{"guid": "61e0c082-81db-4ea3-aeb0-e1dc5c296b10:4755b45c-9bd5-4979-ac6f-a51af4dbeea4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1", "spisova_znacka": "7Sžk/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/1/2020 z 20. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 7Sžk/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1", "identifikacne_cislo": "1015201437", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4755b45c-9bd5-4979-ac6f-a51af4dbeea4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/1/2020\n1015201437\n20. 05. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:1015201437.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. T. LLM, nar. XX. K. XXXX, bytom E. X,\nU., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného označeného ako „Pripomienky a požiadavky\nk vypracovaniu programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava - odpoveď\" zo dňa 14.\njúla 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2015-64\nzo dňa 07. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd\" alebo „správny súd\") právoplatným\nuznesením č. k. 2S/188/2015-64 zo dňa 07. septembra 2016 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e)\na g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\") správnu žalobu žalobcu\nodmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a je neprípustná, nakoľko smerovala proti\nopatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov\nnepriznal právo na ich náhradu, nakoľko žaloba bola odmietnutá.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s § 41 ods. 8 a 9\nzákona č. 366/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch\"), keď po\nvypracovaní správy o doterajšom hospodárení a určení zásad pre vyhotovenie programu starostlivosti\no lesy pre predmetný lesný celok na obdobie rokov 2015-2025 zverejnil oznámenie, ktorým umožnil\ndotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť\nvyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy môžu nahliadnuť a predložiť pripomienky a\npožiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie programu starostlivosti. Predložené pripomienky\na požiadavky za účasti dotknutých subjektov prerokoval a o výsledkoch prerokovania vyhotovil protokol\nobsahujúci pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia jeho návrhu. Účastníkmi\ntejto časti konania o vyhotovenie programu starostlivosti, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok\"), sú podľa zákona o lesoch\nlen tie fyzické alebo právnické osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti\ndotknuté. Žalobca vo svojich podaniach nijako nezdôvodnil, ktoré jeho práva a akým spôsobom môžu\nbyť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté a aký právny predpis žalobcovi takéto práva priznáva.\nS ohľadom na absentujúci vzťah (právom chránený záujem) k predmetu konania nemohol mať žalobca\n\npostavenie účastníka konania. Status účastníka predmetného konania mu ako fyzickej osobe nepriznáva\nani žiadny iný právny predpis.\n3. Krajský súd ďalej poukázal na to, že žalobcom predložené pripomienky a požiadavky napriek\nuvedenému žalovaný odborne vyhodnotil a žalobcu o svojom stanovisku písomne vyrozumel listom zo\ndňa 14. júla 2015. Pripomienky žalobcu zmienil aj v protokole o prerokovaní správy. Krajský súd bol toho\nnázoru, že bez preukázania, že práva žalobcu môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté,\nnebol žalobca oprávnený predkladať pripomienky k správe o hospodárení a požiadavky na vypracovanie\npokynov na vyhotovenie programu starostlivosti a žalovaný nebol povinný sa týmito pripomienkami\na požiadavkami zaoberať vo vypracovanom protokole, ani k nim zaujímať písomné stanovisko, ako\nto urobil listom zo dňa 14. júla 2015. Keďže žalobca nebol a podľa práva ani nemal byť účastníkom\nadministratívneho konania o vyhotovenie programu starostlivosti, v ktorom žalovaný vydal napadnuté\nopatrenie k žalobcovým pripomienkam k správe o hospodárení a požiadavkám na vypracovanie pokynov\nna vyhotovenie programu starostlivosti, bol zjavne neoprávnenou osobou aj na podanie žaloby.