{"guid": "30f9b72a-84ea-4f7a-be02-d6e3cd6017df:f5a1361e-8ad2-4921-bab8-4df0abe90071", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1", "spisova_znacka": "6Tdo/5/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/5/2019 z 8. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. apríla 2019, sp. zn. 6Tdo/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1", "identifikacne_cislo": "8117011848", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Michálik", "datum_vydania": "2019-04-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5a1361e-8ad2-4921-bab8-4df0abe90071", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/5/2019\n8117011848\n08. 04. 2019\nJUDr. Štefan Michálik\nECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a\nsudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom\n08. apríla 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Bc. X. Q., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.\n1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. marca 2018, sp. zn. 5To/51/2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Bc. X. Q. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov rozsudkom zo 6. októbra 2017, sp. zn. 1T/100/2017 (ďalej len ako „okresný súd\"\nalebo „prvostupňový súd\"), uznal obvineného za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.\n2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia\nna zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečinom\nublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že\n25. decembra 2016 v čase o 13.40 hod. viedol po ceste I/68 v úseku Šarišské Michaľany - Sabinov v km\n66,170 v smere jazdy od Prešova smerom na Sabinov, osobné motorové vozidlo zn. Volkwagen Golf, ev.\nč.: V. XXXD., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam,\nstavu a povahe vozovky a po prejazde ľavotočivej zákruty, prešiel s motorovým vozidlom do protismeru,\nkde čelne narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Fiat Punto, ev. č.: W. XXXO., ktoré\nv tom čase viedla Mgr. B. F. v smere jazdy od Sabinova na Prešov, pričom pri zrážke utrpel spolujazdec\nna prednom sedadle motorového vozidla zn. Fiat Punto, maloletý P. F., nar. X. K. XXXX, zranenia, a\nto pomliaždenie mozgu s vnútro lebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktorým\npo prevoze do FNsP Prešov dňa 25. decembra 2016 v čase o 15.30 hod. podľahol, Mgr. B. F., nar.\nXX. X. XXXX utrpela zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu strednej časti ľavej\nstehnovej kosti, trieštivú zlomeninu panvičky pravej bedrovej kosti, trieštivú zlomeninu ľavej pätovej\nkosti, zlomeninu II., V. - VII. rebra vpravo s hemotoraxom a pneumotoraxom, zlomeninu V. rebra vľavo,\nzlomeninu hrudnej kosti, tržne-zmliaždené rany na oboch kolenách, otras mozgu a prasklinu ľavého\nlaloka pečene s predpokladanou dobou liečenia 4 až 8 mesiacov, Mgr. V. F., nar. XX. júla XXXX utrpel\ntrieštivú zlomeninu strednej časti ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, otvorenú Monteggiovu\nzlomeninu ľavého predlaktia, rozsiahly ľavostranný pneumotorax, otras mozgu I. stupňa, zlomeninu zuba\nč. 23, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej prednej a prednej steny hrudníka s predpokladanou\ndobou liečenia 5 až 6 mesiacov, maloletý J. F., nar. X. X. XXXX, utrpel mozgovo-lebečné poranenie\npozostávajúce z pomliaždenia mozgu s krvácaním v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, poúrazového\nopuchu mozgu, krvácania pod tvrdú plenu mozgovú (podplášťové), vtlačenia zlomeniny spánkovozáhlavnej časti lebečnej klenby vľavo, praskliny pravej záhlavnej kosti v trieštivej zlomeniny pravej\ntemenno-spánkovej časti lebečnej klenby, tržne zmliaždenú ranu ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie\npravej čelovo-spánkovo-temennej oblasti, obojstranné pomliaždenia ramien s predpokladanou dobou\nliečenia 4 až 8 týždňov, maloletý Q. F., nar. XX. X. XXXX, utrpel otras mozgu I. stupňa, zlomeninu zubov\n\nč. 62 a č. 63, tržne zmliaždenú ranu dolnej pery vľavo s predpokladanou dobou liečenia 8 až 10 dní.\nObvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nObvinenému bol za to podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2,\nods. 3, ods. 8 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2\nrokov, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.\nzák. uložil obvinenému skúšobnú dobu na 5 rokov. Okresný súd zároveň obvinenému podľa § 61 ods.\n1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 7 rokov.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. marca 2018, sp. zn. 5To/51/2017 (ďalej len ako „krajský súd\"\nalebo „odvolací súd\"), na podklade odvolania prokurátora, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2\nTr. por. zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému\npodľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.\núhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého súd obvineného podľa § 48 ods. 2\npísm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nObvinenému bol týmto rozhodnutím podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti\nvedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov.\nObvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu, napadol rozsudok krajského súdu v časti výroku o treste\ndovolaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 27. apríla 2018, uplatňujúc v ňom dôvod uvedený\nv § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nNaplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu založil na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia, a síce pre nepoužitie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., hoci pre jeho aplikáciu boli splnené\nvšetky podmienky.\nSpochybnil dôkazy, ktoré viedli krajský súd k záveru o jeho bezohľadnej jazde na motorovom vozidle.\nUviedol, že súd vychádzal zo subjektívnych výpovedí svedkov, ktorí označili jeho jazdu za riskantnú a\nrýchlu, bez toho, aby bola objektívne preukázaná skutočná rýchlosť vozidla. Každá osoba vníma rýchlosť\nodlišne a navyše situácia, na ktorú sa títo svedkovia odvolávajú, sa odohrala niekoľko kilometrov pred\nmiestom dopravnej nehody a nie bezprostredne pred ňou. V tejto súvislosti poukázal na odlišný stav\na povahu vozovky na daných miestach. Výpovede svedkov vyvolávajú o ňom obraz ako o „cestnom\npirátovi\", avšak z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že\nsa dopustil len jedného priestupku pre porušenie cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená bloková\npokuta vo výške 10 €. V tomto prípade by sa mal súd riadiť zásadou in dubio pro reo, nakoľko z výpovedí\nsvedkov nemožno objektívne zhodnotiť jeho jazdu v bezprostrednom čase pred dopravnou nehodou.\nV tomto smere poukázal na výsledky znaleckého skúmania, z ktorých vyplýva, že so svojím vozidlom\njazdil rýchlosťou nižšou, ako bol rýchlostný limit na mieste, kde došlo k predmetnej dopravnej nehode a\nsúčasne rýchlosťou o 2,6 km/hod. vyššou, ako bola najvyššia možná, tzv. medzná rýchlosť, ktorou bolo\nmožné uvedenou zákrutou bezpečne prejsť. Na tomto mieste podotkol, že určenie rýchlosti motorových\nvozidiel účastných na inkriminovanej nehode, vrátane jeho vozidla, bolo určené s odchýlkou +/ ? 5 %,\nčo znamená, že rýchlosť vozidla mohla byť aj nižšia.\nĎalšia jeho výhrada voči napadnutému rozhodnutiu spočívala v tom, že krajský súd prihliadol na ním\nspôsobené následky ako na priťažujúcu okolnosť, v dôsledku ktorej nebolo možné v jeho prípade uložiť\npodmienečný trest. Samotné skutkové podstaty trestných činov, ktorých sa dopustil, predvídajú tieto\nnásledky, a preto ich nemožno považovať za priťažujúce okolnosti, resp. okolnosti, ktoré by podmieňovali\nuloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.