{"guid": "1cee0406-e6d1-4063-abdd-c488824f1bf1:4af0fae7-aab3-4dc9-b4ea-cf0486079982", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/58/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/58/2019 z 11. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. 10Sžfk/58/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1", "identifikacne_cislo": "9015010055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-60", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4af0fae7-aab3-4dc9-b4ea-cf0486079982", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/58/2019\n9015010055\n11. 12. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:9015010055.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Obec Dolný Bar, so sídlom Dolný Bar č. 30, zastúpeného JUDr. Andrejom Struhárom,\nadvokátom so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 3958/2015-1.10.2 zo 4. júna 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/223/2015-59 zo 4. apríla 2018 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 2S/223/2015-95 z 24. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 2S/223/2015-59 zo 4. apríla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k.\n2S/223/2015-95 z 24. mája 2019 Krajský súd v Bratislave podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 3958/2015-1.10.2\nzo 4. júna 2015, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu\nžalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5 z 5. novembra 2014 (ktorým bola žalobcovi uložená\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na projekt „Dolný Bar - kanalizácia“ z Operačného\nprogramu životné prostredie) bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalovaný zároveň\nuviedol, že prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5 z 5.\nnovembra 2014 bolo žalobcovi doručené v súlade so správnym poriadkom a zároveň nie je daný\ndôvod pre začatie konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku vo veci preskúmania napadnutého\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že prvostupňové rozhodnutie z 5. novembra 2014 (o\npovinnosti vrátiť finančné prostriedky) doručoval žalovaný žalobcovi do vlastných rúk (v súlade s § 24\nods. 1 Správneho poriadku). Uvedené rozhodnutie za žalobcu prevzala od poštového doručovateľa\nsplnomocnená osoba, o čom svedčí príslušná doručenka. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi\ndoručené dňa 19. novembra 2014. Žalobca mohol proti nemu podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia. Pokiaľ žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie až dňa 26. januára .2015,\nurobil tak po lehote ustanovenej zákonom.\n3. Krajský súd uviedol, že neexistoval dôvod nedôverovať správnosti údajov uvedených na doručenke,\nteda že dňa 19. novembra 2014 splnomocnený zástupca žalobcu prevzal prvostupňové rozhodnutie.\nZároveň krajský súd zdôraznil, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že okrem starostu nebola\n\nžiadna iná osoba oprávnená preberať poštové zásielky doručované žalobcovi a tiež žalobca nepredložil\nžiaden dôkaz, že by osoba, ktorá prevzala zásielku s prvostupňovým rozhodnutím, nebola osobou\noprávnenou za žalobcu preberať jemu určené zásielky.\n4. Krajský súd svoje závery podporil poukázaním na to, že v administratívnom spise sa nachádza\nviacero listín doručovaných žalobcovi do vlastných rúk, pričom na príslušných doručenkách sa nachádza\npodpis starostu ako štatutárneho zástupcu obce alebo podpisy splnomocnencov žalobcu. V dvoch\nprípadoch, v prípade prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5\nz 5. novembra 2014 a v prípade listu žalovaného č. 2397/2015-5.5, záznam č. 4556/2015 z 28.\njanuára 2015 (oznámenie námietky proti výkonu rozhodnutia - odpoveď), prevzala uvedené listiny za\nžalobcu tá istá osoba, čo vyplýva zo zhodných podpisov na príslušných doručenkách a písaného textu\n„SPLNOMOCNENEC“. Tá istá osoba za žalobcu prevzala aj exekučnú výzvu č. záznamu 1795/2015\nzo 16. januára 2015, na ktorú žalobca reagoval dvoma listami z 26. januára 2015. Krajský súd ustálil,\nže nakoľko žalobca reagoval na výzvu žalovaného zo 16. januára 2015, ktorú za žalobcu prevzal\nsplnomocnenec dňa 19. januára 2015, nepochybne sa táto zásielka dostala do jeho dispozičnej moci,\npričom právne účinky doručenia v tomto prípade žalobca ani nenamietal.\n5. Krajský súd z uvedených zistení vyvodil záver, že osoba podpísaná na doručenke preukazujúcej\ndoručenie prvostupňového rozhodnutia žalovaného bola oprávnená k prevzatiu zásielky, správny orgán\nnemal dôvod nedôverovať správnosti údajov uvedených na doručenke, preto správne vyhodnotil, že\ndňa 19. novembra 2014 žalobca (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) prevzal prvostupňové\nrozhodnutie. Krajský súd zdôraznil, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedené závery\nvyvrátil.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadal, aby\nnajvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok\nna náhradu trov kasačného konania. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku).\n7. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne posúdil, či postup žalovaného bol v súlade s § 60\nSprávneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho\nhľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania. Žalovaný však neskúmal, či do úvahy neprichádza obnova konania, preto bolo napadnuté\nrozhodnutie (oznámenie) predčasné. Na tento nedostatok mal správny súd prihliadať ex offo, pretože\nsa týka rozhodovania žalovaného, kedy je sám žalovaný povinný konať z úradnej právomoci.\n8. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný pri uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky nepostupoval podľa\n§ 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“). Sťažovateľ poukázal na to, že v žalobe\nnamietal nedodržanie zákonného postupu žalovaným, pričom tieto namietané skutočnosti by mohli byť\ndôvodom obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a), c) a e) Správneho poriadku.\n9. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd len pomerne zjednodušujúco konštatoval, že sťažovateľovi\nbolo doručené prvostupňové rozhodnutie a odkazoval na doručenku, ktorá to má dokazovať. Sťažovateľ\ntvrdí, že v konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by doručenie rozhodnutia jednoznačne\npreukazovala.\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za\nvecne správny a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalovaný vo vzťahu k námietkam sťažovateľa\npoukázal na to, že námietku ohľadne nedodržania postupu podľa § 60 Správneho poriadku žalovaným\na neskúmania prípadného naplnenia podmienok obnovy konania uplatnil sťažovateľ až v kasačnej\nsťažnosti. Vecne k tejto námietke žalovaný uviedol, že s tým, či oneskorené odvolanie neodôvodňuje\nobnovu konania, sa vysporiadal na strane 2 a 3 napadnutého listu žalovaného, keď uviedol, že\nministerstvo postúpilo podanie sťažovateľa odvolaciemu orgánu, aby oneskorené odvolanie preskúmal\nz toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania.\n\n11. Pokiaľ išlo o samotné preukázanie doručenia prvostupňového rozhodnutia, túto skutočnosť podľa\nžalovaného nepochybne preukazuje doklad o doručení (doručenka do vlastných rúk s opakovaným\ndoručením), z ktorého nepochybne vyplýva doručenie prvostupňového rozhodnutia sťažovateľovi dňa\n19. novembra 2014.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov\npodanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 Správneho súdneho poriadku, kasačnú sťažnosť prejednal\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 Správneho súdneho poriadku), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n13. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\n14. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe\nvýzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\n15. Podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2\nzistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a\npol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania\nuvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré\nsa neukladá pokuta podľa písmena a).\n16. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n17. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,\nsa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na\npreberanie zásielok.\n18. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a\nprávnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený\nzamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je\noprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.\n19. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,\nvydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia\nrozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.\n20. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj\nna konanie o rozklade.\n21. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia\nrozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.\n22. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho\nhľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania.\n23. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,\nktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\n\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\n24. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo\nnariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.\n25. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a jeho rozhodnutie je\nzákonné. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd vec\nsprávne právne posúdil a kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n26. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je oznámenie žalovaného č. 3958/2015-1.10.2 zo 4.\njúna 2015, ktorým žalovaný oznámil sťažovateľovi, že jeho rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu\nžalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5 z 5. novembra 2014 (ktorým bola sťažovateľovi\nuložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na projekt „Dolný Bar - kanalizácia“ z\nOperačného programu životné prostredie) bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalovaný\nzároveň uviedol, že prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5 z\n5. novembra 2014 bolo sťažovateľovi doručené v súlade so Správnym poriadkom a zároveň nie je daný\ndôvod pre začatie konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku vo veci preskúmania napadnutého\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania.\n27. Najvyšší súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného konštatuje, že prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného č. 48069/2014, sp. zn. 6127/2014-5.5 z 5. novembra 2014 (o povinnosti\nvrátiť finančné prostriedky) bolo sťažovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 19. novembra 2014,\npričom podľa pripojenej doručenky rozhodnutie prevzal splnomocnenec, čo potvrdil svojím podpisom.\nRozhodnutie, ktoré bolo prevzatou zásielkou doručované, je na doručenke identifikované číslom\nrozhodnutia, ktoré korešponduje s označením prvostupňové rozhodnutie žalovaného.