{"guid": "49a7618c-6a9b-49d8-be7b-ee743bed31dc:bb121275-d56c-42df-b4e2-cdab039d71f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1", "spisova_znacka": "1Sžk/16/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/16/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 1Sžk/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1", "identifikacne_cislo": "1014200814", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb121275-d56c-42df-b4e2-cdab039d71f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/16/2019\n1014200814\n28. 04. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:1014200814.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobcov (v konaní\nsťažovatelia) 1. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka,\nKlincová 35, 821 08 Bratislava, 2. Z.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX C., 3. Z.. Z. C., nar.\nXX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 4. P.. X. E., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 5. P.. P. D., nar.\nXX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 6. A.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, D.E. XX, XXX XX C., 7. Z. L., nar.\nXX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 8. Z.. G. H.G., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., žalobcovia 3.\naž 8. zastúpení JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava proti žalovanému :\nOkresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti : 1. VI GROUP Rača, spol. s r. o.,\nRoľnícka 157, 831 07 Bratislava, 2. A. E., D. X, XXX XX C., 3. O. E., D. X, XXX XX C., 4. Račianska\nteplárenská a. s., Hečkova 5, 831 51 Bratislava o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/102/2014-104 zo dňa 25. októbra 2018, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. V územnom konaní začatom na základe návrhu žiadateľa VI GROUP Rača, spol. s r. o.,\nRoľnícka 157, Bratislava (ďalej aj „žiadateľ\") vydala Mestská časť Bratislava - Rača ako vecne a\nmiestne príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad\") dňa 4.3.2011 územné rozhodnutie zn.\nSÚ-2446/2011/3050/2010PR (ďalej aj „územné rozhodnutie\") o umiestnení stavby „Polyfunkčný bytový\ndom T., V.. E. - D. na pozemkoch parc. č. 1606, 1607/3, 1509/2, 1628/6 a 1629/3 v k. ú. Q., pričom\nurčila objektovú skladbu stavby, jej popis a rozdelenie bytových jednotiek a pre umiestnenie stavby a\npre jej projektovú prípravu určila v zmysle §39a ods. 2 a súvisiacich ustanovení zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom konaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon\") a\n§ 4 vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z.z. podmienky tak zo strany stavebného úradu ako aj zo strany\ndotknutých štátnych orgánov a ďalších inštitúcií. Stavebný úrad tiež rozhodol o námietkach účastníkov\nvznesených v priebehu územného konania tak, že niektorým vyhovel a iné zamietol.\n2. Nakoľko rozhodnutie odvolacieho stavebného úradu o odvolaniach niektorých účastníkov územného\nkonania proti územnému rozhodnutiu bolo v konaní o proteste prokurátora zrušené, bolo potrebné\no podaných odvolaniach proti územnému rozhodnutiu rozhodnúť opätovne. Urobil tak Okresný úrad\n\nBratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OÚ-BA-OVBP2-2014/21781-KOL zo\ndňa 17.3.2014 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného\"), ktorý odvolania žalobcov a ďalších účastníkov\n(vlastníkov bytov v bytovom dome D. X - XX N. C.) zamietol a územné rozhodnutie potvrdil. V\nodôvodnení rozhodnutia žalovaný zdôraznil účel územného konania o umiestnení stavby a poukázal\nna to, že potvrdzujúcim stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy bol dostatočne preukázaný súlad\nnavrhovanej stavby s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou. Uviedol, že nesúhlas odvolateľov s\numiestnením navrhovanej stavby na doposiaľ nimi využívanej ploche na parkovanie motorových vozidiel\nz právneho hľadiska nemôže byť prekážkou vydaniu územného rozhodnutia na danom pozemku,\nak je preukázaný vzťah k tomuto pozemku zo strany žiadateľa. Odvolací orgán ďalej poukázal na\nodborné podklady územného rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré nepotvrdzujú obavy\nodvolateľov, resp. súhlasia s umiestnením stavby za splnenia stanovených podmienok, ktoré budú\nskúmané v ďalšej fáze povoľovacieho procesu.