{"guid": "3e098e5f-7853-4956-b272-cd1bf60e32c8:d9bd33d6-a868-4c43-819e-f17eb23b9ce5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1", "spisova_znacka": "1Obdo/10/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/10/2018 z 29. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. 1Obdo/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1", "identifikacne_cislo": "8112243740", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2019-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-91", "nazov": "§ 91 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-91", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "nazov": "§ 236 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-91", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9bd33d6-a868-4c43-819e-f17eb23b9ce5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/10/2018\n8112243740\n29. 01. 2019\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2019:8112243740.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom\nVajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti žalovanému: JUDr. H. K., nar. X. V.\nXXXX, bytom M., zastúpenému JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080\n01 Prešov, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2Cob/61/2015-235 z 12. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd v Prešove (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k.\n7Cb/14/2013-213 z 1. júna 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 93,eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9. júla 2011 do zaplatenia v lehote do\n3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že predchádzajúcim rozsudkom č.\nk. 7Cb/14/2013-91 zo dňa 2. septembra 2013 žalobu žalobkyne zamietol, pričom na základe odvolania\npodaného žalobkyňou Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Cob/82/2013-107 zo 17. apríla 2014\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po opätovnom prejednaní veci\na vykonaní dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 23. júna 2011 o 11:19 hod. bolo\nz Hviezdoslavovho námestia v Bratislave, ktoré je miestnou komunikáciou III. triedy v správe Mestskej\nčasti Bratislava - Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ:\nW. (ďalej aj „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“), ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. O odstránení\nvozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca\nsprávcu komunikácie v zmysle poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení\nodstraňovania vozidiel na území tejto mestskej časti zo dňa 20. októbra 2009. Z rozhodnutia správcu\nkomunikácie vyplýva, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, čím vznikol zákonný dôvod na\njeho odstránenie (ust. § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke) a povinnosť\nžalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah\nvozidla vykonala spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá bola na to oprávnená v zmysle zmluvy o výkone\nodťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa 23. októbra 2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13. novembra\n2009. Faktúrou č. 2011018 zo dňa 30. júna 2011 spoločnosť Car Towing, a.s. vyfaktúrovala žalobkyni\nnáklady odťahu motorového vozidla. Dňa 23. júna 2011 v čase o 11:58 hod. si žalovaný prevzal motorové\nvozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla. Z dokladov predložených žalobkyňou ďalej vyplynulo,\nže žalobkyňa dňa 23. júna 2011 zaplatila spoločnosti Car Towing, a.s. sumu vo výške 93,- eur a výzvou\nzo dňa 23. júna 2011 vyzvala žalovaného na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ktorú žalovaný nezaplatil.\nOhľadom stanovenia kalkulácie ceny odťahovej služby žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok č.\n3/2011, z ktorého vyplýva, že kalkulácia nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2010\npredstavovala sumu vo výške 105,30 eur. Vzhľadom k tomu, že odťah motorového vozidla bol vykonaný\nv roku 2011, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak by žalobkyňa predložila znalecký posudok za\n\nrok 2011, náklady by boli ešte vyššie. Na základe predloženého znaleckého posudku súd prvej inštancie\nnemal dôvod pochybovať o výške nákladov na odťah motorového vozidla, a teda ani o výške žalobkyňou\nuplatnenej pohľadávky, ktorú považoval za preukázanú.\n2. Žalovaný sa v spore so žalobkyňou bránil tým, že jeho vozidlo netvorilo prekážku cestnej premávky.\nStálo totiž na mieste, kde nebol zákaz státia, resp. parkovania a zároveň bolo označené preukazom\nzdravotne ťažko postihnutej osoby. Uvedenú obranu považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú\ns poukazom na správu Obvodného oddelenia PZ, Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Staré Mesto zo dňa 7. októbra 2014, z ktorej vyplýva, že pred vjazdom na Rigeleho ulicu v smere\njazdy na Hviezdoslavovo námestie je umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna s dopravným\nobmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Vodič vozidla\nEČ: W. nerešpektoval toto dopravné značenie a jeho motorové vozidlo tvorilo prekážku pri výjazde\nmotorových vozidiel z budovy Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko (ďalej aj „veľvyslanectvo“).