{"guid": "b8d226a8-fdcd-4b2b-b90e-e72e55169f50:6cfad0e8-785f-4259-815a-7c4fec60959c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/18/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/18/2018 z 24. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. 9Sžsk/18/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1", "identifikacne_cislo": "8017200538", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "nazov": "§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-17", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-4", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cfad0e8-785f-4259-815a-7c4fec60959c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/18/2018\n8017200538\n24. 04. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a\nčlenov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne Ing. U. L.,\nbytom D., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddeleniu peňažných\npríspevkov a kompenzácií ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2017/7176 z\n5. júna 2017 a o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k.\n7Sa/2/2017-44 z 28. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č.k. 7Sa/2/2017-44 z 28. novembra 2017 z a m i e t a .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 7Sa/2/2017-44 z 28.11.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2017/7176 z 05.06.2017 (preskúmavané\nrozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PO2/RPČ/\nSOC/2017/70039-4 zo 17.03.2017, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne\nzo 17.02.2017 o vyhotovenie parkovacieho preukazu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny\norgán uviedol, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom\na nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, preto sa jej žiadosti nevyhovuje. Žalovaný toto\nrozhodnutie potvrdil.\n3. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia s tým, že jej\nzdravotný stav nezodpovedá miere funkčnej poruchy 50%. Na pojednávaní v rámci konania pred\nkrajským súdom opísala svoje ťažkosti pri nastupovaní, vystupovaní a počas cesty v prostriedkoch\nverejnej hromadnej dopravy, predovšetkým do vlaku, a uviedla, že nie je schopná nastupovať,\nvystupovať a zotrvať v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe ako iné osoby pri\nzachovaní jej dôstojnosti. Žalovaný trval na správnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n4. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s\nodôvodnením, že v danom prípade správny orgán neodôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí svoj\nprávny záver, ku ktorému dospel zo skutkových okolností. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia\nnie je možné považovať za náležité, keď žalovaný dôvody svojho rozhodnutia oprel iba o skutkové\n\nzistenia vyplývajúce z posudku posudkového lekára a právnu úpravu § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008\nZ.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“). Žalovaný\nneuviedol akými úvahami bol pri hodnotení dôkazov vedený, ako použil správnu úvahu ani ako sa\nvyrovnal s námietkami žalobkyne. Preskúmavané rozhodnutie krajský súd považoval za jednostranné\na formalistické a zjavne nezdôvodnené. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa cestuje za prácou\ndenne 37 km, pričom využíva železničnú prepravu. Na úseku, ktorým žalobkyňa pravidelne cestuje,\nneprebehla modernizácia nástupišťa a pre nastúpenie a vystúpenie do vlaku je potrebné prekonať\nrozdielnu výšku nástupišťa a vlaku v rozsahu viac ako 50cm, čo znamená zvýšenú námahu aj pre zdravé\nosoby. Považoval za potrebné aj tieto skutočnosti individuálne vyhodnotiť vo vzťahu k žalobkyni. Len\ntakýmto spôsobom je možné dospieť k rešpektovaniu účelu prijatej právnej normy vyjadrenom v §1 a §2\nzákona o peňažných príspevkoch ako podpora sociálnej inklúzie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti.\n5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že posúdenie\nhmotnoprávnych podmienok vyhotovenia parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 v spojení s § 14\nods. 6 zákona o peňažných príspevkoch je odbornou medicínskou otázkou. Uviedol, že určujúcim\nskutkovým základom pre vyhotovenie parkovacieho preukazu je lekársky posudok, preto tvrdenie\nkrajského súdu, že žalovaný dôvody svojho rozhodnutia oprel len o skutkové zistenia vyplývajúce z\nposudku posudkového lekára žalovaného, nie je dôvodné a je priamo v rozpore s ustanovením § 17\nods. 1 zákona o peňažných príspevkoch. Namietal, že krajský súd nespochybnil formálne a obsahové\nnáležitosti lekárskeho posudku žalovaného, ani či záver odborného lekárskeho posudku nie je v rozpore\ns diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených lekárskych nálezov. Preto podľa žalovaného\nlekársky posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a je rozhodujúcim\ndôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. K námietke krajského\nsúdu o potrebe individuálne vyhodnotiť skutočnosti týkajúce sa cestovania žalobkyne železničnou\ndopravou žalovaný uviedol, že v rámci svojej rozhodovacej právomoci môže posudzovať iba to, či sú\nsplnené hmotnoprávne podmienky zákona pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, inak by konal v\nrozpore s § 4 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania.\nNavyše parkovací preukaz má územnú platnosť na celom území Slovenskej republiky, preto individuálne\nposúdenie k danej lokalite nie je dôvodné.\n6. Ku kasačnej sťažnosti sa stručne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný ju na jednej strane\nuznáva za zdravotne ťažko postihnutú, ale zároveň hľadá a kladie jej svojimi rozhodnutiami bariéry a\nupiera jej právo kultúrne a s dodržaním ľudskej prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti dopravovať\nsa do zamestnania. Žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len SSP)] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n8. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu o vyhotovenie parkovacieho preukazu na základe žiadosti žalobkyne z 17.02.2017.\n9. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,\nktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14\nods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací\npreukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.