{"guid": "19b714f8-20f8-4484-a047-83e8cc39ae50:da2e15e1-9973-4aaa-9235-5ed9d0bdd153", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1", "spisova_znacka": "1Asan/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/9/2019 z 25. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2020, sp. zn. 1Asan/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1", "identifikacne_cislo": "1014201314", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da2e15e1-9973-4aaa-9235-5ed9d0bdd153", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/9/2019\n1014201314\n25. 02. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:1014201314.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu ( v\nkonaní sťažovateľ) : INTERACTIV.ME, s. r. o., Pekná cesta 6, Bratislava, IČO: 36 292 052, zastúpený:\nAdvokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému :\nRada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/167/2014-39 zo dňa 5. júna 2018, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánom verejnej správy\n1. Žalovaná v správnom konaní začatom dňa 28.1.2014 vydala dňa 8.4.2014 rozhodnutie č. RL/020/2014\n(ďalej aj „rozhodnutie žalovanej“), ktorým uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) sankciu - upozornenie na porušenie zákona, za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zabezpečiť, aby bol vysielaný\ntelenákup čestný, tým, že v programovej službe RING TV bol dňa 10.11.2013 o cca 5,00 odvysielaný\nkomunikát s názvom Eurovýhra, ktorý napĺňal definíciu telenákupu, pričom neobsahoval úplné a presné\ninštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy.\n2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla podrobný prepis (popis) naživo odvysielaného\nkomunikátu, v ktorom mali telefonujúci diváci uviesť odpoveď na zadanú úlohu, pričom boli vyzývaní,\naby spočítali všetky čísla na obrázku:\n3. V správnom konaní žalovaná posudzovala, či predmetný komunikát bol čestný, nakoľko výsledok\nzverejnený žalobcom ako správny nebolo možné dosiahnuť sčítaním čísel uvedených v zadaní a to ani\npo zohľadnení, že súčasťou zadania môžu byť aj číslice iných číselných sústav.\n4. Žalovaná posúdila komunikát vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-195/06 zo dňa 24.05.2007\nvo veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), ktorý\ninterpretuje ustanovenia smernice Rady č. 89/552/EHS o koordinácii niektorých ustanovení upravených\n\nzákonom, nariadením alebo správnym aktom v členských štátoch týkajúcich sa prevádzkovania\ntelevízneho vysielania, v znení smernice č. 97/36/ES, ktoré boli implementované aj do zákona č.\n308/2000 Z.z. Konštatovala, že komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko\nbol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo\nvyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Bol odvysielaný za odplatu, ktorú\núčastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas\nvysielania komunikátu. Komunikát zároveň naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu\nponuku (zverejnenie auditextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť\nslužbu (hru o cenu za odplatu). V dôsledku uvedeného bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol\nkomunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\n5. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. je kompetentná dohliadať\nna to, či žalobca plní svoju povinnosť zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný, za ktorý označila\ntaký telenákup, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude prezentovať ponúkanú službu alebo tovar\ntak, aby poskytnutie nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich\ninformácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú predstavu, najmä o ich vlastnostiach, kvalitách,\npoužití, účinkoch, charakteristike a význame pre recipienta.\n6. Žalobca v priebehu správneho konania uviedol, že jediná správna odpoveď na zadanie bolo číslo\n120, pričom pre jeho správne vyriešenie bolo potrebné v zadaní identifikovať nasledovné hodnoty čísel\na znakov, ktoré sa v ňom vyskytli :\n- číslo 6 má hodnotu 6\n- znamienko mínus (-) je rímska číslica I, ktorá má hodnotu 1\n- číslo 3 má hodnotu 3\n- znamienko krát (x) je rímska číslica X, ktorá má hodnotu 10\n- číslo 4 má hodnotu 4\n- číslo 23 nie je číslo, lebo číslica 2 a 3 nie sú v jednej rovine, preto sú vo výpočte zohľadnené ako číslo\n2, ktoré má hodnotu 2 a číslo 3, ktoré má hodnotu 3\n- číslo 9 má hodnotu 9\n- digitálne číslo 3 má hodnotu čísel 1, 3, 7\n- číslo 5 má hodnotu 5\n- číslo 2 má hodnotu 2\n- digitálne číslo 9 má hodnotu čísel 1, 3, 4, 5, 7, 9\n- znamienko rovná sa (=) sa skladá z rímskej číslice 1, 1, 2 a má hodnotu 1, 1 a 2.