{"guid": "46a21856-905c-48fb-b32c-71f0298ef54b:710c72cf-8de6-4348-a723-1322313557b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "spisova_znacka": "7So/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2019 z 24. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 7So/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "identifikacne_cislo": "1008201584", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/710c72cf-8de6-4348-a723-1322313557b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/5/2019\n1008201584\n24. 06. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: PhDr. L. B., CSc., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa\nústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/153/2008-605 zo dňa 24. októbra\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/153/2008-605 zo dňa\n24. októbra 2018 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 23.12.2008 v\nspojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 12.03.2009, v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX\nXXXX X z 25.10.2013 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 25.02.2016 z r u š u j e a\nvec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nKonanie pred krajským súdom\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd alebo súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom č. k.\n6Sd/153/2008-605 zo dňa 24. októbra 2018 rozhodnutia odporcu číslo XXX XXX XXXX X z 23.12.2008,\nčíslo XXX XXX XXXX X z 12.03.2009, číslo XXX XXX XXXX X z 23.10.2013 a číslo XXX XXX XXXX X\nz 25.02.2016 potvrdil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu mal preukázané nasledovný skutkový stav.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 13.01.2009 odporca vyhovel námietkam navrhovateľa a\nzrušil napadnuté rozhodnutie navrhovateľom číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24.07.2008, a to rozhodnutím\nčíslo XXX XXX XXXX zo dňa 23.12.2009, ktorým opätovne rozhodol o jeho nároku na priznanie\nstarobného dôchodku a určil priemerný osobný mzdový fond ako podiel úhrnu osobných mzdových\nbodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1984 - 2004 určenom podľa ustanovenia §\n63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. Prehľad hodnôt osobných mzdových\nfondov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a výpočet starobného dôchodku je uvedený\nv napadnutom rozhodnutí a v osobnom liste dôchodkového poistenia.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 12. 03. 2009 navrhovateľovi vznikol podľa ustanovenia\n§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na starobný dôchodok získaním najmenej 10 rokov\nobdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ak poistenec dosiahol dôchodkový\n\nvek v období od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2007. Pretože 60 rokov veku dosiahol 19. 04. 2004,\ndôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol pripočítaním\ndeviatich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, 19.01.2005. Navrhovateľ k 19. 01. 2005 získal\n14 455 dní obdobia dôchodkového poistenia a presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste\ndôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003\nZ. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že\nnavrhovateľ získal 39 rokov a 220 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok 19.01.2005. Suma starobného dôchodku je určená podľa ustanovenia § 66 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového\npoistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.\nPriemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé\nkalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.\nV rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2004 určenom podľa ustanovenia § 63 ods. 7\nzákona č 461/2003 Z. z., navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť\nosobné mzdové body. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za\nkaždý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na\ndôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu\nč. 461/2003 Z. z. a v opatreniach Ministerstva práce sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky,\nktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2003. Poistencovi,\nktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia\npodľa ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kalendárny rok osobný\nmzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a\nna výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia\ndôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí\npomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa\nustanovenia § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa\nustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a získal dobu inej vojenskej\nslužby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242\ndní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového\nbodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je\n28,8356. Navrhovateľ získal v rozhodujúcom období úhrnom 7 852 dní dôchodkového poistenia, to\nznamená 21,5124 rokov dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom\nobdobí, priemerný osobný mzdový bod, je 1,3405. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej\nvýške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2005 započítava 60 %. V\nsúlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,3043. Navrhovateľ získal\nku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 19. 01. 2005 14 455 dní obdobia dôchodkového\npoistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 39,6028 rokov dôchodkového poistenia. Na\nzáklade vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo zistené, že navrhovateľ v období\nod 01.01.1990 do 30.06.1993 nebol dôchodkovo poistený, a preto sa obdobie od 01.01.1990 do\n30.06.1993 na výpočet sumy starobného dôchodku nezohľadňuje. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne,\npobočka Bratislava zo dňa 25.04.2013 vyplýva, že podľa Vyhlášky Federálneho ministerstva práce\na sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. do 31.12.1989 je príjmom umelca jeho hrubý príjem umeleckej\nčinnosti znížený o skutočné režijné náklady spojené s touto činnosťou, ak podlieha dani. Od 01.05.1990\ndošlo k zmene zákona, v zmysle ktorej mali umelci povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne\na platiť poistné z vymeriavacieho základu, ktorý si určili. Navrhovateľ sa do príslušnej regionálnej\npoisťovne neprihlásil, a preto nebol dôchodkovo zabezpečený. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava\nzaslala odporcovi opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý opätovne posúdil nárok\nna starobný dôchodok. Do rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu\npatrí aj obdobie od 01. 07. 1961 do 31. 08. 1962, a od 01. 07. 1967 do 31.07.1967. Vzhľadom na\nto, že o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa nebolo rozhodnuté do 30.06.2005 a konanie o\ndôchodkovej dávke sa nezačalo pred 01.07.2005, v súlade s ustanovením § 293d zákona č. 461/2003 Z.\nz., rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred\n01. 01.1984. Podľa ustanovenia § 293d zákona č. 461/2003 Z. z., na dôchodkové dávky právoplatne\npriznané do 30.06.2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 01.07.2005 nebolo\nprávoplatne skončené do 30.06.2005 sa ustanovenie § 63 v znení účinnom od 01.07.2005 nepoužije.\nOsobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok,\n\na to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkom poistení,\na všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a\nv opatrení Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje\nsuma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2003. Poistencovi, ktorý v niektorom\nkalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ustanovenia §\n255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota\nje 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného\nmzdového bodu sa vylúči aj počet dni kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto\nobdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného\nmzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č.\n461/2003 Z. z. Nakoľko navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa ustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Zb.\nv znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu\ninej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1958 - 122 dní, v kalendárnom roku\n1961 - 181 dní, v kalendárnom roku 1962 - 244 dní, v kalendárnom roku 1971 - 181 dní, v kalendárnom\nroku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242 dní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, patrí\nmu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov\nza jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 26,5884. Navrhovateľ získal v rozhodujúcom\nobdobí úhrnom 7 914 dní dôchodkového poistenia, to znamená 21,6822 rokov dôchodkového poistenia\npodľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a\nrokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,2263. Podľa\nustanovenia § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej\nako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového\nbodu 1,2263. Navrhovateľ získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 19. 01. 2005, 13\n178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,1042 rokov\ndôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.01.2005 je podľa ustanovenia § 64\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. 195,31 Sk.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 23.12.2009 odporca opätovne rozhodol o jeho nároku na\npriznanie starobného dôchodku a určil priemerný osobný mzdový fond ako podiel úhrnu osobných\nmzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1984 - 2004 určenom podľa\nustanovenia § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Prehľad hodnôt osobných mzdových fondov za\njednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a výpočet starobného dôchodku je uvedený v\nnapadnutom rozhodnutí a v osobnom liste dôchodkového poistenia.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2013 odporca navrhovateľovi znížil starobný\ndôchodok a doplnil v časti odôvodnenia, bez zmeny výroku, a to z dôvodu vylúčenia doby poistenia od\n01.01.1990 do 30.06.1993, nakoľko navrhovateľ nebol v tomto období dôchodkovo poistený.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2016 odporca navrhovateľovi znížil starobný\ndôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 25.10.2013, a to z dôvodu vylúčenia doby dôchodkového\npoistenia od 01.01.1990 do 30.06.1993, nakoľko navrhovateľ nebol v tomto období dôchodkovo\npoistený, a teda došlo k zmene rozhodujúceho obdobia na výpočet starobného dôchodku. Z tohto\ndôvodu bola navrhovateľovi suma starobného dôchodku prepočítaná a podľa ustanovenia § 65 a\nustanovenia § 112 ods. 3 a ods. 6 zákona číslo 461/2003 Z. z. bol starobný dôchodok navrhovateľa\nznížený od 04. 12. 2013 na sumu vo výške 439,60 EUR mesačne.\n3. Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a konania im\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv platnom znení citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 2, v spojení s § 60 ods. 1, s § 66 ods.\n1, s § 63 ods. 1, 6, 7, 8, s § 78 ods. 1, s § 293d, s § 195 ods. 1 až 3 uvedeného zákona, postupom\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného\nprostriedku navrhovateľa.\n4. Krajský súd posudzujúc zákonnosť rozhodnutí odporkyne vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že\nobdobie, počas ktorého bol samostatne zárobkovou osobou, t.j. od 01.01.1990 do 30.06.1993, a za\nktoré má zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, nemal pri určení sumy dôchodku zhodnotené,\nkrajský súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z osobného listu dôchodkového poistenia, že\nnavrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2004 nezískal celých 22 kalendárnych\nrokov dôchodkového poistenia, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Krajský súd mal v konaní\npreukázané, že navrhovateľ uhradil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.05.1990 do\n\n31.12.1990, a že nepreukázal odporcovi úhradu poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od\n01.01.1991 do 31.12.1991 a za obdobie od 01.01.1992 do 30.06. 1993. Navrhovateľ bol v rokoch\n1972 - 1993 dôchodkovo poistený v Slovenskej republike a od 01.07.1993 bol poistený v Maďarsku. Z\nopravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou\nBratislava mal krajský súd preukázané, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby trvalo od 01.01.1990 do 30.06.1993, v ktorom však navrhovateľ\nnebol nepretržite dôchodkovo poistený, pretože má za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové\npoistenie iba od 01.05.1990 do 31.12.1990.\n5. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že odporca\nnesprávne stanovil obdobie dôchodkového poistenia, keď navrhovateľovi nezohľadnil pri výpočte\nstarobného dôchodku obdobie, kedy nebol dôchodkovo poistený. Podľa názoru krajského súdu\nodporca postupoval v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého,\nobdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného\ndôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v ustanovení § 140 zákona č.\n461/2003 Z. z. bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon\nneustanovuje inak, a je v súlade so zisteným skutkovým stavom preukázaným na základe osobného\nlistu dôchodkového poistenia navrhovateľa a opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia\nvydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava, nakoľko po vylúčení uvedenej doby poistenia,\nkedy navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený, sa zmenilo rozhodujúce obdobie na výpočet starobného\ndôchodku.\n6. Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že odporca pri\nvýpočte sumy starobného dôchodku použil „celoročný“ všeobecný vymeriavací základ, a nie pomerný.\nKrajský súd vo vzťahu k uvedenej námietke dospel k záveru, že odporca správne aplikoval ustanovenie\n§ 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého všeobecný vymeriavací základ je 12násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom\nSlovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych\nrokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu a suma všeobecného vymeriavacieho\nzákladu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné\nznenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najneskôr do 30.04. kalendárneho roka\nnasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.