\n10. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa\nk vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať\ndo vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom\npočas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej\ndopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej\nhromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\n\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\n11. Podľa § 55 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch podkladom na rozhodnutie o parkovacom\npreukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok,\nak bol vypracovaný.\n12. Po preskúmaní administratívneho ako aj súdneho spisu sa kasačný súd stotožnil so závermi\nkrajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku. Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho\nnázoru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne zdôvodnenie záveru o nesplnení\npodmienok pre priznanie parkovacieho preukazu žalovanej. Z preskúmavaného rozhodnutia nie je\nzrejmé, na akom základe prijal správny orgán resp. posudkoví lekári správneho orgánu záver, že\nžalobkyňa je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej\nprirodzenej dôstojnosti zvládnuť úkony a situácie popísané v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.\n13. V zmysle § 53 zákona o peňažných príspevkoch sa na konanie o vo veciach kompenzácie, na\nkonanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 18 ods. 3 <., §\n33 ods. 2 <., § 60 <., § 61 až § 68 <.. Žalovaný ako správny orgán je povinný postupovať tak, aby si\nsplnil povinnosť v zmysle §32 Správneho poriadku, ktorý mu ukladá zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Tejto povinnosti sa správny orgán\nnezbavuje ani vtedy, keď podkladom pre vydanie rozhodnutia má byť lekársky posudok. Pokiaľ nie je\nzrejmá úvaha, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie parkovacieho preukazu, pretože takéto\nzdôvodnenie lekársky posudok, z ktorého správny orgán vychádzal, neobsahuje, bolo povinnosťou\nžalovaného ako správneho orgánu požiadať o vypracovanie takého posudku, na základe ktorého bude\nmôcť svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Strohé konštatovanie zistených diagnóz a záver o nesplnení\npodmienok na priznanie parkovacieho preukazu neumožňujú poznať účastníkovi konania, ktorý nemusí\nmať lekárske vzdelanie, dôvody prečo nespĺňa podmienky na priznanie parkovacieho preukazu alebo\niných kompenzácií. Z judikatúry najvyššieho súdu týkajúcej sa rozhodnutí vydávaných na základe\nlekárskych posudkov vyplýva, že dôkazy, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia musia mať taký charakter,\naby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení. Len taký posudok je\nmožno považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení\nzdravotného stavu, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k prijatým záverom (napr.: rozsudok\nNS SR 10So/22/2017).\n14. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného správneho orgánu, že pri svojej rozhodovacej\nčinnosti má povinnosť obmedziť sa iba na to, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zákona o\npeňažných príspevkoch, ináč by konal v rozpore s § 4 tohto zákona, ktorý zakotvuje zásadu rovnakého\nzaobchádzania s tým, že parkovací preukaz má územnú platnosť na celom území Slovenskej republiky,\npreto individuálne posúdenie k danej lokalite nie je dôvodné. Kasačný súd je toho názoru, že práve\nneposúdením individuálnej situácie žiadateľa o parkovací preukaz v súvislosti so splnením zákonných\npodmienok na jeho priznanie by došlo k znevýhodneniu tých žiadateľov, ktorí, ako je to napríklad v\nprípade žalobkyne, musia prekonávať pri nastupovaní a vystupovaní z prostriedkov železničnej dopravy\nväčšie prekážky na úsekoch, kde nedošlo k modernizácií železníc. V tejto súvislosti poukazuje kasačný\nsúd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/42/2018, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru,\nže je potrebné, aby lekársky posudok obsahoval, úvahu posudkových lekárov, na základe ktorej dospeli\nku konštatovaniu, že ťažké zdravotné postihnutie sťažovateľky, ju v žiadnom smere neobmedzuje pri\nnastupovaní a vystupovaní do vozidla verejnej hromadnej dopravy, vrátane prostriedku železničnej\ndopravy, podľa § 14 ods. 6 písm. b/ zákona, pri zohľadnení špecifík technického stavu železničných\nvozňov a nástupísk na zastávkach slúžiacich železničnej preprave.\n15. Námietku žalovaného, že parkovací preukaz je platný na celom území Slovenskej republiky kasačný\nsúd nepovažoval za relevantnú. Zákon o peňažných príspevkoch neviaže podmienku posúdenia\nschopnosti na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej\ndôstojnosti premiestniť sa k prostriedku železničnej dopravy a späť nastupovať prostriedku železničnej\ndopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z neho alebo v ňom zvládnuť inú situáciu ku konkrétnej\núzemnej oblasti. Niet preto dôvod posúdenie splnenia podmienok na priznanie parkovacieho preukazu\nvo vzťahu ku konkrétnemu územiu vylúčiť. Splnenie podmienok pre priznanie parkovacieho preukazu\n\nje potrebné posudzovať predovšetkým s ohľadom na miesto, kde žiadateľ s ťažkým zdravotným\npostihnutím žije a pracuje.\n16. Žalovaný v závere kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že posúdenie odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom patrí do správnej úvahy žalovaného a správny súd preskúmava,\niba či takéto rozhodnutie nevybočilo z hľadísk ustanovených zákonom. V tejto súvislosti kasačný súd\nuvádza, že práve tam, kde správny orgán používa správnu úvahu je dôležité, aby mohli účastníci\npoznať dôvody, ktoré správny orgán viedli k prijatým záverom. Pokiaľ však správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia svoju úvahu neuvedie, neumožňuje posúdiť, či jeho závery vybočili z hľadísk ustanovených\nzákonom. Aplikácia správnej úvahy neznamená ľubovôľu správneho orgánu. Zákonnému použitiu\nsprávnej úvahy musí zodpovedať aj jej náležité zdôvodnenie v odôvodnení rozhodnutia.\n17. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a podľa §\n461 SSP ju zamietol.\n18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}