Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/101/2018 z 28. 10. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2019, sp. zn. 7Sžsk/101/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200795.1
Najvyšší súd | 7Sžsk/101/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:8017200795.1 | 2019-10-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 462 ods. 2 SSP, SSP, § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07dc0752-780e-4a05-9f3f-8130d5a4ad71
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200795.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/101/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8017200795.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. Š. X., narodený X. W. XXXX, bytom v V.Š., E. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 13. októbra
2017, Číslo: 53585-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 24. apríla 2018, č.k. 8Sa/3/2017-68, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu   z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. apríla 2018, č.k.
8Sa/3/2017-68, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
z 13. októbra 2017, Číslo: 53585-3/2017-BA, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila
prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov z 28. augusta 2017, Číslo:
9187/2017-PO-DvN. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov uložila žalobcovi podľa §
236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.
461/2003 Z.z.“) povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti (alebo jej časť) za obdobie od 15. mája 2012
do 14. novembra 2012 v celkovej sume 295,80 € do troch (3) dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvod
vrátenia spočíval v tom, že žalobcovi bol spätne od 19. decembra 2009 priznaný starobný dôchodok.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 19 ods. 3 písm. b/, § 105 ods. 1, 2, § 109 ods. 1, 2 a § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003
Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že je nesporné, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od
19. decembra 2009 a že od tohto dňa mu v súlade s ustanovením § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. (teda ani za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012) nepatrili dávky v nezamestnanosti.
O skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti nepatrí v období po priznaní starobného dôchodku a
o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, bol žalobca poučený, čo potvrdil dňa 22. júna 2012



vlastnoručným podpisom. Keďže žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný spätne od 19. decembra
2009, pričom mu bol za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012 už vyplatená dávka v
nezamestnanosti, ktorá mu podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrila, bola mu dávka v
nezamestnanosti vyplatená neprávom. Vzhľadom na poučenie o tom, že dávka nepatrí za obdobie
vyplácania starobného dôchodku musel vedieť, že sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom,
a preto je povinný neprávom vyplatenú dávku vrátiť.

4. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, že v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti dňa 22. júna
2012 nevedel, či mu na základe žiadosti o starobný dôchodok z 19. decembra 2012 tento dôchodok
bude priznaný a od kedy. Dodal však, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dôchodok žalobca
žiadal priznať od 19. decembra 2009, a teda mal vedomosť o tom, že ak mu od uvedeného dátumu bude
priznaný starobný dôchodok v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a poskytnutého
poučenia pri podávaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, bude musieť dávku v nezamestnanosti za
uvedené obdobie vrátiť, ako vyplatenú neprávom. Sociálna poisťovňa pobočka, ani žalovaná netvrdili, že
žalobca dávku v nezamestnanosti vylákal, alebo že inak vedome spôsobil, že dávka mu bola vyplatená
neprávom v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ale tak, ako uvádza žalovaná, priznaním
starobného dôchodku rozhodnutím zo 4. júla 2013 od 19. decembra 2009 sa rozhodné skutočnosti
pre vyplácanie dávky v nezamestnanosti zmenili a žalobcovi po doručení tohto rozhodnutia muselo byť
zrejmé, že mu nemôže za rovnaké obdobie byť vyplácaný starobný dôchodok a aj vyplatená dávka v
nezamestnanosti, pretože citované ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. takéto duplicitné vyplácanie
starobného dôchodku a dávky v nezamestnanosti neumožňuje. Táto skutočnosť nespochybniteľne bola
žalobcovi pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti z poučenia známa, a teda mal vedomosť o
tom, že túto dávku bude musieť vrátiť.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej
vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby a v súlade so zákonom, nakoľko
má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne
posúdený. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca
nebol v konaní úspešný (§ 167 ods. 1 SSP a contrario) a u žalovanej nebola splnená podmienka
výnimočnosti (§ 168 SSP).

