{"guid": "18e31060-e49e-4530-9b7e-c735b9b3908b:b92bffd8-2291-4c18-9c9f-19aad374f65c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1", "spisova_znacka": "2Sžk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/24/2017 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Sžk/24/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1", "identifikacne_cislo": "1015202057", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b92bffd8-2291-4c18-9c9f-19aad374f65c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/24/2017\n1015202057\n30. 04. 2020\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2020:1015202057.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): U. D., nar. XX. O. XXXX, bytom Z., XXX XX I., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02. októbra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/296/2015-48 zo dňa 20. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamieta.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom\nzamietol žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\nKM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa KR\nPZ V Bratislave č. 512 zo dňa 29.05.2015 o dočasnom pozbavení žalobcu výkonu štátnej služby podľa\n§ 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. od 29.05.2015 do 28.11.2015 z dôvodu, že sa stal dôvodne\npodozrivým zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v\njednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)\na písm. c) Trestného zákona a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý\nzáujem štátnej služby.\n2. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu správny\norgán nadobudol na základe oznámenia odboru inšpekčnej služby západ, úradu inšpekčnej služby,\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.11.2012, z ktorého\nvyplývalo, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa §\n329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona v spojitosti s podaním\nobžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo\ndňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods.\n2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa\n§ 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka\nPZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými\nsa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa ich dodržiavanie vyžaduje a predpokladá sa, že\n\nkaždý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k\ntomu zaviazal v služobnej prísahe. Keďže konanie žalobcu bolo nezlučiteľné s postavením a úlohami\npríslušníka PZ, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by vo výkone štátnej\nslužby bol žalobca aj naďalej ponechaný. Žalovaný preto mal za to, že ďalšie ponechanie žalobcu vo\nvýkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, pretože podľa žalovaného dôležitým\nzáujmom štátnej služby je záujem na včasnom a kvalitnom plnení služobných úloh a základných\npovinností policajta.\n3. K námietke žaloby, že správny orgán sa má zaoberať aj povahou a okolnosťami skutku a len v prípade,\nže existuje dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, môže mať podmienku dočasného pozbavenia\nza splnenú správny súd uviedol, že ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č.\n73/1998 Z.z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok dočasného pozbavenia\nvýkonu štátnej služby, v danom prípade ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z.. Nie\nje možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky\nznaky skutkovej podstaty trestného činu. Krajský súd tiež zdôraznil, že účelom konania o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie sú otázky jeho\nviny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na dočasné pozbavenie výkonu\nštátnej služby. Preto nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť\nčinu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe. Výsledok\npersonálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej\nslužby nie je závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže ohrozenie dôležitého záujmu\nštátnej služby nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom\nkonaní bolo vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa zák. č.\n301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), či podľa zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon). Zákon č. 73/1998 Z.z.\nneustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani\nváhu, či dôkaznú silu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný\nrozsah dôkazov nevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností.\nO dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý hodnotí dôkazy\npodľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho\nprípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri\nhodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom\npersonálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania.\n4. Krajský súd konštatoval, že účelom konania o dočasnom pozbavení bolo, aby policajt, ktorý bol\ndôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ak by jeho\nďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Z ustanovení\nzákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že dôležitým záujmom na riadnom výkone štátnej služby policajta je\nplnenie si jeho povinností vyplývajúcich mu z ust. § 17 v spojitosti s ust. § 47 a § 48 ods. 3 citovaného\nzákona. Žalobca bol povinný najmä:\n- plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\n- vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\n- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,\nnajmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na\nprospech iného,\n- v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\n- dodržiavať služobnú disciplínu,\n- plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\n5. Krajský súd ďalej uvádzal, že nadriadený v medziach zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade s povolenou\nvoľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu ohrozenia\ndôležitého záujmu štátnej služby žalobcom, ako aj naplnenie podmienky, že žalobca je dôvodne\npodozrivý zo spáchania trestného činu a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. aj\nrozhodol. Naplnenie zákonnej podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a to, že žalobca\nbol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu mal žalovaný preukázané nielen z uznesenia\nvyšetrovateľa OIS západ ÚIS SKIS MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.11.2012, ale aj podaním\n\nobžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo\ndňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2\nTrestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §\n326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. Krajský súd bol toho názoru, že v personálnom rozkaze\nbolo naozaj nedostačujúce, keď v odôvodnení rozhodnutia je uvádzaná len vedomosť o trestnom stíhaní\nžalobcu od 21.11.2012. Žalovaný tento dôvod dôvodného podozrenia doplnil až v druhostupňovom\nrozhodnutí, reagujúc tak na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní. Založenie dočasného pozbavenia\nodvolací orgán zakladá až momentom podania obžaloby na Špecializovaný trestný súd prokurátorom\nŠP GP SR a až týmto momentom bolo dôvodné podozrenie osvedčené, a preto nemožno hovoriť o\nnečinnosti správneho orgánu v trvaní od 21.11.2012. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že odvolacie\nkonanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni. Odvolací správny orgán je oprávnený i z vlastného\npodnetu vykonať v prípade potreby aj nové dôkazy alebo zopakovať už vykonané dôkazy. Správne\nkonanie sa pritom riadi zásadou materiálnej pravdy, ktorá sa samozrejme vzťahuje aj na odvolacie\nkonanie. Preto podľa názoru správneho súdu žalovaný v žiadnom prípade nemohol porušiť uvedením,\nresp. doplnením tohto dôvodu dôvodného podozrenia zmysel dvojinštančnosti konania (správny súd\ntu poukázal na napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2009). Z uvedeného dôvodu krajský súd\npovažoval za irelevantnú aj ďalšiu námietku žalobcu, že „z napadnutého rozhodnutia nie zrejmé, prečo\nbolo dôvodné dočasné pozbavenie až v roku 2015, keď nadriadený o trestnom stíhaní žalobcu dozvedel\nv roku 2012, pričom žalovaný neuviedol žiadnu podstatnú zmenu okolností“. V tejto súvislosti ako uviedol\nkrajský súd neobstála ani námietka žalobcu, že nedostatok dôvodu pre ohrozenie záujmov štátnej služby\nkonštatoval v prípade žalobcu aj minister SR v rozhodnutí zo dňa 22.05.2013, sp. zn. SI.V-PS-PK-52\n2013, v konaní o prepustenie žalobcu. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci sa nejednalo\no prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ale ide o dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby,\nkedy podmienka dôvodného podozrenia bola žalovaným v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodnená\na preukázaná podaním obžaloby na žalobcu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania\núplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona.\n6. Podľa názoru správneho súdu zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemôže oslabiť ani ďalšia\nžalobcova námietka spočívajúca v postupe správneho orgánu pri začatí konania, keď o začatí konania\no dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bol nadriadeným upovedomený o 18.10 hod. 29.05.2015\na lehota na vyjadrenie mu bola poskytnutá do 19.00 hod. toho istého dňa, čo žalobca považuje za\nšikanózny výkon verejnej moci. Správny súd sa nestotožňoval s týmto názorom, pretože jednak zákon\nneukladá povinnosť oboznámiť žalobcu so začatím takéhoto personálneho konania, pretože v zmysle\nust. § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok.\nVo všeobecnosti je možné povedať, že poskytnutá lehota bola neprimerane krátka, ale na druhej\nstrane krajský súd sa domnieval, že sa nejedná o nevedomosť žalobcu ohľadne skutkových a právnych\nokolností prečo k takémuto dočasnému pozbaveniu došlo. Podaná obžaloba mu bola doručená, mal\no nej vedomosť, vzťahovala sa práve na toto dočasné pozbavenie. Takisto aj okolnosti vo vzťahu\nk personálnemu konaniu týkajúceho sa jeho prepustenia zo služobného pomeru sa tiež vzťahovali\nku skutku, na základe ktorého bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a na základe ktorého bolo\nrozhodnuté napokon aj o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Takže okolnosti veci mu museli\nbyť známe a za týchto okolností sa správnemu súdu nejavil dôvod uznania tejto jeho námietky.\n7. K námietke žalobcu, že o jeho odvolaní rozhodoval nepríslušný orgán, správny súd sa nestotožnil\nani s touto námietkou. Prvostupňovým orgánom vo veci konajúcim bol riaditeľ KR PZ Bratislava,\njeho najbližšie nadriadeným je prezident PZ, tento aj druhostupňové rozhodnutie vydal. Opatrenie\nrozhodnutia pečiatkou MV SR nemožno charakterizovať ako porušenie ust. § 243 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z., pretože v zmysle čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nz 30. marca 2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39 (ďalej\nlen nariadenie), Prezídium Policajného zboru je útvarom ministerstva a je považované za sekciu\nministerstva. V zmysle čl. 14 ods. 1 nariadenia Prezídium Policajného zboru riadi prezident. V zmysle\nčl. 22 ods. 1 nariadenia, riaditeľ útvaru ministerstva koná a rozhoduje vo veciach patriacich do\npôsobnosti ním riadeného útvaru ministerstva. Riaditeľ útvaru ministerstva vydáva rozhodnutia podľa\nzákona o správnom konaní (čl. 22 ods. 3 písm. b) bod 2.). Podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Prezident\nPolicajného zboru okrem úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek\nPrezídia Policajného zboru a riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. S poukazom na\n\nuvedené žalobcom napadnuté rozhodnutie je aj po formálnej stránke správne a v súlade s ust. § 243\nods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.\nII.\nKasačná sťažnosť\n8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave sťažovateľ v pozícii žalobcu\nprostredníctvom právneho zástupcu podal kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote. Sťažovateľ\npodal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa sťažovateľa rozhodnutie\nkrajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci v posudzovaní splnenia podmienok\nna dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sťažovateľa podľa § 46 ods. 1 Zákona o policajnom zbore\n(ZPZ), namietaného postupu správneho orgánu pri začatí konania, ako aj posudzovania oprávnenosti\nv prejednávanej veci rozhodovať. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že boli naplnené\npodmienky § 46 ods. 1 písm. b) ZPZ. Podľa jeho názoru nie je v jeho prípade splnená ani jedna\npodmienka pre dočasné pozbavenie výkonu služby.\n9. Sťažovateľ mal za to, že správny orgán v konaní o dočasné pozbavenie výkonu služby sa má zaoberať\naj povahou a okolnosťami skutku, a že len samotné vznesenie obvinenia nie je dôvodom na dočasné\npozbavenie výkonu služby. Ďalej dôvodil, že sa v danej veci vedie trestné stíhanie od 21.11.2012, ku\ndňu podania kasačnej sťažnosti 30 mesiacov. Jediným dôkazom voči sťažovateľovi je výpoveď svedka,\nktorý svoju výpoveď v priebehu konania menil. Sťažovateľovi chýbal motív, nakoľko ani orgány činné\nv trestnom konaní mu nekladú za vinu, že by mal úplatok dojednať pre seba alebo sčasti pre seba.\nNedostatok dôkazov voči sťažovateľovi v jeho sporný podiel na celom skutku je aj samotné odôvodnenie\npersonálneho rozkazu - ,,V presne nezistenom čase ...sa Mgr. U. D. s X. Y. telefonicky spojil dožadujúc\nsa stretnutia.