{"guid": "2cd27b70-8bbf-4c03-817b-ee6aea358761:b202f615-bfd3-47f7-80e3-3cd304155193", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2", "spisova_znacka": "3Obo/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/5/2019 z 17. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2019, sp. zn. 3Obo/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2", "identifikacne_cislo": "8309213458", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemaníková", "sudca_id": 133, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemanikova-133", "datum_vydania": "2019-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "nazov": "§ 132 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b202f615-bfd3-47f7-80e3-3cd304155193", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/5/2019\n8309213458\n17. 07. 2019\nJUDr. Jana Veselá Zemaníková\nECLI:SK:NSSR:2019:8309213458.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Veselej\nZemaníkovej a členiek senátu Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v spore žalobcu:\nNábytok Prešov, a.s., so sídlom Masarykova 8, Prešov, IČO: 31 710 174, zastúpeného advokátom Mgr.\nSlavomírom Ilavským, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Bajužík, so\nsídlom Nám. Slobody 2, Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu AGRO HOLDING a.s. Trebišov,\nso sídlom Čsl. armády 1254/20, Trebišov, IČO: 36 186 830, o zaplatenie 7 848,76 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2018, č. k. 12Cbi/4/2010-99,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach z 23. novembra 2018, č. k.\n12Cbi/4/2010-99 potvrdzuje.\nII. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom (v\nporadí druhým) z 23. novembra 2018, č. k. 12Cbi/4/2010-99 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal,\naby súd určil odplatu za užívanie nehnuteľnosti vo výške 7 848,76 eur za obdobie od 11. januára 2008 do\n31. decembra 2009, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Žalovanému priznal súd prvej inštancie\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v intenciách kasačného uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. marca 2014, sp. zn.\n3Obo/16/2013 vyzval žalobcu, aby predložil výpočet bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov\nprimeraný v čase, kedy ich žalovaný bez právneho titulu užíval, pričom žalobca predložil súdu ten\nistý výpočet, ktorý bol uvedený v žalobe. Žalobca zároveň uviedol, že žiadny nový dôkaz už vo veci\nnepredkladá.\n2.1. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu\nzapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. B., obec B., druh pozemku: zastavané plochy a\nstavby - 2 sklady, súpisné č. XXX, XXXX, každý o ploche 890 m2 bol prevádzkovaný podnájomníkom\n- obchodnou spoločnosťou Q. s.r.o. - colný sklad, v ktorom bol skladovaný tovar úpadcu. Žalovaný ani\nnapriek výzve žalobcu priestory skladu nevypratal, čím ich užíval bez právneho dôvodu a bezdôvodne\nsa obohatil na úkor žalobcu.\n2.2. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na záväzný právny názor odvolacieho súdu uviedol, že\nžalobcom predložený výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nie je preskúmateľný a primeraný\nbezdôvodnému užívaniu priestorov žalovaným. V nadväznosti na uvedené krajský súd skonštatoval,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného užívaním priestorov bez právneho dôvodu. Nakoľko žalobca nepreukázal výpočet výšky\n\nbezdôvodného obohatenia, ktorý bol preskúmateľný a primeraný v čase užívania priestorov žalovaným\nbez právneho dôvodu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné určiť, čo sa má v zmysle\nustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať, a preto žalobu zamietol.\n2.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že\núspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.\n3. Proti tomuto rozsudku podal dňa 12. decembra 2018 odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. h/ C.s.p.).\n4. Odvolateľ označil za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal výšku bezdôvodného\nobohatenia. Podľa jeho názoru síce odvolací súd v zrušujúcom uznesení naznačil, že je potrebné\nzaoberať sa výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia, ale nebolo výslovne konštatované, že prepočet\ndaný žalobcom je nesprávny, a odvolací súd nedal ani iné usmernenie, ako postupovať pri prepočte.