{"guid": "6dfe4778-e98c-4812-b78a-d67b23fb506d:e16daca0-fc14-4313-a14e-c49710f05c45", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1", "spisova_znacka": "1Sžo/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/1/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 1Sžo/1/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1", "identifikacne_cislo": "1014201666", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e16daca0-fc14-4313-a14e-c49710f05c45", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžo/1/2019\n1014201666\n27. 07. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:1014201666.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nnavrhovateľa: F.. X. Š., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX, XXX XX V. E., proti odporcovi:\nCentrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie Slobody č. 12, P.O.BOX 18, 810 05\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. mája 2019 sp.zn. 9Sp/75/2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. mája 2019 sp. zn.\n9Sp/75/2014 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 8810/2014-KaBA, ČRZ: 52948/2014 z 10.09.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\"\n- č.l. 13) odporca ako prvostupňový orgán v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.\") nepriznal v zmysle § 10 ods.\n5 zák. č. 327/2005 Z.z. navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec centrum rozhodne\no žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno\npredĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať\nopravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno\nv lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský\nsúd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.\nPodľa § 492 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\n2. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ ako žiadateľ vo veci opakovanej žiadosti\no riešenie svojich žalôb požiadal o poskytnutie právnej pomoci v občianskoprávnom spore. V súvislosti\ns uvedeným odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom uloženú podmienku na vznik\n\npráva na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 327/2005\nZ.z.\nPodľa § 4 písm. i) zák. č. 327/2005 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona je\ni) materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej\nnúdzi, [odkaz č. 1e/ na zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov] alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok\nsumy životného minima [odkaz č. 2 na § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 372/2004 Z.z.] a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť\nsvojím majetkom.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 327/2005 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\n[odkaz č. 2/ na § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.] a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, [.]...\nPodľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. v citovanom znení do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o\nposkytnutie právnej pomoci (ďalej len \"žiadateľ\"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu\nfyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; [odkaz č. 2a/ na § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. v\nznení neskorších predpisov] to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v\nsúdnom konaní s protichodným postavením.\nPodľa § 7 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. v citovanom znení za majetok podľa tohto zákona sa považujú\nhnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem\nmajetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa osobitného predpisu. [odkaz č. 15/ na § 8 zákona č.\n599/2003 Z.z.]\n3. Vyššie uvedený právny názor vyvodil odporca z nutnosti zahrnúť aj príjem manželky navrhovateľa\nako spoločne posudzovanej osoby (pani O. Š.) na účely zistenia jeho príjmu. Z predložených rozhodnutí\nmal odporca preukázané, že čistý príjem navrhovateľa a spoločne posudzovanej osoby presahoval 1,6\nnásobok sumy životného minima, ktorá v tom čase bola vymedzená sumou 538,05 € ako horná hranica\npre dve plnoleté fyzické osoby.\n4. Kumulatívny charakter podmienky má podľa odporcu za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí\nprávnej pomoci a súčasne zbavuje odporcu povinnosti preskúmať, či boli splnené aj zvyšné zákonné\npodmienky.