{"guid": "ab02b8a6-cc78-4e3f-9fc3-94e8e8f94b1d:b68ddf82-b809-4dd0-8e23-d8c470409e7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2", "spisova_znacka": "7Sžk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/3/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 7Sžk/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2", "identifikacne_cislo": "1014202142", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "nazov": "§ 27 ods. 13 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b68ddf82-b809-4dd0-8e23-d8c470409e7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/3/2019\n1014202142\n20. 05. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:1014202142.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobcu: Ing. Tatiana Štelmáková (rodená Gičová), miesto podnikania 1. mája 180/71, Sobrance, IČO:\n46 499 741, zastúpená: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 17097/2014-M_OOP-2 zo dňa 06.11.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/283/2014-203 zo dňa 2. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/283/2014-203 zo dňa 2. októbra 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 5S/283/2014-203 zo dňa 2.10.2018 podľa\nust. § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17097/2014-M_OOP-2 zo dňa 06.11.2014, ktorým\nrozhodol v časti týkajúcej sa odobratia oprávnenia tak, že odvolanie účastníka konania zamietol\na rozhodnutie Národného inšpektorátu č. 4/2014/2.2/MH/O, nip/2014/08487, AK/2014/05692 zo dňa\n25.07.2014 o odobratí oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydané dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy\na vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení potvrdil. Časť výroku\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré ustanovuje účastníkovi konania povinnosť doručiť originál oprávnenia\nč. VVZ-0010/12-08.1 vydané dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na\nobsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení na NIP do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého\nrozhodnutia zmenil takto: „Fyzická osoba: Tatiana Gičová, 1. mája 180/71, 073 01 Sobrance, IČO:\n46 499 741 je povinná doručiť Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice,\noriginál oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydaného Národným inšpektorátom práce dňa 23.01.2012\nna vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných strojov a\nzariadení, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Neúspešnému žalobcovi\nkrajský súd podľa ust. § 167 S.s.p. náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) dňa 25.03.2014 spísal Protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IBB-1-27-2.2/P-\n\nA22-14, ktorá bola vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. a/, f/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) v dňoch 05.12.2013, 08.01, 21.01., 24.01., 27.01., 04.02., 18.02.,\n26.02., 28.02., 11.03., 21.03. a 25.03.2017 kontrolovaného subjektu Tatiana Gičová, 1. Mája 180/71, 073\n01 Sobrance, IČO: 46 499 741. Výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte oprávnenom na výkon\nvýchovy a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov (ďalej len činnosť VaVZ 01.01), výchovy\na vzdelávania osôb na obsluhu motorových vozíkov (ďalej len činnosť VaVZ 06.1), výchovy a vzdelávania\nosôb na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení (ďalej len činnosť VaVZ 08.1) a výchovu\na vzdelávania osôb na obsluhu vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení (ďalej len činnosť\nVaVZ 09.1) bol zameraný na dodržiavanie povinností podľa ust. § 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z.\na plnenie požiadaviek podľa vyhlášky č. 356/2007 Z. z. Prvostupňový orgán v protokole uviedol zistené\nnedostatky a v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor nariadil odstrániť zistené\nnedostatky v bodoch č. 1 až 52 do 20.04.2014 a trvale. O odstránení nedostatkov v časti B v bodoch\n1 až 52 kontrolovaný subjekt bude písomne informovať prvostupňový orgán v lehote do 25.04.2014\na umožnil mu v lehote 5 dní od doručenia tohto protokolu vyjadriť sa a predložiť všetky dôkazy na\nobjasnenie skutkového stavu. Dňa 04.04.2014 obdržal prvostupňový orgán od kontrolovaného subjektu\nVyjadrenie k protokolu č.: IBB-1-27-2.2/P-A22-14 zo dňa 25.03.2014. Dňa 22.04.2014 bol spísaný\ndodatok k uvedenému protokolu, z ktorého vyplývalo, že prvostupňový orgán zrušil nedostatky pod č.:\n17, 25 až 29 v plnom rozsahu. V bode 49 došlo len k zmene obsahu znenia nedostatku. Zároveň požiadal\no vypustenie bodov č.: 5, 6, 14, 15, 20, 23, 24, 32, 35, 46, 48 avšak k týmto bodom nepredložil dôkazy,\npreto žiadny z uvedených bodov nebol vypustený z protokolu. Dňa 11.06.2014 obdržal kontrolovaný\nsubjekt od prvostupňového orgánu Oznámenie o začatí správneho konania, pretože kontrolou boli\nzistené nedostatky, ktorými účastník konania neplní povinnosti vyplývajúce z ust. § 27 ods. 13 písm. b/\na d/ zákona č. 124/2006 Z. z. v tom, že vykonával oboznamovanie zamestnancov - opakované školenia,\npričom opakované školenia nemá schválené v projekte výchovy a vzdelávania, neviedol záznamovú\nknihu o výchovných a vzdelávacích aktivitách v súlade s § 4 ods. 2 písm. b/, e/ vyhlášky č. 356/2007\nZ. z., nevyhotovil písomný záznam o priebehu záverečného overovania vedomostí v súlade s § 3\nods. 3 písm. a/ až e/ zákona č. 356/2007 Z. z., školiteľ nemal platný doklad o odbornej spôsobilosti\nz dôvodu neabsolvovania aktualizačnej odbornej prípravy, čo nie je v súlade s požiadavkou § 27\nods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 27 ods. 4 písm. a bod 2 zákona č.