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd\") a navrhli rozhodnutia stavebných úradov oboch stupňov zrušiť. V žalobe\nnamietali, že :\n- Hlavné mesto SR Bratislava vydalo pre žiadateľa súhlas iba s výstavbou na parc. č. 1606 v k. ú. Q.;\n- zvýšením zastavanosti územia a jeho zaľudňovaním dôjde k výraznému zhoršeniu pohody bývania v\nuž existujúcich bytových domoch aj v navrhovanej stavbe, toto prekračuje limity negatívnych účinkov\nna životné prostredie;\n- nie sú dodržané odstupy stavieb, nebolo preukázané, že stavba nenaruší statiku existujúcich stavieb;\n- realizovaním stavby v navrhovanom rozsahu dôjde k znemožneniu prístupu motorových vozidiel po\npríjazdovej ceste ku vchodom obytných domov postavených na pozemkoch parc. č. 1627/4-8 v k. ú.\nQ., čo je v rozpore s predpismi o požiarnej ochrane, znemožňuje to riadne poskytnutie zdravotnej\nstarostlivosti a pod.;\n- navrhovaná stavba nemá zabezpečené kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie;\n- vlastníci nehnuteľností na dotknutých susedných parcelách podali na príslušný súd návrh na zriadenie\nvecného bremena, práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 1606, v dôsledku čoho mali správne\norgány konanie prerušiť;\n- zastavaním existujúceho parkoviska dôjde k odstráneniu cca 45-50 parkovacích miest určených pre\nexistujúce bytové domy;\n- umiestnenou stavbou dôjde ku znehodnoteniu všetkých bytov a nebytových priestorov v dotknutej\nlokalite, zásahu do zelených plôch, znehodnoteniu ovzdušia a pod.;\n- posúdenie dopravnej obsluhy nezohľadňovalo vstup k pozemku parc. č. 1606 zo K. ul., ale z E.\nul., pričom tento posudok bol smerodajný pri vydávaní stanoviska Mestskej časti Bratislava - Rača,\noddelenia dopravy a Krajského riaditeľstva Policajného zboru;\n- stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave bolo vydané pred\nvydaním stanoviska Mestskej časti Bratislava - Rača, oddelenia dopravy o tom, že vstup k pozemku\nparc. č. 1606 nebude z D. ul., ale zo K. ul.;\n- Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave projekt zmenený o prístupovú cestu neposudzoval v\nnadväznosti na stanovisko k výrubu drevín;\n- stavebný úrad sa nevysporiadal so zabezpečením dodržania stanovených podmienok dotknutých\norgánov ohľadom parkovania;\n- navrhovaná stavba je umiestnená v rozpore s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy,\nnakoľko prekračuje dva z ukazovateľov intenzity využitia územia a to index zastavanej plochy a koeficient\nzelene.\n4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom uviedol, že dôvody žaloby nemajú\noporu v zákone, nereflektujú základné princípy stavebného poriadku a rozdiely v jednotlivých stupňoch\npovoľovania.\n5. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 25.10.2018 rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.\n6. V odôvodnení rozsudku poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej podľa jeho názoru\nvyplýva, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa stavba priamo nerealizuje, ale vytvára sa ním len\n\nprávny základ pre neskoršie rozhodnutie o jej realizácii a preto k porušeniu práv vlastníkov dotknutých\npozemkov alebo susedných nehnuteľností nemôže reálne dôjsť. Otázka ochrany práv a oprávnených\nzáujmov týchto subjektov sa bude riešiť v samostatnom stavebnom konaní (napr. sp. zn. 10Sžo/17/2016\nzo dňa 25.10.2017, 5Sžp/3/2011, 3Sžo/18/2014).