{"guid": "d16faac2-4db7-4be3-bd7d-9b79f28b44d2:33d6c1e7-abd3-4fcc-bd6d-f5ed8d9b591f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/39/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/39/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 5Sžfk/39/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "identifikacne_cislo": "8017200242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33d6c1e7-abd3-4fcc-bd6d-f5ed8d9b591f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/39/2018\n8017200242\n29. 10. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nPodtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpený:\nJUDr. Pavol Gombos, advokát so sídlom Popradská 66, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100259082/2017 zo dňa 10. februára 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/17/2017-125 zo dňa 7. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k. 2S/17/2017-125 zo dňa 7. marca 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 2S/17/2017-125\nzo dňa 7. marca 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100259082/2017 zo dňa 10.02.2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 175\nods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 100259082/2017 zo dňa 10.02.2017 žalovaný ako odvolací orgán\npostupujúc podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil\nrozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Prešov č. 103325049/2016 zo dňa 10.06.2016, ktorým\npodľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 506 913,21 eur, t.j. nepriznal\nnadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2012\nv sume 187 195,51 € a vyrubil mu daň v sume 319 717,70 €.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane - Daňový úrad\nPrešov na základe oznámenia o daňovej kontrole začal dňom 20.03.2013 u žalobcu kontrolu na DPH\nza zdaňovacie obdobie december 2012. Žalovaný v ňom popísal postup, ktorý nasledoval zo strany\nsprávcu dane počas celej daňovej kontroly, v ktorom daňový subjekt deklaroval dodanie jatočných\nkurčiat s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) od poľských odberateľov. Správca dane žiadosťou požiadal o\nmedzinárodnú spoluprácu poľskú daňovú správu o preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov,\npričom prostredníctvom výziev zaslaných na príslušné daňové úrady, ako aj príslušné veterinárne a\npotravinové správy zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v deklarovaných zdaniteľných obchodoch\n\nnebol odosielateľom, a teda ani vlastníkom živej hydiny v čase jej odoslania odberateľovi do iného\nčlenského štátu. Daňový subjekt nebol v čase odoslania tovaru jeho vlastníkom, nepreukázal splnenie\npodmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalovaný argumentoval\ntým, že správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru do iného\nčlenského štátu s oslobodením od dane, správca dane na tieto zdaniteľné obchody aplikoval ustanovenia\n§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH.\n4. Ďalej uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 deklaroval dodanie\njatočných kurčiat spoločnosti SPOLKA JAWNA MIKULEC bez prepravy, pričom túto dodávku deklaroval\nnesprávne ako intrakomunitárne dodanie s oslobodením od DPH. Daňový subjekt podľa správcu dane\nnepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH preto\nmu za zdaňovacie obdobie december 2012 správca dane vyčíslil rozdiel v celkovej sume 73 633,62\n€. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane jatočné kurčatá nakúpil žalobca od daňového subjektu\nHYDINA SLOVENSKO s.r.o. a to na základe predložených faktúr, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.\nPodľa správcu dane z odpovedí miestne príslušných správcov dane na dožiadania a z poskytnutých\ninformácií vyplýva, že tovar bol naložený a prepravený poľským daňovým subjektom BESKID 1 sp.\nz o.o. od slovenských daňových subjektov, Poľnohospodárske družstvo Lieskovec, JANEK s.r.o.,\nAGRONOVAZ a.s., SHP a.s., ktorí boli skutočnými odosielateľmi jatočných kurčiat a dodávaný priamo\npoľskému daňovému subjektu BESKID 1 sp. z o.o. Fakturačne tovar šiel od uvedených slovenských\ndaňových subjektov daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následne daňovému subjektu\nPodtatranská hydina a.s., ktorý deklaroval dodanie uvedeného tovaru s oslobodením podľa § 43 ods. 1\nzákona o DPH pre daňový subjekt SPOLKA JAWNA MIKULEC.\n5. Mal za to, že všetky doposiaľ zistené dôkazy podľa správcu dane preukazujú, že daňový subjekt\nHYDINA SLOVENSKO s.r.o. bol umelo včlenený do obchodného reťazca z dôvodu vyhotovovania faktúr\ns daňou pre nasledujúceho tuzemského odberateľa v reťazci (žalobcu), ktorý si na základe týchto\nfaktúr uplatňoval odpočítanie dane. Na základe uvedených zistení žalobca nikdy nenadobudol právo\nnakladať s tovarom ako vlastník a taktiež ho nemohol dodať do iného členského štátu, preto správca\ndane konštatoval, že pri odpočítaní dane z faktúr, ktoré boli predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie\nobdobie december 2012 došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods.\n1, ako aj § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Tým došlo k rozdielu vzniku práva\nna úplné odpočítanie dane v uvedenej sume.\n6. Podľa žalovaného správca dane taktiež poukázal na to, že žalobca si v zdaňovacom období december\n2012 uplatnil odpočítanie dane z nákupu jatočných kurčiat od daňového subjektu RAB, s.r.o. na základe\nfaktúry, ktorá bola predmetom dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o\nDPH a podľa údajov na CMR dodávateľom bol daňový subjekt RAB, s.r.o., pričom v odpovedi na\ndožiadanie správcu dane je uvedený daňový subjekt, ktorý predal uvedený tovar žalobcovi jatočnú\nhydinu v množstve 32 111 kg. Z odpovedí na dožiadanie miestnych príslušných správcov dane vyplýva,\nže tovar bol naložený a prepravený poľským daňovým subjektom BESKID od slovenského daňového\nsubjektu RAB, s.r.o., ktorý bol skutočným odosielateľom jatočných kurčiat a dodaný priamo daňovému\nsubjektu BESKID 1 sp. z o.o. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca nikdy\nnenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a tiež nemohol dodať do iného členského štátu\npredmetný tovar. Preto správca dane konštatoval, že pri odpočítaní dane z faktúry zo dňa 15.12.2012\ndošlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/,\nako aj § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.\n7. Predmetom daňovej kontroly pri preverovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu, z ktorého\nvychádzal správca dane bola aj spotreba konečného stavu motorovej nafty, ktorá bola účtovaná\nza uvedené zdaňovacie obdobie. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca má uzatvorenú\nkúpnu zmluvu so spoločnosťou OKTAN a.s.. Ako vyplýva z dokladov správca dane konštatoval, že\nžalobca v zdaňovacom období december 2012 si uplatnil odpočítanie dane v sume 6 240,- € z nákupu\nmotorovej nafty od daňového subjektu NajReality s.r.o. Na základe zistených skutočností a vyhodnotenia\ndôkazov správca dane konštatoval, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr\nvyhotovených daňovým subjektom NajReality s.r.o. čo spôsobilo rozdiel vzniku práva na odpočítanie\ndane vo výške 6 240,- €.