\n4. Podľa názoru krajského súdu, ak by aj žalobcovi patrilo postavenie účastníka predmetného konania\n(preukázal by potenciálny zásah do jeho práv vyhotovením programu starostlivosti o daný lesný celok),\nnebolo by možné v danom štádiu vypracúvania programu starostlivosti podrobiť súdnemu preskúmaniu\npísomné stanovisko k predloženým pripomienkam a požiadavkám, pretože takéto stanovisko je treba\npovažovať len za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Vyjadrenie žalovaného totiž nie je rozhodnutím ani\nopatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo\ndeklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, alebo sa ich priamo dotýkalo.\nStanoviská žalovaného k pripomienkam a požiadavkám dotknutých subjektov k návrhu programu\nstarostlivosti o lesy sú totiž len podkladom pre ďalšie konanie o vyhotovení programu starostlivosti,\nktoré sa začína dňom vyhotovenia protokolu a končí schválením návrhu programu starostlivosti orgánom\nštátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Na\ntakéto konanie sa vzťahuje Správny poriadok, pričom jeho účastníkmi sú všetci tí, o koho právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva a právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté, ako aj tí, ktorým postavenie\núčastníka vyplýva z osobitného predpisu.\n5. Krajský súd na záver dodal, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od\n01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p.) nemohla byť v neprospech\nžalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenie žalovaného rovnako\nnemohlo byť súdne preskúmané, pretože vyššie uvedené závery by museli viesť k zastaveniu konania\nv zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a z dôvodov odklonenia sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.\n7. Žalobca uviedol, že je nepochybne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a „Pripomienky\na požiadavky k vypracovaniu programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava odpoveď\" je potrebné považovať za rozhodnutie, keďže spĺňa atribúty rozhodnutia.\n8. Žalobca ako dôvod sťažnosti tiež uviedol, že súd žalobu zamietol, pričom sa vo svojom rozhodnutí\nnezaoberal podstatnými predloženými argumentmi a tiež všetkými dôvodmi. Ďalej uviedol, že súd žalobu\nzamietol na nedostatku aktívnej legitimácie, pričom mal za to, že rozhodnutie mal z takého dôvodu\nodmietnuť.\nNa tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené tvrdenia nezodpovedajú výroku\nkasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia správneho súdu (viď bod 1. tohto uznesenia )\n9. V kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že na základe § 41 ods. 8 zákona o lesoch podal žalovanému\npripomienky, čím reagoval ako dotknutá fyzická osoba, čo žalovaný vyhodnotil ako podanie účastníka\n\npripomienkového konania a následne odpovedal rozhodnutím, v ktorom sa nevysporiadal s podstatnými\notázkami žalobcu, a teda žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. V zmysle uvedeného\nžalobca nemal dôvod preukazovať svoju aktívnu legitimáciu, keďže táto bola daná tým, že bol pripustený\nako účastník pripomienkového konania.\n10. K aktívnej legitimácii žalobca poukázal na čl. 44 a čl. 51 Ústavy SR. Zároveň uviedol, že\njeho legitimácia, okrem uvedeného vyplýva aj z práva EÚ, čo judikoval aj ESD vo veci C-127/02\nWaddenvereniging + Vogelbeschermingsvereniging tak, že každý jednotlivec má individuálne právo\ndomáhať sa na súde dodržiavania povinností určených Smernicou štátu, resp. štátnym subjektom\n(vrátane štátnych podnikov podľa ESD vo veci C-356/05 Farell), keďže žalobca sám namietal v žalobe\ndodržiavanie povinností určených smernicou v konaní, v ktorom vystupoval ako účastník. Právo byť\núčastníkom potvrdila aj Európska komisia tým, že uviedla, že Projekty s významným vplyvom na životné\nprostredie (čo bolo nepochybne účelom pripomienkového konania) môžu podľa čl. 6 ods. 3 smernice o\nbiotopoch patriť do vecnej pôsobnosti čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, a teda podľa čl. 9. ods.\n2 musí mať dotknutá verejnosť právo napadnúť akékoľvek rozhodnutie, úkon alebo opomenutie, ktoré sú\nv rozpore s požiadavkami týkajúcimi sa účasti verejnosti stanovenými v článku 5 Aarhuského dohovoru.