\n7. Niektoré znamienka alebo čísla sa podľa žalobcu nepočítali do správnej odpovede a to :\n- znamienka plus (+) ani po natočení nevytvárajú znak X, preto nie sú pokladané za rímske číslice 10\na teda nie sú započítané do výsledku\n- znaky zátvorky nie sú v tvare písmena C, aby boli zarátané do výsledku ako rímske čísla 100\n- číslo 23 sa nezapočítavalo do správnej odpovede, pretože číslice 2 a 3 nie sú v jednej línii\n- nezapočítavalo sa ani znamienko otáznik (?).\n8. Žalovaná dospela k záveru, že zadanie úlohy neobsahovalo úplné a presné inštrukcie o spôsobe jej\nriešenia, keďže divákom neboli poskytnuté informácie, ktoré by umožnili určiť, ktoré znaky v zadaní majú\nmať pripísanú číselnú hodnotu a aká má byť táto číselná hodnota a ktoré naopak číselnú hodnotu nemajú\nmať pripísanú, čím bolo divákom znemožnené dopracovať sa k riešeniu, ktoré žalobca prezentoval\nako správne. Spôsob pripisovania hodnoty niektorým znakom zo strany žalobcu je podľa žalovanej\nnetransparentný a bez logických a matematických súvislostí. Pri absencii relevantných údajov pre\nvyriešenie zadania je zrejmé, že recipienti nemajú možnosť dopracovať sa k správnemu výsledku\npostupom, aký prezentoval žalobca vo vysielaní ako správny, teda spočítavaním, ale jedine uhádnutím\nsprávneho výsledku. K takémuto postupu však neboli vyzývaní a počas celej hry v nich bola vytváraná\nilúzia, že úlohu je na základe poskytnutých informácií možné vyriešiť spočítavaním.\n9. Žalovaná označila za irelevantné, či žalobca uplatňuje vymyslené pravidlá vo všetkých komunikátoch\nobdobného charakteru alebo len v niektorých, keďže divákom neposkytuje informácie, ktoré by im\numožnili určiť, aké sú pravidlá pripisovania hodnôt jednotlivým znakom a číslam, ktoré si žalobca\nvymyslel.\n\n10. Žalovaná uzavrela, že o čestný telenákup nepôjde, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak,\naby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy mali zohľadniť, čím sa pre nich\nstáva neriešiteľnou pri postupe podľa zadania prezentovaného žalobcom počas vysielania predmetného\nkomunikátu. Z toho podľa žalovanej vyplýva, že žalobca nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol\nčestný a za to mu uložil ako za prvé porušenie povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n11. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na krajský súd Bratislava (ďalej\nlen „krajský súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe\nnamietal, že žalovaná už v minulosti niekoľkokrát posudzovala rovnaké alebo obdobné programy ako\nje program Eurovýhra a nikdy nedošla k záveru, že takéto vysielania sú v rozpore s § 32 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa žalobcu nie je možné, aby žalovaná v dôsledku rozhodnutia Súdneho\ndvora vo veci C-195/06 zmenila svoj názor na takéto programy a začala ich posudzovať odlišne, en\nblock ako telenákupné programy. Predmetné rozhodnutie Súdneho dvora nie je podľa názoru žalobcu\nmožné aplikovať, pokiaľ nedôjde k zmene národnej legislatívy.\n12. Žalobca tvrdil, že odvysielaním komunikátu Eurovýhra nenaplnil definíciu telenákupu podľa § 32\nods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Namietal ďalej, že žalovaná nie je oprávnená skúmať, či sú výpočty\nv relácii Eurovýhra uvedené správne, nakoľko jej kompetenciou je vysielanie a retransmisia. Tvrdil,\nže výsledok, ktorý v relácii uviedol, je správny a je povinnosťou žalovanej, aby preukázala porušenie\nnejakej povinnosti. To, že žalovaná uviedla dva matematické výpočty, ešte neznamená, že uvažovala o\nvšetkých možnostiach, ktorými je možné dôjsť k správnemu výsledku. To však podľa žalobcu nespadá\npod preskúmanie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z.\n13. Podľa žalobcu je program Eurovýhra vedomostnou súťažou, pri ktorej tvorbe a riešení vedomostných\núloh sa používajú pravidlá logiky s tým, že sa dostatočne upresní recipientom, akým spôsobom majú\núlohu riešiť a títo vedia, že jej vyriešenie je možné na základe nejakého logického uvažovania. Argument\nžalovanej, že program neobsahoval úplné a presné inštrukcie o spôsobe riešenia zadanej úlohy podľa\nžalobcu absolútne neobstoja. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že si vyžaduje\nzvlášť logické uvažovanie, ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. O nečestnosť vedomostnej súťaže\nby podľa jeho mienky išlo jedine vtedy, ak by k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať\nprostredníctvom žiadnej matematickej formulácie.\n14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v\nodôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, navrhla žalobu zamietnuť a poukázala na viaceré\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý skúmal zákonnosť právneho posúdenia\nkomunikátov rovnakého typu a vyslovil názor, že komunikáty poskytujúce hru o cenu je v súlade\ns rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C - 195/06 potrebné považovať za telenákup (sp. zn.\n3Sž/22/2013 zo dňa 7.10.2014, 3Sž/14/2014 zo dňa 24.2.2015, 6Sž/10/2014 zo dňa 25.2.2015,\n8Sž/6/2014 zo dňa 26.2.2015).\n15. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 5.6.2018 rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n16. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že na posúdenie naplnenia zákonných podmienok\npojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu so\nvšetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Divákom\nbola ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so\nzvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu.\n17. S poukázaním na výklad úniového práva v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 195/06 krajský\nsúd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka\ndivákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra a to priamou voľbou audiotexových\n\nčísel, teda za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré ustanovenia Smernice 97/36/ES zo dňa 30.6.1997\npriznávajú pojmu teleshopping. To všetko za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť predstavuje\nskutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto\nhry v rámci celej relácie aj z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k\nvýsledkom očakávaným od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.\n18. Krajský súd ďalej uviedol, že priama ponuka pre verejnosť v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ.z. odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, ktoré spotrebiteľ\nnakupuje neskôr, keď sa obráti na príslušnú distribučnú sieť, zatiaľ čo telenákup sa neobmedzuje len na\nreklamný oznam, pretože zabezpečuje propagáciu i samotný predaj tovaru či služby.\n19. Účelom odvysielaného komunikátu bolo podľa krajského súdu osloviť čo najväčšie množstvo\nrecipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje za svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu\nzavolaním na audiotexové telefónne číslo uvádzané na obrazovke. Predmetný komunikát preto naplnil\ndefiníciu telenákupu, nakoľko obsahuje priamu ponuku a to zverejnením audiotexového čísla a výzvy\nna zavolanie vysielané s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol\nžalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z.\n20. Krajský súd v zhode so žalovanou konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a\nsprávne, keďže neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa\nrecipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Nejde podľa jeho názoru o čestný\ntelenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje,\nktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná.\n21. Krajský súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na\nvydanie napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa názoru súdu vyplýva z § 5 ods. 1 písm. g/ v spojení s §\n67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Krajský súd tiež poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho\nsúdu v obdobných prípadoch, na ktoré poukázala žalovaná vo vyjadrení k žalobe.\nIII.\nKasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného\n22. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), namietajúc\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť\nžalovanej na ďalšie konanie.