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok z 02.10.2014 označený\nako „Odvolanie vo veci odmietnutia bezplatného právneho zastúpenia od Centra právnej pomoci v\nBratislave\" na Krajský súd v Bratislave.\n6. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa v konaní podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.\", resp. „Občiansky súdny poriadok\") a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že\nopravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Preto postupom podľa ustanovenia § 250q ods. 2\nO.s.p. potvrdil napadnuté rozhodnutie.\n7. Krajský súd najmä s poukazom na dotknuté ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zák. č.\n327/2005 Z.z. vyjadril súhlas so skutkovým zistením odporcu a na to nadväzujúcou argumentáciou,\nže v posudzovanom období presahoval čistý príjem navrhovateľa a spoločne posudzovanej osoby\n(manželky) 1,6 násobok sumy životného minima.\n\n8. Záverom svojho rozsudku krajský súd poučil navrhovateľa o možnosti napadnúť jeho rozsudok\nopravným prostriedkom ako aj to, pri splnení akých podmienok je takáto procesná obrana prípustná.\nIII.\nObsah odvolania / stanoviská\nA)\n9. Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie z 09.07.2019 (č.l. 75)\nv mene svojom ako aj svojej manželky. Z obsahu odvolania pre Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ Najvyšší súd\") vyplýva nesúhlas navrhovateľa s aplikáciou iba vnútroštátneho práva na\npreskúmavanú vec, nakoľko krajský súd mal „ex offo\" postupovať podľa medzinárodného ako aj\núniového práva.\n10. Navrhovateľ najmä poukázal na zvýšený stupeň ochrany zdravotne postihnutých osôb v súdnych\nsporoch podľa čl. 1 a čl. 13 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako aj\nna právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len\n„C.m.p.\", resp. „Civilný mimosporový poriadok\") vo vzťahu k svojmu zdravotnému postihnutiu. V tejto\nsúvislosti podrobne opísal svoju minulosť ako aj správne či súdne konania, ktoré podľa navrhovateľa s\npreskúmavanou vecou súvisia. Celý proces ochrany jeho práv vyústil podľa navrhovateľa do porušenia\njeho práv podľa čl. 12 a na vznik práva na odpor podľa čl. 32 ústavy Slovenskej republiky.\n11. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ polemizoval s hornou hranicou životného minima či s\nminimálnou hrubou mzdou, ktorá podľa jeho mienky neumožňuje pokryť životné náklady na jednu osobu\nv Slovenskej republike. V tejto súvislosti dal do popredia svoje iniciatívy na novelizáciu zák. č. 327/2005\nZ.z. (JUDr. L. I. a JUDr. T. B.), vyjadrenia politikov (pán B. A.), podporné dokumenty (Spoločná správa\nKomisie a Rady o zamestnanosti) či rôzne žiadosti (JUDr. F. X. a JUDr. I. Q.).\n12. Záverom navrhovateľ požadoval od Najvyššieho súdu, aby postupom podľa § 392 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.\", resp.\n„Civilný sporový poriadok\") zrušil rozsudok krajského súdu a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec\nodporcovi na ďalšie konanie za účasti vybraného opatrovníka - dôverníka ako aj za účasti .procesného\nzástupcu z radov tam uvedených právnikov.\nB)\n13. Z vyjadrenia odporcu z 13.08.2019 (na č.l. 123) k odvolaniu vyplýva, že odporca zotrváva na svojej\ndoterajšej argumentácii ako aj odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S poukazom na ust. § 205 ako\naj § 212 O.s.p. odporca zdôraznil, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadny zo zákonných\ndôvodov potrebných na odôvodnenie odvolania ako aj žiadne nové právne relevantné skutočnosti.\n14. Záverom odporca navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nC)\n15. Na základe vyjadrenia odporcu, ktoré navrhovateľovi doručoval Najvyšší súd dňa 03.09.2019,\nnavrhovateľ zaslal podanie zo 14.10.2019 s rozsiahlou argumentáciou a odkazom na mnohé\nmedzinárodnoprávne dokumenty, ako sú:\na) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z.z.- priložené\nv prílohe),\nb) Deklarácia VZ OSN Základné zásady spravodlivosti, dotýkajúce sa obetí kriminality a zneužitia\nprávomocí,\nc) Európsky dohovor, najmä jeho článok 6,\nd) Charta základných práv Európskej únie,\ne) Európska sociálna charta,\nf) Európsky pilier sociálnych práv,\ng) Madridský medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia,\nh) Princípy OSN vo vzťahu k starším ľuďom ako aj\ni) Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2024.