\nOkrem toho podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru má verejnosť (ktorej súčasťou je nepochybne\nžalobca) právo napadnúť porušenie (v pripomienkovom konaní/pred príslušným súdom) vnútroštátnych\nprávnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia. Z uvedeného dôvodu ho komisia požiadala, aby\nreferoval výsledok súdneho konania v predmetnej veci, aby mohla v danom prípade zakročiť a zahájiť\npríslušné kroky ak by bolo moje právo aktívnej legitimácie odopreté. Sama komisia, ako orgán dozerajúci\nnad plnením práva EÚ, a schopný zakročiť voči SR ako štátu neplniaceho povinnosti implementovať/\ntransponovať právo EÚ), považovala aktívnu legitimáciu v súdnom konaní, ako aj v pripomienkovom\nkonaní za nepochybnú.\n11. Z napadnutého rozhodnutia je nepochybné a evidentné, že žalovaný konal u žalobcu tak, ako\nby mal byť účastníkom pripomienkového konania, jeho pripomienky (aj keď nesprávne) riešil a v\nničom nenamietal jeho procedurálnu spôsobilosť byť účastníkom konania, to uskutočnil (účelovo) až v\nmomente, keď žalobca podal voči rozhodnutiu žalobu. Žalobca postupoval zákonne, keďže namietol\nrozhodnutie v konaní, v ktorom mal postavenie účastníka. Súd mal vychádzať z konania žalovaného\nsamotného, a mať za to, že žalobca bol účastníkom pripomienkového konania, a tým je aj aktívne\nlegitimovaným podať žalobu. Súd teda zamietnutím z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie nesprávne\nposúdil právny stav, čo je kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n12. Prípustnosť žalobca vyvodil z judikatúry Krajského súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn.\n6S/118/2014-58), podľa ktorej je treba i odpovede správnych orgánov označené inak ako rozhodnutia,\nnapr. oznámenia alebo v danom prípade odpoveď, považovať za rozhodnutia podliehajúce súdnemu\nprieskumu.\n13. Rozhodnutie spĺňa atribúty rozhodnutia, lebo tým, že žalovaný odmietol pripomienky žalobcu\nde iure, odmietol ich zapracovanie do protokolu, ktorý je nepochybne rozhodnutím, odňal mu tým\nvšetky procedurálne možnosti zasiahnuť do nasledujúceho rozhodovacieho procesu, a prejudikoval tým\nrozhodnutie vo veci samej (protokol). Keďže v rozhodnutí došlo k prejudikácii záverov, ktoré majú reálny\nvplyv na jeho práva, ako osoby majúcej právny záujem na priaznivé životné prostredie. Rozhodnutie\nnadobudlo účinky rozhodnutia, aj keď formálne sa nenazvalo rozhodnutím, ale odpoveďou.\n14. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie spĺňa všetky atribúty rozhodnutia a súd teda\nzamietnutím z uvedeného dôvodu nesprávne posúdil právny stav, čo je kasačným dôvodom podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP, zároveň neprihliadal na predloženú judikatúru kasačného súdu, odklonil sa od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a naplnil tým dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.\n1 písm. h/ SSP tým, že neakceptoval predloženú judikatúru Najvyššieho súdu.\n15. Súd žalobu zamietol, pričom sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal podstatnými predloženými\nargumentmi, ktorými sú v zásade:\n1. žalovaný poprel priamy účinok smerníc\n2. žalovaný má ekonomický účel ťažby\n3. žalovaný sa mal spraviť EIA, keďže ťažba presahuje pojem „správa lokality\"\n4. žalovaný odmietol viesť evidenciu podľa biostôp.\n\n16. Žalobca mal za to, že súd mal predtým, ako žalobu zamietol riešiť každú z uvedených a pre prípad\npodstatných skutočností. To sa však nestalo, preto podľa jeho názoru došlo k naplneniu kasačného\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n17. Zároveň uviedol, že reagoval na dôvody uvedené žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe, ktoré mu\nsúd poslal a neuložil žiadnu lehotu k vyjadreniu, no napriek tomu, a bez nariadenia pojednávania,\nbezodkladne po doručení vyjadrenia žalobcovi rozhodol.