{"guid": "3bfa4f52-a1ce-4cd6-8598-27930a8c3e6d:f53b6c99-2967-4944-a147-d203ea7d2a1f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4", "spisova_znacka": "2Obo/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/3/2019 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Obo/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4", "identifikacne_cislo": "1010201164", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-90.odsek-1", "nazov": "§ 90 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-90.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-4", "nazov": "§ 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "nazov": "§ 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-90", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f53b6c99-2967-4944-a147-d203ea7d2a1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/3/2019\n1010201164\n30. 04. 2020\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2020:1010201164.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek\nMgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobcov: 1/ T.. L. L., bytom O. J. XX, XXX XX\nG. a 2/ B. L., bytom O. J. XX, XXX XX G., zastúpených NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 233 923, v mene ktorej koná JUDr. Gabriela Chudík\nNagyová, ako konateľka a advokátka, 3/ O. K., bytom O. II/XXX, XXX XX O. a 4/ T. K., rod. Z., bytom O.\nII/XXX, XXX XX O., zastúpených JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, so sídlom Farská 33, 949 01\nNitra, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca konkurznej\npodstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31\n411 487, zastúpenému advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811\n06 Bratislava, IČO: 46 547 878, v mene ktorej koná Mgr. Peter Zvara, ako konateľ a advokát, o vylúčenie\nveci z konkurznej podstaty, o odvolaniach žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n7. novembra 2018, pod č. k. 8Cbi/27/2010-597, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. novembra 2018,\nč. k. 8Cbi/27/2010-597, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7. novembra 2018, pod č. k. 8Cbi/27/2010-597, žalobu\nzamietol s tým, že žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobou\npodanou na súd dňa 15.06.2010 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali vylúčenia nehnuteľností nachádzajúcich\nsa v katastrálnom území G., obec G., zapísaných na LV č. XXXX ako budova súp. č. XXXX, parc.\nXXXX/X, druh stavby: ubytovňa, priestor č. 8, byt č. 1 a byt č. 0 a zapísaných na LV č. XXXX, parc. č.\nXXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 218\nm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 772 m2, druh pozemku:\nzastavané plocha a nádvoria, parc. č. XXXX, o výmere 124 m2, druh pozemku: zastavané plochy a\nnádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 302 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba\nsúp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a stavba, garáž na parc.\nč. XXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosti \") z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra (ďalej aj ako „úpadca\"). Svoj návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti nadobudli spolu s ostatnými\nspoluvlastníkmi od úpadcu kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 vrátane jej dodatku. Fond národného\nmajetku SR (ďalej aj ako „FNM\") udelil súhlas s predajom nehnuteľností dňa 31.08.2000. Z výnosu\nz predaja mal úpadca uhradiť svoj záväzok voči FNM. Dňa 21.02.2001 došlo k vzájomnému zápočtu\npohľadávok medzi FNM, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Tým bola splnená\npovinnosť úhrady záväzku úpadcu voči FNM, a preto správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, JUDr.\n\nMartina Mrázová, podľa žalobcov 1/ a 2/ neoprávnene zaradila nehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu\nv konkurznom konaní, sp. zn. 6K/105/2001.\n2. Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2010 sa žalobcovia 3/ a 4/ domáhali vylúčenia rovnakých\nnehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré považovali za neoprávnene zaradené správcom do\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní, sp. zn. 6K/105/2001. Nehnuteľnosti\nnadobudli od úpadcu do spoluvlastníctva spoločne so žalobcami 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy\nzo dňa 12.10.2000. Predmetné konanie bolo na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn.\n6Cbi/28/2010. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. septembra 2010, č. k.\n8Cbi/27/2010-55, 6Cbi/28/2010-65, došlo k spojeniu vecí vedených na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 8Cbi/27/2010 a sp. zn. 6Cbi/28/2010 na spoločné konanie s tým, že budú ďalej prejednávané\npod sp. zn. 8Cbi/27/2010.\n3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 (ďalej\nlen „kúpna zmluva\") úpadca ako predávajúci predal žalobcom 1/ až 4/ (ďalej aj ako „žalobcovia\")\nnehnuteľnosti. V článku III. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške\n4.543.660,- Sk s tým, že táto bude vyplatená na účet súdnej exekútorky, JUDr. Edity Šupovej, tak ako je\nšpecifikované v citovanom článku. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa\n22.12.2000 rozhodnutím o povolení vkladu spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n4. Na uvoľnenie záložného práva a uskutočnenie predaja nehnuteľností bol FNM udelený súhlas, a\nto listom zo dňa 31.08.2000 vydaným na základe žiadosti úpadcu zo dňa 31.07.2000 a v súlade s\nuznesením Výkonného výboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.08.2000 (ďalej len „súhlas\"). Tento svoj súhlas\nvšak FNM udelil za predpokladu splnenia podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených\nznaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci (úpadca) na úhradu svojich\nzáväzkov voči FNM.\n5. Úpadca na základe udeleného súhlasu uzavrel so spoločnosťou KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. kúpnu\nzmluvu zo dňa 21.02.2001, predmetom ktorej bol predaj ďalších nehnuteľností za kúpnu cenu vo\nvýške 11.801.460,- Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\npohľadávku vo výške dojednanej ceny, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n6. Dňa 21.02.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM, KOVOSPOL\nNitra spol. s r.o. a úpadcom (ďalej len „dohoda o započítaní\"). V čl. I. predmetnej dohody o započítaní\nsa FNM a úpadca dohodli, že úpadca postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\nvyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti\nza kúpnu cenu 11.801.460.- Sk na FNM. Pohľadávka FNM voči úpadcovi pozostávala z nezaplatenej\nkúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku\nzo dňa 27.07.1992 (ďalej len „privatizačnej zmluvy\"). Úpadca a FNM sa vzájomne dohodli, že započítajú\npohľadávku FNM vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej\npohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM a KOVOSPOL Nitra\nspol. s r.o. dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL\nNitra spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla\nKOVOSPOL Nitra spol. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM od zmluvy o predaji podniku\nuzavretej medzi FNM a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. 1718/97\nuzavretá medzi FNM a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. FNM má zase pohľadávku z nezaplatenej kúpnej\nceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti medzi úpadcom a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\nPodľa čl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky, v akej\nsa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n7. Najvyšší súd SR ako súd odvolací vo svojom zrušovacom uznesení zo dňa 27. augusta 2015, č. k.\n2Obo/43/2013-344, uviedol, že s účinnosťou od 14.09.1995 bol zákonom č. 190/1995 Zb. novelizovaný\nzákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj ako „zákon o\nveľkej privatizácii\"). Ustanovenie § 19 citovaného zákona bolo doplnené o ustanovenie § 19a bez\nprechodných ustanovení. Odvolací súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 190/1995 Zb., z ktorej\nvyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku\nnachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 19a ods.