\nVozidlo žalovaného bolo odstránené na základe telefonickej požiadavky ochrany veľvyslanectva, zo\nsprávy ktorého vyplýva, že motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ: W., ktoré bolo odtiahnuté dňa\n23. júna 2011, bránilo vo voľnom výjazde služobným vozidlám veľvyslanectva, pričom zároveň poukázalo\naj na fakt, že každé neznáme vozidlo, parkujúce v jeho bezprostrednej blízkosti, predstavuje potenciálne\nbezpečnostné riziko pre veľvyslanectvo a jeho zamestnancov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pred\nveľvyslanectvom sa nachádzal kvetináč, ktorý bránil vo výjazde motorových vozidiel, súd prvej inštancie\ns týmto tvrdením nesúhlasil, nakoľko z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, jednoznačne\nvyplýva, že betónové kvetináče ponechávali dostatočný priestor na výjazd motorových vozidiel z\nveľvyslanectva, pričom práve vozidlo žalovaného predstavovalo prekážku vo výjazde, čím žalovaný\nporušil zákazy obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na úseku bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky.\n3. K obrane žalovaného, že jeho vozidlo bolo označené preukazom osoby zdravotne ťažko postihnutej\n(ďalej aj „ZŤP“), súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalovaný je držiteľom preukazu ZŤP\nznamená, že je oprávnený užívať parkovacie miesta vyhradené pre držiteľov preukazov ZŤP. Žalovaný\nako vodič má dbať nielen na dopravné značenie umiestnené na miestnych komunikáciách, ale má\nmať aj vedomosť o povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na\núseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako mu to ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“). Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u/ zákona o cestnej\npremávke jednoznačne uvádza, že vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie\nalebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel,\nosobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na\nzásobovanie alebo parkovacích miest. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s obranou žalovaného,\nže na mieste, kde zaparkoval, nebolo žiadne značenie, resp. dopravná značka, ktorá by bránila státiu,\nresp. parkovaniu jeho motorového vozidla. Z predložených dokladov Okrskovej stanice Mestskej polície\nBratislava - Staré Mesto zo dňa 3. októbra 2014 vyplýva, že pred vjazdom na Rigeleho ulicu v smere\njazdy na Hviezdoslavovo námestie bolo umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna s dopravným\nobmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Uvedené vyplýva\naj z prílohy č. 1 fotodokumentácie, ktorú predložilo Obvodné oddelenie PZ. Išlo teda o zónu, kde mohli\nmotorové vozidla stáť len na vyznačených parkovacích miestach.\n4. K námietke žalovaného, že mu rozhodnutie o odťahu motorového vozidla nebolo doručené, súd\nprvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o odstránení vozidla bolo žalovanému doručené dňa 23. júna\n2011, kedy bolo vozidlo prevzaté žalovaným spolu s výzvou na úhradu nákladov. V súvislosti s úvahami\nžalovaného, či preskúmavanie odťahu motorového vozidla nespadá do právomoci správnych orgánov,\nsúd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 141 ods. 5 písm. b/ zákona o cestnej premávke,\npodľa ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije na odstránenie prekážky cestnej\npremávky. Keďže motorové vozidlo žalovaného vytvorilo preukážku v cestnej premávke, vznikol dôvod\nna použitie ustanovenia § 141 ods. 5 písm. b/ zákona o cestnej premávke, pričom vymedzenie cestnej\nprekážky obsahuje ustanovenie § 43 zákona o cestnej premávke. S poukazom na uvedené je faktické\nodstraňovanie prekážky cestnej premávky vyňaté z verejnoprávnej normy, v dôsledku čoho môže\nbyť táto činnosť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy a je na vlastníkovi komunikácie, akou\nformou si upraví prípadné zmluvné vzťahy s iným subjektom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\ncitoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009 zo dňa 8. júla 2009 a uviedol, že\n\nvšeobecný súd má právomoc konať a rozhodovať o nároku žalobkyne, keďže predmetný nárok je vyňatý\nz verejnoprávnej normy, a teda nespadá pod právomoc správneho súdnictva.\n5. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný v celom\nrozsahu a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 93,- eur. Zároveň zaviazal\nžalovaného na úhradu úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára\n2013 s poukazom na to, že výzvou zo dňa 23. júna 2011 bol žalovaný vyzvaný na úhradu nákladov na\nodstránenie vozidla v lehote do 15 dní od prevzatia výzvy, t. j. do 8. júla 2011, pričom v deň nasledujúci\npo uplynutí tejto lehoty, t. j. 9. júla 2011 sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením. Od\ntohto dátumu preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj požadovaný úrok z\nomeškania.\n6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalovaný odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove\n(ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 2Cob/61/2015-235 z 12. novembra 2015 tak, že podľa ust. §\n219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) potvrdil rozsudok Okresného súdu\nPrešov č. k. 7Cb/14/2013-213 z 1. júna 2015 vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené.\nO trovách odvolacieho konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. §\n224 ods. 4 O. s. p..