{"guid": "3dd09f5b-a19b-4e4e-927d-43f1d8716e24:98237d7b-4032-4e03-8b2b-860277ffbb11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2018 z 12. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. 5Asan/12/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "identifikacne_cislo": "8017200524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-6", "nazov": "§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 28 ods. 2 písm. h) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-7", "nazov": "§ 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-i", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98237d7b-4032-4e03-8b2b-860277ffbb11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/12/2018\n8017200524\n12. 09. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený:\nSOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a\npotravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej Č.k.: 1229/2016 zo dňa 9. mája 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/26/2017-99 zo dňa 8. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č.k.6S/26/2017-99 zo dňa 8. februára 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd” alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/26/2017-99\nzo dňa 8. februára 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej Č.k.: 1229/2016 zo dňa 09.05.2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods.\n1 v spojení s § 168 S.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 1229/2016 zo dňa 09.05.2016 žalovaná ako odvolací orgán príslušný\npodľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) a podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z.\no potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) na odvolanie žalobcu\npostupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa\n- Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j.: 353/2016 zo dňa 09.03.2016 zmenila\ntak, že odstránila nedostatky, ktorých sa dopustil orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydávaní\nrozhodnutia, keď pri aplikácii absorpčnej zásady uviedol neúplnú právnu kvalifikáciu správneho deliktu,\nktorý považoval za najzávažnejší. Žalovaná preto žalobcovi uložila úhrnnú pokutu podľa § 28 ods. 4\npísm. i/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Pokutu ponechala v pôvodnej výške (23 000,€). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedla, že v konaní bolo dostatočne\npreukázané, že žalobca dňa 14.11.2015 v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 303, Wolkerova 15, 058\n01 Poprad umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení - v rozpore s čl. 9 ods. 1 písm.\nf/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 zo dňa 25.10.2011 o poskytovaní\ninformácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS,\nsmernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu s Rady\n\n2000/13/ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) 608/2004 v platnom\nznení (ďalej „Nariadenie /EÚ/ č. 1169/2011“) umiestňoval na trh výrobok müller mix CHOCO BALLS\nJogurt s vanilkovou príchuťou ryžovými čokoládovými guľôčkami, na obale ktorého chýbal údaj o\ndátume spotreby; v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 písm. b/\nVyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z.z. zo\ndňa 06.10.2015 o požiadavkách na označovanie potravín (ďalej „Vyhláška č. 243/2015 Z.z.“), čl. 44\nods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. c/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh nebalené pekárske\nvýrobky (pečivo) predávané samoobslužným spôsobom, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia\nneboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Ďalej v rozpore s § 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách\na čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh výrobok KOTÁNYI Maďarský\nguľáš koreninová soľ 25g, na obale ktorého boli uvedené rozdielne informácie na prednej pohľadovej\nstrane a na zadnej strane. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho\ndeliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a h/ zákona o potravinách. Ďalej v rozpore s § 10 písm. f/ a §\n12 ods. 1 písm. m/ zákona o potravinách nezabezpečil uchovávanie potravín (maslo, čerstvé filety z\nlososa s kožou, opitý Izidor, Šmak parížsky šalát, Sardelové filety v oleji - rybacia polokonzerva) pri\nteplotách deklarovaných ich výrobcami; v rozpore s § 12 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách predával\nmäsové výrobky (Zipser párky, Jaternice, Spišské párky, Klobása údená na bukovom dreve, Viedenské\npárky, Bratislavské párky, Obyčajné párky), ktoré boli rozbalené na účel predaja jednotlivých častí a\npredávané na hmotnosť podľa požiadaviek spotrebiteľov, bez skrátenia dátumu spotreby; v rozpore s\n§ 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 99/2012 Z.z.\no hlbokozmrazených potravinách umiestňoval na trh výrobok Filé z aljašskej tresky hlbokozmrazené\nvákuovo balené, u ktorého bolo porušené vákuové balenie a na povrchu výrobkov bola námraza a\nvýrobky vykazovali aj zmeny vo farbe (vyblednuté po vymrazení); v rozpore s § 12 ods. 1 písm. p)\nzákona o potravinách prevádzkovateľ neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciu pre spotrebiteľa\no blížiacom sa ukončení dátumu spotreby výrobky - Madeta Lipánek Maxi limetkový, Smotanový krém\n130 g, DS: 14/11/15, Rajo Delissimo malina 150g, DS: 14.11.2015, Clever Krémový jogurt broskyňa\n- maracuja 330g, DS: 14.11.2015. Uvedeným konaním mal naplniť všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Taktiež bolo podľa žalovanej\npreukázané, že žalobca v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s\nods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002,\nktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva zriaďuje Európsky úrad\npre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín umiestňoval na trh\naž 12 druhov ovocia a zeleniny nevhodného na ľudskú spotrebu, čím naplnil všetky znaky skutkovej\npodstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Okrem uvedeného\nmala žalovaná za preukázané, že žalobca spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona\no potravinách a to tým, že predával potraviny po uplynutom dátume spotreby (5 druhov potravín) a\ndátume minimálnej trvanlivosti (5 druhov potravín). S poukazom na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy (RVPS) Poprad č.j.: 780/2015 zo dňa 31.03.2015 (právoplatné dňa 27.04.2015),\nktorým bola uložená úhrnná pokuta vo výške 500,- € podľa § 28 ods. 2 písm. h/ a ods. 6 zákona\no potravinách za opakované umiestňovanie na trh potravín klamlivo označených a umiestňovanie na\ntrh potravín nesprávne označených a rozhodnutie RVPS Poprad č.j.: 1946/2015 zo dňa 15.10.2015\n(právoplatné dňa 04.11.2015), ktorým bola uložená pokuta vo výške 7 000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. i/\nzákona o potravinách za umiestňovanie na trh jedného druhu potravín po uplynutom dátume minimálnej\ntrvanlivosti, správny orgán konštatoval, že do jedného roka od dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto\nrozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods.\n2 písm. f/, h/ a § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie\nzvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6, 7 zákona o potravinách.\n3. Žalobca vo svojej žalobe proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovanej namietal, že predmetné\nrozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v\nrozpore s obsahom administratívneho spisu a je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia o odvolaní. Žalobca vymedzil svoje žalobné námietky\nnasledovne: 1. porušenie zásady dvojinštančnosti v správnom konaní, 2. nezákonnosť úradnej kontroly,\n3. nepreukázanie protiprávneho konania spočívajúceho v neoznačení nebalených potravín v blízkosti\nich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov, 4. porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a\n\nslobôd a z neho vyplývajúceho práva na spravodlivý proces (čl.6) a práva na ochranu súkromia (čl.8),\n5. neprimeranosť výšky uloženej pokuty.