu a akým spôsobom bola dodatočná výzva\ndoručená a aká lehota bola daná na jej splnenie, keď konštatoval, že žalobca vo svojej prevádzkarni\nnemal k dispozícii reklamačný poriadok vôbec a tento nebol inšpektorom SOI predložený ani dodatočne\nna základe výzvy.\n12. V súvislosti so záznamom, ktorý bol podpísaný predavačkou H., krajský súd opomenul skutočnosť,\nže predavačka nie je a nebola osobou oprávnenou vybavovať reklamácie a rozhodovať o spôsobe\nich riešenia. Touto osobou bola konateľka, ktorá pri vykonávaní kontroly prítomná nebola, nakoľko\nv čase príchodu inšpektorov sa na predajni nenachádzala. Bola telefonicky privolaná ako aj právny\nzástupca žalobcu, avšak keď do predajne dorazili, tak inšpektori boli preč, nakoľko odmietli čakať na\npríchod oprávnených osôb. V napadnutom rozsudku sa nikde neuvádza, že by predavačka H. bola\nštatutárnym orgánom alebo predložila písomné plnomocenstvo na konanie pred SOI. Nebola preto\noprávnená čokoľvek vyhlasovať potvrdzovať alebo podpisovať v mene žalobcu. Kontrolórov vyzvala,\naby počkali do príchodu oprávnených osôb, čo odmietli. Ďalej uviedol, že p. H., ktorá bola v danom čase\nčiastočne invalidná z dôvodu psychického ochorenia po niekoľkých týždňoch PN oznámila, že sa už\nnevráti do práce, lebo to po zážitku z kontroly psychicky nezvláda. Dokonca v tom strese nenašla ani\nreklamačný poriadok založený pri knihe registračnej pokladnice a neuvedomila si, že k pokladničným\nlístkom pri hodinkách sú osobitne pripínané záručné a reklamačné podmienky kancelárskou zošívačkou\na má ich v šúflíku pri minciach.\n13. Z uvedeného vyplýva, že vykonaná kontrola prebehla nezákonne, kedže napriek upozorneniu,\ninšpektori nepočkali na prítomnosť oprávnených osôb a vyhotovený záznam o kontrole je taktiež\nnezákonný a nemožno sa odvolávať na jeho obsah a už vôbec nie na vyjadrenia zamestnankyne.\n14. Uviedol, že inšpektori SOI konali s neoprávnenou zamestnankyňou vedome a úmyselne, poznajúc\nznenie zákona nezmenené od roku 1967 alebo zákon o správnom konaní neovládajú dostatočne.\nKontrola prebehla zjavne nezákonne, inšpekčný záznam, ktorý je výstupom a bol podkladom pre\n\nnapadnuté rozhodnutia bol zjavne nezákonný. Skutočnosť, že krajský súd takéto pochybenie ignoroval,\nnie je v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlená a je odklonom od praxe kasačného súdu ohľadom\nkonania právnických osôb v správnom konaní.\n15. Žalobca opakovane žiadal výsluch S. H. a následne možnosť, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam\nprostredníctvom výsluchu účastníka konania, konateľky, alebo právneho zástupcu, čo sa však nestalo.\nPritom konateľka zasielala sms, na ktorú sa žalobca vo vyjadreniach odvolával a jej vyjadrenie by\nprispelo k objasneniu stavu veci. Žalovaný sa vyjadril, že zaslanie sms nepovažuje za písomné. Je\nzarážajúce, že štátny orgán odmieta aplikovať platný zákon, z dôvodu svojho vnútorného nesúhlasu\ns jeho znením. Z uvedeného mal za to, že nebol riadne zistený skutkový stav veci, ako predpokladá\nsprávny poriadok.\n16. Upozorňoval na konštatovanie súdu v odseku 39, že predavačka vo vyjadrení k inšpekčnému\nzáznamu neuviedla nič o telefonickom informovaní spotrebiteľa. Podľa jeho názoru je zjavné, že\npredavačka nie je podrobne informovaná o všetkých okolnostiach vedenia predajne a podniku, tak ako\nsúdna zapisovateľka nevie všetko o okolnostiach rozhodovania senátu. Preto argumentácia, že niečo\nneuviedla, nedokazuje, že nejaká skutočnosť nenastala. Z uvedeného nemožno negatórne dovodzovať,\nže skutkový stav bol riadne zistený, ako zákon požaduje a na čom trvá aj žalobca.\n17. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, žalobca predložil skutkovo podobné prípady, kedy bola za\nzávažnejšie porušenia zákona uložená nižšia sankcia. Žalovaný nevedel vysvetliť prečo v prípadoch,\nkeď spotrebiteľ utrpel skutočnú škodu, uložil nižšiu sankciu ako v tomto prípade, kedy bola škoda\niba hypotetická. Je bežnou praxou na všetkých úrovniach rozhodovania, že správne orgány často\nrozhodujú v rámci zákonného rozpätia svojvoľne. Práve na to žalobca poukázal a krajský súd sa týmto\nvôbec nezaoberal. Poukázané rozdiely sú zjavné a neboli vysvetlené. Úvaha správneho orgánu je v\nnapadnutom prípade svojvôľou a aj keď v zákonnom rozpätí, ako poukazuje krajský súd, jedná sa o\nnesprávny výklad zákona zo strany krajského súdu a teda nezákonný postup.\n18. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu z 29.10.2018, č. k. 20S/5/2018-31, ako aj\nrozhodnutie žalovaného č. SK/0690/99/2015 zo dňa 29.12.2015 a Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0432/01/2014 z 06.05.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 18. augusta 2017.\n20. Uviedol, že žalobca použil totožné argumenty a námietky ohľadom nesprávneho právneho\nposúdenia ako tie uvedené v podanej žalobe, ku ktorým sa žalovaný vyjadril. Trval na tom, že námietky\nžalobcu nie sú právne relevantné a neobstoja, pričom si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona\nani nesprávneho právneho posúdenia. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že by krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu. Zdôraznil, že je to práve žalobca, ktorý porušil zákonné ustanovenia, ktorými je povinný\nsa pri podnikateľskej činnosti riadiť. Opätovne poznamenal, že reklamačný poriadok má informatívnu\nfunkciu s cieľom oboznámiť spotrebiteľa o samotnom procese reklamácie, vrátane ďalších práv a\npovinností vyplývajúcich z platnej právnej úpravy. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia\n§ 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého je predávajúci povinný spotrebiteľa riadne\ninformovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť\na o vykonaní záručných opráv. Zároveň však v zmysle § 18 ods. 1, musí byť reklamačný poriadok\numiestnený na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.\n21. K námietke žalobcu ohľadne dodatočného nepredloženia reklamačného poriadku na výzvu\ninšpektorov, žalovaný poznamenal, že sa v čase kontroly reklamačný poriadok nenachádzal na\nviditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi a ani na výzvu inšpektorov nebol reklamačný poriadok\npredložený.\n22. Vo vzťahu k predavačke poukazoval na § 18 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, a § 15 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že zamestnankyňa\nžalobcu bola osobou poverenou určitou činnosťou a bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým\npri tejto činnosti obvykle dochádza. K takejto obvyklej činnosti patrí aj uplatnenie reklamácie zo\n\nstrany spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že zamestnankyňa žalobcu bola osobou poverenou vybavovať\nreklamácie, nakoľko ak by takou osobou nebola, žalobca by porušil povinnosť uvedenú v § 18\nods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v dôsledku stresového\nvypätia zamestnankyne, nenašla ani reklamačný poriadok založený pri knihe registračnej pokladnice,\npoznamenal, že reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Navyše,\nžalobca uvedený argument spomenul prvýkrát v kasačnej sťažnosti.\n23. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že kontrola prebehla nezákonne. Kontrola SOI spočíva v porovnaní\nkontrolou zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným. Na základe podkladov bola v čase\nkontroly v kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania riadne vykonávaná prevádzková činnosť,\nčo považuje za podstatné pre zistenie a zdokumentovanie skutkového stavu. Inšpekčný záznam z\nvykonanej kontroly je dôkazným prostriedkom, ktorý bol získaný v súlade so zákonom a v štádiu\njeho získania nedošlo k žiadnym procesnoprávnym vadám, keď inšpektori postupovali štandardným a\nzaužívaným spôsobom. K namietanej skutočnosti, že nedošlo k výsluchu konateľky a zamestnankyne,\nuviedol, že konštantná judikatúra sa odklonila od požiadavky vykonávať ústne pojednávanie v rámci\nadministratívnoprávneho trestania. Poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/33/2014,\n2Sžo/53/2013, sp. zn. 3Sžo/102/2015, sp zn. 6Sž/19/2011, sp. zn. 6Sž/27/2011, sp. zn. 8Sžo/52/2014,\nsp. zn. 2Sžp/10/2011 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1As/27/2008 a\ntakisto na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 134/2014.\n24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že konateľka zasielala sms, na ktorú sa vo svojich vyjadreniach\nodvolával, poznamenal, že uvedené konštatovanie sa však nevzťahuje na prejednávaný prípad, nakoľko\nv tomto prípade bol spotrebiteľ pred uplynutím zákonnej lehoty na vybavenie reklamácie len telefonicky\nkontaktovaný zamestnankyňou spoločnosti a informovaný o výsledku reklamačného konania. Doručenie\nsms správy spotrebiteľovi žalobca nepreukázal a nenavrhol v tomto ohľade vykonanie žiadnych dôkazov.\nV prejednávanom prípade žiadna sms správa nebola spotrebiteľovi zo strany žalobcu doručená, preto\nnie je žalobcom napádaná skutočnosť právne relevantná.\n25. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že pri určení výške sankcie vychádzal zo zákonných\nkritérii, keď prihliadol najmä na charakter protiprávneho konani, závažnosť porušenia povinností, spôsob\na následky porušenia povinností. Ide o skutočnosti objektívneho charakteru, týkajúce sa samotného\nkonania žalobcu a následkov tohto protiprávneho konania. Uviedol, že sa riadil zásadou v zmysle § 3\nods. 5 správneho poriadku, podľa ktorej je správny orgán povinný dbať na to, aby v skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zákon nestanovuje správnemu orgánu\npovinnosť pri určení výšky pokuty prihliadať na subjektívne okolnosti, ako sú tržby a zisky jednotlivých\nspoločností. Naviac, žalobca poukazoval na prípady klamlivej reklamy, fiktívnych zliav, pričom išlo o\nrôzne skutkové podstaty. Mal za to, že pokuta zohľadňovala kritéria ustanovené zákonom, ako aj\nrozhodovaciu prax v obdobných prípadoch.\n26. Záverom zdôrazňoval, že žalobca sa účelovo mienenými námietkami snaží spochybniť spoľahlivo\nzistený skutkový stav, pričom je jednoznačne zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa.\n27. Na základe uvedeného žiadal, aby Najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n28. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 14. septembra 2017 na\nvedomie.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") konajúci ako kasačný súd v zmysle §\n438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\ndôvodov kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n30. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 194 ods. 2 SPP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n33. Podľa § 177 ods. 1 SSP sa správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n34. Podľa § 454 SSP je na rozhodnutie kasačného súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n35. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu z 31. mája 2017,\nč. k. 6S/61/2016-54, ktorý zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, preskúmania zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0690/99/2015 zo dňa 29.12.2015, ktorým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.\nP/0432/01/2014 zo dňa 06.05.2015, ktorým žalobcovi za porušenie povinnosti v zmysle § 15 ods. 1\npísm. a/ a b/, § 18 ods. 1 a § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, uložil pokutu vo výške 700 Eur.\n36. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na vhodnom a trvale viditeľnom mieste\nprevádzkarne musí byť uvedené\na) obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby,\nb) meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.\n37. Podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný spotrebiteľa riadne\ninformovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť,\na o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom\nspotrebiteľovi.\n38. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo\nním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa\nvšeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je\npovinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr\ndo 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje\nzložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia\nreklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených\nprípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30\ndní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od\nzmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.\n39. Podľa § písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa na účely tohto zákona rozumie vybavením\nreklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku,\nvrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie\nplnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.\n40. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä\nna charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia\npovinnosti.\n41. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 Eur.\n42. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\n43. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n44. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n45. Najvyšší súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\ntohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie\nveci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam\nžalobcu, uvedeným v kasačnej sťažnosti dopĺňa nasledovné.\n46. S argumentami žalobcu ohľadne reklamačného poriadku sa Najvyšší súd nemohol stotožniť. Krajský\nsúd vychádzal z výkladu celého ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nielen z jeho\nprvej vety. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že cieľom reklamačného poriadku je spotrebiteľa riadne\ninformovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť,\na o vykonávaní záručných opráv. Zákon zároveň ustanovuje povinnosť mať reklamačný poriadok na\nviditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, pričom ide o zákonnú povinnosť predávajúceho. Nevedno\npreto, z čoho žalobca vyvodzuje, že ide o extenzívny výklad nemajúc oporu v zákone. Táto povinnosť\npredávajúceho je jednoznačná a vyplýva z predmetného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa\nexplicitne.\n47. Z inšpekčného záznamu z 25.06.2014 vyplýva, že v čase vykonávania kontroly u predajcu sa\nreklamačný poriadok nenachádzal na viditeľnom mieste, pričom ani na výzvu inšpektorov reklamačný\nporiadok nebol predložený. Z vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania z 28.04.2015, ako aj\nz odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 08.06.2015 vyplýva, že uvedené\nskutkové zistenia žalobca v správnom konaní nepopieral, naopak, bol si vedomý všetkých nedostatkov\nvyplývajúcich z inšpekčného záznamu a uviedol, že všetky nedostatky odstránil obratom po vykonanej\nkontrole.\n48. Najvyšší súd konštatuje, že argumentácia žalobcu, že predavačka nie je a nebola osobou\noprávnenou vybavovať reklamácie, je v príkrom rozpore s tým, čo uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu\nč. 9/0432/01/201 z 08.06.2015, kde tvrdil, že prevádzkuje predajňu ako malú predajňu s jedným\nzamestnancom, kde tento zamestnanec vykonáva všetky úkony v rámci danej prevádzky od\nposkytovania informácií spotrebiteľom, predaj tovaru, až po prijímanie reklamácií. Vo vzťahu k námietke\nžalobcu, že predavačka nie je štatutárny orgán a nie je oprávnená čokoľvek vyhlasovať, potvrdzovať,\nalebo podpisovať v mene žalobcu Najvyšší súd konštatuje, že ide o osobu konajúcu v mene a na účet\nžalobcu v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, preto ani toto tvrdenie žalobcu neobstojí.\n49. Najvyšší súd žalobcovi zdôrazňuje, že v zmysle § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať\nnové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti\npodanej kasačnej sťažnosti. V kontexte uvedeného sa tvrdením žalobcu, že predavačka v strese nenašla\nreklamačný poriadok založený pri knihe registračnej pokladnice a neuvedomila si, že k pokladničným\nlístkom pri hodinkách sú osobitne pripájané záručné a reklamačné podmienky, ani nezaoberal. Táto\nskutočnosť bola žalobcom prvýkrát uplatnená až v kasačnom konaní a v kontexte toho, čo uviedol vo\nvyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 28.04.2015 a odvolania proti prvostupňovému správnemu\nrozhodnutiu zo dňa 08.06.2015 ide o vyslovene klamlivé tvrdenie.\n50. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom primeranosti uloženej sankcie kasačný súd uvádza, že pri\nurčení výšky sankcie je správny orgán povinný okrem iného prihliadnuť na závažnosť protiprávneho\nkonania, najmä na spôsob a následky porušenia povinností. Rovnako je nevyhnutné prihliadať na\ncharakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila\nsvoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna\n\nvyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak,\naby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Podľa\nnázoru kasačného súdu sa žalovaný týchto zásad pri ukladaní sankcie pridržiaval, s čím sa dôvodne\nstotožnil aj krajský súd, keď poznamenal, že neoznačením prevádzky môže byť sťažený kontakt\nspotrebiteľa s predávajúcim pri uplatňovaní jeho zákonných práv. Bolo prihliadnuté aj na skutočnosť,\nže pri nezabezpečení reklamačného poriadku hrozí nedodržanie niektorej z podmienok reklamácie a s\ntým spojená neúspešnosť pri uplatňovaní zodpovednosti za vady a zároveň prihliadol aj na skutočnosť,\nže nevybavením reklamácie v zákonnej lehote bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný zákonom.\nJe potrebné zdôrazniť, že správny orgán ukladá sankciu za porušenie povinností vyplývajúcich zo\nzákona o ochrane spotrebiteľa na základe objektívnej zodpovednosti a nie podľa výšky zisku alebo tržieb\núčastníka konania. Najvyšší súd je toho názoru, že správny orgán v rámci diskrečnej právomoci prihliadol\nna charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia\npovinnosti.\n51. Na základe vyššie uvádzaných skutočností, Najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}