\n\n8. Okrem uvedeného sa správca dane zaoberal kontrolou dodávateľských faktúr za dodávku krmív sóje\na prepravy od daňového subjektu SLOVAKIA FARMA s.r.o., na základe ktorých si uplatnil žalobca právo\nna odpočítanie dane vo výške 312 876,74 €. Z prijatých faktúr za nákup krmiva si uplatnil odpočítanie\ndane v sume 185 539,59 €. Ako vyplýva z prepravných dokladov bolo zistené, že zakúpené krmivo\nodberateľom SLOVAKIA FARMA s.r.o. bolo prepravené priamo od poľských dodávateľov pre daňový\nsubjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. Prepravu zabezpečovali poľské daňové subjekty. Na základe\ndožiadaní správca dane mal za preukázané, že tovar bol prepravený priamo na jednotlivé farmy, pričom\nplatby boli vykonané prevodom v rôznych sumách. Podľa správcu dane za spoločnosť SLOVAKIA\nFARMA s.r.o. v decembri 2012 nemohol konať konateľ A. E., pretože tento bol konateľom len do\n22.10.2012, ale jediným konateľom v tomto čase bol A. H. s adresou v Českej republike, ktorý bol\ndaňovými orgánmi nedostihnuteľný. V predmetných obchodných prípadoch daňový subjekt SLOVAKIA\nFARMA s.r.o. nevystupuje ako príjemca tovaru, nemohol byť ani dodávateľom tovaru pre kontrolovaný\ndaňový subjekt. SLOVAKIA FARMA s.r.o. je podľa správcu dane vsunutý nárazník zmiznutý obchodník,\nčím dochádza ku konaniu nasvedčujúcemu zneužitiu práva s cieľom získať daňovú výhodu. Z uvedených\nkontrolných zistení podľa správcu dane vyplýva, že dodávateľom krmiva pre žalobcu nebol daňový\nsubjekt SLOVAKIA FARMA s.r.o., pretože na základe dôkazov nebol subjektom vykonávajúcim reálnu\nhospodársku činnosť, ale len nárazníkom v obchodnom registri. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí december 2012 si uplatnil odpočítanie dane v sume 120 348,48 € z faktúr za nákup sóje\nod spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. Ako vyplýva z medzinárodných informácii daňový subjekt\nSLOVAKIA FARMA s.r.o. nemal a nemá žiadnych zamestnancov pre nekontaktnosť konateľa A. H. nie je\nmožné preveriť skutočnosti týkajúce sa uvedených obchodov a skutočnosti v mene daňového subjektu\nSLOVAKIA FARMA s.r.o. obchody s dodávateľmi z iných členských štátov dojednávali zástupcovia,\nkonkrétne E. D.. Preto kontrolovaný daňový subjekt musel vedieť o toku tovaru, ktorý objednával u\ndodávateľa z Poľska. Žalobca preto za kontrolované obdobie december 2012 si uplatnil právo na\nodpočítanie dane z faktúr za prepravu sóje od dodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o. v rozpore so\nzákonom.\n9. Okrem uvedeného boli predmetom daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie december\n2012 aj faktúry od daňového subjektu Mirbes, s.r.o., na základe ktorých si uplatnil žalobca právo na\nodpočítanie dane vo výške 46 135,77 €. Na základe informácií od Daňového úradu Košice mal správca\ndane za preukázané, že daňový subjekt Mirbes, s.r.o. je nekontaktný na adrese podľa obchodného\nregistra nikto nesídli, nie je tam žiadna prevádzka, ani kancelária a nie je vykonávaná ani žiadna\nekonomická činnosť. Ako vyplýva zo zistení správcu dane spoločnosť Mirbes, s.r.o. vznikla dňa\n02.08.2012, jediným konateľom spoločnosti je D. A., Česká republika, Praha a pred uvedeným dátumom\nsa menovaná spoločnosť nazývala SEBRIM - TRADE s.r.o. a jedinou konateľkou spoločnosti bola K.\nG.. Táto pri ústnom pojednávaní dňa 2.7.2013 vypovedala a popísala priebeh obchodných transakcii\nvykládky tovaru, vedenie účtovníctva a úhrady vystavených a prijatých faktúr spoločnosti do doby, kedy\nbola ona konateľkou spoločnosti, t.j. do 02.08.2012. Dňa 07.08.2012 spoločnosť Mirbes, s.r.o. podala\nna Okresný súd Košice návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti a podľa svedkyne táto potvrdila, že v\nskutočnosti tieto obchody, ktoré sú predmetom daňovej kontroly žalobcu nerealizovala.\n10. Správca dane žiadosťou ohľadom preverenia nadobudnutia tovaru od spoločnosti SPOLKA JAWNA\nMIKULEC zistil, že kontrola dodaní tovaru za december 2012 poľským daňovým subjektom pre daňový\nsubjekt Mirbes, s.r.o. pochybenie neodhalila, potvrdila množstvo a sumy, ktoré sa týkali dodávky a\ndaňový subjekt Mirbes, s.r.o. zastupoval vtedy G. C.. Kontakt bol realizovaný telefonicky. Poľský\ndaňový subjekt nebol nikdy v priestoroch daňového subjektu Mirbes, s.r.o. Ďalej žiadosťou o preverenie\nnadobudnutia tovaru od spoločnosti CEDROM SPÓLKA AKCIJNA, Poľsko pre spoločnosť Mirbes, s.r.o.\nbolo zistené, že uvedený daňový subjekt sa zaoberá výrobou mäsových výrobkov vrátane hydinových\nmäsových výrobkov. Spoločnosť potvrdila dodávku tovaru chladená hydina a vnútornosti pre spoločnosť\nMirbes, s.r.o. za december 2012 v sume 3 589 448,- Polskych zlotych ako intrakomunitárne dodanie\nbez DPH. Za obdobie december 2012 poľská spoločnosť vyskladnila tovar priamo na adrese HYDINA\nSLOVENSKO s.r.o., Nová Ľubovňa a Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok.\n11. Ďalej žiadosťou správca dane preveril nadobudnutie tovaru od spoločnosti G. R., D., kde na\nzáklade oznámenia poľskej daňovej správy bolo uvedené, že daňový subjekt sa zaoberá nákupom\na predajom mäsa spoločnosti Mirbes, s.r.o. Podľa vyjadrenia poľského daňového subjektu písomné\ndohody o spolupráci so slovenským daňovým subjektom neboli, objednávky boli zadávané telefonicky,\n\npoľský daňový subjekt nevie uviesť údaje o osobe, ktorá zadávala objednávku a nepredložil ani žiadnu\nobchodnú dokumentáciu.\n12. Z poľskej daňovej správy bolo zaslané oznámenie, ktoré bolo zaslané v súvislosti s výkonom daňovej\nkontroly u daňového subjektu HYDINA s.r.o. a z toho dôvodu, že požadované informácie sa týkali\nrovnakého zdaňovacieho obdobia, pričom v správe je uvedené poľskou daňovou správou, že poľský\ndaňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období GÓR-STAL Poľsko pre spoločnosť Mirbes, s.r.o.\nvystavil za zdaňovacie obdobie december 2012 dve faktúry, ktoré sa týkali predaja kureniec a hydinových\nvýrobkov. Prepravu tovaru vykonala spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC a tovar bol vyskladnený\nna adrese Podtatranská hydina a.s., Slavkovská 54, Kežmarok.\n13. Správca dane žiadosťou žiadal preverenie nadobudnutia tovaru od spoločnosti Základy miestne\nTUR J.K.J. Poľsko pre spoločnosť Mirbes, s.r.o., pričom v odpovedi z poľskej daňovej správy bolo\nuvedené, že pre spoločnosť Mirbes, s.r.o. bola fakturovaná suma 352 043,- poľských zlotych za tovar\nbravčové polovičky a bravčové vnútornosti, ktorý nákup potvrdil daňový subjekt v Poľsku. Za spoločnosť\nMirbes, s.r.o. prvý krát konala K. G., ktorá sa s konateľom spoločnosti stretla v priestoroch spoločnosti\nPodtatranská hydina a.s., kde boli dohodnuté aj obchodné podmienky a objednávky boli zadávané len\ntelefonicky. Tovar bol prevezený na Slovensko dopravnými prostriedkami a vodičmi poľského daňového\nsubjektu.\n14. Zo zistených informácii podľa správcu dane vyplýva, že tovar bol priamo dodávaný a doručovaný\nz Poľska daňovému subjektu Podtatranská hydina a.s., HYDINA Košice s.r.o., HYDINA SLOVENSKO\ns.r.o. s miestom určenia Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Objednávateľom bol G. C., ktorý je\nod 20.12.2008 členom predstavenstva daňového subjektu Podtatranská hydina a.s. a platby boli\nrealizované z účtu, ktorý patrí daňovému subjektu Mirbes, s.r.o. a ktorého disponentom bol aj MVDr. D.