{"guid": "223c2b55-d619-4330-a8aa-c93e053e97ad:1d86cfdf-d041-4a96-be22-f4089a1d2d99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/12/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/12/2019 z 8. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 2Sžfk/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1", "identifikacne_cislo": "1015201174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-109", "nazov": "§ 109 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146.odsek-4", "nazov": "§ 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-155m.odsek-4", "nazov": "§ 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-155m.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-155m"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-109", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-112", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-137", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-146", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-155m", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d86cfdf-d041-4a96-be22-f4089a1d2d99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/12/2019\n1015201174\n08. 12. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:1015201174.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Kia Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Sv. Jána\nNepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 35 876 832, právne zastúpený: FUTEJ &\nPartners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Úrad\npre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu\nžalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 11674-7000/2014-OK/5\nz 23. februára 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/158/2015-72 z 6. decembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa § 98 ods.\n1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania\nzákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „Protokol“) č. 11674-7000/2014-OK/5 z 23.02.2015. Žalovaný\nvykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní podľa ustanovení § 109, § 112\na § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 4 v nadväznosti na § 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nverejnom obstarávaní“) a podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole“) pri zadávaní nadlimitnej zákazky realizovanej postupom\nzadávania podprahovej zákazky podľa § 99 až § 101 v spojení s § 25 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom\nobstarávaní na poskytnutie služieb po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Vzdelávací projekt KIA\nMotors Slovakia, s.r.o. - Organizačno-technické zabezpečenie školení zamestnancov osoby povinnej“,\nvyhlásenej zverejnením výzvy na predkladanie ponúk na webovej stránke žalobcu dňa 04.06.2009.\n2. Žalobcovi bol na realizáciu vzdelávacieho projektu poskytnutý nenávratný finančný príspevok z\nEurópskeho sociálneho fondu vo výške 983.571,24 eur (čo predstavovalo 60 % z celkových oprávnených\nvýdavkov na projekt) na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z\n2711023028001 z 18.03.2010 uzatvorenej s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Konanie\npred žalovaným začalo na základe podnetu ministerstva z dôvodu neuhradenia sankcie (korekcie\nvo výške 10 % poskytnutého príspevku) uloženej ministerstvom za porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní pri realizácii verejného obstarávania na predmetný vzdelávací projekt v súlade s § 27a ods.\n2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore z fondov EÚ“).\n3. Žalovaný v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní identifikoval\nštyri porušenia zákona, z ktorých dve mohli mať podľa žalovaného vplyv na výsledok verejného\n\nobstarávania. Žalobca mal porušiť princíp nediskriminácie tým, že ustanovil o deväť dní kratšiu lehotu\nna vyžiadanie si súťažných podkladov ako bola lehota ustanovená na predkladanie ponúk. Žalobca\nmal ďalej porušiť princíp hospodárnosti a princíp nediskriminácie tým, že vyhlásil verejné obstarávanie\nna vzdelávacie aktivity v rôznych oblastiach, ktoré nie sú na sebe funkčne závislé, bez rozdelenia\npredmetu zákazky na jednotlivé časti. Žalobca podal v stanovenej lehote vyjadrenie k identifikovaným\nporušeniam zákona, v ktorom nesúhlasil so zisteniami žalovaného a žiadal, aby žalovaný vypracoval\ndodatok k protokolu, ktorým by zmenil závery Protokolu. K vyjadreniu žalobcu žalovaný predložil\nvyjadrenie k namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam zo\ndňa 04.05.2015, v ktorom žalovaný zotrval na zneniach identifikovaných porušení zákona o verejnom\nobstarávaní. Výkon kontroly bol následne ukončený dňa 21.05.2015 formálnym prerokovaním Protokolu\nza účasti žalobcu a žalovaného, z čoho bola spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu (ďalej len\n„Zápisnica“). Týmto dňom zároveň Protokol nadobudol v súlade s § 146c zákona o verejnom obstarávaní\nprávoplatnosť, keďže zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa žiadne iné opravné prostriedky proti\nProtokolu.