\n18. Žalobca uviedol, že zákon o lesoch transponoval smernicu Rady č. 92/43/EHS o ochrane\nprirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov, a rastlín (ďalej ako „Smernica\"), pričom však\nnereagoval na podstatné argumenty. Smernica je záväzná pre každý štát, ktorému je určená a ak\nju členský štát neimplementuje v doslovnom znení, nesie zodpovednosť za dosiahnutie výsledku\nsmernicou. Smernica má priamy účinok, a súd zároveň neriešil nepriamy účinok smernice, keďže\nby vo výklade práva mal postupovať eurokonformne (výklad súdu však nebol žiaden, keďže to\nopomenul riešiť). Správnosť transpozície smernice je oprávnený riešiť aj tento súd prostredníctvom\neurokonformného výkladu, a to že je smernica nesprávne transponovaná, bolo uvedené v žalobe. Keďže\nžalovaný sa riadil nesprávnou transpozíciou limitu oslobodenia od EIA - neaplikuje sa správny limit\n„správa lokality\" (pojem podľa práva EÚ) a zásahy v biotopoch taký limit presahujú, jednak rozsahom\na jednak cieľom.\n19. Právny názor žalovaného, že zákon správne transponoval smernicu, keďže to uviedol v dôvodovej\nspráve je laxný, bez uvedenia protiargumentu voči argumentu predloženého žalobcom. Mal za to, že\nžalobca sám môže konať tak, ako by smernica nadobudla priamy účinok, ak sa dozvie o tom, že bola\ntransponovaná nesprávne. Preto jeho argumentácia týkajúca sa jeho „zviazanosti\" zákonom aj keby v\nňom smernica nebola správne transponovaná je bezpredmetná.\n20. Čo sa týka ekonomického účelu OÚ BA, v rozhodnutí odkázal na čl. 6 ods. 4 Smernice, podľa\nktorého má byť možné realizovať na území NATURA 2000 aj činnosti ekonomickej povahy. Z uvedeného\nustanovenia Smernice sa možnosť ekonomických činností vyvodiť nedá. Naopak, ekonomický účel\nvykonávania zásahov v biotope je neprípustný. Práve obchodný účel je jedným z prípadov, kedy zásah\npresahuje „správu/management\" lokality, a zakladá povinnosť vykonať EIA, čo žalovaný odmietol. V\nrámci jeho vyjadrenia uviedol, že ťažba nemá ekonomický účel a ekonomický účel je len vedľajším\nfaktorom vyplývajúcim z nevyhnutnej ťažby. Žalobca mal za to, že žalovaný len zastiera skutočný dôvod\nťažby, ktorý nie je snahou chrániť životné prostredie, ale snahou mať z ťažby profit. Žalovaný sám\ndisponuje rozpočtami, ktorými vie zabezpečiť ochranu životného prostredia v chránených biotopoch a\nnemal by plánovať tzv. ochrannú ťažbu, ktorá je: 1. vedecky nepodložená - čiže žalovaného tvrdenie o\npredchádzaní škode je samoúčelné a 2. v skutočnosti sleduje len ekonomický účel.\n21. Podľa názoru žalobcu súd skutkovo absolútne neriešil obsah žaloby a obmedzil sa len na uvedené\ndva dôvody, rozhodol nesprávne tak, že žalobu zamietol, pričom ju mal odmietnuť podľa § 98 ods. 2.\nAk by došlo k rozhodnutiu, podľa ktorého súd spochybnil v jeho verdikte, a mal žalobu odmietnuť, mal\nza to, že uvedené dôvody pre ktoré by došlo k odmietnutiu sú preukázané ako neopodstatnené a bez\nprávneho základu. Preto ani neexistuje dôvod žalobu dodatočne odmietnuť, aj za predpokladu ak by\ndošlo k zrušeniu uznesenia z uvedeného dôvodu.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil\nrozhodnutie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti konštatoval, že žalobca v nej neuviedol žiadne nové\nprávne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany\nžalovaného.\n24. Žalovaný poukázal na to, že problematikou posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)\nsa zaoberali aj ústredné orgány štátnej správy na úseku životného prostredia a na úseku lesného\n\nhospodárstva - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo životného prostredia\nSR. Ministerstvo životného prostredia SR v liste č. 3199/2015-2.1 zo dňa 04. decembra 2015\nkonštatovalo, že vyhotovenie programov starostlivosti o lesy nepodlieha hodnoteniu vplyvov podľa § 28\nzákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na územie patriace do\neurópskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho\nvýznamu.\n25. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s uznesením krajského súdu a navrhol, aby kasačný súd\nkasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) SSP) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 455 SSP bez\npojednávania, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n27. Z podkladov spisu je zrejmé, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti\nlistu žalovaného zo dňa 14. júla 2015, označeného ako „Pripomienky a požiadavky k vypracovaniu\nprogramu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava - odpoveď\", ktorým žalovaný odmietol\npripomienky žalobcu podané k vyhotoveniu nového programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy\nSR Bratislava.