{"guid": "f329d115-4c5b-48e5-a264-71f2debc5b8b:71921cbb-a097-47d1-9c16-9257f91d1487", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "spisova_znacka": "5Obdo/44/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 28. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "identifikacne_cislo": "8113236992", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-394.odsek-2", "nazov": "§ 394 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-394.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-394"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-394", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71921cbb-a097-47d1-9c16-9257f91d1487", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/44/2018\n8113236992\n28. 03. 2019\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: František Kozák - GASKOMPLET, miesto podnikania\nĽubochnianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 10740163, zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, PhD.,\nadvokátom, Žižkova 39, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Malý Slivník, Malý Slivník 48, 082 67\nTerňa, IČO: 00327433, zastúpený doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 1,\nKošice 040 01, o zaplatenie sumy 74.769,36 eur a zmluvných pokút s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/106/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2Cob 15/2017 - 907 zo dňa 19. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. októbra 2017, č. k.\n2Cob/15/2017 - 907 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 4. októbra 2016 č. k. 21Cb/106/2014\n- 854 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 2Cob 15/2017 - 907 zo dňa 19. októbra\n2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) 21Cb/106/2014-854 zo\ndňa 4. októbra 2016, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.769,36 eur,\nzmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne, a to zo sumy 19.150,88 eur od 5.4.2013 do zaplatenia a zo\nsumy 51.753,68 eur od 18.9.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40 eur a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobou doručenou súdu dňa\n19.12.2013 žalobca žiadal priznanie žalovanej sumy titulom nedoplatku ceny diela a porušenia\nzmluvných povinností. Nárok žalobcu tento založil na Zmluve o dielo č. 2/2000 na stavbu „Malý Slivník\n- vodovod“ (ďalej „Zmluva“) vrátane jej dodatkov. Žalovaný rozporoval počas celého konania platnosť\nzmluvy a jej dodatkov, ako aj to, že vyúčtovaná cena nezodpovedá rozsahu vykonaných prác a dielo\nbolo realizované v rozpore s rozhodnutiami správnych orgánov. Žalovaný v konaní vzniesol námietku\npremlčania voči uplatneným nárokom, a namietal aj skutočnosť, že boli vyúčtované duplicitné platby.\n3. Z obsahu Zmluvy zistil súd prvej inštancie, že žalobca - zhotoviteľ sa zaviazal, že pre objednávateľa\nzrealizuje stavbu: „Malý Slivník - vodovod“, a to podľa spracovanej projektovej dokumentácie, pričom\ndielo mal zrealizovať podľa projektu Ing. W. A., ktorý v čase podpísania Zmluvy ešte nebol ešte\nvyhotovený. Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ dielo zrealizuje v termíne 06/2000 - 12/2001 a\nak investor v uvedenom termíne nebude disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov,\ntermín ukončenia diela sa môže posunúť po vzájomnej dohode formou dodatku. Cenu za dielo si\ndohodli v čl. IV. Zmluvy vo výške 15.950.000,- Sk (529.443,01 eur) s DPH. Podkladom pre úhradu\nceny diela bude faktúra vystavená zhotoviteľom do 15 dní po úspešnom odovzdaní a prevzatí diela bez\nzávad a nedorobkov, ktorú objednávateľ uhradí do 14 dní. Uhradené zálohy podľa dohody zmluvných\nstrán v ods. 2 čl. V. sa vysporiadajú v konečnej faktúre a pre prípad omeškania s úhradou faktúr sa\nzmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,05% z dohodnutej ceny za každý deň omeškania.\n\nUzavretiu Zmluvy predchádzala verejná súťaž - užšia súťaž podľa Zákona o verejnom obstarávaní,\nvyhlásená objednávateľom, v ktorej žalobca uspel. Počas realizácie diela uzatvorili zmluvné strany\npäť dodatkov, ktorých predmetom bolo rozšírenie predmetu zmluvy, posunutie termínu ukončenia diela\nna 07/2002, úprava ceny diela z pôvodne dohodnutej ceny diela 15.950.000,- Sk (529.443,01 eur) s\nDPH na cenu diela s DPH: 19.408.000,- Sk (644.227,58 eur). Dňa 17.7.2002 uzatvorili zmluvné strany\nDodatok č. 2, dňa 1.12.2006 Dodatok č. 3, dňa 15.11.2007 Dodatok č. 4 a dňa 25.11.2009 Dodatok č. 5.