\n7. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v predmetnej veci rozhodoval už druhýkrát,\nkeďže predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove\nč. k. 2Cob/82/2013-107 zo dňa 17. apríla 2014. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa v nasledujúcom\npriebehu konania, ako aj pri právnom posúdení veci neodchýlil od právneho názoru vyjadreného\nodvolacím súdom v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí a na základe vykonaného dokazovania dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom, na\nzáklade ktorých vydal svoje rozhodnutie, medzi právnymi závermi súdu prvej inštancie a jeho skutkovými\nzisteniami nejestvuje zjavný nesúlad a odôvodnenie napadnutého prvoinštančného rozsudku zodpovedá\naj požiadavkám vyžadovaným judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný\nsúd SR“) a Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože v dostatočnej miere uvádza dôvody, na\nktorých sa zakladá. Súd prvej inštancie sa tiež podrobne zaoberal všetkými, pre vec dôležitými,\nargumentmi žalovaného a dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú úplnú odpoveď na uplatnenú obranu\nžalovaného v tomto konaní. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že relevantnou skutočnosťou v\npredmetnom spore bolo zistenie, že vozidlo žalovaného tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové\nvozidlá Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko, a teda prekážku v cestnej premávke. Práve na\ntomto základe žalobkyňa dňa 23. júna 2011 rozhodla o odstránení motorového vozidla žalovaného\npodľa ust. § 43 ods. 1 a 4 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke, pričom za vykonanie odťahu\nvznikli žalobkyni náklady, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť. Pre vec nebolo určujúcim to, či sa\nna motorovom vozidle nachádzal alebo nenachádzal technický prostriedok na zabránenie odjazdu\nmotorového vozidla. Súd prvej inštancie zodpovedajúco realizovaným dôkazom skutkovo uzavrel, že\nmotorové vozidlo žalovaného tvorilo prekážku v cestnej premávke a z tohto dôvodu žalobkyňa rozhodla\no odstránení motorového vozidla žalovaného vykonaním jeho odťahu. Zároveň sa súd prvej inštancie\nvysporiadal aj s námietkami žalovaného, že je držiteľom preukazu ZŤP, ako aj vzťahom noriem verejného\na súkromného práva. Dôvody napadnutého rozhodnutia analyzujú aj záver o výške nákladov súvisiacich\ns odťahom vozidla, pričom obsah procesnej iniciatívy strán pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností\na dôkazov o nich nesvedčí tomu, že by žalovaný relevantným spôsobom dôkazy predložené žalobkyňou\n(a vyhodnotené súdom prvej inštancie) o výške skutočných nákladov pred súdom prvej inštancie\nspochybnil.\n8. K návrhu žalovaného na pripustenie dovolania odvolací súd uviedol, že tomuto návrhu nevyhovel,\npretože mal za to, že v prejednávanej veci nejde o takú otázku zásadného právneho významu v\nzmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., ktorá by už nebola riešená v právnej praxi. V tejto súvislosti\npoukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie (uznesenie zo 17. apríla 2014), v ktorom dal odpoveď\nna argumenty žalovaného, keď zdôraznil, že rozhodnutie o odstránení vozidla tvoriaceho prekážku\nv cestnej premávke bolo realizované správcom komunikácie a len technický výkon bol zabezpečený\nzmluvným dojednaním. Nejde preto o totožnú situáciu, aká sa riešila v rozhodnutiach Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/70/2013 (správne má byť uvedené sp. zn. 3Cdo/70/2003 - poznámka\n\ndovolacieho súdu) alebo sp. zn. 2MCdo/11/2011. Odvolací súd ako príklad totožného právneho záveru\n(okrem súdom prvej inštancie uvádzaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009)\noznačil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 a konštatoval,\nže navrhovaná dovolacia otázka, či orgán verejnej správy môže previesť na iný podnikateľský subjekt\npo technickej stránke odťah vozidla a následne za tento odťah požadovať náhradu nákladov, a či ide\no vzťah verejnoprávny alebo súkromnoprávny, bola aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie v rozsahu\npotrebnom pre rozhodnutie vo veci správne zodpovedaná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje. Zdôraznil,\nže správca miestnej komunikácie - s poukazom na ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb.\no pozemných komunikáciách - pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej\nmoci a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt. Nič\nvšak nebráni tomu, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke vykonal\nprostredníctvom inej osoby - ide tu o zmluvný vzťah medzi správcom komunikácie a touto osobou.\nV prípade odstránenia vozidla však iba správcovi komunikácie vzniká nárok na náhradu nákladov za\nodstránenie vozidla z miestnej komunikácie voči prevádzkovateľovi vozidla. Z tohto dôvodu je preto\nsprávca aktívne legitimovaný na vymáhanie týchto nákladov. Keďže predmetná otázka nebola odlišne\nzodpovedaná ani v praxi iných odvolacích súdov Slovenskej republiky, či dovolacieho súdu, dospel\nodvolací súd k záveru o nesplnení podmienok na pripustenie dovolania proti svojmu rozsudku.