\n1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ\n\nprivatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a\nnakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa\nprivatizovaného majetku. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich\nzáväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Spätná\núčinnosť tohto zákonného ustanovenia sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému\nmajetku. Najvyšší súd považoval za potrebné poukázať na privatizačnú zmluvu, v ktorej úpadca súhlasil\ns obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny a že kúpna zmluva medzi\nnadobúdateľom privatizovaného majetku a novým vlastníkom bola uzavretá po zmene právneho režimu\nvzťahu, ktorý vznikol v minulosti. Vzhľadom na kritéria Európskeho súdneho dvora a ústavného súdu\nposudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súd dospel k názoru, že ustanovenie § 19a\nzákona o veľkej privatizácii nie je neprimerane zaťažujúce a nepredstavuje neodôvodnený zásah, v\ndôsledku čoho jeho aplikáciou, nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a princípu rovnosti. Účelom\nzákona o veľkej privatizácii okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného\nmajetku FNM, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané\nprostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa ustanovenia §\n19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. Úpadca\n- nadobúdateľ privatizovaného majetku preukazoval splnenie svojej povinnosti voči fondu (prednostná\núhrada súm 6.866.021,- Sk a 4.800.000,- Sk v prospech FNM) dohodou o započítaní.\n8. Neplatné započítanie pohľadávok medzi FNM a úpadcom najvyšší súd skonštatoval aj vzhľadom\nna znenie článku I bod 1 a 2 dohody o započítaní, z ktorého vyplýva, že úpadca stratil postavenie\nveriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM.\nKeďže úpadca nemal voči FNM v dohode o započítaní uvedenú pohľadávku (nakoľko veriteľom tejto\npohľadávky už bol bezodplatne FNM), podľa článku 1 bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu.\nOkrem toho predmetom dohody o započítaní neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM a úpadcom, a\npreto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako i zániku pohľadávky FNM špecifikovanej v\nčl. I bod 3 dohody o započítaní. Pohľadávku započítavanú FNM, t. j. 24.954.000,- Sk a príslušenstvo,\nposúdil najvyšší súd ako neurčitú, pretože nie je zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo\npohľadávky, ani aká je jeho výška, či spôsob jeho určenia.\n9. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k\nplatnému započítaniu pohľadávok medzi FNM a úpadcom, nakoľko úpadca pri predaji privatizovaných\nnehnuteľností postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácii. Tento rozpor\nnajvyšší súd videl v tom, že úpadca získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj\nzáväzok voči FNM. Žalobcovia preto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložili\nneplatnými kúpnymi zmluvami.\n10. V rámci tohto zrušovacieho uznesenia najvyšší súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť riadne\nzdôvodniť svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa interpretácie ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii s\npoukazom na to, že by nemalo byť na ťarchu žalobcov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie FNM.\nV tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že napriek argumentácii žalobcov ohľadom nadobudnutia\nnehnuteľností v dobrej viere a ich nerušeného užívania po celý čas, nebola dodržaná 10 ročná\nzákonná vydržacia lehota podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie\nskonštatoval, že v prejednávanej veci nejde o taký prípad, kedy by žalobcovia absolútne nepoznali\nokolnosti, za akých nadobúdajú vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko mali informácie\nokolo privatizácie úpadcu poznali, vedeli, že na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená exekúcia na\nmajetok úpadcu.\n11. K námietke žalobcov týkajúcou sa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/44/2013, ktorý bol\nvydaný v skutkovo totožnej veci s tým rozdielom, že dohoda o započítaní bola posúdená ako platný\nprávny úkon, súd prvej inštancie uviedol, že pre jeho rozhodnutie je záväzný právny názor odvolacieho\nsúdu, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na súde\nprebiehalo viacero súdnych konaní s totožným skutkovým stavom a existenciu viacerých právoplatných\nrozsudkov (sp. zn. 10Cbi/29/2010, 9Cbi/49/2010, 10Cbi/27/2010, 10Cbi/28/2010, 9Cbi/28/2010),\nktorými boli návrhy zamietnuté a bol vyslovený právny názor, že dohoda o započítaní je neplatný právny\n\núkon. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zohľadnil väčšinový právny názor, aby nebolo možné\nhovoriť o odlišnom právnom názore a nepredvídateľnosti rozhodnutia.\n12. Najvyšší súd SR ako súd odvolací zrušovacím uznesením zo dňa 30. novembra 2017, č. k.\n2Obo/20/2016-527, uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať sa s otázkou dobrej viery žalobcov\nv prejednávanom spore. Súd prvej inštancie zopakoval časť odôvodnenia svojho predchádzajúceho\nrozsudku zo dňa 8. marca 2016, č. k. 8Cbi/27/2010-442, ktorá sa týkala nadobudnutia nehnuteľností\nžalobcami v dobrej viere a ich nerušeného užívania po celý čas. Následne súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie ohľadne tejto otázky so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.\nmarca 2016, č. k. I. ÚS/549/2015-33, ako aj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28. januára\n2016, sp. zn. III. ÚS/247/2014 citované odvolacím súdom.\n13. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná vec ústavným\nsúdom a predmetný spor vykazujú skutkové odlišnosti, a to napriek rovnakej počiatočnej privatizácii\nv oboch prípadoch. Podstatným rozdielom bola skutočnosť, že ústavný súd posudzoval situáciu,\nkedy išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka, tzn. u prevodcu\nabsentovalo vlastnícke právo. V prejednávanej veci však úpadca bol bez akýchkoľvek pochybností\nvýlučným vlastníkom nehnuteľností a žalobcovia boli tzv. prvonadobúdatelia. Neplatnosť kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi úpadcom a žalobcami ako nadobúdacieho titulu bola posúdená v zmysle ust. §\n39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii. Súd prvej inštancie\nskonštatoval, že nakoľko sa nejedná o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, kedy by dobrá\nviera nadobúdateľa po posúdení individuálnych okolností prípadu mohla predstavovať predpoklad pre\nnadobudnutie vlastníctva, nemožno postupovať podľa nálezu ústavného súdu. Podľa názoru ústavného\nsúdu uvedeného v náleze vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere,\npretože ten nie je schopný dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Ústavný súd tak vyslovil\nposkytnutie ochrany nadobúdateľovi na úkor prevodcu, ktorý bol nevlastníkom a nemusel mať relevantné\ninformácie o právnych predchodcoch, čo nie je tento prípad. Žalobcovia ako kupujúci nadobúdali\nnehnuteľnosti od úpadcu, pričom mali vedomosť o okolnostiach, za akých sa prevod uskutočňoval.\n14. S prihliadnutím na to, že dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho\nhľadiska, osobného presvedčenia samotného účastníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobcovia v danom prípade nemohli byť dobromyseľní. Uvedené odôvodnil súd prvej inštancie tým,\nže kupujúci mali vedomosť o udelení súhlasu FNM s uvoľnením záložného práva a predajom v\nsúhlase špecifikovaných nehnuteľností (súhlas fondu zo dňa 31.08.2000), preto museli, resp. mali pri\nnormálnej opatrnosti vedieť o podmienkach stanovených v ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii,\nlimitujúcich platnosť kúpnej zmluvy, mali vedomosť o tom, že voči predávajúcemu prebieha exekúcia na\nnehnuteľnosti, ktoré nadobúdajú kúpnou zmluvou a sú spísané súdnou exekútorkou, preto museli, resp.