“ Táto okolnosť má podľa správneho orgánu byť dôvodom, pre ktorý je sťažovateľ dôvodne\npodozrivý zo spáchania dvoch trestných činov. Všetky ostatné skutkové okolnosti sú kladené za vinu\núplne inej osobe. Podľa sťažovateľa za takejto slabej dôkaznej situácie nebolo možné mať za naplnenú\npodmienku dôvodného podozrenia potrebnú pre dočasné pozbavenie výkonu služby.\n10. Vo vzťahu k podmienke ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby; resp. priebehu objasňovania\njeho konania žalovaný poukazuje na to, že zákonodarca obmedzil trvanie postavenia mimo službu dobou\n6 mesiacov od začiatku obmedzenia. Ak sa trestná činnosť do tohto času neobjasní, nemôže to byť\nna ujmu policajtovi a tomu musí byť v súlade so zásadou prezumpcie neviny, umožnené pokračovať\nvo výkone služby. Sťažovateľ mal za to, že ak nebol dôvod na dočasné pozbavenie v roku 2012, nie\nje zrejmé prečo je dôvodné dočasné pozbavenie v roku 2015, po uplynutí 30 mesiacov, od kedy sa\nnadriadený o trestnom stíhaní dozvedel.\n11. Ďalej dôvodil, že ak sú splnené podmienky na dočasné pozbavenie výkonu služby, nadriadený\nmusí vydať personálny rozkaz. Zákon neumožňuje nadriadenému rozhodnúť sa v ľubovoľnom štádiu\ntrestného stíhania, resp. rozhodnúť sa, či policajta služby pozbaví alebo nepozbaví. Ak sú splnené obe\npodmienky - dôvodné podozrenie a ohrozenie záujmu štátnej služby - nadriadený je povinný policajta\nslužby dočasne pozbaviť. Ak nejde o prípad, kedy došlo k splneniu podmienok až neskôr, v priebehu\ntrestného stíhania, v dôsledku skutkovej alebo právnej okolnosti, musí byť policajt pozbavený výkonu\nslužby bez meškania. Tým, že tak nadriadený neurobil bezprostredne po 21.11.2012 dal najavo, že\npodmienky na dočasné pozbavenie nie sú dané.\n12. Sťažovateľ poukázal aj na nedostatok dôvodov pre ohrozenie záujmov štátnej služby v rámci\nrozhodnutia ministra SR rozhodnutí z dňa 22.05.2013, sp. zn. SI.V-PS-PK-52 2013, kde aj v jednom\naj v druhom prípade sa sledoval ten istý účel - aby nevykonávala službu osoba, ktorá môže škodiť jej\nzáujmom. Sťažovateľ mal za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď považoval konanie\nsťažovateľa za nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ a na základe toho mal za to, že\nsú splnené podmienky § 46 ZPZ, taktiež poukázal na nedostatky v rámci postupu správneho orgánu\n- nemožnosť sa vyjadriť, napriek tomu, že správny orgán bol povinný postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti so sťažovateľom a dať mu príležitosť aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať;\nrozhodnutie nepríslušného orgánu, ktorý rozhodoval vo veci.\n13. Záverom sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n14. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný, nesúhlasil s právnym názorom sťažovateľa a\nmal za to, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti voči rozsudku neuvádzal žiadne nové skutočnosti,\nktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie. V plnom rozsahu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia\nk podanej žalobe a navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu (vo vyjadrení uvedený kasačný súd)\nako vecne správny potvrdiť a kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietnuť.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti §\n440 ods. 1 písm. g) SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n16. Podľa § 135 ods. 1 a 2 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny\nsúd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak\na) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),\nb) rozhoduje podľa § 192.\n17. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 1S/296/2015-48\nzo dňa 20. apríla 2017, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa\n02.10.2015, ktorým žalovaný potvrdil Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 512 z 29.05.2015,\nktorým bol sťažovateľ pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.\nod 29.05.2015 do 28.11.2015 z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania zločinu prijímania\núplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona a jeho ďalšie\nponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej moci.\n19. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) a b) zákona č.73/1998 Z.z. (účinnosť do 30.11.2015) policajt sa\nmusí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby\nohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne\npodozrivý, že\na) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo\nb) spáchal trestný čin.