{"guid": "fdb7d6e5-4931-4d89-8f8f-fe49a75c55d7:29fe9aab-1613-444e-96a3-7999faccdbad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/56/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/56/2018 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2019, sp. zn. 10Sžfk/56/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1", "identifikacne_cislo": "8017200544", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29fe9aab-1613-444e-96a3-7999faccdbad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/56/2018\n8017200544\n21. 08. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200544.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Peter Kubičár KUBARO MONT, so sídlom Kišovce 396, Hôrka, IČO: 35 417 145,\nzastúpeného Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou so sídlom Slánska 20A, Prešov, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101281173/2017 z 9. júna 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2017-93 z 15. marca 2018\nv spojení s opravným uznesením č. k. 2S/32/2017-117 z 20. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S/32/2017-93 z 15. marca 2018 podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 101281173/2017 z 9. júna 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nPrešov č. 104329521/2016 z 21. novembra 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume 14 455,61 eura, nakoľko zistil, že žalobca si\nuplatnil medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov výdavky v celkovej\nsume 57 195,46 Eur v rozpore s § 2 písm. i) a j) nadväzne na § 19 ods. 2 písm. c), d), e) a l) a § 21\nods. 1 písm. a), e) a i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 595/2003 Z.z.“).\n2. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v roku 2013 nezamestnával žiadnych zamestnancov, práce\npre neho vykonávali len fyzické osoby podnikatelia, ktoré s ním neboli v pracovnoprávnom vzťahu,\nale bola medzi nimi a žalobcom uzatvorená zmluva o vykonaní montážnických prác na rok 2013,\nv ktorej sa zmluvné strany dohodli na vykonaní inštalatérskych a montážnických prác na stavbách\nDAIDO METAL Brno, TORAJ Prostějov, DKI Žilina, SACHS v Trnave, SUNGWOO 3 Ostrava a iných\nprác upresňovaných priebežne podľa požiadavky objednávateľa. Za tieto fyzické osoby podnikateľov si\ndaňový subjekt účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane výdavky za ubytovanie v inom mieste\nako miesto, v ktorom sa pravidelne vykonávala činnosť, úhrady za školenia absolvované fyzickými\nosobami - jeho dodávateľmi, výdavky za telefónne hovory, ktoré boli využívané inými fyzickými osobami.\nŽalobca poskytol fyzickým osobám - dodávateľom k ich podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ktoré\nevidoval a účtoval vo svojom majetku bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí motorových vozidiel. Z\nposkytnutých motorových vozidiel si v daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane účtoval nákup\npohonných látok vo výške 100% z motorových vozidiel, ktoré využívali k svojej podnikateľskej činnosti\n\nfyzické osoby - dodávatelia daňového subjektu. Nákup pohonných látok z motorových vozidiel účtoval\ndaňový subjekt aj z motorových vozidiel, ktorých nebol vlastníkom daňový subjekt, ale fyzické osoby\npodnikatelia - jeho dodávatelia.\n3. Krajský súd v Prešove po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu\nprvého stupňa dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so\nzákonom, a preto žalobu zamietol. Krajský súd poukázal na to, že daňový subjekt si uplatnil medzi\nvýdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov výdavky, ktoré nespĺňali\npodmienku daňového výdavku podľa § 2 písm. i), j) nadväzne na § 19 ods. 2 písm. c), d), e) a l) a § 21\nods. 1 písm. a), e) a i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a to z dôvodu, že tieto výdavky nesúviseli\ns príjmom daňového subjektu, ale súviseli s príjmom jeho obchodných partnerov - dodávateľov, s ktorými\nmal uzatvorenú zmluvu o vykonaní montážnických prác na rok 2013. Krajský súd poukázal na to, že cena\npráce bola uvedená dohodou podľa rozsahu a náročnosti práce minimálne však 6,00 eur na hodinu. V\nďalšej časti zmluvy bolo uvedené, že objednávateľ zabezpečuje a hradí: náradie a spotrebný materiál,\nubytovanie, prepravu osôb a materiálu týkajúceho sa stavebných prác upresnených objednávateľom,\nochranné pomôcky (montérky), školenia (práce vo výškach, zdvíhacie zariadenia).