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietal, že krajský súd krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

9. Uviedol, že hlavným argumentom žalovanej je tvrdenie, že žalobca pri spisovaní žiadosti o priznanie
dávky v nezamestnanosti bol riadne poučený, čo potvrdil svojim podpisom na Poučení žiadateľa o dávku
v nezamestnanosti. V tejto súvislosti ďalej uvádzal, že príslušné poučenie malo formát A4, obsahovalo 19
bodov a 83 riadkov textu napísaného drobnými tlačenými písmenkami. Na preštudovanie tak rozsiahleho
poučenia nemal žalobca vytvorený čas počas spisovania žiadosti. Je praktickou skúsenosťou, že kópie
týchto žiadostí spísaných na Sociálnej poisťovni, jej klienti zásadne nedostávajú. Poukázal tiež na to,
že žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol dňa 3. decembra 2012 vydaním rozhodnutia
z 18. decembra 2012 o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nevedel a nemohol
predpokladať, že keď mu už raz zákonne zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti dňa 3. decembra
2012, môže ešte raz zaniknúť o viac ako polroka neskôr, vydaním rozhodnutia o priznaní starobného
dôchodku zo 4. júla 2013. Žalovaná vedela, že žalobca poberal dávku v nezamestnanosti, lebo mu ju
sama priznala, tieto údaje má zaradené aj vo svojom informačnom systéme, preto dňa 19. decembra
2012 počas spisovania žiadosti o starobný dôchodok spätne od 19. decembra 2009 mala žalobcu poučiť
a upozorniť ho na to, že ak požiada o starobný dôchodok spätne, zanikne mu nárok na predtým vyplatenú
dávku v nezamestnanosti a sumu 1 711,20 € bude musieť vrátiť. Nemá žiaden význam poučovať



žiadateľa pri spisovaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, že priznaním starobného dôchodku mu
zanikne nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo ani jeden žiadateľ, v tom čase nevie, kedy mu
bude starobný dôchodok priznaný. Žalovaná teda nesprávnym a nedostatočným postupom zanedbala
povinnosť poučenia žiadateľa o dávku zo sociálneho poistenia, čím vedome spôsobila finančnú ujmu
nielen žalobcovi, ale aj ďalším desiatkam žiadateľov o starobný dôchodok. V ďalšej časti podanej
kasačnej sťažnosti aj s odkazom na nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ako aj § 53c
zákona č. 40/1964 Z.z. žalobca namietal nedostatočne použitú veľkosť textu v príslušnom poučení, čo
zákon trestá zneplatnením celého dokumentu; ide o tzv. absolútnu neplatnosť príslušného poučenia.

10. Záverom zdôraznil, že krajským súdom vydaný rozsudok je porušením ústavnoprávne a
medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä
princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a
spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti
rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, legitímnej dôvery a
tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti „ex iniuriaius non oritur“.

11. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
žalovanej zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 12. júla 2018.

13. Zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe a v celom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozsudku
krajského súdu. Zdôraznila, že žalobca pri spisovaní predmetnej žiadosti o dávku v nezamestnanosti bol
dňa 22. júna 2012 poučený, že súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku
nie je v zmysle zákona možné a súčasne bol poučený o povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti
vrátiť dávku, alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume.
Žalobca svojim podpisom na prevzatom Poučení osvedčil, že poučeniu porozumel. K meritu veci uviedla,
že nakoľko žalobca ihneď po ukončení poberania príslušnej dávky dňa 19. decembra 2012 požiadal o
starobný dôchodok, a to spätne, odo dňa 19. decembra 2009, musel vedieť, prípadne musel z okolností
predpokladať, že priznanie starobného dôchodku aj za obdobie poberania dávky v nezamestnanosti
bude mať za následok neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti. Dodala, že na naplnenie §
236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. nie je nevyhnutný úmysel, prípadne nekalý zámer a ani
zavinenie. K namietanej výške písma v Poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti uviedla, že žiaden
právny predpis nestanovuje výšku písma v tlačivách Sociálnej poisťovne.

14. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa
§ 461 SSP zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačne sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 16. júla 2018 na vedomie.
V.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/
SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej
preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné postupom podľa § 462 ods. 1 SSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach;

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne;

22. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako
nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovanej z 13. októbra 2017, Číslo: 53585-3/2017-BA, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a
potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov z 28. augusta 2017,
Číslo: 9187/2017-PO-DvN. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov uložila žalobcovi
podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti (alebo
jej časť) za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012 v celkovej sume 295,80 € do troch (3) dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvod vrátenia spočíval v tom, že žalobcovi bol spätne od 19. decembra
2009 priznaný starobný dôchodok.

25. V predmetnej veci nebolo sporné, že zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie
vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Rovnako nebola sporná výška dávky v nezamestnanosti,
ktorú žalobca poberal v priebehu podporného obdobia v nezamestnanosti v trvaní šesť (6) mesiacov (od
15. mája 2012 do 14. novembra 2012). Napokon nebola sporná ani tá skutočnosť, že Sociálna poisťovňa,
ústredie rozhodnutím zo 4. júla 2013, Číslo: 530 909 0800 0 postupom podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. žalobcovi priznala starobný dôchodok od 19. decembra 2009 v sume 217,50 € mesačne.

26. Sporným však zostalo posúdenie, či zákon č. 461/2003 Z.z., respektíve príslušné ustanovenia
menovaného zákona umožňujú súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku
vyplateného spätne, teda aj za obdobie, v ktorom žalobca poberal dávku v nezamestnanosti.

27. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo
jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo
jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrila;

28. Podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje
na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu,
ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

29. Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom
vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

30. Podľa § 112 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré
bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre
priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr
priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky



a) je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu
medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,
b) dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma
neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke,
znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky od jej
priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto
znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného
dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

31. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že
žalobca
- dňa 18. mája 2012 na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podal písomnú žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uvedenej žiadosti bolo následne vyhovené a úrad
práce rozhodnutím z 28. mája 2012, č.k.: A/2012/38628, rozhodol o zaradení žalobcu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, a to dňom 15. mája 2012
- dňa 22. júna 2012 na predpísanom tlačive žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Prešov
o dávku v nezamestnanosti; predmetnej žiadosti bolo zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov
vyhovené a táto rozhodnutím z 26. júna 2012, Číslo: 3056/2012-PO-DvN, rozhodla tak, že žalobca má
nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 18,5946 € od 15.
mája 2012 na obdobie šiestich mesiacov (t.j. do 14. novembra 2012)
- dňa 19. decembra 2012 požiadal žalobca o starobný dôchodok s tým, že starobný dôchodok žiadal
priznať spätne, t.j. od 19. decembra 2009. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím zo 4. júla 2013,
Číslo: XXX XXX XXXX X, postupom podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi priznala
starobný dôchodok od 19. decembra 2009 v sume 217,50 € mesačne
- listom zo 4. júla 2013, doručeným dňa 15. júla 2013 o tejto skutočnosti upovedomila Sociálnu poisťovňu,
pobočka Prešov
- listom z 11. júla 2013 Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi oznámila skutočnosti týkajúce sa výplaty
dôchodku na účet žalobcu s tým, že (okrem iného) žalobcovi oznámila, že dôchodok za obdobie od
15. mája 2012 do 14. novembra 2012 v sume 1 415,40 € zatiaľ nemôže vyplatiť, pretože zisťuje, či sú
splnené podmienky na zúčtovanie starobného dôchodku s dávkou v nezamestnanosti
- žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 23. januára 2014 sa žalobca domáhal vrátenia
dávky v nezamestnanosti poskytnutej mu za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012, ktorá
bola zúčtovaná so starobným dôchodkom v sume 1 415,40 €
- uznesením z 2. mája 2014, č.k. 5Sd/6/2014-23, Krajský súd v Prešove postúpil vec Okresnému súdu
Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému
- Sociálna poisťovňa, ústredie listom z 9. novembra 2015 informovala Sociálnu poisťovňu, pobočka
Prešov o zúčtovaní sumy dôchodkovej dávky s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti vo výške 1 415,40
€
- uznesením z 9. januára 2017, č.k. 3C/9/2014-77, konanie zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava
- listom z 2. augusta 2017, Číslo: 8471/2017-PO-DvN, Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov vyzvala
žalobcu na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 295,80 € (celkovo
vyplatená suma za celé podporné obdobie 15. máj 2012 až 14. november 2012 - 1 711,20 € mínus 1
415,40 €, čo predstavuje sumu priznaného starobného dôchodku za uvedené obdobie), a to v lehote
15 dní od doručenia výzvy
- listom z 15. augusta 2017 sa k predmetnej výzve vyjadril žalobca považujúc vrátenie vo výzve určenej
sume za nedôvodné
- Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím z 28. augusta 2017, Číslo: 9187/2017-PO-DvN,
uložila žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť vrátiť dávku v
nezamestnanosti (alebo jej časť) za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012 v celkovej sume
295,80 €
- žalovaná na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 13. októbra 2017, Číslo: 53585-3/2017-BA, zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov
z 28. augusta 2017, Číslo: 9187/2017-PO-DvN.

32. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že žalovaná nesprávnym a
nedostatočným postupom zanedbala povinnosť poučenia žiadateľa o dávku zo sociálneho poistenia,
čím vedome žalobcovi spôsobila finančnú ujmu. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že neoddeliteľnou



súčasťou každej žiadosti o dávku v nezamestnanosti je aj tzv. „Poučenie žiadateľa o dávku v
nezamestnanosti“. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej mal najvyšší súd preukázané, že
žalobca bol poučený o tom, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného
dôchodku ako aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku. Túto skutočnosť sám žalobca potvrdil
dňa 22. júna 2012 vlastnoručným podpisom na tlačive obsahujúcom príslušné poučenie. Navyše už v
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov z 26. júna 2012, Číslo: 3056/2012-PO-DvN, ktorým bolo
rozhodnuté, že žalobca má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho
základu 18,5946 € od 15. mája 2012 na obdobie šiestich mesiacov (t.j. do 14. novembra 2012) bol
žalobca s odkazom na § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. uzrozumený o tom, že nárok na dávku
v nezamestnanosti zaniká vždy aj dňom priznania starobného dôchodku. Z uvedeného je teda zrejmé,
že už samotný zákon súbeh oboch dávok vylučuje. Nadväzujúc na uvedené vyššie je zároveň rovnako
vylúčené, že by žalobca o nemožnosti poberania dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku za to
isté obdobie nevedel, a to vzhľadom na to, že žalobca po skončení podporného obdobia požiadal dňa 19.
decembra 2012 o priznanie starobného dôchodku aj za spätné obdobie (od 19. decembra 2009), teda
aj za obdobie, respektíve jeho časť (15. máj 2012 až 14. november 2012), v rámci ktorého už poberal
dávku v nezamestnanosti. Je preto jednoznačne preukázané, že žalobca bez akýchkoľvek pochybností
vedel, že ak bude jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v uvedenom období,
bude považovaná za neoprávnenú a tiež rovnako vedel, že mu vznikne povinnosť predmetnú dávku
vrátiť. Zároveň najvyšší súd zdôrazňuje, že v danej veci nejde o to, či žalobca zavinil súčasné vyplatenie
dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku, ale o skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. súbeh
výplaty týchto dvoch dávok neumožňuje, o čom bol žalobca, takisto ako aj o povinnosti vrátiť dávku v
nezamestnanosti, pokiaľ mu nepatrí, riadne poučený.

33. Pokiaľ žalobca namietal aj s poukazom na nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
ako aj § 53c zákona č. 40/1964 Z.z. nedostatočne použitú veľkosť textu v príslušnom poučení, čo zákon
trestá zneplatnením celého dokumentu, keďže ide o tzv. absolútnu neplatnosť príslušného poučenia,
túto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako plne nedôvodnú. Právo sociálneho zabezpečenia (najmä
systém sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci) je súčasťou práva správneho,
ktoré sa radí pod systém verejného práva, teda do oblasti, kde súkromnoprávne inštitúty a na ich
základe prijaté opatrenia slúžiace na ochranu spotrebiteľa nemajú svoje opodstatnenie. Formálna ako
aj obsahová náplň jednotlivých tlačív je plne v rukách Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie
zriadenej na výkon sociálneho poistenia, čo vyplýva aj z § 184 ods. 5 vety prvej zákona č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

