Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/9/2019 z 24. 2. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2020, sp. zn. 1Asan/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1 Najvyšší súd | 1Asan/9/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1 | 2020-02-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36565811-7759-4ee0-88ba-79b9aac4c7c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Asan/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a
členov senátu JUDr. Igora Belka a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu ( v
konaní sťažovateľ) : INTERACTIV.ME, s. r. o., Pekná cesta 6, Bratislava, IČO: 36 292 052, zastúpený:
Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému :
Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/167/2014-39 zo dňa 5. júna 2018, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Žalovaná v správnom konaní začatom dňa 28.1.2014 vydala dňa 8.4.2014 rozhodnutie č. RL/020/2014
(ďalej aj „rozhodnutie žalovanej“), ktorým uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000
Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) sankciu - upozornenie na porušenie zákona, za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zabezpečiť, aby bol vysielaný
telenákup čestný, tým, že v programovej službe RING TV bol dňa 10.11.2013 o cca 5,00 odvysielaný
komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý napĺňal definíciu telenákupu, pričom neobsahoval úplné a presné
inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla podrobný prepis (popis) naživo odvysielaného
komunikátu, v ktorom mali telefonujúci diváci uviesť odpoveď na zadanú úlohu, pričom boli vyzývaní,
aby spočítali všetky čísla na obrázku:

3. V správnom konaní žalovaná posudzovala, či predmetný komunikát bol čestný, nakoľko výsledok
zverejnený žalobcom ako správny nebolo možné dosiahnuť sčítaním čísel uvedených v zadaní a to ani
po zohľadnení, že súčasťou zadania môžu byť aj číslice iných číselných sústav.

4. Žalovaná posúdila komunikát vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-195/06 zo dňa 24.05.2007
vo veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), ktorý
interpretuje ustanovenia smernice Rady č. 89/552/EHS o koordinácii niektorých ustanovení upravených



zákonom, nariadením alebo správnym aktom v členských štátoch týkajúcich sa prevádzkovania
televízneho vysielania, v znení smernice č. 97/36/ES, ktoré boli implementované aj do zákona č.
308/2000 Z.z. Konštatovala, že komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko
bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo
vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Bol odvysielaný za odplatu, ktorú
účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas
vysielania komunikátu. Komunikát zároveň naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu
ponuku (zverejnenie auditextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť
službu (hru o cenu za odplatu). V dôsledku uvedeného bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol
komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. je kompetentná dohliadať
na to, či žalobca plní svoju povinnosť zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný, za ktorý označila
taký telenákup, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude prezentovať ponúkanú službu alebo tovar
tak, aby poskytnutie nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich
informácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú predstavu, najmä o ich vlastnostiach, kvalitách,
použití, účinkoch, charakteristike a význame pre recipienta.

6. Žalobca v priebehu správneho konania uviedol, že jediná správna odpoveď na zadanie bolo číslo
120, pričom pre jeho správne vyriešenie bolo potrebné v zadaní identifikovať nasledovné hodnoty čísel
a znakov, ktoré sa v ňom vyskytli :
- číslo 6 má hodnotu 6
- znamienko mínus (-) je rímska číslica I, ktorá má hodnotu 1
- číslo 3 má hodnotu 3
- znamienko krát (x) je rímska číslica X, ktorá má hodnotu 10
- číslo 4 má hodnotu 4
- číslo 23 nie je číslo, lebo číslica 2 a 3 nie sú v jednej rovine, preto sú vo výpočte zohľadnené ako číslo
2, ktoré má hodnotu 2 a číslo 3, ktoré má hodnotu 3
- číslo 9 má hodnotu 9
- digitálne číslo 3 má hodnotu čísel 1, 3, 7
- číslo 5 má hodnotu 5
- číslo 2 má hodnotu 2
- digitálne číslo 9 má hodnotu čísel 1, 3, 4, 5, 7, 9
- znamienko rovná sa (=) sa skladá z rímskej číslice 1, 1, 2 a má hodnotu 1, 1 a 2.

7. Niektoré znamienka alebo čísla sa podľa žalobcu nepočítali do správnej odpovede a to :
- znamienka plus (+) ani po natočení nevytvárajú znak X, preto nie sú pokladané za rímske číslice 10
a teda nie sú započítané do výsledku
- znaky zátvorky nie sú v tvare písmena C, aby boli zarátané do výsledku ako rímske čísla 100
- číslo 23 sa nezapočítavalo do správnej odpovede, pretože číslice 2 a 3 nie sú v jednej línii
- nezapočítavalo sa ani znamienko otáznik (?).