\n7. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku navrhovateľa, že odporca nerešpektoval\nzmeny sociálneho zabezpečenia v priebehu roka 1990, t.j. prechodu zročného príjmu na zvolený\nzáklad, a tým nezákonne znížil jeho osobný mzdový bod. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka\nBratislava zo dňa 22.07.2009 krajský súd zistil, že osobný vymeriavací základ za rok 1990 bol vypočítaný\nv sume vo výške 33 929 Sk, a z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa zistil, že\nosobné mzdové body v jednotlivých kalendárnych rokoch boli zistené za každý kalendárny rok, a\nto ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkom poistenie,\na všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a\nv opatrení Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje\nsuma všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok. Krajský súd konštatoval,\nže navrhovateľ získal náhradnú dobu v súlade s ustanovením § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov, keď preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej\nvojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1958 - 122 dní, v kalendárnom roku\n1961 - 181 dní, v kalendárnom roku 1962 - 244 dní, v kalendárnom roku 1971 - 181 dní, v kalendárnom\nroku 1973 - 120 dní, v kalendárnom roku 1974 - 242 dní, v kalendárnom roku 1983 - 253 dní, a preto\nmu patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, a teda úhrn osobných mzdových\nbodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je odporcom správne stanovený vo výške\n26,5884. Podľa názoru krajského súdu odporca postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z., keď v napadnutom rozhodnutí stanovil, že navrhovateľ v rozhodujúcom období získal\núhrnom 7 914 dní dôchodkového poistenia, t. j. 21,6822 rokov dôchodkového poistenia a určil priemerný\nosobný mzdový bod - 1,2263, ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového\npoistenia v rozhodujúcom období a ďalej podľa ustanovenia § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď\npriemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítal v plnej výške, poukazom na to, že\nnavrhovateľ ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 19. 01. 2005 získal 13 178 dní obdobia\n\ndôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 36,1042 rokov dôchodkového\npoistenia.\n8. Podľa názoru krajského súdu odporca správne postupoval pri stanovení priemerného osobného\nmzdového fondu, vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa nebolo\nrozhodnuté do 30.06.2005 a konanie o dôchodkovej dávke sa nezačalo pred 01.07.2005, v súlade\ns ustanovením § 293d zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného\nosobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred 01.01.1984. Krajský súd konštatoval, že podľa\nustanovenia § 293 d zákona č. 461/2003 Z. z., na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30.\n06. 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 01.07.2005 nebolo právoplatne\nskončené do 30. 06. 2005, sa ustanovenie § 63 v znení účinnom od 01. 07. 2005 nepoužije. Krajský súd\nďalej konštatoval, že navrhovateľ dosiahol vek 60 rokov dňa 19. 04. 2004 a dôchodkový vek dosiahol\npripočítaním 9-tich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t. j. dňa 19. 01. 2005, a to v súlade s\nustanovením § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a teda ku dňu vzniku nároku na starobný\ndôchodok, t. j. k 19. 01. 2005 získal 13 178 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu\nstarobného dôchodku je 36,1042 rokov dôchodkového poistenia a teda podľa ustanovenia § 64 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z., aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.01.2005, je 195,31 Sk.\n9. Krajský súd poukázal na to, že zákon nepozná tzv. „rezervovanie si voči odporcovi právo na\nuplatnenie náhrady všetkých majetkových škôd a nemajetkovej ujmy, ktorú mal navrhovateľovi úmyselne\nspôsobiť odporca nezákonným rozhodnutím zo dňa 24.04.2008, alebo spôsobí“. Dal do pozornosti, že\nv danom prípade sa jedná o konanie v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku, v zmysle ktorého, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, a preto si navrhovateľ voči odporcovi v rámci\ntohto konania nemohol uplatniť žiadne hmotné nároky, a z tohto dôvodu sa súd nimi nezaoberal. V\ndanej súvislosti krajský súd uviedol, že aj keby boli napadnuté rozhodnutia zrušené odporcom, nie je v\njeho právomoci zaviazať odporcu k vydaniu nového rozhodnutia v určenej lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku, nakoľko napadnuté rozhodnutie môže v zmysle ustanovení § 250j ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku buď potvrdiť alebo zrušiť.\n10. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu, vrátane jeho postupov, priloženú\nspisovú dokumentáciu v celom rozsahu dospel k záveru, že odporca v danej veci presne a úplne\nzistil skutočný stav veci, v súlade s ustanovením § 195 ods. l až 3 zákona č. 461/2003 Z. z., a správne\naplikoval ustanovenia zákona, a preto napadnuté rozhodnutia odporcu - číslo XXX XXX XXXX zo dňa\n23.12.2008 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2009, v spojení s rozhodnutím\nčíslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2013 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa\n25.02.2016, ako vecne správne potvrdil.\n11. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení s § 250l\nods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu trovy konania nepriznal a úspešnému\nodporcovi z dôvodu, že si trovy konania voči navrhovateľovi neuplatnil.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd 153/2008-605 zo dňa 24. októbra\n2018 podľa ust. § 250ja ods. 3 posledná veta OSP v spojení s § 221 OSP z dôvodu podľa § 221 ods.\n1 písm. f/, g/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie v zmysle § 246 ods. 1, § 250l ods. 2 v\nspojení s § 221 ods. 2 OSP.\n13. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukazom na skutkové zistenia namietal, že skutkové závery\nkrajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového\nsúdu sú bez opory v právnych predpisoch. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že vo veci rozhodol\nnezákonný sudca (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v spojení s § 221 ods. 1\npísm. g/ OSP). Navrhovateľ dôvodil, že keďže súd bol nesprávne obsadený, došlo k porušeniu práv\nustanovených v § 205a ods. 1 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP, v spojení s čl. 48\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, s § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, v spojení s § 50 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1, 2, 4 písm. b/, ods. 9 citovaného zákona.\nNavrhovateľ uviedol, že na pojednávaní krajského súdu dňa 24. 10. 2018 mu bola konajúcou sudkyňou\noznámená zmena zákonného sudcu v predmetnej právnej veci, ku ktorej prišlo ešte dňa 1. 3. 