\n4. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej a najmä z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu zistil, že podstatná časť žalobných námietok, až na tvrdenie o\nneprimeranej výške pokuty a nepreukázanie nesprávneho označenia nebalených potravín nebola\nuplatnená žalobcom v odvolacom konaní, a preto sa k nim žalovaná nemohla vyjadriť a zaujať k nim\nstanovisko.\n5. K žalobnej námietke o porušení zásady dvojinštančnosti v správnom konaní správny súd uviedol, že\nprvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RVPS Poprad a o\nodvolaní rozhodla žalovaná ako odvolací orgán. Žalobcovi bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie,\nktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval, resp.\npodklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý o prípade v čase odvolania\nnemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia\npre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená.\nOprávnenie inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy vykonávať úradné kontroly potravín je jasne definované zákonom o potravinách\nv § 23 ods. 1 zákona o potravinách a ich územná pôsobnosť je určená zákonom č. 39/2007 Z.z. o\nveterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z\ninšpektorov žalovanej s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej\nsa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej\nkontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom\nstupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, zamestnanec\nRVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna\nveterinárna a potravinová správa vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy. V danom prípade bola kontrola vykonaná dvoma inšpektormi\nžalovaného, ktorí neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni, ďalej inšpektorom územne\npríslušnej RVPS Poprad a na základe príslušného poverenia inšpektorom územne nepríslušnej RVPS\nBanská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej\nkontroly potravín na základe spoločného konsenzu. Výsledky kontroly boli v tejto podobe doručené\nvecne a miestne príslušnej RVPS Poprad bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného\nnázoru či pokynu. Podľa § 28 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu, ak táto koná v rozpore s týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi. Postupový list žalovanej príslušnej RVPS nedáva žiadnu priamu inštrukciu\npríslušnej RVPS, postupuje jej len objektívne zistené skutočnosti pri kontrole, ktorú vykonal poverený\nzamestnanec inej RVPS a dvaja zamestnanci žalovanej za prítomnosti zamestnanca vecne príslušnej\nRVPS. Postupový list žalovanej je administratívnym úkonom, ktorým boli podklady z úradnej kontroly\nzaslané vecne a miestne príslušnému orgánu na konanie a nemá právnu silu ovplyvniť objektívne zistené\nskutočnosti pri výkone úradnej kontroly potravín. Druhostupňový orgán v ňom neinštruoval prvostupňový\norgán ako má vo veci konať a aké skutky má kontrolovaný subjekt potrestať, a ani akú pokutu a v akej\nvýške a podľa akého ustanovenia má uložiť. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené\nskutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu povinnosti podľa zákona\no potravinách alebo osobitných právnych predpisov priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať\na rozhodnúť o uložení sankcie. Vecne a miestne príslušný správny orgán prvého stupňa je povinný\nspoľahlivo zistiť skutkový stav veci, získať pre vydanie rozhodnutia všetky nevyhnutné podklady, pričom\nzáznam z úradnej kontroly potravín je len jedným z nich. Tak sa tomu stalo aj v tomto konkrétnom prípade,\nkde prvostupňový správny orgán na overenie stavu vykonal dodatočnú úradnú kontrolu potravín. Ako\nprvok nestrannosti bola do celoslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných\nRVPS, ktorí spolu so zamestnancami žalovaného vykonávajú úradnú kontrolu potravín, pričom prítomný\nje aj inšpektor príslušnej RVPS, čím sa v najvyššej možnej miere eliminuje riziko neobjektívneho\nzistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za účelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z\nnestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia dokumentované aj vo forme fotografií, ktoré\nnapriek ich spochybňovaniu žalobcom potvrdzujú nedostatky v písomne zdokumentovanej podobe. K\nporušovaniu zásady dvojinštančnosti nedochádza aj z toho dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly\nje len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole\npotravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale\nide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je\n\nplne v réžii prvostupňového orgánu, do čoho žalovaná nezasahuje. Proti prvostupňovému rozhodnutiu\nbolo umožnené sa účastníkovi konania riadne odvolať.\n6. Krajský súd ďalej poukázal na to, že úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom\nje zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný\norgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s\nnimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať\nvysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú\ndôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne\nzdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v\n§ 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným v správnom poriadku začne proces, ktorého\nvýsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, preto\nani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa\n§ 22 správneho poriadku. Úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu\n- Nariadenia (ES) č. 882/2004.\n7. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti dôkazu (úradný\nzáznam), keď namietal, že: kontrola bola vykonaná bez prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu,\nktorý by bol zároveň prítomný počas celej kontroly, Inšpektori do prevádzky vstúpili a pohybovali sa\npo jej priestoroch svojvoľne a úradný záznam podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená za žalobcu\nkonať, čim mu bolo odňaté právo vzniesť voči zisteniam počas kontroly námietky. Poukazujúc na\npríslušné právne predpisy krajský súd uviedol, že inšpektori sú oprávnení v každom čase vstupovať\ndo potravinárskych prevádzok, pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia\ntak, aby nebol zmarený ich účel. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že na začiatku kontroly\nsa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je to zachytené v úradnom zázname, z\nktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca\nžalobcu v pozícii zástupcu vedúceho filiálky. Inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré\nsúvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných priestoroch a\npodobne. Zamestnanci žalobcu počas kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali a k nahliadnutiu\npredložili všetku požadovanú dokumentáciu (napr. výpis z obchodného registra, rozhodnutie o schválení\npriestorov prevádzky, evidenciu teplôt, evidenciu čistenia a dezinfekcie, dokumentáciu o vykonávaní\nDDD, dodacie listy k potravinám). Nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone inšpektora bol prítomný\nzároveň aj zamestnanec žalobcu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov\nzabezpečiť pri kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Je nepochybné, že kontrola\nbola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod\nprevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly zodpovedá obsahu záznamu,\nteda či nedostatky v prevádzkovej hygiene sú popísané tak, ako boli zistené; či údaje o nevyhovujúcich\npotravinách zodpovedajú údajom uvedeným v ich označení a tiež či bolo správne zdokumentované ich\nmnožstvo. Tento zamestnanec overil svojím podpisom priebeh kontroly tak, ako je uvedené v zázname,\npričom sa zaviazal o výsledkoch kontroly informovať vedenie spoločnosti. Účastníkovi konania bola daná\nmožnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a ich právnemu posúdeniu v rámci začatého správneho\nkonania, pričom toto svoje právo využil a listom zo dňa 22.02.2015 informoval o odstránení zistených\nnedostatkov a prijatí opatrení na ich predchádzanie.