\nmali vedieť, že v priebehu exekúcie nie je možné speňažiť nehnuteľnosť povinného iným spôsobom ako\nv exekučnej dražbe.\n15. Ďalším podstatným dôvodom, prečo nemohli byť žalobcovia, ako kupujúci predmetných\nnehnuteľností od úpadcu, dobromyseľní, je, že kúpna cena 4.543.660,- Sk nebola v zmysle prísľubu\nobsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, ako aj\npodľa ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, poukázaná na účet FNM, ale na účet súdnej exekútorky.\nŽalobcovia sa nemôžu brániť, že nemohli ovplyvniť konanie úpadcu, t. j. či uhradí kúpnu cenu v prospech\nFNM, keď už zo samotnej kúpnej zmluvy vyplývalo, že táto bola zaplatená v prospech súdnej exekútorky.\nAko vyplýva z výsluchu žalobcu 1/, ktorý bol zamestnancom závodu Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa\na poznal predsedu predstavenstva úpadcu, ktorý za predávajúceho kúpnu zmluvu podpisoval, mal teda\nmožnosť oboznámiť sa aj s privatizačnou zmluvou a so všetkými súvisiacimi listinami, nehovoriac o\ntom, že z listu vlastníctva vyplývala existencia záložného práva v prospech FNM na majetok úpadcu\nako aj prebiehajúce exekúcie. O prepojení s úpadcom svedčí aj to, že priamo v kúpnej zmluve bolo\nzriadené vecné bremeno na časť nehnuteľnosti v prospech Ing. V. s manželkou a po uzavretí kúpnej\nzmluvy túto časť nehnuteľnosti previedli na T.. V.. Predseda predstavenstva úpadcu ako predávajúci\nvedel o finančnej situácii úpadcu, vedel o dlhoch voči Prvej komunálnej banke a Sociálnej poisťovni,\nktoré zastupovala súdna exekútorka. Mal teda vedomosť, že úhrada kúpnej ceny nebola vykonaná v\nprospech FNM, ale na účet exekútorky, ktorá vymáhala v prospech iných subjektov. Vedel aj o trojdohode\nmedzi FNM, úpadcom a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o., ktorú pripravil FNM a ktorá bola v rozpore s ust.\n§ 19a zákona o veľkej privatizácii. Súd prvej inštancie k tomu dodáva, že ustanovenie §19a zákona\n\no veľkej privatizácii má kogentný charakter, a preto neumožňuje FNM modifikovať zákonom uloženú\npovinnosť použiť prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku prednostne na úhradu záväzkov\ndlžníka voči fondu. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy, ustanovenie § 19a zabezpečuje určitú ingerenciu\nfondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil\ncelú kúpnu cenu. Účelom je zabezpečiť sledovanie stavu majetku, ako aj zabrániť prípadnému prevodu\nmajetku, alebo jeho založeniu v prospech ďalšieho subjektu. Ak zákonodarca podmienil platnosť prevodu\nprivatizovaného majetku udelením predchádzajúceho súhlasu fondu a použitím získaných prostriedkov\nv prospech záväzkov voči fondu, potom je zjavné, že tým vytvoril zákonný rámec pre nakladanie\ns privatizovaným majetkom v súlade s celospoločenským záujmom, pričom akékoľvek porušenie\nnastavených podmienok spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu. Keďže žalobcovia mali\nmožnosť oboznámiť sa prostredníctvom predávajúceho so všetkými okolnosťami prípadu, vedeli, za\nakých okolností dochádza k prevodu vlastníctva, ich osobné presvedčenie, že všetko bolo v poriadku,\nnezakladá dobrú vieru pri nadobudnutí vlastníctva.\n16. K nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. III. ÚS/247/2014, súd\nprvej inštancie uviedol, že tento sa rovnako venuje problematike nadobúdania vlastníckeho práva od\nnevlastníka, a preto ho nemožno aplikovať na prejednávaný spor.\n17. V závere súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia ako tzv. prvonadobúdatelia odvodzujú svoje\nvlastnícke právo výlučne od kúpnej zmluvy, ktorá je neplatným právnym úkonom. Nadobúdanie\nvlastníckeho práva na základe neplatného právneho úkonu slovenský právny poriadok nepripúšťa.\nZa preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že žalobcovia v danom prípade neboli dobromyseľní.\nNa doplnenie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/50/2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu\nzamietol. Ďalšie návrhy na dokazovanie zamietol z dôvodu, že tieto by nemali vplyv na rozhodnutie,\nnakoľko predmetom dokazovania bola dobromyseľnosť žalobcov. Za týmto účelom bol podľa súdu prvej\ninštancie postačujúci výsluch žalobcov a listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom spise.\n18. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolali prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu žalobcovia 1/ a 2/, pričom svoje odvolanie odôvodnili ust. § 365\nods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ C. s. p. Rovnako sa odvolali v zákonnej lehote aj žalobcovia 3/ a 4/, ktorí\npodané odvolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ C. s. p.\n19. Žalobcovia 1/ a 2/ v rámci odvolania uviedli, že zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, bolo skonštatované, že došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu skutkový stav bol nedostatočne zistený.\nOpätovne poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, č. k. I.\nÚS/549/2015-33, a zdôraznili, že súd prvej inštancie neposudzoval prejednávaný spor v jeho intenciách,\nteda nezohľadnil špecifické okolnosti a individuálne súvislosti tohto konkrétneho prípadu tak, aby bolo\ndosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci. Spochybnenie použitia tohto nálezu súdom prvej inštancie s\nodôvodnením, že prípad posudzovaný v náleze je skutkovo odlišný od prejedávanej veci v tomto konaní,\nbolo podľa žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobcovia 1/ a 2/ trvali\nna tom, že Ústavný súd SR však pri posudzovaní prípadu v náleze predniesol všeobecné právne\nnázory týkajúce sa aj širšej škály prípadov, a nie len toho konkrétneho, ktorý posudzoval. Odmietnutie\naplikácie právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý odkazoval na predmetný nález Ústavného súdu SR,\nkvalifikovali ako nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie aj z toho dôvodu zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n20. Argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa dobromyseľnosti žalobcov považujú žalobcovia 1/\na 2/ ako arbitrárnu, nekonzistentnú a nepodloženú dôkazmi a logikou. Žalobcovia 1/ a 2/ potvrdili, že\nžalobcovia vedeli o udelení súhlasu FNM s predajom nehnuteľností, a rovnako potvrdili, že žalobcovia\nmali vedomosť o skutočnosti, že úpadca má uhradiť FNM z celkového predaja všetkých nehnuteľností\nuvedených v súhlase celkom sumu 4,8 mil. Sk, ako to vyplývalo zo súhlasu fondu. Ďalej zdôraznili, že sa\nžalobcovia preto mohli len dôvodne domnievať z im predloženého súhlasu FNM, že v súlade so zmluvou\npodľa § 14 zákona o veľkej privatizácii, na účet fondu má úpadca uhradiť sumu 4,8 mil. Sk po predaji\nvšetkých nehnuteľností uvedených v súhlase. Nehnuteľnosti, ktoré kupovali žalobcovia tvorili malú časť\n\nzo všetkých nehnuteľností v súhlase. Ku dňu podpisu kúpnej zmluvy mala byť v zmysle § 19a zákona\no veľkej privatizácii splnená len podmienka udelenia súhlasu fondu s predajom nehnuteľností. Táto\npodmienka preukázateľne splnená bola. Kúpna zmluva sama osebe nikdy nebola v priamom rozpore\ns § 19a zákona o veľkej privatizácii. Ohľadne podmienky § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii,\nopakovane tvrdili, že v čase podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia ani nemohli tušiť ako úpadca splní\npovinnosť uhradiť fondu celkom sumu 4,8 mil. Sk z celkového predaja všetkých nehnuteľností uvedených\nv súhlase fondu v zmysle § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii. V čase podpisu kúpnej zmluvy, táto\npodmienka v zmysle zákona ešte splnená byť nemala. Žalobcovia dokonca ani následne nemohli tušiť,\nže započítací prejav medzi FNM a úpadcom, ktorým si úpadca splnil podmienku § 19 ods. 3 zákona o\nveľkej privatizácii bude v budúcnosti považovaný za neplatný. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že im nie je\njasné, akými úvahami sa súd riadil, keď považoval žalobcov za nedobromyseľných z dôvodu, že vedeli o\npodmienkach stanovených v § 19a zákona o veľkej privatizácii. Z dôkazov predložených v tomto konaní\nvyplýva, že žalobcovia pri podpise kúpnej zmluvy splnili všetky podmienky na to, aby bola kúpna zmluva\nplatná. Toto nespochybňuje ani sám súd keď tvrdí, že podmienka § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii\nbola splnená. Preto znalosť podmienok nemôže byť na ťarchu žalobcov, a to najmä v tej súvislosti, že\nim bolo pri podpise kúpnej zmluvy zo strany FNM preukázané splnenie podmienky § 19a ods. 2 zákona\no veľkej privatizácii. Aj naďalej žalobcovia 1/ a 2/ trvali na tom, že podmienka obsiahnutá v súhlase, v\nzmysle ktorej mal úpadca zaplatiť FNM 4,8 mil. Sk, mala byť splnená až následne po predaji všetkých\nnehnuteľností a žalobcovia jej splnenie nemohli nijako ovplyvniť. Preto sa žalobcovia domnievali, že\nsuma 4,8 mil. Sk bude uhradená fondu z celkového výťažku z predaja ostatných nehnuteľností a práve\ntie peniaze, ktoré uhradili nemusia byť presne tie, ktoré budú uhrádzané FNM. Z uvedeného dôvodu\nnemali ani najmenšie pochybnosti, keď peniaze uhrádzali na účet súdnej exekútorky, a nie úpadcovi.\nSvoju dobromyseľnosť žalobcovia 1/ a 2/ odôvodňujú tým, že z ich strany došlo pri podpise kúpnej\nzmluvy k prevereniu splnenia podmienok zakotvených v ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, ktoré\nim bolo preukázané súhlasom fondu a podmienkou uvedenou v súhlase, že na účet fondu má úpadca\nuhradiť sumu 4,8 mil. Sk po predaji všetkých nehnuteľností tam uvedených, a nielen tých, ktoré kupovali\nžalobcovia.\n21. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ považujú aj to, že na majetok úpadcu,\nktorý bol predmetom kúpy bolo zriadené záložné právo FNM. Nakoľko zo súhlasu FNM vyplýva, že\nzáložné právo bolo zriadené na iné majetky úpadcu, avšak nie na tie, ktoré boli predmetom kúpnej\nzmluvy, ktorú podpisovali žalobcovia. Na základe uvedeného sú žalobcovia 1/ a 2/ toho názoru, že\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n22. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v priebehu exekúcie nie možné speňažiť nehnuteľnosť\npovinného iným spôsobom ako v exekučnej dražbe, nemá podľa žalobcov 1/ a 2/ oporu v zákone. V\ntejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/44/2013, v zmysle ktorého\nneobstojí námietka týkajúca sa nezákonnosti priameho predaja nehnuteľností úpadcu v exekučnom\nkonaní a obchádzania exekučného poriadku, keďže ako súd tvrdí, ak povinný poruší exekútorský\nzákaz nakladania s nehnuteľnosťou (§ 44 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemá to za následok\nneplatnosť prevodu, ale vznik práva oprávneného podľa ust. § 42 Občianskeho zákonníka odporovať\nprávnemu úkonu, na základe ktorého k prevodu došlo. Obdobne je táto otázka riešená v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/107/2007, podľa ktorého skutočnosť, že povinný porušil zákaz\nnakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor, nemá za následok neplatnosť\nprávneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil. Postup, ktorým došlo k sprostredkovaniu predaja\nnehnuteľností samotnou exekútorkou, ktorá má postavenie verejného činiteľa, žalobcovia nemali dôvod\nspochybňovať. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vedomosť žalobcov o prebiehajúcej exekúcii na\nmajetok úpadcu spôsobuje ich nedobromyseľnosť, považujú za nesprávny.\n23. S odmietnutím návrhu žalobcov na vypočutie súdnej exekútorky súdom prvej inštancie\nodôvodneným, že by jej výsluch nemal vplyv na rozhodnutie, žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia. Sú\ntoho názoru, že výsluch súdnej exekútorky bol tým dôkazom, ktorý mal osvetliť okolnosti, z akých\ndôvodov bola kúpna cena vyplácaná na jej účet. Jej výsluch by objasnil konkrétne okolnosti prípadu\na dobromyseľnosť žalobcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa ich názoru vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností.\n\n24. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nemali vedomosť o obsahu\nŽiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, a teda ani o údajnom prísľube úpadcu\nprevodu kúpnej ceny na účet fondu. Jednalo sa o interný dokument úpadcu, ktorý im predložený\nnebol. S opačným záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia s týmto dokumentom boli oboznámení,\nnesúhlasia. Jedná sa o skutočnosť, ktorú podľa tvrdení žalobcov 1/ a 2/ mohol v ich prospech preukázať\nvýsluch štatutárneho zástupcu úpadcu, avšak návrh na vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie\nodmietol vykonať. Zo súhlasu FNM vyplýva, že sa mal uskutočniť predaj 34 pozemkov o výmere 23.453\nm2 a budov úpadcu a z celkovej kúpnej ceny za všetky tieto nehnuteľnosti, ktorá mala byť približne\ndesaťkrát vyššia ako zaplatili žalobcovia (4.543.660,- Sk), mala byť FNM zaplatená suma vo výške 4,8\nmil. Sk. Z uvedeného dôvodu žalobcovia nemali pochybnosť o tom, že uhradením kúpnej ceny vo výške\ncca 4,5 mil. Sk na účet súdnej exekútorky, nijakým spôsobom neovplyvnia a ani nebude znemožnené\nsplniť úpadcovi záväzok uhradiť 4,8 mil. z výťažku predaja všetkých nehnuteľností v súhlase na účet\nfondu. Nakoľko sa nikde v súhlase FNM neuvádza, že všetky finančné prostriedky získané z výťažku\npredaja všetkých nehnuteľností mali byť uhradené na účet FNM. Preto neobstojí názor súdu prvej\ninštancie o nedobromyseľnosti žalobcov s odôvodnením, že kúpnu cenu vo výške 4.543.660,- Sk uhradili\nna účet súdnej exekútorky, a nie na účet FNM. Uvedený záver súdu prvej inštancie podľa žalobcov 1/ a\n2/ nie je založený ani nevyplýva z predložených dôkazov. Práve naopak predložené dôkazy preukazujú,\nže žalobcovia nemohli ovplyvniť konanie úpadcu pri plnení jeho povinnosti uhradiť FNM sumu 4,8 mil.\nSk. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súdom\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\n25. Za nepodložený názor súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ považujú aj to, že žalobca 1/\nako zamestnanec Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa musel poznať tzv. privatizačnú zmluvu a všetky\nsúvisiace listiny. Z výpovede žalobcu 1/ vyplývalo len, že poznal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom\nkúpnej zmluvy, pretože bol zamestnancom Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa a p. V. poznal len ako\npracovníka úpadcu, a nie záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Žalobca 1/ trvá na tom, že\nmu neboli poskytnuté k nahliadnutiu tzv. privatizačná zmluva ani iné s ňou súvisiace dokumenty. Ďalej\nnamietajú, že na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bolo zriadené záložné právo v\nprospech FNM. Ťarchou vo forme záložného práva v prospech FNM boli zaťažené iné majetky úpadcu.\n26. Žalobca 1/ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o jeho prepojení s úpadcom cez osobu p. V..\nŽalobca 1/ v čase uzavretia kúpnej zmluvy (12.10.2000) skoro 9 rokov nepracoval pre Vodohospodárske\nstavby a.s. Šaľa, nakoľko svoj pracovný pomer ukončil ešte v januári 1992. V súvislosti so zriadením\nvecného bremena v prospech p. V. s manželkou žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že sa jednalo o podmienku\npredaja predmetných nehnuteľností zo strany úpadcu. Podľa žalobcov 1/ a 2/ nie je správne dávať na\nťarchu žalobcov, že boli ochotní pri kúpe nehnuteľností od úpadcu zriadiť vecné bremeno v prospech\nslužobného bytu nachádzajúceho sa v jednej z nehnuteľností. Nemohlo mať vplyv na posúdenie\ndobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností, že rok po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcovia\npreviedli časť nehnuteľnosti zodpovedajúcej predmetnému služobnému bytu T.. V., ktorý mal aj tak právo\nho užívať.\n27. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že boli žalobcovia\nprostredníctvom štatutárneho zástupcu úpadcu informovaní o všetkých záležitostiach týkajúcich sa\nfinančnej situácie úpadcu. V prípade, ak by štatutárny zástupca informoval žalobcov ako kupujúcich\no interných dokumentoch úpadcu, dopustil by sa tým porušenia obchodného tajomstva úpadcu.\nPredpokladanie porušenia zákonných povinností štatutárnym zástupcom úpadcu bez relevantných\ndôkazov je podľa žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s právnym predpismi.