\nL., štatutárny zástupca spoločnosti Podtatranská hydina a.s., preto kontrolovaný daňový subjekt musel\nmať vedomosť o toku predmetného tovaru.\n15. Správca dane ďalej argumentoval tým, že nevykonávanie reálnej ekonomickej činnosti,\nnekontaktnosť, nepreberanie písomností spoločnosti Mirbes, s.r.o. a nemožnosť skontaktovania sa s\njej konateľom D. A., personálne prepojenie subjektov zapojených do transakcii, disponovanie s účtom\nspoločnosti Mirbes, s.r.o. MVDr. D. L. a objednávanie tovaru v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. G.\nC. nasvedčuje tomu, že ide o zmiznutého obchodníka, ktorý je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí\nvystavujú faktúry za účelom odpočítania dane na vstupe. Žalobca pri nadobudnutí tovaru mal postupovať\npreto v zmysle § 11 zákona o DPH. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04.\n16. Správca dane konštatoval, že žalobca pokiaľ v zdaňovacom období december 2012 si uplatnil\nodpočítanie dane vo výške 46 135,77 € z faktúr od daňového subjektu Mirbes, s.r.o. porušil tak\nustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.\n17. Správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012\nna ústnom pojednávaní dňa 19.06.2015, o výsledku daňovej kontroly následne vyhotovil Protokol č.\n20483609/2015 zo dňa 09.07.2015 a na základe vyjadrenia k uvedenému protokolu stanovil termín\nprerokovania pripomienok na deň 29.02.2016, ku ktorému bolo doručené vyjadrenie k zápisnici o\nústnom pojednávaní dňa 15.03.2016 elektronicky a následne správca dane vo vyrubovacom konaní\nna základe požiadavky daňového subjektu zisťoval skutočnosti ohľadom dodávky tovaru z Poľskej\nrepubliky. Prerokovanie pripomienok a návrhov sa uskutočnilo dňa 31.05.2016 po vykonaní dokazovania\na následne správca dane rozhodnutím zo dňa 10.06.2016 pod príslušným číslom na základe výsledkov\ndaňovej kontroly žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2012 určil rozdiel na DPH v sume 506\n913,21 €.\n18. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia tak Daňového poriadku ako aj zákona o DPH a\nnásledne sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane.\nPokiaľ žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 deklaroval dodanie jatočnej hydiny\npoľskému dodávateľovi SPÓLKA JAWNA MIKULEC ako dodanie tovaru s oslobodením od dane správca\ndane na základe výmeny medzinárodných informácií mal za preukázané, že tovar bol dodaný do\n\nPoľska do spoločnosti BESKID na adresu Ciezsynska 46, Zamarski a spoločnosť BESKID 1 sp z o.o.\nuskutočnila porážku kurčiat a predala mäso spoločnosti SPÓLKA JAWNA MIKULEC, pričom tovar bol\nprepravovaný spoločnosťou BESKID, ktorá znášala i náklady na prepravu tovaru. Na základe týchto\nskutočností správca dane podľa žalovaného oprávnene konštatoval nedodržanie podmienok zo strany\ndaňového subjektu pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a dodanie tovaru na\nzáklade uvedených faktúr s poukázaním na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, §\n19 ods. 1 a § 69 ods. 1 citovaného zákona považoval za dodanie tovaru v tuzemsku a preto v zmysle\n§ 22 ods. 1 citovaného zákona vyčíslil žalobcovi daňovú povinnosť. Čo sa týka námietky daňového\nsubjektu s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/ a metodický pokyn Finančného riaditeľstva\ns poukazom na ustanovenie § 266 ods. 1 a 3 a § 409 Obchodného zákonníka pri dodaní tovaru\nje rozhodujúce získanie ekonomického vlastníctva k veci a prípadná absencia právomoci dodávateľa\ntovaru právne disponovať s tovarom, o ktorý ide vo veci samej nemôže vylúčiť dodanie tohto tovaru\nv zmysle tohto ustanovenia, keďže uvedený tovar bol skutočne odovzdaný odberateľovi, ktorý ho\npoužil na potreby svojich zdaniteľných obchodov. Odvolací orgán túto skutočnosť nemohol akceptovať,\npretože tovar bol dodaný daňovému subjektu BESKID, ktorý uskutočnil porážku kurčiat a následne\nmäso predal daňovému subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC. To znamená, že v tom čase žalobca\nnemohol právne disponovať s tovarom, preto žalovaný nemohol akceptovať ani námietku daňového\nsubjektu, že v prípade faktúr, kde bol odosielateľom a teda aj vlastníkom tovaru aj napriek tomu, že\nna certifikátoch bol ako odosielateľ uvedený, konkrétne faktúry č. 6120300075 až 6120300084 iný\ndaňový subjekt a že pre posúdenie dodržania ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších\npredpisov nie je podstatné, ktorá osoba bola žiadateľom o vydanie certifikátu, resp. na akú osobu bol\nvydaný certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva. Z uvedeného dôvodu žalovaný argumentoval tým,\nže certifikáty musia byť v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami sprevádzať zásielku živej hydiny\ndo iného členského štátu sú neopomenuteľným dôkazom preukazujúcim, kto je odosielateľom a súčasne\nvlastníkom odosielanej živej hydiny. Z toho dôvodu preto žalobcovi v súlade s ustanovením § 19 ods. 1\na § 69 ods. 1 citovaného zákona pri dodávkach tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC na\nzáklade vyhotovených faktúr vznikla povinnosť platiť daň v tuzemsku.\n19. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovým subjektom HYDINA SLOVENSKO\ns.r.o. žalovaný uviedol, že z odpovedí na dožiadanie miestne príslušných správcov dane, z poskytnutých\ninformácii a kópii certifikátov, ako aj z dokladov CMR žalobcu vyplýva, že tovar bol naložený a prepravený\npoľským daňovým subjektom BESKID 1 sp z o.o. od slovenských daňových subjektov, ktoré boli\nskutočným odosielateľom jatočných kurčiat z tuzemska do Poľska. Jatočné kurčatá boli prepravené\npriamo do spoločnosti BESKID, ktorá ich spracovala a následne dodala pre odberateľa SPÓLKA JAWNA\nMIKULEC. Žalobca nemohol nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník a zároveň ho ani nemohol dodať\ndo iného členského štátu. Účasťou žalobcu v tomto obchode išlo o umelo vytvorený reťazec za účelom\nodpočítania dane. Pre také konštatovanie bolo podľa správcu dane aj odvolacieho orgánu skutkový stav\nzistený dostatočne a požiadavka daňového subjektu na doplnenie dokazovania o vypočutie zástupcu\nspoločnosti BESKID, ktorý v skutočnosti znášal náklady na prepravu bola neopodstatnená.\n20. Čo sa týka námietky daňového subjektu ohľadom neuznania odpočítania dane z faktúr od daňového\nsubjektu RAB, s.r.o., táto bola vyhodnotená ako nedôvodná, pretože aj v tomto prípade z odpovedí\nna dožiadanie miestne príslušných správcov dane vyplýva, že tovar bol dodaný priamo poľskému\ndaňovému subjektu BESKID 1 sp z o.o.\n21. Ďalej za účelom preukázania opodstatnenosti odpočítania dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou\nNajReality s.r.o. žalobca poukázal na skutočnosť, že je registrovaným platiteľom pre DPH, ako aj jeho\ndodávateľ a že prijatý tovar - pohonnú látku použil do motorových vozidiel na rozvoz tovaru, čím\nsplnil všetky podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Odvolací orgán k tejto námietke\nargumentoval tým, že žalobca mal dohodnutý kontrakt na dodávky pohonných hmôt s iným subjektom.\n22. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovým subjektom SLOVAKIA FARMA s.r.o. a\nMirbes, s.r.o. žalobca namietal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane avšak na základe kontrolných zistení správca dane dospel k záveru, že vyhotovovanie\nfaktúr pre žalobcu bolo účelové bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Žalovaný\nuviedol, že k námietkam daňového subjektu bolo dôkazne preukázané, že štatutárny orgán, ako aj\nzamestnanec žalobcu vystupovali v obchodných jednaniach v mene uvedených tzv. nárazníkových\n\ndaňových subjektov, čím je zároveň preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt sa svojim konaním s\nplným vedomím priamo zúčastnil na obchodoch poznačených podvodom.\n23. K námietke žalobcu, že pri použití svedeckej výpovede K. G. zo dňa 15.10.2013 pri vykonaní tejto\nkontroly mala byť vypočutá samostatne a v súlade s ustanovením § 25 Daňového poriadku, žalovaný\npoukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže\nprispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n24. Zároveň sa žalovaný vyjadril k námietke opodstatnenosti posudzovania odpočítania dane z faktúr\nvyhotovených daňovým subjektom SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o., kde správca dane okrem\nsvedeckej výpovede vychádzal aj z ďalších kontrolných zistení, ako napríklad nekontaktnosť uvedených\nspoločností, nepreberanie písomností, personálne prepojenie subjektov zapojených do deklarovaných\nzdaniteľných obchodov, disponovanie s účtami daňových subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes,\ns.r.o. štatutárnym zástupcom kontrolovaného daňového subjektu, objednávanie tovaru v mene daňových\nsubjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. zamestnancami kontrolovaného daňového subjektu,\nz ktorých jednoznačne vyplynulo, že daňové subjekty SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. nikdy\nnevykonávali reálnu obchodnú činnosť a v obchodných reťazcoch vystupovali ako účelovo vytvorené\nnárazníky. Z uvedeného dôvodu nadobúdateľom tovaru z Poľska mal byť žalobca a ako nadobúdateľ\nmal vykonať intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, pri ktorom mal uplatniť samozdanenie v zmysle §\n11 Zákona o DPH.\n25. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora C-277/14\nžalovaný uviedol, že predmetný rozsudok rieši otázku neuznania nároku na odpočítanie dane na\nzáklade faktúr, ktoré mal vyhotoviť neexistujúci daňový subjekt, ktorý nebol registrovaný na účely DPH,\nnepodával daňové priznania a zdaniteľná osoba nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do\npodvodu s DPH. Správca dane pri výkone daňovej kontroly podľa odvolacieho orgánu jednoznačne\npreukázal vedomosť žalobcu o charaktere deklarovaných obchodných transakcii. Zo záverov rozsudku\nsúdneho dvora vo veciach\nC-131/13, C-163/13 a C-164/13, na ktoré správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal vyplýva, že\nvnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v rámci spoločenstva\nuplatnenie práva na odpočet DPH, práva na oslobodenie od tejto dane, alebo práva navrátenie tejto dane\na to ak aj neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe\nobjektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že transakciou\nuvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľal na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci\nreťazca dodaní. Podľa žalovaného v danom prípade správca dane dostatočným spôsobom preukázal,\nže žalobca sa vedome priamo zúčastnil na zdaniteľných obchodoch poznačených podvodom a rozdiel\nna DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 506 913,21 € rozhodnutím zo dňa 10.06.2016\nurčil v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n26. Správny súd sa pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu\ndane v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného, ako aj správcu dane došlo\nk porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane v daňovej kontrole mal prekročiť\nzákonom stanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly\nza účelom získania informácii na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd za preukázané, že daňová kontrola\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie\ndecember 2012 začala dňa 20.03.2013, na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole pod\nč. 9712401/5/922304/2013.\n27. Správca dane rozhodnutím č. 9712401/5/4398466/2013 zo dňa 25.09.2013 a dňa 22.10.2014\nrozhodnutím č. 9712401/5/4711373/2014 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonávanú u žalobcu a to z dôvodu podania žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií.\n28. Oznámením č. 9712401/5/4609408/2014 zo dňa 10.10.2014 a oznámením č. 20145983/2015 zo\ndňa 27.04.2015 správca dane žalobcovi oznámil, že pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli\ndôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňová kontrola bola u žalobcu ukončená dňa\n\n19.06.2015, kedy bola spísaná zápisnica s právnou zástupkyňou žalobcu JUDr. A., ktorej predmetom\nbolo oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly. Dodatok k oboznámeniu\nso skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole bol vydaný dňa 23.06.2015.\n29. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia všetkých obchodných transakcií, ktoré boli\npredmetom výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012. Krajský súd mal za to, že\nsprávca dane v tomto prípade nebol nečinný, keďže mu neboli včas doručené odpovede na žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií. Neakceptoval preto žalobnú námietku nedodržania zákonnej lehoty\npri výkone daňovej kontroly a poukázal na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej\nkontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonného dôkazného prostriedku v súvislosti\ns nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom uznesení sp.zn. III. ÚS 726/2016-20. S dôrazom na obsah tohto uznesenia ÚS\nSR správny súd aj v tomto prípade dodal, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu\ndane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa\nnariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane\njej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti\norgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd vyslovil\nnázor, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov\nžalobcu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu preto vyhodnotil ako\nnedôvodné.\n30. Správny súd taktiež zistil, že žalobca bol oboznamovaný so skutočnosťami, ktoré sú predmetom\npreverovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo strany správcu dane a to v\nprvom rade doručeným rozhodnutím o prerušení kontroly zo dňa 25.09.2013 a 22.10.2014, v ktorých mu\nsprávca dane oznámil dôvod prerušenia daňovej kontroly. Taktiež správca dane vyzýval žalobcu, aby sa\nvyjadril ku skutočnostiam týkajúcim sa dodávateľov SLOVAKIA FARMA s.r.o., MIRBES s.r.o., NajReality\ns.r.o. a požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril k odberateľským faktúram pre spoločnosť SPOLKA JAWNA\nMIKULEC. Na tieto výzvy žalobca reagoval podaním zo dňa 15.06.2015, teda po termíne. Krajský súd\nsa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane bol nečinný a zabránil mu uplatniť si právo\nvyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, pretože tak, ako to vyplýva z vyššie\nuvedených skutočností, toto právo žalobca riadne využil a vyjadroval sa k skutočnostiam, na ktoré bol\nsprávcom dane písomné vyzvaný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nebol informovaný zo strany\nsprávcu dane o zistených skutočnostiach, je preto z tohto dôvodu účelové.