{"guid": "45fba3e3-a206-472d-a9bd-bb525800cfdb:75c1ed56-c994-439c-a4a0-9dafe8976f75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1", "spisova_znacka": "6Sžo/5/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/5/2018 z 9. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2019, sp. zn. 6Sžo/5/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1", "identifikacne_cislo": "9018200102", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2019-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 130/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f8d20b50-4623-489b-96ec-f8e3ad9cdff8", "datum": "2022-03-03", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-5", "nazov": "§ 70 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-6", "nazov": "§ 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-7", "nazov": "§ 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-70.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-70", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75c1ed56-c994-439c-a4a0-9dafe8976f75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/5/2018\n9018200102\n09. 05. 2019\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2019:9018200102.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O.. O.\nO., bytom Z. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,\nKrajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P z 23. septembra 2013, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/47/2013-43 z 5. marca 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nk. 4S/47/2013-43 z 5. marca 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\n\nč.\n\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP\") zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P z 23. septembra\n2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 z 12.\njúla 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania\núspešnému žalobcovi vo výške 82,60 € v zmysle § 250k ods. 1 OSP.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P z 23.\nseptembra 2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,\nOkresný dopravný inšpektorát v Poprade č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 z 12. júla 2013 o zadržaní\nvodičského preukazu žalobcu č. Y..-XXXXX-XX vydaný na skupiny a podskupiny: „A1, A < 25, A > 25, B1,\nB, C1, C, AM, T\" Dopravným inšpektorátom v Poprade dňa 8. júla 2008, ktorého držiteľom je žalobca, a\nto v zmysle § 70 ods. 5 zákona SNR č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „cestný zákon\"), pretože možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu\nv zákaze vedenia motorového vozidla a zároveň zamietol odvolanie žalobcu.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že žaloba je dôvodná. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže v čase zadržania vodičského preukazu existovali zákonné podmienky na jeho zadržanie policajtom\nna mieste podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona a následné vydanie rozhodnutia\no zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp.\nmožnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za\nskutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Už v čase vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského\npreukazu dňa 12. júla 2013 bolo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.\nz. (ďalej len „Trestný poriadok\") s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie\nza prečin „ohrozenie pod vplyvom návykovej látky\" podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej\n\nlen „Trestný zákon\"), čo v dostatočnom rozsahu potvrdzovalo postup policajta a jeho oprávnenosť\nzadržať menovanému vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona, ako\naj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa ods. 7 citovaného ustanovenia.\nPodstatnou otázkou podľa krajského súdu bolo, či vzhľadom na preventívny charakter zadržania\nvodičského preukazu žalobcovi a zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení neodpadli dôvody\nzadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej\nuviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského\npreukazu žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neodôvodnil. Obmedzil sa\nlen na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť\nuloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za\nskutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Povinnosťou žalovaného, vzhľadom na odstup času\nodkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a o skutku, ktorý je mu kladený za vinu\nnebolo rozhodnuté vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu,\nbolo skúmať odôvodnenosť ďalšieho jeho zadržiavania žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky tak ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 cestného zákona a rozhodnutie odôvodniť\naj v tomto smere.\nKrajský súd poukázal na to, že ďalšie námietky žalobcu sa týkajú skutku, ktorý je žalobcovi kladený za\nvinu a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím, preto sa nimi nezaoberal. Vzhľadom na uvedené, súd\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako\nnedostatočne odôvodnené zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania vo výške 82,60 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške\n70,- €, z hotových výdavkov na doporučené zásielky 2 x 1,30 = 2,60 € a cestovné na pojednávania\nPoprad - Prešov a späť 2 x 5,- € = 10,- €.