{"guid": "6ffd9906-0e39-4a4b-ae6e-7ace4a286c81:a6e8c6b6-d62f-4cc6-b882-480cbefd992a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2", "spisova_znacka": "5Asan/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/20/2018 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 5Asan/20/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2", "identifikacne_cislo": "1014200501", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/297#paragraf-33", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-10", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6e8c6b6-d62f-4cc6-b882-480cbefd992a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/20/2018\n1014200501\n02. 07. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:1014200501.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nPrima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený:\nŠkubla & Partneri s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-4-1/2013 zo dňa 22. januára1.2014, konajúc o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.2S/73/2014-137 zo dňa\n28. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.2S/73/2014-137\nzo dňa 28. februára 2018 m e n í tak, že rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLVOLVS-4-1/2013 zo dňa 22. januára 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj konania pred krajským súdom.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 2S/73/2014-137\nzo dňa 28. februára 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SLV-OLVS-4-1/2013 zo dňa 22.01.2014. O trovách konania rozhodol s poukazom na §\n167 a § 168 S.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že dňa 09.05.2012 bola u žalobcu začatá kontrola\nplnenia povinností ustanovených zákonom č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z\ntrestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.z.“) za obdobie od 01.01.2009 do\n09.05.2012. Žalobca v kontrolovanom období vykonával bankové činnosti, na základe ktorých bol v\nkontrolovanom období zaradený medzi povinné osoby podľa § 5 písm. a/ tohto zákona. Kontrolou\nbolo zistené, že žalobca vo vzťahu k 11 existujúcim klientom, s ktorými uzatvoril obchodný vzťah pred\n01.01.2009, neidentifikoval konečných užívateľov výhod podľa § 10 ods. 1 písm. b/ tohto zákona v\ntermíne do 31.12.2009 ustanovenom v § 36 ods. 1 tohto zákona.\n3. Na základe výsledkov vykonanej kontroly začalo doručením upovedomenia o začatí správneho\nkonania žalobcovi dňa 10.10.2012 správne konanie vo veci uloženia pokuty. Rozhodnutím orgánu\nverejnej správy prvého stupňa - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,\nÚradu boja proti organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky Finančnej polície č. PPZ-BOK-FP-\n\nII-21-009/2012 zo dňa 09.11.2012, bola žalobcovi uložená podľa § 33 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č.\n297/2008 Z.z. pokuta vo výške 3 000,- € za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. b/\nv spojení s § 36 ods. 1 tohto zákona.\n4. Porušenie povinnosti žalobcom malo spočívať v tom, že žalobca bol v kontrolovanom období od\n01.01.2009 do 09.05.2012 zaradený medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008\nZ.z. a v zákonom ustanovenej lehote do 31.12.2009 vo vzťahu k existujúcim klientom:\n- Color Centrum SH, s.r.o., IČO: 36 526 517, Partizánska 38, Topoľčianky,\n- DEA FIN, s.r.o., IČO: 36 403 741, Hálkova 3, Žilina,\n- Doming, spol. s r.o., IČO: 31 649 971, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto,\n- ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE, s.r.o., IČO: 36 562 611, Potravinárska 6, Nitra (do 25.01.2012\nForPress, s.r.o.),\n- GEOEX, s.r.o., IČO: 31 594 212, Kukučínova 5, Banská Bystrica,\n- HERMAN STEEL, s.r.o., IČO: 36 229 954, Novozámocká 104, Nitra,\n- INOMA COMP, s.r.o., IČO: 31 612 261, Partizánska 244, Liptovský Hrádok,\n- Intech Slovakia, s.r.o., IČO: 35 698 616, Vilová 2, Bratislava - Petržalka,\n- IZOLEX BAU, s.r.o., IČO: 31 721 770, Garbiarska 16, Košice - Staré mesto,\n- J.S.T. plus, s.r.o., IČO: 36 551 961, Mudroňova 2, Topoľčany,\n- Keraming, a.s., IČO: 31 431 968, Jesenského 3839, Trenčín (ďalej aj ako „existujúci klienti“)\nnevykonal základnú starostlivosť, keď v závislosti od rizika legalizácie neidentifikoval konečného\nužívateľa výhod aj napriek tomu, že pri uvedených klientoch boli hromadne vyhodnotené riziká\nlegalizácie a financovania terorizmu podľa bodu 12.1.3 pokynu žalobcu č. POK 36/2005/ver.11 s názvom\n„Výber, akceptácia a identifikácia klienta“ a následne im bola centrálou určená stredná kategória rizika.