\n28. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí žalobcom 1/ a 2/ ako arbitrárne, založené\nna svojvôli súdu, na jeho úvahách nepodložených dôkazmi, resp. v rozpore s predloženými dôkazmi,\na použijúc zjavne iracionálne myšlienkové konštrukcie. Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy bez\nakceptovateľného racionálneho základu a použil v rozhodnutí interpretáciu, ktorá je v extrémnom rozpore\ns prioritami spravodlivosti. Prijaté závery súdu sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.\n\n29. V závere žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že platnosť kúpnej zmluvy sa viaže v danom prípade na\nkonanie tretích osôb odlišných od žalobcov. Žalobcovia nemohli mať žiadnu pochybnosť o platnosti\ndohody o započítaní, teda nemali prečo ani pochybovať o splnení podmienky vyplývajúcej z ust. § 19a\nods. 3 zákona o veľkej privatizácii zo strany úpadcu. Žalobcovia svojím konaním nijako nemohli ovplyvniť\nkonanie úpadcu ohľadne splnenia jeho povinnosti uhradiť výťažok z predaja nehnuteľností uvedených\nv súhlase FNM na účet FNM, a to bez ohľadu na to, že kúpnu cenu uhradili na účet súdnej exekútorky.\nŽalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere vychádzajúc z toho, že boli splnené všetky zákonné\npodmienky k podpisu a platnosti kúpnej zmluvy a k zaevidovaniu ich vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcov nebolo spochybňované necelých 10 rokov. Následné konanie\núpadcu po podpise kúpnej zmluvy a jej zavkladovaní nemôže byť v neprospech žalobcov, ktorí konali\nv dobrej viere.\n30. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie neprihliadal a nevysporiadal sa s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/44/2013, v ktorom bola riešená totožná situácia, pretože sa jednalo\no predaj nehnuteľností úpadcu, ktorý bol v exekúcii, splnenie podmienok § 19 ods. 2 a § 19 ods. 3 zákona\no veľkej privatizácii, platnosť trojdohody (započítacieho prejavu medzi FNM, úpadcom a spoločnosťou\nKOVOSPOL Nitra spol. s r.o.), a platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu splnenia, či nesplnenia podmienok §\n19 ods. 2 a § 19 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii.\n31. Okrem toho, že žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zmeniť\ntak, že vyhovie návrhu žalobcov v celom rozsahu a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v\nrozsahu 100%. Žalobcovia 1/ a 2/ namietli aj priznanie trov konania žalovanému, ktorý bol pri niektorých\núkonoch zastúpený advokátskou kanceláriou Zvára advokáti s.r.o, so sídlom Námestie SNP 1, 811 06\nBratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a jediného konateľa, Mgr. Petra Zváru, ktorý je zároveň\nako správca konkurznej podstaty úpadcu, čiže žalovaným v tomto konaní. Z daného vyplýva, že správca\nsa dal zastúpiť sám sebou, a teda za týchto okolností nemôže ísť o účelné uplatňovanie alebo bránenie\npráva, nakoľko ako strana sporu tak mohol konať sám a nemal preto zvyšovať náklady žalobcom tým,\nže sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.\n32. Žalobcovia 3/ a 4/ vo svojom odvolaní žiadali s poukazom na ust. § 390 písm. a/ a b/ C. s. p.,\naby odvolací súd rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovie. Napriek tomu, že nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 16. marca 2016, č. k. I. ÚS/549/2015-33, sa týka nadobudnutia vlastníckeho\npráva od nevlastníka, žalobcovia 3/ a 4/ zdôraznili, že ústavný súd tú uvádza širšie súvislosti, ktoré sa\nvzťahujú na nich v prebiehajúcom spore. Konkrétne poukázali na to, že boli štatutárnym zástupcom\núpadcu ubezpečení, že nehnuteľnosti sú vlastníctvom úpadcu (predávajúceho) a podpísaním kúpnej\nzmluvy dôjde k prevodu vlastníckeho práva. O (ne)splnení podmienky zakotvenej v ust. § 19 ods. 3\nzákona o veľkej privatizácii, podľa ktorej bol úpadca povinný nimi zaplatenú kúpnu cenu uhradiť FNM,\nnemali žalobcovia 3/ a 4/ v čase podpisu kúpnej zmluvy vedomosť. O prebiehajúcom exekučnom konaní\nboli informovaní prostredníctvom súdnej exekútorky, ako aj o tom, že kúpna cena musí byť zaplatená v\nsúlade s kúpnou zmluvou. Žalobcovia 3/ a 4/ popreli akýkoľvek vzťah so štatutárnym zástupcom úpadcu,\nako aj vedomosť o tom, aké zákonné podmienky má kúpna zmluva spĺňať za účelom jej platnosti a\nodôvodnili to neznalosťou zákona o veľkej privatizácii. Opätovne poukázali na ich nerušené užívanie\nnehnuteľností po dobu takmer 10 rokov a na vyjadrenie FNM, v ktorom nebolo namietané zaplatenie\nkúpnej ceny.\n33. Dôraz kládli žalobcovia 3/ a 4/ aj na tú skutočnosť, že došlo k povoleniu vkladu spoluvlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam do príslušného katastra nehnuteľností, na základe čoho sa žalobcovia 3/ a 4/\ndomnievali, že kúpna zmluva nemá žiadne vady alebo nedostatky. Opakovane argumentovali tým, že\nby bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by štát vydával také právne predpisy, ktorými by bolo možné\nodňať vlastnícke právo nadobudnuté v dobrej viere.\n34. Žalobcovia 3/ a 4/ zastávajú názor, že sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil právnym názorom\nvysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Zamietnutie ich návrhov na vykonanie\ndokazovania považujú za porušenie ich práva. Navrhovali výsluch súdnej exekútorky, JUDr. Edity\nŠupovej, ktorým by sa objasnili okolnosti, za ktorých bola kúpna cena vyplatená na jej účet a dôvody\nneposkytnutia zaplatenej kúpnej ceny FNM. Za účelom preukázania neexistencie prepojenia medzi\nžalobcami 3/ a 4/ a štatutárnym zástupcom úpadcu, Ing. V., navrhovali jeho výsluch, nakoľko boli toho\nnázoru, že záver vyslovený v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie je iba úvahou bez toho, že by\nbol preukázaný reálnym dôkazom. Ďalej navrhli, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím\n\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým spisom vedeným\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/28/2010, ktorý sa týka skutkovo a právne tých istých\nokolností ako v prejednávanom spore, iba žalobcom bol iný subjekt. Nakoľko v tomto konaní bolo žalobe\nprávoplatne vyhovené a súdy sa tu podrobne vysporiadali s problematikou aplikácie „dobrej viery\" v\nsúvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva.\n35. K odvolaniam žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý skonštatoval, že žalobcovia zotrvávajú na\nargumentácii a dôvodoch, ktoré už v priebehu konania nielen súd prvej inštancie, ale aj odvolací\nsúd opakovane posudzovali, vyjadrili sa k nim, pričom odvolací súd k otázkam, ktoré považoval pre\nrozhodnutie vo veci za zásadné vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor. Zdôraznil,\nže uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, bol síce\npredchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vrátený mu na ďalšie konanie, ale zotrval\nna už skôr vyslovených právnych záveroch a uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa už len otázkou\ndobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní sporných nehnuteľností. Žalovaný sa v celom rozsahu\nstotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.\n36. K posudzovaniu dobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností derivatívnym spôsobom,\nv danom prípade kúpnou zmluvou, možno podľa žalovaného výlučne v súvislosti s inštitútom\nvydržania veci. Ústavný súd SR vo svojom náleze nadväzuje a opiera sa o vývoj rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít v Českej republike, pričom nastoľuje otázky, týkajúce sa výlučne\nochrany dobromyseľného nadobúdateľa pri nadobúdaní veci od nevlastníka a s tým súvisiace otázky\nprekonania/prelomenia normatívnej úpravy vydržania podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade\nsa posúdenie dobromyseľnosti žalobcov podľa žalovaného neopiera o žiadne ustanovenie právneho\npredpisu a nemá žiadny základ v citovanom náleze ústavného súdu. Nakoľko v prejednávanej veci\nnie je sporné, že oprávneným vlastníkom nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol úpadca,\nzaoberanie sa dobromyseľnosťou nadobúdateľa pri nadobúdaní vlastníckeho práva od nevlastníka\nna uzatváranie kúpnych zmlúv by negovalo nielen opodstatnenosť samotného ustanovenia § 39\nObčianskeho zákonníka, ale spochybnilo by aj samotné základy a princípy, na ktorých je súkromné\nprávo založené.