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta. V odvolaní uviedol,\nže ako príslušný odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského\npreukazu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil pritom dôvody\nna jeho zmenu alebo zrušenie, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Po zhodnotení\nvšetkých dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru,\nže rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom ako predbežné\nopatrenie a doterajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je žalobca podozrivý,\ntakýto postup odôvodňuje. Napadnutým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný\ndopravný inšpektorát v Poprade rozhodol, že vodičský preukaz žalobcu bol zadržaný dňom 28. júna 2013\na dôvody zadržania trvajú, t. j. za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý možno uložiť trest alebo\nsankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Správny orgán vo svojom\nrozhodnutí konštatoval, že svojim konaním je menovaný dôvodne podozrivý z porušenia ustanovení § 4\nods. 2 písm. c/ cestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona\na tým zo spáchania prečinu „ohrozenie pod vplyvom návykovej látky\" podľa ustanovenia § 289 ods. 1\nTrestného zákona. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v\nprvom rade vychádzali z jednotlivých ustanovení cestného zákona. O zadržaní vodičského preukazu\npojednáva vo svojich odsekoch ustanovenie § 70 cestného zákona. Uvedené ustanovenie oprávňuje\npolicajta zadržať vodičský preukaz - § 70 ods. 1 písm. a/ jeho držiteľovi, ak za ním spáchaný skutok\nmožno uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V ďalších odsekoch\n§ 70 cestný zákon ukladá policajtovi povinnosti súvisiace so zadržaným vodičským preukazom a síce\njeho držiteľovi vydať potvrdenie, predložiť vodičský preukaz orgánu Policajného zboru, ktorý vydá v\nzákonnej 15-dňovej lehote od zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o jeho zadržaní, skúmať\nodôvodnenosť zadržania atď. Žalovaný ďalej uvádza, že žiadnym výkladom § 70 a jeho jednotlivých\nodsekov, a to či už gramatickým, logickým ani žiadnym iným nemožno dôjsť k záveru, že oprávnenie\npolicajta zadržať vodičský preukaz jeho držiteľovi je možné využiť len na krátky čas.\nŽalovaný naďalej zastával názor, že zadržanie vodičského preukazu žalobcovi bolo v súlade s\noprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ cestného\n\nzákona, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj samotný krajský súd. Žalovaný tak aj na základe\nuvedeného samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za rozporné, resp. zmätočné, keď\nkrajský súd na jednej strane sám konštatuje, že v čase zadržania vodičského preukazu existovali\nzákonné podmienky na jeho zadržanie policajtom na mieste a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní\nvodičského preukazu, pričom na splnenie podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť\ntrest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z\nktorého spáchania je žalobca podozrivý a na strane druhej uvádza, že žalovaný sa obmedzil len na\nkonštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia\ntrestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z\nktorého spáchania je žalobca podozrivý, čo považuje za nedostatočné, pričom s odkazom na uvedené\nokrem rozhodnutia žalovaného zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zadržaní\nvodičského preukazu.\nŽalovaný k odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu uviedol, že jediným dôvodom na zadržanie\nvodičského preukazu je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi uložiť trest alebo sankciu spočívajúcu\nv zákaze vedenia motorového vozidla. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je\nrozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, t. j. napr. dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných\npriestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť páchateľa pre plynulosť\ncestnej premávky a pod. (pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti sú zohľadňované\nnásledne pri ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom\nustanovenie § 70 ods. 4 cestného zákona by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle\ntohto ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu,\nnajviac však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia podľa názoru žalovaného vyplýva, že dôvodnosť\nzadržania vodičského preukazu možno posudzovať len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu\nčinnosti. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa v dostatočnom rozsahu zaoberal námietkami žalobcu\nuvádzanými v podanom odvolaní, ktoré sa týkali najmä nepoužiteľnosti ním vykonanej dychovej skúšky\nako dôkazného prostriedku v uvedenej veci. Námietkami, o ktoré žalobca následne oprel svoju žalobu, a\nktoré po prvýkrát uvádzal až v uvedenej podanej žalobe sa žalovaný reálne ani v rozhodnutí o odvolaní\nzaoberať nemohol. S ďalšími námietkami, ktoré sa týkajú skutku, ktorý je kladený za vinu žalobcovi\na nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím sa nezaoberal, nakoľko sa nimi bude zaoberať v ďalšom\nkonaní príslušný orgán.\nŽalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovaného vzhľadom\nna odstup času, odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a keďže o skutku, ktorý je\nmu kladený za vinu nebolo rozhodnuté, (vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní\nvodičského preukazu) skúmať odôvodnenosť jeho ďalšieho zadržiavania z hľadiska bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 cestného zákona a rozhodnutie\nodôvodniť aj v tomto smere. V uvedenom prípade nešlo o zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení\n(žalobca bol orgánmi Policajného zboru riešený v tzv. superrýchlom konaní). Žalovaný rozhodoval v\nčase o cca 3 mesiace od samotného reálneho zadržania vodičského preukazu policajtom na mieste\n(vzhľadom k jednotlivým lehotám na rozhodnutie uvádzaným jednak v cestnom zákone, resp. zákone\no správnom konaní), čo nepovažuje za závažný časový odstup, resp. zdĺhavé rozhodovanie, ktorý by\nzakladal pominutie dôvodov zadržania vodičského preukazu.\nV predmetnom\nčase nemohol reálne predpokladať dĺžku trvania následného súdneho konania. Každý orgán, ktorý koná\nvo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať\nodôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\nt. j. uvedenú povinnosť má, či už orgán činný v trestnom konaní, resp. prokurátor, a v neposlednom\nrade aj súd, ktorý konal, resp. koná v uvedenej veci. Ani jeden z uvedených orgánov pritom počas\nkonania, aj napriek svojej povinnosti, a to ani konajúci súd aj s ohľadom na skutočnosť, že konanie na\nsúde trvalo dlhšiu dobu, nedospel k záveru, že by dôvody zadržania vodičského preukazu pominuli.\nŽalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz, pretože možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti\nspočívajúcu v zákaze vedenia vozidla, pričom s ohľadom na už uvedené skutočnosti naďalej zastáva\nnázor, že zadržanie vodičského preukazu možno dôvodiť „iba\" možnosťou uloženia, resp. neuloženia\nzákazu činnosti. Obe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom a obsahovali\nvšetky predpísané náležitosti, pričom žalovaný sa s námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia\nodvolania vysporiadal dostatočným a zákonným spôsobom.\n\nČo sa týka rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie uviedol, že vzhľadom na platnú a účinnú zákonnú úpravu nie je úplne\na celkom jasná možnosť ďalšieho postupu z jeho strany v uvedenej veci. Zákonná lehota na vydanie\nrozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu uplynula a cestný zákon inú možnosť (resp. dokonca\npovinnosť) orgánu Policajného zboru ako vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15\ndní odo dňa zadržania vodičského preukazu nedáva. Uvedenú zákonnú 15-dňovú lehotu pritom nie\nje možné predĺžiť, prerušiť a pod. a po jej uplynutí orgán Policajného zboru nie je oprávnený vydať\nrozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a zadržaný vodičský preukaz musí byť jeho držiteľovi\nvrátený. Nové konanie v predmetnej veci si tak žalovaný nevie reálne predstaviť. Rovnako si žalovaný\nnevie reálne predstaviť ani preskúmavanie dôvodov zadržania vodičského preukazu žalobcovi v tomto\nštádiu konania, tak ako to krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku v uvedenej veci, t. j. takmer\ndva roky od zadržania vodičského preukazu žalobcovi, resp. od rozhodovania o zadržanom vodičskom\npreukaze. Právnym názorom súdu sú pritom správne orgány v ďalšom konaní viazané. Zároveň o\nsamotnom skutku žalobcu v súčasnosti koná (podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní)\nOkresný súd v Prešove.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžo/188/2015 zo dňa 26. apríla 2017 zmenil\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove 4S/47/2013-43 zo dňa 5. marca 2015 tak, že žalobu\nzamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k II. ÚS 62/2018-54 zo dňa 10. júla 2018 rozhodol, že\nzákladné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako\naj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/188/2015 zo dňa\n26. apríla 2017 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/188/2015\nzo dňa 26. apríla 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v tejto veci predovšetkým konštatoval, že medzi účastníkmi konania\nsa javí ako nesporné (a z listinných dôkazov preukázané), že žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu\nžalovaného, ktoré najvyššiemu súdu elektronicky a poštou doručil v októbri 2015, teda v čase, keď spis\nkrajského súdu sp. zn. 4S/47/2013 bol už predložený najvyššiemu súdu, k čomu došlo ešte 1. júla 2015.