\nV tomto ohľade zdôraznil, že v momente, kedy sa dostal do šmyku, snažil sa svetelne upozorniť\nprotiidúce vozidlá na vzniknutú situáciu, pričom jediné vozidlo, ktoré na toto upozornenie nezareagovalo,\nbolo vozidlo, s ktorým sa dostal do kolízie. Snažil sa odvrátiť následky čelnej zrážky do poslednej chvíle,\nčím došlo len k zrážke ľavou prednou časťou jeho vozidla. Podotkol tiež, že v čase dopravnej nehody\nnebol pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, pred spáchaním činu viedol usporiadaný život,\nk skutku sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil a nahradil náklady\nsúvisiace s pohrebom nebohého P. F..\n\nVyjadril názor, že nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade nie je adekvátnym trestom aj s\nohľadom na to, že je v najproduktívnejšom veku, vedie usporiadaný život, má stabilnú prácu a zázemie,\npričom uloženie nepodmienečného trestu nevytvorí podmienky pre jeho výchovu, naopak, úplne ho zbaví\nmotivácie a nesplní svoj účel. Ochrana spoločnosti je v tomto prípade dostatočne zabezpečená trestom\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 5 rokov. Už samotné trestné konanie\nmalo na neho dostatočný výchovný vplyv.\nInkriminovaná nehoda rapídne zasiahla do jeho psychického zdravia, trpí úzkosťou, depresívnou\nporuchou, pričom sa dá predpokladať, že bude ovplyvňovať jeho život i naďalej, nakoľko s tým, čo\nspôsobil poškodeným, sa nebude môcť vnútorne vysporiadať.\nObvinený v súlade s uvedenou argumentáciou navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby sa\nvyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.\nv jeho neprospech, aby zrušil rozsudok krajského súdu v časti výroku o treste a tomuto súdu prikázal,\naby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nNa dovolanie obvineného reagoval okresný prokurátor podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené\ndňa 19. júla 2018.\nOkresný prokurátor v predmetnom podaní prejavil názor, že pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody, je napadnutý rozsudok zákonný a pri ukladaný trestu krajským súdom nedošlo\nk pochybeniu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Poukazujúc, že dovolací súd\nneskúma správnosť skutkových zistení, okresný prokurátor podotkol, že nižšie súdy správne vyhodnotili\nvšetky zabezpečené dôkazy, pričom krajský súd pri ukladaní trestu v danom prípade vyhodnotil všetky\npoľahčujúce i priťažujúce okolnosti.\nRekapitulujúc uvedené, okresný prokurátor navrhol najvyššiemu súdu, aby odmietol dovolanie\nobvineného podľa § 382 ods. 1 písm. a/ Tr. por.\nOkresný prokurátor ďalším podaním, doručeným okresnému súdu 2. augusta 2018, opravil svoje\nvyjadrenie v návrhu na odmietnutie dovolania. Uviedol v ňom, že pri prepise konceptu došlo k\nnesprávnosti v označení ustanovenia, podľa ktorého má najvyšší súd odmietnuť dovolanie. Správne tam\nmal byť uvedený § 382 ods. 1 Tr. por., pretože vo veci nie sú preukázané dôvody dovolania.\nPoškodený V. Q., otec obvineného, sa k predloženému dovolaniu vyjadril podaním, ktoré bolo\nokresnému súdu doručené dňa 13. júla 2018. V ňom podotkol, že s prihliadnutím na správy Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Prešove a Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v\nPrešove, vyplýva rozpor s výpoveďami svedkov a poškodených.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej iba najvyšší súd alebo dovolací súd) podľa\n§ 377 Tr. por. v zmysle povinnosti vyplývajúcej mu z § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie\nobvineného a nezistil taký dôvod, pre ktorý by ho bolo nevyhnutné odmietnuť z formálnych dôvodov\nuvedených v § 382 písm. a/, písm. b/ alebo písm. d/ až písm. f/ Tr. por. Na strane druhej však najvyšší súd\ndospel k zrejmému záveru, že námietky obsiahnuté v dovolaní nenapĺňajú atribúty žiadneho z dovolacích\ndôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., a preto ho postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako\nnedôvodné odmietol.\nV tejto súvislosti dovolací súd úvodom poznamenáva, že jeho viazanosť dovolacími dôvodmi podľa § 385\nods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo\n(§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr.\npor. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. (R 120/2012).\nV zmysle citovaného judikátu najvyššieho súdu tak zodpovednosť za kvalitu podaného dovolania znáša\nvýlučne dovolateľ, ktorý svojím podaním určuje mantinely prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu - ide\no prejav dispozičnej zásady dovolacieho konania. To znamená, že najvyšší súd nebude preberať aktivitu\ndovolateľa a iniciatívne zisťovať ďalšie (v dovolaní neuvedené) chyby napadnutého rozhodnutia, alebo\n\naj jemu predchádzajúceho konania, ktoré by zodpovedali niektorému z prípustných dovolacích dôvodov\ntaxatívne uvedených v § 371 Tr. por.\nNajvyšší súd zároveň pripomína, že pri uplatnení dovolania musí výrazne akcentovať záujem\nna zákonnosti a spravodlivosti súdneho rozhodnutia alebo i konania, ktoré takémuto rozhodnutiu\npredchádzalo, nakoľko jeho uplatnením dochádza ku kolízii s princípom stability súdneho rozhodnutia,\nvyjadreného jeho právoplatnosťou a vyplývajúceho z princípu právnej istoty ako jedného zo základných\nprincípov právneho štátu. Efektívne uplatnenie dovolania tak prichádza do úvahy len pri zásadnom\npochybení, v prípade ktorého akceptácia by znamenala vážne ohrozenie zákonného a spravodlivého\nrozhodovania. Zákonodarca tieto zásadné pochybenia koncentroval do taxatívneho výpočtu uvedeného\nv ustanovení § 371 ods. 1 až ods. 3 Tr. por.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je daný, ak bol uložený trest mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je naplnený tým, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNajvyšší súd, dbajúc na jednotný výklad a jednotné používanie všeobecne záväzných predpisov, prijal\nv rámci svojej činnosti stanovisko (R 5/2011), ktorým zjednotil výklad vyššie citovaných ustanovení, keď\nuviedol, že vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1\npísm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym\nhmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že\nsamotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k\nrozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom\nšpeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.\nObvinený sa predmetným dovolaním domáha uloženia podmienečného trestu odňatia slobody namiesto\ntrestu nepodmienečného.\nDovolací súd v kontexte uvedeného konštatuje, že inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia\nslobody podľa § 49 a nasl. Tr. zák., má fakultatívnu povahu, čo v praktickom ponímaní znamená, že\nnie je obligatórnym riešením ani pri splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok. Tento záver\nvychádza zo samotného znenia naposledy uvedeného ustanovenia, ktoré používa slovnú formuláciu súd\nmôže podmienečne odložiť výkon trestu, a nie že tak musí urobiť. Rešpektujúc uvedené, domáhať sa v\ntomto prípade nápravy súdneho rozhodnutia prostredníctvom dovolacieho dôvodu upraveného v § 371\nods. 1 písm. i/ Tr. por., nie je účinne možné. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nie je teda naplnený.\nNajvyšší súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti súčasne chronicky pripomína, že otázka primeranosti,\nresp. proporcionality trestu, sa v dovolacom konaní neskúma. Aplikácia inštitútu podmienečného odkladu\nvýkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 a nasl. Tr. zák. je pritom práve otázkou primeranosti uloženia\ntrestu odňatia slobody, a to v kontexte nutnosti jeho výkonu (R 86/2015).\nSumarizujúc, dovolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť ani\no splnení dovolacieho dôvodu podľa v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože dovolanie obvineného\nsmeruje výlučne čo do primeranosti uloženého trestu, a to v snahe o jeho zmiernenie.\nKeďže v posudzovanom prípade nie je splnený žiaden z prípustných dovolacích dôvodov, ako je uvedené\nvyššie, najvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 381 Tr. por. odmietol dovolanie\nobvineného ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}