\n9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil tým,\nže konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, predmetné rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení a javí sa byť aj zmätočné,\npretože súdy nepostupovali v zmysle ust. § 91 O. s. p. a postupom súdu bola žalovanému odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Dovolateľ uviedol, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty\nmusia podporiť príslušný záver. Súčasne musí súd dbať aj na celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Vyjadril tiež názor, že ak sú právne závery všeobecného súdu v extrémnom nesúlade so\nskutkovým zistením alebo tieto predpoklady nevychádzajú zo žiadnej interpretácie súdneho rozhodnutia,\ntreba také rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\naj „Ústava SR“) v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\naj „Dohovor“), čo má za následok, že závery, ktorými sa všeobecný súd riadil vo svojom rozhodnutí, sú\nzjavne neodôvodnené a arbitrárne.\n10. Následne dovolateľ podrobne zrekapituloval doterajší priebeh konania, vrátane svojej argumentácie\nv odvolaní a dôvodov napadnutého odvolacieho rozsudku. Poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) „presne v takýchto istých konaniach, o takom\nistom predmete konania“ sp. zn. 2Cdo/108/2001 a sp. zn. 3Cdo/70/2003 vyslovil názor o nemožnosti\nprenesenia výkonu verejnej správy na podnikateľský subjekt pri odstraňovaní vozidiel tvoriacich\nprekážku v cestnej premávke. Z citovanej judikatúry NS SR vyplýva, že spoločnosť Car Towing, a.s. nie\nje oprávnená vykonávať nútený odťah, pretože ide o zásah do súkromného vlastníctva, ktoré je v zmysle\nÚstavy SR nedotknuteľné. Výnimky sú možné len v prípade, ak túto činnosť vykoná orgán verejnej moci,\nv danom prípade správca komunikácie, ktorým je Mestská časť Bratislava - Staré mesto. Mestská časť\nvšak nesmie výkon verejnej správy preniesť na súkromný podnikateľský subjekt, pretože je to v rozpore\ns článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. V súlade s citovanou judikatúrou NS SR rozhodol aj Krajský súd v\nBratislave rozsudkom sp. zn. 2Cob/468/2012, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí\nnávrhu žalobkyne na zaplatenie 93,- eur z titulu nákladov na nútený odťah motorového vozidla. Podľa\nnázoru dovolateľa, bolo aj v danej veci nepochybne preukázané, že odťah vozidla nebol vykonaný\nsprávcom komunikácie ako subjektom na to oprávneným v zmysle § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996\nZ. z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. Uvedené však súd prvej inštancie, ako\naj odvolací súd absolútne neakceptovali, vec po právnej stránke nesprávne vyhodnotili a nezákonne\nrozhodli. Dovolateľ ďalej poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 1Cdo/185/2006, podľa ktorého,\nak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku Najvyššieho súdu SR, sú všetky\nstupne všeobecných súdov, vrátane samotného Najvyššieho súdu SR, povinné pri svojom rozhodovaní\nz neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Vyplýva to z postavenia Najvyššieho súdu SR,\nktorý ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na\nich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti\nvo veciach určitého druhu alebo charakteru a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných\n\nveciach. Napokon dovolateľ poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej\nskutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.\nÚS 209/10, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, II. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov\nobsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu,\nktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek\ntomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu účelu\nprincípu právnej istoty a ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, IV. ÚS\n499/2011).\n11. Ďalej dovolateľ uviedol, že „Odvolací súd pochybil aj v tom, keď vzhľadom na jeho odlišný právny\nnázor pri posudzovaní otázky zásadného právneho významu v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. spočívajúcej\nv tom, či odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej premávke môže byť realizované aj iným\nsubjektom ako správcom komunikácie, a to aj po stránke technickej. Nerešpektovaním princípu erga\nomnes zo strany 1. stupňového a 2. stupňového súdu v prejednávanej veci je potrebné a možné hodnotiť\nv zmysle § 237 ako inú vadu konania, ako aj podľa § 237 ods. 1 písm. f/, že účastníkovi konania sa\ntakýmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod je daný aj z dôvodu\nnedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu“.\n12. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal odložiť\nvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 243 O. s. p..\n13. K dovolaniu žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. Podané dovolanie navrhla zamietnuť s poukazom na jeho\nnedôvodnosť a neexistenciu vád konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\nOdvolací súd sa podľa jej názoru podrobne zaoberal všetkými, pre vec rozhodujúcimi, argumentmi\nžalovaného. Konajúci súd nebol povinný zachádzať do všetkých detailov sporu, ktoré uviedol žalovaný a\nkeďže dostatočne objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, právo účastníka na spravodlivé\nsúdne konanie bolo v plnom rozsahu realizované. V priebehu dovolacieho konania spoločnosť LEGAL\nCARTEL s.r.o. súdu oznámila, že žalobkyňu už v predmetnom spore nezastupuje.