\n7. Toto právne posúdenie podľa krajského súdu žalobcovia nijako nespochybnili, len opakovane vznášali\nnámietky, ktoré boli v územnom konaní už zodpovedané, či riešené uloženými podmienkami, resp. budú\npredmetom skúmania v stavebnom konaní. Poukázal na to, že stavebný úrad pri vydávaní územného\nrozhodnutia disponoval kladnými stanoviskami dotknutých orgánov a ďalších subjektov a nimi uplatnené\npodmienky boli zahrnuté do podmienok územného rozhodnutia, pričom ich splnenie sa bude overovať\nv ďalších stupňoch povoľovacieho procesu.\n8. Krajský súd prisvedčil žalovanému, že existencia osobitného súdneho konania vo veci zriadenia\nvecného bremena, v ktorom nebolo ani vydané predbežné opatrenie, nie je dôvodom na prerušenie\núzemného konania, pretože územným rozhodnutím nedochádza k realizácii stavby a prerušením\núzemného konania by došlo k neprimeranému zásahu do práv žiadateľa.\n9. K záväznému stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy z pohľadu súladu navrhovanej stavby s\núzemným plánom a regulatívmi týkajúcimi sa intenzity využitia územia krajský súd poukázal na to, že\nodvolací orgán sa obrátil listom z 9.10.2013 na tento dotknutý orgán, pričom jeho stanovisko bolo kladné.\n10. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali\nv súlade so zákonom a vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie\nrozhodnutia, ktoré náležite odôvodnili a vysporiadali sa s odvolacími námietkami.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko žalovaného\n11. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\"),\nteda že nesprávnym procesným postupom krajského súdu bolo účastníkom konania znemožnené, aby\nuskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nNavrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n12. Nesprávny procesný postup krajského súdu videli sťažovatelia v odňatí možnosti konať pred súdom,\nktoré malo spočívať v tom, že krajský súd podľa ich názoru odignoroval niektoré námietky (žalobné\nbody) a nevysporiadal sa s nimi v rozhodnutí. Ide o námietku, že nebol vydaný súhlas Hlavného mesta\nSR Bratislavy s vykonaním stavby na všetkých pozemkoch, na ktorých majú byť stavebné objekty\numiestnené, nakoľko súhlas bol vydaný iba s výstavbou na pozemku parc. č. 1606 v k. ú. Q..\n13. Sťažovatelia ďalej namietali, že podmienky určené v stanoviskách Hlavného mesta SR Bratislavy a\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave ohľadom parkovania neboli prevzaté do územného\nrozhodnutia medzi podmienky umiestnenia stavby.\n14. Poukázali ďalej na predložený znalecký posudok č. 4/2017 spracovaný Ing. Q. Y., v ktorom znalec\nkonštatuje, že bytový dom na pozemku parc. č. 1627/8, ktorý má priamo susediť s posudzovanou\nstavbou na pozemku parc. č. 1606, je od hranice pozemku vzdialený 0,35m - 0,37 m, pričom s\ntouto medzerou sa v územnom rozhodnutí nepočítalo, keďže navrhovaný dom mal byť oddelený od\nexistujúceho bytového domu dilatáciou. Žiadateľ by preto predmetnú dilatáciu musel vykonať aj na\ncudzom pozemku, k čomu nemá súhlas jeho vlastníka. Tým došlo podľa sťažovateľov k umiestneniu\nstavby bez súhlasu vlastníka pozemku a k porušeniu § 38 Stavebného zákona.\n15. Sťažovatelia napokon vytýkali krajskému súdu, že sa nevysporiadal s ich námietkou ohľadom\nzhoršenia užívania bytov v ich vlastníctve a tým aj k zníženiu ich hodnoty a narušeniu ich vlastníckeho\npráva.\n\n16. Sťažovatelia zároveň s podaním kasačnej sťažnosti navrhli priznať kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok z dôvodu hroziacej ujmy spočívajúcej v znížení hodnoty ich nehnuteľnosti a zhoršenia kvality ich\nbývania počas realizácie stavby.\n17. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení s dôvodmi kasačnej sťažnosti nestotožnil a navrhol ju ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n18. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril i žiadateľ, ktorý navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 459 písm. e/ S.s.p. alebo ju zamietnuť podľa § 461 S.s.p. a priznať mu náhradu trov konania.\nSúhlasil s argumentáciou súdu, že sťažovateľmi namietané skutočnosti sa dotýkajú podmienok, ktorých\nsplnenie bude správny orgán preverovať v rámci stavebného konania. Zaujal názor, že rozhodnutím\no umiestnení stavby nedochádza k žiadnemu zásahu do vlastníckych práv sťažovateľov, najmä ak je\nstavba umiestnená v súlade so zákonom a platným územným plánom. Uviedol, že odchýlka v umiestnení\nbytového domu na hranici pozemku parc. č. 1606 je skutočnosťou, ktorá sa stala známou až po\nprávoplatnosti územného rozhodnutia a teda nemôže byť dôvodom na jeho zrušenie prostredníctvom\nsprávnej žaloby. Táto skutočnosť naviac podľa jeho názoru neovplyvní spôsob umiestnenia stavby,\nktorá bude umiestnená v súlade s územným rozhodnutím, t. j. na hranicu pozemku so zachovaním\ndilatácie medzi objektami, pričom umiestňovaný objekt nebude konštrukčne ani žiadnym iným spôsobom\nzasahovať do objektu na susediacej parcele.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n19.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej len\n„kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\") (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 757/2004 Z.z.\n<aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o súdoch) si osvojil záver, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 461 S.s.p. zamietol. Takto kasačný súd rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený\ntak na úradnej tabuli ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 28.04. 2020 (§ 134 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n20. Kasačný súd na úvod poznamenáva, že pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti je zásadne viazaný\njej dôvodmi (§ 439 ods. 3 písm. a/, § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.). Z tejto zásady vyplýva procesná\npovinnosť sťažovateľa s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti\nnáležite vymedziť, v čom vidí nezákonnosť v konaní alebo rozhodovaní krajského súdu (§ 440 v spojení\ns 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah, ktorý\nsťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu možno na základe námietok sťažovateľov považovať za nesprávny procesný\npostup, ktorý znemožnil sťažovateľom uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Sťažovatelia tvrdia, že Hlavné mesto SR Bratislava (ďalej aj „Hlavné mesto\") vydalo súhlas s\nvýstavbou iba na pozemku parc. č. 1606, nie však na ostatných pozemkoch, na ktorých má byť\nstavba podľa územného rozhodnutia umiestnená. Kasačný súd v zhode s krajským súdom upozorňuje,\nže s touto námietkou, ako aj s námietkou o nedostatočnosti a neaktuálnosti pôvodného súhlasného\nstanoviska Hlavného mesta, ktoré sťažovatelia uplatnili v odvolacom stavebnom konaní, sa žalovaný\nsám obrátil na Hlavné mesto a žiadal o zaujatie nového stanoviska k súladu umiestňovanej stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou. V odpovedi Hlavného mesta zo dňa 14.11.2013 (doručenej\nžalovanému dňa 19.12.2013), o ktorú sa žalovaný oprel pri rozhodovaní v odvolacom konaní (a\ns jeho postupom sa stotožnil i krajský súd), sa výslovne uvádza, že pôvodné záväzné stanovisko\nHlavného mesta zo dňa 16.10.2008 (potvrdené listom z 21.7.2009), bolo vydané v súlade s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou a príslušnými právnymi predpismi, pričom vychádzalo z právneho\nstavu platného pred nadobudnutím účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta č. 17/2011\n(účinného od 1.2.2012), ktorým bola podstatne zmenená záväzná textová časť C. Územného plánu\n\nmesta Bratislavy (vrátane tabuliek, ktoré upravujú funkčné i priestorové využitie územia a úpravy\nregulácie stabilizovaného územia). Hlavné mesto tiež v predmetnom liste konštatuje, že v prípade, ak\nby bolo vedené nové konanie vo veci umiestnenia tejto stavby, vzhľadom na § 140b ods. 3 Stavebného\nzákona by pôvodné záväzné stanovisko nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia č.