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLVOLVS-4/2013 zo dňa 18.02.2013 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. Žalobca podal dňa 22.04.2013 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLVOLVS-4/2013 zo dňa 18.02.2013, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č.k. 5S/98/2013-43 zo dňa\n12.11.2013 tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-4/2013 zo dňa 18.02.2013 zrušil podľa § 250j\nods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie uvedeného rozhodnutia\nbolo, že žalovaný v stanovenej lehote a ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nedoručil súdu vyjadrenie k\nžalobe a ani administratívny spis ako podklad pre súdne preskúmanie napadnutých rozhodnutí oboch\nstupňov.\n7. Žalovaný na základe uvedeného rozsudku opätovne preskúmal rozkladom napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie č. PPZ-BOK-FP-II-21-009/2012 zo dňa 09.11.2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu. Nakoľko nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, napadnutým\nrozhodnutím č. SLV-OLVS-4-1/2013 zo dňa 22.01.2014 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n8. Rozsudkom č.k. 2S/73/2014-60 zo dňa 10.06.2015 krajský súd ďalšiu žalobu žalobcu o preskúmanie\nrozhodnutia č. SLV-OLVS-4-1/2013 zo dňa 22.01.2014 zamietol a žalobcovi nepriznal právo na\nnáhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Sžo/256/2015 zo dňa 19.10.2017 tak, že rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd vytkol\nnepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu z dôvodu, že sa správny súd nevyjadril k všetkým\nrelevantným žalobným námietkam, konkrétne k otázke možného zániku trestnosti predmetného skutku\nz dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty na rozhodnutie vo veci podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z..\n9. Žalobca v tejto súvislosti pred správnym súdom namietal, že orgánu verejnej správy začala\nsubjektívna lehota na uloženie sankcie žalobcovi plynúť v súlade s § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008\nZ.z. odo dňa 01.05.2012, kedy disponoval všetkými skutkovými zisteniami a nič mu nebránilo vo vydaní\nrozhodnutia.\n10. Krajský súd sa s uvedenou námietkou žalobcu v odôvodnení svojho rozsudku nestotožnil. Podľa\nsprávneho súdu je len logické, že správny orgán sa s predloženými podkladmi musí najskôr oboznámiť,\noveriť všetky tvrdenia a zistenia a predovšetkým posúdiť všetky právne významné skutočnosti z hľadiska\nich dôkaznej hodnoty a ich právnej kvalifikácie. Nemôže byť automaticky dňom zistenia porušenia\n\nprávnych predpisov považovaný ten deň, kedy správny orgán získal podklady pre rozhodnutie. V\ndeň, kedy sú správnemu orgánu predložené doklady síce môže tento nadobudnúť podozrenie, že sa\nkontrolovaný mohol dopustiť správneho deliktu, avšak samotné podozrenie nemožno stotožňovať so\nzistením porušenia ako ho predpokladá napr. aj § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.. Podľa názoru\nkrajského súdu slovné spojenie „zistiť porušenie“ treba vykladať tak, že ide o časový moment, kedy\nsprávny orgán získal vedomosť o preukázanom porušení právneho predpisu, ktoré je konkrétnym\nsprávnym deliktom. Za takýto deň z objektívneho hľadiska možno považovať deň, kedy sa správny orgán\noboznámil zo všetkými zisteniami potrebnými pre riadne posúdenie veci. Takýmto dňom podľa názoru\nsprávneho súdu bol v súdenej veci až 9.7.2012, kedy prvostupňový správny orgán informoval žalobcu\no kontrolných zisteniach a až tohto dňa možno počítať subjektívnu prekluzívnu lehotu na rozhodnutie v\nzmysle § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.