{"guid": "ee2560f2-ddbd-4f6f-80ac-b1e459ef5356:2841eab2-7735-49f9-963e-d7d80f851f60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1", "spisova_znacka": "8Asan/18/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/18/2019 z 26. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. 8Asan/18/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1", "identifikacne_cislo": "8017200668", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2841eab2-7735-49f9-963e-d7d80f851f60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/18/2019\n8017200668\n26. 09. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200668.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : D. P., F. XX. E. XXXX, T. R. C. F. B.,\nU. XXX/XX, právne zastúpený : JUDr. Valéria Brečková, advokátka, so sídlom kancelárie v Snine,\nDaľkovská 470/14, proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský\ndopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom v Prešove, Pionierska 33,\nza účasti : Ján Prommer - KVETY PROMMER, s miestom podnikania v Demandiciach 34, IČO:11 718\n331, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného z 10. augusta 2017, č. p. KRPZ-POKDI3-55/2017-P, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z\n18. januára 2018 č. k. 7 Sa 34/2017-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a právo voči žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nna kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 18. januára 2018 č. k. 7\nSa 34/2017-38 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného z 10. augusta 2017, č. p. KRPZ-PO-KDI3-55/2017-P (ďalej aj ako „rozhodnutie\nžalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní účastníka priestupkového\nkonania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného\ninšpektorátu v Snine o priestupku zo 07. júla 2017 č. p. s. ORPZ-HE-ODI4-79/2017-P (ďalej aj ako\n„rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy“ a „rozhodnutie o priestupku“) zmenil tak, že vo\nvýrokovej časti rozhodnutia časť textu : „... § 66 ods. 2 písm. a, d, e , h), ...“ vypustil a nahradil časťou\ntextu : „... § 66 ods. 2 písm. a, d, e), ...“. V ďalšej časti žalovaný odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie o\npriestupku, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Okresný dopravný inšpektorát\nv Snine (ďalej aj ako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) rozhodlo, že obvinený z priestupku D. P.\n(žalobca v konaní pred správnym súdom) zavinil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 02.05.2017 v\nčase o 11.30 hod. tak, že v uvedenej dobe viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 4007, EČ:\nSV-555 AS, v obci Belá nad Cirochou kde v km 27,70, na štátnej ceste I/74 pri miestnej pekárni, sa plne\nnevenoval vedeniu mot. vozidla, nedal prednosť v jazde a vošiel do jazdnej dráhy nákl. mot. vozidlu zn.\nMercedes Benz, EČ: LV-572 CS, vedeného vodičom H. F., T. C., jazdiaceho v smere zo Sniny do mesta\nHumenné. Vodič D. P. nebol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej skúške, nakoľko odišiel z\nmiesta dopravnej nehody, bez toho aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej nehody. Vodič H. F. bol\nna mieste DN podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode nedošlo ku\nzraneniu vodiča a ani ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri dopravnej nehode vznikla škoda na\n\nnákl. mot. vozidle Mercedes Benz, EČ: LV-572 CS cca 700,- eur. Týmto svojím konaním D. P. porušil\npovinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a, d, e, h), § 66 ods. 6 zákona\nNR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa §-u 22 ods. 1 písm. b, g, k, zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\nPodľa §-u 22 od. 2 písm. a), c) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bolo\nobvinenému z priestupku D. P. uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá všetkých druhov na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia. Správny súd spolu s rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy zrušil aj rozhodnutie\no priestupku. Správny súd žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\n2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v predmetnej veci dospel k záveru, že priestupok\nnebol dostatočným spôsobom spoľahlivo zistený a preukázaný obvinenému z priestupku. V predmetnej\nveci správny orgán vychádzal len z obsahu a zo správy o výsledku objasňovania priestupku. Následne\nv