\n31. Vo vzťahu k deklarovanému oslobodeniu od dane žalobcu na základe odberateľských faktúr od\nspoločnosti CEDROB S.A. z faktúr vo výške 874 058,90 € a od spoločnosti SPOLKA JAWNA MIKULEC\nfaktúr č. 6120300077, 6120300080, 6120300081, 6120300082, 6120300083 a 6120300085 za živú\nhydinu žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jeho\nkonkrétnymi odvolacími námietkami a neuviedol žiadnu správnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo\nsprávca dane nebral do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri spoločenstva, a\nprečo sa správca dane nevysporiadal so zisteným rozporom medzi údajmi uvedenými v certifikátoch pre\nobchod vo vnútri spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi. Citujúc príslušné ustanovenia zákona\no DPH považoval krajský súd za nesporné, že pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o\nDPH v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu je podstatným dôkazom doklad o preprave,\nna ktorom adresát potvrdzuje prijatie tovaru v inom členskom štáte. V prípade DPH nepostačuje iba\nformálne preukázať splnenie týchto podmienok, ale je dôležité, aby daňový subjekt preukázal, že tovar\nskutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník.\n32. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že správca dane vyzval žalobcu,\naby okrem iných dôkazov predložil aj TRACES certifikáty, ktoré sú podľa nariadenia č. 1069/2009\nEurópskeho parlamentu a Rady zo dňa 21.októbra 2009 článku 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v\nmedzinárodnom systéme TRACES ku každej dodávke v rámci krajiny Európskeho spoločenstva, ktorá\nobsahuje živočíšnu bielkovinu, t.j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou, vajcami, mäsom\naj krmív na živočíšnej báze. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil certifikáty, na ktorých\nako odosielateľ tovaru nebol uvedený žalobca ale spoločnosti Agronovaz, a.s., PD Lieskovec, SHP\na.s. Turčianske Teplice a RAB s.r.o. Z týchto dôkazov vyplynulo, že dodávateľom tovaru do Poľskej\n\nrepubliky nebol žalobca, ale spoločnosti evidované v certifikátoch, teda certifikáty boli vystavené na\niného dodávateľa - vlastníka uvedeného tovaru. Správny súd argumentoval tým, že daňové orgány\nv odôvodnení rozhodnutí netvrdili, že certifikát považujú za výlučný dôkaz na splnenie podmienok\noslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca však predložením certifikátov\nspochybnil formálne deklarovanie dodávky tovaru pre odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC. Pokiaľ\nsa žalobca odvolával na odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z odpovede\nna medzinárodnú výmenu informácií podanej poľskou daňovou správou je zrejmé, že tovar bol\nprepravovaný spoločnosťou BESKID, ktorá znášala aj náklady na prepravu hydiny do Poľskej republiky,\nčo potvrdil aj sám daňový subjekt BESKID pri medzinárodnej výmene informácií, keď uviedol, že\nprepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu. Z uvedeného vyplýva, že certifikát\nnebol výlučným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona\no DPH, ale bol jedným z dôkazov, ktorý spochybnil, že dodávka tovaru pre odberateľa SPOLKA JAWNA\nMIKULEC sa uskutočnila tak, ako ju deklaroval žalobca predloženými dokladmi.\n33. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. 6120300075\nzo dňa 11.12.2012, 6120300077 zo dňa 15.12.2012, 6120300081 z 19.12.2012 a č. 6120300079 zo\ndňa 18.12.2012 od dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. žalobca namietal, že žalovaný sa s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal iba tvrdením, že správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, neobsahuje jeho vyjadrenie, žiadnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy\nžiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva a prečo sa nevysporiadal s rozpormi\nuvedenými v certifikáte pre obchod a ostatnými predloženými dôkazmi.\n34. Správny súd túto žalobnú námietku považoval za irelevantnú, pretože ako vyplýva z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k faktúram vyššie citovaným ku spoločnosti HYDINA\nSLOVENSKO s.r.o., je uvedené, že dôvodom predpísania rozdielu dane správcom dane bolo\nnepriznanie oslobodenia od dane z predaja jatočných kurčiat podľa odberateľských faktúr nakoľko\ndodávateľom v týchto prípadoch boli spoločnosti Agronovaza.s., Nové mesto nad Váhom, SHP, a.s.\nTurčianske Teplice, JANEK s.r.o. Dolný Moštenec a Poľnohospodárske družstvo Lieskovec. Predmetný\ntovar bol zakúpený na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.,\nNová Ľubovňa č. 505. Správca dane preto dôvodne dospel k záveru, že došlo žalobcom k porušeniu\nustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH na základe dodávateľských faktúr\nvystavených spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorá je aj podľa krajského súdu umelo\nvčlenená do obchodného reťazca ako vystavovateľ faktúr pre žalobcu.\n35. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa\nSLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. žalobca tvrdil, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca\ndane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ako aj v rámci výziev a dožiadaní preukazujú, že\ntieto spoločnosti boli v kontrolovanom období december 2012 existujúcimi subjektmi, boli registrované\nako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov.\nNesúhlasil teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť, pričom\npoukázal na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že nekontaktnosť\ndodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z\niných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol\nprávo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.\n36. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali\nsvoj postup a rozhodnutia výlučne tým, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. sú\nnekontaktné. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nsprávca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti týchto spoločností v čase\nrealizovania dodávky tovaru a ako vyplýva z odpovedí na dožiadanie zo dňa 06.05.2013 v prípade\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. v rozhodnom čase za túto spoločnosť by mal konať a od 24.10.2012\nbol jediným konateľom spoločnosti A. H., bytom G., ktorý je však nekontaktný, na uvedenej adrese je\nneznámy, nevlastní žiadny byt, nemá zriadenú schránku na doručovanie a poštu a je na zastupovanie\nspoločnosti využívaný ako vhodný biely kôň.\n37. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií za spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. konala\nE. D. a MVDr. D. L., ktorí boli zamestnancami žalobcu. MVDr. D. L. ako štatutár tejto spoločnosti musel\n\nvedieť o obchodných tokoch jednotlivých komodít, a teda vedel a mal vedieť, že spoločnosť SLOVAKIA\nFARMA s.r.o. ako subjekt reálne neexistujúci v skutočnosti nevykonáva hospodársku činnosť.\n38. V prípade spoločnosti Mirbes, s.r.o. správca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania č.\n9712402/5/1746921 zo dňa 06.05.