2018\nz dôvodu, že predchádzajúca konajúca sudkyňa v prejednanej právnej veci JUDr. Milota Tóthová vo\nfebruári 2018 odišla do dôchodku. K zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci na JUDr. Martu\nBarkovú došlo na základe dodatku č. 3 Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2018, avšak\nuž bez pridelenia súdnych vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom, považujúc za nepochybné, že veci pred tým patriace sudkyni\nJUDr. Milote Tóthovej boli len prepísané z odchádzajúcej sudkyne na prichádzajúcu sudkyňou bez\nzabezpečenia zákonom obligatórne stanoveného postupu náhodného pridelenia pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Navrhovateľ mal za to, že takýto\nspôsob pridelenia vecí sudcovi predmetného súdneho konania je tak v priamom rozpore s § 51 ods.\n1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. Dôvodil, že ak v danom prípade bol do predmetného\nsúdneho konania ustanovený nezákonný sudca, takéto porušenie alebo obídenie zákonom stanoveného\npostupu pri prideľovaní vecí náhodným výberom sudcu je súčasne porušením jeho ústavných práv ako\núčastníka predmetného konania v právnom postavení navrhovateľa a to porušením práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V danej súvislosti poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 10/02 zo dňa 4. 9. 2002, IV. ÚS 345/09, I. ÚS 448/2016 z 31.\naugusta 2017, IV. ÚS 116/2011, IV. ÚS 170/2014. Záverom uvedenej námietky navrhovateľ uviedol, že\nporušenie vopred určených zákonných pravidiel pri zmene zákonného sudcu v zmysle § 51 ods. 4 písm.\nb/ zákona č. 757/2004 Z. z. je súčasne v zmysle konštatovania Ústavného súdu SR nielen porušením\nústavou garantovaného práva účastníka konania na zákonného sudcu, ale aj porušením jeho základných\nľudských práv a slobôd ako účastníka predmetného konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n14. Navrhovateľ ďalej namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tvrdiac,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205\nods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 205\nods. 2 písm. b/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ s § 122 ods. 1, s § 123 OSP, v spojení s čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR v spojení s čl. 48 ods. 2, čl. 152 ods. 4 navrhovateľ vytýkal konajúcej sudkyni, že napriek\ntomu, že už v predvolaní na ústne pojednávanie vo veci stanovené dňa 24. 10. 2018 vyzvala procesné\nstrany, aby si v záujme procesnej ekonomiky pripravili svoje vyjadrenia na pojednávaní písomne, na\nsamotnom pojednávaní mu sudkyňa povolila prečítať z pripraveného písomného vyjadrenia len 8 strán,\ntakže v zmysle pokynu sudkyne vybral len tie strany, ktoré obsahovali v krátko zhrnuté nedoriešené a\nsériu vôbec neprejednávaných bodov s pomenovaním právneho podkladu a s aktualizovaným návrhom\nna rozsudok, pričom už po prečítaní štyroch strán jeho vyjadrenia ho zastavila, čím neodzneli veľmi\npodstatné body jeho vyjadrenia, ktoré chcel súdu na pojednávaní predniesť. Vytýkal súdu, že nijak\nnereagoval na ním vznesené návrhy a námietky, pričom v konaní sa dopustil ďalšej vady, keďže nielenže\nna záver uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 118 ods. 4 OSP, ale súčasne na\npojednávaní ani nepoučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 OSP o tom, že účastníci majú povinnosť\noznačiť alebo predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy\noznačené a predložené neskôr sa neprihliada. Mal za to, že takéto poučenie je podľa § 120 ods. 4\nOSP zo zákona nevyhnutnou náležitosťou občianskoprávneho konania podľa OSP a musí byť dané\núčastníkom pred ukončením dokazovania vo veci. Navrhovateľ ďalej namietal, že postupom krajského\nsúdu na pojednávaní dňa 24. 10. 2018 bolo mu znemožnené vyjadriť sa priamo na pojednávaní ku\nvšetkým vykonaným dôkazom a všetkým zásadným skutočnostiam daného prípadu, pričom súd na\ntomto pojednávaní porušil ďalšie ustanovenia OSP, keď napriek uvedeným pochybeniam na tomto\npojednávaní rozhodol meritórne vo veci, čím bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho ústavou\ngarantovaných práv, ako aj garantovaných čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V danej súvislosti navrhovateľ\npoukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 75/96, I. ÚS 49/01 a rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veciach Ninedost - Huber v. Švajčiarsko, 1997-I, s. 108, § 24, Krčmář v. Česká\nrepublika z 3. marca 2000, § 40, Trančíková proti Slovenskej republike. Záverom uvedenej námietky\nnavrhovateľ zdôraznil, že postupom na pojednávaní súdu dňa 24. 10. 2018 bolo porušené jeho právo\nna spravodlivý proces, keďže takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle\n§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP.\n15. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci (odvolací dôvod podľa\n\n§ 205 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Vytýkal súdu prvého stupňa, že úplne\nnezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočnosti. Dôvodil, že zásadnou skutočnosťou daného právneho sporu sú listinné dôkazy, ktoré\nkrajskému súdu predložil ohľadne jeho dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby\nod 1. 1. 1990 do 30. 6. 1993, označené v odvolaní pod bodom 1 až 8. Vytýkal súdu prvého stupňa, že\npredloženými dôkazmi sa nijak nezaoberal, ani ich neuviedol v rozsudku vo výpočte dôkazov, ktorými sa\nv predmetnej veci zaoberal, hoci tieto sú riadnou súčasťou spisového materiálu a počas celého súdneho\nkonania na ne poukazoval. Ďalej vytýkal krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa\nzásadnými listinným dôkazmi nijako nezaoberal, tieto ani nepoňal do svojho odôvodnenia a nijako\nich vlastnými úvahami nevyhodnotil, a to či už na prospech jeho argumentácie alebo odporkyne.\nNavrhovateľ dôvodil, že týmto postupom súdu tak došlo nielen k porušenie jeho práva na odôvodnenie,\nale nevykonaním a riadnym nevyhodnotením týchto dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich\nskutočností daného prípadu krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ vyslovil názor,\nže uvedené predložené listinné dôkazy jednoznačne a bez pochybností preukazujú, že bol v uvedenom\nrozhodnom období riadne dôchodkovo poistený, pričom úhradu predmetných poistných súm rovnako\nriadne dôkazne preukázal. Poukazom na to, že zápisnicu z vykonania dokazovania zo dňa 18. 11.\n2015 súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, vytýkajúc vec prejednávanej sudkyni, že sa tvárila,\nakoby neboli, navrhovateľ tvrdil, že preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu vykonať opätovne\ndokazovanie pred rozsudkom. Tiež poukázal na to, že sem patrí aj séria nevykonaných dôkazov, ani\nprejednaných a v rozsudku vôbec spomenutých bodov, ktoré predkladal súdu po sfalšovaní podkladu\nrozhodnutia po doručení dvoch rozhodnutí o dôchodkoch postavených na sfalšovaní doby poistenia\nuž tretím zmenovom t. j. v 4. rozhodnutie odporcu z 20. 10. 2013 a vo 4. zmenovom, t.j. v piatom\nrozhodnutí odporcu z 25. 2. 2016 a v ďalších podaniach, označených v odvolaní pod bodmi 01 až 10.\nNavrhovateľ tvrdil, že uvedené body a nevykonané dôkazy sú predmetom viacerých jeho podaní - v\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam odporkyne, ako aj vo vyjadreniach podaných počas celého\nkonania o dôchodok. Namietal, že krajský súd však bez toho, aby sa týmito predloženými listinnými\ndôkazmi v rozsudku vôbec bol akokoľvek zaoberal a riadne vyhodnotil, bez akýchkoľvek proti dôkazov\na proti argumentov o spochybnení, prijal argumentáciu odporcu, ktorý jeho dôchodkové poistenie v\ndanom období bez relevantného zdôvodnenia a dôkazov neakceptoval.