{"guid": "f9d724c7-a0ef-490d-847c-1b748524864e:569b75a3-6dde-4dbf-9cfb-379aedbe8504", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/34/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 5Sžfk/34/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2", "identifikacne_cislo": "1015200345", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-491.odsek-1", "nazov": "§ 491 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-491.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-491"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246.odsek-1", "nazov": "§ 246 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-491", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-9", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/569b75a3-6dde-4dbf-9cfb-379aedbe8504", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/34/2019\n1015200345\n02. 07. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:1015200345.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Nory Halmovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): W4, s.r.o., IČO: 44015232, so sídlom v Bratislave, Blagoevova 9, zastúpeného spoločnosťou\nAdvokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B,\nv mene ktorej koná advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru Európskej únie a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100302/1/551918/2014/5060 zo 16. decembra 2014, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 2S/47/2015-103 z 28. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n2S/47/2015 z 28. novembra 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp.zn. 2S/47/2015 z 28.\nnovembra 2018 návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo 16. decembra\n2014 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (šalej aj „SSP“)\nzamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu\ntrov konania nepriznal, lebo na to nezistil dôvod a žalovaný nebol v konaní právne zastúpený.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo dňa 16. decembra 2014 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 9104404/5/4461207/2014/Dob z 1. októbra 2014, ktorým Daňový úrad\nBratislava určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 4 597,68 € za zdaňovacie obdobie\ndecember 2008.\n3. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a\nmiestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 rozhodol na pojednávaní\n28. novembra 2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v\nneprítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a\nvčas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v\njeho neprítomnosti.\n\n4. Správny súd uviedol, že z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou\npodmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom\nDPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na\nodpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku\nzodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca\npožaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu\npodmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je\nvšak jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho\npredpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo\ndňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014\nzo dňa 29.09.2016, sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp.zn.\n3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou\nčinnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane\nmá možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného\nzdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce\npre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom\ndane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri\npreukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale\nje právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho\ndôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou,\nktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.\n5. Správny súd v tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nsp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.júna 2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.\nÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je\nnevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH)\na ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\na za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný\nako oprávnený“.\n6. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru\nje žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru\nna žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či\nbolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle\nObchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí\ntovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru\nje rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR\na súdov SR pod č. R 4/2018).\n7. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý\nmal byť predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt\npristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod,\n\no ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel\npodnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality\ndane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je\noprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového\nsubjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo\npreveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť\nvo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť\ntvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva\nna daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018).