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie\npredmetného dovolacieho konania v zmysle ustanovenia § 470 ods. 4 C. s. p., po zistení, že dovolanie\npodala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 C. s. p.), zastúpená\nv súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno\nnapadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n15. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie žalovaného bolo podané dňa 4. februára 2016. Dňa 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,C. s. p.“), ktorý\nv ustanovení § 473 zrušil Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu,\nže dovolanie bolo podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v\nzmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval\nv zmysle ust. § 236, § 237 a § 238 O. s. p., teda procesnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase,\nkedy žalovaný podal dovolanie.\n16. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\n17. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa odseku 2 vyššie citovaného\nustanovenia, dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho\nnázoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia,\ndovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého\nstupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné,\npretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku\n\nsúdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa\n§ 153 ods. 3 a 4 O. s. p..\n18. V preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvej inštancie. Z vyššie citovaného ustanovenia § 238 O. s. p. vyplýva, že prípustnosť\ndovolania v preskúmavanej veci nemožno vyvodiť z tohto ustanovenia, keďže odvolací súd vo veci\nrozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a nejde o žiadny z prípadov taxatívne\nvymenovaných v ustanovení § 238 O. s. p., len existencia ktorého zakladá prípustnosť dovolania podľa\ncitovaného ustanovenia.\n19. S poukazom na vyššie uvedené by tak dovolanie žalovaného bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie,\nv ktorom bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané, bolo postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p.. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa\ndovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak je konanie, v\nktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/\naž g/ tohto ustanovenia, t. j. ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol\npotrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval\nvylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n20. Dovolateľ v dovolaní nenamietal žiadnu vadu konania majúcu za následok prípustnosť dovolania\npodľa ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. a existenciu takejto vady nezistil z úradnej povinnosti (ex\noffo) ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n21. Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu konania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. s\npoukazom na to, že postupom súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.\nTúto vadu videl v tom, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné, nekonzistentné,\nnepresvedčivé a v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. V tomto smere poukázal na to, že ak sú právne závery všeobecného\nsúdu v extrémnom nesúlade so skutkovým zistením alebo tieto predpoklady nevychádzajú zo žiadnej\ninterpretácie súdneho rozhodnutia, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1\nÚstavy SR v spojení s článkom 6 Dohovoru, čo má za následok, že závery, ktorými sa všeobecný súd\nriadil vo svojom rozhodnutí, sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\n22. Podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe sa pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozumie taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa\núčastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\npriznáva za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Zo znenia zákona\n„ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom“ vyplýva, že následok v\npodobe znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania musí\nbyť v príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných\npredpisov upravujúcich konanie pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom dávalo ustanovenie\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. do súvislosti výslovne s faktickou činnosťou súdu, a nie s rozhodnutím\nsúdu, jeho odôvodnením alebo právnym posúdením veci.\n23. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1\nDohovoru (sp. zn. II. ÚS 383/06).\n24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n\n25. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).\n26. Štruktúru odôvodnenia rozsudku rámcovo upravoval Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157\nods. 2, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne\nvyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový\nstav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\n27. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia (výroku)\nsúdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní\nrozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo\nstranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými\núvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.