Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/19/2018 z 21. 8. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 8Asan/19/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:9015010061.1 Najvyšší súd | 8Asan/19/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:9015010061.1 | 2019-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 462 ods. 2 SSP, SSP, § 149 ods. 1 písm. a) SSP, § 47 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98223f35-2d82-451f-b3a1-d6b89cb86ca0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:9015010061.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Asan/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010061
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:9015010061.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a z členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne
žalobca): Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, zastúpený: advokátskou
kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice, IČO: 17 072 760, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O. Box 58, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 70964/2015 č. s. 8523-P/2015 zo dňa 29.06.2015, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/232/2015-47 zo dňa 16. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/232/2015-47 zo dňa 16.
mája 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 70964/2015 č. s. 8523-P/2015 zo dňa 29.06.2015
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde
a kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/232/2015-47 zo
dňa 16. mája 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,
ktorý zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Úrad
pre verené obstarávanie rozhodnutím č.32741/2015, č. sp. 640-3000/205 zo dňa 25.03.2015, uložil
žalobcovi pokutu vo výške 1276,22 €, podľa ustanovenia § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“) za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní,
spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní tým, že zadal objednávku
na upratovacie služby vykonané v budove Urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
Košice bez použitia postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím postupoval
v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1 zákona o
verejnom obstarávaní.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že námietka žalobcu ohľadne neúplného výroku
neobstojí, nakoľko v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Výrok rozhodnutia
odvolacieho orgánu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia správneho poriadku pri potvrdení
prvostupňového rozhodnutia obsahovať či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie alebo
odpor zamieta. Ak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je odvolacím orgánu verejnej
správy potvrdené a ak odvolací orgán nevykonal žiadnu zmenu vo výroku rozhodnutia. Výrok takéhoto



rozhodnutia odvolacieho orgánu potom neobsahuje spôsob, miesto, čas, spôsob konania ako aj popis
skutku. Výrok obsahuje číslo rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, dátum z ktorého
dátumu je a že toto rozhodnutie sa zamieta a napadnuté rozhodnutie sa potvrdzuje.

3. Krajský súd konštatoval, že neobstoja ani ďalšie námietky žalobcu, nakoľko druhostupňový orgán
verejnej správy posúdil argumenty žalobcu uvedené v rozklade. Konštatoval, že nejde o nové skutočnosti
s ktorými by sa už nevysporiadal prvostupňový orgán verejnej správy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a aj akými úvahami bol vedený či prvostupňový
orgán verejnej správy alebo žalovaný pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe ktorých rozhodol.

4. Krajský súd mal za preukázané, že pri zadávaní objednávky na upratovacie služby vykonané v
budove Urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, žalobca postupoval v rozpore
so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravený v § 9 ods. 1, 3 zákona o verejnom
obstarávaní, keď zadal objednávku na poskytnutie služieb na predmet zákazky bez použitia postupov
zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu
podľa zákona o verejnom obstarávaní. Taktiež neobstojí argument žalobcu, že keby nezadal zákazku
bez postupu verejného obstarávania hrozil by vznik škody aj na zdraví ľudí. Podľa názoru krajského súdu
zmena času začatia ostrej prevádzky uvedenej budovy Urgentu, nemá zásadný vplyv na skutočnosť, že
by nebolo možné použiť niektoré z postupov verejného obstarávania. Súd zo spisového materiálu zistil,
že k spusteniu ostrej prevádzky došlo 23.06.2014. Žiadosť o súhlas k realizácii verejného obstarávania
zo dňa 30.06.2014, žalobca expedoval Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky až 03.07.2014.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nevedel ani len približne určiť čas začatia ostrej prevádzky nakoľko
budova Urgentného príjmu mala byť sfunkčnená najneskôr do 30.06.2014.