\n124/2006 Z. z. Účastník konania sa písomne vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania, v\nktorom nesúhlasil s neplnením povinností podľa ust. § 27 ods. 13 písm. b/, d/ zákona č. 124/2006\nZ. z., ust. § 27 ods. 13 písm. d/ v spojení s § 4 ods. 2 písm. b/, e/ vyhl. č. 356/2007 Z. z., ust. § 3\nods. 3 pís. a/ až e/ vyhl. č. 356/2007 Z. z. a zároveň pripojil prílohy: Preukaz obsluhy stavebných\nstrojov zo dňa 14.05.2014, Osvedčenie zodpovednej osoby o absolvovaní aktualizačnej odbornej\nprípravy (lektor stavebných strojov) zo dňa 30.10.2007 vrátane potvrdenia o absolvovaní aktualizačnej\nodbornej prípravy zo dňa 19.09.2012, Dokument s označením „Preukaz“ ev. č. AOP/01/2012/STG\nzo dňa 20.10.2012, Osvedčenie o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy - stavebné stroje\nskupiny: 4, 9, 10 zo dňa 20.10.2012. Dňa 25.07.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie\nč. 4/2014/2.2/MH/O, nip/2014/08487, AK/2014/05692, ktorým podľa § 27 ods. 14 písm. a/, b/ zákona č.\n124/2006 Z. z. odobral žalobcovi oprávnenie č. VVZ-0010/12-08.1 vydané 23.01.2012 na vykonávanie\nvýchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení, zároveň\nžalobca je povinný do 15 dní odo dňa tohto rozhodnutia doručiť NIP, Košice, originál oprávnenia č.\nVVZ-0010/12-08.1 zo dňa 23.01.2012. Dňa 13.08.2014 obdržal prvostupňový správny orgán odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu č. 4/2014/2.2/MH/O, nip/2014/08487, AK/2014/05692 zo dňa 25.07.2014.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.11.2014, ktoré obdržal žalobca dňa 10.11.2014, rozhodol\ntak, že v časti týkajúcej sa odobratia oprávnenia odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie\nNIP č. 4/2014/2.2/MH/O, nip/2014/08487, AK/2014/05692 zo dňa 25.07.2014 o odobratí oprávnenia č.\nVVZ-0010/12-08.1 vydané dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na\nobsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení potvrdil. Časť výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré\nustanovuje účastníkovi konania povinnosť doručiť originál oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydané dňa\n23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných\nstrojov a zariadení na NIP do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia takto: „Fyzická osoba:\nTatiana Gičová, 1. mája 180/71, 073 01 Sobrance, IČO: 46 499 741 je povinná doručiť Národnému\ninšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, originál oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydaného\nNárodným inšpektorátom práce dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov\nna obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\n\ntohto rozhodnutia.“ Prvostupňový správny orgán a žalovaný odôvodnili svoje rozhodnutia tým, že\nzo strany žalobcu za najvážnejší nedostatok zistený pri inšpekcii vykonanej u žalobcu považuje\nnedodržanie ust. § 27 ods. 13 písm. a/, b/ v nadväznosti na § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.\na to nedodržanie oznamovacej povinnosti o zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy zo dňa\n05.01.2012 a nedodržanie povinnosti spĺňať pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené zákonom\nč. 124/2006 Z. z., z dôvodu, že žalobca nedisponoval odborným zástupcom v pracovnom pomere v čase\nod vydania Oprávnenia, t.j. od 23.01.2012 do 23.05.2014.\n3. Krajský súd opätovne potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. k.\n7Sžo/73/2016-174 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 5S/283/2014-123 zo dňa 19.1.2016\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z. z.), citujúc právnu\núpravu ustanovenú v § 27 ods. 3, § 27 ods. 4 písm. a) bod 1, 2, § 27 ods. 5 písm. a), § 27 ods.\n6, § 27 ods. 13 písm. a) až g), § 27 ods. 14 citovaného zákona, ako i ust. § 43 ods. 1 a § 44 ods.\n1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce postupom podľa ustanovení druhej časti prvej hlavy a\ntretej časti prvej hlavy zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že\nžalovaný ako i prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadali so\nvšetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery zrozumiteľne a presvedčivo a v súlade\nso Správnym poriadkom odôvodnili. Podľa názoru krajského súdu žalobca v žalobe neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých správnych rozhodnutí. Krajský súd žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n4. Krajský súd vychádzajúc z ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. konštatoval, že\nzákonnou podmienkou pre vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb je existencia\npracovného pomeru medzi žiadateľom o vydanie tohto oprávnenia a jeho odborným zástupcom.\nSplnenie požiadavky zákona spája s povinnosťou žiadateľa priložiť pracovnú zmluvu s odborným\nzástupcom k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v zmysle § 27 ods. 9 cit.\nzákona. Túto zákonnú požiadavku bolo potrebné podľa krajského súdu interpretovať tak, že predloženie\npracovnej zmluvy, resp. existencia pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou na výchovu a\nvzdelávanie a odborným zástupcom je jednou z podmienok, za ktorých sa vydáva oprávnenie na\nvýchovu a vzdelávanie, a preto je potrebné spĺňať počas celej doby výkonu činnosti, na ktorú bolo\noprávnenie vydané. Krajský súd mal tiež za to, že z ust. § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006\nZ. z. súčasne vyplýva oznamovacia povinnosť pre osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie, podľa\nktorej je povinná oznámiť Národnému inšpektorátu práce každú zmenu taxatívne uvedených údajov\nviažucich sa na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vrátane ďalších podmienok, za ktorých\nbolo oprávnenie vydané spolu s predložením príslušných dokladov. Krajský súd konštatoval, že ust. §\n27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. sa vzťahuje aj na oznámenie zmeny pracovnej zmluvy ako\njednej z podmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané.\n5. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca podmienku uvedenú v ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.\nv čase vydania oprávnenia spĺňal, pretože prvostupňovému orgánu predložil riadne uzavretú pracovnú\nzmluvu s O.. E. G. zo dňa 05.01.2012. Prvostupňový orgán v čase vykonávania kontroly zistil, že\nžalobca dňa 07.02.2012 uzavrel s odborným zástupcom dodatok č. 2 k pracovnej zmluve. V dodatku\nsa dohodol žalobca s odborným zástupcom (otcom), že O.. E. G. nebude poberať žiadnu odmenu za\nvýkon pracovnej činnosti. Túto skutočnosť žalobca prvostupňovému orgánu neoznámil v súlade s § 27\nods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z.\n6. Krajský súd konštatoval, že odmena resp. úprava mzdových podmienok v pracovnej zmluve je\npodstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorou sa zakladá pracovný pomer a zároveň je aj jedným z\ndefiničných znakov závislej práce, ktorú možno vykonávať len v pracovnoprávnom vzťahu. Prvostupňový\norgán, ako aj žalovaný v rozhodnutí uviedli, že medzi žalobcom a odborným zástupcom došlo k\nneplatnosti pracovnej zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože prejav vôle\nzmluvných strán v skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce tak, ako to deklarovali navonok.\nZastával názor, že prvostupňový orgán, ako dozerajúci orgán na splnenie podmienok na vydanie\nuvedeného oprávnenia, medzi ktoré patrí aj podmienka mať odborného zástupcu v pracovnom pomere,\nsi v rámci predbežnej otázky môže vyriešiť aj to, či predložená pracovná zmluva spolu s dodatkom\nč. 2 spĺňa zákonom predpísané náležitosti, t.j. či na základe uvedenej pracovnej zmluvy bol skutočne\n\nzaložený pracovný pomer. Otázka posudzovania splnenia podmienky vzniku a trvania pracovného\npomeru medzi žalobcom a odborným zástupcom bola zo strany prvostupňového orgánu podľa názoru\nkrajského súdu posudzovaná z hľadiska ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z., ktorej posúdenie\nje zverené zákonom orgánom inšpektorátu práce. Uviedol, že účelovosť uzavretia uvedenej pracovnej\nzmluvy možno vyvodiť nielen z nesplnenia si ohlasovacej povinnosti žalobcu, ale aj z neplnenia\nsi odvodových povinností. Žalobca dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 05.01.2012 predložil\nprvostupňovému orgánu až počas výkonu inšpekcie žalobcu za účelom preverenia výkonu závislej\npráce odborným zástupcom. Prejav vôle žalobcu a odborného zástupcu (zmluvných strán) nesmeroval\nk výkonu závislej práce a teda k založeniu pracovného pomeru tak, to vyplýva z ust. § 43 ods. 1\nZákonníka práce. Žalobca uvedený nedostatok odstránil až po upovedomení prvostupňovým orgánom\npočas výkonu inšpekcie a predložil štandardnú pracovnú zmluvu uzavretú až dňa 23.05.2014.\n7. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalobca porušil ust. § 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z.\na k odstráneniu zistených nedostatkov žalobcom došlo až po výkone inšpekcie, čo ho nezbavuje\nzodpovednosti za vznik protiprávneho stavu. Žalobca fakticky uznal existenciu nedostatkov v čase\nvýkonu inšpekcie následným prijatím opatrení. V tomto prípade bolo nepochybné, že k porušeniu ust.\n§ 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z. už došlo, a preto bol povinný znášať dôsledky. Z ust. § 27 ods.\n14 písm. a/, b/ zákona č. 124/2006 Z. z. taktiež podľa názoru správneho súdu vyplýva, že odobratie\noprávnenia na výchovu a vzdelávanie je podmienené závažnými resp. opakujúcimi sa nedostatkami pri\nvykonávaní výchovy a vzdelávania. Prvostupňový orgán zistil takéto nedostatky počas výkonu inšpekcie\nu žalobcu, obligatórne (slovné spojenie „odobratie oprávnenia“) pristúpi k odobratiu oprávnenia. Krajský\nsúd mal za to, že práve účelovosť uzavretia pracovnej zmluvy ako jednej z podmienok na vydanie\noprávnenia na výchovu a vzdelávanie žalobcovi, ktorá je podmienkou výkonu uvedenej činnosti, bola\nprvostupňovým orgánom aj žalovaným kvalifikovaná ako závažný nedostatok, čo malo za následok\nodobratie oprávnenia. Krajský súd upriamil pozornosť na to, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný\nv odôvodnení rozhodnutí s použitím správnej úvahy kritérium závažnosti riadne vyhodnotili, a preto\nsprávny súd zistil, čo viedlo oba orgány verejnej správy k odobratiu uvedeného oprávnenia.\n8. Vo vzťahu k námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že oba orgány verejnej správy nerešpektovali\nzásadu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. požiadavku postupovať tak, aby pri rozhodovaní\nv skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, krajský súd\nkonštatoval, že bolo potrebné zistiť, či skutkové a právne okolnosti, ale aj úvahy orgánov verejnej\nsprávy sa v jednotlivých prípadoch v podstatných znakoch zhodovali s prípadom žalobcu. Zdôraznil, že\nžalobca nepredložil žiadne rozhodnutia, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť odlišnosť\nrozhodovania v obdobných prípadoch. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiadne rozhodnutia,\nna základe ktorých by bolo možné súdom spoľahlivo posúdiť odlišnosti rozhodovania v obdobných\nprípadoch. Žalobca predložil niekoľko listinných dôkazov (súhrnné správy Národného inšpektorátu\npráce, výstupy zo súhrnných správ, žiadosť o poskytnutie informácií, atď.), ale tieto písomnosti\nnepredstavujú podľa názoru krajského súdu dostatočný základ na posúdenie, či už skutkových a\nprávnych okolností, ale aj právnu úvahu správnych orgánov, na základe ktorých by bolo možné\nkonštatovať odklon od rozhodovacej činnosti. Dodal, že úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať, resp.\nobstarať dôkazy, ktorými by sa mala potvrdiť správnosť tvrdení žalobcu o pochybnostiach orgánov\nverejnej správy.\n9. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak,\nže žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie\n\nžalovaného č. 17097/2014-M_OOP-2 zo dňa 6.11.2014 a vec žalovanému vráti na ďalšie konanie.\nUplatnil si náhradu trov konania.\n11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon\ntým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.\nf) S.s.p.), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g)\nS.s.p.), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (ust. § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.),\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (ust. §\n440 ods. 1 písm. i) S.s.p.).\n12. Žalobca v kasačnej sťažnosti k neexistencii pracovného pomeru medzi žalobcom a odborným\nzástupcom citoval bod 42, 44, 46, 47, 48 rozsudku krajského súdu vo vzťahu, ku ktorým poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.4.2016 sp. zn. 6S/261/2014, s ktorého závermi sa\nplne stotožnil, pričom časť jeho odôvodnenia, ktorú citoval, sa zakladá podľa jeho názoru na rovnakom\nskutkovom základe ako v prejednávanej veci a súd sa mal podľa jeho mienky v odôvodnení svojho\nrozsudku s prezentovanými závermi vysporiadať, čo nespravil.\n13. Žalobca ďalej namietal nesprávny výklad povinnosti žalobcu uvedenej v ust. § 27 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 124/2006 Z. z. (zrejme mal na mysli ust. § 27 ods. 13 písm. a) zákona pozn. kasačného súdu),\nnakoľko v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a odborným zástupcom došlo dodatkom č. 2\nlen k zmene mzdových podmienok, a teda tento údaj t.j. zmenu mzdových podmienok nie je žalobca\npovinný v zmysle predmetného ustanovenia oznamovať. Taktiež sa nestotožnil so záverom súdu o tom,\nže z prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu sa nejednalo o závislú prácu. Žalobca vyslovil názor,\nže všetky znaky závislej práce boli v celom rozsahu splnené. Tvrdil, že nie je zrejmé, akým spôsobom\ndospel súd k záveru o výklade vôle žalobcu a odborného zástupcu, keďže ich vôľu v konaní vôbec\nneskúmal. Na danom podľa jeho názoru nemení ani skutočnosť, že dňa 7.2.2012 došlo k uzatvoreniu\ndodatku na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov, ktorý svojou povahou odporoval ust.\n§ 43 Zákonníka práce. Pre úplnosť poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2014 ako i IV.\nÚS 296/2009.\n14. Vo vzťahu k nepreskúmaniu porušenia zásady rozhodovať v obdobných veciach rovnako súdom\nžalobca v prvom rade zdôraznil, že v žalobe poukazoval na to, že NIP v takmer identických veciach\nrozhodoval zásadne odlišným spôsobom a rozhodnutiami správnych orgánov došlo k zjavnému a\nneodôvodnenému porušeniu tzv. precedenčnej zásady, resp. princípu legitímnych očakávaní správneho\nkonania. Namietal, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto zásadnou námietkou žalobcu\nžiadnym spôsobom nevysporiadal a navyše ju do odôvodnenia rozsudku ani nezahrnul. V tejto súvislosti\nžalobca zdôraznil, že dodržiavanie a rešpektovanie zásad správneho konania správnym orgánom\nje v plnej miere preskúmateľné správnym súdom. Na podporu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.\nzn. 1Sžo/281/2009. Žalobca namietal nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku správneho súdu, keďže nenapĺňa kvalitatívne kritéria súdneho rozhodnutia. Záver súdu o\ntom, že nepredložil žiadne rozhodnutia, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť odlišnosť\nrozhodovania v obdobných veciach (bod 49 rozsudku) považoval žalobca za nesprávny, nakoľko\npredložil listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že NIP, ako aj Inšpektorát práce Banská Bystrica, Prešov,\nŽilina či ostatné v takmer identických veciach rozhodovali v zásadne odlišným spôsobom. Žalobca\ntvrdil, že v rámci vykonaných kontrol inšpektoráty zistili porušenie zákona v nedisponovaní odborným\nzástupcom v pracovnom pomere, pričom nedošlo k začatiu správneho konania, teda bolo zrejmé, že\ntoto porušenie nepovažovali za závažné porušenie zákona. Za závažný nedostatok nebolo považované\nani nedisponovanie školiteľom s odbornou spôsobilosťou. Žalobca vyjadril presvedčenie, že sa mal súd\ns námietkou porušenia základnej zásady správneho konania vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku náležite zaoberať, nakoľko je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia rozhodujúca.