rámci ústneho prejednania priestupku nevykonal žiadne dôkazy, okrem vypočutia obvineného z\npriestupku. Správny súd dospel k záveru, že tak žalovaný, ako aj orgán prvého stupňa pri rozhodovaní\nvychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V danej veci mal správny orgán zákonom\nzodpovedajúcim postupom vykonať nevyhnutné dôkazy na ustálenie skutkového stavu veci. Okrem\nsamotného výsluchu obvineného z priestupku mal vypočuť aj svedkov, ktorí boli prítomní na mieste\nspáchania priestupku, a to vodiča H. F., ako aj ďalších svedkov prítomných na mieste spáchania\npriestupku, napríklad žalobcom v súdnom konaní uvádzaného svedka R. U., ktorý mal podľa žalobcu\ncelú situáciu vidieť a mohol ju podrobnejšie popísať. Pokiaľ správny orgán vychádzal len zo záverov\nobjasňovania priestupku a dôkazy vyhodnotil len v neprospech žalobcu, porušil jeho právo na\nspravodlivé konanie pred priestupkovým orgánom a nedostatočne zistil skutkový stav veci. V prípade,\nak by došlo k rozporom v prípadných svedeckých výpovediach, tieto rozpory je možné v priestupkovom\nkonaní odstraňovať konfrontáciou. V tomto smere správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 08.02.2011, sp. zn. 3 Sžo 133/2010, resp. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n09.09.2010, sp. zn. 3 Sžo 22/2010. Bez náležitého zistenia skutkového stavu v rámci prejednávania\npriestupku je záver správneho orgánu o vine žalobcu predčasný.\n3. Ďalej správny súd poukázal aj na nepreskúmateľnosť žalobou napádaného rozhodnutia a rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ktoré je nepreskúmateľné tak vo výrokovej časti rozhodnutia, ako\naj v jeho odôvodnení. Pokiaľ ide o výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,\nabsentuje vo výrokovej časti rozhodnutia uvedenie konkrétneho ustanovenia § 137 ods. 2 zákona\nč. 8/2009 Z .z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktoré konkrétne porušenie pravidiel cestnej premávky je závažným porušením zo strany\nobvineného z priestupku, resp. ktoré mu správny orgán prvého stupňa kladie za vinu. Pokiaľ ide o\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, tu je potrebné poukázať na to, že v podstate\nneobsahuje právne úvahy, ktorými sa správny orgán prvého stupňa riadil pri hodnotení jednotlivých\ndôkazov zabezpečených v rámci objasňovania priestupkov, v podstate obsahuje len ich mechanický\nvýpočet bez toho, aby nejakým logickým spôsobom bol vyhodnotený skutkový stav veci. Rovnako\nnelogicky sa javí tá časť odôvodnenia, kde správny orgán prvého stupňa uvádza, že žalobca svoj skutok\nopakovane ľutoval a dodal : (viď vyjadrenie obvineného), keďže obvinený z priestupku spáchanie tohto\npriestupku popieral.\n4. Tieto nedostatky prvostupňového správneho rozhodnutia sa nepodarilo odstrániť ani žalovanému\nv rámci odvolacieho konania. Tu správny súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ odvolací správny\norgán sa vysporiadal s námietkami žalobcu v odvolacom konaní, a teda s jeho návrhmi na vykonanie\nďalších dôkazov v rámci priestupkového konania tak, že uviedol, že tieto dôkazy mal označiť v\nrámci prejednávania priestupku, rovnako nepostupoval v súlade so zákonom. V priestupkovom konaní\nneplatí koncentračná zásada, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a teda obvinený z priestupku\nmôže aj v odvolacom konaní predkladať nové dôkazné návrhy, resp. namietať postup prvostupňového\npriestupkového orgánu. Súčasne platí zásada oficiality, teda to, že priestupky sa prejednávajú z úradnej\npovinnosti. Teda priestupkový orgán má sám z vlastnej iniciatívy zabezpečiť dokazovanie v takom\nrozsahu, aby bol náležite objasnený skutkový stav veci. Tieto jeho základné povinnosti mu vyplývajú z\njednotlivých ustanovení zákona o priestupkoch, ako aj Správneho poriadku.