\n\n16. Súčasťou podania navrhovateľa je aj koncipovaný návrh rozhodnutia a odôvodnenia pre odvolací\nsúd. V tejto časti navrhoval, aby odvolací súd rozhodol podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý\nmá vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám prednosť pred Civilným sporovým poriadkom.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n17. Na prvom mieste musí Najvyšší súd upozorniť navrhovateľa, že v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy\nSlovenskej republiky súdne orgány sú pri výkone svojej právomoci viazané zákonom. Pre oblasť\nvykonávania správneho súdnictva, vzhľadom na čas rozhodovania odporcu, bolo nutné postupovať\nalebo podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku alebo novšieho zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\" alebo „Správny súdny poriadok\"). Odpoveď, ktorý z\nuvedených právnych predpisov je záväzný pre toto konanie pred Najvyšším súdom, je nutné nájsť v\nustanovení § 492 ods. 2 S.s.p., ktoré ako kritérium určuje dátum začatia odvolacieho konania, ktoré\nv tomto prípade začalo podaním odvolania navrhovateľom na krajský súd, t.j. dňa 07.10.2014 a teda\npred účinnosťou Správneho súdneho poriadku. Preto Najvyšší súd bude konať podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku a nie je oprávnené konať ani podľa Civilného sporového poriadku ani podľa Civilného\nmimosporového poriadku, ako navrhovateľ vo svojich podaniach požaduje.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení odvolacie konania podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\n18. Preto Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu\na z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako aj citovaného\nustanovenia § 492 ods. 1 a 2 S.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. §\n250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 v spoj.\ns § 250l ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto\nho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s §\n246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení odvolacie konania podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\n19. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález\nÚstavného súdu č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn.\n6 Sžo 98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy.\n20. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n21. Pre Najvyšší súd z odvolacích dôvodov vyplýva, že navrhovateľ spochybňuje nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom s tým, že dôsledkom nesprávnej interpretácie dotknutých ustanovení\nzák. č. 327/2005 Z.z. odporcom a jej potvrdení krajským súdom došlo k odňatiu možnosti na poskytnutie\nsúdnej ochrany v inom súdnom konaní, ktoré má charakter civilných konaní, poprípade aj exekučného\n\nkonania vo veciach týkajúcich sa evidencie pozemkov. Na podporu svojej argumentácie potom\nnavrhovateľ poukazoval na niektoré vnútroštátne ako aj medzinárodnoprávne dokumenty (viď body č.\n10 a 11 tohto rozsudku). Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n22. Preto Najvyšší súd na prvom mieste upozorňuje na to, že predmetom tohto odvolacieho konania je\niba súdny prieskum navrhovateľom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, t.j. odporcu. V tomto\nkonaní Najvyšší súd v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je oprávnený postupovať iba\npodľa relevantných predpisov, t.j. v oblasti procesnoprávnej podľa ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (viď bod č. 16 tohto rozsudku), avšak nie je oprávnený na konanie podľa Civilného sporového\nporiadku, resp. podľa Civilného mimosporového poriadku.\n23. Navrhovateľ vo svojom odvolaní vychádza z pozície osoby so zdravotným postihnutím a s poukazom\nna tento svoj sociálno-zdravotný stav odkazuje na množstvo európskych či medzinárodných právnych\ndokumentov rôznej právnej sily (viď najmä bod č. 15 tohto rozsudku). V tejto súvislosti odvolací súd však\nkonštatuje, že mu zo žiadnej časti napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by odporca mal zohľadniť\ntento jeho sociálno-zdravotný stav.\n24. Súčasne odvolací súd potvrdzuje, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 154c\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a Súdneho dvora Európskej únie (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) sú v zmysle relevantných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky zásadným formálnym\nprameňom práva. Avšak podľa odvolacieho súdu významným zdrojom právnych názorov ESĽP pre\npreskúmavanú vec je jeho rozsudok (A-18499/08) Shamoyan v. Arménsko zo dňa 07. júla 2015 (ďalej\ntiež „rozsudok ESĽP\") o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „Dohovor\") neposkytnutím bezplatného právneho zastúpenia v dovolacom konaní na\nkasačnom národnom súde.