\n8. Správny súd poukázal na to, že pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní\nplatí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo\núplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu\npožadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe\nstanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový\nsubjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu\nzodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u\nplatiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\nPlnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov\nuskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1\nšiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel\niného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/\nalebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,\nktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v\nspojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).\n9. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo\niné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že\nstratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,\nC-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie\nje v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;\nNetto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).\nAk sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená\npre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na\nodpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta\nRecycling, bod 61).\n10. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej\n(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11\na C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).\n11. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie,\nže ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola\nnižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako\ncena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary\n\nje spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek\ninak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností.\n12. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného\nbremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia\ncitované vyššie).\n13. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 predložil\nsprávcovi dane kúpnu zmluvu uzatvorenú s predávajúcim THP INVEST, s.r.o. zo dňa 03.10.2008,\npredmetom ktorej bol predaj nemocničných postelí pre žalobcu, zmluvu o dielo zo dňa 07.10.2008\nuzatvorenú so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom diela, ktorej predmetom je oprava\nnemocničných postelí v počte 81 ks, odovzdávacie protokoly zo dňa 05.12.2008, 24.11.2008, 07.11.2008\na 16.10.2008 k zmluve o dielo zo dňa 07.10.2008, skladovú evidenciu týkajúcu sa nemocničných\npostelí v období od 16.10.2008 do 22.12.2008 a potvrdenie o súlade produktu nemocničná posteľ,\nzdravotnícka pomôcka I. triedy so zákonom v ES zo dňa 17.2.2008. Spoločnosť THP INVEST, s.r.o.,\nteda v obchodných vzťahoch so žalobcom vystupovala jednak ako predávajúci nemocničných postelí\na následne aj ako realizátor opravy tých istých nemocničných postelí, ktoré mali byť v budúcnosti\npoškodené prepravou na základe zrealizovanej kúpy. Nemožno opomenúť, že kúpna zmluva bola\nuzatvorená dňa 03.10.2008, zmluva o dielo dňa 07.10.2008 a k samotnej preprave nemocničných postelí\nmalo dôjsť až neskôr v novembri 2008.\n14. Podľa názoru správneho súdu bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobie november 2008, kedy malo prísť k nákupu nemocničných postelí (potvrdenie ich\nexistencie), ktoré mali byť v následnom zdaňovacom období predmetom fakturácie za ich opravu v\ndôsledku poškodenia prepravou.\n15. V zdaňovacom období november 2008 je daňové konanie právoplatne skončené rozhodnutím\nsprávcu dane č. 9104401/5/551851/2014/Gom zo dňa 12.02.2014, ktorým správca dane za zdaňovacie\nobdobie november 2008 žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH zo sumy 79 401,41 € na sumu 8\n827,82 € a určil mu DPH v sume 70 573,79 €. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie\nzákonom predpísaným spôsobom (elektronicky) podľa § 14 ods. 1 DP, preto žalovaný vyhodnotil jeho\nodvolanie ako odvolanie bez právnych účinkov; túto skutočnosť žalobcovi oznámil správca dane listom\nč. 9104401/5/2105270/2014/Gom2 zo dňa 22.05.2014. Žalobca namietal uvedený postup daňových\norgánov sťažnosťou, ktorú správca dane vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na § 14 ods. 1 DP\ns tým, že odvolanie nezakladá právne účinky. Krajský súd v Bratislave v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy (ktorý mal podľa žalobcu spočívať vo vrátení odvolania\nspäť daňovému úradu na oznámenie o jeho odmietnutí) rozsudkom č.k. 6S/126/2014-49 zo dňa\n21.11.2014 žalobu žalobcu zamietol, žalobca sa voči rozsudku neodvolal a nadobudol právoplatnosť\ndňa 02.12.2014. Krajský súd v Bratislave ďalším rozsudkom č.k. 6S/115/2014-67 zo dňa 21.11.2014\nzamietol žalobu žalobcu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý\nmal podľa žalobcovu spočívať v odmietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa\n12.02.2014.