\n\n5. Súčasne správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že v priestupkovom konaní sa nekonalo\ns účastníkom konania, s ktorým správny orgán mal konať, a to s poškodeným. Poškodený je\núčastníkom konania vtedy, ak mu bola spôsobená majetková škoda. Správny orgán je povinný\numožniť mu uplatnenie jeho procesných práv. Účasť poškodeného v priestupkovom konaní je jeho\nprávom, správny orgán mu však musí umožniť realizáciu jeho práv. V predmetnej veci správny\nsúd zistil, že tak orgán objasňujúci priestupky, ako aj správny orgán prejednávajúci priestupky\npoškodenému neumožnili uplatnenie jeho procesných práv, resp. o takejto možnosti uplatnenia jeho\npráva ho zákonom zodpovedajúcim spôsobom nepoučili. Úplne nepostačujúcim je poučenie svedkovi\n- zamestnancovi poškodeného v rámci objasňovania priestupkov o tom, že náhradu škody si môže\nuplatňovať v občiansko-právnom konaní. S poškodeným ani orgán objasňujúci priestupky, ani správny\norgán nekonali. V administratívnom spise je len v rámci objasňovania prístupkov zmienka pri podaní\nvysvetlenia, že poškodeným je D. H. - KVETY PROMMER, živnostník, Demandice 177. Tento však\nnebol vypočutý na záznam o podaní vysvetlenia, ani neskôr v rámci objasňovania priestupkov a rovnako\nnebol upovedomený ani o prejednaní priestupku v rámci priestupkového konania. Týmto postupom\nsprávneho orgánu prejednávajúceho priestupok došlo k porušeniu základných zásad trestného konania,\nktoré dopadajú aj na priestupkové konanie, a tou je zásada rovnosti strán konania vyjadrená v ustanovení\n§ 2 ods. 14 Trestného poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd uznesením zo dňa 14.\ndecembra 2017 pribral do konania D. H. - KVETY PROMMER v súlade s ustanoveniami § 32 ods. 3\npísm. c) Správneho súdneho poriadku a § 33 Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že došlo\nk porušeniu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj\nna správne trestanie, v tomto rozsahu správny súd v zmysle ustanovenia § 195 Správneho súdneho\nporiadku nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a teda na túto skutočnosť musel prihliadnuť ex offo,\naj pokiaľ nebola namietaná v podanej žalobe.\n6. Ani prvostupňový a ani odvolací správny orgán nekonali s poškodeným ako s účastníkom konania.\nPoškodenému bola spôsobená majetková škoda na motorovom vozidle. Orgán objasňujúci priestupok\nvšak nezaprotokoloval v rámci objasňovania priestupku vyjadrenie poškodeného, či si uplatňuje\nalebo neuplatňuje náhradu škody v priestupkovom konaní. Napriek tejto skutočnosti správny orgán\nnepovažoval poškodeného za účastníka konania a neumožnil mu uplatniť si jeho zákonné nároky v\nsprávnom konaní. Takýmto postupom došlo k zásadnému popretiu jeho práv v priestupkovom konaní a\nzávažnému porušeniu zákona. Zákonu zodpovedajúcim postupom malo byť účastníctvo poškodeného\nv priestupkovom konaní, v rámci ktorého mal byť okrem iného upovedomený o termíne prejednania\npriestupku, mala mu byť daná možnosť vyjadriť sa, navrhnúť doplnenie dôkazov, malo byť rozhodnuté\no jeho nároku na náhradu škody podľa výsledkov dokazovania a rozhodnutie o priestupku mu malo\nbyť doručené. Tento nedostatok nebol odstránený ani v rámci odvolacieho konania, kedy vzhľadom na\nzávažné porušenie zákona, mala byť vec zrušená a vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie Právoplatné rozhodnutie vydané za vyššie uvedenej situácie je v rozpore s ustanoveniami\n§ 70 , § 72, § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 1, §\n32 ods. 1 § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tieto závery sú\nv zhode s právnymi názormi vyslovenými Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS\nSR, sp. zn. 2 Sžo 52/2010 zo dňa 20.10.2010).\n7. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom\nzruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Tieto dôvody na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia\nsprávny súd zistil po jeho podrobení súdnemu prieskumu, pričom v podrobnostiach poukazuje na vyššie\nuvedené skutočnosti.\n8. Podľa § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie\nalebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu\npredchádzalo.\n9. S poukazom na zistenie týchto zákonných dôvodov na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia jej\nsprávny súd vyhovel, napádané rozhodnutie zrušil spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa\n\na vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny súd nevyhovel žalobcovi v\npožiadavke, aby v konaní ako s účastníkom konania konal aj s H. F.. H. F. bol svedkom dopravnej nehody,\nnebol účastníkom priestupkového konania. Účastníci súdneho konania sú vymedzení v ustanovení §\n32 Správneho súdneho poriadku, pričom osoba svedka v priestupkovom konaní medzi nich nepatrí.\nSúčasne nevyhovel ani požiadavke na vykonanie dokazovania (výsluch svedka, konfrontácia) v rámci\nsúdneho pojednávania, keďže úlohou súdu nie je v rámci súdneho prieskumu nahrádzať pasivitu\nsprávnych orgánov.\n10. Správny súd ďalej uviedol, že právnym názorom vysloveným správnym súdom v rozsudku je\nsprávny orgán v ďalšom konaní viazaný. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní\nbude vykonať dôkazy (výsluchy obvineného z priestupku a svedkov prítomných na mieste spáchania\npriestupku, v prípade rozporov v dôkazoch tieto sa pokúsiť odstrániť vykonaním konfrontácie, prípadne\nvykonanie ďalších dôkazov), v takom rozsahu, aby bol náležite ustálený skutkový stav veci. Svoje\nrozhodnutie následne správny orgán náležite odôvodní v súlade s kritériami stanovenými v Správnom\nporiadku. Náležitú pozornosť bude venovať účasti poškodeného v priestupkovom konaní, ktorému\numožní uplatnenie jeho zákonných práv v rámci konania.\n11. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku. Keďže mal žalobca vo veci celkom úspech, rozhodnutie napádané žalobou bolo zrušené v\ncelom rozsahu, správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o\nktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.\n12. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalovaný riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej\naj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalovaného“), v ktorej sa domáhal aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozhodnutie správneho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou\nsťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho\nporiadku - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a podľa ustanovenia\n§ 440 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku - správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu.\n13. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd vyvodil nesprávny právny záver\no nepreskúmateľnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy z\ndôvodu absencie konkrétneho ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke, ktoré konkrétne\nporušenie pravidiel cestnej premávky je závažným porušením pravidiel cestnej premávky zo strany\nobvineného vo výroku rozhodnutia o priestupku a z dôvodu absencie právnych úvah v odôvodneniach\nrozhodnutia o priestupku a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, ktorými sa riadili oba orgány\nverejnej správy a nelogickosti tej časti odôvodnenia rozhodnutia o priestupku kde sa uvádza, že obvinený\nsvoj skutok opakovane oľutoval.\n14. Ďalej žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu, že prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy ako aj žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci tým, že nevykonali potrebné\ndokazovanie a neodstránili tiež rozpory v už zistenom skutkovom stave veci. Napokon žalovaný\nspochybnil aj právny záver správneho súdu o tom, že orgány verejnej správy mali podstatne porušiť\nustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy z dôvodu, že v priestupkovom konaní nekonali aj\ns poškodeným, ktorý mal byť podľa správneho súdu účastníkom priestupkového konania. Žalovaný v\nsúvislosti s uplatnením kasačných bodov poukázal aj na viaceré rozhodnutia kasačného súdu, ktoré\npodporujú jeho závery o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom a preukazujú odklon\nsprávneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n15. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca listom z 03. apríla 2018, v celom rozsahu sa stotožnil\ns rozhodnutím správneho súdu a žiadal aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol ako\nnedôvodnú.\n16. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím\n\norgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo\niným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde.\n17. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej\nsprávy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno\nnapadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n19. Podľa ustanovenia § 454 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n20. Podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť,\nak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a\nustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho\nsúdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia §\n441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej\nporade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452\nods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného podanej\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 10. augusta\n2017, č. p. KRPZ-PO-KDI3-55/2017-P, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní účastníka priestupkového\nkonania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného\ninšpektorátu v Snine o priestupku zo 07. júla 2017 č. p. s. ORPZ-HE-ODI4-79/2017-P zmenil tak, že vo\nvýrokovej časti rozhodnutia časť textu : „... § 66 ods. 2 písm. a, d, e , h), ...