\n11. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňové konanie\nzačalo dňa 10.10.2012 a vyústilo do rozhodnutia vo veci, ktoré bolo správnym orgánom vydané dňa\n09.11.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, o ktorom rozhodol žalovaný\ndňa 18.02.2013. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného žalobou na súde, ktorá bola doručená dňa\n22.04.2013. Krajský súd rozsudkom č.k. 5S/98/2013-43 zo dňa 12.11.2013 rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Krajský súd v tejto spojitosti poznamenal, že v čase vyššie uvedeného súdneho konania a\nnásledného konania správneho orgánu (žalovaného) po právoplatnosti rozsudku súdu bol platný a\núčinný Občiansky súdny poriadok, ktorý bol neskôr nahradený Správnym súdnym poriadkom. Citoval\nust. § 246d O.s.p. v zmysle ktorého, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a\niné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty\npočas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní,\npoplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a\nvyšších územných celkov. V nadväznosti na to citoval i ust. § 250j ods. 4 tretia veta O.s.p. v zmysle\nktorého, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom\nkonaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej\nveci.\n13. Krajský súd vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatoval, že od momentu podania žaloby lehoty\nurčujúce zánik zodpovednosti za správny delikt formulované v ust. § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.\nneplynuli a začali plynúť až doručením všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej\nveci. V danom prípade bol administratívny spis vrátený žalovanému dňa 27.02.2014, pričom žalovaný\nvydal žalobou napadnuté rozhodnutie nadväzujúce na rozsudok č.k. 5S/98/2013-43 zo dňa 12.11.2013\nešte pred doručením administratívneho spisu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný vydal\nrozhodnutie napadnuté žalobou v rámci zákonnej (subjektívnej prekluzívnej lehoty) určenej v ust. § 33\nods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. a námietka žalobcu o zániku jeho trestnosti bola nedôvodná.\n14. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu uplatnené v žalobe, krajský súd naďalej zotrval na svojom\npôvodnom právnom názore uvedenom v rozsudku č.k. 2S/73/2014-60 zo dňa 10.06.2015.\n15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť, v úvode ktorej popísal skutkový\nstav, priebeh kontroly a administratívneho konania. Mal za to, že rozsudok krajského súdu je nezákonný,\nkeďže v predmetnom prípade došlo k zániku zodpovednosti sťažovateľa za správne delikty, ktoré sa\nmu kladú za vinu, v dôsledku uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie v zmysle\n§ 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z., pričom uvedenú otázku a súvisiace plynutie prekluzívnych lehôt\nsprávny súd nesprávne právne posúdil. Taktiež namietal, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne\nodôvodnený a z tohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže krajský súd sa v rozsudku nevysporiadal s\nviacerými pre prípad rozhodujúcimi skutočnosťami s tým, že nezrušil napadnuté rozhodnutia napriek\nviacerým vadám a nedostatkom samotných rozhodnutí orgánov verejnej správy a administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo ich vydaniu. K argumentácii krajského súdu týkajúcej sa posúdenia plynutia\nprekluzívnej lehoty v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. uviedol, že na zachovanie prekluzívnych\nlehôt nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby prvostupňové\nrozhodnutie najneskôr v posledný deň týchto lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Ďalej poznamenal,\nže lehoty na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi/prepadnými lehotami, na plynutie\nktorých je povinný prihliadnuť orgán verejnej správy z úradnej povinnosti, t.j. ex offo, aj keď ich\n\nuplynutie nie je účastníkom konania namietané. Zdôraznil, že zmyslom prekluzívnej subjektívnej lehoty\nje prinútiť orgán verejnej správy k aktívnej