\n16. Navrhovateľ ďalej namietal porušenie jeho práva na odôvodnenie ako vadu v konaní podľa § 205\nods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ\ncitujúc právnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, s § 157 ods.\n2 OSP, s čl. 46 ods. 1 ústavy, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, uviedol, že v nadväznosti na námietky uvedené\nv bode 4 odvolania, v ktorom poukázal na skutočnosť, že súdu predložil konkrétne listinné dôkazy o\nrozhodujúcej otázke tohto sporu, ktoré dokazujú jeho poistenia od 1. 1. 1990 do 30. 6. 1993 a ktoré\nboli na 1. a 2. pojednávaní vykonané, ktorými sa však krajský súd v rozsudku nielenže nezaoberal a\nnijako v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil, ale tieto krajský súd ani neuviedol v odôvodnení rozsudku,\na to ani vo výpočte dôkazov, ktorými sa súd v predmetnej veci zaoberal, hoci tieto dôkazy sú\nriadnou súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ zdôraznil, že nedostatočné a neúplné odôvodnenie\nprvostupňového súdneho rozsudku o podstatných otázkach predmetného sporu je porušením jeho\npráva na odôvodnenie, čo je porušením práva na spravodlivý proces, vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru,\nako aj čl. 46 ods. 1 ústavy. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS\n383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, II. ÚS 78/05, III. ÚS 199/08, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva. Navrhovateľ súčasne namietal prejav arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského súdu\nz dôvodu, že predmetné listinné dôkazy nevykonal a nezaoberal sa nimi a nijako ich nevyhodnotil, čím\nneuviedol dostatok dôvodov, na ktorých rozsudok založil. V tejto súvislosti poukázal tiež na judikatúru\nÚstavného súdu SR - napr. I. ÚS 117/07, I. ÚS 114/08, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2\nCdo 170/2005 z 1. septembra 2007 a na rozhodnutie ESĽP vo veci Benderskiy proti Ukrajine - rozsudok\nz 15. novembra 2007 č. 22750/02.\n17. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP.). Citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2 písm. f/, § 221 ods. 1 písm. h/ OSP navrhovateľ namietal, že\npopis obsahu žalobného návrhu v napadnutom rozsudku a to nielen v jeho konštatačnej časti, ale aj v\nzistení skutkového stavu súdom je neúplný, zlomkový z celého obsahu žaloby. Navrhovateľ zdôraznil,\nže súd v napadnutom rozsudku vôbec nepovažoval za potrebné spomenúť zmanipulovanie (sfalšovanie)\njeho doby poistenia odporcom v rozpore s jeho vlastným pôvodnými evidenčnými listinami a vykonanými\n\ndôkazmi. Ďalej uviedol, že krajský súd v napadnutom rozsudku ani len nespomenul, že predchádzajúca\nsudkyňa na druhom pojednávaní vykonala dôkazy poistenia v novom systéme od 1. 5. 1990 do 30.\n6. 1993, v zmysle ktorých bol prihlásený do nového systému poistenia a zaplatil všetky odvody na\nsprávny účet. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že evidentne právne nesprávne vyhodnotil ním namietaný\nnesúlad napadnutého rozhodnutia odporcu so zákonom v určení hodnoty osobného mzdového bodu\nrozhodného obdobia za roky 1990 až 1993. Ďalej k veci uviedol, že do celkovej doby poistenia patrí doba\nštúdia a skutočné zamestnanie, pričom v jeho prípade zamestnanie znamená činnosť samostatného\nvedeckého pracovníka v slobodnom povolaní od 1. 7. 1991 do 30. 6. 1993 poukazom na to, že táto\ndoba do zmenového rozhodnutia odporcu z 25. 10. 2013 nebola sporná, avšak vtedy došlo k falšovaniu\ndoby jeho poistenia, na ktorom odporca pretrval, napriek tomu že dôkazy opaku boli krajským súdom\nvykonané na druhom pojednávaní, čo však krajský súd v napadnutom rozsudku už nerešpektoval a ani\nto v ňom nespomínal. Navrhovateľ zdôraznil, že trvá na svojej požiadavke potvrdiť skutočný rozsah jeho\ndôchodkového poistenia v dĺžke 14 455 dní t. j. 39 rokov a 220 dní, čiže 39,6027 roka, a preto napadá\nrozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 63\nods. 8 a § 293d zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ tvrdil, že konanie o jeho dôchodku bolo začaté\naž žiadosťou o priznanie starobného dôchodku spísanou Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava 2\ndňa 3. 12. 2007, teda po účinnosti novely zákona o sociálnom poistení zákonom č. 244/2005 Z. z.\núčinného od 1. 7. 2005, teda odporca bol povinný započítať 22 rokov do rozhodného obdobia a napriek\ntomu započítal iba 9,5 roka, ktorým konaním odporca vo všetkých svojich napadnutých rozhodnutiach\nporušil zákon a vo významnej miere tak poškodil jeho právom chránené záujmy. Namietal, že odporca\nnerešpektoval zákon, keď po celý čas svojvoľne započítal rôzne rozhodné obdobia napriek tomu, že sám\nvo svojej evidencii mal potvrdené jeho poistenie v trvaní presne 22 rokov v postavení „umelca“. Ďalej\nnavrhovateľ tvrdil, že pôvodný evidenčný list odporcu potvrdzuje, že sám evidoval rozhodné obdobie\nod 1. 7. 1971 do 30. 6. 1993 - je súčasťou súdneho spisového materiálu. Mal za to, že od 25. 10.\n2013 odporca v zmenovom rozhodnutí z tohto dátumu o starobnom dôchodku hrubo zmanipuloval\ndobu jeho poistenia, na ktorom odporca pretrváva aj vo svojom následnom zmenovom rozhodnutí zo\ndňa 25. 2. 2016\na to napriek tomu, že dôkazy opaku boli súdom vykonané na\npojednávaní dňa 18. 11. 2015, čo však odporca ani krajský súd nerešpektovali. Tiež dôvodil, že takéto\nkrátenie doby jeho celkového poistenia rozhodného obdobia spôsobuje, že ho odporca ako dôchodcu\nukracuje na zaslúženom dôchodku vyplývajúceho z výšky skutočného zabezpečenia tak, že v zákonom\nobdobí získal priemerný osobný mzdový bod 1,7098, čo znížil na 1,2263, čím výrazne znížil jeho\ndôchodok skoro o polovicu. Namietal, že krajský súd uvedenú skutočnosť v napadnutom rozsudku riadne\nnepreskúmal a vlastnými úvahami riadne nezdôvodnil, a len mechanicky vo svojom rozsudku prevzal\ncelé odseky z príslušných zmenových rozhodnutí odporcu. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca v\nrozpore s § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení nesprávne vyhodnotil zápočet začiatku umeleckej\nčinnosti (druhý polrok r. 1971, od 1. 7. do 31. 12.), čo krajský súd v napadnutom rozsudku riadne\nnepreskúmal, vlastnými právnymi úvahami nevyhodnotil a opätovne len mechanicky do svojho rozsudku\nprevzal celé odseky z príslušných zmenových rozhodnutí odporcu. Navrhovateľ zotrval aj na svojich\npožiadavkách o nesprávnom určení pomernej časti osobného mzdového bodu za necelé roky 1971,\n1973, 1974, 1983, 1990 a 1993. Mal za to, že odporca, ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku\ntýmto konaním hrubo porušil ústavu, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR o zákaze\nretroaktivity spätného uplatňovania právnych noriem - nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95 z 24. 5.