“ vypustil a nahradil časťou\ntextu : „... § 66 ods. 2 písm. a, d, e), ...“. V ďalšej časti žalovaný odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie o\npriestupku, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Okresný dopravný inšpektorát\nv Snine rozhodlo, že obvinený z priestupku D. P. (žalobca v konaní pred správnym súdom) zavinil\ndopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 02.05.2017 v čase o 11.30 hod. tak, že v uvedenej dobe viedol\nosobné motorové vozidlo zn. Peugeot 4007, EČ: SV-555 AS, v obci Belá nad Cirochou kde v km 27,70,\nna štátnej ceste I/74 pri miestnej pekárni, sa plne nevenoval vedeniu mot. vozidla, nedal prednosť v jazde\na vošiel do jazdnej dráhy nákl. mot. vozidlu zn. Mercedes Benz, EČ: LV-572 CS, vedeného vodičom H.\nF., bytom C., jazdiaceho v smere zo Sniny do mesta Humenné. Vodič D. P. nebol na mieste dopravnej\nnehody podrobený dychovej skúške, nakoľko odišiel z miesta dopravnej nehody, bez toho aby si splnil\npovinnosť účastníka dopravnej nehody. Vodič H. F. bol na mieste DN podrobený dychovej skúške s\nnegatívnym výsledkom. Pri dopravnej nehode nedošlo ku zraneniu vodiča a ani ostatných účastníkov\ncestnej premávky. Pri dopravnej nehode vznikla škoda na nákl. mot. vozidle Mercedes Benz, EČ: LV-572\nCS cca 700,- eur. Týmto svojím konaním D. P. porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c), § 21\nods. 1, § 66 ods. 2 písm. a, d, e, h), § 66 ods. 6 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol uznaný vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. b, g, k, zák. SNR\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa §-u 22 od. 2 písm. a), c) zák. č.\n\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bolo obvinenému z priestupku D. P. uložená\npokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 12 mesiacov,\nktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd spolu s rozhodnutím\nžalovaného orgánu verejnej správy zrušil aj rozhodnutie o priestupku.\n23. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku,\nktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta\na času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení\nod uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení\nochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).\n24. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti\nnahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny\norgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n25. Kasačný súd sa musí najskôr vysporiadať s námietkou žalovaného, že správny súd vo veci\nnesprávne vyhodnotil, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím o\npriestupku sú nepreskúmateľné tak vo výrokovej časti rozhodnutí, ako aj v ich odôvodnení. Správny súd\nvyhodnotil, že absencia uvedenia konkrétneho ustanovenia § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke vo výroku rozhodnutia o priestupku, ktoré konkrétne porušenie pravidiel cestnej premávky\nje závažným porušením zo strany obvineného z priestupku má za následok nepreskúmateľnosť oboch\nrozhodnutí. S uvedeným názorom sa kasačný súd nestotožňuje a uvádza, že v zmysle najnovšej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu prípadná absencia niektorej z náležitostí výroku rozhodnutia o\npriestupku nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia o priestupku, ale je dôvodom pre jeho\nzrušenie podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy (ustanovenie § 77\nzákona č. 372/199 Zb.), ktoré má vždy za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Naviac,\nkasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že výrok rozhodnutia o priestupku v prejednávanej veci obsahuje\nvšetky podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a\nnebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím\no priestupku pre absenciu uvedenia konkrétneho ustanovenia § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.