\n16. Reťazec obchodných vzťahov mal byť nasledovný: česká spoločnosť RADOPACK, s.r.o. (ako údajný\npredávajúci nemocničných postelí) › slovenská spoločnosť THP INVEST, s.r.o. (ako údajný kupujúci\nnemocničných postelí od spoločnosti RADOPACK, s.r.o., a zároveň údajný predávajúci nemocničných\npostelí pre žalobcu) › žalobca (ako údajný kupujúci nemocničných postelí od spoločnosti THP INVEST,\ns.r.o. › oprava postelí pre žalobcu spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. › česká spoločnosť PEP 2000, s.r.o.\n(ako údajný kupujúci nemocničných postelí od predávajúceho žalobcu). Spoločnosť RADOPACK, s.r.o.,\nv daňovom konaní uviedla, že nemocničné postele nikdy nevlastnila, neobchodovala s nimi, ani za ne\nneprijala kúpnu cenu. Preverovanie dodávateľov tovaru zo strany daňových orgánov je legitímne, keďže\noznačenie dodávateľa je jednou zo základných náležitostí faktúry, na základe ktorej je tovar dodávaný,\na smeruje k overeniu reálnosti dodania tovaru alebo služby.\n17. Správca dane aj žalovaný správne predbežne posudzovali dodanie nemocničných postelí v\nzdaňovacom období november 2008, ktorého výsledkom je spochybnenie dodania tovaru. Ak je\ndodanie samotného tovaru spochybnené, teda nebolo preukázané, že došlo k jeho dodaniu, potom\nje odôvodnené mať pochybnosti aj o možnej oprave tohto tovaru. Okrem toho je potrebné uviesť, že\n\nza opravu každej postele bez ohľadu na rozsah poškodenia, ak vôbec nejaký vznikol, bola v zmluve\no dielo zo 7. októbra 2008 dohodnutá paušálna suma (toto tvrdí sám žalobca). Poškodenie postelí\nmalo byť podľa zmluvy o dielo zo dňa 07.10.2008, uzatvorenej štyri dni po uzavretí kúpnej zmluvy\nna predaj postelí od spoločnosti THP INVEST, s.r.o., spôsobené prepravou tovaru. Správca dane aj\nžalovaný správne poukázali na pochybnosť konania žalobcu v tomto ohľade, keďže ešte pred samotnou\nprepravou žalobca ako nadobúdateľ predpokladal, že postele budú poškodené prepravou bez toho, aby\nto v tom čase mohol fyzicky zistiť a napriek tomu dohodol paušálnu sumu za opravu každej postele.\nTakisto možno mať pochybnosti o tom, že prepravou bola poškodená každá jedna nemocničná posteľ;\nnie je vylúčené, že postele boli nakúpené už poškodené, no v takom prípade ich poškodenie nemohlo\nvzniknúť prepravou. Z logickej postupnosti udalostí môžu nasledovať tieto právne úkony: kúpna zmluva\nna nákup tovaru › zmluva o preprave tovaru objednávateľovi › zmluva o dielo na vykonanie opravy (diela)\nnemocničných postelí v dôsledku ich poškodenia prepravou. Ak by správny súd pripustil, že postele mohli\nbyť reálne poškodené prepravou (a to každá z nich), potom žalobcovi nič nebránilo, aby postupoval podľa\n§ 622 Obchodného zákonníka a uplatnil si náhradu škody spôsobenú prepravou tovaru u prepravcu a\npovinnosť prepravcu zaplatiť mu spomínanú náhradu mohol určovať postupom vyplývajúcim z § 624\nObchodného zákonníka, čím mohol predísť oprave tovaru u spoločnosti THP INVEST, s.r.o., a platbe\nza opravu. Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nepostupoval podľa citovaných ustanovení\nObchodného zákonníka. Ak by aj žalobca preferoval opravu postelí spoločnosťou THP INVEST, s.r.o.,\na zaplatil za ňu fakturovanú sumu, nežiadal jej refundáciu od prepravcu v rámci regresu. Žalobca\nopäť nevysvetlil, prečo takto nepostupoval. Vznikajú potom pochybnosti o ekonomickom zmysle celej\ntransakcie pre žalobcu a fakturovania sumy za opravu nemocničných postelí v zdaňovacom období\ndecember 2008 aj o reálnosti uskutočnenia dodania služby. Tieto pochybnosti rezonujú aj vo svetle\nuž spomínaných obchodných vzťahov reťazca uvedených v odseku 62 tohto odôvodnenia: česká\nspoločnosť RADOPACK, s.r.o. › slovenská spoločnosť THP INVEST, s.r.o. › žalobca › oprava postelí pre\nžalobcu spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. › česká spoločnosť PEP 2000, s.r.o.\n18. Správny súd uviedol, že je pravdou, že žalovaný až v odvolacom konaní použil argument o podpise\nzmluvy o dielo ešte pred samotnou prepravou tovaru, no táto skutočnosť nezasahuje do jeho práva na\nobhajobu v takej intenzite, žeby malo prísť k jeho porušeniu, keďže mohol aktívne využiť a aj využil\nďalší zákonom predpokladaný nástroj na ochranu svojich práv, ktorým je správna žaloba podľa § 177 a\nnasl. SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát R 122/2003 aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 06.08.2008, v zmysle ktorých sa rozhodnutie správneho orgánu\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Takýto postup by bol v\nrozpore so zásadou hospodárnosti konania.\n19. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dôvodne spochybnili existenciu a pôvod\ntovaru (nemocničných postelí) v zdaňovacom období november 2008 ako aj dodanie služby (opravu\nnemocničných postelí) v zdaňovacom období december 2008, ktorý je predmetom tohto konania.\nObchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický\núčel podnikania; naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady\nneutrality dane z pridanej hodnoty. Správca dane bol oprávnený v prípade spochybnenia reálneho\nobchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil\na prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti\nza dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru a\ndoplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola\nvyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu,\nže so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby\npredložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (R 39/2018). Správny súd dospel\nk záveru, že žalobca neuniesol v daňovom konaní bremeno dôkazu na preukázanie opodstatnenosti\nsvojho nároku na odpočet dane v zdaňovacom období december 2008 za opravu nemocničných postelí,\nktorého následkom je nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2008.\n20. Záverom dospel správny súd k záveru, že vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných\nprávnych predpisov, rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, konanie aj rozhodnutie\nžalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\nII.\n\n21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol,\naby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia\nna ďalšie konanie. Zároveň aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho\nzastúpenia v rozsahu 100%. Alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho\nzastúpenia v rozsahu 100%.\n22. Sťažovateľ mal za to, že záver správneho súdu o tom, že v konaní k DPH november 2008 sa\npreukázalo nedodanie, nie je správny. Čo však podľa sťažovateľa neznamená, že materiál nebol dodaný,\na teda ani že materiál nebol opravený v predmetnom období. Záver krajského súdu je nezrozumiteľný\na nemá logickú oporu.\n23. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval sťažovateľ aj to, že správny súd bez ďalšieho\nnesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov na predmetnú vec vyhodnotil, že rozhodnutie\nžalovaného aj správcu dane nebolo vydané v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku, zákona o\ndani z príjmov, obchodného zákonníka, zákona o štátnej službe, zákona o orgánoch štátnej správy v\noblasti daní, poplatkov a colníctva, ako aj Ústavy SR.\n24. Správny súd mal podľa sťažovateľa vec nesprávne právne posúdiť, výsledkom nesprávnej aplikácie\nnoriem je prenesenie dôkaznej povinnosti iných subjektov na sťažovateľa, a to bez opory v právnom\nporiadku, keďže sťažovateľ má za to, že preukázal existenciu plnení dodaných svojimi dodávateľmi.\nIII.\n25. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalovaný, že zastáva názor, že správny súd posúdil\nvec dostatočne, skutkový stav vychádza zo spisu a bol správne právne posúdený a v plnej miere sa s\njeho odôvodnením, ktoré malo za následok zamietnutie žaloby, stotožňuje. Navrhol, aby kasačný súd\nkasačnú sťažnosť, ako nedôvodnú zamietol.\n26. Žalovaný zopakoval, že šetreniami neboli potvrdené skutočnosti uvedené na faktúrach a dôkazná\npovinnosť preukázať všetky skutočnosti prešla na žalobcu, a ten si túto dôkaznú povinnosť nesplnil.\nNím predložené doklady a podané vyjadrenia vecne, obsahovo, nepreukázali skutočnosti uvedené\nna dokladoch. Sťažovateľ neoprávnene uvádza, že na neho bolo prenesené dôkazné bremeno\niných subjektov, pretože to z výsledkov vykonaných šetrení nevyplýva. Dôkazy, ktoré boli zistené,\nnepotvrdzujú údaje uvedené na žalobcom predložených dokladoch, z ktorých si uplatnil DPH.\n27. Tak, ako platiteľ nepreukázal skutočnosti v súvislosti s uplatnením dane od deklarovaného\ndodávateľa THP INVEST, s.r.o., tak ich nepreukázal ani v súvislosti s deklarovaným dodaním postelí\ns oslobodením od dane platiteľovi iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Ako vyplýva\nz rozhodnutia správcu dane na str. 9, R. K. konateľ THP INVEST, s.r.o. má od 29. apríla 2009\ntrvalý pobyt na Mestskom úrade Banská Bystrica, je teda bezdomovec a uvedená spoločnosť nemala\nzamestnancov. Deklarovaný český odberateľ žalobcu, spoločnosť PEP 2000 s.r.o. nepredložila na\nuvedené nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní DPH žiadne doklady a dôkazy na viaceré výzvy, preto\nčeská daňová správa upravila daňové priznanie na 0.\n28. Tomu, že žalobca na dokladoch neuvádzal pravdivé skutočnosti, nasvedčuje aj to, že zmluvu\no oprave nemocničných postelí uzatvoril už 2 mesiace pred tým, ako ich mal nakúpiť, teda zjavne\nkonal iba za účelom uplatniť si DPH a profitovať na neoprávnenom vrátení nadmerného odpočtu zo\nštátneho rozpočtu. Ako správca dane zistil, postele mala spoločnosť THP INVEST, s.ro. nadobudnúť od\nčeskej spoločnosti RADOPACK, s.r.o., pričom žalobca deklaroval ich dodanie znova do Českej republiky\nspoločnosti PEP 2000 s.r.o. Uvedený obchodný reťazec však podľa žalovaného nepreukazuje žiadnu\nekonomickú opodstatnenosť.\n29. Žalovaný záverom k sťažovateľom poukazovanej judikatúre uviedol, že keďže si sťažovateľ nesplnil\ndôkaznú povinnosť a nepreukázal deklarované zdaniteľné obchody vecne, tak neoprávnene odkazuje na\n\nrozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžf/1/2011. Rovnako v súvislosti s rozsudkom sp.zn. 8Sžf/14/2012\nnemôže sťažovateľ podľa žalovaného spájať princíp právnej istoty s dôvodmi, ktoré uvádza. Naopak,\nžalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho súdu 8Sžf/34/2012 týkajúci sa žalobcu za september 2018,\npričom má za to, aby v obdobných veciach súdne orgány rozhodovali rovnakým spôsobom. Z uvedeného\nrozsudku má byť zrejmé, že sťažovateľ sústavne deklaruje na dokladoch zdaniteľné obchody, ktoré nevie\nsprávcovi dane vecne preukázať.