\n28. Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (ust. § 211 O. s. p.).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali\nsporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava\nv odvolacom konaní (sp. zn. II. ÚS 78/05).\n29. Z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.\n30. Právo na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý proces) je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\ndôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivé súdne konanie.\n31. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu nie je nedostatočné, nekonzistentné, nepreskúmateľné, resp. nie je arbitrárne a\nsvojvoľné, pretože ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. §\n157 ods. 2 O. s. p.. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré\nodvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť\nžalobkyni sumu vo výške 93,- € s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že\ntento podrobne uviedol skutkový a právny stav, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobe vyhovel,\npričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej\ninštancie, vrátane odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa\npo zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku (uznesením odvolacieho súdu č. k. 2Cob/82/2013-107 zo\n17. apríla 2014) ani pri právnom posúdení veci neodchýlil od právneho názoru vyjadreného odvolacím\nsúdom v zrušujúcom rozhodnutí, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a vec aj správne právne posúdil. V konaní na súde prvej inštancie bolo jednoznačne\npreukázané, že vozidlo žalovaného dňa 23. júna 2011 tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové vozidlá\nVeľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko, a teda prekážku v cestnej premávke, na základe čoho\npodľa rozhodnutia správcu komunikácie bol daný zákonný dôvod na jeho odstránenie (ust. § 43 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke). Rozhodnutie o odstránení vozidla žalovaného,\ntvoriaceho prekážku v cestnej premávke, bolo realizované správcom komunikácie a len technický\nvýkon bol zabezpečený zmluvným dojednaním. Nejde preto o totožnú situáciu, aká bola riešená v\nrozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cdo/70/2013 a sp. zn. 2MCdo/11/2011. Správca miestnej komunikácie\ns poukazom na ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách pri\nodstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci správcu\nkomunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt. Nič mu však nebráni, aby odstránenie\nvozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke vykonal prostredníctvom inej osoby. Ide tu o\nzmluvný vzťah medzi správcom komunikácie a touto osobou. V prípade odstránenia vozidla vzniká iba\nsprávcovi komunikácie nárok na náhradu nákladov za odstránenie vozidla z miestnej komunikácie voči\n\nprevádzkovateľovi vozidla, preto je správca aktívne legitimovaný na vymáhanie týchto nákladov. Keďže\npredmetná otázka nebola odlišne zodpovedaná ani v praxi iných odvolacích súdov Slovenskej republiky\n(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 9Co/150/2012), resp. dovolacieho súdu, odvolací súd dospel k záveru o nesplnení podmienok na\npripustenie dovolania proti svojmu rozsudku. Odvolací súd po prejednaní odvolania bez nariadenia\npojednávania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu\na náležite zistil skutkový stav, po vykonaní dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na\nktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych\npredpisov (ust. § 25 ods. 1 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z. z., ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách, § 141 ods. 5 písm. b/ a § 43 zákona o cestnej premávke) a tieto\naj správne vyložil a keďže nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Takýto postup umožňovalo odvolaciemu\nsúdu ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n32. Podľa názoru dovolacieho súdu, procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie\nprebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal možnosť zúčastniť\nsa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozsudku súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil.\nSkutočnosť, že dovolateľ (žalovaný) sa nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy\nznemožnili žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo\nk porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ako aj odvolacieho súdu sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súdy vyhoveli žalobe a zároveň\ntiež dôvody, pre ktoré nepovažovali obranu žalovaného za dôvodnú. Postupom odvolacieho súdu, ale\nani súdu prvej inštancie žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p., a teda v preskúmavanej veci nie je splnená podmienka prípustnosti dovolania\nv zmysle citovaného ustanovenia O. s. p..\n33. Pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť aj na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky k výkladu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (jedná sa o zjednocujúce\nstanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR č. 2/2016 zo dňa 3. decembra 2015), z ktorého vyplýva,\nže nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s.