\n8. K námietke, že úradný záznam nebol predpísaným spôsobom žurnalizovaný, v dôsledku čoho mohlo\nbyť manipulované s jeho obsahom a s fotodokumentáciou, ktorá tvorí jeho prílohu a ktorá mu nebola\nodovzdaná bezprostredne po kontrole správny súd uviedol, že nie je možné „žurnalizovať a zviazať“\nZáznam bezprostredne po kontrole, nakoľko počas kontroly sa iba zhromažďujú dôkazy - vyhotovuje sa\nZáznam, ktorý podpíšu všetky zúčastnené osoby, doložia sa všetky písomné prílohy a uvedie informácia\no vyhotovení fotodokumentácie. Inšpektori vyhotovenú fotodokumentáciu, ak je to možné, poskytnú\nzástupcovi prevádzkovateľa už spolu s vyhotoveným Záznamom bezprostredne po kontrole. V tomto\nprípade však neboli vytvorené technické podmienky pre zanechanie fotodokumentácie (prevádzky Billa\nmajú zabezpečenú počítačovú sieť, aby sa do nej nedalo vstupovať) a inšpektori pri kontrole nedisponujú\nzariadením na tlačenie fotografií. Nie je povinnosťou inšpektorov pri kontrole zabezpečiť tlačenú podobu\nfotografií. Fotodokumentácia bola riadne poskytnutá prevádzkovateľovi spolu s upovedomením o začatí\nsprávneho konania a plne korešponduje s obsahom Záznamu, ktorý bol vyhotovený za prítomnosti\nzamestnancov účastníka konania a odovzdaný bezprostredne po kontrole. Ani v jednom prípade\nnebolo rozhodované iba na podklade fotografií. Všetky nedostatky boli zaznamenané predovšetkým\n\npísomne a na podporu popísaných skutočností aj fotograficky. Výsledky kontroly neboli spochybňované\nzástupcom prevádzkovateľa prítomným počas kontroly, ani vo vyjadrení k upovedomeniu a v odvolaní\nproti rozhodnutiu o uložení pokuty. Akýkoľvek následný zásah do týchto dôkazov by bol zrejmý. Tvrdenia\nžalobcu o úmyselnom spôsobení nedostatkov inšpektormi za účelom uloženia pokuty sú tiež ničím\nnepodložené.\n9. Krajský súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že protiprávne konanie spočívajúce v neoznačení\nnebalených potravín v blízkosti ich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov nebolo preukázané,\nnakoľko s poukázaním na výklad § 3 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. postačuje uvedenie týchto údajov v\nkatalógu, požiadavka ich uvedenia na „cenovke“ nemá právnu oporu. Správny súd k tejto námietke\nuviedol, že v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So,Mi,Má/52 zo dňa 14.11.2015 je\npod bodom 4.C/ uvedené, že u nebalených pekárskych výrobkov (pečiva), predávaných samoobslužným\nspôsobom, neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov podľa § 9 ods. 1 písm. c/\nnariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v spojení s § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z.. Na štítkoch pri jednotlivých\ndruhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby. Ostatné údaje boli\nuvedené v katalógu, ktorý však nebol v ich blízkosti, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkoch.\n10. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že potravinové právo jednoznačne definuje informácie\no prítomnosti alergénov v potravinách ako povinný údaj v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov a\nbezpečného používania potraviny (článok 4 bod I. písm. b/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011). Alergény\ntotiž účasti populácie vyvolávajú alergické reakcie. Tieto reakcie sa prejavujú rôznymi poškodeniami\nzdravia týchto spotrebiteľov. Potravinová alergia je reakcia z hypersenzitivity spustená požitím potravín\nalebo požívatín, ktoré obsahujú pre pacienta rizikový alergén, s klinickými prejavmi na šokovanom\norgáne. Klinické prejavy potravinovej alergie môžu byť mimoriadne pestré a celkom netypické. Hoci\nvznikajú po požití alergénu, zvyčajne sa netýkajú prejavov zo strany tráviaceho traktu. Majú všeobecný\ncharakter celkovej únavy, niekedy obraz chronického únavového syndrómu, pacient môže mať migrénu.\nNajčastejším prejavom je chronická žihľavka a recidivujúce opuchy. Z ďalších prejavov je to klinický\nobraz bronchiálnej astmy, sezónnej nádchy a zápalu spojiviek. Reakcia na stretnutie s alergénom sa\nmôže začať hneď po kontakte v ústnej dutine. Prejaví sa ako svrbiaci opuch pier a podnebia. Môže sa\nrozvinúť na aftózny zápal ďasien. Prejavy z postihnutia tráviaceho traktu sú nešpecifické - nechutenstvo,\nnevoľnosť, vracanie, bolesti žalúdka, hnačky, kŕče. Zriedka, ale nie vzácne, sa môže vyskytnúť aj\nanafylaktická reakcia až šok.\n11. Tvrdenie žalobcu, že pri predaji nebalených potravín postačovalo uvádzať prítomnosť alergénov len\nv katalógu, ktorý dokonca nebol uložený v blízkosti potravín, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských\nvýrobkov, žalovaná považuje za nesprávne, čo v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnila nasledovnými\nzávermi. V nadväznosti na článok 44 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 bola vydaná Vyhláška č.\n243/201S Z.z., ktorá okrem iného bližšie určuje podmienky označenia nebalených potravín počas ich\npredaja. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z. musí byť nebalená potravina označená v blízkosti\njej umiestnenia najmenej týmito údajmi: a) názov, b) údajom podľa osobitného predpisu ..., ktorý sa\nudáva za slovom „obsahuje:“... (alergény), c) netto množstvo, d) DMT alebo DS. Podľa § 3 ods. 2\nVyhlášky č. 243/2015 Z.z. ostatné povinné údaje o potravine (napr. zloženie výrobku) musia byť v tesnej\nblízkosti potraviny, možno ich uvádzať v katalógu. V tomto prípade na štítku pri jednotlivých druhov\nnebalených druhoch pečiva bol uvedený názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby, ostatné povinné\núdaje predávajúci uvádzal v tzv. katalógu, čo je jasne uvedené v úradnom zázname. Pre splnenie\npovinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z. nepostačuje uvedenie vymedzených údajov\niba formou popísanou v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Tieto údaje (vrátane alergénov) musia byť uvedené\nv blízkosti umiestnenia potraviny (napr. na cenovke, ktorá jednoznačne identifikuje potravinu), pričom\nokrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou aj\nak obchodník za „Obsahuje:“ uvedie čísla (v poradí podľa prílohy II Nariadenia (ES) č. 1169/2011)\na vysvetlenie k jednotlivým číslam je zoznam alergénov umiestnený na dobre viditeľnom mieste v\ntesnej blízkosti tejto potraviny (napr. na chladiacom pulte). Ďalej je akceptovateľné, ak nie sú alergény\nuvedené priamo na cenovke výrobku, ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi\na výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu\nalergénov v nebalených potravinách k dispozícii rýchlo a jednoducho, bez toho, aby pred výberom a\nkúpou takejto nebalenej potraviny žiadal obsluhu daného predajného úseku o informácie o obsahu\nalergénov, resp. ich prácne vyhľadával v katalógoch. Vzhľadom na to, že konečný spotrebiteľ mal v tomto\nprípade tieto informácie prístupné iba v katalógoch, ktoré dokonca neboli umiestnené pri pekárskych\n\nvýrobkoch, ale na pulte s lahôdkarskými výrobkami, nemohol sa ľahko dostať k informáciám o obsahu\nalergénov. Žalobca sa nemôže odvolávať na právne predpisy, ktoré sú vydané v iných členských štátoch\nEU. Slovenská republika tieto povinnosti ustanovila vo Vyhláške č. 243/2015 Z.z., čiže predajcovia v SR\nmusia dodržiavať tento právny predpis. Je teda zrejmý účel, ktorý sledoval zákonodarca zavedením\nvnútroštátnych pravidiel označovania nebalených potravín a to poskytnúť spotrebiteľovi na jednom\nmieste základné informácie, ktoré identifikujú potravinu (názov, množstvo) a ďalej informácie o ochrane\nzdravia spotrebiteľov a bezpečnom používaní potraviny (dátum spotreby/dátum minimálnej trvanlivosti a\nprítomnosť alergénov). Tieto údaje musí mať spotrebiteľ bezprostredne k dispozícii pri prvom kontakte s\npotravinou a bez tohto, aby urobil akýkoľvek ďalší úkon na ich získanie (napr. na výveske, štítku, cenovke\na pod.) Ostatné povinné informácie (vrátane celkového zloženia potraviny) môžu byť uvedené aj inou\nformou, napr. v katalógu/zakladači, v ktorých si môže spotrebiteľ tieto údaje v prípade záujmu vyhľadať.