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je\nnekontaktná, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária\na nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac december 2012 podala táto\nspoločnosť daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 1 256,99 €. Tento daňový\nsubjekt vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Odborom\nboja proti podvodom FR bola správcovi dane postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013,\nz ktorej vyplýva, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. na adrese Popradská 66, reálne žiadne kancelárske\npriestory nevyužívala a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani D. a následne,\nkeď si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť Mirbes, s.r.o.\nmala založené tri účty v bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola p. K. G. a v\nprípade dvoch účtov aj MVDr. D. L., štatutárny zástupca žalobcu. Ďalej vo vzťahu k spoločnosti Mirbes,\ns.r.o. si správca dane zadovážil ďalší dôkaz a to z Okresného súdu Košice I., ktorý mu bol doručený dňa\n12.02.2015, ktorý obsahoval návrh na zrušenie tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na\nOkresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o. D. A.. V tomto návrhu konateľ uviedol,\nže spoločnosť Mirbes, s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by\npostačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty\nspoločnosti sú zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie\nje majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v\nzbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné\nobdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa\n§ 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predložil potvrdenie\no zrušení účtov spoločnosti Mirbes, s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci december 2012\nspoločnosti Mirbes, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.\n39. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že sa správca dane a žalovaný riadne\nnevysporiadali so svedeckými výpoveďami K. G., ktorá mala konať za spoločnosť Mirbes, s.r.o.. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa\nrozsiahlym spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním a to aj s výsluchom svedkyne K. G..\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva,\nže správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia\nsvedka K. G.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch K. G. dňa 15.10.2013 a\n02.07.2015, keď v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 K. G. vypovedala ako svedkyňa vo\nvzťahu k daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca\ndane ako jeden z dôkazov. Podrobne popísali obsah výpovede K. G. dňa 02.07.2015 zo zápisnice č.\n20452768/2015, ktorú aj vyhodnotili. Správcom dane a žalovaným bolo konštatované, že po vykonaní\nvypočutia K. G. nemali pochybnosti o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že K. G. nejednala s\npoľskými dodávateľmi tovaru.\n40. Z vykonaného dokazovania - odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii vyplynulo,\nže s dodávateľmi konal MVDr. D. L. a G. C. (zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu). Preukázaná\nbola aj skutočnosť, že MVDr. D. L. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti Mirbes, s.r.o., čo p.\nL. pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú moc pre G. C. vo\nvzťahu k spoločnosti Mirbes, s.r.o. K. G. aj napriek výzve správcu dane nepredložila, tieto naopak\npredložil žalobca spolu s vyjadrením k protokolu zo dňa 30.04.2013. Správca dane a žalovaný reagovali\nna všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia K. G. ako aj žalobcu, pričom po vyhodnotení všetkých už\nvyššie uvedených skutočností dospeli k záveru, že K. G. za spoločnosť Mirbes, s.r.o. nekonala, tovar\nneobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožnil v celom rozsahu.\nVýsluch K. G. nebol jediným, ale jedným z množstva dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.\n41. K námietke žalobcu ohľadom vykonania výpovede svedkyne K. G. zo dňa 15.10.2013 s dôrazom na\nustanovenie § 25 Daňového poriadku, správny súd vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru,\nže správca dane pri zabezpečovaní výsluchu K. G. ako svedka konal v súlade s Daňovým poriadkom a o\nkaždom úkone žalobcu riadne a bezodkladne upovedomil. Podľa názoru súdu ani opakovanie výsluchu\n\nK. G. by neprivodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie a to s prihliadnutím na výsledky dokazovania\nsprávcu dane.\n42. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcom dane a žalovaným a k\nzistenému skutkovému stavu správny súd uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,\nakú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z\nnich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.\n43. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu\ndane a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp\ndvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne\npopísal zistený skutkový stav, vykonané dôkazy, ktoré v rozsiahlom dokazovaní vykonal správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutia spĺňajú všetky zákonom požadované kritéria.\nSkutočnosť, že sa žalovaný ako odvolací orgán nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv\nžalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n44. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n45. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p., t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n46. Sťažovateľ k otázke porušenia zásady proporcionality (v súvislosti s ním namietaným prekročením\nmaximálnej doby trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania\nodpovedí na medzinárodnú výmenu informácií) uviedol, že s právnym názorom krajského súdu k tejto\nnámietke sa nemožno stotožniť. Mal za to, že ustanovenia čl. 10 až 12 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010\njednoznačne stanovujú podmienky pre osobitné kategórie prípadov, avšak nestanovujú kritéria podľa\nktorých je možné takéto prípady do osobitných kategórii začleniť. V tomto prípade by sa malo jednať\npredovšetkým o výnimočne zložité prípady, resp. prekážky na strane dožiadaného alebo žiadajúceho\nsprávcu dane, to však v tomto prípade nemožno konštatovať. Daňový poriadok jednoznačne stanovuje\nmaximálnu dĺžku daňovej kontroly na jeden rok, čo vytvára určitý rámec a zámer zákonodarcu, koľko\nby mala daňová kontrola trvať, nakoľko sa jedná o významný zásah do postavenia daňového subjektu.\nRovnako tak Nariadenie Rady EU č. 904/2010 stanovuje v čl. 10 lehotu na poskytnutie dožiadaných\ninformácií tak, že tieto majú byť poskytnuté tak rýchlo ako je to možné, najneskôr v lehote 3 mesiacov\nod prijatia žiadosti. Navyše tento článok ustanovuje aj to, že v prípade ak žiadaný orgán už uvedenú\ninformáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. V prípade napadnutého rozhodnutia\nvšak došlo k celkovému trvaniu 846 dní vrátane jej prerušenia v trvaní 529 dní, čo jednoznačne\nnekorešponduje a je v hrubom nepomere s ustanovenými lehotami.