\n4. Podľa názoru krajského súdu žalobca nesprávne zaúčtoval výdavky (ubytovanie, používanie\nmotorových vozidiel, telefónov, školenie) pre živnostníkov (nie zamestnancov a osôb, ktoré sú podľa\nZákonníka práce považované za zamestnancov). Živnostník - fyzická osoba podnikateľ nemôže mať\nvoči svojmu odberateľovi žiadne sociálne nároky. Ich vzťah je obchodný vzťah a je upravený na základe\nzmluvy. Živnostníci - podnikatelia vykonávajú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka svoju podnikateľskú\nčinnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Napriek\nuzatvoreným zmluvám so živnostníkmi, k prefakturácii nákladov zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca\nzahrnul do daňových výdavkov výdavky pre svojich subdodávateľov - živnostníkov, čím zákonom\nstanovené podmienky uznania týchto výdavkov ako daňových výdavkov nesplnil. Ide o nedaňové\nvýdavky (náklady) v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.\n5. K poukazovaniu žalobcu na závery rozhodnutia Commisioners of Customs and Exice v. Redrow Group\nplc (1999) STC (rozhodnutie House of Lords. Veľká Británia), ktoré mali byť podľa jeho názoru aplikované\nna tento prípad, krajský súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, že nešlo o totožný prípad, ale tento sa\ntýkal cestovných náhrad z pohľadu dane z pridanej hodnoty.\n6. Správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že postupoval v súlade s výkladom samotného\nžalovaného Finančného riaditeľstva SR. Z odpovede FR SR vyplýva, že výdavky môžu byť daňovým\nvýdavkom iba v prípade splnenia podmienok daňového výdavku definovaného v § 2 písm. i) zákona\nč. 595/2003 Z. z. V danom prípade predmetom zmluvného vzťahu je dodávka prác a všetky náklady\nsúvisiace s jej zabezpečením znáša živnostník - dodávateľ. Od neho závisí, akým spôsobom si\nzabezpečí ubytovanie, dopravu, atď. Živnostník si môže náklady súvisiace s výkonom dohodnutej práce\nzohľadniť v dohodnutej odplate za vykonanie prác a uplatniť si ich vo svojich daňových výdavkoch.\n7. Krajský súd tiež ustálil, že žalobca ako daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť podľa §\n24 ods. 2 Daňového poriadku do ukončenia daňovej kontroly. Nepreukázal správcovi dane konkrétne\nmateriálne výkony dodávateľov s naplnením uzatvorenej obchodno-dodávateľskej zmluvy. K čestným\nvyhláseniam dodávateľov uvádzaných žalobcom krajský súd uviedol, že podľa týchto vyhlásení, ak by\nžalobca prefakturoval dodávateľom náklady na cestovné, ubytovanie, školenia a ochranné pomôcky,\ntak by dodávatelia o túto prefakturovanú čiastku zvýšili cenu svojich prác. Na všetkých čestných\nvyhláseniach bol uvedený jednotný dátum - 16.06.2016 - bez pravdivosti hodnovernosti prehlásenia\nosoby uvedenej v čestnom prehlásení a overení podpisu jednotlivej osoby. Týmito vyhláseniami\nnebola žalobcom preukázaná ekonomická opodstatnenosť dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. Čestné\nprehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz.\n8. Žalobcom navrhnuté vypočutie svedkov nebolo podľa názoru krajského súdu dôvodné, keďže zistený\nskutkový stav nebol sporný. Ich vypočutím by neboli zistené žiadne nové skutočnosti s vplyvom na\nvýsledok daňovej kontroly. Sám žalobca potvrdil, že výdavky za ubytovanie, cestovné náklady, telefóny\na ostatné výdavky nemali jeho dodávatelia zaúčtované vo svojom účtovníctve a zahrnul si ich do základu\ndane ako daňové výdavky kontrolovaný daňový subjekt. Dodávatelia - fyzické osoby podnikatelia si v\npodanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 uplatnili výdavky podľa § 6 ods.\n\n10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 40 % z úhrnu ich\npríjmov.\n9. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie FR SR č. 1668858/2016 zo dňa 03.11.2016 s tým, že existuje\npriamy súvis medzi posudzovaním z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmov, krajský súd uviedol,\nže žalovaný v tomto rozhodnutí vyhovel námietke spoločnosti H. F. z dôvodu, že sám správca dane\nv rozhodnutí uviedol, že tovar bol použitý do vozidiel, ktoré využívali samostatne zárobkovo činné\nosoby na účely činnosti, ktorú vykonávali pre spoločnosť H. F., s.r.o., preto existuje preukázateľne\nbezprostredný súvis so zabezpečením zdaniteľných aktivít žalobcu a nárok na odpočítane dane aj\nz tých dodávok tovaru, ktoré využívali tretie osoby v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pretože tieto\ndodávky súvisia s uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu ako platiteľa. V danom prípade teda\nbola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane. Avšak v tomto konkrétnom prípade\ntento záver nemožno aplikovať, keďže pri uplatňovaní daňových výdavkov je potrebné vychádzať z\ndefinície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., keď daňovým výdavkom sa\nrozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď bolo v zmluve dohodnuté zabezpečenie\na úhrada náradia a spotrebného materiálu, ubytovania, prepravy, ochranných pomôcok a školenia, z\npohľadu dane z príjmov ide o daňové výdavky (náklady) živnostníka, nie o daňové výdavky (náklady)\nžalobcu. Zároveň správny súd argumentoval tým, že zo strany daňových orgánov nebolo možné\nposudzovať uplatnené daňové výdavky na účely dane z príjmu ako keby išlo o daň z pridanej hodnoty.\n10. Podľa názoru krajského súdu uplatnené sporné výdavky sú nedaňovými výdavkami podľa § 21\nods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. V zmluvách boli nejasne a neurčito dohodnuté platobné podmienky.\nV dohodnutej zmluvnej cene práce na hodinu nebol uvedený žiadny iný odkaz na ďalšie zmluvy a\ndohody o prípadných ďalších nákladoch súvisiacich s vykonávaním dodávateľských prác pri realizácii\nzmluvy, ktoré mali súvisieť s dohodnutou cenou práce. Nebola dohodnutá výška súvisiacich nákladov\nv rámci dohodnutej ceny, a to suma hradená za ubytovanie, suma za poskytnutý telefón a telefónne\nhovory, v žiadnej zmluve nebolo uvedené poskytnutie motorového vozidla. Z uzatvorených zmlúv medzi\nžalobcom ako objednávateľom a dodávateľmi prác - živnostníkmi nebolo dohodnuté, že za účelom\nvykonania montážnických prác k ich podnikateľskej činnosti poskytne svoje motorové vozidlá, ktoré\nevidoval vo svojom obchodnom majetku, že bude uhrádzať nákup pohonných látok do týchto vozidiel,\nako aj výdavky súvisiace s prevádzkou motorových vozidiel (opravy motorových vozidiel, diaľničné\nznámky, nákupy pohonných látok mimo palivovej karty bez evidencie o spotrebe pohonných látok).\nVyúčtovanie spotreby pohonných látok preukázal žalobca evidenciou na základe nákupu pohonných\nlátok podľa dodávateľských faktúr bez uvedenia motorového vozidla a osoby, ktorej bolo poskytnuté\nmotorové vozidlo. Taktiež v zmluve nebolo uvedené, že na výkon podnikateľskej činnosti dodávateľov\nim poskytne telefóny, pričom výdavky s ich používaním si zahrnie do svojho základu dane. Rovnako\nškolenia boli uskutočnené pre živnostníkov a v súvislosti s nimi si žalobca tieto výdavky uplatnil ako\ndaňové.\n11. Krajský súd poukázal na to, že nákup pohonných látok do jednotlivých motorových vozidiel zistil\nsprávca dane podľa palivovej karty a dodávateľských faktúr Slovnaft, a.s. Bratislava, v ktorých bolo\nuvedené ŠPZ motorového vozidla, na ktoré bol uskutočnený nákup pohonných látok. Namietanú\nskutočnosť, že po predaji vozidla bola palivová karta využívaná na nákup pohonných látok do nového\nvozidla, ku ktorému ešte nebola vystavená príslušná palivová karta, žalobca nepreukázal, preto krajský\nsúd považoval túto námietku za nedôvodnú. Ak žalobca namietal, že vozidlo EČV J. XXCO bolo počas\ncelého roka v majetku žalobcu a bolo využívané na podnikateľské účely, krajský súd poukázal na to, že\npodľa vyjadrenia žalobcu na výkon jeho podnikateľskej činnosti používal v roku 2013 prenajaté motorové\nvozidlo s EČV J. M. na základe dohody zo dňa 02.01.2013 od R. F. (zápisnica č. 102911255/2016\nzo dňa 11.04.2016). Všetky ostatné motorové vozidlá poskytol dodávateľom. Je teda otázne, na koho\npodnikateľskú činnosť bolo používané vozidlo s EČV J. XXCO.\n12. K namietaným telefónnym výdavkom mal súd preukázané, že telefóny s príslušnými telefónnymi\nčíslami neboli zaradené do obchodného majetku žalobcu. Správca dane neuznal výdavky za telefónne\nslužby z dôvodu, že boli používané jeho dodávateľmi, pričom žalobca nepreukázal súvislosť týchto\nnákladov s dosahovanými príjmami.