5. Ohľadom obáv žalobcu z hrozby vzniku škody na zdraví ľudí, krajský súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že zákon zohľadňuje aj možnosť postupu v prípade takej mimoriadnej udalosti, akou je
situácia bezprostredne ohrozujúca život, alebo zdravie ľudí a to v ustanovení § 58 pís. c) zákona o
verejnom obstarávaní, kedy by bolo možné za splnenia zákonných podmienok použiť priame rokovacie
konanie. Ďalšie súvisiace zákazky sa zadávajú postupmi verejného obstarávania z využitím zrýchlených
postupov ak je to možné. Verejný obstarávateľ je však v prípade použitia priameho rokovacieho konania
povinný odôvodniť splnenie relevantných podmienok, ktoré ho oprávňujú použiť priame rokovacie
konanie. Podmienky, ktoré splnenie umožňuje verejnému obstarávateľovi použiť priame rokovacie
konanie, ustanovuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

6. S poukazom na § 149 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je výška
pokuty obligatórne stanovená vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, v danom prípade v celkovej výške
251 524,49 € s DPH, krajský súd konštatoval, že sankcia za správny delikt je v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia stanovená pevne, a teda nie je možné výšku pokuty moderovať.

7. Krajský súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav
veci a tento po právnej stránke správe posúdil a vysporiadal sa zo všetkými argumentami uvedenými
žalobcom v jeho odvolaní. Napadnuté rozhodnutie bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so
zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom
rozsahu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „S. s. p.“) zamietol. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p. tak, že
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní
úspešný.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia



8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.
1 písm. g/ a h/ S. s. p., v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
argument žalobcu ohľadne neúplného výroku neobstojí, pričom poukázal na skutočnosť, že výrok
rozhodnutia odvolacieho orgánu neobsahuje spôsob, miesto, čas, spôsob konania ako aj popis skutku
ak potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na
tú skutočnosť, že ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje vôbec miesto a čas
skutku a teda uvedenú skutočnosť mal žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia zohľadniť.

10. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že má dve pracoviská - na Rastislavovej 43 a na Triede
SNP 1. Čas spáchania skutku vo výroku úplne absentuje. Taktiež podľa sťažovateľa v napadnutom
rozhodnutí absentuje popis skutku, za ktorý správny orgán uložil sankciu a táto skutočnosť spôsobuje
neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/4/2010 zo dňa 31.08.2010.

11. Podľa sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal listinným dôkazom
- uznesenie zo dňa 15.7.2015 ČVS: ORP - 499/4-VYS-KE-2015 vydané Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície. Závery vyšetrovania podľa sťažovateľa podporujú
jeho tvrdenia, že v predmetnom prípade aplikoval analogický postup zadávania zákazky pri splnení
podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania.

12. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že rozhodnutie napadnuté žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, a prizná mu náhradu trov
konania.

13. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti a uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia
jednoznačne vyplývajú údaje o tom, akého porušenia zákonných povinností sa žalobca dopustil, o
aké služby išlo, porušenie zákona bolo jasne právne kvalifikované označením príslušného ustanovenia
zákona, vo výrokovej časti bolo tiež rozhodnuté o sankcii za spáchanie správneho deliktu a povinnosti
žalobcu zaplatiť uloženú pokutu v stanovenej lehote na určený účet. Žalovaný má za to, že v konaní
4Sžo/4/2010 išlo o okolnosti, ktoré nie je možné analogicky uplatniť pre tento prípad. Podľa žalovaného
výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky formálne obsahové náležitosti vyžadované § 47 ods. 2
Správneho poriadku. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

III.

Konanie na kasačnom súde

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.
p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia - 22.8.2019 bol vyhlásený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke NS SR www.
nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).



16. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.