8. Žalovaná dospela k záveru, že zadanie úlohy neobsahovalo úplné a presné inštrukcie o spôsobe jej
riešenia, keďže divákom neboli poskytnuté informácie, ktoré by umožnili určiť, ktoré znaky v zadaní majú
mať pripísanú číselnú hodnotu a aká má byť táto číselná hodnota a ktoré naopak číselnú hodnotu nemajú
mať pripísanú, čím bolo divákom znemožnené dopracovať sa k riešeniu, ktoré žalobca prezentoval
ako správne. Spôsob pripisovania hodnoty niektorým znakom zo strany žalobcu je podľa žalovanej
netransparentný a bez logických a matematických súvislostí. Pri absencii relevantných údajov pre
vyriešenie zadania je zrejmé, že recipienti nemajú možnosť dopracovať sa k správnemu výsledku
postupom, aký prezentoval žalobca vo vysielaní ako správny, teda spočítavaním, ale jedine uhádnutím
správneho výsledku. K takémuto postupu však neboli vyzývaní a počas celej hry v nich bola vytváraná
ilúzia, že úlohu je na základe poskytnutých informácií možné vyriešiť spočítavaním.

9. Žalovaná označila za irelevantné, či žalobca uplatňuje vymyslené pravidlá vo všetkých komunikátoch
obdobného charakteru alebo len v niektorých, keďže divákom neposkytuje informácie, ktoré by im
umožnili určiť, aké sú pravidlá pripisovania hodnôt jednotlivým znakom a číslam, ktoré si žalobca
vymyslel.



10. Žalovaná uzavrela, že o čestný telenákup nepôjde, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak,
aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy mali zohľadniť, čím sa pre nich
stáva neriešiteľnou pri postupe podľa zadania prezentovaného žalobcom počas vysielania predmetného
komunikátu. Z toho podľa žalovanej vyplýva, že žalobca nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol
čestný a za to mu uložil ako za prvé porušenie povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000
Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

II.
Konanie pred krajským súdom

11. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na krajský súd Bratislava (ďalej
len „krajský súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe
namietal, že žalovaná už v minulosti niekoľkokrát posudzovala rovnaké alebo obdobné programy ako
je program Eurovýhra a nikdy nedošla k záveru, že takéto vysielania sú v rozpore s § 32 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa žalobcu nie je možné, aby žalovaná v dôsledku rozhodnutia Súdneho
dvora vo veci C-195/06 zmenila svoj názor na takéto programy a začala ich posudzovať odlišne, en
block ako telenákupné programy. Predmetné rozhodnutie Súdneho dvora nie je podľa názoru žalobcu
možné aplikovať, pokiaľ nedôjde k zmene národnej legislatívy.

12. Žalobca tvrdil, že odvysielaním komunikátu Eurovýhra nenaplnil definíciu telenákupu podľa § 32
ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Namietal ďalej, že žalovaná nie je oprávnená skúmať, či sú výpočty
v relácii Eurovýhra uvedené správne, nakoľko jej kompetenciou je vysielanie a retransmisia. Tvrdil,
že výsledok, ktorý v relácii uviedol, je správny a je povinnosťou žalovanej, aby preukázala porušenie
nejakej povinnosti. To, že žalovaná uviedla dva matematické výpočty, ešte neznamená, že uvažovala o
všetkých možnostiach, ktorými je možné dôjsť k správnemu výsledku. To však podľa žalobcu nespadá
pod preskúmanie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000
Z.z.

13. Podľa žalobcu je program Eurovýhra vedomostnou súťažou, pri ktorej tvorbe a riešení vedomostných
úloh sa používajú pravidlá logiky s tým, že sa dostatočne upresní recipientom, akým spôsobom majú
úlohu riešiť a títo vedia, že jej vyriešenie je možné na základe nejakého logického uvažovania. Argument
žalovanej, že program neobsahoval úplné a presné inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy podľa
žalobcu absolútne neobstoja. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že si vyžaduje
zvlášť logické uvažovanie, ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. O nečestnosť vedomostnej súťaže
by podľa jeho mienky išlo jedine vtedy, ak by k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať
prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie.