\n1995, IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06, IV. ÚS 49/2018, PL ÚS 15/98, IV. ÚS 49/2018. Rovnako navrhovateľ\nnamietal nesprávny postup odporcu, ako aj súdu prvého stupňa pri určení osobného mzdového bodu\nv prípade základnej vojenskej služby, ako aj dočasnej práceneschopnosti. Zdôraznil, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu, ktorý je v úplnej zhode s konaním odporcu, arbitrárne pozmeňuje zákon,\nzmysel zákona, keď svojím konaním nerešpektuje ústavný zákaz o retroaktivite právnych predpisov,\npovažujúc takéto konanie odporcu a krajského súdu za hrubé porušenie základov právneho štátu a\nporušovanie základných práv občana na spravodlivé a zákonné rozhodovanie orgánov štátu a štátom\nzriadených verejných inštitúcií. Záverom navrhovateľ opakovane uviedol, že celý text odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku pozostáva iba z doslovne alebo obsahovo vybratých textov napadnutých\nzmenových rozhodnutí odporcu bez samostatných vlastných právnych úvah súdu, ktoré ustanovenie §\n157 ods. 2 OSP obligatórne v odôvodnení rozsudku súdu vyžaduje. Mal za to, že takýto postup krajského\nsúdu je pritom dôvodom na zrušenie a vrátenie takéhoto rozsudku, v ktorom konajúci súd, ignorujúc\npodstatné námietky a návrhy rozsudkom poškodeného účastníka konania, mechanicky a bez v rozsudku\nriadne vyjadreného vlastného skúmania, prevezme od protistrany sporu celé odseky z napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí. V danej súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 11Sžr/177/2011 zo dňa 10. 7. 2012, ako aj označenú judikatúru Ústavného súdu SR. Dôvodil,\n\nže ohľadom na citovaný rozsudok najvyššieho súdu napadnutý rozsudok krajského súdu je presne\nz rovnakých dôvodov pre absenciu riadneho odôvodnenia, keď do odôvodnenia svojho rozsudku iba\nprevzal a zopakoval dôvody odporcu z jeho napadnutých zmenových rozhodnutí bez akéhokoľvek\nnáznaku vlastných úvah pri hodnotení ním vznesených námietok, vyjadrení a návrhov na vykonanie\npre vec zásadných dôkazov, nepresvedčivý, arbitrárny a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný.\nNavrhovateľ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval v rozpore s princípom právnej istoty\nako jednej zo základných zásad právneho štátu.\nIII.\nVyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa\n18. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila. S dôvodmi, ktorými navrhovateľ v odvolaní\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasila. Navrhovala, aby odvolací\nsúd podľa § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n19. V dôvodoch vyjadrenia odporkyňa vyslovila názor, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na\nzáklade ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí\nodporkyne. Uviedla, že navrhovateľ uvádza v odvolaní totožné námietky, s ktorými sa vysporiadala vo\nsvojich písomných vyjadreniach z 18.11.2013, z 25.3.2013, 23.3.2016 a z 22.5.2017, a ktorých sa v\ncelom rozsahu pridržiava. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí. Odporkyňa súčasne\npodala návrh na vydanie opravného uznesenia rozsudku č. k. 6Sd 153/2018-605 z 24.10.2018 vzhľadom\nna chybu v písaní v dátume potvrdeného rozhodnutia Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX\nX z 25.10.2013.\nIV.\nRozhodnutie najvyššieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a 491 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa je dôvodné.\n21. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nSSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n22. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nAk sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno\nuplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo\nprávnická osoba.\n23. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n24. Predmetom prieskumného konania na odvolacom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6Sd/153/2008-605 zo dňa 24. októbra 2018, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 veta prvá\n\nOSP potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.12.2008 v spojení s rozhodnutím č. XXX\nXXX XXXX X z 12.03.2009, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.10.2013 a zmenovým\nrozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25.02.2016.\n25. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n26. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci boli rozhodnutia odporkyne č. XXX\nXXX XXXX X z 23.12.2008, č. XXX XXX XXXX X z 12.03.2009, č. XXX XXX XXXX X z 25.10.2013 a č.\nXXX XXX XXXX X z 25.02.2016, ktorými odporkyňa rozhodovala o starobnom dôchodku navrhovateľa.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že\nv procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou\n(opravným prostriedkom) nie je súdom skutkovým. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na\nzáklade žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy\n(§ 244 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n28. Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie\nsúdu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. OSP) sa\npostupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije\nsa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250 l ods. 1, 2 OSP). Konanie sa začína na\nnávrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 OSP). Súdny\nprieskum rozhodnutia správneho orgánu, napadnutého opravným prostriedkom účastníka správneho\nkonania a konania mu predchádzajúceho súd vykoná na základe administratívneho spisu správneho\norgánu (§ 250d ods. 1 OSP). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď\npotvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie (§ 250q OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nje pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci\npreskúmavacieho súdneho konania súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 OSP). V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych\nveciach krajský súd nie je viazaný len rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými\nnavrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či správny orgán\nkonal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického\na rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne dáva do pozornosti, že správne súdnictvo v Slovenskej\nrepublike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho,\naby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy,\nči táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\n\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že súd prvého stupňa v\ndanej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho\norgánu - odporkyne, náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými\nv tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí\nodporkyne, napadnutých opravným prostriedkom navrhovateľa, nevykonal v súlade s platnou právnou\núpravou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou\núpravou naň nadväzujúcou, keďže nechal bez povšimnutia zásadné otázky navrhovateľom nastolené\nv opravných prostriedkoch týkajúce sa najmä nezapočítania poistnej doby do rozhodného obdobia\npre výpočet starobného dôchodku a určeniu mzdových bodov. Najvyšší súd po vykonaní súdneho\nprieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporkyne pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného\nzákona postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku dospel k inému záveru ako krajský súd,\na to že napadnuté rozhodnutia odporkyne nie je možné považovať za vecne a právne správne z\ndôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho vyhodnotenia\npodmieňujúce predčasnosť rozhodnutia vo veci a súčasne z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia\nsprávnej úvahy, na základe ktorej odporkyňa vyčíslila starobný dôchodok navrhovateľa, ponechajúc\nbez povšimnutia námietky navrhovateľa, ktorými namietal nesprávnosť započítania poistnej doby pre\nvýpočet starobného dôchodku a nesprávne určenie mzdového bodu.