\nPredmetom všetkých týchto dodatkov bol posun termínu ukončenia diela, pričom dohodnutým konečným\ntermínom ukončenia diela bol 12/2013. Dôvodom posúvania termínu ukončenia diela bol vo všetkých\nprípadoch nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa. Predmetom Dodatku č. 5 bola\naj úprava ceny diela na 696.937,09 eur s DPH (585.661,42 bez DPH) v dôsledku zmeny sadzby dane z\npridanej hodnoty z 10 % na 19 %. Dielo zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi dňa 20.8.2013, o čom bol\nspísaný Zápis o odovzdaní a prevzatí, podpísaný oboma zmluvnými stranami, v ktorom sa okrem iného\nkonštatuje, že dielo bolo odovzdané bez vád.\n4. Nárok uplatnený žalobou vychádza z účtovanej, doposiaľ neuhradenej, sumy vo faktúre č. R. zo dňa\n14.3.2013, splatnej dňa 4.4.2013, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému odplatu za práce - zachytenie\nprameňov. Táto faktúra bola zohľadnená v tzv. konečnej faktúre č. R. zo dňa 3.9.2013, splatnej dňa\n17.9.2013. Ďalší nárok vychádzal z faktúry R., ktorou žalobca doúčtoval neuhradenú cenu za dielo vo\nvýške 51.753,68 eur s DPH. Konečnou faktúrou zúčtoval žalobca celú cenu diela, ktorá bola zúčtovaná\nv celkovej konečnej výške 559.814,80 eur bez DPH, oproti dohodnutej celkovej cene 585.661,42 eur\nbez DPH v zmysle posledného Dodatku č. 5 k Zmluve o dielo. Napokon si žalobca uplatnil nárok na\nzaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou č. R. vo výške 3.864,80 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty\nvyčíslenej percentuálne za príslušné obdobia za omeškanie s úhradou faktúry č. R. a faktúry č. R..\n5. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3,§ 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554\nods. 1, 6, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2 ,3, § 428 ods. 2 Obch. zák., § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,\n§ 387 ods. 1, 2 § 388 ods. 1 § 397, § 402, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia\nvlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 39\nObčianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd prvej inštancie právne\nuzavrel, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo, keď žalobcovi doposiaľ\nnedoplatil časť ceny za dielo v celkovej výške 70.904,56 eur, ako aj uplatneného nároku na zmluvnú\npokutu a paušálne náhrady.\n6. Poukázal na to, že žalovaný v rámci obrany vzniesol viacero námietok, a to námietku premlčania\nuplatnených nárokov, námietku „res iudicata“ a neplatnosť Zmluvy o dielo z dôvodu, že nebola schválená\nobecným zastupiteľstvom žalovanej obce. Tiež bol namietaný obsah a rozsah vykonaných prác a čas\nukončenia diela už v roku 2006, ako aj to, že došlo k zmene projektu bez vedomia žalovanej obce.\nSúd prvej inštancie uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil sa argumentáciou žalobcu a má zato, že\nvykonaným dokazovaním bolo preukázané, že drobné zmeny a odchýlky od projektovej dokumentácie\nboli konzultované a odsúhlasené projektantom stavby. Žalobca zhotovil dielo, ktoré žalovaný „Zápisom o\nodovzdaní a prevzatí diela“ zo dňa 20.8.2013 prevzal bez nedorobkov a vád, čo je v rozpore s tvrdeniami\nžalovaného ohľadom vád a platnosti zmluvy. Vady mal prípadne vytknúť bez zbytočného odkladu po\ntom, čo ich zistil, mal zistiť, alebo mohol zistiť, dielo pritom užíva dielo už niekoľko rokov.\n7. K námietke premlčania zo strany žalovaného uviedol, že uplatňované nároky vyplývajú z faktúr ( č. R.\nzo dňa 14.3.2013, č. R. zo dňa 14.3.2013 a č. R. zo dňa 4.9.2013), a teda ak boli uplatnené na súde dňa\n19.12.2013 boli uplatnené včas. Žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne výkony vyúčtované predmetnými\nfaktúrami mali byť vykonávané pred viac ako 4 rokmi pred podaním žaloby a taktiež neuviedol, o ktoré\nduplicitné platby ide.\n8. Súd ďalej vyslovil, že pokiaľ by aj Zmluvu považoval za neplatnú, čo nepovažuje, aj tak by žalobcovi\npatril nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a premlčacia lehota by začala plynúť deň po tom,\nčo sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda deň nasledujúci po dni odovzdania diela žalovanému, t.j.\n21.8.2013, takže aj prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnil žalobca včas.