\n28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n31. Podľa § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak\na) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,\nb) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,\nc) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala\nplynúť,\nd) bola podaná oneskorene,\ne) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,\nf) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,\ng) je neprípustná,\nh) tak ustanoví tento zákon.\n32. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n33. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n34. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne\núčinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú\n\nzachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním\nfyzická osoba alebo právnická osoba.\n35. Podľa článku 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na priaznivé životné prostredie.\n36. Podľa článku 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné\nprostredie a kultúrne dedičstvo.\n37. Z obsahu listu žalovaného je zrejmé, že obsahuje len stanovisko k žalobcom predloženým\npripomienkam a požiadavkám zaslaným žalovanému. Podľa názoru kasačného súdu uvedený list\nsvojím obsahom predstavuje len opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemohlo\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V zmysle § 7 písm. e/ SSP správne súdy\nnepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n38. Kasačný súd má za to, že konečným rozhodnutím je až program starostlivosti o lesy. Konanie\no vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu a končí schválením\nnávrhu programu starostlivosti orgánom štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení\ndotknutých orgánov štátnej správy, a to rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti o lesy.\nProgram starostlivosti o lesy je nástrojom na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Ako už uviedol\nkrajský súd, na takéto konanie sa vzťahuje Správny poriadok, pričom jeho účastníkmi sú všetci tí, o koho\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva a právom\nchránené záujmy alebo povinnosti môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté, aj tí, ktorí tvrdia, že\nmôžu byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutí, a to až do času, kým sa preukáže opak, ako aj tí, ktorým postavenie účastníka vyplýva z\nosobitného predpisu.\n39. K aktívnej legitimácii žalobcu ako fyzickej osoby vo veciach týkajúcich sa životného prostredia\nkasačný súd poukazuje za čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR. V danom prípade by bol žalobca aktívne\nlegitimovaný na podanie žaloby v danej veci týkajúcej sa ochrany životného prostredia, avšak muselo\nby ísť o opatrenie alebo rozhodnutie, ktorým by sa zasiahlo do jeho vyššie uvedeného ústavného práva\nna priaznivé životné prostredie, resp. ktorým by bolo toto právo dotknuté. Teda fyzické osoby, ktorých\npráva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti o lesy dotknuté, môžu nahliadnuť do správy o\nhospodárení, predkladať pripomienky k správe o hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov\nna vyhotovenie programu starostlivosti, a takisto po splnení zákonom stanovených podmienok podať\nžalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.\n40. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 197/2010-52 zo\ndňa 13. januára 2011: „Bolo povinnosťou krajského súdu vykladať ustanovenie § 250 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, aby sťažovateľka nebola vylúčená z konania a aby sa neprimeraným spôsobom\nnezasahovalo do podstaty jej práva na súdnu ochranu. Skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok\nvýslovne neoznačuje niekoho za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v\nprípade potreby konať, ak sa účinky jeho postupu alebo jeho rozhodnutia týkajú základných práv, ktoré\nmá takáto osoba zaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve (I. ÚS 23/01).