\n\n13. V súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. nie je prípustné, aby náklady svojich obchodných\npartnerov zahŕňal daňový subjekt do svojich nákladov. Podstatnou charakteristikou daňovej uznateľnosti\nvýdavku je skutočnosť, že ide o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve, ak zákon č. 595/2003 Z. z. neustanovuje inak.\nVýdavky súvisiace s výkonom ich činnosti si mali fyzické osoby zahrnúť do svojich výdavkov na základe\nprefakturácie žalobcu, alebo mali byť priamo znášané týmito fyzickými osobami podnikateľmi. Krajský\nsúd poukázal tiež na to, že dodávatelia si v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok\n2013 uplatnili výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov vo výške 40 % z úhrnu príjmov.\n14. K namietanému porušeniu § 24 Daňového poriadku krajský súd uviedol, že správca dane umožnil\ndaňovému subjektu vyjadrovať sa a dopĺňať neúplné údaje. Dôkazom toho sú zápisnice o ústnych\npojednávaniach. Doklady a dôkazy, na ktoré bol vyzvaný žalobca, a to na predloženie rozpisu\nvykonaných fakturovaných prác jednotlivými dodávateľmi a rozpisu vykonávaných odberateľských\nprác, ktoré mal žalobca fakturovať následne jednotlivým odberateľom, neboli predložené v priebehu\ndaňovej kontroly. Žalobca, ako daňový subjekt, si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť do ukončenia\ndaňovej kontroly. Nepreukázal správcovi dane konkrétne materiálne výkony dodávateľov s naplnením\nuzatvorenej obchodno-dodávateľskej zmluvy.\n15. Krajský súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o porušení § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku.\nPoukázal na to, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly priebežne správcom dane oboznamovaný\nso zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly a jej výsledkom. Ku všetkým zisteným skutočnostiam\nsa daňový subjekt vyjadroval, čo je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102911255/2016\nzo dňa 11.04.2016, v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103282538/2016 zo dňa 06.06.2016 a v\nzápisnici o ústnom pojednávaní č. 103415955/2016 zo dňa 28.06.2016. K zisteniam, ku ktorým sa\nnevedel žalobca vyjadriť v priebehu vykonávaného ústneho pojednávania, podal písomné stanoviská,\nku ktorým sa správca dane vyjadril. Protokol z daňovej kontroly č. 103662722/2016 zo dňa 04.08.2016\nobsahoval výsledok daňovej kontroly, vyhodnotenie dôkazov a uvedenie rozporu s právnymi predpismi\nk jednotlivým zisteniam. Žalobca vo svojich stanoviskách netrval na tom, aby boli v protokole uvedené\njeho vyjadrenia k zisteniam správcu dane, ako to namietal v žalobe, preto správny súd uvedenú žalobnú\nnámietku vyhodnotil ako bezpredmetnú.\n16. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a\nžiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nMal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Namietal, že krajský súd založil svoje odôvodnenie len na opise skutkového\nstavu a citovaní zákonných ustanovení, pričom vlastnému odôvodneniu venoval minimálnu pozornosť.\nSprávny súd sa nevysporiadal s rovnakým prípadom - rozhodnutím ESD Commisioners of Customs\nand Exice v. Redrow Group plc (1999) STC (rozhodnutie House of Lords, Veľká Británia) ktoré\npoukazuje na to, že platiteľ má právo na odpočítanie aj z plnení pre jeho zamestnancov. Taktiež\nsa správny súd vôbec nevysporiadal s usmernením uverejneným na stránke Finančnej správy SR\ntýkajúcim sa cestovných náhrad podnikateľa a SZČO. Preukázaný výdavok (vrátane cestovných náhrad)\ndodávateľa, je u odberateľa súčasťou ceny za poskytnutú službu, t. j. výdavkom, a je to daňový výdavok\nodberateľa. Zúčtované daňové výdavky za ubytovanie, výdavky spojené s užívaním motorových vozidiel,\ns používaním telefónov, so školením fyzických osôb - dodávateľov sťažovateľa, priamo súvisia s príjmami\nsťažovateľa.\n17. Sťažovateľ namietal, že protokol o daňovej kontrole neobsahoval vyjadrenie k námietkam daňového\nsubjektu. Správny súd sa v rozpore so zákonom vysporiadal s námietkou týkajúcou sa tvrdenia\nžalovaného, že mu neboli predložené podklady k subdodávkam. Sťažovateľ tvrdil, že si v priebehu\nkontroly aj vyrubovacieho konania splnil dôkaznú povinnosť, čo je možné zistiť z administratívneho\nspisu. Správny súd sa tiež nezaoberal nezrovnalosťou, že vozidlo J. XXXCO bolo v obchodnom majetku\nsťažovateľa a bolo využívané na podnikateľské účely.