\nPodľa čl. 154c ods. 1 ústavy v citovanom znení medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 7 ods. 2 veta prvá a druhá ústavy v citovanom znení Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n25. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\")\nzrekapituloval (bod č. 28 rozsudku ESĽP), že „právo na súd\", ktorého súčasťou je aj právo na prístup\nk nemu, nie je absolútne. Právo na súd vyžaduje úpravu zo strany štátu, ktorý má v rámci toho určitý\npriestor na voľnú úvahu. Prípustnosť obmedzení je limitovaná povinnosťou štátu neobmedziť prístup\njednotlivca takým spôsobom, resp. do takej miery, aby bola narušená samotná podstata tohto práva.\n26. Z Dohovoru tiež nevyplýva (bod č. 29 rozsudku ESĽP) pre členské štáty povinnosť zriadiť vyššie,\nt.j. odvolacie alebo kasačné súdy. Ak však takéto súdy existujú, musia zaručiť účinné právo na prístup\nk súdom pre účely rozhodovania o ich „občianskych právach a záväzkoch\". Avšak spôsob, ktorým je\naplikovaný čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prístup k vyšším súdom, je závislý od špecifík jednotlivých konaní.\nV uvedenej súvislosti je preto podľa ESĽP potrebné zohľadniť vnútroštátne konanie ako celok a úlohu\nodvolacieho alebo kasačného súdu v ňom (viď najmä rozsudok ESĽP Monnell a Morris v. Spojené\nkráľovstvo zo dňa 02. marca 1987).\n27. Ďalej ESĽP pripomenul, že požiadavka kvalifikovaného zastúpenia navrhovateľa pred vyšším\nsúdom, tak ako to je tomu v prípade pani Shamoyan, ak sa takáto pomoc ukáže ako nevyhnutná pre\núčinný prístup k súdu, nemôže byť sama osebe vnímaná ako v rozpore s čl. 6 Dohovoru (viď najmä\nrozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v. Írsko).\n28. Na druhej starne ESĽP pripustil v uvedenom rozsudku, že pri zabezpečovaní záväzkov\nspravodlivého konania majú členské štáty značný priestor úvahy, tak ESĽP sa musí presvedčiť, že\nmetóda zvolená vnútroštátnymi orgánmi v konkrétnom prípade je zlučiteľná s Dohovorom.\n\n29. Čo sa týka veci dotknutej konaním na ESĽP, tu podľa arménskeho občianskeho procesného\npráva v Arménsku mohol podať dovolanie len licencovaný (t.j. kvalifikovaný) advokát. V merite sporu\nESĽP ustálil, že jej dovolanie nebolo kasačným súdom prijaté z dôvodu procesnej podmienky o podaní\ntakýchto dovolaní kvalifikovanými advokátmi, ktorých služby si vzhľadom na svoju ťažkú finančnú\nsituáciu nemohla dovoliť (bod č. 33 rozsudku ESĽP).\n30. Iba s prihliadnutím na skutkové okolnosti svojho rozsudku potom ESĽP vyslovil právny názor, že v\ntomto prípade nemôže byť tvrdené, že tam uvedená účastníčka konania nevyhovela požiadavkám čl. 35\nods. 1 Dohovoru tým, že nepodala dovolanie prostredníctvom licencovaného advokáta, lebo ich služby\nsi vzhľadom na svoju ťažkú finančnú situáciu nemohla dovoliť.\n31. Čo sa týka veci navrhovateľa preskúmavanej v tomto konaní, odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou\nsprávneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom\nkonaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či\npostupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\n32. Ďalej základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Na to bola\nzákonodarcom vytvorená dvojstupňové sústava správneho súdnictva popri existujúcej trojstupňovej\nsústave všeobecného súdnictva.\n33. Z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žiadosť navrhovateľa na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti bola zamietnutá odporcom podľa § 6 ods. 1 písm. a) v spojení\ns § 4 písm. i) zák. č. 327/2005 Z.z., t.j. pre nepreukázanie splnenia základnej podmienky materiálnej\nnúdze navrhovateľa, nakoľko pre vyhodnotenie tohto stavu je podľa odporcu ako aj krajského súdu\nnutné posudzovať nielen príjem navrhovateľa ale aj jeho manželky. Následne odporca na základe tohto\nzistenia ďalej neskúmal splnenie zvyšných dvoch podmienok.