{"guid": "ecea5e75-5a4c-40fd-8568-fc5845e38b05:a9ae2ce8-e149-4694-a761-1232024127ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1", "spisova_znacka": "7So/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/11/2019 z 21. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2020, sp. zn. 7So/11/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1", "identifikacne_cislo": "1015201788", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9ae2ce8-e149-4694-a761-1232024127ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/11/2019\n1015201788\n21. 04. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:1015201788.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: C. D., narodený X. S. XXXX, bytom v J., W. Č.. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr.\nMilanom Ficek <., advokátom a konateľom JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nŽilinská č. 14, IČO: 47 232 757, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 18. septembra 2019, č.k. 8Sd/121/2015-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. septembra 2019, č.k.\n8Sd/121/2015-38, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18. septembra 2019, č.k.\n8Sd/121/2015-38, postupom poľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\npotvrdil rozhodnutie odporkyne z 13. mája 2015, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70\na § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 02. apríla 2015 z dôvodu, že podľa\nposudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nKrajský súd mal preukázané, že podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia tvorila Lekárska správa\nSociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 2. apríla 2015, podľa ktorej bola u navrhovateľa stanovená\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Choroby tráviacej sústavy, Choroby\ntenkého a hrubého čreva, Ulcerózna kolitída so zníženou výkonnosťou organizmu, so zaradením pod\nKapitolu X, Oddiel C, Položka č. 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Po podaní opravného\nprostriedku proti napadnutému rozhodnutiu bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený\nposudkovým lekárom pobočky Bratislava dňa 30. júla 2015 s totožným záverom, aký je uvedený v\nodbornom lekárskom posudku z 2. apríla 2015 s tým, že ochorenie je v remisii (bez príznakov ochorenia).\nNásledne bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom odporkyne dňa 22. októbra\n2015 s totožným záverom ako bol uvedený v predchádzajúcich odborných lekárskych posudkoch s\ntým, že ochorenie je v remisii (bez príznakov ochorenia). Dodal, že z lekárskych správ - nálezov\npredložených samotným navrhovateľom a tiež z lekárskych posudkov vypracovaných podľa zákona\n\no peňažných náhradách (zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; pozn.\nsúdu), odporkyňa prostredníctvom odborných lekárskych posudkov správne stanovila druh ochorenia\nnavrhovateľa. Príloha č. 4., Kapitola X, Oddiel C - Choroby tenkého čreva a hrubého čreva, Položka\nč. 2, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. stanovuje pri tomto ochorení rozsah miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 30 - 40%. V prípade navrhovateľa bola táto miera poklesu\nstanovená na hornej hranici tohto rozmedzia - teda 40%. Zdôraznil, že toto percentuálne vymedzenie\nstanovuje mieru poklesu navrhovateľovej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe.\nĎalej uviedol, že od stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné\nodlíšiť mieru funkčnej poruchy, stanovovanej podľa zákona o peňažných náhradách. Ide totižto\no dve odlišné kategórie sociálnych dávok. Ako to vyplýva z vyššie citovaného § 1 zákona o\npeňažných náhradách, jeho účelom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za\npodmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom, a to predovšetkým formou poskytovania\nrôznych druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného\npostihnutia (§ 19 zákona o peňažných náhradách), ako aj ďalšími formami, stanovenými týmto\nzákonom (preukaz, parkovací preukaz). Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní totožného ochorenia\nnavrhovateľa príslušným orgánom zjavne nedochádza k stanoveniu totožnej numerickej hodnoty\nvyjadrenej v percentách, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené) percentuálny údaj vyjadruje odlišné\núdaje. Navrhovateľ dôvodil v podanom návrhu, že lekárske posudky Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Bratislava, respektíve Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny určili jeho mieru poklesu vo výške\n50%. Krajský súd zdôraznil, že tieto posudky, vyhotovené ako to je uvedené v ich úvode na účely\n§ 11 zákona o peňažných náhradách, nestanovovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, nakoľko táto miera sa stanovuje postupom podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Stanovovali iba mieru\nfunkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa zákona o peňažných\nnáhradách. Navrhovateľ sa teda mylne domnieva, že lekárske posudky vyhotovené podľa zákona o\npeňažných náhradách stanovujú mieru poklesu, ktorá je jednou z podstatných podmienok priznania\ninvalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Záverom dodal, že aj navrhovateľom do konania\ndoložené lekárske nálezy neboli spôsobilé spochybniť posudkovými lekármi prijaté závery, keďže z nich\nvyplývalo, že ochorenie navrhovateľa bolo v remisii, respektíve došlo k jeho miernemu zlepšeniu.\nKrajský súd si teda osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľa\nneodôvodňuje invaliditu a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.\nNáhradu trov konania navrhovateľovi v súlade s § 250k ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko v konaní úspech\nnedosiahol.\nII.\nNavrhovateľ proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie.\nUviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP) - [konkrétne, že\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP)\na súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP)], ďalej konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/\nOSP), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené (§ 205a) (§ 205 ods. 2 písm. e/ OSP) - [konkrétne skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo\nveci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré\nmohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205a ods. 1 písm. b/ OSP)] a napadnutý\nrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nVyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v stanovenom rozsahu 40 %; mal za to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje mieru\npoklesu v rozmedzí 60 až 70 % k čomu predložil aj množstvo dôkazov, avšak krajský súd vec hodnotil\na interpretoval výlučne v prospech odporkyne. Tiež namietal, že požiadal o odročenie pojednávania,\n\nnakoľko navrhol vykonať znalecké dokazovanie, pričom o tejto žiadosti súd nerozhodol a nespomenul\nto ani v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Rovnako sa súd vôbec nevysporiadal s návrhom\nna vykonanie znaleckého dokazovania a tiež s judikátom R 62/2006, na ktorý poukázal.\nZdôraznil, že krajský súd postupoval jednostranne, keď za relevantné vzal iba posudky odporkyne a\npokiaľ išlo o lekárske správy a nálezy predložené navrhovateľom, tieto vôbec nevyhodnotil. Pokiaľ išlo\no posudky vydané podľa zákona č. 447/2008 Z.z., tieto nemali preukazovať mieru poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť, ako to mylne uvádza súd, ale išlo o posudky, ktoré v kontexte ostatných\npredložených listín vyvracajú, respektíve spochybňujú závery posudkových lekárov odporkyne. Vyjadril\ntiež presvedčenie, že súd sa mal zaoberať v rámci odôvodnenia aj vzťahom novej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku a starej právnej úpravy - OSP; vo vzťahu k aplikácii dvoch spomenutých\nprocesných kódexov sa však vôbec nevyjadril, hoci konanie prebehlo z väčšej časti a tiež rozhodnutie\nsa vydalo za účinnosti Správneho súdneho poriadku.\nZáverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII.\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním z 13. decembra 2019.\nŽiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože dôvody odvolania nepokladala za\nopodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť\nfyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti s tým, že vo veciach\nsociálneho poistenia je dokazovanie zverené v tomto smere posudkovým lekárom sociálneho poistenia.\nUviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali\núplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených\nv predmetnom konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti\nnavrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa\nza neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá dôvod na\nspochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom\nzdravotného stavu navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho\npoistenia a tieto sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou\ndokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto\ndôvod na ďalšie dokazovanie. Napokon odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal, že by jeho\nzdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.\n2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti\nnavrhovateľa o invalidný dôchodok.\nPodľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania podľa\ntretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a.\n\nPodľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 71 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,\nduševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli\nzohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)\n(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.\n(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu\nzdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a\nso zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\nPodľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej\npoisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.\nPodľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\nPodľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\nNajvyšší súd po vyhodnotení námietok uvedených v odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného posudkového spisu konštatuje, že nezistil\ndôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári sú v zmysle zákona č.\n461/2003 Z.z. povinný posudzovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej\nvedy musí trvať najmenej 1 (jeden) rok (§ 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Posudkoví lekári,\nktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou (Lekárska správa\nSociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 2. apríla 2015), ako aj po podaní opravného prostriedku\n(Lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 30. júla 2015 a Lekárska správa odporkyne\nz 22. októbra 2015) postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti\nnavrhovateľa a objektívne nálezy plynúce z odborných lekárskych vyšetrení doložených do dávkového\nkonania navrhovateľom. Navyše v Lekárskej správe odporkyne z 22. októbra 2015 bolo konštatované,\n\nže síce gastroenterologické a histologické vyšetrenia od 2. júna 2011 do 10. októbra 2011 potvrdzujú\nhistologicky ťažký stupeň ochorenia, v neskorších nálezoch z roku 2013 sa striedavo popisujú aktívne\npríznaky ochorenia, v roku 2014 bolo potvrdené zápalové ochorenie čreva bez známok dysplázie\n(zhubného bujnenia), ako aj hojivé procesy (granulačné tkanivo) s tým, že od 19. novembra 2014 je\npotvrdená remisia - bezpríznakové obdobie ochorenia. Remisiu potvrdzujú i ďalšie lekárske správy z 12.\njanuára 2015, z 9. februára 2015, z 23. júna 2015. Z uvedeného je zrejmé, že ochorenie má kolísavý\npriebeh, a teda nie je natoľko závažné, aby si vyžiadalo dočasnú pracovnú neschopnosť, prípadne\nhospitalizáciu. Laboratórne výsledky opakovane potvrdzujú normálnu funkciu organizmu (krvný obraz,\nbiochemické vyšetrenie, ionogram). Vzhľadom na uvedené bola navrhovateľovi určená miera poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% (čo predstavuje hornú hranicu z rozpätia 30-40%) s\ntým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opakovane určené: Ulcerózna kolitída, distálny typ\npodľa Kapitoly X - Choroby tráviacej sústavy, Oddiel C - Choroby tenkého čreva a hrubého čreva, Položka\nč. 