34. V závere podanej kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajským súdom vydaný rozsudok
je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad)
materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti
vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti
práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych
očakávaní, legitímnej dôvery a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a
nespravodlivosti „ex iniuriaius non oritur“. I napriek tomu, že sa jedná o námietku všeobecnú, bez
bližšieho relevantného zdôvodnenia vo vzťahu k prejednávanej veci, najvyšší súd uvádza, že právne
normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone č. 461/2003 Z.z. sa vyznačujú kogentným
charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade
(porovnaj § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Ďalej je nutné zdôrazniť, že
princíp spravodlivosti, na ktorý žalobca poukazuje, je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku
napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty (Článok 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky) vyjadrujúceho požiadavku, aby orgány verejnej moci realizovali výklad
práva tak, aby nepochybne smeroval k tomu výsledku, ktorý mal zákonodarca pri jeho tvorbe na mysli.
Právnu istotu pritom nemožno chápať v „statickej polohe“, teda ako absolútnu nemennosť práva, ale
skôr v zmysle určitosti a konštantnosti postupov pri prisudzovaní významu právnemu textu, a teda skôr
vo forme určitosti objasňovania a ustaľovania obsahu právnych noriem a konštantnosti ich aplikácie v
podobe rovnakého rozhodovania v rovnakých prípadoch. Inak povedané, princíp právne istoty čo do
predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci vyžaduje, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v tých istých podmienkach dala rovnaká odpoveď (PL. ÚS 16/95), prípadne, aby sa v
rovnakých veciach rozhodovalo rovnako (III. ÚS 300/06). Právnou istotou sa rozumie predvídateľnosť
správania orgánov verejnej moci v procese aplikácie práva, a to z hľadiska tak prisudzovania významu
právnemu textu ako aj z hľadiska subsumpcie skutkových zistení pod právnu normu pri rozhodovaní.



Určovanie obsahu právnych noriem (určovanie významu právneho textu) pritom závisí na určitosti
ustanovení právnych predpisov a na právnych interpretačných postupoch. Vo svetle vyššie uvedenom
najvyšší súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušných vyššie citovaných ustanoveniach výslovne
vylučuje súbeh dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku, pričom bolo jednoznačne preukázané,
že žalobca vedel, že ak bude jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku vyhovené i so spätnou
účinnosťou, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v príslušnom  období, bude považovaná za
neoprávnenú a tiež rovnako vedel, že mu vznikne povinnosť predmetnú dávku vrátiť. Rovnako súdu
nie sú známe prípady (a žalobca v tomto zmysle žiadne dôkazy neprodukoval), kedy by žalovaná (a jej
podriadené organizačné zložky) rozhodli v skutkovo obdobných prípadoch inak než je tu prejednávaná
vec s primárnym dôrazom na zistený súbeh dvoch rôznych dávok a ich následné zúčtovanie. V tejto
súvislosti najvyšší súd odkazuje na aktuálnu judikatúru v skutkovo obdobných veciach (napríklad sp.zn.
9Sžso/7/2015, 9Sžso/12/2015, 10Sžso/2/2015). K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces
najvyšší súd uvádza, že právo na spravodlivý proces je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu
upraveného v Siedmom oddiely Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Obsah tohto práva tvoria
jednotlivé zásady výkonu súdnictva (a podľa povahy aj orgánov verejnej správy) upravené v Článku
47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky. K tomuto právu v kontexte menovaných článkov je nutné priradiť
právo odoprieť výpoveď, právo na právnu pomoc, princíp rovnosti účastníkov, právo na tlmočníka, právo
na zákonného sudcu, princíp verejnosti súdneho konania, právo na bezprieťahové konanie a princíp
kontradiktórnosti, obsah ktorého napĺňa právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. V predmetnej veci k porušeniu týchto práv / zásad
napĺňajúcich podstatu práva na spravodlivý proces nedošlo.

35. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní
úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich
nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.