\n23. Sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe, že predmetný komunikát - Eurovýhra nie je\ntelenákupom, ale vedomostnou súťažou, v ktorej možnosť získania ceny závisí na preukázaní vedomostí\na zručností účastníka. Pravidlá sú verejne dostupné na internetovej stránke sťažovateľa a každý účastník\nsúťaže je s nimi riadne oboznámený a svojou účasťou v súťaži vyjadruje súhlas s ich znením a ich\nzáväznosťou. Poukázal na to, že na správne vyriešenie úlohy je potrebné využiť matematické ako aj\nlogické zručnosti, čo je podľa neho zrejmé aj z výpočtu predmetnej úlohy, ktorý bol poskytnutý žalovanej\na s ktorým sa oboznámil i krajský súd.\n24. Sťažovateľ znova tvrdil, že žalovaná v minulosti niekoľkokrát posudzovala rovnaké alebo obdobné\nprogramy ako je program Eurovýhra a nikdy nedošla k záveru, že takéto vysielania sú v rozpore s §\n32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa jeho názoru nie je možné, aby žalovaná v dôsledku\nrozhodnutia Súdneho dvora vo veci C - 195/06 zmenila svoj názor na takéto programy a začala ich\nposudzovať ako telenákupné programy. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora sa podľa sťažovateľa\nvzťahuje na iný typ programov a preto ho nie je možné v danej veci aplikovať.\n25. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd správne použitú právnu normu nesprávne aplikoval na\nposudzovaný prípad, keď nezohľadnil pravidlá komunikátu, jeho skutočný obsah, ale iba prevzal\nargumentáciu žalovanej a vzal za svoj jej nesprávny právny názor.\n\n26. Sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti tiež namietal, že mu bola postupom krajského súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom, pretože krajský súd žiadnym relevantným spôsobom neodpovedal na\nnámietky sťažovateľa prednesené v žalobe, ktorými namietal posúdenie komunikátu ako telenákupu.\n27. Sťažovateľ zotrval aj na tom, že do pôsobnosti žalovanej nespadá kontrola správnosti výpočtov\nvo vedomostných súťažiach a preto došlo k prekročeniu jej právomoci vyplývajúcej zo zákona č.\n308/2000 Z.z. Podľa jeho názoru skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že vyžaduje\nzvlášť logické uvažovanie, ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. Keďže si sťažovateľ vie logicky\nzdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou úvahou ako je základná matematika,\nnemôže byť nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku dopracovať, keďže sa jedná o\nvedomostnú súťaž, ktorá vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili.\n28. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom zrekapitulovala svoju argumentáciu uvedenú\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia i v písomnom vyjadrení k žalobe a poukázala na to, že krajský\nsúd svoje závery riadne a zrozumiteľne zdôvodnil.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)\npreskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa §\n461 S.s.p. zamietol.\n30. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s podrobným a pre jeho preskúmanie dostatočným\nodôvodnením rozsudku krajského súdu, preto naň odkazuje a aby zbytočne neopakoval detaily\nskutkového stavu a argumentáciu krajského súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a\nuvedie svoje doplňujúce závery.\n31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či komunikát\ns názvom Eurovýhra odvysielaný sťažovateľom na programovej službe RING TV dňa 10.11.2013\nvzhľadom na svoju povahu a zaznamenaný priebeh naplnil znaky telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z.z. a či sťažovateľ spôsobom zadania úlohy obsiahnutej v predmetnom komunikáte\nporušil povinnosť zabezpečiť, aby bol telenákup čestný. Sťažovateľ tiež namietal nesprávnosť a\nneodôvodnenosť aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C - 195/06 na prejednávaný prípad a\ntiež zmenu v rozhodovacej praxi žalovanej, ktorá podľa sťažovateľa posudzovala v minulosti obdobné\nprípady a nikdy nedošla k záveru o porušení § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.