\n37. Tvrdenia o dobromyseľnosti žalobcov, ktoré žalobcovia podsúvajú odvolaciemu súdu považuje\nžalovaný len za účelovú obranu, pričom objektívne dobromyseľnosť žalobcov nepreukazujú. V čase\nuzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcami prebiehali exekúcie voči dlžníkovi (úpadcovi), o ktorých mali\nžalobcovia vedomosť, čo pri minimálnej požiadavke obozretnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy aj bez\nďalšieho diskvalifikuje objektívne posúdenie dobromyseľnosti žalobcov. Bez toho, aby sa súd detailne\nzaoberal každým tvrdením žalobcov, ktorými odôvodňujú svoju dobromyseľnosť postačuje, že spôsob\nnadobúdania nehnuteľností a okolností, ktoré museli byť známe žalobcom už pred uzatvorením kúpnej\nzmluvy bez ďalšieho, právom, objektívne spochybňujú ich dobromyseľnosť.\n38. Pokiaľ súdny exekútor spísal nehnuteľnosti v rámci exekučného konania s poznámkou na liste\nvlastníctva povinnej osoby, úpadca nesmel a nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť nehnuteľnosti\nna žalobcov. Rovnaký právny názor je možné vyvodiť aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25.06.2002, sp. zn. 5Cdo/85/02, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nsúdov R44/2004.\n39. K rozhodnutiam, na ktoré žalobcovia vo svojich odvolaniach poukazujú a v ktorých bolo rozhodnuté\nodlišne, tzn. súd žalobcom poskytol ochranu a sporné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vylúčil,\nžalovaný uviedol, že nie každé rozhodnutie najvyššieho súdu je možné považovať za judikát, a teda za\nprameň práva. Ďalej zdôraznil, že v súvislosti s vylúčením iných nehnuteľností z konkurznej podstaty\núpadcu boli vydané iné rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré posudzovali rovnaké právne otázky a\nktorých väčšinový názor súd prvej inštancie akceptoval. Tieto rozhodnutia žalobcovia účelovo neuviedli.\n40. K námietke priznania trov konania žalovanému, žalovaný uviedol, že je ako správca zapísaný do\nzoznamu správcov Ministerstva spravodlivosti SR, vykonáva správcovskú činnosť ako fyzická osoba.\nSprávca konkurznej podstaty sa zo zákona stáva stranou sporu, v ktorom vymáha v prospech podstaty\npohľadávku úpadcu, ako aj v sporoch vyvolaných konkurzným konaním a v konaniach, v ktorých sa\núpadca stal stranou sporu. Prináležia mu teda všetky práva a povinnosti, ktoré zákon strane sporu\n\npriznáva. Okolnosť, že správca konkurznej podstaty je sám advokát, nemá na tento záver žiadny vplyv.\nTieto právne závery si osvojila aj súdna prax v Slovenskej republike.\n41. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny. K otázke dobrej viery\nvypočul žalobcov a návrhy na ďalšie dokazovanie (podľa nášho názoru správne) zamietol. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, k posúdeniu dobrej viery žalobcov sa súd prvej inštancie vyjadril dostatočne\nzrozumiteľne a svoje právne stanovisko aj dostatočne jasne odôvodnil. Skutočnosť, že žalobcovia s\nodôvodnením právnych záverov súdu prvej inštancie nie sú spokojní, neznamená, že by bolo možné\noznačiť napadnutý rozsudok, čo do dôvodov rozhodnutia za ústavne nesúladný alebo arbitrárny.\n42. Žalobcovia 3/ a 4/ vyjadrili súhlas s obsahom odvolania žalobcov 1/ a 2/.\n43. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo svojom vyjadrení v celom rozsahu stotožnili s odvolaním žalobcov 3/ a 4/.\n44. K vyjadreniam žalobcov sa vyjadril žalovaný s tým, že sa k vyjadreniam žalobcov už nebude\nvyjadrovať. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\n45. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd\") [§ 470 ods. 1, 4\nzákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")], po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nmožné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi\na zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal\nodvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.\n46. Predmetom odvolacieho konania je námietka žalobcov, že súd prvej inštancie neaplikoval nález\nÚstavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, č. k. I. ÚS 549/2015-33, na ktorý poukázal vo svojom\nzrušovacom uznesení odvolací súd zo dňa 30. novembra 2017, č. k. 2Obo/20/2016-527, v dôsledku\nčoho súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali\nim patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\nNapriek tomu, že ústavný súd v náleze riešil nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, sú v ňom\nuvedené širšie právne úvahy, ktoré sa týkajú aj žalobcov. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n47. Odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde\nsa vysporiadaval s aplikáciou predmetného nálezu ústavného súdu. Súd prvej inštancie skonštatoval,\nže v prejednávanej veci nešlo o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, kedy by dobrá\nviera nadobúdateľa po posúdení individuálnych okolností prípadu mohla podľa nálezu predstavovať\npredpoklad pre nadobudnutie vlastníctva. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že v náleze sa výslovne\nuvádza, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože ten\nnie je schopný sa dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Ide teda o ochranu\nnadobúdateľa na úkor prevodcu, ktorý bol nevlastníkom a nemusel mať relevantné informácie o\nprávnych predchodcoch, čo nie je tento prípad. Žalobcovia ako kupujúci nadobúdali nehnuteľnosti od\núpadcu, pričom mali vedomosť o podstatných okolnostiach, za akých sa prevod uskutočňuje. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie upriamil pozornosť na právnu teóriu, podľa ktorej dobrú vieru je vždy\npotrebné hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného\núčastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol\nmať pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, vzhľadom na okolnosti prípadu\ndôvodné pochybnosti, že mu vec patrí. Žalobcovia v priebehu celého konania poukazovali na to, že\nnadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere a po celý čas tieto nerušene užívali. S odkazom na ust. § 132\nods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nmožno nadobudnúť len na základe platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu\nalebo inou skutočnosťou stanovenou zákonom, resp. na základe inštitútu vydržania. Z iných dôvodov\nnadobudnutie vlastníctva nie je možné a uvedená zásada nebola v slovenskom právnom poriadku\nprelomená. Súd prvého stupňa nevzhliadol také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vyhovieť\nžalobcom bez splnenia zákonných podmienok, a to s prihliadnutím na objektívne okolnosti daného\nprípadu.\n\n48. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnym názorom\nvysloveným v náleze ústavného súdu, ako aj okolnosťami týkajúcimi sa dobrej viery žalobcov pri\nnadobúdaní sporných nehnuteľností kúpnou zmluvou. Zároveň odvolací súd nezistil, že by súd prvej\ninštancie svojím postupom nerešpektoval záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu, a preto nebolo\nžalobcom znemožnené uskutočňovanie im patriacim procesným právam v takej miere, že by tým došlo\nk porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\n49. Ďalšia námietka žalobcov spočívala v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Odôvodnili to tým, že splnenie podmienky uvedenej v súhlase FNM týkajúcej sa\npoužitia výnosu z predaja v ňom uvedených nehnuteľností podľa predložených znaleckých posudkov\nohodnoteného vo výške 4,8 mil. Sk úpadcom na úhradu svojich záväzkov voči FNM, sa malo uskutočniť\nbez toho, aby to mohli nejako ovplyvniť a nemohli tušiť ako úpadca túto svoju povinnosť splní, ani že\nbude dohoda o započítaní vyhlásená za neplatnú. Trvali na svojej dobromyseľnosti vzhľadom na to, že\nsa domnievali, že podmienka uvedená v súhlase, bude úpadcom splnená z celkového výťažku z predaja\nvšetkých nehnuteľností, a nie práve z tých peňažných prostriedkov, ktoré poukázali žalobcovia na účet\nsúdnej exekútorky. Rozporovali konštatovanie súdu prvej inštancie, že by na majetok úpadcu (konkrétne\nnehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) bolo zriadené záložné právo FNM.