\n20. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť\nlen na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto\ndobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to\naž do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas\nvýkonu väzby policajta.\n21. Sťažovateľ kasačné dôvody formuloval s poukazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t.\nj. že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstate je možné\nzhrnúť, že ostatné kasačné námietky sťažovateľa boli zhodné so žalobnými námietkami sťažovateľa\nproti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.\n\n22. Predmetom prieskumu pred krajským súdom bolo rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. KMOLVS-82/2015-OPK zo dňa 02.10.2015, ktorý potvrdil personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č.\n512, zo dňa 29.05.2012 o dočasnom pozbavení sťažovateľa výkonu štátnej služby.\n23. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013, bol sťažovateľ podľa § 192 ods.\n1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a následne o jeho rozklade minister\nvnútra SR dňa 22.05.2013 rozhodol pod č. SLV-PK-52/2013 tak, že personálny rozkaz zrušil, keď\nkonštatoval, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nNásledne bola podaná obžaloba príslušným prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry SR pod č. VII./1GV127/12 podaná dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona.\nNebolo sporným, že sťažovateľ bol právoplatným personálnym rozkazom KR PZ v Bratislave č. 512 v\nspojení s rozhodnutím žalovaného č. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 2.10.2015 podľa § 46 ods. 1 písm.\nb) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na dobu od 29.5.2015 do\n28.11.2015, z dôvodu dôvodného podozrenia, že sťažovateľ spáchal zločin prijímania úplatku podľa §\n329 ods. 1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 pís. a), pís. c) Trestného zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného\nsťažovateľ podal správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom pod č. k. 1S/296/2015 48 zo dňa 20.04.2017 žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol. Uvedený rozsudok\nnadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2017.\n24. Najvyšší súd uvádza, že s poukazom na § 46 ods. 1zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa musí dočasne\npozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo Výkone štátnej služby ohrozovalo\ndôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že: a)\nporušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin. Podľa § 46 ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z.z. výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne\npotrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne\npredĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného\nskončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.\n25. Počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa na policajta nevzťahuje povinnosť vykonávať\nslužbu, ako ani služobné úkony v službe alebo mimo nej. Nadriadený je pri rozhodovaní o dočasnom\npozbavení výkonu štátnej služby povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o\ndočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a či tieto podmienky na vydanie rozhodnutia sú splnené\nkumulatívne. Najčastejším dôvodom na pozbavenie výkonu štátnej služby policajta býva skutočnosť, že\njeho konaním sa stane dôvodne podozrivým zo spáchania úmyselného trestného činu. Podozrenie zo\nspáchania trestného činu vyplýva z úkonov vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní.\n26. Pri rozhodovaní nadriadeného o použití alebo nepoužití inštitútu dočasného pozbavenia štátnej\nslužby policajta nie je dôležité a potrebné posúdenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k takému\nkonaniu zo strany policajta, ktoré má znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa príslušných\nustanovení trestného zákona. Ako podklad pre rozhodovanie vo veci samej je však právne relevantné\nzistenie, že voči policajtovi bolo vznesené obvinenie v zmysle príslušných procesných a hmotnoprávnych\nustanovení trestného poriadku a trestného zákona. Nadriadený nie je vecne príslušný posudzovať\nobsah vzneseného obvinenia, hodnotiť dôkazy získané orgánom činným v trestnom konaní, prípadne\nrobiť ich rozbor alebo posudzovať opodstatnenosť vzneseného obvinenia a vôbec nie rozhodovať o\nvine a treste policajta. Nadriadený je v tomto prípade povinný len rešpektovať úkon orgánu činného\nv trestnom konaní ako orgánu, ktorému je zákonom zverená právomoc rozhodnúť, či boli splnené\nvšetky zákonom požadované podmienky na vznesenie obvinenia. Akékoľvek úkony nadriadeného\nspochybňujúce vznesené obvinenie, hodnotenie dôkazov zadovážených orgánmi činnými v trestnom\nkonaní alebo posudzovanie opodstatnenosti vzneseného obvinenia by boli úkonmi prekračujúcimi jeho\nprávomoci a zasahujúcimi do úkonov, ktoré na základe zákona prináležia výlučne orgánom činným\nv trestnom konaní. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že prvá podmienka na vydanie\nnapadnutého rozhodnutia je splnená už samotným vznesením obvinenia voči policajtovi.\n27. Ďalšou podmienkou na vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je\npreukázanie skutočnosti, že ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý\n\nzáujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Ponechanie policajta vo výkone\nštátnej služby by mal nadriadený posudzovať vo vzťahu ku skutku, ktorý sa policajtovi kladie za vinu.\nPrávna kvalifikácia konania policajta vyplýva jednak z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj\nz obsahu samotnej skutkovej podstaty trestného činu. Tu je potrebné konštatovať, že ide o plnenie\nslužobných povinností policajta, ktoré sú špecifikované v ust. § 47 zákona t. j. úloh, na ktorých riadnom\na nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, a to v podobe riadneho a nestranného plnenia\nslužobných povinností. Pri rozhodovaní je potrebné mať na zreteli taktiež tú skutočnosť či skutok, z\nktorého je policajt obvinený, stal sa v priamej súvislosti s výkonom právomoci policajta ako verejného\nčiniteľa alebo nie a či by teda jeho ponechanie v štátnej službe nebolo v rozpore so záujmom spoločnosti\nna riadnom plnení služobných povinností tak, ako je to uvedené vyššie. V štádiu trestného konania,\nkeď je policajt uznesením o vznesení obvinenia obvinený zo spáchania trestného činu, nemožno úplne\nvylúčiť, že skutok sa nestal, prípadne, že ho nespáchal obvinený policajt. Nadriadený v žiadnom prípade\nnemôže vykonávať dokazovanie v rozsahu, ktoré spadá do právomoci orgánov činných v trestnom\nkonaní a ani neposudzuje skutok policajta z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Rozhodovanie\nnadriadeného je len realizáciou jeho právomoci dočasne pozbaviť policajta výkonu štátnej služby zo\nzákonom predpokladaných dôvodov a zároveň právom nadriadeného rozhodovať v oblasti právne\ndeterminovaných subjektívnych práv policajtov vo veciach služobného pomeru so záväznými právnymi\ndôsledkami.\n28. Použitie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je inštitútom, ktorým sa neguje\ngarancia prezumpcie neviny alebo ktorým sa prejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je len\nnástrojom na ochranu záujmov spoločnosti, ktorý je oprávnený nadriadený aplikovať v prípadoch, keď\nsú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento zákon a ani obdobné právne predpisy nevymedzujú\nobsah, a teda ani hranice pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“ a tento pojem neupravuje ani\nžiaden vykonávací predpis. Je teda na uvážení nadriadeného, aby v medziach racionálnej úvahy bez\nakýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil,\nktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej služby.\n29. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu bolo vznesené\nobvinenie zo spáchania trestného činu, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným, pričom obvinený\nje povinný strpieť určité obmedzenia, akým je napríklad väzba, skúmanie duševného stavu, prípadne\nďalšie opatrenia uvedené v trestnom poriadku. K takýmto obmedzeniam je však nutné pripočítať i určité\nobmedzenia policajta pri výkone štátnej služby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že služobný pomer\npolicajta nezaniká vydaním rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, ale jeho výkon\nje len zo zákonných dôvodov dočasne obmedzený. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby má len\npreventívny charakter. Zákon v ust. § 46 ods. 6počíta aj so situáciou, keď by sa nepotvrdili dôvody,\npre ktoré je policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. V takom prípade je nutné rozhodnutie\nnadriadeného zrušiť a policajtovi doplatiť rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený\n(komentár k § 46 zákona č. 73/1998 Z.z., Rastislav Kravár, JUDr. ).