\nZároveň žalobca uviedol, že nebolo možné v konaní predložiť iný výpočet výšky bezdôvodného\nobohatenia, ako ten, ktorý bol uvedený v žalobe, a ktorý vychádzal z výšky obvyklej odplaty s nájomcom\n(správne má byť podnájomníkom - pozn. odvolacieho súdu), obchodnou spoločnosťou Q. s.r.o.\n4.1. V predmetnej veci podľa žalobcu aj vzhľadom na existenciu predošlej zrušenej zmluvy a výšky\nnájomného v nej uvedenej, nebolo možné inak krátiť peňažný nárok alebo použiť iný prepočet, ako je\nuvedený v zmluve. Uvedené však neznamená, že prepočet je nesprávny, ako podľa odvolateľa uviedol\nkrajský súd. Súčasťou žaloby bola aj zmluva o podnájme nebytových priestorov a dodatok č. 2, a teda\nexistujú presné čísla predošlého užívateľa, pričom v užívaní skladu pokračoval žalovaný za tých istých\npodmienok.\n4.2. Neoprávneným užívaním skladu žalovaný blokoval iného možného nájomcu žalobcu, čím mu\npriebežne počas 2 rokov vznikala ujma. Uvedenú skutočnosť nezohľadnil konajúci súd ani pri rozhodnutí\no náhrade trov konania. Odvolateľ uviedol, že najvyšší súd v kasačnom uznesení skonštatoval, že\nžalovaný sa na úkor žalobcu obohatil tým, že užíval jeho priestory bez toho, aby za ne platil. Preto\nžalobca považuje rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalovanému minimálne za rozporné s\ndobrými mravmi.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo 4. februára 2019 navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru odvolací súd vo svojom\nskoršom rozhodnutí uviedol, že prepočet žalobcu je nepreskúmateľný a žalobca nepreukázal, že je by bol\nprimeraný. Zároveň žalovaný skonštatoval, že výšku nájomného dohodnutú s obchodnou spoločnosťou\nQ. s.r.o. nemožno považovať za obvyklú. Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať túto obvyklosť v\npriestore, kde sa sklad nachádza, napríklad porovnaním cien nájomného pre mesto alebo oblasť B..\nZáverom poukázal na to, že žalobca nemienil rešpektovať právne záväzný názor odvolacieho súdu, keď\nvýslovne uviedol, že trvá na svojom pôvodnom výpočte.\n6. Najvyšší súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 379 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.),\nnakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol vo veci daný ani dôležitý verejný\nzáujem, zohľadňujúc znenie ustanovenia § 390 C.s.p., dospel k záveru, že podané odvolanie nie je\ndôvodné, keďže tento riadny opravný prostriedok žalobcu smeruje proti vecne správnemu rozsudku\nsúdu prvej inštancie.\n7. Predmetom konania je rozhodnutie o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §\n451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením bez\nprávneho dôvodu (užívaním nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu bez nájomnej zmluvy).\n8. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,\nmusí obohatenie vydať.\n\n8.1. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).\n9. K uvedenej hmotnoprávnej úprave pristupuje v prípade - ak je nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia uplatňovaný žalobou v súdnom konaní - je oprávnený z bezdôvodného obohatenia (t. j.\nžalobca) povinný preukázať,\nI. že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná\n- pozn. odvolacieho súdu) a zároveň\nII. výšku žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia.\n9.1. Táto povinnosť vyplýva jednak z čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku - v zmysle\nktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť\nsvoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu - ako aj z\nustanovení § 132 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., z ktorých vyplýva žalobcovi povinnosť označiť dôkazy na\npreukázanie tvrdených skutočností a zároveň pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,\nktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.\n9.2. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyplývala žalobcovi aj z ustanovenia §\n120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu podania žaloby.\n10. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol záver o neunesení dôkazného bremena\nžalobcom, nakoľko nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, keďže výpočet výšky bezdôvodného\nobohatenia uvedený v žalobe bol nepreskúmateľný a nevyplývalo z neho, že by bol primeraný\nbezdôvodnému užívaniu priestorov žalovaným.\n11. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie - na uznesenie z 27. marca 2014,\nsp. zn. 3Obo/16/2013 - závermi ktorého bol krajský súd v ďalšom konaní viazaný v súlade s ustanovením\n§ 391 ods. 2 C.s.p.\n11.1. V predmetnom kasačnom uznesení odvolací súd uviedol, „čo sa týka výšky bezdôvodného\nobohatenia, bude potrebné sa touto námietkou žalovaného zaoberať a pri určení výšky bezdôvodného\nobohatenia vychádzať z takého výpočtu, ktorý bude preskúmateľný a primeraný bezdôvodnému užívaniu\npriestorov v čase, kedy ich žalovaný bez právneho titulu užíval.“\n11.2. Z uvedeného je zrejmé, že pri rozhodnutí o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia\nnebolo možné vychádzať z jeho výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia obsiahnutého v žalobe, a to z\ndôvodu, že takýto výpočet nebol preskúmateľný a zároveň že nezodpovedal výške odplaty za užívanie\npriestorov v čase, kedy žalovaný nebytové priestory žalobcu užíval bez právneho dôvodu (t. j. v období\nrokov 2008 a 2009).\n12. Žalobca je v predmetnom spore zastúpený advokátom, ktorý mu mal poskytnúť kvalifikovanú\nprávnu pomoc, a ktorému muselo byť zrejmé (k tomu viď čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného\nsporového poriadku) zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, že na preukázanie uplatneného\nnároku nepostačuje výpočet - ktorým dospel k výške bezdôvodného obohatenia - obsiahnutý v žalobe.\nRovnako tak si musel byť žalobca (resp. jeho právny zástupca) vedomý, že v prípade nepreukázania\nuplatneného nároku súd žalobu zamietne. Napriek uvedenému výslovne uviedol, že vo veci žiadny nový\ndôkaz nepredkladá a trval na výpočte výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia obsiahnutého v\nžalobe.\n13. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\npodľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka získaného užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu\nžalovaným, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške odplaty za užívanie nehnuteľnosti\nobvyklej v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a v čase, kedy žalovaný nehnuteľnosť vo vlastníctve\nžalobcu bez právneho dôvodu užíva. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky obvyklej odplaty v čase\na mieste užívania nehnuteľnosti žalovaným zaťažuje žalobcu.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedený záver považuje odvolací súd za správne konštatovanie krajského\nsúdu, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal výšku\nním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolacie námietky žalobcu neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. K jednotlivým odvolacím\nnámietkam uvádza odvolací súd nasledovné:\n\n15. Ako už bolo uvedené vyššie (viď bod 11), zo záverov odvolacieho súdu vyslovených v\npredošlom rozhodnutí vyplýva, že výpočet výšky bezdôvodného obohatenia obsiahnutý v žalobe je\nnepreskúmateľný a nie je možné ním určiť výšku, v akej sa žalovaný na úkor žalobcu užívaním\njeho nebytových priestorov bez právneho dôvodu v rokoch 2008 a 2009 bezdôvodne obohatil. Na\ntomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že žalobca závery odvolacieho súdu z jeho kasačného\nuznesenia nesprávne interpretoval.\n15.1. Úspech nemožno priznať ani tvrdeniu odvolateľa, že odvolací súd v uznesení z 27. marca\n2014 nedal usmernenie, ako mal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia postupovať. Zo záveru\nodvolacieho súdu jednoznačne vyplývalo, že žalobcom predložený výpočet bezdôvodného obohatenia\nje nepreskúmateľný. Preto bolo povinnosťou žalobcu zastúpeného advokátom navrhnúť súdu iné dôkazy\nna preukázanie uplatneného nároku, žalobca však žiadne dôkazy nenavrhol. Zároveň odvolací súd\nuvádza, že civilné sporové konanie sa spravuje dispozičným princípom a úspech, resp. neúspech strany\nv spore závisí od jej aktivity (resp. pasivity). Odvolací súd pritom vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí\nnebol oprávnený uviesť, aké dôkazy má žalobca predložiť na preukázanie ním uplatneného nároku,\nopačný postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti.\n16. Pokiaľ žalobca uvádzal, že výšku bezdôvodného obohatenia bolo možné určiť z dôkazov\npredložených v súdnom spise - z podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnými spoločnosťami\nP. Y., s.r.o. a Q. s.r.o. z 22. novembra 2002, resp. z dodatku č. 2 zo 16. januára 2004 - s predmetným\ntvrdením sa nemôže odvolací súd stotožniť. Ako už bolo vyššie uvedené, pri určení výšky bezdôvodného\nobohatenia bolo potrebné vychádzať z výšky odplaty (napr. nájomného) za užívanie rovnakých alebo\nporovnateľných nehnuteľností v mieste, kde sa nebytové priestory žalobcu nachádzajú (t. j. v meste B.\nalebo jeho okolí) a zároveň v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného došlo (t.\nj. v rokoch 2008 a 2009).\n16.1. Na určenie obvyklej výšky nájomného za užívanie nebytových priestorov žalobcu v rokoch 2008 a\n2009 (t. j. v období, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného) nebolo\nmožné vychádzať z ním predloženej podnájomnej zmluvy z roku 2002, resp. z dodatku k nej z roku 2004,\nnakoľko z nich vyplýva výška nájomného dohodnutá v konkrétnom prípade medzi subjektmi odlišnými od\nstrán sporu v období rokov 2002 až 2004, ktorú však nemožno považovať za obvyklú výšku nájomného\nv období, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.\n17. Ak odvolateľ uvádzal, že výšku bezdôvodného obohatenia nebolo možné preukázať žiadnymi inými\ndôkazmi, odvolací súd len ako poznámku uvádza, že tomuto tvrdeniu nie je možné priznať úspech.\nŽalobca mohol v konaní predložiť napr. potvrdenie od realitných kancelárií, v akej výške sa pohybovali\nnájmy nebytových priestorov (skladov) v rokoch 2008 a 2009 v meste B. a v jeho okolí (prípadne mohol\nnavrhnúť, aby si predmetnú správu vyžiadal súd postupom podľa § 206 C.s.p.), resp. mohol predložiť\nsúkromný znalecký posudok na určenie obvyklej výšky nájomného podľa § 208 C.s.p., alebo navrhnúť\nvykonanie znaleckého dokazovania podľa § 207 C.s.p.\n17.1. Žalobca - hoci ho v spore zaťažovalo dôkazné bremeno - však ostal nečinný a súd prvej inštancie\nnemohol jeho pasivitu nahrádzať vlastnou aktivitou, keďže právna úprava účinná od 1. júla 2016\nneumožňuje súdu vykonať až na výnimky (§ 185 ods. 2 a 3 C.s.p.) dôkazy bez návrhu niektorej zo strán\nsporu. V posudzovanej veci sa pritom o uvedené výnimky nejednalo.\n18. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v odvolaní nedôvodne tvrdil\nexistenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.\n19. Nesprávne právne posúdenie krajským súdom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.)\nnamietal žalobca vychádzajúc z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) len vo\nvzťahu k výroku o trovách konania.\n19.1. Predmetná odvolacia námietka však nemôže obstáť, keďže súd prvej inštancie spravujúc sa\nzásadou úspechu obsiahnutou v ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania\nstrane, ktorá mala vo veci plný úspech (t. j. žalovanému).\n19.2. Žalobca pritom v odvolaní netvrdil ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa\nopodstatňujúcich aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Samotné tvrdenie o tom, že priznanie nároku\nna náhradu trov konania žalovanému považuje žalobca za rozporné s dobrými mravmi nemôže\npredstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že jedným z kritérií\npre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. je postoj strán k sporu a už použitie tohto kritéria by vylučovalo\n\naplikáciu predmetného zákonného ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania, keďže žalobca bol v\nkonaní nečinný a nepredložil súdu žiadny spôsobilý dôkaz na preukázanie ním uplatneného nároku.\n20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a že vec správne právne posúdil. Preto odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n21. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania s prihliadnutím na to, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (k tomu\nviď aj R 72/2018).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak\nje dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak\nje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C.s.p.).\nPodľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}