\n18. Správny súd sa podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou existencie\nneodôvodnených rozdielov pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch. Poukázal na rozhodnutie\nFR SR č. 1668858/2016 z 03.11.2016, ktorým bol daňovému subjektu H. F. priznaný nárok na\n\nodpočítanie dane a priznané uplatnenie daňových výdavkov (PHM a doplnkového tovaru), ktoré boli\npoužité do vozidiel samostatne zárobkovo činných osôb na účely ich podnikania, pričom tieto dodávali\nslužby spoločnosti H. F. V tomto rozhodnutí FR SR priznalo právo na odpočítanie dane z tovarov u\nodberateľa, ktoré spotrebovali jeho dodávatelia, ak medzi nimi existoval zmluvný vzťah.\n19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že námietky sťažovateľa sa v podstate\nzhodujú s jeho žalobnými námietkami a s tými sa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe z\n20. októbra 2017. Dôvody sťažovateľa považoval za neopodstatnené a preto navrhol kasačnú sťažnosť\nzamietnuť.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n21. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane, ktorým správca dane vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za\nzdaňovacie obdobie rok 2013 v sume 14 455,61 eura.\n22. Daňové orgány dospeli k záveru, že sťažovateľ si v rozpore s § 2 písm. i) a j) nadväzne na §\n19 ods. 2 písm. c), d), e) a l) a § 21 ods. 1 písm. a), e) a i) zákona č. 595/2003 Z.z. uplatnil medzi\nvýdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov výdavky, ktoré vznikli fyzickým\nosobám podnikateľom, s ktorými mal sťažovateľ (ako objednávateľ) uzatvorenú zmluvu o vykonaní\nmontážnických prác na rok 2013 (na stavbách DAIDO METAL Brno, TORAJ Prostějov, DKI Žilina,\nSACHS v Trnave, SUNGWOO 3 Ostrava a iných prác upresňovaných priebežne objednávateľom),\npričom išlo o výdavky za ubytovanie v inom mieste ako miesto, v ktorom sa pravidelne vykonávala\nčinnosť, úhrady za školenia absolvované jeho dodávateľmi, výdavky za telefónne hovory, ktoré boli\nvyužívané inými fyzickými osobami, výdavky na spotrebované pohonné látky a výdavky súvisiace s\nprevádzkou motorových vozidiel, ktoré sťažovateľ poskytol obchodným partnerom, nákup pohonných\nlátok aj do motorových vozidiel, ktoré daňový subjekt vyradil z obchodného majetku a nepoužíval ich na\núčely podnikateľskej činnosti, nákup pohonných látok do motorových vozidiel, ktorých vlastníkom boli\ndodávatelia sťažovateľa.\n23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n26. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n30. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n31. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly\ndôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže\npredložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.\n32. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly\nk zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho\nvyjadrenia k nim.\n33. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých\nvedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné\nprípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane\nevidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo\npísomné vysvetlenia.\n34. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n35. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorá si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s\nprotokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane urči lehotu, nie kratšiu ako 15\npracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam\nuvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu\ndaňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\n36. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n37. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených\n\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\n38. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie základom dane\nrozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej\nsúvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n39. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa\nvychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie\nevidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.\n40. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi\npríjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno\npodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v\nnesprávnej výške.\n41. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,\npreukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak\nvýšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento\nzákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových\nvýdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.\n42. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v\nrozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne\npodmienky a starostlivosť o zdravie.\n43. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v\nrozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká\nnárok podľa osobitných predpisov, /15/ a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa\nosobitného predpisu /87a/. Odkaz pod číslom /15/ a /87a/ znie: zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných\nnáhradách v znení neskorších predpisov.\n44. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť\nlen v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) daňovníka s\npríjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je\nmiesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov\npodľa osobitného predpisu (87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a\nnevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Odkaz pod číslom (87) znie: zákon č. 283/2002\nZ.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.\n45. Podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v\nrozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné\nlátky.\n46. Podľa § 21 ods. 1 písm. a), e) a i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú\nvýdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník\núčtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a\nďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného\nmajetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), výdavky (náklady) presahujúce limity\nustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s\ntýmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, výdavky (náklady) na osobnú potrebu daňovníka vrátane\nvýdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku\ndaňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka;\ntoto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p).\n47. V prejednávanej veci je sporné, či daňový subjekt môže do daňových výdavkov zahrnúť výdavky\nsvojich obchodných partnerov, s ktorými má uzatvorený dodávateľský zmluvný vzťah na dodanie\n\nmontážnych prác, pričom zmluvne si daňový subjekt ako objednávateľ dohodol hodinovú odmenu s\ndodávateľmi, ktorými sú samostatne zárobkovo činné osoby.\n48. Daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii\ndaňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd preto poukazuje na\nto, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako daňový výdavok, musí v zmysle § 2 písm.\ni) zákona č. 595/2003 Z.z. okrem iných podmienok súvisieť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním\npríjmov daňovníka.\n49. Výdavky obchodných partnerov sťažovateľa (na ubytovanie, pohonné hmoty, školenia,\ntelefonovanie...) bezprostredne súvisia - sú v príčinnej korelácii s príjmami týchto osôb (ktorým tieto\nvýdavky aj reálne vznikli). Výdavok, ktorý v tejto veci súvisel s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním\npríjmov sťažovateľa, bola dohodnutá odmena, ktorú sa sťažovateľ zmluvne zaviazal zaplatiť za dodanie\nprác. Sťažovateľ si ako daňový výdavok uplatňoval výdavky fyzických osôb, ktoré neboli so sťažovateľom\nv pracovnoprávnom pomere, a teda ich výdavky súvisiace s vykonávaním prác pre sťažovateľa nemožno\npovažovať za výdavky sťažovateľa na účely dane z príjmov. Fyzické osoby, ktorých výdavky si sťažovateľ\nuplatnil ako svoj daňový výdavok, boli so sťažovateľom v obchodnom partnerskom vzťahu, pričom\nzmluvne dohodnutý „výdavok“ sťažovateľa v rámci tohto obchodného vzťahu bola cena za dodané práce.