činnosti - vrátane zisťovania, preukazovania zodpovednosti\nza porušenie zákona bezprostredne od okamžiku keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom\nrozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. V\npredmetnom prípade, došlo k zániku zodpovednosti sťažovateľa za správne delikty v dôsledku uplynutia\nsubjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie. Krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil, keď dospel k záveru, že subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť dňom 09.07.2012, kedy\norgán verejnej správy prvého stupňa informoval sťažovateľa o kontrolných zisteniach a až od tohto\ndátumu možno počítať subjektívnu prekluzívnu lehotu v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.,\nt.j. v deň vyhotovenia dokumentu „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“. Rovnako vec nesprávne\nprávne posúdil, keď dospel k záveru, že prekluzívne lehoty spočívali nielen počas súdneho konania\nohraničeného podaním žaloby na správny súd a nadobudnutím právoplatnosti konečného rozhodnutia\nvo veci samej, ale aj po právoplatnom skončení konania až do vrátenia spisov orgánom verejnej\nsprávy. Taktiež uviedol, že už dňa 09.05.2012 sa orgán verejnej správy dozvedel o všetkých skutkových\ninformáciách a získal všetky dokumenty a podklady, na základe ktorých následne konštatoval porušenie\nzákona. Na podporu svojej argumentácie dal do pozornosti napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22.06.2011 a sp.zn. 4Sžf/11/2010 zo dňa 18.11.2010, nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 947/09 zo dňa 17.03.2010, ako aj uznesenie rozšíreného\nsenátu Nejvyššího správniho soudu sp.zn. 7Afs/14/2011 zo dňa 18.09.2012. Sťažovateľ ďalej rozsiahlou\nargumentáciou poukazoval na to, že v zmysle § 246d O.s.p. a rovnako aj v zmysle § 71 ods. 1 S.s.p.,\nktoré prevzalo znenie § 246d O.s.p. platí, že prekluzívne lehoty pre zánik zodpovednosti za správny\ndelikt neplynú/spočívajú odo dňa podania žaloby na správnom súde do právoplatného skončenia\ndaného konania. Ďalej uviedol a rozsiahlou argumentáciou dôvodil, že ust. § 250j ods. 4 posledná\nveta O.s.p. sa vôbec vecne netýka plynutia hmotnoprávnych prekluzívnych lehôt, ale procesných lehôt\nna vydanie rozhodnutia orgánmi verejnej správy v administratívnom konaní. Mal za to, že výklad\nust. § 250j ods. 4 posledná veta O.s.p. uskutočnený krajským súdom je v priamom rozpore s ust. §\n246d O.s.p., ktorý explicitne stanovuje, že prekluzívne lehoty neplynú len počas súdneho konania, t.j.\nkrajský súd predmetným výkladom založil aj vnútornú rozpornosť O.s.p. Sťažovateľ vyslovil názor, že\nak by zákonodarca mal záujem predĺžiť spočívanie prekluzívnych lehôt až do vrátenia spisov orgánom\nverejnej správy, tak by predmetnú zmenu uskutočnil priamo v ust. § 246d O.s.p., ktorý sa zaoberá\nspočívaním prekluzívnych lehôt. S poukazom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie zo\ndňa 22.01.2014 nadobudlo právoplatnosť až dňa 30.01.2014, avšak v daný deň sťažovateľa nebolo\nmožné sankcionovať, keďže k zániku zodpovednosti sťažovateľa za predmetný správny delikt v dôsledku\nuplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008\nZ.z. došlo uplynutím dňa 04.01.2014. V ďalších bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ okrem iného\nnamietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, nezákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy pre ich nepreskúmateľnosť v časti výroku ako i odôvodnenia výšky\nuloženej pokuty.