\n12. Žalobca v žalobe argumentoval, že v konaní bol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a\nslobôd a z neho vyplývajúceho práva na spravodlivý proces (článok 6), keďže vo veci nerozhodoval\nnestranný subjekt, pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy a práva na ochranu súkromia (článok 8),\nnakoľko tento zásah do súkromia žalobcu nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, inšpekcia\nnebola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom (proti ktorému možno podať\nefektívny opravný prostriedok), počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba, dokonca\nani zamestnanec žalobcu, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly, ktorá\ntrvala cca 7 a pol hodiny, počas ktorého bolo prekontrolované nespočetné množstvo tovaru. V\ndôsledku takého konania nemožno považovať záznam o úradnej kontrole potravín ako zákonný dôkaz.\nPodľa krajského súdu z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úradná kontrola potravín dňa\n14.11.2015 v prevádzkarni: B1LLA s. r. o., filiálka č. 303, Wolkerova 15, Poprad, bola vykonaná\nv zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. Dôkazy,\nktoré inšpektori zhromaždili v tejto veci, nevyvolávajú pochybnosti ohľadom spôsobu ich získania,\nich spoľahlivosti, či presnosti. Kontrola bola vykonaná za prítomnosti zodpovedného zamestnanca\nžalobcu, žalobcovi bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa\na navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole potravín, ako aj v\nupovedomení o začatí správneho konania. Následné rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali\nvýlučne zo zákonných dôkazov, preto nedošlo k porušeniu práva prevádzkovateľa na spravodlivý proces\npodľa článku 6 Dohovoru. Ďalej správny súd poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo\nvykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu\nďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným\noprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo\nprevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny\nvyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na\ntrh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti,\nktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na\ntrhu potravín. Pokiaľ ide o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tento priznáva práva\nfyzickým osobám aj právnickým osobám. Pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca\nnachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení\nDohovoru lak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci, utečenci, prípadne osoby bez\nštátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu,\nich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení (Šišková:\nDimenze ochrany lidských práv s. 113-115). Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu\noprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva\nna uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby, a preto je nepravdivé tvrdenie\nžalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. Ústavy,\npretože také právo právnickej osobe neprináleží. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, na ktorý sa žalobca odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný.\n13. K námietke žalobcu, ktorou namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, nakoľko nie je úmerná\nzávažnosti údajných porušení za ktoré bola uložená, že predstavuje neúmerný zásah do majetku\nžalobcu správny súd uviedol, že žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia riadne popísala\nsprávne úvahy pri určení výšky pokuty, zaoberala sa otázkou aplikácie absorpčnej zásady, posúdením\nsúbehu deliktov ako priťažujúcej okolnosti, vyhodnotením závažnosti a možných následkov jednotlivých\nkonaní, ich trvaním, minulosťou a opakovanosťou. Pokutu vo výške 23 000,- € (teda vo výške tvoriacej\n\n2,3% najvyššej možnej pokuty) uloženú žalobcovi za dva z najzávažnejších správnych deliktov podľa\nzákona o potravinách, z tohto jeden opakovaný a ďalšie tri menej závažné správne delikty, ale opakované\na spáchané viacerými skutkami, považoval za oprávnenú a primeranú. Vo sfére prevádzkovateľa má\nuložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto\nje žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v\nzanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa v\nprvom rade nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu týkajúcim sa namietaného porušenia\nzásady dvojinštančnosti správneho konania. Namietal, že je nemysliteľné, aby sa druhostupňový orgán\n(žalovaný) podieľal na výkone kontroly potravín. V tejto súvislosti zdôraznil, že úradný postup vykonaný\nzamestnancom pri úradnej kontrole potravín je úradným postupom toho istého subjektu, ktorý rozhodol\no odvolaní, aj keď rozhodnutie o odvolaní podpísal iný zamestnanec. Ďalej poukazujúc na ust. § 6 ods.\n2 písm. a/ a c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ako\ni čl. 2 ods. 2 Ústavy SR uviedol, že žalovaný môže udeliť poverenie na výkon kontroly v územnom\nobvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy len zamestnancovi regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy a teda nie svojim vlastným zamestnancom. Postup žalovaného bol nad rámec\nzákona a porušil ním zásadu dvojinštančnosti konania, ako aj práva sťažovateľa garantované právnym\nporiadkom Slovenskej republiky. Postupom žalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností narušená\nobjektívnosť, nestrannosť, dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa ako aj žalovaného, potlačená zásada dvojinštančnosti konania a v konečnom\ndôsledku aj ústavné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolanie sťažovateľa teda\nbolo len formálnym odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie\nnezávisle preskúma žalovaný, ktorý autoritatívne deklaroval závery o porušení zákona o potravinách\nuž v zázname o výkone úradnej kontroly potravín. Uvedením zistených porušení žalovaným v zázname\no výkone úradnej kontroly potravín vzniklo riziko, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bude\norgán verejnej správy prvého stupňa vnímať závery obsiahnuté v zázname o výkone úradnej kontroly\npotravín ako inštrukcie (záväzné pokyny) pre vydanie svojho rozhodnutia, čo sa aj v danom prípade stalo.\nZa nesprávny považoval sťažovateľ aj záver krajského súdu, že regionálna veterinárna a potravinová\nspráva neobdržala žiadny pokyn od žalovaného, ako má vo veci rozhodnúť a že postupový list je len\nadministratívnym úkonom. Žalovaný nemusel priamo v postupovom liste udeliť prvostupňovému orgánu\npokyn, ako má vo veci rozhodnúť. Stačilo, aby svoj názor vyjadril v zázname o výkone úradnej kontroly\npotravín, ktorý následne prvostupňový orgán bral ako záväzný a na základe ktorého rozhodol. Okrem\nuvedeného mal sťažovateľ za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil keď konštatoval, že\núradnou kontrolou nezačína správne konanie. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 zákona o potravinách, z\nktorého vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,\nt.j. správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods. 9 a ods. 12 zákona o potravinách. V tejto spojitosti\nzdôraznil, že prvým úkonom správneho orgánu voči sťažovateľovi v tomto konaní bolo vykonanie úradnej\nkontroly potravín a spísanie záznamu z nej, pričom doručenie upovedomenia o začatí správneho konania\nbolo až následným (druhým) úkonom správneho orgánu vo veci. Stotožnenie sa s argumentáciou\nkrajského súdu, že správne konanie začalo až doručením upovedomenia o začatí správneho konania\nsťažovateľovi by znamenalo, že správny orgán nebol oprávnený začať so zaobstarávaním podkladov\nk veci (vykonanie úradnej kontroly a spísanie záznamu z nej), skôr ako upovedomí o začatí konania\nsamotného účastníka konania - sťažovateľa. V danej veci tak orgán verejnej správy prvého stupňa nebol\noprávnený obstarať si podklady predtým ako doručil sťažovateľovi upovedomenie o začatí konania, a\nteda takáto listina nemôže byť v konaní použitá ako dôkaz a správne orgány by naň nemali prihliadať.