\nIV.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n31. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok správneho súdu 2S/47/2015 z 28.\nnovembra 2018, ktorým správny súd návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEurópskej únie a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/551918/2014/5060\nzo 16. decembra 2014 postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté\nv administratívnom spise.\n33. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n34. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n37. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n38. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n39. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n40. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n43. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n44. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom, uvádza kasačný súd,\nže s týmto sťažnostným bodom nesúhlasí. Je treba pripomenúť, že z administratívneho spisu mal\nsprávny, ako aj kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ k uplatneniu nároku na odpočet DPH za\nzdaňovacie obdobie december 2008 predložil správcovi dane kúpnu zmluvu uzatvorenú s predávajúcim\nTHP INVEST, s.r.o. zo dňa 03.10.2008, predmetom ktorej bol predaj nemocničných postelí pre žalobcu,\nzmluvu o dielo zo dňa 07.10.2008 uzatvorenú so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., ako zhotoviteľom\ndiela, ktorej predmetom je oprava nemocničných postelí v počte 81 ks, odovzdávacie protokoly zo\ndňa 05.12.2008, 24.11.2008, 07.11.2008 a 16.10.2008 k zmluve o dielo zo dňa 07.10.2008, skladovú\nevidenciu týkajúcu sa nemocničných postelí v období od 16.10.2008 do 22.12.2008 a potvrdenie\no súlade produktu nemocničná posteľ, zdravotnícka pomôcka I. triedy so zákonom v ES zo dňa\n17.02.2008. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločnosť THP INVEST, s.r.o., v obchodných vzťahoch so\nžalobcom vystupovala jednak ako predávajúci nemocničných postelí a následne aj ako realizátor opravy\ntých istých nemocničných postelí.\n45. Správane bolo správnym súdom poznamenané, že nemožno opomenúť, že kúpna zmluva bola\nuzatvorená 3. októbra 2008, zmluva o dielo 7. októbra 2008 a k samotnej preprave nemocničných\npostelí malo dôjsť až neskôr v novembri 2008. Ide o skutočnosť, ktorú sa sťažovateľovi nepodarilo nijako\nrozumne vysvetliť, pritom ako sám tvrdil, k poškodeniu postelí došlo pri preprave.\n46. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať na právoplatne skončené daňové konanie v\nzdaňovacom období november 2008. Je odôvodnené mať pochybnosti o možnej oprave tovaru, ktorého\ndodanie bolo spochybnené. Okrem toho je potrebné uviesť, že za opravu každej postele bez ohľadu\nna rozsah poškodenia, ak vôbec nejaký vznikol, bola v zmluve o dielo zo 7. októbra 2008 dohodnutá\npaušálna suma, jednotková cena za opravu postele bola 9 000,- € bez DPH. Poškodenie postelí malo\nbyť podľa zmluvy o dielo zo 7. októbra 2008, uzatvorenej štyri dni po uzavretí kúpnej zmluvy na predaj\npostelí od spoločnosti THP INVEST, s.r.o., spôsobené prepravou tovaru, a ako sám sťažovateľ uviedol,\nšlo o opravu uvoľnených skrutiek a potrhaných fólií, či spadnutých ovládačov.\n47. Žalovaný správne poukázal na pochybné konanie sťažovateľa s ohľadom na vyššie uvedené, ktorý\nskôr než malo k preprave vôbec dôjsť už predpokladal, že postele budú poškodené prepravou bez\ntoho, aby to v tom čase mohol fyzicky zistiť a napriek tomu dohodol paušálnu sumu za opravu každej\npostele. Logicky, ako aj správny súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia, možno mať pochybnosti o tom,\nže prepravou bola poškodená každá jedna nemocničná posteľ.\n\n48. Sťažovateľ v celom konaní nevysvetlil, prečo postupoval tak, ako postupoval. Je preto prirodzené,\nže vznikajú pochybnosti o ekonomickom zmysle celej transakcie pre sťažovateľa a fakturovania sumy\nza opravu nemocničných postelí v zdaňovacom období december 2008 a zároveň aj o reálnosti\nuskutočnenia dodania služby. Argumentácia sťažovateľa smerujúca k tomu, že k poškodeniu postelí\nmalo dôjsť počas prepravy, sa javí kasačnému súdu ako účelová.\n49. V súvislosti s vyššie uvedeným preto kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS\n241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie\ndane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.\nj. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada\nza toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje\npred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n50. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n51. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako správny\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný správny súd uviedol vo svojom rozhodnutí.\n52. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n53. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.\n1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.\n54. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/47/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}