\" Avšak v danej fáze\nadministratívneho konania, došlo len k vydaniu správneho aktu predbežnej povahy a nikto, teda ani\nžalobca ním nebol dotknutý na právach a oprávnených záujmoch.\n41. K námietkam žalobcu, že nemal dôvod preukazovať svoju aktívnu legitimáciu, keďže táto bola daná\ntým, že bol pripustený ako účastník pripomienkového konania kasačný súd uvádza, že predmetným\nopatrením, resp. listom nebol pripustený ako účastník pripomienkového konania, ale žalovaný iba\npostupoval v súlade s § 41 ods. 8 a 9 zákona o lesoch, keď po vypracovaní správy o doterajšom\nhospodárení a určení zásad pre vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre predmetný lesný celok\nna obdobie rokov 2015-2025 zverejnil oznámenie, ktorým umožnil dotknutým orgánom štátnej správy,\nprávnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti\ndotknuté, že do správy môžu nahliadnuť a predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov\npre vyhotovenie programu starostlivosti.\n\n42. Podľa ustálenej judikatúry nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, I. ÚS\n354/08) a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžf/29/2010 alebo sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom\naj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa\nmôžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.\n43. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,\nmenia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb.\nZa spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané\npríslušným orgánom verejnej správy. Predmetný list žalovaného, bol iba vyhodnotením žalobcom\npredložených pripomienok a požiadaviek, pričom kasačný súd má v zmysle vyššie uvedeného za to, že\ntento list žalovaného nebol spôsobilý dotknúť sa práv a právom chránených záujmov žalobcu, a teda\nnie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n44. K námietke žalobcu, že krajský súd sa nezaoberal podstatnými argumentmi žalobcu kasačný súd\nuvádza, že krajský súd sa námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nezaoberal s poukazom na to, že\nžalobu žalobcu odmietol ako zjavne podanú neoprávnenou osobou a pre jej neprípustnosť, nakoľko\nsmerovala proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach účastníka konania.\n45. K postupu krajského súdu kasačný súd uvádza, že krajský súd zaslal žalobu žalovanému a v zmysle\n§ 250e O.s.p. ho vyzval na vyjadrenie k žalobe v lehote 30 dní. Predmetné vyjadrenie následne zaslal\nžalobcovi na vedomie, pričom ho na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nevyzýval. Žalobca ako aj\nžalovaný súhlasili v zmysle § 250f O.s.p. s prejednaním veci a rozhodnutím o žalobe bez pojednávania,\nna základe čoho krajský súd rozhodol bez pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.\n46. Žalobca opakovane v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že nakoľko sa krajský súd nezaoberal\nobsahom žaloby - a obmedzil sa len na konštatovanie, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou\na smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach účastníka konania - rozhodol nesprávne, keď žalobu zamietol, pričom ju mal odmietnuť.\nKasačný súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že z obsahu napadnutého uznesenia\nkrajského súdu je zrejmé a jednoznačné, že žaloba žalobcu bola odmietnutá a nie zamietnutá.\n47. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu, ktorý rozhodol vecne správne, keď\nžalobu odmietol z dôvodu jej neprípustnosti a z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou, nakoľko\nsprávnou žalobou bolo napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemalo\nza následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\n48. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie jeho výroku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n49. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení § 467 ods. 1 SSP) a žalovanému\nich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 168 veta druhá SSP v spojení s § 467\nods. 1 SSP).\n52. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}