\n4. Krajský súd v Bratislave sa pri rozhodovaní vo veci podľa právnej úpravy Správneho súdneho poriadku\nv prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého Protokolu o\nvýsledku kontroly a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže\nsmerovala proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach žalobcu.\n5. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že v systéme správneho súdnictva je právo na prístup k\nsúdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby\ndeterminované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,\nmenia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu\nvylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP).\n6. Žalovaný ktorý kontrolou zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní spracoval o výsledku kontroly\nProtokol, ku ktorému umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť a ktorý so žalobcom aj ústne prerokoval,\nvýsledkom čoho bola Zápisnica o prerokovaní protokolu. Napadnutý Protokol o výsledku kontroly bol\npredovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona o\nverejnom obstarávaní v postupe verejného obstarávateľa, pričom žalobcovi z neho bezprostredne\nnevyplývali žiadne konkrétne práva ani povinnosti. V Zápisnici o prerokovaní protokolu, ktorú však\nžalobca touto žalobou nenapadol, bolo zaznamenané prerokovanie protokolu o vykonaní kontroly, bol v\nnej zrekapitulovaný priebeh kontroly a bolo skonštatované, že Protokol o výsledku kontroly sa považuje\nza prerokovaný a kontrola postupu zadávania predmetnej zákazky sa považuje za ukončenú. V Zápisnici\nbola žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole.\n7. Krajský súd uviedol, že Protokol o výsledku kontroly (a rovnako ani zápisnica o prerokovaní protokolu)\nnebol rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo,\nmenilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa\nich priamo dotýkalo. Išlo o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemohlo mať za následok\nujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup\njednak žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona môže voči žalobcovi začať samostatné\nadministratívne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, alebo pre\nriadiaci orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho\nčasť. Uloženie pokuty, príp. povinnosti vrátiť poskytnuté verejné finančné prostriedky by nepochybne\npredstavovalo zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov,\nno o tento prípad v predmetnej právnej veci nejde. Hoci Protokol o výsledku kontroly dodržiavania\nzákona o verejnom obstarávaní (a Zápisnica o prerokovaní tohto protokolu) konštatuje porušenia\nzákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu, sám o sebe nemôže zasiahnuť do právneho\npostavenia žalobcu, pretože mu neukladá žiadne povinnosti a ani iným spôsobom nezasahuje do jeho\nsubjektívnych práv a právom chránených záujmov. Len na základe tohto Protokolu nebolo možné\nžalobcovi uložiť pokutu alebo povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť, tie je možné uložiť\nlen v samostatných administratívnych konaniach začatých po skončení kontroly dodržiavania zákona\n\no verejnom obstarávaní. Súdne preskúmanie napadnutého protokolu o výsledku kontroly dodržiavania\nzákona o verejnom obstarávaní je v správnom súdnictve neprípustné, čo bolo dôvodom odmietnutia\nžaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.\n8. Vo vzťahu k skutočnosti, žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (platného a účinného do 30.06.2016), Krajský súd uviedol, že vzhľadom na vyšieuvedený\nprávny záver by aplikácia príslušných ustanovení OSP musela viesť k zastaveniu konania podľa § 250d\nods. 3 OSP. Aplikácia ustanovení SSP v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobcu,\nkeďže aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť skončené bez meritórneho\nprejednania veci. (§ 491 ods. 2 SSP).\n9. Nad rámec rozhodovaní o podanej žalobe Krajský súd uviedol, že žalovaný v Zápisnici o\nprerokovaní protokolu uložil žalobcovi (vedúcemu žalobcu) podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej\nkontrole povinnosť v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich\npríčin a predložiť ich žalovanému, určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť\nžalovanému správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie príčin zistených nedostatkov a uplatnení\nprávnej zodpovednosti a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom\nzodpovedným za tieto nedostatky, avšak žalovaný žalobou napadol len protokol o výsledku kontroly,\na nie Zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že by žalovaný uložením\ntýchto povinností žalobcovi zasiahol do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, a\ntúto skutočnosť ani nijako nepreukazoval. Navyše, formálne uloženie uvedených povinností, ktorých\nsplnenie vzhľadom na ukončené verejné obstarávanie a odstup času neprichádzalo do úvahy, nemohlo\nnijakým spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho subjektívnych\nprávach a právom chránených záujmoch. Preto by ani Zápisnica o prerokovaní protokolu nebola\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n10. Krajský súd dodal, že súdna prax pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné\nobstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, resp. zápisnice o prerokovaní\ntohto protokolu (predovšetkým uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012), avšak len v rozsahu uloženia\npovinností kontrolovanému subjektu v zmysle § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR. sp. zn. 5 Sžf/50/2015 zo dňa 24.08.2017). V prejednávanej veci však žalobca\nnenapadol Zápisnicu o prerokovaní protokolu obsahujúcu uloženie povinností podľa § 13 ods. 6 zákona\no štátnej kontrole správnou žalobou, ani netvrdil, že by mu uložením týchto povinností bolo zasiahnuté\ndo jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov.\n11. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačných súdov podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, a dôvodu, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n12. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že tak protokol ako aj Zápisnicu o prerokovaní\nprotokolu bolo potrebné považovať za tzv. fiktívne rozhodnutia, ktoré bez ohľadu na ich formu bolo\nmožné považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah mal autoritatívny vzťah k\njeho adresátom a teda ním mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických a právnických osôb. V danom prípade žalobca nenamietal uloženie povinnosti ale samotný\nprotokol, v ktorom sa konštatovalo porušenie povinností. Vydanie protokolu malo alebo mohlo mať\nvplyv na výsledok verejného obstarávania, bolo s ním bez akéhokoľvek ďalšieho posúdenia spojené\nuloženie sankcie vo výške jeden a pol násobku sumy, na zaplatenie ktorej vyzvalo žalobcu ministerstvo\nmaximálne do sumy 100 % poskytnutého príspevku.\n13. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/102/2017, v zmysle\nktorého, ak by došlo na základe protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre\nzistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, takéto rozhodnutia sa mohli nepriaznivo prejaviť\nv právnej sfére žalobcu a možno ich na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom\nsúdnictve. Zároveň poukázal na judikatúru, ktorá pripúšťa preskúmanie protokolu ako tzv. fiktívneho\nrozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 z 25.08.2011, sp. zn. 5Sžf/26/2012\n\nz 29.02.2012, sp. zn. 5Sžf/50/2015 z 24.08.2017), z ktorých nevyplýva, že predmetom preskúmania\nby mohla byť iba Zápisnica o prerokovaní protokolu a nie samotný protokol, ako súd argumentoval\nv odôvodnení uznesenia. Žalobca konštatoval, že protokol je rozhodnutie, ktorým sú priamo dotknuté\npráva a povinnosti žalobcu a podlieha preskúmaniu súdom.\n14. Žalobca namietal, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to napriek skutočnosti,\nže žalobca nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žiadal súd o vytýčenie\npojednávania vo veci. Súd je podľa § 107 SSP povinný nariadiť pojednávanie vo veci samej, ak o to\npožiada aspoň jeden z účastníkov.\n15. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie,\nalternatívne aby zrušil protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v celom\nrozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného\nkonania.\n16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 27.06.2018, v ktorom uviedol, že sa v plnej\nmiere stotožňuje s napadnutým uznesením a konštatoval, že nie je ničím podložený ani jeden dôvod\npodania kasačnej sťažnosti tak, ako to žalobca uviedol, a že boli naplnené všetky zákonom stanovené\npodmienky pre odmietnutie žaloby.\n17. Žalovaný k námietke, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\nuviedol, že Protokol je zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení\nzákona v postupe žalobcu, pričom pre žalobcu nevyplývali žiadne konkrétne práva a povinnosti. Podľa\nustanovenia § 109 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. je žalovaný ústredným orgánom štátnej správy pre\nverejné obstarávanie. Zároveň podľa § 112 písm. b) žalovaný vykonáva štátnu správu v oblasti v oblasti\nverejného obstarávania a podľa § 112 písm. c) vykonáva žalovaný dohľad nad verejným obstarávaním.\nZ toho vyplývalo, že výkonom právomoci žalovaného ako orgánu štátnej správy spočívajúcom v\nkonštatovaní porušenia zákona o verejnom obstarávaní, nemohlo dôjsť k porušeniu práv a právom\nchránených záujmov sťažovateľa. Ukladanie korekcií nebolo v právomoci žalovaného. Protokol slúži\nlen ako nástroj na oficiálne úradné zaznamenanie zistených porušení zákona, pričom nepodlieha\npovinnému zverejňovaniu a žalovaný ich v rámci výkonu kontroly doručuje len kontrolovanému, prípadne\nriadiacemu orgánu, ak bola kontrola vykonaná na žiadosť. Vydaním Protokolu, ktorý je následne\nprerokovaný Zápisnicou nedošlo k zásahu do právnej sféry žalobcu.\n18. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s prieskumom obdobných protokolov,\nktoré súdy považujú za opatrenia predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu. Dodal, že napadnuté uznesenie považoval za zákonné, nakoľko bolo\npovinnosťou krajského súdu rozhodnúť o správnej žalobe rovnako ako rozhodovali jednotlivé senáty\nkasačného súdu v obdobných veciach. V opačnom prípade by zo strany krajského súdu došlo k odklonu\njudikatúry a bolo by povinnosťou uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon (Nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 564/2012-48 z 29. mája 2013). Navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv kasačnej sťažnosti žalobcu (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n22. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\n23. Najvyšší súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bol na realizáciu\nvzdelávacieho projektu poskytnutý nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu vo\nvýške 983.571,24 eur (čo predstavovalo 60 % z celkových oprávnených výdavkov na projekt) na základe\nzmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2711023028001 zo dňa 18.03.2010\nuzatvorenej s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Konanie pred žalovaným začalo na\nzáklade podnetu ministerstva z dôvodu neuhradenia sankcie (korekcie vo výške 10 % poskytnutého\npríspevku) uloženej ministerstvom za údajné porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri realizácii\nverejného obstarávania na predmetný vzdelávací projekt v súlade s § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.\nz. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov. Žalovaný v\nprotokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní identifikoval štyri porušenia\nzákona, z ktorých dve mohli mať podľa žalovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa\nžalobcu napadnutý protokol vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, bol nepreskúmateľný\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný v protokole neuviedol žiadne relevantné dôkazy,\nktorými by preukázal porušenie zákona o verejnom obstarávaní.\n24. K opísanému skutkovému stavu Najvyšší súd uvádza nasledovné: Pre rozhodovanie o ďalšom\npostupe vo veci podanej žaloby je podstatné, že kontrolou postupu zadávania zákazky po uzavretí\nzmluvy a z nej vyplývajúcimi zisteniami uvedenými v protokole neboli priamo dotknuté práva a právom\nchránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Korekcia vo výške 10 % poskytnutej sumy bola žalobcovi\nuložená riadiacim orgánom, t. j. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe kontroly\nvykonanej týmto riadiacim orgánom ešte pred začatím kontroly zo strany žalovaného. Rozhodnutie o\nprípadnom vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti nevykonáva žalovaný, ale riadiaci orgán.\nPredmetná korekcia nebola žalobcovi uložená na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe\nindividuálneho správneho aktu vydaného riadiacim orgánom. Ukladanie korekcií nie je v právomoci\nžalovaného. Vydaním protokolu sa právne postavenie žalobcu nezmenilo a aj keby súd rozhodol o\nzrušení protokolu, žalobcovi by nevznikol nárok na vrátenie už zaplatenej korekcie.\n25. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba\nalebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá\nna tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba\nvysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne\nprávo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.\n26. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že\nsúdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi\ns výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní\nsprávnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy\nnepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7\nSSP a v čase podania žaloby na súd v tejto veci, uvedené upravoval § 248 O.s.p. Predmetné ustanovenie\n§ 7 SSP v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené\nzo súdneho prieskumu.\n27. Zákon o verejnom obstarávaní o kontrole postupu zadávania zákaziek, ktorým sa zisťuje\nsúlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona, ako aj plnenie nariadení uložených\nrozhodnutiami žalovaného, umožňuje kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a jeho\núčelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či prípadne porušenie zákona naplnilo skutkovú\npodstatu správneho deliktu podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedený postup nemožno\npovažovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výsledné materiály o vykonaní\nkontroly vo forme protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorými ani len nebolo kontrolovanej\nosobe nariadené vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nemožno považovať za\n\nrozhodnutia, ktoré by bolo možné preskúmať podľa správneho súdneho poriadku, (v čase podania\nžaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP) pretože nepredstavujú priamy zásah do práv, právom\nchránených záujmov alebo povinností kontrolovanej osoby. Protokol