\n15. Žalobca poukazom na to, že v žalobe navrhol súdu vykonanie dôkazu vyžiadaním si od NIP Protokoly\nIP o vykonaní kontrol, pri ktorých kontrolované subjekty nemali odborného zamestnanca.., namietal, že\nsúd navrhovaný dôkaz nevykonal a ani sa s ním v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n16. Vo vzťahu k preskúmaniu odôvodnenia použitia voľnej úvahy súdom žalobca poukázal na to, že\ntak ako i v žalobe uviedol, nie je si vedomý toho, že by závažne resp. závažným spôsobom, alebo\n\nopakovane neplnil povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov pri vykonávaní výchovy a\nvzdelávania. Citujúc ust. § 27 ods. 14 písm. a) zák. č. 124/2006 ako i ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku\nvyslovil názor, že pojem závažné porušenie musí byť v rozhodnutí správnym orgánom dostatočne\nvyložený a jeho aplikácia na konkrétny skutkový stav aj náležite vyargumentovaná. Žalobca poukazom\nna obsah odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov namietal, že správne orgány len bez bližšieho\nzdôvodnenia a vysvetlenia uviedli, že údajne nedostatky spočívajúce v nedisponovaní odborným\nzástupcom v pracovnom pomere a nedisponovaní školiteľom s odbornou spôsobilosťou považujú za\nzávažné a opakujúce. Dôvodil, že použitie voľnej úvahy pri aplikácii pojmu „závažné porušenie“ musí\nbyť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť ohľadom na to aj náležite\nodôvodnené, čo v danom prípade dodržané nebolo. Žalobca mal v dôsledku absencie akéhokoľvek\nzdôvodnenia subsumovania údajných nedostatkov pod pojem závažné porušenie za to, že rozhodnutie\nžalovaného nespĺňa náležitosti ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je nepreskúmateľné,\nsvojvoľné a arbitrárne. Vytýkal správnemu súdu, že ani s týmto nedostatkom sa nezaoberal a túto\nzásadnú námietku do odôvodnenia rozsudku ani nezahrnul.\n17. Žalobca záverom poukázal na to, že správny súd v odôvodnení rozhodnutia len nekriticky\nprijal tvrdenia žalovaného bez toho, aby ich správnosť presvedčivo právne zdôvodnil. Mal za to, že\nrozhodnutie súdu tak pôsobí nekonzistentne a absentujú v ňom argumenty, ktoré by podporovali právny\nnázor zdôvodňujúci výrok rozsudku.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu\ndňa 16.4.2019. Stotožnil sa s názorom krajského súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v\ncelom rozsahu zamietol. Rozsudok krajského súdu považoval za zákonný a náležite odôvodnený.\n19. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že so žalobcom existuje viacero obdobných sporov,\nnapríklad: Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/17/2015-111 žalobu žalobcu zamietol a vec je toho\nčasu na Najvyššom súde SR. Taktiež upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 5S/286/14-116, ktorým bola žaloba zamietnutá a rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 5Sžo/53/2016 ako vecne správne. Vo vzťahu k rozhodnutiu, na ktorý sa žalobca odvoláva\na to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/261/2014 zo dňa 29.4.2016 uviedol, že toto\nnadobudlo právoplatnosť len z dôvodu zmeškania lehoty na podanie odvolania zo strany žalovaného.\n20. Žalovaný zastával názor, že Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní a rozhodovaní o danej veci\nrelevantne interpretoval príslušné predpisy a vec posudzoval v súlade s nimi, pri vychádzaní z objektívne\nzisteného skutkového a právneho stavu. Krajský súd v Bratislave sa s vecou a so svojimi úvahami v\nnapadnutom rozsudku vysporiadal súladne, jasne a zrozumiteľne.\n21. Žalovaný citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 27 ods. 6, § 27 ods. 13 písm. a), b), § 27 ods. 14\npísm. a), b) zákona č. 124/2006 a § 43 ods. 1 Zákonníka práce, trval na názore, že splnenie podmienky\npracovného pomeru podľa ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. je nevyhnutné na vydanie oprávnenia\nna výchovu a vzdelávanie a NIP ho skúma za každých okolností. Tvrdil, že výkonom inšpekcie vyšlo\nnajavo, že prijatím dodatku o zmene pracovnej zmluvy odborného zástupcu žalobcu sa zmenili podstatne\nnáležitosti jeho pracovnej zmluvy a túto zmenu žalobca NIP neoznámil. Porušenie ust. § 27 ods. 6 v\nnadväznosti na ust. § 27 ods. 13 písm. a) a b) zákona č. 124/2006 Z. z. posúdil žalovaný ako závažné\nporušenie podľa ust. § 27 ods. 14 písm. b) zákona, ktoré je dostatočne závažné na odobratie oprávnenia.\nNIP ako i žalovaný spochybňujú splnenie zákonnej podmienky a to mať zástupcu v pracovnom pomere\npodľa ust. § 27 ods. 6 zákona. Žalovaný mal za to, že závažnosťou tohto nedostatku sa správny orgán\nzaoberal v odôvodnení žalobcom napadnutého správneho rozhodnutia v dostatočnej miere. Žalovaný\npovažoval predloženie dodatočne zmenenej pracovnej zmluvy žalobcom v správnom konaní za účelové\nkonanie smerujúce k získaniu príslušného oprávnenia, nakoľko žalobca si nikdy nesplnil oznamovaciu\nani odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení. Trval na tom, že\nodmena resp. dohodnutie mzdových podmienok predstavuje podľa ust. § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka\npráce podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy, a teda je aj podstatným znakom pracovného pomeru.\nŽalovaný mal za to, že predmetná pracovná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon v\n\nzmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného posúdenie neexistencie pracovného\npomeru v riešenom prípade nepredstavuje rozhodovanie o pracovnoprávnom spore, ale konštatovanie\nporušenia ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. správnym orgánom z dôvodu absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu, na ktorú prihliada z úradnej moci.\n22. Z citovaných ustanovení zákona žalovanému vyplynulo, že zákonnou podmienkou pre vydanie\noprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb je existencia pracovného pomeru medzi\nžiadateľom o oprávnenie a jeho odborným zástupcom. Splnenie tejto požiadavky zákon spája s\npovinnosťou žiadateľa priložiť pracovnú zmluvu s odborným zástupcom k žiadosti o vydanie oprávnenia\na je nutné ju spĺňať počas celej doby výkonu činnosti. Rovnako je potrebné oznamovať každú\nzmenu taxatívne vymenovaných údajov viažucich sa na vydanie povolenia. Z ust. § 27 ods. 14 písm.