\n50. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo súhlasu FNM zo dňa 31.08.2000, s ktorým boli\npreukázateľne žalobcovia oboznámení, jasne vyplýva udelenie súhlasu FNM s uvoľnením záložného\npráva a predajom v súhlase špecifikovaných nehnuteľností za splnenia rozväzovacej podmienky\nspočívajúcej v použití výnosu z predaja podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške\n4,8 mil. Sk úpadcom na úhradu svojich záväzkov voči FNM. Nakoľko podľa tvrdení samotných žalobcov\nuzavretie kúpnej zmluvy zastrešovala súdna exekútorka, ktorej zároveň bola žalobcami zaplatená\nkúpna cena za nehnuteľnosti, žalobcovia si museli byť vedomí, že exekúcia sa vykonáva v prospech\noprávnených, ktorými sú osoby s najväčšou pravdepodobnosťou odlišné od FNM. Preto odvolací súd\nsúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovia museli, resp. mali pri normálnej opatrnosti\nvedieť o podmienkach stanovených v ust. §19a zákona o veľkej privatizácii, limitujúcich platnosť kúpnej\nzmluvy, mali vedomosť o tom, že voči predávajúcemu prebieha exekúcia na nehnuteľnosti, ktoré\nnadobúdajú kúpnou zmluvou a sú spísané súdnou exekútorkou.\n51. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia zaplatili kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky,\nčím prispeli k tomu, že z ich strany nedošlo ani len k čiastočnému splneniu rozväzovacej podmienky\nzakotvenej v súhlase FNM. Spoliehanie sa žalobcov na to, že z predaja ostatných nehnuteľností,\nktoré pravdepodobne tiež podliehali exekúcii, úpadca uhradí svoj záväzok voči FNM nepredstavuje\nprejav dobromyseľnosti. Žalobcami tvrdená nemožnosť ovplyvniť ďalšie konanie úpadcu, ktorý mohol\nzaplatiť pohľadávku FNM z predaja nehnuteľností odlišných od tých, ktoré kúpnou zmluvou nadobudli\nžalobcovia, nie je v tomto smere relevantná. Existencia rozväzovacej podmienky zakotvenej v súhlase\nje nespochybniteľná, a preto bolo predovšetkým v záujme žalobcov, aby ju úpadca splnil, k čomu by\nza normálnych okolností a v prípade ich konania v dobrej viere vyvinuli primeranú aktivitu. V opačnom\nprípade si museli byť vedomí, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam účinne nenadobudnú.\n52. K námietke žalobcov, že na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zriadené záložné\nprávo FNM nebolo, pričom súd prvej inštancie skonštatoval v prípade majetku úpadcu opak, odvolací súd\nuvádza, že sa nejednalo o konštatovanie, týkajúce sa výlučne sporných nehnuteľností, ale vzťahovalo\nsa na majetok úpadcu a vyplývalo zo súhlasu FNM, ktorým bol okrem súhlasu na predaj nehnuteľností\ndaný aj súhlas na uvoľnenie záložného práva, ktoré sa týkalo príslušných nehnuteľností.\n53. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,\nkeď uhradenie kúpnej ceny žalobcami uskutočnené priamo na účet súdnej exekútorky, a nie na účet\nFNM, vyhodnotil ako nedobromyseľné konanie zo strany žalobcov a nezohľadnil obranu žalobcov, že\nnemohli ovplyvniť konanie úpadcu ohľadom uhradenia kúpnej ceny v prospech FNM.\n54. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii,\nak fond vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku (v tomto\n\nprípade úpadca) je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči\nfondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Žalobcovia uhradili kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti na\núčet súdnej exekútorky, aj napriek platnej právnej úprave, tieto boli použité na uspokojenie pohľadávok\noprávnených, a nie prednostne na úhradu záväzku úpadcu voči FNM. Inými slovami vyplatenie kúpnej\nceny súdnej exekútorke bolo žalobcami uskutočnené v rozpore so zákonom. Obrana žalobcov, že\nnemajú právnické vzdelanie a zákon o veľkej privatizácii nepoznali neobstojí, vzhľadom na všeobecne\nplatnú zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje\", podľa ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti\nza svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach\nnevedel. Konanie žalobcov v rozpore so zákonom, aj keď podľa ich tvrdení zákon o veľkej privatizácii\nnepoznali alebo sa riadili pokynmi súdnej exekútorky, nemožno považovať za dobromyseľné.\n55. Nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie žalobcovia videli aj v konštatovaní,\nže v priebehu exekúcie nie je možné speňažiť nehnuteľnosť povinného iným spôsobom ako v\nexekučnej dražbe, o čom mali mať žalobcovia vedomosť, a aj preto ich súd prvej inštancie posúdil ako\nnedobromyseľných.\n56. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ust. § 136 Exekučného\nporiadku účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa exekúcia predajom nehnuteľnosti\nvykoná dražbou a vykoná ju exekútor. Z ust. § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku účinného ku dňu\nuzavretia kúpnej zmluvy vyplýva, že exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo\ndňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení\ntohto zákona podlieha exekúcii. Nehnuteľnosti prevádzané kúpnou zmluvou nespochybniteľne podliehali\nexekúcii vykonávanej na majetok úpadcu, teda povinného. Na základe uvedeného sa možno dôvodne\ndomnievať, že priamy predaj nehnuteľností v rámci exekučného konania nemožno bez akýchkoľvek\npochybností posúdiť v intenciách pojmu „dobrej viery\".\n57. Za nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, ako aj za nesprávne\nprávne posúdenie veci, žalobcovia považujú vyhodnotenie súdu, že žalobca 1/ poznal štatutárneho\nzástupcu úpadcu, v dôsledku čoho mal možnosť sa oboznámiť s tzv. privatizačnou zmluvou a so\nvšetkými súvisiacimi listinami, a tým pádom boli informovaní aj ostatní žalobcovia. Uvedený názor\nsúdu prvej inštancie žalobca 1/ poprel s odôvodnením, že sa nejedná o záver, ktorý by zodpovedal\njeho výpovedi pred súdom. Svoj nesúhlas s takýmto názorom súdu prvej inštancie vyjadrili aj ostatní\nžalobcovia. S touto námietkou úzko súvisí aj popretie prepojenia medzi žalobcom 1/, prípadne ostatnými\nžalobcami a štatutárnym zástupcom úpadcu, a to napriek zriadenému vecnému bremenu na časť\nnehnuteľností v rámci kúpnej zmluvy v prospech štatutárneho zástupcu úpadcu a jeho manželky, ktoré\npodľa žalobcov nevyplýva z vykonaného dokazovania. Domnienka súdu prvej inštancie o dostupnosti\na vedomosti štatutárneho zástupcu úpadcu o celkovej situácii úpadcu a všetkých okolnostiach prípadu,\ns ktorými mali byť žalobcovia oboznámení, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tzn. súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\n58. Odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd pri vyššie\nuvedených konštatovaniach vychádzal z toho, že žalobcovia sú z Nitry, situáciu okolo privatizácie úpadcu\npoznali, vedeli, že na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená exekúcia na majetok úpadcu. Nejde\nteda o taký prípad, že by absolútne nepoznali okolnosti, za akých nadobúdajú vlastníctvo k predmetným\nnehnuteľnostiam. Miera, do akej im bola ozrejmená situácia okolo úpadcu či už zo strany p. V. alebo\nsúdnej exekútorky, je len jednou z mnohých okolností, ktoré súd prvej inštancie bral pri posudzovaní\ndobromyseľnosti žalobcov do úvahy. Existencia súhlasu FNM na uvoľnenie záložného práva a predaj\nv ňom uvedených nehnuteľností musela mať pri bežnej obozretnosti žalobcov svoje opodstatnenie\n(privatizačnú zmluvu), ich tvrdená nevedomosť, resp. nezáujem, nemožno vykladať v ich prospech.\nŽalobcovia museli mať vedomosť, že kupujú nehnuteľnosti, ktoré tvoria privatizovaný majetok štátu,\na na ktorých predaj sa vzťahuje špecifický režim. Informácia o tom, že úpadca nadobudol predmetné\nnehnuteľnosti od FNM na základe privatizačnej zmluvy musela byť žalobcom dostupná aj v prípade,\nak im samotná privatizačná zmluva nebola poskytnutá k nahliadnutiu. Rovnako prebiehajúca exekúcia\nna majetok úpadcu bola preukázateľne skutočnosť, ktorú žalobcovia poznali a vyplývala aj z údajov v\nkatastri nehnuteľností. Rovnako im musela byť prístupná informácia, z ktorej bolo zrejmé, že exekučné\nkonanie je vedené v prospech subjektov odlišných od FNM. Osobné presvedčenie žalobcov, že všetko\n\nbolo v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy v poriadku, nezakladá ich dobrú vieru pri nadobudnutí\nvlastníctva, a to s prihliadnutím na objektívne skutočnosti.