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Iné ochorenia odôvodňujúce navýšenie stanovenej\npercentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zistené neboli.\nNajvyšší súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia (ktorým sám zákon č. 461/2003\nZ.z. zveruje výkon lekárskej posudkovej činnosti; § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) v konaní\npredchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych\nnálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u navrhovateľa nie je daný dôvod na zvýšenie\npercentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak ako to požaduje navrhovateľ.\nNajvyšší súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,\nktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely\ninvalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým\nposudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím\nna námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli\nzistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a\npresvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší súd dospel\nk záveru, že u navrhovateľa za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o\ninvalidný dôchodok. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými\nrelevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu\nrozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Navrhovateľom do konania doložené lekárske nálezy vyššie uvedené a posudkovými\nlekármi ustálené závery len potvrdzujú (lekárska správa z 24. novembra 2015, z 29. decembra 2015).\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav avšak okrem už vyššie\nzmieňovaných nepredložil žiadne ďalšie lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových\nlekárov o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najvyšší súd túto jeho námietku\nnepovažoval za dôvodnú. Rovnako za nedôvodné najvyšší súd považoval námietky navrhovateľa\nspočívajúce v tom, že krajský súd vôbec nerozhodol o žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania,\nopomenul sa vysporiadať s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania ako aj s judikátom\nevidovaným pod č. R 62/2006. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že navrhovateľ v priebehu konania\npred krajským súdom nepodal návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, na podporu svojich tvrdení\nneodkazoval na judikát R 62/2006 a tiež nepožiadal o odročenie pojednávania. Práve naopak, v podaní\nosobne doručeným krajskému súdu dňa 3. februára 2016, navrhovateľ vyjadril súhlas s prejednaním veci\nbez nariadenia ústneho pojednávania. Vo vzťahu k nariadeniu znaleckého dokazovania prostredníctvom\nnezávislého znalca z príslušného odboru, najvyšší súd uvádza, že k takejto možnosti súd pristúpi iba\nv prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, respektíve ak nálezy sú v\nrozpore so závermi posudkových lekárov. Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v\ndanej veci však neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod\npochybovať ani súd najvyšší. Pokiaľ navrhovateľ chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť\nzáverov prijatých posudkovými lekármi, mal možnosť sám zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by\nsa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať.\nK odkazu navrhovateľa na posudok vyhotovený v režime zákona č. 447/2008 Z.z. najvyšší súd uvádza,\nže zákon č. 447/2008 Z.z. vychádza z posudzovania miery funkčnej poruchy a stupňa zdravotného\npostihnutia jednotlivých systémov (na rozdiel od posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na účely ustálenia stupňa invalidizácie v\n\nzmysle zákona č. 461/2003 Z.z.). Zákon č. 447/2008 Z.z. teda vychádza z iných kritérií ako zákon\nč. 461/2003 Z.z., ktorý má osobitnú podrobnú úpravu podmienok nároku na invalidný dôchodok;\nnejde preto o rozhodnutie, ktorým by mala byť odporkyňa viazaná, keďže sa nejedná o kompatibilné\nposudzovanie zdravotného postihnutia (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 22. marca 2011, sp. zn. 1So/73/2010, z 24. januára 2018, sp. zn. 10So/5/2017, prípadne z 31. júla\n2019, sp. zn. 7Sk/37/2018).\nK poslednej námietke navrhovateľa, že krajský súd sa vo vzťahu k aplikácii dvoch procesných kódexov\nOSP a SSP vôbec nevyjadril, hoci konanie prebehlo z väčšej časti za účinnosti SSP a tiež rozhodnutie sa\nvydalo za účinnosti SSP, najvyšší súd poukazuje na § 492 ods. 1 SSP, podľa ktorého konania podľa Tretej\nhlavy Piatej časti OSP (kam patrí aj tu prejednávaný prípad) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. v režime OSP. Neuvedenie tejto skutočnosti\nv odôvodnení rozhodnutia nemôže mať za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov\na rozhodne nemôže byť ani dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie.\nVzhľadom na uvedené aj najvyšší súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav\nv súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom\nzdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa\nkapitoly X, Oddiel C, Položka č. 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. logicky a presvedčivo\nodôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj\nnajvyšší súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje invaliditu podľa\n§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa §\n70 ods. 1 menovaného zákona.\nZáverom najvyšší súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím odporkyne a súdu nie je dotknuté právo\nnavrhovateľa podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o\nvyšetrení jeho zdravotného stavu.\nZ uvedených dôvodov aj najvyšší súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 1,2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nÚčastníkom konania najvyšší súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo\nnavrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sd/121/2015", "guid": "3678eb56-1bef-4197-98f0-9e471a3c162a:5f59f1b4-c086-43ca-abf1-f8fec5492d2f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}