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, navrhla žalobu zamietnuť a poukázala na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý skúmal zákonnosť právneho posúdenia
komunikátov rovnakého typu a vyslovil názor, že komunikáty poskytujúce hru o cenu je v súlade
s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C - 195/06 potrebné považovať za telenákup (sp. zn.
3Sž/22/2013 zo dňa 7.10.2014, 3Sž/14/2014 zo dňa 24.2.2015, 6Sž/10/2014 zo dňa 25.2.2015,
8Sž/6/2014 zo dňa 26.2.2015).

15. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 5.6.2018 rozsudok, ktorým
žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

16. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že na posúdenie naplnenia zákonných podmienok
pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu so
všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Divákom
bola ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so
zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu.

17. S poukázaním na výklad úniového práva v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 195/06 krajský
súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka
divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra a to priamou voľbou audiotexových



čísel, teda za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré ustanovenia Smernice 97/36/ES zo dňa 30.6.1997
priznávajú pojmu teleshopping. To všetko za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť predstavuje
skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto
hry v rámci celej relácie aj z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k
výsledkom očakávaným od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.

18. Krajský súd ďalej uviedol, že priama ponuka pre verejnosť v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000
Z.z. odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, ktoré spotrebiteľ
nakupuje neskôr, keď sa obráti na príslušnú distribučnú sieť, zatiaľ čo telenákup sa neobmedzuje len na
reklamný oznam, pretože zabezpečuje propagáciu i samotný predaj tovaru či služby.

19. Účelom odvysielaného komunikátu bolo podľa krajského súdu osloviť čo najväčšie množstvo
recipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje za svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu
zavolaním na audiotexové telefónne číslo uvádzané na obrazovke. Predmetný komunikát preto naplnil
definíciu telenákupu, nakoľko obsahuje priamu ponuku a to zverejnením audiotexového čísla a výzvy
na zavolanie vysielané s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol
žalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.
308/2000 Z.z.

20. Krajský súd v zhode so žalovanou konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a
správne, keďže neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa
recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Nejde podľa jeho názoru o čestný
telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje,
ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná.

21. Krajský súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na
vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa názoru súdu vyplýva z § 5 ods. 1 písm. g/ v spojení s §
67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Krajský súd tiež poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu v obdobných prípadoch, na ktoré poukázala žalovaná vo vyjadrení k žalobe.

III.
Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného

22. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
žalovanej na ďalšie konanie.

23. Sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe, že predmetný komunikát - Eurovýhra nie je
telenákupom, ale vedomostnou súťažou, v ktorej možnosť získania ceny závisí na preukázaní vedomostí
a zručností účastníka. Pravidlá sú verejne dostupné na internetovej stránke sťažovateľa a každý účastník
súťaže je s nimi riadne oboznámený a svojou účasťou v súťaži vyjadruje súhlas s ich znením a ich
záväznosťou. Poukázal na to, že na správne vyriešenie úlohy je potrebné využiť matematické ako aj
logické zručnosti, čo je podľa neho zrejmé aj z výpočtu predmetnej úlohy, ktorý bol poskytnutý žalovanej
a s ktorým sa oboznámil i krajský súd.

24. Sťažovateľ znova tvrdil, že žalovaná v minulosti niekoľkokrát posudzovala rovnaké alebo obdobné
programy ako je program Eurovýhra a nikdy nedošla k záveru, že takéto vysielania sú v rozpore s §
32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa jeho názoru nie je možné, aby žalovaná v dôsledku
rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C - 195/06 zmenila svoj názor na takéto programy a začala ich
posudzovať ako telenákupné programy. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora sa podľa sťažovateľa
vzťahuje na iný typ programov a preto ho nie je možné v danej veci aplikovať.

25. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd správne použitú právnu normu nesprávne aplikoval na
posudzovaný prípad, keď nezohľadnil pravidlá komunikátu, jeho skutočný obsah, ale iba prevzal
argumentáciu žalovanej a vzal za svoj jej nesprávny právny názor.



26. Sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti tiež namietal, že mu bola postupom krajského súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože krajský súd žiadnym relevantným spôsobom neodpovedal na
námietky sťažovateľa prednesené v žalobe, ktorými namietal posúdenie komunikátu ako telenákupu.