\n30. Kasačný súd rovnako ako aj správny súd mal za to, že v prípade sťažovateľa boli splnené podmienky\nna dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby poukazom na § 46 ods. 1 pís. b) a ods. 2 zákona č.\n73/1998 Z.z., t. j. danosť ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby a pokračujúce trestné stíhanie\nsťažovateľa.\n31. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami\nsťažovateľa. Aj kasačný súd má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo správne zisteného\nskutkového stavu a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované príslušné právne predpisy zákon č. 73/1998 Z.z. Aj podľa názoru kasačného súdu boli splnené podmienky na dočasné pozbavenie\nvýkonu štátnej služby sťažovateľa, z toho dôvodu, že bolo nesporné, že proti policajtovi bolo naďalej\nvedené trestné stíhanie a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem\nštátnej služby, tak ako je to podrobne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n32. Najvyšší súd uvádza, že nebolo sporným, že ku dňu začiatku konania o dočasnom pozbavení výkonu\nštátnej služby nebolo trestné stíhanie sťažovateľa uvedenej veci právoplatne skončené. Súd zdôrazňuje,\nže predmetom preskúmania veci bolo rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby.\n\n33. Námietka sťažovateľa, prečo nadriadený bezprostredne po dozvedení sa o trestnom stíhaní\nsťažovateľa dňa 21.11.2012 nerozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby najvyšší\nsú uvádza, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje prostriedok pre\nnadriadených ako zamedziť prítomnosť vo výkone štátnej služby a vykonávaniu služobnej činnosti okrem\niného aj tým, policajtom, ktorí sú dôvodne podozriví, že svoju príslušnosť k PZ zneužili na získanie\nneoprávnenej výhody pre seba alebo iného a zároveň tým narušili dôveru v tento zboru z dôvodu\npochybností o ich čestnosti a disciplinovanosti. Zákonné predpoklady dočasného pozbavenia výkonu\nštátnej služby musia byť dané v čase rozhodovania o tomto personálnom opatrení. Ak teda prvostupňový\norgán usúdil, že kumulatívne splnenie oboch podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu služby nastalo\naž v čase začatia personálneho konania nebolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s otázkou skúmania\ntýchto podmienok v predchádzajúcom období, ako namietal sťažovateľ. V predmetnom konaní sa nerieši\notázka porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ako je\ntomu v prípade prepustenia zo služobného pomeru, ale v tomto prípade sa rieši otázka dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, čo predstavujú\ndve samostatné i keď personálne ale od seba na skutkovom základe odlišné administratívne konania. V\nkonaní o prepustení zo služobného pomeru bolo sťažovateľovi preukazované hrubé porušenie služobnej\nprísahy, zatiaľ čo v konaní o dočasnom pozbavení výkonu služby mu bolo preukazované to, že bol\ndôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.\n34. Najvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 8Sžk/20/2018 (rozhodnutie o predĺžení dočasného\npozbavenia výkonu štátnej služby sťažovateľa), ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/100/2016-19 zo dňa 25.05.2017 s odôvodnením, že boli\nsplnené podmienky na dočasné pozbavenie, resp. predĺženia dočasného pozbavenia výkonu štátnej\nslužby žalobcu, z toho dôvodu, že bolo nesporné, že proti policajtovi bolo naďalej vedené trestné stíhanie\na jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, tak ako\nje to podrobne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n35. Z rozhodnutia sp. zn. 8Sžk/20/2018 zo dňa 30.04.2019 je najvyššiemu známe, že sťažovateľ\nbol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený dňa 28.01.2016 podľa § 192 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 73/1998 Z.z. na základe právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, ktorý založil\nrozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. BB-3T/12/2015 zo dňa 12.01.2016, a ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 12.01.2016.\n36. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti sú neopodstatnené, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský\nsúd sa v rozhodnutí riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorá\nby zostala na kasačnom súde. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu\nsťažovateľovi nepriznal podľa § 467 ods.1 SSP v spojení s § 167 SSP.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte zloženom hlasov 3:0\n(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}