\nRovnako za nespornú a jednoznačne preukázanú považoval aj tú okolnosť, že najvyšší súd v rozsudku\nsp. zn. 3Sžo/188/2015 z 26. apríla 2017 na s. 6 v predposlednom odseku výslovne konštatoval, že\nžalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\nNásledne poukázal na tvrdenie najvyššieho súdu, že mal vyjadrenie žalobcu k dispozícii a rozhodol so\nznalosťou jeho obsahu, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Mal však za to, že z uvedeného nie je\nzrejmé, prečo za tohto stavu najvyšší súd konštatoval v odôvodnení rozsudku výslovný opak, teda to,\nže žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že došlo k\nporušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa\nčl. 36 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dáva do pozornosti vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného\nzo dňa 14. mája 2015. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko ho pokladal za správny, zákonný, ústavne\nsúladný a spravodlivý. Odvolacie námietky žalovaného označil za mylné a zavádzajúce. Za nesprávne\noznačil najmä tvrdenie žalovaného, že žiadnym výkladom § 70 cestného zákona nie je možné dôjsť k\nzáveru, že oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz je možné využiť len na krátky čas. Uviedol,\nže toto obmedzenie vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava\"), Európskeho dohovoru\no ľudských právach a slobodách, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP\"). Mal za to, že zadržanie vodičského preukazu na dobu pár mesiacov má za následok zmarenie\nprípadného potrestania v následnom, či prebiehajúcom trestnom, prípadne priestupkovom alebo inom\nadministratívnom konaní. Zároveň uviedol, že takýto postup policajta je možné vnímať ako zásah do\nnezávislosti a právomoci rozhodovania konajúceho orgánu verejnej moci, najmä súdu, pretože dĺžka\ndoby zadržania vodičského preukazu tak prejudikuje trest zákazu činnosti, ktorý páchateľovi súd ukladá.\n\nSúčasne zdôraznil, že zákonodarca ustanovenia o zadržaní vodičského oprávnenia prijal ako dočasné\npreventívne opatrenia s tým, že treba neustále skúmať, či dôvody zadržania trvajú.\nTaktiež poukázal na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej nie je možné považovať zadržanie vodičského\npreukazu nad dobu presahujúcu niekoľko týždňov za obmedzujúce, dočasné opatrenie predbežnej\npovahy, ale už za samotné potrestanie. Doplnil, že z rozhodovacej praxe ESĽP vyplýva, že „trestnú\npovahu\" majú nielen trestné činy, ale aj všetky priestupky podľa priestupkového zákona, z ktorej\nskutočnosti teda podľa žalobcu vyplýva, že právoplatné potrestanie za takýto delikt, resp. priestupok\nzakladá prekážku veci rozhodnutej pre opätovné trestné stíhanie za ten istý skutok, či už v správnom\nalebo aj v trestnom konaní. Dal do pozornosti napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Maszni c/a\nRumunsko, ako aj Malige c/a Francúzsko, podľa ktorých hoci vnútroštátne právo kvalifikuje odobratie\nvodičského preukazu ako administratívne opatrenie, vykazuje takéto opatrenie vzhľadom na stupeň\nsvojej závažnosti trestajúcu a odradzujúcu povahu a rovná sa tak trestnej sankcii. Dodal, že vo veci\nEscoubet c/a Belgicko ESĽP síce nepovažoval okamžité odobratie vodičského preukazu za trest, avšak\npodľa belgického zákona okamžité odobratie vodičského preukazu je preventívne núdzové opatrenie,\nktoré je uplatnené okamžite, na krátku dobu, a ktorého cieľ nie je represívny.\nĎalej uviedol, že pokladá za nedôvodnú námietku žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že napadnuté\nrozhodnutie súdu je rozporné, či zmätočné. Mal za to, že prvostupňový súd vyslovené závery\nzrozumiteľne odôvodnil, keď vo vzťahu k týmto poukázal na príslušné ustanovenia Správneho poriadku,\nako aj cestného zákona.\nNásledne dal do pozornosti aj záver žalovaného vyslovený v preskúmavanom rozhodnutí, v ktorom\nuviedol, že námietkami žalobcu sa zaoberal len v tom rozsahu, ktorý uviedol v odvolaní, pričom pri\nrozhodovaní sa zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis so zadržaním vodičského preukazu.\nS ostatnými sa nezaoberal z dôvodu, že sa nimi bude zaoberať príslušný súd. Ohľadom uvedeného\nsa vyjadril, že skutočnosti, ktoré uvádzal, tvoria buď podklad, teda dôkazy odôvodňujúce vydanie\nrozhodnutia, ktorého zákonnosť žalobca napadol na súde, alebo sa týkajú spôsobu zistenia týchto\npodkladov pre vydanie rozhodnutia policajtom. Preto zdôraznil, že zákonnosťou podkladov, ktoré slúžili\npre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, bolo jednoznačne potrebné sa zaoberať,\npredbežne ich z tohto hľadiska posúdiť, a vyslovené závery odôvodniť, reagujúc na námietky žalobcu\nvoči týmto podkladom v samotnom písomnom rozhodnutí.\nNesúhlas vyjadril aj s tvrdením žalovaného vysloveným v podanom odvolaní, že ako odvolací orgán\nskúmal starostlivo aj odôvodnenosť ďalšieho zadržiavania vodičského preukazu a náležite aj odôvodnil,\nčo bráni jeho vráteniu. Žalobca zdôraznil, že odvolací orgán vo svojom rozhodnutí síce konštatoval,\nže dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú v zmysle § 70 ods. 4 cestného zákona aj v čase\nrozhodovania o odvolaní, avšak neuviedol argumenty pre ktoré má za to, že dôvody trvajú, preto jeho\nrozhodnutie pokladal za arbitrárne a nepreskúmateľné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 62/2018-54 zo dňa 10. júla 2018 a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu\nje potrebné zmeniť tak, že žalobu zamietne. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. mája 2019 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\"), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť\nmožno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 220 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho\npotvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).\nPodľa § 4 ods. 2 písm. c/ cestného zákona vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu\nalebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho\norganizme.\nPodľa § 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný\norgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu\nčinnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.\nPodľa § 70 ods. 3 cestného zákona za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a/ je policajt oprávnený\nzadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.\nPodľa § 70 ods. 4 cestného zákona policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu\npotvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský\npreukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V\npotvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude\nohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa § 70 ods. 5 cestného zákona policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a/ aj vtedy,\nak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie\no jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol\npolicajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.\nPodľa § 70 ods. 6 cestného zákona orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského\npreukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z\nhľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí\nbyť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.\nPodľa § 70 ods. 7 cestného zákona orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania\nvodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského\npreukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b/ až e/ sa nevydáva.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. a/ cestného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.\nPodľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ohrozenie pod vplyvom návykovej látky:\nKto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie\n\nalebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na\nmajetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPredmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo podľa\n§ 70 ods. 5 s poukazom\nna § 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona rozhodnuté o zadržaní vodičského preukazu žalobcu dňa 28.\njúna 2013 s tým, že dôvody jeho zadržania trvajú. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či boli\nodvolacie dôvody žalovaného schopné spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné poukazujúc na nasledovné skutočnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a podľa jeho\nnázoru neboli dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového\nrozhodnutia správneho orgánu. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného. Krajský súd sám konštatuje,\nže existovali zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu policajtom podľa § 70\nods. 1 písm. a/ cestného zákona a následné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nakoľko na\nsplnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie\nzákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca\ndôvodne podozrivý. Uvedené bolo podporené aj rozhodnutím o vznesení obvinenia žalobcovi v zmysle\nustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku za prečin\n„ohrozenie pod vplyvom návykovej látky\" podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ako aj následné vydanie\nrozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 cestného zákona. Na druhej strane\nkrajský súd konštatuje, že žalovaný neodôvodnil dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu\nžalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože sa správny orgán obmedzil len\nna konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia\ntrestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z\nktorého spáchania je žalobca podozrivý. Z uvedeného je zrejmý rozpor v uvažovaní krajského súdu pri\nposudzovaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na samotné ustanovenie § 70 ods. 1\ncestného zákona, z ktorého vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz.\nOkrem iného z písmena a/ uvedeného ustanovenia vyplýva, že policajt je oprávnený zadržať vodičský\npreukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest\nalebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Dôležité je, že ide o\noprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz, nie zákonom danú povinnosť. Nakoľko v danom prípade\nžalobca riadil motorové vozidlo nesporne pod vplyvom návykovej látky, čo bolo v konaní aj náležite\npreukázané, aj samotným priznaním žalobcu do zápisnice z výsluchu, čím porušil § 4 ods. 2, písm. c/\ns poukazom na § 137 ods. 2 písm. a/ cestného zákona a žalobcovi bolo aj vznesené obvinenie pre\nprečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky. Preto bolo zadržanie vodičského preukazu policajtom\nodôvodnené, nakoľko za uvedený prečin je možnosť uloženia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti.\nNa základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi a iné\ndôvody nebolo potrebné skúmať. Na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona bolo\npostačujúce posúdenie možnosti použitia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze\n\nvedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Iné okolnosti totiž\nnevyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia.\nKrajský súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia mal prihliadať na ustanovenie §\n250i ods. 1 veta prvá OSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa krajský\nsúd zaoberal dĺžkou trestného konania a zohľadňoval časové kritérium doby od zadržania vodičského\npreukazu žalobcovi až do rozhodnutia o skutku, ktorý je mu kladený za vinu, ktorý vysloví príslušný súd,\npostupoval nesprávne, nakoľko pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo uvedené\nčasové kritérium irelevantné. Rovnako z tohto dôvodu nemohol odvolací súd prihliadnuť na námietku\nžalobcu, ktorý tvrdil, že zadržanie vodičského preukazu na dobu pár mesiacov, má za následok zmarenie\nprípadného potrestania v následnom trestnom, eventuálne administratívnom konaní. Podstatná je\nexistencia zákonnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia, ktoré tu boli v čase jeho vydania a práve\nkrajský súd sám skonštatoval existenciu zákonných podmienok pre konanie policajta, ktorý zadržal\nžalobcovi vodičský preukaz.\nZ obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní\nnáležite vyrovnal, v čase vydania rozhodnutia trvali dôvody pre zadržanie vodičského preukazu, nakoľko\nod vydania rozhodnutia prvého stupňa, resp. od zadržania vodičského preukazu nedošlo k ich zmene, z\nrozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ktoré vydal prvostupňový správny orgán, je zrejmé, čo bolo\npodkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, že ho vydal prvostupňový správny\norgán v čase, resp. v štádiu konania, keď žalobca bol podozrivým zo spáchania prečinu ohrozenia pod\nvplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, resp. porušenia určitých ustanovení\nzákona o cestnej premávke (§ 4 ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a/ cestného zákona),\npre ktoré je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového\nvozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ cestného zákona). Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu vznesená\nvo vyjadrení k podanému odvolaniu, spočívajúca v tvrdení, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a\nnepreskúmateľné.\nVo vzťahu k ďalším žalobným námietkam žalobcu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s\nnázorom krajského súdu, keď uviedol, že sa nimi nezaoberal, keďže sa týkajú skutku, ktorý je žalobcovi\nkladený za vinu a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím. Totožné námietky následne žalobca\nvzniesol vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, preto odvolací súd vo vzťahu k nim poukazuje na vyššie\nuvedené dôvody, pre ktoré ani tieto nebolo možné považovať za opodstatnené.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti ustanovenie\n§ 245 ods.\n2 OSP, z ktorého vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nNa základe tohto zákonného zmocnenia vzhľadom k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia na základe\nzákonom povolenej správnej úvahy (policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť\ntrest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla), preskúmal len,\nči také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť\na vhodnosť správneho rozhodnutia.\nVzhľadom na to, že v tomto konaní nie je možné skúmať ako bude ukončené trestné konanie vedené\nvoči žalobcovi pre prečin, avšak v tomto konaní nie je vylúčené uloženie trestu zákazu činnosti žalobcovi,\nboli splnené zákonné medze a hľadiská stanovené pre zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1\npísm. a/ cestného zákona. Tomu tiež zodpovedá aj výrok napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie,\nktoré tieto uvedené hľadiská spĺňa, a preto je zákonné.\nRešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 62/2018-54 zo dňa 10. júla 2018 v\nopakovanom odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vysporiadal s námietkami žalobcu,\ntýkajúcimi sa správnosti právneho posúdenia veci žalovaným, a to v rámci argumentácie, ktorú uviedol\nžalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je\npotrebné podľa § 220 OSP zmeniť a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\nO náhrade trov konania rozhodol potom vzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods.\n1 vety prvej OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 130/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f8d20b50-4623-489b-96ec-f8e3ad9cdff8", "datum": "2022-03-03", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/47/2013", "guid": "6f341f93-92ec-4527-9e62-52b6bea9ee9b:05b46c93-3c10-4bdd-96be-d9f1fad329dc", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}