{"guid": "fc3946d3-7e82-4a1b-8f2c-6f4ea849c2f5:1554b2e6-5173-4c70-91e7-ad23339c7209", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "spisova_znacka": "4Obo/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/5/2020 z 30. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. 4Obo/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "identifikacne_cislo": "1013895295", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Priecelová", "sudca_id": 429, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-priecelova-429", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-77.odsek-3", "nazov": "§ 77 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-77.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "nazov": "§ 525 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-77", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1554b2e6-5173-4c70-91e7-ad23339c7209", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/5/2020\n1013895295\n30. 06. 2020\nJUDr. Alena Priecelová\nECLI:SK:NSSR:2020:1013895295.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v spore žalobcu: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom\nDvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát,\nDvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,\nso sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, zast. Mgr. Tomáš Kurinec, advokát so\nsídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, o náhradu ujmy vo výške 175, 71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2019 č. k. 4Cb/2/2014-382, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cb/2/2014-382 z 19.\nnovembra 2019 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 19. novembra 2019\nč. k. 4 Cb /2/2014-382, žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu majetkovej ujmy podľa § 77\nods. 3 zákona č. 99/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien (ďalej „O. s. p.“), vzniknutej\nnariadením predbežného opatrenia uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi/111/2005-71\nzo dňa 10.05.2006, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„najvyšší súd“) zo dňa 21. augusta 2006, sp. zn. 2Obo/193/2006, a ktorým bolo žalobcovi zakázané\nnakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku za\nnesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 eur až do právoplatného skončenia konania\nvedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6Cbi/111/2005 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávok zo 7. júla 2005 uzatvorenou medzi spoločnosťou PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná\npoisťovňa v konkurze ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetné predbežné opatrenie\nzaniklo z dôvodu zamietnutia žaloby vo veci samej rozsudkom najvyššieho súdu z 21. júna 2011, sp. zn.\n4Obo/52/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.08. 2011.\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že uznesením krajského súdu z 20.\napríla 2001, č. k. 7K/70/2001-30 bol na spoločnosť PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa\nvyhlásený konkurz. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7. júla 2005 postúpil JUDr. Tomáš\nKozovský ako správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa\nv konkurze na žalobcu súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom poistného na dlžnom poistnom za\nzdravotné poistenie a poplatku z omeškania v celkovom objeme 38.812.129,09 eur. Súd prvej inštancie\n\nposudzoval uplatnený nárok v zmysle § 77 ods. 1, 3, O. s. p. účinného v čase začatia konania, § 18\nods. 1, § 77a ods. 3, 4, 5, zák. č 581 / 2004 Z. z.\n4. Krajský súd v predmetnej veci skonštatoval, že žalobca nepreukázal, na zaplatenie dlžnej sumy\nzdravotného poistenia a poplatku z omeškania dlžníka J. Y. za obdobie od 01.01. 1998 do 08.12.\n1998 vydanie platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa zákona\nč. 581/ 2004 Z. z. a to na základe návrhu uplatneného zdravotnou poisťovňou. Vzhľadom k tomu, že\nna predmetnú pohľadávku nebol vydaný platobný výmer, nemohol žalobca predmetnú pohľadávku od\ndlžníka vymáhať. V dôsledku toho je pohľadávka žalobcu pre absenciu exekučného titulu - platobného\nvýmeru nevymožiteľná. V prípade, že by predbežné opatrenie nebolo nariadené, postavenie žalobcu by\nsa nezmenilo, pretože vymoženiu pohľadávky bránili legislatívne prekážky na strane žalobcu. V čase\npostúpenia pohľadávky spoločnosť PERSPEKTÍVA DZP v konkurze nespĺňala definíciu zdravotnej\npoisťovne podľa zákona č. 581/2004 Z. z., a rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999 zo\ndňa 01.07.1999 bolo povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA DZP zrušené. Do roku\n31.12.2004 platobný výmer mohla vydávať poisťovňa podľa zák. č. 273/1994 Z. z., a od roku 01.01.2005\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa zák. č. 581/ 2004 Z. z.. Žalobca navyše nemal\nani oprávnenie tento návrh podať v zmysle platného zákona.\n5. Súd prvej inštancie poukazuje i na záver Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2017 a II. ÚS 195/2017,\npodľa ktorého pohľadávka žalobcu nebola právoplatne priznaná pred jej postúpením a to platobným\nvýmerom, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku, pretože tento nie je krytý žiadnym exekučným\ntitulom individuálnym - správnym aktom autoritatívne určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky.\n6. Súd preto dospel k záveru, že predbežným opatrením podľa § 77 ods. 3 O. s. p., žalobcovi\nžiadna ujma nevznikla, rovnako tak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou a\nexistenciou predbežného opatrenia, pretože žalobca by nemal možnosť pohľadávku vymáhať, ani keby\npredbežné opatrenie neexistovalo. Súd prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím žaloby poukazuje aj\nna rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 13Cb/2/2013-367 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/21/2018-360 zo dňa 23.05.2019\nako aj na rozhodnutie KS v Bratislave č. k. 4Cb/3/2014-455 zo dňa 30.10.2019 v skutkovo i právne\ntotožnej veci boli taktiež žaloby zamietnuté ako nedôvodné a boli prijaté závery o neexistencii platobných\nvýmerov resp. o nemožnosti vydať platobné výmery neoprávnenou osobou.\n7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1\nC. s. p. tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu v plnom\nrozsahu.\n8. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dňa 30. decembra 2019 odvolanie žalobca, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), a že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. h/ C. s. p.).\n9. Odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nezákonný a navyše aj arbitrárny.\nSúd prvej inštancie rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne\nodôvodnil. Právo na spravodlivý proces vyžaduje spravidla, aby rozhodnutie súdu bolo náležite\nodôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nSúd dbá na to aby rozhodnutie bolo presvedčivé. (§ 220 ods. 2 tretia veta C. s. p.). Krajský súd sa\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorej zohľadnenie bolo nevyhnutné pre právne posúdenie veci.\nPodľa odvolateľa si závery krajského súdu vzájomne odporujú. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že\nna jednej strane dospel k záveru, že pohľadávky na zdravotnom poistení a poplatku z omeškania možno\npostúpiť, a to tretej osobe, avšak na druhej strane ich vymoženiu mali brániť legislatívne prekážky na\nstrane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na ak došlo k platnému postúpeniu pohľadávok voči dlžníkovi na žalobcu - o čom bolo právoplatne\nrozhodnuté v súdnom konaní a ani to v predmetnom spore nebolo sporné, nemohlo dôjsť pri postúpení\nk zmene obsahu pohľadávok, ktorým by bol žalobca následne paralyzovaný z možnosti ich reálneho\nvymáhania voči dlžníkovi. V dôsledku zákazu nakladania s pohľadávkami na základe predbežného\n\nopatrenia žalobca nemohol uskutočňovať právne kroky smerujúce k ich vymoženiu voči dlžníkom po\ndobu takmer 6 rokov. Krajský súd podľa odvolateľa nesprávne skonštatoval, že pohľadávky, ktoré\nvznikli titulom nezaplateného zdravotného poistenia, nedoplatku na zdravotnom poistení a poplatku\nz omeškania, možno od dlžníka vymáhať len na základe platobného výmeru vydaného zdravotnou\npoisťovňou, resp. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 28. januára 2020 navrhol napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdiť.\n11. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že krajský súd svoj rozsudok dostatočne a\npresvedčivo odôvodnil, keď mal za preukázané, že žalobcovi vo vymáhaní predmetných pohľadávok\nbránili legislatívne obmedzenia a nie nariadené predbežné opatrenie. Pohľadávky by mohol žalobca\nvymáhať len na základe exekučného titulu (platobného výmeru) vydaného Úradom pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou, pričom žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie\nnávrhu na začatie konania, ktorú zákonodarca priznal len zdravotnej poisťovni. Žalovaný v tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 111/2017 a II. ÚS 195/2017.\nUstanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca, sa podľa\nžalovaného na predmetný spor nevzťahuje, nakoľko účelom predmetného ustanovenia je ochrana práv\ndlžníka, keď za zmenu obsahu záväzku sa považujú len prípady, ak by postúpenie mohlo znamenať\nzhoršenie postavenia dlžníka. Zo skutočnosti, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu,\nmožno vyvodiť len to, že sa nejednalo o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia,\na že postúpením nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka. Názor prezentovaný žalobcom, podľa ktorého\nplatnosť postúpenia pohľadávky súčasne potvrdzuje i jej vymáhateľnosť, nie je dôvodný.\n12. Najvyšší súd ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n( § 362 ods. 1 C. s. p. ), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie\n(§ 355 a § 356 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.), nakoľko nebolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednal odvolanie podľa § 379 C. s. p. Odvolací súd\ndospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keďže smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie.\n13. Najvyšší súd ako súd odvolací je viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným\nskutkovým stavom (§ 380 ods. 1, § 383 C. s. p.).\n14. Predmetom konania je návrh žalobcu o náhradu ujmy, vo výške 175, 71 eur s prísl. spôsobenú\nvydaným predbežným oprávnením za účinnosti O. s. p. podľa ust. § 77 ods. 3, ktoré zaniklo na základe\nnevyhovenia žalobe vo veci samej.\n15. Vo svojom odvolaní žalobca namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. ).\n16. Námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nezákonný a navyše aj arbitrárny\nnemá opodstatnenie. Odvolací súd uvádza, že právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd /sp.\nzn. II ÚS 383/06/.\n17. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C. s.\np.. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( §\n220 ods. 2 C. s. p. ).