\n47. Správnej súd ďalej v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že považuje\nza nedôvodnú námietku sťažovateľa, že ho správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly\nvrátane prerušenia kontroly neoboznámil so zistenými skutočnosťami ohľadom medzinárodných zistení\nv priebehu daňovej kontroly a konštatoval, že tvrdenie sťažovateľa, že nebol žiadnym spôsobom\ninformovaný zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach je účelové. Sťažovateľ s týmito závermi\nnesúhlasil a poukázal na to, že sťažovateľa nenapádal to, že ho správca dane neinformoval o žiadnej\nskutočnosti v priebehu výkonu daňovej kontroly, ale že došlo k porušeniu dotknutých ustanovení, ktoré\ntreba chápať v súvislosti s daňovým konaním ako jedným celkom. Správny súd konštatoval, že správca\ndane si splnil svoju povinnosť riadne informovať sťažovateľa napríklad tým, že správca dane informoval\nsťažovateľa o tom, že prerušuje konanie z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií,\navšak z toho oznámenia nevyplývajú pre sťažovateľa skoro žiadne relevantné informácie o priebehu\nkonania, okrem toho, že došlo k jeho prerušeniu, avšak neobsahujú informácie o konkrétnych otázkach\n\npre dožiadaných správcov dane, o druhu dožiadaných informácií a predovšetkým po obdŕžaní odpovede\nna tieto žiadosti o získaných informáciách prostredníctvom využitia takéhoto dožiadania. Vzhľadom na\nto, že sťažovateľ bol vylúčený z účasti na takomto získavaní týchto informácií došlo k porušeniu jeho\npráv. Navyše mal za to, že odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie je možné\npovažovať za konkrétny vykonávací dôkaz, ale ide o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného\ndožiadaným správcom dane. Z tohto dôvodu bol správca dane povinný v rámci prejednávacej zásady\n(§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) zistiť konkrétne vykonané dôkazy a umožniť kontrolovanému\ndaňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým týmto konkrétnym vykonaným dôkazom. Túto skutočnosť\npotvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/13/2013. Informácie, ktoré správca dane\nzískal prostredníctvom dožiadania medzinárodnej výmeny informácií (pričom ich nesprávne považuje\nza dôkazy) však sťažovateľovi iba oznámil a neumožnilmu do procesu ich získavania nijako zasiahnuť.\nTaktiež zdôraznil, že právna prax vyžaduje, aby predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom\nna rozhodnutie daňového orgánu, je že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju\ndôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonať dôkazy ktoré zo svojej dispozície súkromnoprávnej osoby\nnemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Nedodržanie tohto\nprocesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale predovšetkým práv daňového\nsubjektu. Zdôraznil, že správca dane na potvrdenie informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií nevykonal žiadne dokazovanie t.j. informácie nijak nepotvrdil.\n48. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd v bodoch 62-72 sa zaoberal jeho námietkou vo vzťahu\nk deklarovanému oslobodeniu od dane sťažovateľa na základe odberateľských faktúr od spoločnosti\nCEDROB S.A. a od spoločnosti SPOLKA JAWNA MIKULEC. Podľa sťažovateľa správny súd ani túto\notázku po právnej stránke neposúdil správne. Poukázal na to, že správca dane postupuje v tejto a\naj ostatných daňových kontrolách sťažovateľa tak, že prenáša dôkazné bremeno na sťažovateľa v\ntakom rozsahu, ktorý reálne vylučuje možnosť preukázať akúkoľvek skutočnosť tvrdenú sťažovateľom.\nSprávca dane nebral v úvahu žiadne dôkazy predložené sťažovateľom a naopak ich vyhodnotil ako\nnedostačujúce.\n49. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozsudku v bodoch 73 a 74 zaoberal námietkou sťažovateľa\nvo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa HYDINA\nSLOVENSKO s.r.o., keď mal za to, že dôvodom predpísania rozdielu dane správcom dane bolo\nnepriznanie oslobodenia od dane z predaja jatočných kurčiat podľa odberateľských faktúr. Sťažovateľ sa\ns týmto názorom krajského súdu nestotožnil. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci krajským súdom\nv bodoch 75 až 82 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď krajský súd konštatoval, že sa nestotožnil\ns názorom sťažovateľa, že daňové orgány odôvodňovali svoj postup a rozhodnutia výlučne tým, že\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. a Mirbes, s.r.o. sú nekontaktné a že MVDr. D. L. ako štatutár\nsťažovateľa musel vedieť o obchodných tokoch jednotlivých komodít a teda mal vedieť, že spoločnosť\nSLOVAKIA FARMA, s.r.o. v skutočnosti nevykonávala hospodársku činnosť. Rovnako tak krajský súd\nnesprávne konštatoval, a nemohol mať za preukázané, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nevykonávala\nžiadnu ekonomickú činnosť. Správny súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal ani so svedeckými\nvýpoveďami K. G., ktorá mala konať za spoločnosť Mirbes, s.r.o.. Poukázal aj na to, že orgány činné\nv trestnom konaní disponujú výpoveďou svedka - K. G. zo dňa 15.10.2013, ktorá potvrdila výkon\nekonomickej činnosti označených spoločností a protichodnou výpoveďou zo dňa 25.09.2015 vykonanou\npred Národnou kriminálnou agentúrou, avšak priamo v rámci daňových kontrol pri výsluchu svedka\nodmietla vypovedať. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné použiť výpoveď svedkyne K. G., pretože\ntáto svedkyňa je nedôveryhodná.\n50. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že daňová kontrola bola v prípade sťažovateľa\nprerušená rozhodnutím v súlade s § 61 Daňového poriadku z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010. Námietku\nsťažovateľa, že ho správca dane neinformoval o tom, že prerušuje výkon daňovej kontroly, nie je\nmožné akceptovať, pretože správca dane pri prerušení daňovej kontroly dodržal v zmysle citovaného\nustanovenia procesný postup a z iného právneho predpisu takáto povinnosť pre správcu dane nevyplýva.\nOkrem toho dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane a nie je pritom\nviazaný iba návrhmi daňových subjektov. V tejto súvislosti za neopodstatnenú považoval i námietku\nsťažovateľa, že bol vylúčený z účasti na takomto získavaní informácií, čím došlo k porušeniu jeho\npráv. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že správny súd i žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s\njeho námietkami vo vzťahu k deklarovanému oslobodeniu od dane na základe odberateľských faktúr\n\nod spoločnosti CEDROB S.A. a faktúr za dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa SPÓLKA JAWNA\nMIKULEC, keďže bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre uplatnenie\noslobodenia od dane. Za dostatočne odôvodnené považoval i neuznanie odpočítania dane z faktúr od\ndaňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., keď okrem personálneho prepojenia so sťažovateľom\nbolo poukázané na odpovede na dožiadania miestne príslušných správcov dane, na údaje z certifikátov,\nako aj z dokladov CMR, na základe ktorých bolo konštatované, že účasťou sťažovateľa v tomto obchode\nišlo o umelo vytvorený reťazec za účelom odpočítania dane. V prípade neuznania odpočítania dane z\nfaktúr od dodávateľov SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. poukázal aj na nekontaktnosť uvedených\ndodávateľov, ktorí nikdy nevykonávali reálnu obchodnú činnosť a v obchodných reťazcoch vystupovali\nako účelovo vytvorené nárazníky. K námietke porušenia zásady dvojinštančnosti konania poukázal na\nto, že nebolo zistené, aby niektorý z daňových orgánov prekročil vymedzené kompetencie. S poukazom\nna uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.