\n9. Námietku „res iudicata“ vo vzťahu ku konaniu pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 9Cb/32/2013\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. V označenom konaní síce vystupovali rovnakí účastníci konania a v\nrovnakom procesnom postavení, nešlo však o totožný predmet konania. V konaní sp. zn. 9Cb/32/2013\n\nsa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.119,54 eur, pričom v časti o zaplatenie sumy\n19.406,35 eur išlo o zaplatenie časti zálohovej platby za zhotovenie časti diela „Malý Slivník - vodovod“\nvyúčtovanej vo faktúre č. R. zo dňa 31.12.2007, konkrétne zásobný rad - vodovod, príp. PS 01-ÚV\n+chlór+ELI a v časti o zaplatenie 1.713,19 eur išlo o výmenu čerpadla WILO TVU, teda nešlo o práce\nna zhotovovaní diela „Malý Slivník - vodovod“. Okrem toho, z faktúry č. R., ktorá je predmetom tohto\nkonania vyplynulo, že do fakturovanej sumy nie je zahrnutá zálohová platba vo výške 22.153,52 eur\nosobitne fakturovaná faktúrou č. R., z ktorej ostala nezaplatená časť vo výške 19.406,35 eur. Vzhľadom\nna rozdielnosť predmetu tohto konania od predmetu konania na Okresnom súde v Prešove, sp. zn.\n9Cb/32/2013, námietku res iudicata vyhodnotil ako nedôvodnú.\n10. Námietku absencie súhlasu obecného zastupiteľstva so zmluvou a s jej dodatkami a s tým spojenou\nneplatnosťou Zmluvy súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v zmysle § 9\nods. 2 Zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001 schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podliehajú vždy:\na) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku,\nb) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,\nc) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,\nd) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.\n11. Pri uzavretí zmluvy o dielo na výstavbu obecného vodovodu nešlo podľa súdu o žiadnu z uvedených\nsituácií a zákon explicitne súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o dielo nevyžadoval\nani nevyžaduje. Zároveň však uviedol, že súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie Zmluvy o dielo\npotvrdil v svedeckej výpovedi bývalý starosta žalovanej obce Ladislav Terpák. To, že žalovaná obec\nnemôže alebo nechce predložiť zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z obdobia uzatvorenia\nZmluvy o dielo a jej Dodatkov, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Uplatnený nárok tak v celom rozsahu\npriznal.\n12. Po podaní odvolania žalovaným odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť\nzmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe čoho rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil.\n13. Konštatoval, že prvoinštančný súd pred vyvodením skutkového i právneho záveru v prejednávanej\nveci vykonal dokazovanie podľa návrhov sporových strán, rešpektujúc v zásade ich prostriedky\nprocesného útoku i procesnej obrany. Neboli vykonané úkony týkajúce sa overenia správnosti rozpočtov\nduplicity krycích listov, či súladu vykonaného diela s projektovou dokumentáciou. Odvolacie dôvody,\nktorými je súd viazaný, neobsahujú však výhradu založenú na tom, že by súd nevykonal odvolateľom\nnavrhované dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu skutkových zistení.\n14. Obrana žalovaného v odvolaní bola založená na tom, že zmluva a jej dodatky je neplatná pretože\nnebola schválená obecným zastupiteľstvom. V prospech argumentácie žalobcu bol v konaní realizovaný\ndôkaz výsluchom svedka D., ktorý vo svojej výpovedí potvrdil, že zmluva a jej dodatky boli na obecnom\nzastupiteľstve schválené. Ak žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na to, že na právny vzťah\nsa mali aplikovať i normy o verejnom obstarávaní, odvolací súd uviedol, že obsahom rozsiahleho\nspisového materiálu je zmluva č. XXXXXXXUXX o poskytnutí dotácie z environmentálneho fondu, v\nktorej sa konštatuje okrem iného termín realizácie diela 04/2001 - 12/2013, údaj o celkových nákladoch\na účel dotácie, ale aj odkaz na predmetnú zmluvu o dielo a dodatky č. 1-5. Aj zmluva z 25.8.2005\nč. XXXXXXXUXX obsahuje podobne ako zmluva č. XXXXXXXUXX údaj o dodávateľovi tejto stavby\na za takéhoto stavu aj tieto listinné dôkazy podporujú pravdivosť dôkazu, ktorý bol realizovaný\nvýsluchom svedka D.. Vyhodnotil, že dotácie boli uplatňované v nadväznosti na uzavreté zmluvy o\ndielo a bolo by nelogickým, aby tieto listiny, ktoré žalovaná obec predložila vo vzťahu k poskytovaniu\ndotácií, neboli schvaľované aj obecným zastupiteľstvom. Bez platnej zmluvy o dielo a jej dodatkov\nnebol priestor na poskytovanie dotácii z environmentálneho fondu. Bolo na žalovanej obci, aby svoje\ntvrdenie o neschválení zmluvy obecným zastupiteľstvom preukázala, a ak nereagovala na požiadavky\nna predloženie úplnej dokumentácie z konaní zastupiteľstiev (aj keď tomu nebránil podľa názoru\nsúdu objektívny ospravedlniteľný dôvod), pravdivosť svojho tvrdenia o neschválení zmluvy obecným\nzastupiteľstvom nepreukázala. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby príslušné uznesenie\n\nzastupiteľstva predložil on. Odvolacia námietka založená na tom, že z vykonaného dokazovania nebolo\nmožné uzavrieť, že zmluva nebola schválená zastupiteľstvom, je tak nedôvodná.\n15. Odvolací súd bol toho názoru, že v nadväznosti na obsah zmluvy o dielo a jej dodatkov súd\nprvej inštancie sa zaoberal ďalšími námietkami, ktoré žalovaný v priebehu konania proti uplatneným\nnárokom uplatňoval. Vysporiadal sa s námietkami týkajúcimi sa rozsahu poskytnutých výkonov, kvalitou\nplnenia i tým, že žalovaný vo vzťahu k odovzdanému a prevzatému dielu (zápis o odovzdaní a prevzatí\ndiela z 20.8.2013) nesplnil notifikačnú povinnosť bez zbytočného meškania oznámiť prípadné vady\ndiela. Správne na túto situáciu súd prvej inštancie aplikoval § 562 ods. 1, 2 ObZ. Odvolateľ v zásade\npodaným odvolaním tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie nespochybnil. Odvolanie neobsahuje\nnámietku rozsahu účtovanej ceny, opodstatnenosti fakturovaných výkonov (vo význame prípadnej ich\nnerealizácie), ako ani ďalšie pôvodne vznášané kvalitatívne námietky.\n16. Žalobca ako zhotoviteľ diela podľa uzavretej zmluvy o dielo v prospech objednávateľa - žalovanej\nobce poskytol plnenie, ktorého cenu správne, zodpovedajúco realizovanému plneniu, vyúčtoval faktúrou\nč. XXXXXX zo dňa 14.3.2013 (za vo faktúre uvedené plnenie - práce na stavbe „Malý Slivník - vodovod“,\nobjekt SO 01 Zachytenie prameňov - podľa súpisu vykonaných prác) a tiež tzv. konečnou faktúrou R. zo\ndňa 3.9.2013. Žalobcovi patrí táto cena diela s právnou kvalifikáciou uvedenou súdom prvej inštancie\n(najmä § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, 2 Obch. zák.). Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal i s\nuplatnenou námietkou premlčania.\n17. Odvolateľ vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadom zmluvných pokút namietal neplatnosť\nzmluvy, od ktorej sa tieto nároky odvíjajú, avšak dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa\nodvolacieho súdu obsahujú skutkové zistenia o omeškaní s plnením ceny diela, právne posúdenie\ntýchto nárokov, a ak odvolateľ konkretizáciu ďalších výhrad voči týmto záverom neuviedol, odvolací\nsúd sa s nimi stotožnil. Za správne vyhodnotenú považoval aj hodnotenie res iudicata s poukazom\nna konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9Cb/23/2013. Odvolacie dôvody vyhodnotil\nako abstraktné, nekonkrétne, nevenujúce sa rozsahu účtovanej ceny, potrebám, ani opodstatnenosti\nfakturovaných výkonov vo význame prípadnej nerealizácie, a ak sa žalovaná obec pred súdom prvej\ninštancie bránila aj skutočnosťami, ktoré súviseli s prípadným dodatočným oznamovaním prekážok\nkvalitatívneho plnenia, od týchto námietok žalovaný v podstate podľa obsahu odvolania upustil.\n18. K námietke o nepreskúmateľnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie súvisiacej s\nrozsiahlosťou a s tým spojenou neprehľadnosťou, nedávajúcou odpoveď na tie otázky, ktoré súviseli\ns obranou žalovaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatoval, že s nimi možno čiastočne\nsúhlasiť a hoci písomné vyhotovenie trpí uvedenými nedostatkami, v závere dôvodov rozhodnutia súd\nprvej inštancie zodpovedajúco ust. § 220 ods. 2 veta druhá CSP vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.\n19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný včas dovolanie a žiadal rozhodnutia súdov nižšej\ninštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil\nustanovením § 420 písm. f/ a 421 ods. 1 písm. a/ CSP, v spojení s ustanovením § 432 ods. 1 CSP.\nPoukázal na závery súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že hoci\nnebolo v konaní predložené uznesenie obecného zastupiteľstva schvaľujúce úkon starostu pri uzatváraní\nzmluvy o dielo, toto nepovažoval za právne dôležité. Právne vec posúdil tak, že na predmetný úkon\nzákon explicitne súhlas na uzavretie zmluvy nevyžadoval a ani nevyžaduje. To, že súhlas daný bol,\nosvedčoval výpoveďou svedka - bývalého starostu obce, že súhlas obecného zastupiteľstva bol\ndaný. Zároveň vyslovil, že skutočnosť, že žalovaná obec nemôže alebo nechce predložiť zápisnice o\nschválení úkonu nemôže byť na ťarchu žalobcu. Tieto závery potvrdil aj odvolací súd.