\na) a b) zákona 124/2006 Z. z. podľa žalovaného tiež vyplýva, že odobratie oprávnenia zo strany\nsprávneho orgánu je podmienené závažnými resp. opakujúcimi sa nedostatkami pri vykonávaní výchovy\na vzdelávania. Pokiaľ NIP zistí takéto nedostatky obligatórne musí pristúpiť k odobratiu oprávnenia.\n23. Vo vzťahu k žalobcovmu tvrdeniu o tom, že NIP rozhodoval vo veciach identických s právnou vecou\nžalobcu odlišným spôsobom, žalovaný uviedol, že žalobca tieto svoje tvrdenia dostatočne nepodložil, a\npreto neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný zastával názor, že súd sa správne vysporiadal s tvrdením\nžalobcu, nakoľko žalobca nepredložil v rámci celého prvostupňového konania ani jedno rozhodnutie\nsprávneho orgánu vydané NIP, ktoré by dokazovalo, že NIP rozhodol v prípadoch skutkovo zhodných\nalebo podobných so žalobcovými bez neodôvodnených rozdielov. Poukázal na to, že listinné dôkazy, na\nktoré sa žalobca odvoláva, sú štatistické údaje o počte odobratých a neodobratých oprávnení, ktoré si\nvyžiadal v roku 2014 od NIP prostredníctvom slobodného prístupu k informáciám.\n24. K ostatným vyjadreniam žalobcu v podanej kasačnej sťažnosti zotrval žalovaný na všetkých svojich\ndoteraz poskytnutých vyjadreniach podaných v rámci konania.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 SSP ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.\n1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n26. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 5S/283/2014-203 zo dňa 2.10.2018, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu.\n27. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n28. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č.\n17097/2014-M_OOP-2 zo dňa 06.11.2014, ktorým žalovaný rozhodol v časti týkajúcej sa odobratia\noprávnenia tak, že odvolanie účastníka správneho konania - žalobcu, zamietol a rozhodnutie Národného\ninšpektorátu práce Košice č. 4/2014/2.2/MH/O, nip/2014/08487, AK/2014/05692 zo dňa 25.07.2014\no odobratí oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydané dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a\nvzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení potvrdil. Časť výroku\nnapadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré stanovilo účastníkovi správneho konania\n- žalobcovi, povinnosť doručiť originál oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydané dňa 23.01.2012 na\nvykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov na obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení\nna NIP do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia, zmenil tak, že: „Fyzická osoba:\n\nTatiana Gičová, 1. mája 180/71, 073 01 Sobrance, IČO: 46 499 741 je povinná doručiť Národnému\ninšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, originál oprávnenia č. VVZ-0010/12-08.1 vydaného\nNárodným inšpektorátom práce dňa 23.01.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania zamestnancov\nna obsluhu vybraných stavebných strojov a zariadení, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia“.\n29. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n30. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho\nporiadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd vychádza\nzo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny\nsúd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu\nverejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých\nsprávny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo\npre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy\nlogicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n31. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nvykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 125/2006 Z. z., v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 124/2006 Z. z. a v Správnom poriadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej\nustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.\n32. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému\nzáveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej\nsťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s\nobsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti\na s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nvýchodiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti\nrozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\n\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n33. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n34. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n35. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n36. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n37. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n38. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľa - žalobcu, ktorými\nnamietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (ust. § 440 ods. 1 písm.\nh) SSP).\n\n39. Podľa ust.§ 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie\nčinnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k\nžiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je konateľom\nalebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo\nprávnickú osobu.