\n34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozsudok ESĽP, ktorý bol založený na\nnasledujúcom konkrétnom skutkovom stave, že\n„sťažovateľka, ktorá bola odkázaná na invalidný vozík a jej zdrojom živobytia bol invalidný dôchodok,\npodala návrh na začatie konania proti svojmu susedovi s návrhom, aby konštrukcia, ktorú uvedený sused\nvybudoval vo vchode ich bytového domu pre účely izolácie budovy, bola odstránená a na jej mieste bola\nnainštalovaná drevená rampa pre jej invalidný vozík, ktorá by jej uľahčila prístup do bytu nachádzajúceho\nsa na prízemí.\",\nnie je možné ani obdobne aplikovať na preskúmavanú vec.\n35. Vychádzajúc z vyššie uvedených názorov rozsudku ESĽP pre odvolací súd vyplýva, že členské štáty\nmajú určitý procesný priestor naplniť právo na súdnu ochranu vrátane prístupu k súdu, t.j. je prípustná\nlimitácia tohto práva s podmienkou, že prijatá právna úprava nesmie obmedziť prístup jednotlivca takým\nspôsobom, resp. do takej miery, aby bola narušená samotná podstata tohto práva. Takto akceptovateľnú\nlimitáciu práva na súd predstavuje aj úprava zakotvená v § 6 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 písm.\ni) zák. č. 327/2005 Z.z. prostredníctvom zavedenia prahovej hodnoty príjmu postačujúceho na vlastné\nfinancovanie právneho zastúpenia, a to aj povinného.\n36. Pre podmienky Slovenskej republiky, iné súdne konania, ktoré majú napríklad charakter civilných\nkonaní (viď navrhovateľom uvádzané konania pod sp.zn. 6Obo 7/2009 alebo sp.zn. 6C/139/2012 a\nmožno ich predmet je opísaný vo vyjadrení zo 14.10.2010 na str. 3), resp. exekučných konaní (viď\nnavrhovateľom uvádzané konanie pod sp.zn. 2369/09) predstavujú samostatné konania, kedy predmet\nsporu, jeho priebeh ako aj procesné podmienky vrátanie právneho zastúpenia na seba preberá a\nsúčasne určuje účastník dotknutý vo svojich právach alebo povinnostiach.\n37. Preto na účel výkladu dotknutého ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 327/2005 Z.z. nie je\nmožné akceptovať navrhovateľom predostretú argumentáciu, že jeho sociálno-zdravotný stav vyžaduje\nosobitné procesné zaobchádzanie v základnom , resp. v odvolacom konaní.\n\n37. V tejto súvislosti sa Najvyšší súd snažil aj spresniť odvolaciu argumentáciu navrhovateľa vo vzťahu k\npriloženému medzinárodnoprávnemu dokumentu (Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím\n- viď oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z.z.). Po podrobnom preskúmaní uvedeného dokumentu však\nNajvyšší súd nedospel k záveru, že by právne predpisy, t.j. aj zák. č. 327/2005 Z.z., nenaplnili či už\nvšeobecné záväzky zmluvných strán (členských štátov) zakotvených v čl. 4, záväzok zaručiť rovnakú\na účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou zakotvený v čl. 5 ods. 2 ako aj prístup k spravodlivosti v\nzmysle čl. 13 uvedeného dokumentu.\n38. Naopak správne odporca ustálil, že v preskúmavanej veci je nutné so zohľadnením na práva a\npovinnosti manželov vychádzať aj z príjmu spoločne posudzovanej osoby (t.j. pani O. Š. ako manželky\nnavrhovateľa), ktoré suma spoločne s príjmom navrhovateľa presahuje 1,6 násobok sumy životného\nminima. Preto odvolací súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľa.\n39. Nakoľko Najvyšší súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, nebolo možné\nvyhovieť požiadavke navrhovateľa na ustanovenie vybraného opatrovníka - dôverníka, resp. zabezpečiť\núčasť procesného zástupcu postupom, ako navrhovateľ požadoval vo svojich podaniach.\nV.\n40. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nmá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že navrhovateľ nespĺňa zákonné\npodmienky pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti.\n41. Počas konania odvolací súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n42. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa a stanoviska odporcu, s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219\nods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n43. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 a v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má\nprávo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n44. Úspešnému odporcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v zmysle\nsvojej doterajšej judikatúry orgány verejnej správy znášajú trovy prieskumného súdneho konania na\nsvoje náklady.\nPodľa § 224 ods. 1 O.s.p. v citovanom znení ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa\nplatia i pre odvolacie konanie.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v citovanom znení platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo\nsčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}