\no cestnej premávke vo výroku rozhodnutia o priestupku, ktoré konkrétne porušenie pravidiel cestnej\npremávky je závažným porušením zo strany obvineného z priestupku. Ak správny súd poukazuje ďalej\nna to, že odôvodnenie rozhodnutia o priestupku neobsahuje právne úvahy, ktorými sa prvoinštančný\norgán verejnej správy riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov zabezpečených v rámci objasňovania\npriestupku, v podstate rozhodnutie o priestupku obsahuje len ich mechanický výpočet bez toho, aby\nnejakým logickým spôsobom bol vyhodnotený skutkový stav veci a rovnako nelogicky sa javí tá časť\nodôvodnenia rozhodnutia o priestupku, kde prvoinštančný orgán verejnej správy uvádza, že obvinený\nsvoj skutok opakovane ľutoval, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej\nsprávy v spojení s rozhodnutím o priestupku nemožno označiť za nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, keďže obe rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede\nna právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom konania, ktoré považovali orgány verejnej správy\nza podstatné pre posúdenie viny a uloženie trestu za spáchanie priestupku. Naviac, ak správny súd\nkonštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nemohol v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu tie isté rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušiť z iných\ndôvodov. Ak správny súd dospeje k záveru, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je\nnepreskúmateľné, nemôže spravidla pristúpiť k jeho súdnemu prieskumu a vysloviť nezákonnosť tohto\nrozhodnutia aj z iného dôvodu.\n26. Vo vzťahu k námietke, že správny súd vyvodil nesprávny právny záver o tom, že orgány verejnej\nsprávy mali podstatne porušiť ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy z dôvodu, že v\npriestupkovom konaní nekonali aj s poškodeným, ktorý mal byť podľa správneho súdu účastníkom\npriestupkového konania, kasačný súd uvádza, že ani v tomto prípade nebol daný dôvod pre zrušenie\nrozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím o priestupku, keďže v zhode\ns vyjadrením žalovaného možno konštatovať, že právny názor správneho súdu, podľa ktorého je\npoškodený účastníkom priestupkového konania vtedy, ak mu bola spôsobená škoda, nie je správny.\nPoškodený je účastníkom priestupkového konania len v prípade, ak sa v priestupkovom konaní\n\nprejednáva náhrada škody. Len ak si poškodený uplatnil v priestupkovom konaní nárok na náhradu\nškody, orgán verejnej správy s ním koná ako s účastníkom konania.\n27. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom\nnie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n28. Napokon sa musí kasačný súd vysporiadať s námietkou žalovaného, podľa ktorej správny\nsúd nesprávne vyhodnotil, že prvoinštančný orgán verejnej správy ako aj žalovaný nedostatočným\nspôsobom zistili skutkový stav veci tým, že nevykonali potrebné dokazovanie a neodstránili tiež rozpory\nv už zistenom skutkovom stave veci. K tomu kasačný súd uvádza, že sa možno plne stotožňiť s\nnázorom správneho súdu, že v danej veci mali orgány verejnej správy zákonom zodpovedajúcim\npostupom vykonať nevyhnutné dôkazy na ustálenie skutkového stavu veci. Okrem samotného výsluchu\nobvineného z priestupku mali vypočuť aj svedkov, ktorí boli prítomní na mieste spáchania priestupku, a\nto vodiča Petra Nováka, ako aj ďalších svedkov prítomných na mieste spáchania priestupku, napríklad\nžalobcom v súdnom konaní uvádzaného svedka R. U., ktorý mal podľa žalobcu celú situáciu vidieť a\nmohol ju podrobnejšie popísať. Pokiaľ orgány verejnej správy vychádzali len zo záverov objasňovania\npriestupku a dôkazy vyhodnotili len v neprospech žalobcu, porušil jednak jeho právo na spravodlivé\nkonanie pred priestupkovým orgánom a tiež nedostatočne zistil skutkový stav pre náležité posúdenie\nveci a bol preto daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy a rozhodnutia\no priestupku z dôvodu, že zistenie skutkového stavu veci nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci\npodľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku.\n29. Na základe vyššie uvedeného námietky žalovaného v podanej kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nkasačný súd ako nedôvodné a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 18. januára 2018 č. k. 7 Sa 34/2017-38 podľa ustanovenia § 461 Správneho\nsúdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi ktorý mal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči\nžalovanému (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku). Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, keďže nebol úspešný a ani to nemožno spravodlivo požadovať (ustanovenie § 467 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Sa/34/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}