20. Z pripojeného administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že prvostupňový orgán
verejnej správy začal správne konanie vo veci uloženia pokuty z úradnej povinnosti na základe
výsledku kontroly a zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní č. 8651-7000/2014-OK/6 zo dňa 05.11.2014, ktorý bol zápisnične prerokovaný
dňa 11.12.2014. Kontrola predmetného verejného obstarávania bola vykonaná na základe poverenia
predsedníčky úradu zo dňa 18.09.2014. Z Protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že kontrolovaný zadal
predmet zákazky formou objednávky č. ON1401332 zo dňa 30.05.2014 na upratovacie služby. Uvedené
služby kontrolovaný v objednávke špecifikoval ako : „Upratovanie budovy urgentného príjmu cena
1m/1,8933 eur + DPH“. Na základe objednávky sú kontrolovanému poskytované upratovacie služby
nepretržite odo dňa 01.06.2014 až do dňa vyhotovenia tohto protokolu. Z vyjadrenia kontrolovaného
vyplýva, že kontrolovaný plánuje plnenie predmetu zákazky zadávať na základe objednávky až do
dňa vyhlásenia verejného obstarávania, resp. do jeho ukončenia a uzatvorenia zmluvy s úspešným
uchádzačom. Podľa bodu 1 Protokolu o výsledku kontroly, pri kontrole postupu zadávania objednávky
na upratovacie služby vykonané v budove Urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasterura
Košice postupoval účastník konania v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa
upravenými v § 9 ods. 1, ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď zadal objednávku na poskytnutie
služieb na predmet zákazky bez použitia postupov, zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom
obstarávaní, čím sa v jeho povinnosti uzavrie zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca
(kontrolovaný) zadal zákazku s predmetom upratovanie budovy Urgentného príjmu spoločnosti L. P.
Servis s. r. o. na základe prieskumu trhu. Prieskum trhu uskutočnil účastník konania v období od
15.05.2014 do 19.05.2014. Na základe výsledkov prieskumu trhu z dôvodov najnižšej ponúknutej ceny
zadal účastník konania objednávku na predmet zákazky priamo spoločnosti L. P. Servis s. r. o..

21. Kontrolovaný v písomnom vyjadrení k podkladu pre rozhodnutie uviedol, že ako verejný
obstarávateľ sa nechcel vyhnúť povinnosti uzavrieť zmluvu bez použitia postupov zadávania zákaziek
v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Pre vypísanie verejnej súťaže potreboval presne, vecne



a transparentne vyšpecifikovať opis predmetu zákazky, aby potom nebol zo strany uchádzačov
dôvod na použitie revíznych postupov. Ďalej uviedol, že pri odovzdávaní budovy v mesiaci jún 2014
nevedel presne špecifikovať cenu upratovania ani rozsah dezinfekčných služieb, harmonogram a
periodicitu upratovania. Argumentoval tým, že pri vypísaní verejnej súťaže sa jednalo o upratovanie
novopostavenej budovy, ktorá spĺňa najnovšie stavebné, technické a technologické normy. V budove sa
nachádza chladenie, klimatizácia, výťahy a pristávacia plocha pre vrtuľník, pričom vo väčšine priestorov
sú aplikované antibakteriálne nátery, ktoré je potrebné pravidelne dezinfikovať. Ku chodu Urgentného
príjmu bolo nevyhnutne zabezpečiť upratovacie služby, nakoľko si to vyžadovala ostrá prevádzka.

22. Orgán verejnej správy prvého stupňa po skončení kontroly vydal rozhodnutie č.32741/2015, č.
sp. 640-3000/205 zo dňa 25.03.2015, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 12 576,22 €, podľa
ustanovenia § 149 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní zato, že sa vyhol povinnosti uzavrieť
zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o
verejnom obstarávaní tým, že zadal objednávku na upratovacie služby vykonané v budove Urgentného
príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice bez použitia postupov zadávania zákaziek podľa
zákona o verejnom obstarávaní, čím postupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného
obstarávateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný tak, že
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

23. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní Verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je
a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov uvedených
v písmenách a) až d),
f) právnická osoba, v ktorej verejný obstarávateľ podľa písmena a) až d) vykonáva priamu alebo
nepriamu výlučnú kontrolu.

24. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní právnická osoba podľa odseku 1 písm. d) je
osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú
priemyselný alebo obchodný charakter, a

a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná verejným obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná verejným obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
c) verejný obstarávateľ podľa odseku 1 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov
jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

25. Podľa § 9 ods. 1-3 Zákona o verejnom obstarávaní základné povinnosti verejného obstarávateľa a
obstarávateľa:
(1)Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.
(2)Ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z činností podľa § 8 ods. 3 až 9, postupuje pri zadávaní
zákazky súvisiacej s vykonávaním tejto činnosti podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania
ustanovených pre obstarávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

26 Podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo
koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo
ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie.