\n20. V dovolaní poukázal na rozsiahlu judikatúru ústavného súdu a ESĽP, týkajúcu sa potreby dostatočne\na preskúmateľne odôvodniť rozhodnutie, pričom postup súdov nižšej inštancie považoval za porušenie\njeho práva na spravodlivý proces, keď v odôvodneniach ich rozhodnutí sa nezaoberali relevantnými\nnámietkami týkajúcimi sa konania obce, ich rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné. Za nesprávne\npovažuje právne závery konajúcich súdov, ktoré prijali závery v príkrom rozpore s dlhodobou a ustálenou\nrozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu. Od týchto záverov sa bez relevantných dôvodov odklonili.\n\n21. Poukázal na definíciu ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorou je nielen\nprípad, keď je súdne rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ako judikát prijatý príslušným kolégiom najvyššieho súdu, ktorého výklad, podaný\nv publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú\nautoritu, ale je potrebné rozumieť aj príklad, kedy sa určitá právna otázka rieši v rozhodnutiach (rôznych)\nsenátov najvyššieho súdu jednotne. Zachovania právnej istoty a jednotnej interpretácie právnych noriem\nsúdy nižších inštancií nerešpektovali (tu s poukazom najmä na nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.\nÚS 77/02, sp. zn. I. ÚS 736/2016, sp. zn. I. ÚS 736/2016).\n22. Výklad a interpretácia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,\nzaujatý súdmi v predmetnej veci, popiera účel a zmysel tejto normy, a to vo vzťahu k otázke súhlasu\nobecného zastupiteľstva a posudzovania vyhradenej rozhodovacej právomoci obecného zastupiteľstva,\na to dokonca pod sankciou absolútnej neplatnosti. Rovnako konštatoval v rozsudku Najvyšší súd SR,\nsp. zn. 5 Sži 7/2012, že podnikateľ, nadväzujúci vzťah s orgánom verejnej správy, si musí byť vedomý\ntoho, že jeho partner nie je porovnateľným súkromným subjektom, ale že jeho verejnoprávne postavenie\nmu v mnohom jeho možnosti vopred obmedzuje, alebo definuje. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu\npoukázal na neudržateľnosť záverov odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,\nže ak by aj nebol daný súhlas, potom ide o bezdôvodné obohatenie a žalobca má nárok z tohto\ntitulu. K tomuto záveru však konajúce súdy nevykonali žiadne dokazovanie, a samotný žalobca presne\nšpecifikoval svoje plnenie ako plnenie zo zmluvy.\n23. Za nesprávnu považuje argumentáciu, že zo zápisníc z rokovania obecného zastupiteľstva vyplýva,\nže obecné zastupiteľstvo bolo pravidelne informované o priebehu prác na vodovode a že teda s takýmto\npostupom súhlasilo. Tu dovolateľ zdôraznil, že existovala pôvodná zmluva, ale existovali aj dodatky k\nzmluvám, a to s rovnakým číslom a iným dátumom ako rovnaké dodatky z rôznych dní a rokov, ktoré\nsa vzájomne vylučovali. Na celý proces schvaľovania zmlúv a dodatkov sa vzťahoval proces verejného\nobstarávania. Vypočutý svedok sa nikdy nevyjadroval k dodatkom k zmluve a k ich schvaľovaniu, toto\nnebolo predmetom konania. Podľa dovolateľa bývalý starosta obce po dohode so žalobcom účelovo\nobchádzal obecné zastupiteľstvo a nerešpektoval ho. Podľa dovolateľa v každom jednotlivom prípade\ndodatku bolo potrebné rešpektovať schvaľovanie obecným zastupiteľstvom, a zároveň vysvetliť podľa\nktorého dodatku a v akom rozsahu požaduje plnenie žalobca. To sa počas celého konania nestalo a v\nodôvodnení nie je o tom ani zmienka, pričom argumentácia, že ak bola schválená zmluva, musia byť\nschválené aj dodatky, nemá oporu v zákone. Je dôležité odlíšiť proces rokovania o niečom a udelenie\nsúhlasu k úkonu. V prípade obce nie je právne relevantné, o čom obecné zastupiteľstvo rokovalo, ale\nčo skutočne schválilo. Obecné zastupiteľstvo neschválilo ani zmluvu a ani žiaden z dodatkov.\n24. V súvislosti s preukazovaním tvrdenej zápisnice schvaľujúcej zmluvu poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015, podľa ktorého dôsledky neunesenia dôkazného bremena\nvyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z\nteórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové\nokolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto\nprávo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa\npotom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná\nza preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani\nnepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť\nna základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre\nneunesenie dôkazného bremena žalobcom.