\np., pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, keď ide o také nedostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo\nvady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť\nnáprava „justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je\nuž vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu (ktoré spolu s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom\nprípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.\n34. Námietkami, vzťahujúcimi sa k odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný zjavne vyjadril\nsvoj nesúhlas s výsledkom sporu, skutkovým a právnym posúdením veci. To, že súdy nižších inštancií\nnepostupovali a nerozhodli podľa predstáv žalovaného, však nepredstavuje vadu konania a dovolací\ndôvod podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti zdôraznil,\nže do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi (sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 61/2010).\n\n35. Dovolateľ ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu sa javí byť zmätočné, pretože súdy\nnepostupovali v zmysle ustanovenia § 91 O. s. p. a postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\n36. Podľa ustanovenia § 91 O. s. p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná\nkaždý z nich sám za seba (odsek 1). Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok\nmusí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i\npre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie\nzmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (odsek 2).\n37. Ustanovenie § 91 O. s. p. upravuje procesné dôsledky tzv. samostatného procesného spoločenstva\nalebo tzv. nerozlučného procesného spoločenstva. Z obsahu dovolania nie je dovolaciemu súdu zrejmé,\nz akých dôvodov mali súdy postupovať v zmysle ust. § 91 ods. 1 a 2 O. s. p.. Zo žaloby, ako aj ďalšieho\nobsahu spisu vyplýva, že na strane navrhovateľa a odporcu nevystupuje niekoľko subjektov, ale iba\njeden navrhovateľ a jeden odporca. Aplikácia ust. § 91 ods. 1 a 2 O. s. p. preto v posudzovanom prípade\nneprichádzala do úvahy a naopak, neaplikácia tohto ustanovenia nepredstavuje postup súdu, ktorým by\nžalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom.\n38. Pre dovolací súd je nezrozumiteľná aj časť dovolania (bod 11 uznesenia dovolacieho súdu), v ktorej\ndovolateľ vytýka odvolaciemu súdu bližšie nešpecifikované pochybenie - vzhľadom na jeho odlišný\nprávny názor pri posudzovaní otázky zásadného právneho významu v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p..\nK tejto časti dovolania preto dovolací súd nemôže zaujať ani relevantné stanovisko.\n39. Dovolateľ ďalej v dovolaní namietal, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a nesprávne\nprávne posúdenie veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Jedná sa o dôvody, ktorými dovolateľ\nmôže odôvodniť ním podané dovolanie. Predpokladom toho, aby dovolací súd preskúmal dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je však jeho zákonná prípustnosť.\nÚstava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým\nv praxi môže dôjsť v konaní pred súdmi a ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom\nkonaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu do 30. júna 2016 obsahoval\nObčiansky súdny poriadok (od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok), ktorý vo svojich ustanoveniach\npredpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V\nnadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení potom upravuje aj podmienky,\nza ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších\nstupňov. Osobitný význam Občiansky súdny poriadok pripisuje len najzávažnejším procesným vadám\nkonania, pretože vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania v zmysle\nust. § 237 ods. 1 O. s. p. a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. a/\nO. s. p.. Aj niektorým ďalším procesným vadám konania, nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných\nvád v zmysle ust. § 237 ods. 1 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok význam, avšak len v tom\nsmere, že iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p. a vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ust. § 241\nods. 2 písm. c/ O. s. p. považuje Občiansky súdny poriadok len za relevantné dovolacie dôvody, ktoré\nvšak prípustnosť dovolania nezakladajú.\n40. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce\nprípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne\nprávne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Samotným právnym posúdením veci\nnemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom lebo právnym posúdením veci sa mu\nneodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (napr.\nuznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 112/2001, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 50/2002, uverejnené v\nčasopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 90/2012 zo dňa 10. októbra\n2012, R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. a ani o znak\n(atribút) rozhodnutia, ktorý by bol v ust. § 238 O. s. p. uvedený ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n\n41. Teda, pokiaľ v posudzovanom prípade dovolateľ v dovolaní namietal tzv. inú vadu, ktorá podľa jeho\nnázoru mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a vadu\nspočívajúcu v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\npodľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., jedná sa o vady, ktoré Občiansky súdny poriadok považuje len\nza relevantné dovolacie dôvody, ktoré však samy osebe prípustnosť dovolania nezakladajú (na rozdiel\nod procesných vád taxatívne vymenovaných v ust. § 237 ods. 1 O. s. p.) a preto ich možno uplatniť len\nv procesne prípustnom dovolaní (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013).\n42. Len pre úplnosť a nad rámec preskúmavanej veci dovolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj\nk rozhodnutiam NS SR, na ktoré poukázal dovolateľ (sp. zn. 3Cdo/70/2003, sp. zn. 2Cdo/108/2001, sp.\nzn. 2MCdo 11/2011 a sp. zn. 1Cdo/185/2006).\n43. Dovolací súd upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že vo vyššie uvedených veciach sa nejedná\no totožné prípady ako v preskúmavanej veci (odvolací súd poukázal na odlišnosť skutkových a právnych\nokolností od posudzovaného prípadu v odôvodnení svojho rozhodnutia), pričom vo veciach, v ktorých\nrozhodol NS SR (sp. zn. 3Cdo 70/2003, sp. zn. 2MCdo/11/2011) išlo o zmeňujúci rozsudok odvolacieho\nsúdu, na základe čoho bola ex lege založená prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 ods. 1 O. s. p..\nNaviac, vo veci sp. zn. 2MCdo/11/2011 bola daná prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku tým,\nže veci bolo podané mimoriadne dovolanie zo strany generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Vo\nveci vedenej na NS SR pod sp. zn. 1Cdo/185/2006 (týkal sa určenia vlastníckeho práva) odvolací súd\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, avšak v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil dovolanie na\nposúdenie otázky zásadného právneho významu, na základe čoho bola ex lege založená prípustnosť\ndovolania, avšak len na zodpovedanie právnej otázky, ohľadom ktorej odvolací súd pripustil dovolanie či je správny záver odvolacieho súdu k právnemu problému viazanosti nižších súdov právnymi názormi\nvyslovenými Najvyšším súdom Slovenskej republiky v inej veci pod sp. zn. 2Cdo/17/96 - so záverom,\nže rozhodnutia dovolacieho súdu sú záväzné len v zmysle kasačnom, a nie v zmysle precedenčnom.\nRovnako vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. 2Cdo/108/2001 odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie, avšak v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil dovolanie na posúdenie otázky\nzásadného právneho významu, na základe čoho bola založená prípustnosť dovolania, avšak len na\nzodpovedanie právnej otázky, ohľadom ktorej odvolací súd pripustil dovolanie - či je (ne)správny\nvýklad žalobcu, že dopravná značka D56a, ktorá bola umiestnená na parkovisku, z ktorého bolo\nvozidlo žalovaného odstránené, zakazovala státie motorových vozidiel, s výnimkou vozidiel viditeľne\noznačených parkovacím lístkom a či odstránenie vozidla žalovaného (ne)bolo v súlade s ust. § 40 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. (skutkové a právne okolnosti boli odlišné ako v posudzovanej veci\n- poznámka dovolacieho súdu).\n44. V preskúmavanej veci rozhodol najskôr Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7Cb/14/2013-91 z 2.\nseptembra 2013 tak, že žalobu zamietol, pričom na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove\nrozsudkom č. k. 2Cob/82/2013-107 zo 17. apríla 2014 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci\n(...uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že odstránenie motorového vozidla z miestnej\nkomunikácie bolo realizované subjektom, ktorý na to nebol oprávnený, nezodpovedá skutkovým\nzáverom urobeným súdom prvej inštancie tak, ako je konštatované na strane tretej písomného\nvyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 2Cob/82/2013-107\nzaložilo kasačnú záväznosť vo vyslovenom právnom názore pre súd prvej inštancie. Uvedené vyplýva\naj z ust. § 226 O. s. p., podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n45. Na rozdiel od preskúmavanej veci, vo veciach, v ktorých boli vydané rozhodnutia NS SR označené\ndovolateľom, bola ex lege založená prípustnosť dovolania, preto dovolací súd sa následne mohol\nzaoberať uplatnenými dovolacími dôvodmi a vec preskúmať aj po právnej stránke. V preskúmavanej\nveci nie je daná prípustnosť dovolania, preto dovolací súd sa nemohol zaoberať uplatnenými dovolacími\ndôvodmi v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. a uskutočniť prieskum veci čo do jej právneho\nposúdenia (viď. body 39, 40, 41 odôvodnenia uznesenia).\n46. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v preskúmavanej\nveci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné, preto dovolanie odmietol podľa\nust. § 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku.\n\n47. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie, nerozhodoval už o návrhu žalovaného na\nodklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n48. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3, veta druhá C. s. p.; ust. § 453 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.\ns. p.). O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/61/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}