\n15. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal konštatovanie krajského súdu,\nže ,,Potravinové právo jednoznačne definuje informácie o prítomnosti alergénov v potravinách ako\npovinný údaj v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečného používania potraviny (...). Tvrdenie\nžalobcu, že pri predaji nebalených potravín postačovalo uvádzať prítomnosť alergénov len v katalógu,\nktorý dokonca nebol uložený v blízkosti potravín, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov,\nžalovaná považuje za nesprávne, čo v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnila nasledovnými závermi:\n(...).“ Podľa sťažovateľa však z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký názor zaujal krajský súd k\ntejto námietke sťažovateľa, keďže v rozsudku citoval len právne posúdenie prezentované počas konania\nžalovaným. Ak by sa vychádzalo z toho, že krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného,\n\ntak s týmto právnym posúdením sťažovateľ nesúhlasil a považoval ho za nesprávne. V tejto spojitosti dal\ndo pozornosti ust. § 3 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky č. 243/2015 zo dňa 06.10.2015 o požiadavkách na označovanie potravín, pričom poznamenal,\nže pojmy „v blízkosti umiestnenia“ a „v tesnej blízkosti“ nie sú vo vyhláške a ani v žiadnom inom\nvšeobecne záväznom právnom predpise legálne definované. Vzhľadom na absenciu legálnej definície\ntýchto pojmov je potrebné tieto neurčité pojmy interpretovať prostredníctvom interpretačných právnych\npravidiel, medzi ktoré patrí gramatický, teleologický a logický výklad. Poukázal na to, že k výkladu\nustanovení zákona nie je možné pristupovať len z hľadiska jeho textácie, ale treba k nemu pristupovať\nz hľadiska jeho účelu. Keďže sa katalóg obsahujúci všetky zákonom vyžadované údaje nachádzal v\nblízkosti nebalených potravín, bol podľa sťažovateľa naplnený účel zákona a žalovaný bez ďalšieho\ndokazovania a riadneho zdokumentovania rozhodol, že údaje o alergénoch v nebalených potravinách\nmusia byť uvedené na cenovke, a to aj napriek tomu, že vo Vyhláške o požiadavkách na označovanie\npotravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedená povinnosť\nprevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje o nebalených potravinách na cenovke, a\nteda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka. Ďalej uviedol, že žalovaný na jednej strane\ntvrdí, že uvedenie informácií o alergénoch v katalógu nachádzajúcom sa v blízkosti ich umiestnenia\nje nepostačujúce a vyžaduje, aby boli informácie o alergénoch uvedené na cenovke a na strane\ndruhej považuje za akceptovateľné, keď prevádzkovateľ potravinárskeho podniku - sťažovateľ uvedie\nna cenovke len čísla označujúce alergény, pričom vysvetlenie k jednotlivým číslam by bolo v zozname\nalergénov, ktorý by sa mohol nachádzať podľa vyjadrenia žalovaného napr. na chladiacom pulte. Takáto\nargumentácia však postráda akýkoľvek zmysel, pretože podľa názoru žalovaného na jednej strane nie\nje možné od spotrebiteľa vyžadovať, aby si informácie o alergénoch vyhľadával v katalógu umiestnenom\nv blízkosti potravín, ale na strane druhej je akceptovateľné, ak si informácie o číslach označujúcich\nalergény uvedené na cenovke spotrebiteľ vyhľadá v zozname alergénov, ktorý by sa nachádzal v\nblízkosti umiestnenia potravín.\n16. Okrem vyššie uvedeného sťažovateľ namietal i neprimeranosť výšky uloženej pokuty. V tejto\nspojitosti dal do pozornosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa\n29.04.2004, z ktorého čl. 55 vyplýva že sankcie ukladané zo strany správnych orgánov musia byť\núčinné, úmerné a odradzujúce. Sankcia uložená sťažovateľovi vo výške 23 000 eur tieto atribúty\nnespĺňa, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená. Zdôraznil, že\nuložená pokuta viac ako deväťstonásobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý bol údajne umiestňovaný na\ntrh po dátume spotreby. Krajský súd pritom úplne prehliadol, že pri správnom trestaní je potrebné riadiť\nsa zásadami, ktoré síce nie sú vo všetkých prípadoch správneho trestania špecifikované dostatočne\nexplicitne, ale napriek tomu tieto zásady existujú a je potrebné sa nimi spravovať. Vychádzajúc z princípu,\nže na administratívne trestanie sa primerane aplikujú zásady trestnoprávneho trestania sťažovateľ\npoukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.PL.ÚS 106/2011, v ktorom zdôraznil požiadavku\nproporcionality trestov v spojitosti s asperačnou zásadou.\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zrekapituloval priebeh úradnej kontroly, resp.\nadministratívneho konania predchádzajúceho vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia a pridržiavajúc\nsa svojej argumentácie uvedenej v tomto rozhodnutí ale i vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti\npopísané v kasačnej sťažnosti sťažovateľa nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie\nveci. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n18. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného v súvislosti s porušením zásady dvojinštančnosti\nkonania poukázal na to, že závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/262/2015\n(na ktorý sa okrem ďalších odvolával žalovaný) vychádzajú z iného právneho stavu a nemožno ich\npovažovať za smerodajné v tomto konaní. Uviedol, že žalovanému nevyplýva oprávnenie vykonať\nkontrolu a záznam z nej postúpiť príslušnému prvoinštančnému správnemu orgánu a následne vo\nveci rozhodovať v druhej inštancii o odvolaní účastníka konania ako druhoinštančný správny orgán.\nPosúdenie tejto námietky sťažovateľa zo strany správneho súdu je nevyhnutné na vyvodenie záveru, či\nvo veci došlo, resp. nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti. Ďalej poznamenal, že nezákonnosť v\nzložení orgánu verejnej moci konajúceho vo veci spôsobuje nezákonnosť konania celého tohto orgánu\na je dôvodom na zastavenie konania. Akékoľvek dôkazy získané v konaní pred týmto orgánom sú\npreto nezákonné a nemožno ich použiť aj keby následne konal vo veci v zákonnom zložení. Uvedený\nzáver podľa sťažovateľa vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/46/2017 zo\n\ndňa 06.06.2018. K nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov a k výkonu úradnej kontroly potravín\nuviedol, že dôkaz - záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 25.08.2015 bol dôkazom získaným v\nrozpore so zákonom a preto ho nebolo možné v administratívnom konaní použiť. Pokiaľ sa týka otázky\nnepreukázania protiprávneho konania sťažovateľ naďalej zotrval na tom, že údaje o alergénoch nebol\npovinný uvádzať priamo na cenovke, nakoľko túto povinnosť mu žiaden predpis neukladal.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntoho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.\n1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 12. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 6S/26/2017-99 zo\ndňa 8. februára 2018, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej Č.k.: 1229/2016 zo dňa 09.05.2016, ktorým na odvolanie sťažovateľa postupujúc podľa\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j.: 353/2016 zo dňa 09.03.2016 zmenila tak, že (po\nodstránení nedostatkov, ktorých sa mal dopustiť orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydávaní\nrozhodnutia, keď pri aplikácii absorpčnej zásady uviedol neúplnú právnu kvalifikáciu správneho deliktu,\nktorý považoval za najzávažnejší) uložila sťažovateľovi úhrnnú pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v\nspojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Pokutu ponechala v pôvodnej výške stanovenej orgánom\nverejnej správy prvého stupňa (23 000,- €). Žalovaná svoje rozhodnutie vydala a právne odôvodnila\nna tom skutkovom základe, že sťažovateľ dňa 14.11.2015 v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 303,\nWolkerova 15, 058 01 Poprad, umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení - v rozpore\ns čl. 9 ods. 1 písm. f/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, umiestňoval\nna trh výrobok müller mix CHOCO BALLS Jogurt s vanilkovou príchuťou s ryžovými čokoládovými\nguľôčkami, na obale ktorého chýbal údaj o dátume spotreby; v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o\npotravinách, § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 243/2015 Z.z., čl. 44 ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. c/ Nariadenia\n(EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky (pečivo) predávané samoobslužným\nspôsobom, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov.\nĎalej v rozpore s § 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách a čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia (EÚ) č.\n1169/2011 umiestňoval na trh výrobok KOTÁNYI Maďarský guľáš koreninová soľ 25g, na obale ktorého\nboli uvedené rozdielne informácie na prednej pohľadovej strane a na zadnej strane. Uvedeným konaním\nmal sťažovateľ naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2\npísm. f/ a h/ zákona o potravinách. Ďalej v rozpore s § 10 písm. f/ a § 12 ods. 1 písm. m/ zákona o\npotravinách nezabezpečil uchovávanie potravín (maslo, čerstvé filety z lososa s kožou, opitý Izidor, Šmak\nparížsky šalát, Sardelové filety v oleji - rybacia polokonzerva) pri teplotách deklarovaných ich výrobcami;\nv rozpore s § 12 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách predával mäsové výrobky (Zipser párky, Jaternice,\nSpišské párky, Klobása údená na bukovom dreve, Viedenské párky, Bratislavské párky, Obyčajné párky),\nktoré boli rozbalené na účel predaja jednotlivých častí a predávané na hmotnosť podľa požiadaviek\nspotrebiteľov, bez skrátenia dátumu spotreby; v rozpore s § 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 99/2012 Z.z. o hlbokozmrazených potravinách umiestňoval na\ntrh výrobok Filé z aljašskej tresky hlbokozmrazené vákuovo balené, u ktorého bolo porušené vákuové\nbalenie a na povrchu výrobkov bola námraza a výrobky vykazovali aj zmeny vo farbe (vyblednuté\npo vymrazení); v rozpore s § 12 ods. 1 písm. p/ zákona o potravinách prevádzkovateľ neumiestnil\noddelene ani neoznačil informáciu pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení dátumu spotreby výrobky\n- Madeta Lipánek Maxi limetkový, Smotanový krém 130 g, DS: 14/11/15, Rajo Delissimo malina 150g,\nDS: 14.11.2015, Clever Krémový jogurt broskyňa - maracuja 330g, DS: 14.11.2015. Uvedeným konaním\nmal naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona\no potravinách. Taktiež bolo podľa žalovanej preukázané, že sťažovateľ v rozpore s § 6 ods. 5 písm.\na/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č.\n178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a\npožiadavky potravinového práva zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy\nv záležitostiach bezpečnosti potravín umiestňoval na trh až 12 druhov ovocia a zeleniny nevhodného\n\nna ľudskú spotrebu, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28\nods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Okrem uvedeného mala žalovaná za preukázané, že sťažovateľ\nspáchal správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách a to tým, že predával potraviny\npo uplynutom dátume spotreby (5 druhov potravín) a dátume minimálnej trvanlivosti (5 druhov potravín).\n21. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 194 ods. 1, 2 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n23. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n24. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvoinštančné správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n26. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval najvyšší súd za potrebné primárne\nzaujať právny názor k sťažovateľom opakovane vznášanej námietke týkajúcej sa porušenia zásady\ndvojinštančnosti administratívneho konania, ktorého sa mali dopustiť orgány verejnej správy v\nposudzovanom prípade a ktorú skutočnosť mal podľa jeho tvrdení nesprávne právne posúdiť i správny\nsúd, z čoho vyvodzoval aj záver o potrebe zrušiť tento rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nna základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu.\n28. Podľa § 21 ods. 1 zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín\npodľa tohto zákona a osobitných predpisov sú:\na) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,\nb) orgány verejného zdravotníctva,\nc) štátna veterinárna a potravinová správa,\nd) regionálne veterinárne a potravinové správy.\n29. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.\n30. Podľa § 23 ods. 9 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh\nnavzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi\nmiestnej štátnej správy.\n31. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna\nveterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy.\n32. Podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- € do 100 000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom\n\nalebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo\nneoznačené.\n33. Podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- € do 100 000,- €, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky\nna hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.\n34. Podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000,- € do 500 000,- €, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po\nuplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.\n35. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n36. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s názorom sťažovateľa, ktorým spochybňoval nezávislosť a\nobjektívnosť konania orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď odvolací orgán mal sám kontrolu\nvykonať, spísať z nej záznam, uložiť orgánu verejnej správy prvého stupňa povinnosť sankcionovať\nkontrolovaný subjekt - sťažovateľa a následne rozhodnúť o odvolaní. Kasačný súd v tejto súvislosti\nnespochybňuje, že podstata zásady dvojinštančnosti administratívneho konania nespočíva v tom, aby\no odvolaní rozhodol iba iný orgán, ale aby o ňom tiež rozhodla iná osoba, ktorá doposiaľ s konkrétnym\nprípadom nemala nič spoločného a nie je tak zaťažená akýmikoľvek úvahami a myšlienkovými pochodmi\nzamestnanca, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Na rozdiel od argumentácie sťažovateľa však\nkasačný súd bez ďalšieho dôkazu o interakcii zamestnanca žalovaného, ktorý vykonal úradnú kontrolu\npotravín so zamestnancom, ktorý pripravoval podklady pre vydanie rozhodnutia, resp. rozhodol vo veci,\nnemohol postaviť porušenie zásady dvojinštančnosti konania len na špekulácii o možnej participácii\nkontrolóra žalovaného na samotnom rozhodovaní. Pripustenie opačného názoru by mohlo viesť k\nabsurdnému záveru, že prítomnosť akéhokoľvek zamestnanca žalovaného pri reálnom výkone úradnej\nkontrole potravín je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu porušenia\ndvojinštančnosti správneho konania, hoci by išlo o zamestnanca žalovaného, ktorý by vykonával napr.\nupratovacie či údržbárske služby, resp. by šlo o zamestnanca personálneho alebo ekonomického\noddelenia sťažovateľa.\n37. Kasačný súd pri formulovaní svojho právneho názoru vychádzal predovšetkým z ustanovení zákona\no potravinách citovaných vyššie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že orgánmi príslušnými na vykonanie\núradnej kontroly potravín je jednak štátna veterinárna a potravinová správa a jednak regionálne\nveterinárne a potravinové správy (§ 23 ods. 1 zákona o potravinách). Z uvedeného pre kasačný\nsúd jednoznačne vyplýva, že zákon o potravinách nevylučuje zamestnancov žalovaného z výkonu\núradnej kontroly potravín s tým, že obmedzenie vyplýva len pre kontrolórov miestne nepríslušných\norgánov verejnej správy prvej inštancie, ktorí sú oprávnení vykonať úradnú kontrolu v územnom\nobvode miestne príslušného orgánu len na základe poverenia, ktoré vydáva žalovaný. Vo svetle\nuvedeného kasačný súd konštatuje, že kreovanie inšpekčných skupín, ktoré pozostávali z inšpektorov\nžalovaného, zamestnancov miestne príslušných a miestne nepríslušných regionálnych veterinárnych\na potravinových správ za súčasného dodržania zákonných požiadaviek na kvalifikačné predpoklady\nkontrolórov a udelené poverenie v zmysle ustanovenia § 23 ods. 11 zákona o potravinách, nebolo\nv rozpore so zákonom. Preto vydanie záznamu z vykonanej úradnej kontroly potravín pod hlavičkou\nžalovaného, ktorý bol podkladom rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí\nsprávneho konania vo veci porušenia ustanovení zákona o potravinách sťažovateľom nebolo možné\ncharakterizovať ako porušenie zásady dvojinštančnosti administratívneho konania.