\n25. Poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, od ktorej sa konajúce súdy odklonili,\ncitoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 284/2006, sp. zn. 5 Obdo\n45/2013, ako aj sp. zn. 1 Sžo/283/2008, podľa ktorých kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o\nmajetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného\nzastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik\nprávneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil\nlen starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali\nobec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce\nmajetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva\n\na zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva\noprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.\n26. K dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý toto navrhol odmietnuť ako neprípustné. Podľa žalobcu\nžalovaný vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP a posúdenie prípustnosti dovolania\nzávisí od toho, ako žalovaný konkretizuje a preukáže, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia žalovaným označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\nŽalovaný však dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú ustanovenia CSP. Dovolateľ\nje povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v§ 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť, čo však z obsahu dovolania nevyplýva,\nkeďže len kritizuje právne posúdenie veci konajúcimi súdmi a právnu otázku nevymedzil. To, že\nžalovaný s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasí, spochybňuje správnosť rozhodnutia, kritizuje jeho\nprístup zvolený pri právnom posudzovaní veci, a že v rozhodnutiach vzhliada prvky prekvapivosti a\narbitrárnosti, významovo nezodpovedá kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2\nC. s . p.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§\n429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n28. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n29. V zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nVýpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 C. s. p. je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej\nformulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, ako aj procesnoprávna.\n30. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., a to z\ndôvodu, že súdy nižších inštancií neaplikovali ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu vo vzťahu\nku konaniu obce a platnosti úkonov štatutárneho orgánu obce - starostu, ktoré neboli schválené obecným\nzastupiteľstvom. V tejto súvislosti je podstatnou okolnosťou skutočnosť, že napriek tomu, že v celom\nkonaní nebol produkovaný priamy dôkaz existencie schvaľovacieho úkonu, konajúce súdy konštatovali,\nže povinnosť preukázať jeho existenciu nemôže zaťažovať žalobcu. Napriek tomu, že počas celého\nkonania žalovaná obec bez zmeny argumentácie tvrdila, že tento úkon schválený nebol a zmluva je\nexcesom z konania štatutárneho orgánu (ako aj to, že udelenie súhlasu nemožno osvedčiť svedeckou\nvýpoveďou bývalého starostu), je neplatná pre rozpor so zákonom a na jej obsah nemožno prihliadať,\nkonajúce súdy jej tvrdenia vyhodnotili ako účelové a nárok uplatnený v konaní žalobcovi priznali. Takéto\nposúdenie veci je v príkrom rozpore s nižšie analyzovanou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho\nsúdu, a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci dovolací súd pristúpil ku korekcii názoru\nprijatého konajúcimi súdmi nižšej inštancie.\n31. Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých\nveciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo\n\nktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek\nprípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie\nmožnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou schôdzou či valným zhromaždením\nprávnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb\nverejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie\nje bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv\ntretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto,\nak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným\norgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti\nprávneho úkonu obce.\n32. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného\npráva obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či\nmožností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania\nverejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom\nosobitných právnych predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis.\nObec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je\nstarosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú\nmoc vytvárať vôľu obce.\n33. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991\nZb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich\norgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany\ntvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať,\nchrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou\nkompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím\nmajetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje\nobci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové\nhospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom\nzriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda\naj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva.\nZákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti\npri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.\n34. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej\nkorporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 284/2006 z 29.1.2008, ktoré bolo\npodrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie\nprávnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie\nvôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí\n(vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom\nzaložiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom,\nči, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán\n(starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené\niným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí\nzohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka\nochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb\na ich dôvery v platnosť právnych úkonov.\n35. Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 49/2015 a 4 Obdo 69/2015 z 25. augusta\n2015 vyplýva kontinuita v totožnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vo vzťahu k verejnoprávnym\nentitám - obciam, a to v skutkovo obdobnej veci ako je vec podrobená prieskumu dovolacieho\nsúdu v prejednávanom prípade. Súdy tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a poskytovateľom\nslužby, kedy služba bola viac ako 10 rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej platnosť strany\nnespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej neplatnosti\núkonu, ktorému nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. Tu najvyšší súd konštatoval, že sporná\nzmluva (o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil\n\nprávo na zmluvnú pokutu, je neplatná, a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským\nzastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa vyššie\noznačeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie\núkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy\nbol nevyhnutný súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol\nobsiahnutý v príslušnom uznesení mestského, zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne\nnáležitosti. Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za\nnásledok konštatovanie absolútnej neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. Dovolací súd tu zároveň\nkonštatoval, že neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej\nposkytovali vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý\nje absolútne neplatný. Vo vzťahu k námietke nevypočutia svedkov - osôb podieľajúcich sa na vytváraní\nvnútornej vôle mestského zastupiteľstva odvolacím súdom, dovolací súd zdôraznil, že vôľa mestského\nzastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne\nmeniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva ako svedkov,\nkeďže títo svoju vôľu už vyjadrili práve v príslušných uzneseniach.\n36. Závery uvedeného rozhodnutia vyslovene zdôraznil a k nim sa priklonil ako k správnym ústavný súd\nv uznesení sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15.12.2016, kde konštatuje, že otázka posudzovania (ne)platnosti\nalebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna\núprava normatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie\nnezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym\nhodnotením. Z uvedeného potom vyplýva, že je vylúčená akákoľvek zmysluplná úvaha o zatajení\nskutkového stavu, pretože otázka posudzovania platnosti, resp. existencie právneho úkonu súvisí s\nprávnym hodnotením konkrétneho ľudského konania, a tiež to, že vnútorné presvedčenie účastníka\nprávneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku jeho platnosti alebo existencie.