žalovaného o výsledku kontroly sa\nnemôže nijakým spôsobom dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach,\nnakoľko v ňom absentuje výrok, ktorým by žalovaný správny orgán vyslovil deliktuálnu zodpovednosť\nžalobcu za správny delikt podľa zákona o verejnom obstarávaní a tiež v ňom absentuje právne\nvynútiteľný výrok, ktorým by bola žalobcovi zo strany žalovaného správneho orgánu v súvislosti s\nkontrolnými zisteniami, autoritatívne uložená nejaká povinnosť (sankcia). Nejedná sa teda o individuálne\nsprávne akty, ktoré by mohli byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, nakoľko s konečnou\nplatnosťou nezakladajú, nemenia a ani nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti žalobcu, ani nimi nemôžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.\n28. Za akt spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu by bolo možné považovať až rozhodnutie\nžalovaného o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré\nje možné preskúmať súdom. Ak by rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty za správny delikt\nnadväzovalo na kontrolné zistenia, obsiahnuté v protokole žalovaného o vykonanej kontrole, úlohou\nkonajúceho správneho orgánu by bolo pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu okrem iného\nvyhodnotiť aj tento protokol, keďže sa jedná o podklad rozhodnutia o uložení pokuty či inej sankcie za\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania v zmysle § 149 zákon o verejnom obstarávaní.\nRovnako v prípadnom súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie za správny\ndelikt podľa § 149 zákon o verejnom obstarávaní by bolo povinnosťou príslušného správneho súdu\npreskúmať zákonnosť podkladov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, ak by bola v žalobe vytýkaná\nich nezákonnosť.\n29. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení\n(kontrola, dohľad čo dozor) a na hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v\nsprávnom súdnictve spravidla nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej\npovahy, ktoré nie je možné podrobiť súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n30. Naviac zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie\nsprávnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom\nsamostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov\nkonajúceho správneho orgánu predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie,\nktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu.\nTakýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci,\npričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom\naž následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaných správnych aktov ako\nzákladného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho\nprieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n31. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že protokol o výsledku kontroly\nnepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do\npráva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a dodáva, že ide o rozhodnutie dočasnej\npovahy a podľa jeho obsahu je ho možné charakterizovať ako rozhodnutie podkladové.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za vecne správne závery krajského súdu o tom,\nže správna žaloba proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu je neprípustná tak podľa § 248 písm. a) OSP, ako aj podľa § 7 ods. 1\npísm. e) SSP, a preto považuje za správny aj postup, ktorým krajský súd v súlade so zákonom platným\na účinným v čase vydania napadnutého uznesenia žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. Z\ntýchto dôvodov kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n33. Len pre úplnosť treba uviesť, že vzhľadom na nemeritórne skončenie veci (procesným rozhodnutím\nna základe nesplnenia zákonných podmienok na prejednanie žaloby v rozsahu jej dôvodov) je\nnedôvodná aj kasačná námietka porušenia práva na prístup k súdu tým, že napriek výslovnej žiadosti\nžalobcu nebolo rozhodnutie vydané po prejednaní veci na pojednávaní. V tejto súvislosti treba uviesť,\nže tak Občiansky súdny poriadok (§ 115 ods. 1 OSP), ako aj Správny súdny poriadok (§ 107 ods. 1\n\nSSP) spravidla (okrem osobitne upravených druhov konaní) vyžadujú nariadenie pojednávania iba pri\nrozhodovaní vo veci samej, teda o merite veci. V prípade ak má súd za to, že nie sú splnené podmienky\nna meritórne prejednanie veci, prijímajú sa procesné rozhodnutia formou uznesení bez prejednania\nveci na pojednávaní. Možnosť účastníka požiadať a následná povinnosť súdu nariadiť prejednanie veci\nformou pojednávania sa vzťahuje iba k prípadom, kedy súd vec prejednáva meritórne.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167\nods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP\na analogicky podľa § 168 SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení\ns ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/158/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 109, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9"}], "citovane_v": []}