\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 22.08.2018 uviedol, že sťažovateľom citovaná\njudikatúra sa vzťahuje na odlišné prípady, kde spravidla boli podané podnety ústredných orgánov štátnej\nsprávy na prešetrenie porušenia konkrétnych ustanovení osobitných predpisov a týka sa situácií, kedy\nbolo správnemu orgánu oznámené, že sa stal určitý skutok, ktorý je v rozpore so zákonom. Uvedené\nvyplýva napr. z odlišného stanoviska sťažovateľom citovaného rozsudku sp.zn. 7Afs/14/2011. V tejto\nsúvislosti poukázal aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n8Sž/33/2011 zo dňa 30.01.2013, podľa ktorých subjektívna lehota plynie od dozvedenia sa orgánu\nverejnej správy o porušení povinnosti zo strany povinnej osoby, pričom tento okamih sa odvíja od\nukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a ukončenej kontroly môže orgán verejnej správy ustáliť\nstav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností a uložiť pokutu. Žalovaný sa nestotožnil s\ntvrdením sťažovateľa, že všetky dokumenty, z ktorých orgán verejnej správy zistil porušenie zákona\nboli v deň kontroly t.j. 09.05.2012 poskytnuté na nahliadnutie a preto sa dozvedel o porušení zákona\nv deň začatia kontroly u sťažovateľa. V ďalších bodoch žalovaný reagoval predovšetkým na námietky\nsťažovateľa týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre ich nepreskúmateľnosť v\nčasti výroku ako i odôvodnenia výšky uloženej pokuty.\n17. Sťažovateľ v podaní zo dňa 08.01.2019 ako reakcii na vyjadrenie žalovaného bližšie rozviedol svoju\nargumentáciu uvedenú v kasačnej sťažnosti a to predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu otázky začatia\nplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty s odvolávaním sa na dokumenty predložené, resp. sprístupnené\n\norgánu verejnej správy dňa 09.05.2012, ktorým dňom nadobudol vedomosť o porušení príslušných\nustanovení zákona č. 297/2008 Z.z.\n18. Žalovaný podal k tomuto vyjadreniu sťažovateľa vyjadrenie zo dňa 21.02.2019, v ktorom okrem\niného opätovne poukazoval na priebežné predkladanie dokumentov zo strany sťažovateľa s tým, že k\nich kompletnému predloženiu došlo až dňa 06.06.2012. Zároveň sa však pridržal svojho názoru, že k\nzačiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty došlo dňa 09.07.2012.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntoho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442\nods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že zruší rozhodnutie\norgánu verejnej správy (žalovaného) a vec mu vráti na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 S.s.p), s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\n20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 2S/73/2014-137 zo dňa\n28. februára 2018, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SLVOLVS-4-1/2013 zo dňa 22.01.2014, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa č. PPZ-BOK-FP-II-21-009/2012 zo dňa 09.11.2012.\n21. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach správneho trestania.\n24. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n25. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za kľúčové zaujať právny\nnázor k správnosti právneho posúdenia veci krajským súdom v súvislosti s posúdením otázky plynutia\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.,\nresp. posúdiť otázku ustálenia okamihu, v ktorom orgán verejnej správy nadobudol vedomosť o porušení\npríslušných ustanovení zákona č. 297/2008 Z.z.\n26. Podľa§ 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku\nklientovi zahŕňa\na) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie,\nb) v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod\na prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej\nštruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku,\nc) získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,\nd) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych\nobchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v\nsúlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík\nspojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu\nfinančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má\npovinná osoba k dispozícii o klientovi.\n\n27. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., povinná osoba vykoná základnú starostlivosť podľa § 10\na zvýšenú starostlivosť podľa § 12 aj vo vzťahu k existujúcim klientom v závislosti od rizika legalizácie\nalebo financovania terorizmu do 31. decembra 2009.\n28. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe\na fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do\na) 165 969,- €, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 10 ods.