27. Sťažovateľ zotrval aj na tom, že do pôsobnosti žalovanej nespadá kontrola správnosti výpočtov
vo vedomostných súťažiach a preto došlo k prekročeniu jej právomoci vyplývajúcej zo zákona č.
308/2000 Z.z. Podľa jeho názoru skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že vyžaduje
zvlášť logické uvažovanie, ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. Keďže si sťažovateľ vie logicky
zdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou úvahou ako je základná matematika,
nemôže byť nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku dopracovať, keďže sa jedná o
vedomostnú súťaž, ktorá vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili.
28. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom zrekapitulovala svoju argumentáciu uvedenú
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i v písomnom vyjadrení k žalobe a poukázala na to, že krajský
súd svoje závery riadne a zrozumiteľne zdôvodnil.

IV.
Právne závery kasačného súdu

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)
preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa §
461 S.s.p. zamietol.

30. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s podrobným a pre jeho preskúmanie dostatočným
odôvodnením rozsudku krajského súdu, preto naň odkazuje a aby zbytočne neopakoval detaily
skutkového stavu a argumentáciu krajského súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a
uvedie svoje doplňujúce závery.

31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či komunikát
s názvom Eurovýhra odvysielaný sťažovateľom na programovej službe RING TV dňa 10.11.2013
vzhľadom na svoju povahu a zaznamenaný priebeh naplnil znaky telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona
č. 308/2000 Z.z. a či sťažovateľ spôsobom zadania úlohy obsiahnutej v predmetnom komunikáte
porušil povinnosť zabezpečiť, aby bol telenákup čestný. Sťažovateľ tiež namietal nesprávnosť a
neodôvodnenosť aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C - 195/06 na prejednávaný prípad a
tiež zmenu v rozhodovacej praxi žalovanej, ktorá podľa sťažovateľa posudzovala v minulosti obdobné
prípady a nikdy nedošla k záveru o porušení § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.

32. Kasačný súd považuje najprv za potrebné skonštatovať, že ostatná námietka sťažovateľa o akomsi
vybočení z rozhodovacej praxe, ktorú sťažovateľ ničím nedokumentoval, je v rozpore s realitou. Žalovaná
správne upozornila na to, že v uplynulých rokoch sa viackrát zaoberala odvysielanými komunikátmi
obdobného charakteru, pričom ich posudzovala aj so zreteľom na spomenuté rozhodnutie Súdneho
dvora C - 195/06 a došla k záveru, že takéto komunikáty sa považujú za telenákup porušujúci pravidlá
čestnosti. Rozhodnutia žalovanej boli preskúmané i Najvyšším súdom, ktorý napríklad v rozhodnutí vo
veci sp. zn. 3Sž/14/2014 poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobných veciach,
pričom konštatoval :
„Vo vzťahu k charakteru sporných komunikátov najvyšší súd konštatuje, že už viac krát v
obdobných veciach judikoval (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž/22/2013
zo dňa 6. mája 2014, č. k. 4 Sž/7/2014 zo dňa 7. októbra 2014), že komunikáty podobného
typu svojím charakterom napĺňajú podľa úniového práva i zákona č. 308/2000 Z.z. definíciu telenákupu.
Podľa smernice Rady 89/552/EHS 
zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov
alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho
vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto
smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť
za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov.
Aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých
ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských
štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych
mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk
pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku,
práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej
republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 Z.z. 
Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo
potrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi
zložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá
možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou
sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku
SD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v
ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná
výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované
ustanovenia smernice 97/36/ES zo
dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť,
predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou,
významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo
vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.
Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup
(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné
odvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie
§ 32 ods. 2 zákona
č. 308/2000 Z.z. napĺňajú
odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.
Televízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce
nízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s
jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný
telefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho
investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa
pre diváka.
Podľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné
posúdiť predmetné komunikáty ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu
ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní
televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve
pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.
Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom
telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje tým, že ho presvedčí o
ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a
dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.
Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie
len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.
Tieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť
priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné nato, aby sa s ním
mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku - matematický príklad,
čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej
služby divákovi.“

33. Senát kasačného súdu je toho názoru, že citované právne posúdenie obdobného komunikátu ako
telenákupu je v plnom rozsahu aplikovateľné i na prejednávaný prípad, stotožňuje sa s týmto posúdením



a poukazuje naň ako na ustálenú judikatúru. Aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že
sa touto judikatúrou riadil.