\n28. Doručenka má povahu verejnej listiny a je dôkazom o tom, že písomnosť sa doručila. O\núdajoch uvedených na doručenke platí prezumpcia správnosti, kým sa nepreukáže opak. Najvyšší súd\nkonštatuje, že sťažovateľ nepoukázal na žiadnu indíciu a nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden\nkonkrétny dôkaz, ktorý by mal vyvrátiť skutočnosti uvedené na predmetnej doručenke. Sťažovateľ len\nvšeobecne tvrdí, že v konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by doručenie rozhodnutia\njednoznačne preukazovala. Opak je však pravdou. Na základe poštovej doručenky je v konaní\npreukázané doručenie prvostupňového rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi. A pokiaľ sťažovateľ\ntvrdí opak, svoje tvrdenie musí podložiť konkrétnymi dôkazmi, resp. navrhnúť vykonať také dôkazy,\nktoré by jeho tvrdenie podporili a vyvrátili by údaje uvedené na doručenke, resp. skutočnosti z týchto\núdajov vyplývajúce. Sťažovateľ sa na žiaden takýto dôkaz neodvolával, ani v kasačnej sťažnosti\nnenamietal, že na takýto dôkaz poukazoval v konaní pred krajským súdom a krajský súd sa s ním\nnevysporiadal. Kasačný súd preto považuje ničím nekonkretizované tvrdenie sťažovateľa, že v konaní\nnebolo preukázané doručenie prvostupňového rozhodnutia, za nespôsobilé spochybniť správnosť\nzáverov krajského súdu.\n29. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa neskúmania oneskoreného rozkladu z hľadiska prípustnosti\nobnovy konania najvyšší súd uvádza, že sťažovateľ sa nesprávne domnieva, že krajský súd mal\nex offo prihliadať na skutočnosť, či žalovaný preskúmal oneskorené odvolanie aj z toho hľadiska, či\nneodôvodňuje obnovu konania. Takáto povinnosť nevyplývala krajskému súdu zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (za účinnosti ktorého bolo konanie na krajskom súde začaté) a tiež ani\nz ustanovení Správneho súdneho poriadku (podľa ustanovení ktorého sa konanie na krajskom súde\ndokončilo). Z dispozičného princípu, na ktorom je správne súdnictvo založené, vyplýva, že žaloba musí\nobsahovať tvrdenia, v čom konkrétne vidí žalobca zásah do svojich práv zo strany žalovaného orgánu\nverejnej správy, a správny súd sa s týmito tvrdeniami musí vyporiadať. Skutočnosť, či žalovaný dodržal\n\npostup podľa § 60 Správneho poriadku, mohol krajský súd skúmať len na námietku žalobcu. Sťažovateľ\nvšak skutočnosť, že žalovaný neskúmal, či v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy obnova\nkonania, v podanej žalobe nenamietal.\n30. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným tiež konštatuje, že sťažovateľ svoju námietku ohľadne\nnedodržania postupu podľa § 60 Správneho poriadku žalovaným v kasačnej sťažnosti nijako\nnekonkretizoval. Nepoukázal na žiadnu konkrétnu právnu skutočnosť, či žiaden konkrétny úkon\nžalovaného, resp. absentujúci postup, ktoré by naplnili jeden zo zákonných dôvodov pre obnovu konania.\nJeho tvrdenie, že žalovaný nepostupoval podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z., je všeobecné, a pokiaľ\nnie je nijako konkretizované, je pre správny súd neoveriteľné. Tvrdenie sťažovateľa, že jeho žalobné\nnámietky by mohli byť dôvodom obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a), c) a e) Správneho\nporiadku, je absolútne vágnym tvrdením bez výpovednej hodnoty. Kasačný súd nemá možnosť na\ntakéto nekonkretizované tvrdenie reagovať relevantnou argumentáciou. Nakoľko absentujú konkrétne\nnámietky, ktoré by mali podľa sťažovateľa preukazovať také vady, ktoré by mohli odôvodňovať povolenie\nobnovy konania, najvyšší súd nemôže v konfrontácii s predloženou dokumentáciou žalovaného overiť\nich oprávnenosť.\n31. Samotná skutočnosť, že žalovaný podmienky obnovy neskúmal, sama osebe nie je dôvodom\nna zrušenie jeho rozhodnutia, pokiaľ sťažovateľ ani nenaznačil, ktoré skutočnosti by obnovu konania\npodľa jeho názoru odôvodňovali. V prípade oneskoreného odvolania v správnom konaní odvolací\norgán skúma takéto odvolanie len z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, teda oneskorené odvolanie sa považuje za podnet na\npreskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Ak odvolací orgán zistí, že sú dané dôvody,\npre ktoré sa povinne povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania (§ 62 ods. 1 Správneho\nporiadku), rozhodne o jej povolení, resp. postúpi vec prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie\nobnovy (§ 63 ods. 1 Správneho poriadku). Sťažovateľ neoznačil žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorú mal\nžalovaný považovať za dôvod na obnovu konania, teda neoznačil vadu konania, ktorá mala mať vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu v tom zmysle, že žalovaný mal povoliť obnovu konania,\nale ju nepovolil, čím by sťažovateľa ukrátil na jeho právach.\n32. Na okraj najvyšší súd uvádza, že námietku ohľadne neskúmania podmienok pre obnovu konania\npredniesol sťažovateľ prvýkrát až v kasačnej sťažnosti, pričom v konaní pred krajským súdom na takúto\nvadu konania nepoukazoval. Ako vyplýva z § 439 ods. 3 písm. b) Správneho súdneho poriadku, kasačná\nsťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským\nsúdom, hoci tak urobiť mohol. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie na krajskom súde bolo začaté\npodľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a dokončené podľa ustanovení Správneho súdneho\nporiadku, prihliadajúc najmä na to, že pre prípustnosť odvolania, ako opravného prostriedku v správnom\nsúdnictve podľa Občianskeho súdneho poriadku, boli zadefinované menej prísne kritéria a podmienky,\naké platia pre prípustnosť kasačnej sťažnosti podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku, najvyšší\nsúd sa námietkou sťažovateľa ohľadne dodržania postupu podľa § 60 Správneho poriadku vecne\nzaoberal aj napriek tomu, že ju sťažovateľ v konaní pred krajským súdom neuplatnil.\n33. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v\nzmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačný súd preto podľa § 461 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n34. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1\na § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona\nnevyplýva.\n35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}