\n1 až 4, 6 až 11, § 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20,\nb) 99 581,- €, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 18 ods.\n1, § 19 ods. 2 až 4, § 21, § 24 ods. 1 až 4, § 30 ods. 1 a 2,\nc) do 66 387,- €, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak nie je uvedená\nv písmenách a) alebo b).\n29. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného\nroka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich\nrokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\n30. Ako už kasačný súd vyššie naznačil, za kľúčovú kasačnú námietku sťažovateľa z hľadiska\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného považoval námietku týkajúcu sa nesprávneho\nposúdenia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie-pokuty zakotvenej v § 33\nods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. V súvislosti s povahou týchto lehôt je potrebné uviesť, že lehoty\n(či doby) uvedené v citovanom ustanovení na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi\n(prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti\n(ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané. V zásade všetky právne predpisy,\nktoré zakotvujú postih za iný správny delikt stanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové\nlimitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť\nlen jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca\nfunkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania\nprotiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Obdobne pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžo/58/2016 zo dňa 31. mája 2017.\n31. Zákonodarca v právnej norme § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. ustanovuje lehotu, v ktorej\nmožno uložiť pokutu za správny delikt, a to do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná\nspravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z\nuvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre uloženie pokuty\ndo jedného roka, keď sa finančná spravodajská jednotka dozvedela o porušení zákona a objektívnu\nlehotu do piatich rokov, keď toto porušenie nastalo, ako predpoklad pre uloženie pokuty v súlade so\nzákonom. Rozhodujúcou okolnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je skutočnosť, že finančná\nspravodajská jednotka sa dozvedela o porušení zákona, pričom zákonodarca bližšie neustanovuje, ktorú\nskutočnosť treba považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona.\n32. Z uvedených dôvodov pri aplikácii citovanej právnej normy je treba vychádzať z účelu inštitútu\nlehôt. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,\nčasového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom\nreálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z\nmechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov\nv konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania\nproti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov\núčastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Vzhľadom\nna uvedené zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. prejavil\nsvoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny orgán k\naktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona bezprostredne\nod okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne\nzhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na ústavný princíp právnej\nistoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Podobný právny názor\nnajvyšší súd už vyslovil v skôr vydanom rozhodnutí pod sp.zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22. júna 2011.\n\n33. Žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa uložili sťažovateľovi pokutu podľa § 33 ods.