34. S ohľadom na skutkové zistenia popísané žalovanou v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
je teda zrejmé, že jediným účelom komunikátu, ktorý vyrába sám sťažovateľ, je poskytnutie služby -
priamej možnosti zúčastniť sa hry o cenu, ktorá predstavuje celý obsah komunikátu. Získanie odplaty
za zatelefonovanie divákov na audiotexové číslo so zvýšenou sadzbou počas vysielania komunikátu
je hlavným ekonomickým cieľom vysielania. Ide o reklame podobnú činnosť, ktorá tvorí s ohľadom na
frekvenciu a trvanie týchto komunikátov významnú časť celkového vysielacieho času sťažovateľa na
programovej službe RING TV.

35. K námietkam týkajúcim sa aplikovateľnosti rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C- 195/06 kasačný
súd môže len doplniť, že toto rozhodnutie je právne záväzným výkladom smernice o audiovizuálnych
mediálnych službách, ktorá je implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.
308/2000 Z.z. Vzhľadom na podobnosť skutkových a právnych otázok, ktoré Súdny dvor posudzoval,
s prejednávaným prípadom sťažovateľa, bolo povinnosťou žalovanej vziať toto rozhodnutie Súdneho
dvora do úvahy v súvislosti s interpretáciou pojmu telenákup a jeho aplikáciou na sťažovateľov
komunikát.

36. Pokiaľ ide o otázku čestnosti odvysielaného komunikátu, ktorú je sťažovateľ ako vysielateľ
telenákupu povinný zabezpečiť, žalovaná v rámci svojej diskrečnej právomoci definovala právne
neurčitý pojem čestnosti tak, že čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude
teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných,
neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú
predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre
recipienta.

37. Takýmto nastavením kritérií čestnosti pri rozhodovaní žalovaná podľa názoru kasačného súdu nijako
nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 308/2000 Z.z. a preto kasačný súd nemá dôvod
do posúdenia tejto otázky zasahovať (§ 27 ods. 2 S.s.p.).

38. Kasačný súd súhlasí so závermi krajského súdu, ktorý sa stotožnil so žalovaným v tom, že
zadanie úlohy, ktoré znelo spočítať všetky čísla na obrázku, neobsahovalo úplné a presné inštrukcie o
spôsobe riešenia úlohy. Je zrejmé, že nešlo o vedomostnú súťaž, pretože od recipientov sa neočakávali
vedomosti ani znalosti z logiky či matematiky. Divák podľa zadaných inštrukcií nemohol vedieť, ktoré
znaky a symboly uvedené v zadaní majú mať pri riešení úlohy číselnú hodnotu a ako má k tejto hodnote
dospieť a naopak ktoré znaky či čísla nemajú mať pri riešení číselnú hodnotu. Kasačný súd je rovnako
toho názoru, že spôsob pripisovania hodnoty niektorým znakom a číslam uvedeným na obrázku, najmä
číslu 23 (kde čísla 2 a 3 nie sú v jednej rovine), digitálnym číslam 3 a 9, znamienku plus (+) či rovná
sa (=), postráda logické a matematické zdôvodnenie, pričom postupy, ktoré sťažovateľ prezentoval ako
správne, je nutné považovať za svojvoľné, netransparentné a zavádzajúce, v dôsledku čoho bola zadaná
úloha pre diváka prakticky neriešiteľná.

39. Kasačný súd sa stotožnil s krajským súdom i vo vzťahu k namietanému nedostatku právomoci
žalovanej na konanie vo veci a je toho názoru, že žalovaná neposudzovala správnosť matematického
výpočtu zadanej úlohy, ale férovosť a transparentnosť pri stanovení inštrukcií pre jej riešenie, ktoré
determinujú splnenie požiadavky čestnosti odvysielaného telenákupného komunikátu. V zmysle svojich
zákonných kompetencií teda vykonala dohľad nad dodržaním povinnosti sťažovateľa stanovenej
zákonom a s ohľadom na zistenie jej porušenia vyvodila voči sťažovateľovi deliktuálnu zodpovednosť
(§ 5 ods. 1 písm. g/, § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.).

40. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd posúdil vec po právnej stránke
správne, keď vyhodnotil ako zákonné rozhodnutie a postup žalovanej, ktorá kvalifikovala odvysielanie
komunikátu ako správny delikt a za prvé porušenie povinnosti podľa § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.
uložila sťažovateľovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Preto postupoval kasačný súd podľa
§ 461 S.s.p. a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.



41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.