{"guid": "cd5a45b8-6854-483e-a1d2-cee6076fe1dd:5edb2316-4651-4715-8c31-bf8b624ab481", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1", "spisova_znacka": "8Sžk/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/6/2019 z 30. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 8Sžk/6/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1", "identifikacne_cislo": "1015201721", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "nazov": "§ 170 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-170"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-171", "nazov": "§ 171 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-171"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-170", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-171"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5edb2316-4651-4715-8c31-bf8b624ab481", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/6/2019\n1015201721\n30. 04. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:1015201721.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EnergyCell, s. r. o., Pri Zvonici 25, Bratislava,\nIČO: 44 755 970, zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom\nHurbanovo námestie 1, Bratislava, IČO: 50 568 124, proti sťažovateľom (pôvodne žalovaní): 1/\nZápadoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 2/ ZSE Energia, a. s.,\nČulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, obaja zastúpení: ius aegis s. r. o., advokátska kancelária, so\nsídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\no kasačnej sťažnosti žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/221/2015-153 zo\ndňa 11. apríla 2018 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/221/2015-153 zo dňa\n11. apríla 2018 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) uznesením č. k. 2S/221/2015-153 zo dňa 11.\napríla 2018 odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len ,,S. s. p.“) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania v zmysle § 170 písm. a/ S. s. p..\n2. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci vo\nveci konať a rozhodnúť podľa § 252 a nasl. S. s. p. a v tej súvislosti aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaných v prvom a druhom rade. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie\na vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.“) v žiadnom svojom ustanovení nezveruje žalovaným\nprávomoc konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných fyzických\na právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takisto neurčuje, žeby žalovaní konali vo verejnom záujme.\nZ dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že účelom zákona je optimalizácia fungovania\ntrhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podpora decentralizovanej výroby elektriny. Hoci zákon č.\n309/2009 Z. z. obsahuje niektoré ustanovenia verejnoprávneho charakteru, jeho hlavným cieľom je\npozitívne ovplyvnenie podnikateľského prostredia medzi subjektmi súkromného práva. Krajský súd s\npoukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 zo dňa 22.3.2017 dospel k záveru, že\nspor, ktorý vznikne v súvislosti so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca\nelektriny si nesplnil niektorú zo zákonných povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.\nz., sa môže stať predmetom preskúmavania v rámci civilného, občianskoprávneho súdneho konania na\nzáklade podanej civilnej žaloby. Navyše, žalovaní hmotnoprávne postupujú pri uzatváraní zmlúv podľa\nustanovení Obchodného zákonníka, ktorý je právnym predpisom súkromného práva. Petit žaloby, o\nktorej mal správny súd v predmetnej veci rozhodnúť, je inými slovami preformulovaný petit žaloby na\nplnenie (uhrádzanie dlžných súm na základe faktúr, uzatvorenie zmluvy), o ktorej koná súd v civilnom\n\nsporovom konaní. Napokon, tento záver podporujú aj rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n38Cb/173/2014 zo dňa 19.1.2015 aj Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Cb/1/2015 zo dňa 21.1.2015,\nktoré meritórne rozhodli v identickej právnej veci. Vzhľadom k uvedenému krajský súd konštatoval, že\nvec nepatrí do právomoci správnych súdov, ale do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní, ktoré\nbudú konať na základe civilnej žaloby. Z uvedeného dôvodu považoval krajský súd žalobu v správnom\nsúdnictve za neprípustnú, a preto ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S. s. p.. O práve účastníkov\nkonania na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S. s. p. a žiadnemu z\núčastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\n3. Proti II. výroku - výroku o nároku na náhradu trov konania - predmetného uznesenia krajského súdu\npodali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.\ns. p., nakoľko podľa ich názoru im krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť\nim patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia namietali, že krajský súd nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko v danej veci je potrebné aplikovať zákonné\nustanovenie, ktoré odráža zodpovednosť žalobcu za nedôvodne podanú žalobu a sankcionuje ho\npovinnosťou v takomto prípade znášať trovy konania. Žalobca je teda procesne zodpovedný za podanie\nneopodstatnenej žaloby a v zmysle ustanovenia § 171 ods. 1 S. s. p. (ktoré vychádza zo zásady\nprocesného zavinenia) povinný trovy konania vynaložené žalovanými nahradiť. Žalovaní zdôraznili, že\nuž vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že nie sú orgánmi verejnej správy, ktorým by zákon č. 309/2009\nZ. z. zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach iných subjektov, že ide o súkromnoprávny spor, a z\nuvedených dôvodov ich konanie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n5. Podľa názoru žalovaných je jednoznačne preukázané, že žaloba bola žalobcom podaná nedôvodne,\nbola súdom odmietnutá pre nedostatok procesných podmienok, vznik ktorých spôsobil žalobca. Preto\nnavrhli napadnuté uznesenie krajského súdu v jeho II. výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 11 písm. g/ S. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 S. s. p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaných v 1. a 2. rade\nje dôvodná (§ 462 ods. 1 S. s. p.).\n7. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n8. Podľa § 2 ods. 2 S. s. p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n9. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/221/2015-153 zo dňa 11. apríla 2018, ktorým podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S. s. p. odmietol žalobu\nz dôvodu, že vec nepatrí do právomoci správnych súdov, ale do právomoci súdov v civilnom sporovom\nkonaní, a preto je neprípustná. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a/ S. s. p..\n10. Podľa § 170 písm. a/ S. s. p. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,\nak konanie bolo zastavené.\n11. Podľa § 171 S. s. p. ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne\nzavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným\núčastníkom konania.\n\n12. Ak žaloba bola odmietnutá alebo bolo konanie zastavené podľa § 99 S. s. p. platí všeobecná zásada,\nže žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje\nzákonná výnimka zakotvená v § 171 S. s. p. a to vtedy, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie\nžaloby alebo zastavenie konania.\n13. Vo všeobecnosti však platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá\nje doplnená zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná v\nnovej procesnej správnej úprave do podoby vyjadrenej v § 171 S. s. p. a znamená, že trovy je povinný\nplatiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná\nnáhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu\ntomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho\nkonania. Náhrada trov konania priznaných podľa § 171 S. s. p. sa vzťahuje na účelne vynaložené\ntrovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov je úzko spätý s účelnosťou ich\nvynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania\nv spojení s ustanovením § 171 ods. 1 S. s. p. je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov\nkonania zavinil, že žaloba sa musela odmietnuť alebo konanie zastaviť.\n14. Krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol o trovách konania podľa § 170 S. s. p. tak, že ich\nnáhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko bola žaloba odmietnutá. Podľa sťažovateľov\nsa krajský súd v odôvodnení uznesenia nevysporiadal so skutočnosťou, či to bolo práve konanie žalobcu,\nna základe ktorého bola žaloba odmietnutá. Podľa sťažovateľov je žalobca procesne zodpovedný za\npodanie neopodstatnenej žaloby a v zmysle ustanovenia § 171 ods. 1 S. s. p. (ktoré vychádza zo zásady\nprocesného zavinenia) povinný trovy konania vynaložené žalovanými nahradiť. Žalovaní zdôraznili, že\nuž vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že nie sú orgánmi verejnej správy, ktorým by zákon č. 309/2009\nZ. z. zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach iných subjektov, že ide o súkromnoprávny spor,\na z uvedených dôvodov ich konanie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s argumentom sťažovateľov, nakoľko z uznesenia krajského súdu nevyplýva, ako sa\nvysporiadal s otázkou zavinenia odmietnutia žaloby, resp. či sa ňou súd počas rozhodovania o nároku na\nnáhradu trov vôbec zaoberal, a ako dospel k právnemu posúdeniu, na základe ktorého vylúčil aplikáciu\n§ 171 S. s. p. a rozhodol podľa ust. § 170 S. s. p..\n15. Nakoľko krajský súd žalobu odmietol z toho dôvodu, že je neprípustná, pretože vec nepatrí do\nprávomoci správnych súdov, bolo povinnosťou súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov zaoberať\nsa otázkou zavinenia, teda či niektorý z účastníkov konania zavinil situáciu, v dôsledku ktorej bolo\npotrebné žalobu odmietnuť. Ak krajský súd nepostupoval uvedeným spôsobom, je potrebné konštatovať,\nže rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. rozhodnutie krajského súdu v časti\nnároku na náhradu trov konania je nedostatočne odôvodnené.\n16. Z preskúmavaného súdneho spisu je zrejmé, že k odmietnutiu žaloby zo strany krajského súdu\nnedošlo bezprostredne po jej podaní, ale až v priebehu konania, počas ktorého žalovaní, obaja\nzastúpený právnym zástupcom, zaslali súdu vyjadrenie k žalobe, predložili administratívny spis, vo veci\nsa dokonca uskutočnilo pojednávanie. Medzi účastníkmi konania a súdom tak vznikol procesnoprávny\nvzťah, títo boli právne zastúpený, a trovy konania, ktoré museli vynaložiť je potrebné považovať za\núčelne vynaložené. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd napriek tomu žalobu odmietol a žiadnemu z\núčastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania bez toho, aby skúmal pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov konania otázku zavinenia v zmysle ust. § 171 S. s. p..\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najvyšší súd námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, nakoľko rozhodnutie krajského súdu v časti nároku na náhradu trov\nkonania bolo nesprávne právne posúdené. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd rozhodnutie krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 S. s. p. v časti výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na nové konanie\na rozhodnutie.\n18. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle ustanovenia § 469 S. s. p. viazaný právnym názorom\nkasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu v ďalšom\nkonaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii.\n\n19. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 S. s. p.).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/221/2015", "guid": "09af4356-5699-45dd-98e0-9c6e3f08f42f:d01a8fe5-6415-423b-a8c1-8ab674f2a022", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}