\n1 písm. a/ a c/ zákona č. 297/2008 Z.z. vo výške 3 000,- € za nesplnenie povinnosti ustanovenej v §\n10 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 36 ods. 1 tohto zákona, keď porušenie tejto povinnosti sťažovateľom\nmalo spočívať v tom, že sťažovateľ bol v kontrolovanom období od 01.01.2009 do 09.05.2012 zaradený\nmedzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. a v zákonom ustanovenej lehote\ndo 31.12.2009 vo vzťahu k existujúcim klientom (špecifikovaným v bode 4. tohto rozsudku) nevykonal\nzákladnú starostlivosť, keď v závislosti od rizika legalizácie neidentifikoval konečného užívateľa výhod\naj napriek tomu, že pri uvedených klientoch boli hromadne vyhodnotené riziká legalizácie a financovania\nterorizmu podľa bodu 12.1.3 pokynu žalobcu č. POK 36/2005/ver.11 s názvom „Výber, akceptácia a\nidentifikácia klienta“ a následne im bola centrálou určená stredná kategória rizika. Vo vzťahu k plynutiu\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty bol krajský súd toho názoru, že za okamih plynutia tejto lehoty pri\nporušení uvedenej povinnosti je potrebné z objektívneho hľadiska považovať deň, kedy sa orgán verejnej\nsprávy oboznámil zo všetkými zisteniami potrebnými pre riadne posúdenie veci, pričom takýmto dňom\npodľa názoru správneho súdu bol v danej veci až 9.7.2012, kedy orgán verejnej správy prvého stupňa\ninformoval sťažovateľa o kontrolných zisteniach a až odo tohto dátumu možno počítať subjektívnu\nprekluzívnu lehotu na uloženie pokuty v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.\n34. Vzhľadom na to, že vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia prechádzalo súdne preskumávacie\nkonanie, v ktorom došlo k zrušeniu ako nezákonného už skôr vydaného rozhodnutia žalovaného,\nktorým bol zamietnutý rozklad sťažovateľa proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa\no uložení predmetnej pokuty, kasačný súd považoval za potrebné vyjadriť sa i k otázke spočívania\na povahy prekluzívnej lehoty v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., a to so zreteľom na\naplikáciu procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, resp. Správneho súdneho poriadku.\nSenát kasačného súdu vo vzťahu k ustáleniu okamihu plynutia prekluzívnej lehoty (po zrušení\nrozhodnutia správnym súdom ako nezákonného) zastáva názor, že ustanovenie § 250j ods. 4 veta\nposledná O.s.p. a taktiež i aktuálna procesná úprava v zmysle § 191 ods. 4 veta posledná S.s.p.,\nktoré ustanovenie prevzalo § 250j ods. 4 veta posledná O.s.p. nezakladajú spočívanie prekluzívnej\nlehoty do vrátenia administratívneho spisu orgánu verejnej správy správnym súdom, keďže tieto\nsú viazané na lehoty procesnej povahy (na rozdiel od hmotnoprávnych prekluzívnych lehôt) pričom\nstanovujú časový rámec, v rámci ktorého je nutné zrealizovať administratívne konanie, resp. vydať\nadministratívne rozhodnutie. Uvedené je zrejmé jednak zo systematického zaradenia ustanovení §\n250j ods. 4 veta posledná O.s.p. a § 246d O.s.p., (ktoré upravuje spočívanie prekluzívnej lehoty\npočas súdneho preskúmavacieho konania), ale aj ich gramatického výkladu, keď v ust. § 250j ods.\n4 veta posledná O.s.p. zákonodarca stanovuje, že ide o ,,lehotu na rozhodnutie správneho orgánu“.\nK pokračovaniu plynutia prekluzívnej lehoty tak dochádza po právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia\nsprávneho súdu. Taktiež je potrebné poznamenať, že k spočívaniu prekluzívnej lehoty môže dôjsť len na\npodklade právoplatného, t.j. konečného a zákonného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ je teda\nprávoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby správnym súdom zrušené\nako nezákonné, právoplatnosť takéhoto rozhodnutia nezakladá ukončenie plynutia prekluzívnej lehoty.\n35. Kasačný súd v súvislosti s otázkou začatia plynutia prekluzívnej lehoty, ktoré zákon č. 297/2008\nZ.z., spája s nadobudnutím vedomosti orgánu verejnej správy a porušení zákonných povinnosti povinnej\nosoby zastáva názor, že s ohľadom na vyššie popísaný účel plynutia prekluzívnej lehoty, pri ustálení tohto\nokamihu nemožno zjednodušene vychádzať iba z formalizovaného vyhodnotenia zisteného skutkového\nstavu zahŕňajúceho právnu kvalifikáciu porušenia ustanovení zákona č. 297/2008 Z.z., napr. výstupu\nz kontroly. Uvedený okamih je nutné posudzovať už s ohľadom na prítomnosť zásadných skutkových\nzistení, ktoré v takto zistenom rozsahu umožňujú orgánu verejnej správy identifikovať porušenie\nzákonných povinností, a ktoré zistenia odôvodňujú ďalší postup orgánu verejnej správy v kontrole, resp.