\n32. Kasačný súd považuje najprv za potrebné skonštatovať, že ostatná námietka sťažovateľa o akomsi\nvybočení z rozhodovacej praxe, ktorú sťažovateľ ničím nedokumentoval, je v rozpore s realitou. Žalovaná\nsprávne upozornila na to, že v uplynulých rokoch sa viackrát zaoberala odvysielanými komunikátmi\nobdobného charakteru, pričom ich posudzovala aj so zreteľom na spomenuté rozhodnutie Súdneho\ndvora C - 195/06 a došla k záveru, že takéto komunikáty sa považujú za telenákup porušujúci pravidlá\nčestnosti. Rozhodnutia žalovanej boli preskúmané i Najvyšším súdom, ktorý napríklad v rozhodnutí vo\nveci sp. zn. 3Sž/14/2014 poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobných veciach,\npričom konštatoval :\n„Vo vzťahu k charakteru sporných komunikátov najvyšší súd konštatuje, že už viac krát v\nobdobných veciach judikoval (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž/22/2013\nzo dňa 6. mája 2014, č. k. 4 Sž/7/2014 zo dňa 7. októbra 2014), že komunikáty podobného\ntypu svojím charakterom napĺňajú podľa úniového práva i zákona č. 308/2000 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='308/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> definíciu telenákupu.\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS <aspi://module='EU'&link='31989L0552'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nzo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov\nalebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho\nvysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES <aspi://\n\nmodule='EU'&link='31997L0036'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto\nsmernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť\nza odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov.\nAj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých\nustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských\nštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych\nmediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES <aspi://module='EU'&link='31997L0036'&ucin-kdni='30.12.9999'> zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk\npre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku,\npráv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='308/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo\npotrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku\nSD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v\nktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná\nvýhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované\nustanovenia smernice 97/36/ES <aspi://module='EU'&link='31997L0036'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo\ndňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť,\npredstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou,\nvýznamu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo\nvzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\nodvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie\n§ 32 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='308/2000%20Z.z.%252332'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona\nč. 308/2000 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='308/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> napĺňajú\nodvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.\nTelevízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce\nnízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s\njej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 100 €, ktorá vysoko prevyšuje jeho\ninvestíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa\npre diváka.\nPodľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné\nposúdiť predmetné komunikáty ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu\nponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní\ntelevízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve\npojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.\nReklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom\ntelenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje tým, že ho presvedčí o\nich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a\ndochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.\nTelenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie\nlen propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nTieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť\npriamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné nato, aby sa s ním\nmohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku - matematický príklad,\nčím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej\nslužby divákovi.“\n33. Senát kasačného súdu je toho názoru, že citované právne posúdenie obdobného komunikátu ako\ntelenákupu je v plnom rozsahu aplikovateľné i na prejednávaný prípad, stotožňuje sa s týmto posúdením\n\na poukazuje naň ako na ustálenú judikatúru. Aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že\nsa touto judikatúrou riadil.