\nObchodní partneri sťažovateľa konali samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za\núčelom dosiahnutia zisku. Nimi vynaložené náklady súviseli s dosiahnutím ich príjmov.\n50. V rámci dohodnutej ceny dodaných prác nebola dohodnutá výška súvisiacich nákladov, a to suma\nhradená za ubytovanie, suma za poskytnutý telefón a telefónne hovory, v žiadnej zmluve nebolo\nuvedené poskytnutie motorového vozidla. V dohodnutej zmluvnej cene práce na hodinu nebol odkaz\nna prípadné ďalšie náklady, ktoré mali súvisieť s dohodnutou cenou práce. Sťažovateľ nepreukázal, že\nuplatnené sporné daňové výdavky (výdavky jeho obchodných partnerov) boli zahrnuté do dohodnutej\nceny práce (fakturovanej sťažovateľovi jeho obchodnými partnermi). Daňovo uznateľný výdavok musí\nspĺňať podmienku vecnosti, musí ísť o výdavok súvisiaci s predmetnom podnikania daňového subjektu\na výšku výdavku takto účelovo vynaloženého je povinný daňový subjekt preukázať.\n51. Najvyšší súd poukazuje aj na to, že jednotliví obchodní partneri si uplatňovali výdavky podľa § 6 ods.\n10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40% z úhrnu príjmov. Náklady, ktoré sťažovateľ účtoval vo svojom\núčtovníctve do daňových výdavkov za obchodných partnerov - ubytovanie, školenia, telefóny, nákup\npohonných látok a výdavky pri používaní motorových vozidiel súviseli s ich podnikateľskou činnosťou\na tieto si mali premietnuť do ceny poskytnutej služby a následne mali byť fakturované sťažovateľovi.\nTým, že dodávatelia si uplatňovali výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40%\nz úhrnu príjmov z podnikania, alebo príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto výdavky za\nubytovanie, cestovné náklady, školenie a ostatné súvisiace výdavky mali touto formou zohľadnené vo\nvýške zákonom stanoveného limitu, teda 40% z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona.\n52. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodnutia, ktoré mali byť podľa jeho názoru aplikované na\nprejednávanú vec, najvyšší súd uvádza, že obe sa týkali dane z pridanej hodnoty. Nemožno zamieňať\npodmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov\nna účely dane z príjmu. Ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v\nktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá posudzovania jednotlivých\nnárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície\nnezhodujú. Na okraj k tomu najvyšší súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie Commisioners of Customs\nand Exice v. Redrow Group plc (1999) STC (rozhodnutie House of Lords, Veľká Británia) nie je\nrozhodnutím Súdneho dvora EÚ (sťažovateľ ho označil ako „prípad ESD“).\n53. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že protokol o daňovej kontrole neobsahoval vyjadrenie správcu dane k\nnámietkam daňového subjektu, najvyšší súd poukazuje na to, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového\nporiadku sú námietky, resp. vyjadrenia daňového subjektu súčasťou protokolu len na jeho návrh, a až od\ntejto skutočnosti následne závisí, či protokol obsahuje vyjadrenia správcu dane k tvrdeniam daňového\nsubjektu, a to len v takej miere, aby bola naplnená zákonná požiadavka (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku),\nže protokol z daňovej kontroly má obsahovať výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;\nteda nie je povinnosťou správcu dane reagovať v protokole na každé vyjadrenie daňového subjektu.\n\nNajvyšší súd z predloženého administratívneho spisu nezistil, či a ktoré konkrétne vyjadrenia žiadal\nsťažovateľ uviesť do protokolu, a sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neoznačil žiadne svoje podanie (či už\npísomné alebo ústne do zápisnice), v ktorom by o takýto úkon požiadal.\n54. Ako vyplýva z uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania, ktoré\nmu predchádzalo, v zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že\nkrajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npreto kasačný súd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n55. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto\nkonaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu\nzákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).\n56. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}