\n17/2011 stratilo svoje opodstatnenie a účinnosť.\n23. K otázke vymedzenia pozemkov, na ktorých mala byť stavba umiestnená, Hlavné mesto poukázalo\nna účel stanoviska, ktoré nie je formálnym rozhodnutím a pre potreby posúdenia súladu investičného\nzámeru s územným plánom bol tento dostatočne identifikovaný pozemkom parc. č. 1606, na ktorom\nbola navrhnutá na umiestnenie stavba polyfunkčného bytového domu.\n24. Kasačný súd poznamenáva, že Hlavné mesto zaujíma v územnom konaní stanovisko k súladu\nnavrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nerozhoduje o umiestnení stavby na\nkonkrétny pozemok ani s tým nevyslovuje súhlas, ktorý by bol formálnou podmienkou pre ďalší postup\nv konaní o umiestnení stavby.\n25. V prejednávanom prípade sa Hlavné mesto vyššie uvedenými listami z obdobia rokov 2008 a 2009\nvyjadrovalo k súladu navrhnutej stavby s v tom čase platnou územnoplánovacou dokumentáciou, a to\nna základe projektu, ktorý bol predložený na posúdenie, pričom súhlasné závery Hlavného mesta boli\npotvrdené na žiadosť žalovaného aj v roku 2013. Skutočnosť, či bol v pôvodnom stanovisku investičný\nzámer identifikovaný len pozemkom parc. č. 1606 alebo aj ostatnými projektom dotknutými pozemkami,\nje právne málo významné, keďže niet pochýb o tom, k akému projektu a v akej lokalite sa Hlavné mesto\nvyjadrovalo.\n26. Fakt, že krajský súd, ktorý poukázal na žalovaným vyžiadané potvrdzujúce stanovisko zo dňa\n14.11.2013, podrobnejšie nerozviedol svoju argumentáciu k žalobnej námietke o absencii niektorých\nparcelných čísel v texte pôvodného záväzného stanoviska Hlavného mesta, nie je s ohľadom na\nmenší význam namietanej skutočnosti natoľko podstatný, že by ho bolo možné rozumne považovať\nza procesný postup, ktorý by mohol ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a porušiť tak právo\nsťažovateľov na spravodlivý proces.\n27. K ďalšiemu sťažnostnému bodu, ktorý sa týka stanovísk dotknutých orgánov, ktoré podľa\nsťažovateľov neboli prevzaté do územného rozhodnutia, kasačný súd upozorňuje na to, že krajský\nsúd sa otázkou riešenia parkovania v lokalite umiestnenej stavby zaoberal, keď konštatoval, že\nstavebný úrad určil v územnom rozhodnutí podmienky, ktorých splnenie bude preskúmané v následnom\nstavebnom konaní. Z výroku územného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad prevzal podmienky\ndotknutých orgánov, vrátane stanovísk Hlavného mesta a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave ohľadom riešenia parkovania, do celkových podmienok umiestnenia stavby. Kasačný súd\nsúhlasí s názorom krajského súdu, že splnenie podmienok týkajúcich sa parkovania je možné skúmať\naž v prípadnom ďalšom štádiu povoľovacieho procesu, ktorým je konanie o stavebnom povolení, keďže\ntáto otázka bezprostredne nesúvisí s predmetom územného konania, ktorým je predovšetkým určenie\nstavebného pozemku a umiestnenie stavby na ňom.