\n37. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Odo 21/2002 (publikovaný v ZSP č. 77/2004 )\nsa uvádza, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú\npre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez\ntakéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.\nV rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 45/2013 z 8.1.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že\nvždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je\nmožná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu,\npublikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018 (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17. februára 2016) nasledovne:\nI. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j.\nmedzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi\nvôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce\nnavonok starostom ako jej štatutárnym orgánom.\nII. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a\nkontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania\ns majetkom obce.\n38. Dovolací súd konštatuje, že právne závery prijaté konajúcimi súdmi znamenajú odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, čo do hodnotenia úkonu samotného, tak aj vo vzťahu k\ndokazovaniu, ktoré malo k prijatým záverom viesť. Pokiaľ obec tvrdí, že určitý úkon neschválila a\npočas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou istinou, je\npotrebné s ohľadom na už judikované závery uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nsvojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil (tu v obchodných vzťahoch zdôrazňujúc aj zásadu\nvigilantibus iura scripta sunt). To, že na úkon schválenia zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo neudelilo\nsúhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny vykonaných prác, tak na zmluvné\npokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk či premlčacej doby. V ďalšom konaní sa konajúce\nsúdy musia dôsledne zaoberať aj vznesenou námietkou premlčania, a to s ohľadom na právnu úpravu\nobsiahnutú v odseku 2 ustanovenia § 394 ObZ, kedy v prípade, že sa plnilo na základe neplatnej zmluvy,\nvzniká právo na vrátenie plnenia, pričom premlčacia doba plynie od momentu, keď sa podľa neplatnej\nzmluvy plnilo. Takýto postup je, prirodzene, v danej veci neaplikovateľný (vydanie poskytnutého plnenia),\n\nje teda potrebné vydať zo strany žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. OZ, pričom z\nuž ustálenej judikatúry vyplýva, že aplikovať sa bude štvorročná premlčacia doba (R 34/2002). Pre záver\no počiatku plynutia premlčacej doby (t. j. moment odovzdania plnenia) nie je rozhodujúca vedomosť\nstrán o neplatnosti zmluvy, ale moment skutočného plnenia. S touto okolnosťou sa doposiaľ konajúce\nsúdy nezaoberali dostatočne a moment skutočného splnenia nebol doposiaľ ustálený. Aj z tohto dôvodu\nbolo potrebné vec zrušiť až na úroveň súdu prvej inštancie.\n39. Nakoľko žalovaný opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci,\ndovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Keďže\ndôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej\ninštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by vzhľadom na nesprávnosť\nprávnych záverov súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,\ndovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov\nCivilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 C. s.\np.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.), keďže vyslovený právny\nnázor dovolacieho súdu bude viesť k potrebe ustálenia otázky premlčania a následne prípadného\nbezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, čo doposiaľ nebolo predmetom súdneho prieskumu.\n40. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej\no veci, pričom je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). V novom rozhodnutí\nrozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.\ns. p.).\n41. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/15/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}