\n38. Správnosť uvedených záverov bola pritom posúdená i v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky a to vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Najvyššieho súdu sp.zn. 5Asan/2/2016 zo dňa 26.\napríla 2018. V danej veci Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. I. ÚS 288/2018-17 zo dňa\n15. augusta 2018 sťažnosť (inej) dotknutej obchodnej spoločnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú,\npričom v súvislosti s namietaným porušením zásady dvojinštančnosti konania konštatoval, že: ,,iba zo\nskutočnosti, že na kontrole sa zúčastnili aj dvaja inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy,\nnemožno vyvodiť porušenie zásady dvojinštančnosti konania. Ústavný súd konštatuje, že prítomnosť aj\ndvoch inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky pri výkone kontroly\n\nokrem inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa sledovala iba zistenie\nskutkového stavu, a nie právne posúdenie veci, pričom sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne\nskutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by prítomnosť inšpektorov zo Štátnej veterinárnej a\npotravinovej správy Slovenskej republiky vplyv na právne posúdenie veci a rozhodnutie Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa mala.“\n39. Kasačný súd dáva do pozornosti i svoje už skôr vydané rozhodnutie - rozsudok sp.zn. 5Sžo/44/2016\nzo dňa 29.01.2018, v ktorom sa zaoberal práve otázkou možného porušenia zásady dvojinštančnosti v\nsúvislosti so sťažovateľom namietanou účasťou zamestnanca žalovaného na výkone úradnej kontroly\npotravín, a v ktorom uviedol, že: ,,právna úprava v zákone č. 39/2007 <. Z.z. v § 6 ods. 3 písm.\na/, v zákone č. 152/1995 <. Z.z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu\npotravín sú kompetentní vykonávať regionálna veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej\njednotliví zamestnanci - inšpektori. V prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a\npotravinovej správy (Banská Bystrica, Prievidza) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Slovenskej republiky, ktorí sú uvedení v zázname o úradnej kontrole zo dňa 27.10.2014. Títo\ninšpektori aj fyzicky záznam o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej\nrepubliky bola kompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy mimo\nkontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy a\nich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. <.). Pokiaľ kontrolu vykonávali dvaja kontrolóri\nregionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi kontrolórmi,\na nie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi Štátnej\nveterinárnej a potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o\núradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky,\nBratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 6 vymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri\n- inšpektori kontrolu vykonali. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že výkon inšpekcie potravín\npredstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia,\npričom túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom\núradnej kontroly potravín a preto výkonom inšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť\nk porušeniu zásady dvojinštančnosti.“ Z obsahu kasačnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ v\nnadväznosti na ním namietané porušenie zásady dvojinštančnosti sa nestotožnil ani s postupom orgánov\nverejnej správy majúc za to, že proces kontroly mal byť vykonávaný v režime ustanovení správneho\nporiadku a teda jej začatím malo začať aj správne konanie. Kasačný súd v tejto spojitosti poukazuje\nna to, že účelom úradnej kontroly ako právnymi predpismi upraveného postupu je zistiť/preveriť plnenie\nzákonom stanovených povinnosti zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logický spojené aj jeho\nzachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu,\nktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti\ntýchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže/ale nemusí viesť v administratívnom\nkonaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej\npodstaty správneho deliktu v zmysle § 28 zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje\nkontrolný (nie rozhodovací) proces v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav\nkontrolórmi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení\nporušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Je potrebné uviesť, že výstupom z\nkontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej\nsprávy a preto ani podľa názoru kasačného súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať\nformu zápisnice tak ako upravuje § 22 správneho poriadku. Je potrebné poznamenať i to, že postup\npríslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v ust. § 20 zákona o\npotravinách, pričom z tohto nemožno vyvodzovať ich oprávnenie iniciovať začatie administratívneho\nkonania. Argumentácia sťažovateľa ktorou namietal tento postup je pritom v rozpore i so samotným\nust.§ 28 ods. 10 zákona o potravinách, ktorý jasne oddeľuje výkon kontroly, resp. zistenie porušenia\npovinnosti a začatie administratívneho konania.\n40. Kasačný súd preto po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy, opierajúc sa o závery vyplývajúce z jeho skoršej rozhodovacej činnosti i právny\nnázor Ústavného súdu Slovenskej republiky k tejto otázke dospel k záveru, že krajský súd nepochybil,\nak sa stotožnil s názorom žalovaného a v rozsudku napadnutom kasačnou sťažnosťou konštatoval, že\nnezistil porušenie zásady dvojinštančnosti administratívneho konania.\n\n41. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sťažovateľ v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods.\n1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 243/2015 Z.z., čl. 44 ods. 2 a čl. 9 ods.\n1 písm. c/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky (pečivo)\npredávané samoobslužným spôsobom, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené\núdaje o prítomnosti alergénov. Sťažovateľ majúc za to, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho\nnámietkami k tomuto porušeniu zákona v kasačnej sťažnosti poukazoval na ust. § 3 ods. 1 a 2\nVyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 zo dňa\n06.10.2015 o požiadavkách na označovanie potravín, a uviedol, že pojmy „v blízkosti umiestnenia“ a\n„v tesnej blízkosti“ nie sú vo vyhláške a ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise\nlegálne definované. Poukázal na to, že k výkladu ustanovení zákona nie je možné pristupovať len z\nhľadiska jeho textácie, ale treba k nemu pristupovať z hľadiska jeho účelu. Keďže sa katalóg obsahujúci\nvšetky zákonom vyžadované údaje nachádzal v blízkosti nebalených potravín, bol podľa sťažovateľa\nnaplnený účel zákona. Žalovaný bez ďalšieho dokazovania a riadneho zdokumentovania rozhodol, že\núdaje o alergénoch v nebalených potravinách musia byť uvedené na cenovke, a to aj napriek tomu,\nže vo Vyhláške o požiadavkách na označovanie potravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom\nprávnom predpise nie je uvedená povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje\no nebalených potravinách na cenovke, a teda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka.\nPodľa názoru kasačného súdu uvedená námietka sťažovateľa nemôže obstáť, keďže tak žalovaný ako i\nsprávny súd vo svojich rozhodnutiach správne poukázali na Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS\nSR/2015/So,Mi,Má/52 zo dňa 14.11.2015, kde je pod bodom 4.C/ uvedené, že u nebalených pekárskych\nvýrobkov (pečiva), predávaných samoobslužným spôsobom, neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o\nprítomnosti alergénov podľa § 9 ods. 1 písm. c/ nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v spojení s § 3 ods. 1\nVyhlášky č. 243/2015 Z.z.. Na štítkoch pri jednotlivých druhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť,\ninformácia o spôsobe výroby. Ostatné údaje (a teda aj údaje o alergénoch) boli uvedené v katalógu, ktorý\nvšak nebol v ich blízkosti, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov. Tak z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu, ale i rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že splnenie vyššie popísanej oznamovacej/\ninformačnej povinnosti neviazali (tak ako to naznačoval sťažovateľ) na cenovku predávaných produktov,\nresp. nevylučovali jej uvedenie prípadne v katalógu, ale spájali a vyhodnocovali ju s ohľadom na kritérium\nblízkosti, resp. prepojenosť s produktmi obsahujúcimi alergény, keďže je zrejmé, že účelom zavedenia\ntejto povinnosti bolo informovať spotrebiteľov o potenciálnych rizikách plynúcich z prítomnosti alergénov\nv produktoch už pri ich výbere. Uvedená povinnosť evidentne nebola splnená, keďže spotrebiteľ mal\nsíce tieto informácie dostupné v katalógu, avšak tento nebol umiestnený pri pekárskych výrobkoch, ale\nna pulte s lahôdkarskými výrobkami (na inom mieste neviažucom sa k dotknutým produktom), a preto\nsa nemohol pri výbere a kúpe uvedených produktov ľahko dostať k informáciám o obsahu alergénov.\n42. Ďalšou námietkou, ktorou sťažovateľ spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola\nneprimeranosť výšky uloženej pokuty, keď poukazujúc na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 mal za to, že sankcie ukladané zo strany správnych orgánov\nmusia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Sankcia uložená sťažovateľovi vo výške 23 000 eur tieto\natribúty nespĺňa, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená. Zdôraznil,\nže uložená pokuta viac ako deväťstonásobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý bol údajne umiestňovaný\nna trh po dátume spotreby. Tvrdil, že na administratívne trestanie sa primerane aplikujú zásady\ntrestnoprávneho trestania a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS106/201, v\nktorom zdôraznil požiadavku proporcionality trestov v spojitosti s asperačnou zásadou.\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné pripomenúť, že ukladanie pokút za správne\ndelikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné\nprávo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň\nvoľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie,\naké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na\núčely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\nprijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť\naj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň\nslobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí\njedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné\niba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné\nuváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným\npredpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený.\n\nZohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje\nmieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne,\nzrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol.\nVýška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom\nkonkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom\nprípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9\nzákona o potravinách). Navyše, vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný,\nrealizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto\nhľadiská je potrebné zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností.\n44. V predmetnej veci orgán verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaný vo svojom zmeňujúcom\nrozhodnutí vychádzal (v rámci svojej diskrečnej právomoci prihliadajúc na jednotlivé kritériá uvedené\nv ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách) z rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy\nPoprad č.j.: 780/2015 zo dňa 31.03.2015 (právoplatné dňa 27.04.2015), ktorým bola uložená úhrnná\npokuta vo výške 500,- € podľa § 28 ods. 2 písm. h/ a ods. 6 zákona o potravinách za opakované\numiestňovanie na trh potravín klamlivo označených a umiestňovanie na trh potravín nesprávne\noznačených. Rovnako vzal do úvahy i rozhodnutie RVPS Poprad č.j.: 1946/2015 zo dňa 15.10.2015\n(právoplatné dňa 04.11.2015), ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 7 000,- € podľa §\n28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách za umiestňovanie na trh jedného druhu potravín po uplynutom\ndátume minimálnej trvanlivosti, čím mal aj najvyšší súd za preukázané, že sťažovateľ do jedného roka\nod dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí opätovne porušil povinností, za ktoré mu bola\nuložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. f/, h/ a § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, čím boli\nsplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6, 7 zákona o potravinách. Orgány\nverejnej správy sa neopomenuli zaoberať ani otázkou uplatnenia tzv. absorpčnej zásady, keď vyhodnotili\nsúbeh deliktov ako priťažujúcu okolnosť, závažnosť a možné následky jednotlivých konaní, ich trvanie,\nminulosť a opakovanosť. Pokutu vo výške 23 000,- € uloženú za viacero závažných a opakovaných\nsprávnych deliktov považuje kasačný súd za primeranú.\n45. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na to, že administratívne trestanie vychádza z princípu\nstriktnej individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu\nsamotného správneho deliktu. Pokiaľ sťažovateľ odvolávajúc sa na požiadavku proporcionality trestania\npoukazoval na to, že uložená pokuta viac ako deväťstonásobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý bol\núdajne umiestňovaný na trh po dátume spotreby, kasačný súd pripomína, že túto skutočnosť jednak\nvzhľadom na zákonom stanovené kritériá v ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách, ale aj samotnú\npovahu zistených porušení zákona a ich možných dopadov na strane spotrebiteľov nemožno považovať\nza smerodajnú, resp. relevantnú pri ukladaní sankcie, či uplatňovaní princípu striktnej individualizácie\nsankcie. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že v danom prípade výšku uloženej pokuty\npredovšetkým ovplyvnila tá skutočnosť, že väčšina závažných vytknutých nedostatkov sa u sťažovateľa\nvyskytovala opakovane. Nakoľko teda v predchádzajúcom období uložené pokuty nesplnili svoj účel\n(najmä z pohľadu individuálnej prevencie) bolo žiadúce, aby správne orgány zvolili značne represívnejší\nprístup. Po preskúmaní veci preto najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný orgán verejnej správy sa\ndostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s kritériami plynúcimi z ust. § 28\nods. 9 zákona o potravinách, teda riadne posúdil závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,\nminulosť prevádzkovateľa, ako aj to či išlo o opakované protiprávne konanie.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré\nnamietal už v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n47. S poukazom na závery uvedené vyššie považoval kasačný súd námietky sťažovateľa vznesené v\nkasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n48. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/26/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d7b68d8-ae92-4317-9600-a106129abee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "e62f748a-e734-4df9-b020-c1f462bf529f:987603da-c2e3-4914-8ca2-b8e9d9ba4d84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "spisova_znacka": "5Asan/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/2/2016 z 26. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1"}], "citovane_v": []}