\n28. Čo sa týka sťažnostnej námietky o nesprávnom zameraní umiestnenia stavby, ktorú sťažovatelia\nopierajú o znalecký posudok znalca Ing. Q. Y. z odboru geodézie a kartografie (č. 4/2017 zo dňa\n12.7.2017) tvrdiac, že bytový dom na pozemku parc. č. 1627/8, ktorý mal podľa územného rozhodnutia\npriamo stenou susediť s umiestnenou stavbou na pozemku parc. č. 1606, je od hranice pozemku\nvzdialený 0,35 m resp. 0,37 m, je kasačný súd toho názoru, že táto námietka nie je pre posúdenie\nzákonnosti rozsudku krajského súdu relevantná. Vzhľadom na čas vypracovania uvedeného znaleckého\nposudku a jeho predloženie až krajského súdu je zrejmé, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného\nnemohol byť tento posudok a skutočnosti z neho vyplývajúce vzaté do úvahy, pretože správny súd je\noprávnený preskúmať rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy len na základe žalobných bodov\nuplatnených v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia administratívneho rozhodnutia (§ 181 ods. 1,\n§ 183, § 134 ods. 1 S.s.p.), pričom vychádza zo skutkového stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.).\n29. Novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré nasvedčujú skutkovému omylu pri rozhodovaní správneho\norgánu, je možné uplatniť v administratívnom konaní návrhom na obnovu konania, ak sú pre to splnené\n\nzákonné podmienky ( § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov). V konaní pred správnym súdom však pre takéto skutkové novoty nie je priestor.\n30. K žalobnej námietke o zhoršení užívania bytov vo vlastníctve sťažovateľov (žalobcov) a znížení\nhodnoty bytov v súvislosti s postavením predmetnej stavby krajský súd zaujal stanovisko, že na základe\nrozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko územným rozhodnutím\nsa určuje len stavebný pozemok a stavba sa na ňom len umiestňuje, pričom realizovať ju možno len na\nzáklade právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní, ktorému územné konanie\npredchádza (bod 35 rozsudku krajského súdu). S týmto názorom (i keď judikovaným) by bolo možné\nčiastočne polemizovať, nakoľko je to práve územné rozhodnutie, ktoré určuje, kde bude projektovaná\nstavba stáť, aké bude mať proporcie a účel využitia, zatiaľ čo stavebné povolenie upravuje spôsob\nrealizácie umiestnenej stavby. Túto polemiku však sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neotvorili.\n31. Kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že medzi kritériami zákonnosti územného rozhodnutia\npodľa Stavebného zákona nenájdeme požiadavku na zachovanie hodnoty susediacich nehnuteľností,\nvrátane bytov. Hodnota nehnuteľnosti je predovšetkým subjektívnou a časovo premenlivou kategóriou.\nNemožno vylúčiť, že nové stavby vznikajúce v susedstve tých existujúcich môžu ovplyvniť komfort\nužívania, aj trhovú hodnotu susediacich nehnuteľností, a to aj negatívne, napríklad tým, že sa niektorým\nvlastníkom bytov obmedzí výhľad, zahustí sa počet obyvateľov v danom mieste, skomplikuje doprava či\niné okolnosti spojené so vznikom nových stavieb. Kritériami zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby,\nna ktoré musí stavebný úrad vziať zreteľ, sú hľadiská stanovené platným stavebným právom a najmä\naktuálnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá rozhodujúcou mierou determinuje spôsob rozvoja\na využitia daného územia a starostlivosti o životné prostredie, čím zároveň definuje verejný záujem v\ndanej oblasti. Pokiaľ sa ten nezmení, nemožno len na základe súkromných (hoci celkom pochopiteľných)\nzáujmov vlastníkov bytov očakávať zachovanie status quo a obmedzovať vlastníkov pozemkov v ich\nvyužití právne dovoleným spôsobom.\n32. Keďže na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje žiadny zo sťažnostných\nbodov kasačnej sťažnosti za opodstatnený, rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľov v kasačnom konaní im nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\n34. Kasačný súd nevidel dôvod v zmysle § 447 ods. 1 S.s.p. pre vyhovenie návrhu sťažovateľov\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože s prihliadnutím na povahu rozhodnutia o\numiestnení stavby, ktoré stavebníkov neoprávňuje k realizácii stavby, nemohla právnymi následkami\nrozsudku krajského súdu hroziť žiadna ujma.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/102/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}