\n40. Podľa ust. § 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z. z., osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je\npovinná a) bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku\n7 písm. b) a c) a podľa odseku 8 písm. b) až d) a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie\nna výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, b) spĺňať pri výchove\na vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci a vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so schváleným vzorovým projektom výchovy a\nvzdelávania.\n41. Pokiaľ žalobca vychádzajúc z citovanej právnej normy ustanovenej v § 27 ods. 13 zákona č.\n124/2006 Z. z. mal za to, že zmenu mzdových podmienok v uzatvorenej pracovnej zmluve medzi ním\na jeho odborným zástupcom nebol povinný oznamovať a v tejto súvislosti namietal nesprávny výklad\nkrajského súdu o povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z predmetného ustanovenia, najvyšší súd sa\ns argumentáciou žalobcu nestotožnil. V úvode kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že\naj Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti\nindividuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových\nmetód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a\naplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia\n(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07). Kasačný súd v tomto duchu\ninterpretoval príslušné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. a zhodne ako krajský súd zastáva názor, že\nust. § 27 ods. 13 písm. a) a b) uvedeného zákona je potrebné interpretovať v nadväznosti s ust. § 27 ods.\n6 tohto zákona. Existencia pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie\na odborným zástupcom je jednou zo zákonných podmienok, za ktorých sa vydáva oprávnenie na\nvýchovu a vzdelávanie, a preto je potrebné ju spĺňať počas celej doby výkonu činnosti, na ktorú\nbolo oprávnenie vydané. Vydanie povolenia je podmienené splnením zákonných podmienok, pričom\npredloženie pracovnej zmluvy preukazuje existenciu pracovného pomeru medzi oprávnenou osobou\na odborným zástupcom a oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ust. § 27 ods. 13 písm. a) zákona\nč. 124/2006 Z. z. sa viaže na každú zmenu podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a\nvzdelávanie vydané t.j. aj na zmenu podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy.\n42. Kasačný súd taktiež za správny považoval záver krajského súdu o účelovosti uzatvorenia\npracovného pomeru medzi žalobcom a jeho odborným zástupcom, majúci oporu v zistenom skutkovom\nstave veci správnym orgánom. Kasačný súd zhodne ako krajský súd vyhodnotil za správny tiež názor\nžalovaného, keď žalovaný vychádzajúc z obsahu dodatku č. 2 konštatoval, že pokiaľ žalobca vylúčil\npodstatnú náležitosť pracovnej zmluvy, poprel tak podstatný znak pracovného pomeru a tým pádom\ntrpela pracovná zmluva od počiatku vadou a to nedostatkom prejavu vôle obidvoch zmluvných strán\nt.j. jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyvodili\nneplatnosť pracovnej zmluvy z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka t.j. z dôvodu, že prejav\nvôle zmluvných strán (žalobcu a odborného zástupcu) v skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej\npráce, tak ako ju navonok deklarovali. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že prvostupňový\nsprávny orgán, ako orgán dozorujúci na splnenie podmienok na vydanie predmetného oprávnenia,\nmedzi ktoré patrí aj podmienka mať odborného zástupcu v pracovnom pomere, mal oprávnenie v\nrámci predbežnej otázky vyriešiť, či predložená pracovná zmluva spolu s jej dodatkom spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti, t.j. či na základe tejto pracovnej zmluvy bol pracovný pomer skutočne založený.\nPosudzovanie splnenia podmienky vzniku a trvania pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou a\nodborným zástupcom však nemožno stotožňovať s rozhodovaním o pracovnoprávnom spore medzi\nzmluvnými stranami, keďže táto otázka bola v danej veci posudzovaná z hľadiska porušenia ustanovenia\n27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z., ktorej posúdenie je zverené do právomoci orgánom inšpekcie práce.\nAj podľa názoru kasačného súdu účelovosť uzatvorenia pracovnej zmluvy možno skutočne vyvodiť\nnielen z nesplnenia si ohlasovacích či odvodových povinnosti, ale predovšetkým z toho, že žalobca\n\npredložil správnemu orgánu k žiadosti o vydanie oprávnenia pracovnú zmluvu zo dňa 05.01.2012 a\ndodatok zo dňa 07.02.2012, ktorým sa odborný zástupca vzdal práva na odplatu za vykonanú prácu.\nZ uvedeného je zrejmé, že prejav vôle zmluvných strán (žalobcu a odborného zástupcu) nesmeroval\nk výkonu závislej práce a teda ani k založeniu pracovného pomeru tak, ako ho jednotlivými znakmi\nvymedzuje Zákonník práce. Z uvedených dôvodov krajský súd nepochybil, keď sa stotožnil so záverom\nžalovaného, že od uzavretia dodatku č. 2 prestal žalobca spĺňať podmienku mať odborného zástupcu\nv pracovnom pomere podľa ust. § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. a tým porušil ust. § 27 ods. 13\npísm. b) tohto zákona, pretože prestal spĺňať podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (nemá odborného zástupcu v pracovnom pomere).\n43. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou v kasačnej sťažnosti namietal,\nže správny súd náležite neskúmal porušenie zásady podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku\nrozhodovať v obdobných veciach rovnako, keď krajský súd sa žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nevysporiadal s touto námietkou. Kasačný súd k uvedenej námietke uvádza. Krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia tejto žalobnej námietke žalobcu venoval dostatočnú pozornosť. Zo\nskutkových okolností danej veci zhodne ako krajský súd i kasačný súd mal preukázané, že žalobca v\npriebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne rozhodnutia, na základe ktorých by bolo možné\nsúdom spoľahlivo posúdiť odlišnosti rozhodovania žalovaného v obdobných prípadoch. Žalobcom\npredložené písomnosti aj podľa názoru kasačného súdu nepredstavovali dostatočný základ na\nposúdenie, či už skutkových alebo právnych okolností, ale aj právnu úvahu správnych orgánov, na\nzáklade ktorých by bolo možné konštatovať odklon od rozhodovacej činnosti. Krajský súd nepochybil,\nkeď poukázal na to, že úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať, resp. obstarať dôkazy, ktorými by sa\nmala potvrdiť správnosť tvrdení žalobcu o pochybeniach orgánov verejnej správy. Žalobca predloženými\nlistinami nespochybnil, že NIP v skutkovo obdobných prípadoch pri uplatnení správnej úvahy dodržiava\nkontinuitu rozhodovania, keďže predložil listiny týkajúce sa štatistických údajov o počte odobratých\na neodobratých oprávnení za rok 2014, ktoré si žalobca vyžiadal na základe slobodného prístupu k\ninformáciám, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú skutkovú či právnu podobnosť s prejednávanou\nvecou.\n44. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, ktorou žalobca namietal, že krajský súd sa\nžiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne porušenia ust. § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku, keď správne orgány bez bližšieho zdôvodnenia a vysvetlenia uviedli, že údajné nedostatky\nspočívajúce v nedisponovaní odborným zástupcom v pracovnom pomere a nedisponovaní školiteľom s\nodbornou spôsobilosťou považujú za závažné a opakujúce. K uvedenej námietke kasačný súd uvádza.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že práve účelovosť uzatvorenia pracovnej zmluvy\nako jednej z podmienok, za ktorých bolo žalobcovi vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a\nktorá podmienka je predpokladom výkonu tejto činnosti, bola správnymi orgánmi kvalifikovaná ako\nzávažný nedostatok, ktorá skutočnosť mala za následok odobratie oprávnenia. Správne orgány pritom\nkritérium ,,závažnosti“ v odôvodnení svojho rozhodnutia s použitím správnej úvahy náležite vyhodnotili,\na preto tak ako správny súd ani kasačný súd nemal pochybnosti o dôvodoch, na základe ktorých správne\norgány oboch stupňov vydali rozhodnutia o odobratí žalobcovi predmetné oprávnenie.\n45. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obdobnou\nproblematikou vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal, pričom sa jednalo o totožných účastníkov\nkonania. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžo 53/2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S/286/14-116, ktorým krajský súd žalobu zamietol s tým rozdielom, že predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 5Sžo 53/2016 bolo odobratie oprávnenia na vykonávanie výchovy a\nvzdelávania osôb na obsluhu motorových vozíkov. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 7Sžo/58/2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/17/2015-111, ktorým\nkrajský súd žalobu zamietol s tým rozdielom, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 7Sžo\n58/2016 bolo odobratie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu vybraných\npoľnohospodárskych strojov a zariadení. V oboch prejednaných veciach bola právna argumentácia\npodobná, miestami rovnaká ako v predmetnej veci, preto kasačný súd poukazuje aj na právnu\nargumentáciu v uvedených rozsudkoch. Z uvedených dôvodov treba konštatovať, že krajský súd sa v\nprejednávanej veci neodchýlil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Odlišný právny názor Krajského\nsúdu v Bratislave prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 6S/261/2014 je v kontexte vyššie uvedenom\nirelevantný, nakoľko rozhodovacia prax kasačného súdu je zásadne odlišná a za zmienku stojí aj\nskutočnosť, že predmetné rozhodnutie, ktorým krajský súd v tam prejednávanej veci zrušil rozhodnutia\n\nsprávnych orgánov a vec vrátil na ďalšie konanie, nadobudol právoplatnosť len z dôvodu zmeškania\nprocesnej lehoty na podanie odvolania zo strany žalovaného.\n46. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, poukazom na právne závery uvedené\nvyššie, najvyšší súd v danej veci považoval námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku krajského súdu o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm.\ng/ SSP a že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440\nods. 1 písm. h) SSP, za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti\nnamietal, že krajský súd porušil zákon aj tým, že nesprávnym procesným postupom mu ako účastníkovi\nkonania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a krajský súd nerešpektoval záväzný právny\nnázor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (ust. § 440 ods. 1 písm. i) SSP), žalobca\nnijako neodôvodnil uvedené námietky, a preto kasačný súd sa nemohol nimi zaoberať. Kasačný súd\nz uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti žalobcu nevyhovel. Kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu podľa § 461 SSP zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi\n(žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s §\n167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467\nods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/283/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}