27. Podľa § 153 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, §
134d ods. 1, § 146d a § 149.

28. Podľa § 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

29 Kasačný súd námietky sťažovateľa ohľadom vád výroku prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu a následnej nesprávnej konvalidácie týchto vád žalovaným v napadnutom rozhodnutí, čo
nesprávne vyhodnotil ako zákonné krajský súd, považuje za dôvodné.

30. Kasačný súd poukazuje na to, že prvostupňové, ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden
celok. Preto aj pre odvolacie konanie ( resp. rozkladové konanie) platia základné zásady správneho
konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. Odvolací správny orgán
je povinný zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné správne rozhodnutie. V tejto súvislosti kasačný súd
poznamenáva, že už samotné rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa trpí vadami spôsobujúce
jeho nezákonnosť, nakoľko v ňom absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a konkrétneho
spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenia iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol
byť zamenený s iným.

31. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia
o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho
spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť
zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené
konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli
pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto
náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výrok rozhodnutia
o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť
zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, porušil ust.
§ 47 ods. 2 Správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2008, sp. zn. 8Sžo/28/2007,
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2014, v časopise ZSP pod č.
69/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2009, sp. zn. 3Szd/9/2009, obidva uverejnené
aj v publikácii Judikatúra vo veciach iných správnych deliktov, zostavená JUDr. Evou Babjakovou, CSc.
a JUDr. Jeannette Hajdinovou, vydané v decembri 2017).

33. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento
záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že
záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového
a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na
rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a
taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci,
ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod



pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa
práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie
práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

34. Zákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,
času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Pri správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej
úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby
sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia
§ 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 12 576,22
Eur je potrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto
rozhodnutím je teda i rozhodnutie o správnom delikte, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo
výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je
nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie,
dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu
dokazovania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa
19. mája 2010).

35. Vzhľadom na uvedené kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nespĺňa požiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku a správny delikt spáchaný
žalobcom nevymedzuje dostatočne na to, aby nebol zameniteľný s iným skutkom.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu ako aj žalovaného nespĺňa požiadavky uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a
to, že neobsahuje konkrétne uvedenie času a miesta, t.j. kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho
deliktu a rovnako nie je konkretizované miesto spáchania správneho deliktu vzhľadom na kasačné
námietky, že žalobca má dve pracoviská. Vo výroku správnych rozhodnutí je uvedené: „ účastníkovi
konania sa ukladá pokuta v celkovej výške 12 576,22 €, podľa ustanovenia § 149 ods. 1 písm. a)
zákona o verejnom obstarávaní“ za to že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom
obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní tým, že zadal
objednávku na upratovacie služby vykonané v budove Urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura Košice bez použitia postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím
postupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1
zákona o verejnom obstarávaní“ čo však podľa názoru kasačného súdu nespĺňa požiadavky o určitosti,
konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového
ako i druhostupňového správneho orgánu v tejto časti výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo
je dôvod pre zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30. septembra
1998, ktorý uviedol, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne
práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť
záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a
zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu“.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené tak možno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného
postupom podľa ust. § 191 ods. 1 pís.g) SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred správnym orgánom a to konkrétne k porušeniu ust. § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku -
zákona č. 71/1967 Zb., ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Kasačný súd poukazuje na to, že, v prípade žaloby vo veciach správneho trestania, nie je správny súd
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby s poukazom na ust. § 195 pís. a) až e) SSP, čo ale nebol prípad v



tejto veci, žalobca neurčitosť výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy namietal ( aj
keď vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného ako odvolacieho orgánu ) a tak isto túto námietku vzniesol aj
v rámci kasačnej sťažnosti. V ďalšom konaní žalovaný s poukazom na ust. § 469 SSP zabezpečí, aby
výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bol dostatočne určitý z hľadiska požiadaviek
na jeho úplnú identifikáciu, tak ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.

38. Pokiaľ si teda krajský súd tieto vady napadnutého rozhodnutia žalovaného nevšimol, dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462 ods. 2 S. s. p.
zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

39. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2
SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal voči
neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.