\n51. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 29. októbra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n52. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu,\nktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľovi určený\nrozdiel v sume za zdaňovacie obdobie december 2012, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\n53. Kasačný súd úvodom poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej\nmoci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého\nneoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov\nkorešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n54. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 S.s.p. podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n55. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku sp.zn. 10Sžfk/31/2018\nzo dňa 22.05.2019, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje a v príslušnom rozsahu\nuvádza:\nPredmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľke určený rozdiel\nv sume za zdaňovacie obdobie január 2013, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\n\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nsprávny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľkou, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\nPodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nKasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca\ndane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\nV tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z\n\nuvedených dôvodov považoval kasačný súd námietku sťažovateľky týkajúcej sa prenášania dôkazného\nbremena na sťažovateľku za nedôvodnú. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „... Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné\nbremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má\nvšetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu ...“\nKasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo\nvyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane\nviedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a\npresne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n\nZistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení\nosobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku). Daňová\nkontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu\ndane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným z najvýznamnejších\nnástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejno-mocenský zásah do\nindividuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu\ndaní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\nKasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako\nkrajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne popísali zistený skutkový stav,\nktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj\nso všetkými námietkami sťažovateľky. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na\nodpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie\nbolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto\nhmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len existencia\nsamotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\nSťažovateľka v konaní nepreukázala, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetného\ntovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona\no DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (sťažovateľke) nevzniklo právo na odpočítanie\ndane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Na splnenie\nzákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane\nnepostačuje deklarovanie uskutočnenej služby zo strany daňového subjektu predložením daňového\ndokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálne dodanie\ntovaru. Kasačný súd podotýka, že správca dane daňovou kontrolou preveroval splnenie zákonných\npodmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o\nDPH, pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že k dodaniu tovaru\nuvedenom na faktúrach skutočne došlo.\nKasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\n\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\nK námietke sťažovateľky, že správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania\ndaňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú\nvýmenu informácií kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane zasielal žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií dňa 13.06.2013 (vo veci Kovář plus s.r.o., Česká republika, CEDROB\nPL), dňa 14.06.2014 (vo veci MIKULEC PL) a dňa 03.02.2014 (vo veci ROLMASZ, TRANS-TUR,\nTRANS-CO, CARGILL, BARBARA a PORT GDANSKI). Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu\ninformácií zaslal správca dane dňa 03.02.2014 vo veci spoločnosti ROLMASZ, TRANS-TUR, TRANSCO, CARGILL, BARBARA a PORT GDANSKI. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé,\nže odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 03.02.2014 mu neboli doručené.\nZ uvedeného dôvodu správca dane urgoval príslušný žiadaný orgán o zaslanie odpovedí, a to dňa\n16.06.2014 a 15.05.2014. V súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu\nna protokol z daňovej kontroly kasačný súd odkazuje, podobne ako krajský súd, na právne závery\nuznesenia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 726/2016-20. V danej veci je tak zrejmé, že správca dane\nnebol bezdôvodne nečinný, ale vo veci konal a urgoval príslušné orgány, aby zaslali odpovede na jeho\nžiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.\nK námietke nedôveryhodnosti svedeckej výpovede K. G. kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nKasačný súd sa stotožnil so záverom správnych orgánov, že K. G. za spoločnosť Mirbes, s.r.o. nekonala,\ntovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru. Uvedený záver je podporený vykonaním\nrozsiahleho dokazovania uvedenom v administratívnom spise žalovaného.\nK námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom\nuvedeného v odsekoch 103 až 107, 115 a 116kasačný súd uvádza, že sú všeobecné, nekonkrétne, bez\nuvedenia, v čom považuje právne závery krajského súdu za nesprávne. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu, sama o sebe nezakladá dôvod na vyslovenie\nnezákonnosti takéhoto rozhodnutia.\nPo preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n56. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z jeho skoršej rozhodovacej\nčinnosti a majúc za to, že ide o obdobnú vec sťažovateľa, ktorá už bola predmetom konania o kasačnej\nsťažnosti dospel (po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné\nskutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) k záveru, že rozhodnutie\nkrajského súdu, žalovaného a správcu dane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný\npri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil\nv ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov\nkasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 S.s.p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n57. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. v spojení s §\n467 ods. 1 S.s.p. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného\nkonania zo zákona neprislúcha.\n58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/17/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}