\n34. S ohľadom na skutkové zistenia popísané žalovanou v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nje teda zrejmé, že jediným účelom komunikátu, ktorý vyrába sám sťažovateľ, je poskytnutie služby priamej možnosti zúčastniť sa hry o cenu, ktorá predstavuje celý obsah komunikátu. Získanie odplaty\nza zatelefonovanie divákov na audiotexové číslo so zvýšenou sadzbou počas vysielania komunikátu\nje hlavným ekonomickým cieľom vysielania. Ide o reklame podobnú činnosť, ktorá tvorí s ohľadom na\nfrekvenciu a trvanie týchto komunikátov významnú časť celkového vysielacieho času sťažovateľa na\nprogramovej službe RING TV.\n35. K námietkam týkajúcim sa aplikovateľnosti rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C- 195/06 kasačný\nsúd môže len doplniť, že toto rozhodnutie je právne záväzným výkladom smernice o audiovizuálnych\nmediálnych službách, ktorá je implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.\n308/2000 Z.z. Vzhľadom na podobnosť skutkových a právnych otázok, ktoré Súdny dvor posudzoval,\ns prejednávaným prípadom sťažovateľa, bolo povinnosťou žalovanej vziať toto rozhodnutie Súdneho\ndvora do úvahy v súvislosti s interpretáciou pojmu telenákup a jeho aplikáciou na sťažovateľov\nkomunikát.\n36. Pokiaľ ide o otázku čestnosti odvysielaného komunikátu, ktorú je sťažovateľ ako vysielateľ\ntelenákupu povinný zabezpečiť, žalovaná v rámci svojej diskrečnej právomoci definovala právne\nneurčitý pojem čestnosti tak, že čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude\nteda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných,\nneúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú\npredstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre\nrecipienta.\n37. Takýmto nastavením kritérií čestnosti pri rozhodovaní žalovaná podľa názoru kasačného súdu nijako\nnevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 308/2000 Z.z. a preto kasačný súd nemá dôvod\ndo posúdenia tejto otázky zasahovať (§ 27 ods. 2 S.s.p.).\n38. Kasačný súd súhlasí so závermi krajského súdu, ktorý sa stotožnil so žalovaným v tom, že\nzadanie úlohy, ktoré znelo spočítať všetky čísla na obrázku, neobsahovalo úplné a presné inštrukcie o\nspôsobe riešenia úlohy. Je zrejmé, že nešlo o vedomostnú súťaž, pretože od recipientov sa neočakávali\nvedomosti ani znalosti z logiky či matematiky. Divák podľa zadaných inštrukcií nemohol vedieť, ktoré\nznaky a symboly uvedené v zadaní majú mať pri riešení úlohy číselnú hodnotu a ako má k tejto hodnote\ndospieť a naopak ktoré znaky či čísla nemajú mať pri riešení číselnú hodnotu. Kasačný súd je rovnako\ntoho názoru, že spôsob pripisovania hodnoty niektorým znakom a číslam uvedeným na obrázku, najmä\nčíslu 23 (kde čísla 2 a 3 nie sú v jednej rovine), digitálnym číslam 3 a 9, znamienku plus (+) či rovná\nsa (=), postráda logické a matematické zdôvodnenie, pričom postupy, ktoré sťažovateľ prezentoval ako\nsprávne, je nutné považovať za svojvoľné, netransparentné a zavádzajúce, v dôsledku čoho bola zadaná\núloha pre diváka prakticky neriešiteľná.\n39. Kasačný súd sa stotožnil s krajským súdom i vo vzťahu k namietanému nedostatku právomoci\nžalovanej na konanie vo veci a je toho názoru, že žalovaná neposudzovala správnosť matematického\nvýpočtu zadanej úlohy, ale férovosť a transparentnosť pri stanovení inštrukcií pre jej riešenie, ktoré\ndeterminujú splnenie požiadavky čestnosti odvysielaného telenákupného komunikátu. V zmysle svojich\nzákonných kompetencií teda vykonala dohľad nad dodržaním povinnosti sťažovateľa stanovenej\nzákonom a s ohľadom na zistenie jej porušenia vyvodila voči sťažovateľovi deliktuálnu zodpovednosť\n(§ 5 ods. 1 písm. g/, § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.).\n40. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd posúdil vec po právnej stránke\nsprávne, keď vyhodnotil ako zákonné rozhodnutie a postup žalovanej, ktorá kvalifikovala odvysielanie\nkomunikátu ako správny delikt a za prvé porušenie povinnosti podľa § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.\nuložila sťažovateľovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Preto postupoval kasačný súd podľa\n§ 461 S.s.p. a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n\n41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/167/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}