\n59. Žalobcovia v predmetnej veci navrhli vypočuť p. V., štatutárneho zástupcu úpadcu, za účelom\npreukázania absencie ich vedomosti o obsahu Žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti\nmajetku, a teda ani o údajnom prísľube úpadcu prevodu kúpnej ceny na účet fondu. Rovnako by\njeho svedeckou výpoveďou došlo k vysvetleniu jeho vzťahu so žalobcom 1/, poprípade s ostatnými\nžalobcami. Ďalej navrhli vypočuť p. Šupovú, súdnu exekútorku, ktorá mala ozrejmiť, prečo bola kúpna\ncena vyplácaná na jej účet. Podľa žalobcov sa jednalo o svedkov, ktorí dojednávali podmienky\nuzavretia kúpnej zmluvy, a preto by sa mohli vyjadriť k otázke dobromyseľnosti žalobcov pri nadobúdaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okrem nevykonania vyššie navrhnutých dôkazov, žalobcovia\nnavrhli, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla\n2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým spisom vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp.\nzn. 8Cbi/28/2010, ktorý sa týka skutkovo a právne tých istých okolností ako v prejednávanom spore, iba\nžalobcom bol iný subjekt. Tento svoj návrh na vykonanie dokazovania odôvodnili tým, že v tomto konaní\nbolo žalobe právoplatne vyhovené a súdy sa tu podrobne vysporiadali s problematikou aplikácie „dobrej\nviery\" v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva.\n60. Odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalobcov, že nevykonaním navrhnutých dôkazov\ndošlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ani že by tým bolo upreté\nich právo na spravodlivý proces alebo sa jednalo o nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na\nzistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 185 ods. 1 C. s. p.,\npodľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie\nzamietol návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania, pretože dospel k záveru, že by ich vykonanie\nnemalo vplyv na rozhodnutie. Inými slovami návrh na vypočutie svedkov ako aj oboznámenie sa s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 2ObdoV/19/2017, ako aj s celým\nspisom vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/28/2010, považoval súd prvej inštancie\nso zreteľom na zistený skutkový stav za bezpredmetný. S prihliadnutím ku skutočnosti, že predmetom\ndokazovania bola dobromyseľnosť žalobcov, súd prvej inštancie mal za to, že na jej posúdenie bol\npostačujúci výsluch žalobcov a listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, pričom s týmto záverom sa\nstotožnil aj odvolací súd a skonštatoval, že zamietnutím jednotlivých návrhov žalobcov na doplnenie\ndokazovania nebolo upreté právo na spravodlivý proces, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci, nejednalo sa ani o nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Na doplnenie odvolací súd uvádza, súd prvej inštancie vykonal dôkaz zápisnicou o výsluchu\nsvedka T.. V. a Ing. Z. v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/32/2010.\n61. Okrem vyššie uvedených odvolacích námietok, žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie je\narbitrárne s odôvodnením, že sa súd prvej inštancie nedržal právneho názoru odvolacieho súdu, keď mal\nposudzovať vec s poukazom na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,\nktorý je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho\nštátu. Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie posúdením ich dobromyseľnosti zaoberal len povrchne,\nbez opory vo vykonanom dokazovaní, použijúc zjavne iracionálne myšlienkové konštrukcie, čím dospel\nk nesprávnemu záveru, že žalobcovia neboli dobromyseľní.\n62. Najvyšší súd SR ako súd odvolací svojím zrušovacím uznesením zo dňa 30. novembra 2017, č.\nk. 2Obo/20/2016 - 527, skonštatoval, že nevysporiadaním sa s otázkou dobrej viery, došlo zo strany\nsúdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nebol v tejto súvislosti dostatočne zistený\nskutkový stav. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať\nsa s otázkou dobrej viery žalobcov v prejednávanom spore. Odvolací súd zdôrazňuje, že z uloženia\nuvedenej povinnosti súdu prvej inštancie nevyplýva zároveň povinnosť vyhodnotiť konanie žalobcov ako\ndobromyseľné, a tým aj vyhovieť žalobcom v merite veci. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie\nnerešpektoval vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 2 C. s. p.\n63. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy, dospel k záveru, že žalobcovia neboli dobromyseľní pri nadobudnutí sporných\nnehnuteľností. Odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné s poukazom na to, že súd\nprvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, svoje\n\nrozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej\npodľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.\n64. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania trov konania v plnom rozsahu\nžalovanému žalobcovia namietli, že žalovaný bol pri niektorých úkonoch zastúpený advokátskou\nkanceláriou Zvara advokáti s.r.o, so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a jediného konateľa, Mgr. Petra Zváru, ktorý je zároveň ako správca\nkonkurznej podstaty úpadcu, čiže žalovaným v tomto konaní. Skutočnosť, že sa správca dal zastúpiť\nsám sebou, nemožno podľa žalobcov posúdiť ako účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko\nako strana sporu tak mohol konať sám a nemal preto zvyšovať náklady žalobcom tým, že sa dal zastúpiť\nadvokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.\n65. V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo\nveci (§ 255 ods. 1 C. s. p.). Len výnimočne súd v konaní (procesne) úspešnej sporovej strane neprizná\nnáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C. s. p.). Z uvedeného\nvyplýva, že pre aplikáciu výnimky zo zásady úspechu vo veci je potrebné, aby boli kumulatívne splnené\npodmienky spočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolnostiach. Odvolací\nsúd zastáva názor, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ust. § 257 C. s. p.\n66. Podľa ust. § 89 ods. 1 C. s. p. sa strana môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nZvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n67. Podľa ust. § 90 ods. 1 C. s. p. musí byť strana zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo\nsúvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z\nnekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo\na v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n68. V danom prípade sa jedná o spor súvisiaci s konkurzom, preto strane sporu zo zákona vyplýva\npovinnosť byť zastúpený advokátom. Napriek tomu, že správca konkurznej podstaty má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, nemá povinnosť dať sa zastúpiť advokátom, avšak právo na\nzastúpenie v konaní zástupcom, ktorého si zvolí, mu zostáva zachované. Vzhľadom na vyššie uvedené\nsa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalovanému proti žalobcom\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n69. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1 C.\ns. p. v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou v predmetom odvolacom konaní bol\nžalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu,\ntak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom bude úlohou súdu prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník,\no výške náhrady trov konania s prihliadnutím na účelnosť jednotlivých úkonov.\n70. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže\npodať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\n\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ\nmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cbi/27/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}