\nv administratívnom konaní. V tejto fáze preverovania plnenia povinností povinnej osoby preto nie je\nnutné mať zo strany orgánu verejnej správy nepochybne preukázané, že k porušeniu povinnosti došlo,\navšak postačuje, že o tejto skutočnosti nadobudol dôvodné podozrenie. Z rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy vyplýva, že o porušení povinnosti sťažovateľa vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z.z., pre ktoré\ndošlo k uloženiu pokuty nadobudli vedomosť na základe, resp. pri predložení dokumentov ,,Zoznam\nklientov“ a ,,Pokyn“. Uvedené podklady boli poskytnuté orgánu verejnej správy už dňa 09.05.2012, t.j.\nv deň začatia kontroly u sťažovateľa. Pokiaľ boli v priebehu kontroly sťažovateľom predkladané orgánu\nverejnej správy i ďalšie doklady, z ktorých pri uložení sankcie vychádzal, táto skutočnosť nič nemení\nna závere, že k poskytnutiu relevantných dokladov, umožňujúcich identifikovať porušenie konkrétnej\npovinnosti sťažovateľom došlo dňa 09.05.2012. Okrem uvedeného je potrebné poznamenať, že výklad\n\nprezentovaný žalovaným i krajským súdom vychádzajúci z tohto, že k začatiu plynutia prekluzívnej lehoty\ndošlo okamihom oboznámenia sťažovateľa s kontrolnými zisteniami (dňa 09.07.2012) by mohol viesť\nk neprijateľnému záveru, t.j. že okamih plynutia prekluzívnej lehoty je ponechaný výlučne na zvážení\norgánu verejnej správy, čo by bolo nepochybne v rozpore s účelom § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z.\n36. Podľa názoru kasačného súdu právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k plynutiu\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie pre porušenie § 10 ods. 1 písm. b/ v spojení\ns § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., zisteného už dňa 9. mája 2012, ale napriek tomu\nso zohľadneným začiatkom plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty až okamihom oboznámenia\nsťažovateľa s kontrolnými zisteniami (dňa 9. júla 2012) nebolo správne. Subjektívna prekluzívna lehota\nna uloženie sankcie za tento správny delikt začala plynúť dňa 9. mája 2012\n37. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd preskúmaním administratívneho spisu žalovaného zistil,\nže skôr vydané rozhodnutie žalovaného o rozklade sťažovateľa zo dňa 18.02.2013 bolo zrušené\nrozsudkom krajského súdu č.k. 5S/98/2013-43 zo dňa 12.11.2013. Vzhľadom na správnym súdom\nkonštatovanú nezákonnosť tohto rozhodnutia k spočívaniu prekluzívnej lehoty do začatia súdneho\npreskúmavacieho konania nedošlo. Správna žaloba, na základe ktorej došlo k vydaniu tohto rozsudku\nbola na krajskom súde podaná dňa 22.04.2013, z čoho vyplýva, že prekluzívna lehota plynula odo\ndňa 09.05.2012 do dňa 22.04.2013, keď z dôvodu prebiehajúceho súdneho preskúmavacieho konania\nplynutie prekluzívnej lehoty spočívalo. Vzhľadom na to, že uvedený rozsudok krajského súdu zo dňa\n12.11.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2013, nasledujúcim dňom t.j. 19.12.2013 začala plynúť\nprekluzívna lehota. Za tohto stavu, tak ako to popísal sťažovateľ zostatok z jednoročnej prekluzívnej\nlehoty predstavoval 17 dní, pričom posledným dňom prekluzívnej lehoty bol 04.01.2014. Následne\nžalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 22.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2014. Je\nteda zrejmé, že vydaním právoplatného rozhodnutia po 04.01.2014 došlo k prekročeniu jednoročnej\nprekluzívnej lehoty na uloženie sankcie, čím došlo k zániku zodpovednosti sťažovateľa za porušenie\npovinnosti vymedzenej v napadnutom rozhodnutí.\n38. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru,\nkeď žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol.\nNakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné\nrozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p., ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie\nkrajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle ust. § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v\nspojení s ust. § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}