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\n31. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n32. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n33. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n34. Z uvedených článkov ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie,\nktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány\nštátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle\nčl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n35. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\n\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n36. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\na pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n37. Ústavné sociálne práva, i keď sú súčasťou katalógu základných práv a slobôd, vykazujú na\nrozdiel od iných ústavných základných práv inú právnu povahu. Táto odlišnosť je daná predovšetkým\ninou kvalitatívnou pozíciou štátu, keď základom sociálnych práv je rovnosť, sociálna bezpečnosť a\nspravodlivosť, na rozdiel od základných ústavných slobôd, základnou substanciou ktorých je sloboda\n[BARANCOVÁ, H. Slovenské a európske pracovné právo (slovenská a česká judikatúra európskych\nsúdov), Žilina: Eurokodex, 2004, s. 987, ISBN 80-88931-32-0, s. 39].\n38. Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra\n2010 sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k\nzjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže\na musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť\nalebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno\nopomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného\npredpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“, prípadne aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 274/07, podľa ktorého cit.: „Orgány aplikujúce\nsprávne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení\nnedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno\npovažovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca\npri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi\njednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy.“ Rovnako najvyšší súd\nodkazuje na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 21. januára 1999, sp. zn. III. ÚS\n257/98, podľa ktorého cit.: „ (...) Jednou z funkcí Ústavy, zvláště ústavní úpravy základních práv a svobod,\nje její \"prozařování\" celým právním řádem. Smysl Ústavy spočívá nejen v úpravě základních práv a\nsvobod, jakož i institucionálního mechanizmu a procesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp.\norgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy a v jejím postavení bezprostředního pramene\npráva, nýbrž i v nezbytnosti státních orgánů, resp. orgánů veřejné moci, interpretovat a aplikovat právo\npohledem ochrany základních práv a svobod.“\n39. V tomto kontexte najvyšší súd poukazuje aj na princíp rovnosti, ktorý vo svetle prejednávanej\nveci úzko súvisí s princípom sociálneho štátu (Sozialstaat), ktorý zaväzuje štát, aby konal s cieľom\nvytvorenia spravodlivého sociálneho poriadku. Zatiaľ čo právny štát je vyjadrením zákazu svojvôle\nštátnej moci, či defenzívnej zložky ochrany práv jednotlivca pred svojvôľou štátu, a vnímaný v užšom\nzmysle ako negatívne formulovaný zákaz diskriminácie, princíp rovnosti predstavuje materiálny základ\ncelej pozitívnej zákonodarnej činnosti i kontrolnej právomoci súdnictva. Ak právny sociálny štát požaduje\nod verejnej moci zaistenie rovnakého zaobchádzania pred zákonom a na základe zákona, tak rovnako\npožaduje jej viazanosť ústavným princípom rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach. Tento pozitívny\nzáväzok má zákonodarca uskutočňovať v oblasti regulácie nárokov osobitne zraniteľných skupín osôb\nprostredníctvom aktívnych opatrení, ktoré zaistia nediskriminačné zaobchádzanie s nimi, t.j. princíp\nrovnosti sa zasadzuje o zaistenie materiálnej spravodlivosti [BOUČKOVÁ, P.: Rovnost a sociální práva.\nNakladatelství Auditorium s.r.o., Praha 2009, s. 198. ISBN 978-80-87284- 02-5, s. 81-82].\n\n40. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových okolností posudzovaného prípadu v nadväznosti\nna právnu úpravu zákona o sociálnom poistení odvolací súd konštatuje, že základnou otázkou v\npreskúmavanej veci je posúdenie, či odporkyňa pre správne určenie starobného dôchodku navrhovateľa\nsprávne zistila a správne posúdila poistné obdobie navrhovateľa a v nadväznosti na to, správne určila\nmzdový bod.\n41. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že odporkyňa starobný dôchodok navrhovateľovi\npriznala rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.12.2008, následne na základe opravného prostriedku\nnavrhovateľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 12.03.2009 a následne rozhodnutím číslo XXX XXX\nXXXX X z 25.10.2013 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 25.02.2016. Z osobných\nlistov dôchodkového poistenia tvoriacich neoddeliteľnú súčasť rozhodnutí zo dňa 23.12.2008 a z\n12.3.2009 vyplýva, že odporkyňa započítala do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa okrem\niných poistných období aj roky 1990 až 1992 a prvý polrok roku 1993 (od 1.1.1990 do 30.6.1993). Z\nosobných listov dôchodkového poistenia tvoriacich neoddeliteľnú súčasť následných rozhodnutí zo dňa\n25.10.2013 a 25.2.2016 vyplýva, že odporkyňa do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa už\nobdobie rokov 1990 až 1993 nezapočítala, a to z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že v súlade\nso zákonom pre posudzované obdobie podal prihlášku na sociálne zabezpečenie osoby samostatne\nzárobkovo činnej a za sledované obdobie neodviedol poistné. Z administratívneho spisu vyplýva,\nže odporkyňa vo veci priznania starobného dôchodku navrhovateľa okrem uvedených rozhodnutí o\nstarobnom dôchodku navrhovateľa rozhodovala rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 6.2.2008 a z\n24.7.2008, v ktorých podľa osobného listu dôchodkového poistenia za obdobie dôchodkového poistenia\nnavrhovateľa tiež považovala obdobie rokov 1990 až 1993. Kasačný súd zo spisu krajského súdu,\nktorého súčasť tvoril administratívny spis ďalej zistil, že navrhovateľ už v priebehu správneho konania o\npriznanie starobného dôchodku tvrdil, že podal prihlášku na sociálne zabezpečenie osoby samostatne\nzárobkovo činnej zo dňa 17.12.1990, potvrdenej Bratislavskou správou sociálneho zabezpečenia v\nBratislave, a súčasne, že zaplatil sociálne poistenie za roky 1990 až 1993, o pravdivosti ktorého tvrdenia\npredložil listinné dôkazy - prihlášku na sociálne zabezpečenie osoby samostatne zárobkovo činnej zo\ndňa 17.12.1990 a poštové poukážky o odvode sociálneho poistenia za roky 1990 až 1993.\n42. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu odvolací súd dospel k názoru, že odporkyňa\nv konaní a rozhodovaní o priznanie starobného dôchodku navrhovateľa veci nevenovala náležitú\npozornosť, vyžadujúcu pre správne určenie obdobia dôchodkového poistenia a v tej súvislosti správneho\nurčenia mzdového bodu pre správne vyčíslenie sumy starobného dôchodku, majúce za následok\nnedostatočné zistenie skutkového stavu veci v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie listinných\npodkladov predložených v administratívnom konaní samotným navrhovateľom. Pokiaľ odporkyňa v\nodôvodneniach rozhodnutí zo dňa 25.10.2013 a 25.2.2016 a následne vo vyjadreniach tvrdila, že\nsporné obdobie dôchodkové poistenia (roky 1990 až 1993) nemohla navrhovateľovi započítať, pretože z\nopravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou\nBratislava vyplýva, že navrhovateľ v tomto spornom období nebol dôchodkovo poistení, bolo jej\npovinnosťou posudzovať evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vydaný Sociálnou poisťovňou,\npobočkou Bratislava v kontexte s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, resp. vykonať ďalšie\ndokazovanie na preukázanie (ne)správnosti opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia\nvydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava. Pokiaľ navrhovateľ predložil originály listinných\ndôkazov preukazujúcich jeho prihlásenie do sociálneho systému a zaplatenie dôchodkového poistenia\nza roky 1990 až 1993, treba vychádzať z premisy, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky\ndôchodkového zabezpečenia aj pre sporné dôchodkové obdobie, pokiaľ sa nepreukáže opak.\n43. Vychádzajúc z odôvodnenia posledných rozhodnutí odporkyne, ako aj z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd zistil, že tak odporkyňa, ako aj krajský súd doposiaľ\nnevenovali náležitú pozornosť skutočnosti, že navrhovateľ listinnými dôkazmi preukazoval sporné\nobdobie dôchodkového poistenia, keďže odporkyňa, ako aj krajský súd ponechali úplne bez povšimnutia\nskutkové zistenia vo vzťahu navrhovateľovho tvrdenia o zaplatení dôchodkové poistenia za roky 1990\naž 1993, ako aj prihlásení sa do systému sociálneho zabezpečenia u Bratislavskej správe sociálneho\nzabezpečenia. Najvyššiemu súdu súčasne neuniklo pozornosti, že napriek rozsiahlemu odôvodneniu\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu, z jeho obsahu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva\nprávna úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku proti\nnapadnutým rozhodnutiam odporkyne. Odvolací súd z uvedeného dôvodu prisvedčil argumentácii\n\nnavrhovateľa uvedenej v odvolaní, ktorou namietal nedostatočné resp. nepresvedčivé a nezrozumiteľné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku.\n44. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti\nnáležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr.\nv nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07 <., I. ÚS 114/08 <., III. ÚS 36/2010 <.), ktorý vo svojej rozsiahlej judikatúre\nkonštatuje, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť\nsúdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 139 SSP (predtým § 157 OSP)\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedenou\nproblematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) - napr. v\nrozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, v ktorom konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR\npritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument. Teda súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych\ngarancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril\nk esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec.\n45. Vzhľadom k uvedenému vyššie odvolací súd po vykonaní prieskumu rozsudku krajského súdu\ndospel k záveru, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami\nzákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď v procese\nsúdneho prieskumu nezameral svoju pozornosť k posúdeniu základnej otázky vo vzťahu k zákonnosti\nopravným prostriedkom napadnutých rozhodnutí odporkyne, spočívajúcej v správnom a úplnom určení\ndoby dôchodkového poistenia navrhovateľa a v správnom určení výšky mzdového bodu vychádzajúc\npri tom zo všetkých skutkových okolností daného prípadu.\n46. Odvolací súd konštatuje, že tak odôvodnenie napadnutých rozhodnutí odporkyne, ako aj\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nielenže nespĺňa zákonné podmienky ustanovené\nv § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a v § 157 ods. 2 OSP, ale súčasne nespĺňa aj kritéria\nnastolené judikatúrou vyššie uvedenou, z ktorých dôvodov v jeho podstatnej časti nie je súladné s\nprávami zakotvenými v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\n47. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd v danej veci vyhodnotil námietky navrhovateľa uvedené v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu o nesprávnom postupe v konaní za dôvodné, ktoré spochybnili\nvecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc\npritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania) zákonom danú možnosť zmeny\nrozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení\ns § 250ja ods. 3, v spojení s § 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 220 OSP zmenil tak, že napadnuté\nrozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n48. Povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci o žiadosti navrhovateľa na priznanie\nstarobného dôchodku opätovne konať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie a vo\nveci opätovne rozhodnúť vydaním jedného rozhodnutia pre zabezpečenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti\nkonania a rozhodovania o starobnom dôchodku navrhovateľa a súčasne svoje rozhodnutie náležite\njasne a zrozumiteľne odôvodniť v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.\n49. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 1\nSSP a v spojení s § 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2 OSP. Navrhovateľovi náhradu\n\ntrov konania nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, keďže si ich nevyčíslil a zo spisu nevyplynulo,\nže mu v súvislosti s konaním vznikli nejaké trovy.\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sd/153/2008", "guid": "de70f369-21e6-49c2-81e0-13a21ad0d5dd:6cdf8a57-d4e2-4dc8-8603-846e33b6dba5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:a56b95bf-5e0f-4e3f-8430-adebfcb9c449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1"}, {"guid": "ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:a343ef7d-e066-449a-8167-be5a7fca73e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/02 z 20. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-20", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a343ef7d-e066-449a-8167-be5a7fca73e5"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fb2e07b8-3c13-4846-b0ba-dfaf9d24752e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.486.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 486/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 486/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.486.2020.1"}, {"guid": "e8a96175-4a9d-41bf-8244-1f1c5f43e7ba:0da9a88d-f8d4-492f-9c90-eaba1130f561", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/28/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/28/2021 z 24. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200331.1"}]}