\n\n18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia\nv\nposudzovanom spore nie je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože ako celok spĺňa parametre\nzákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z rozhodnutia súd prvej inštancie jednoznačne vyplýva záver\no neodôvodnenosti podanej žaloby, nakoľko na strane žalobcu nariadeným predbežným opatrením\nnemohla vzniknúť žiadna ujma a zároveň nebola daná príčinná súvislosť medzi nariadením predbežného\nopatrenia a domnelou ujmou tvrdenou žalobcom. Odvolateľ nekonkretizoval s akou jeho argumentáciou\nsa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal, ktorej zohľadnenie bolo nevyhnutné pre právne posúdenie\nveci a v čom si závery krajského súdu vzájomne odporujú, a preto odvolací súd nemal reálnu možnosť\npreskúmať predmetnú námietku. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod\npodľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ C. s. p. nie je daný.\n19. Najvyšší súd SR sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho\nposúdenia veci ( § 365ods. 1 písm. h/ C. s. p.).\n20. Povinnosťou žalobcu v konaní, v ktorom sa domáha náhrady ujmy spôsobenej predbežným\n(neodkladným) opatrením je preukázať zánik alebo zrušenie predbežného (neodkladného) opatrenia z\niného dôvodu, než súd vo veci samej navrhovateľovi [predbežného (neodkladného) opatrenia] vyhovel;\nvznik ujmy a príčinnú súvislosť medzi nariadeným predbežným (neodkladným) opatrením a vznikom\nujmy, t. j. preukázať, že ujma mu vznikla práve v dôsledku nariadeného predbežného (neodkladného)\nopatrenia (§ 77 ods. 3 O. s. p. , resp. § 340 ods. 1 C. s. p.). Iba v prípade preukázania súčasne všetkých\nzákonom stanovených predpokladov môže byť žalobca v konaní o náhradu ujmy (škody) spôsobenej\npredbežným (neodkladným) opatrením úspešný.\n21. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca resp. postupca\npohľadávky PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze nespĺňala definíciu zdravotnej\npoisťovne podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. t. j. nedošlo k pretransformovaniu úpadcu na akciovú\nspoločnosť, a preto návrh na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 uvedeného\nzákona mohla uplatniť len zdravotná poisťovňa a oprávnenie vydávať rozhodnutia o pohľadávkach na\npoistnom, vrátane poplatku z omeškania prešla na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (od\n01.01.2005). Preto žalobca nebol oprávneným subjektom na podanie návrhu na začatie konania o\nvydanie platobného výmeru. Taktiež v konaní nebolo preukázané vydanie platobného výmeru zákonným\npostupom na uplatnenú pohľadávku, vzniknutej titulom nezaplateného zdravotného poistenia a poplatku\nz omeškania dlžníka J. Y. v rozhodnom období (od 01. 01. 1998 do 08. 12. 1998), v dôsledku toho je\npohľadávka žalobcu pre absenciu exekučného titulu (neexistencie platobného výmeru) nevymožiteľná.\n22. Výklad ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádzaný žalobcom v odvolaní\nje nesprávny a nemá oporu v platnej právnej úprave. V predmetnom ustanovení je zakotvená\nochrana dlžníka, v prípade ak by postúpenie pohľadávky mohlo znamenať zhoršenie jeho postavenia.\nPostúpením predmetných pohľadávok na poistnom za zdravotné poistenie sa ich obsah nezmenil,\nkeďže povinnosť dlžníka po postúpení pohľadávky je totožná s jeho povinnosťou pred jej postúpením.\nSkutočnosť, že pohľadávka nebola právoplatne priznaná platobným výmerom úradu v prospech\npostupcu (úpadcu) pred jej postúpením a žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá nie je krytá žiadnym\nexekučným titulom, jedná sa o jeho subjektívnu nemožnosť vymáhania pohľadávky, na ktorú nie je\naplikovateľné ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n23. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku odkázal\ntiež na vyslovený právny záver Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 111/2O17 a II. ÚS\n195/2017 (str. 7 odsek 19) ohľadne charakteru a vymožiteľnosti verejnoprávnej pohľadávky ako aj\nprávneho postavenia žalobcu, ktoré nezodpovedá legálnej definícii zdravotnej poisťovni, a preto\nžalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu na začatie konania na vydanie\nplatobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\n24. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/21/2018-360 zo\ndňa 23.05.2019 a 3Obo/6/2020 zo dňa 29.04. 2020, kde skutkovo i právne totožnej veci - uplatnenej\nmajetkovej ujmy (rozdielna je len výška nároku za rozhodné obdobie), ktorá mala žalobcovi ako\npostupníkovi vzniknúť vydaným predbežným oprávnením podľa ust. § 77 ods. 3 O. s. p. Žaloby súdmi\nprvej inštancie boli zamietnuté v celom rozsahu (viď. KS v Bratislave č. k. 13Cb/2/2013-367 zo dňa\n\n26.09.2018, č. k. 4Cb/3/2014-455 zo dňa 30.10. 2019) a Najvyšší súd SR ako súd odvolací v obidvoch\nprípadoch rozhodnutia ako vecne správne potvrdil (nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu).\n25. S poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj\nsprávny právny záver, odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra\n2019 č. k. 4Cb/2/2014-382, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C. s. p., v\nspojení s ustanovením § 255 ods. 2 C. s. p., a § 262 ods. 1 C. s. p., a v odvolacom konaní úspešnému\nžalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n27. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s .p.).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s .p.). Uvedená povinnosť neplatí,\nak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo\nak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C. s .p.).\nPodľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/2/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}