{"guid": "f552c531-d51d-4053-a8f5-1d8034c6e666:1abc3109-e4ad-4269-ab1f-0b1c36a5c46c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/27/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/27/2018 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 7Sžsk/27/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2", "identifikacne_cislo": "8017200214", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-41.odsek-9", "nazov": "§ 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-41.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-26", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-27", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1abc3109-e4ad-4269-ab1f-0b1c36a5c46c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/27/2018\n8017200214\n26. 06. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200214.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nV. Z., narodený X. augusta XXXX, bytom v B. č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v\nBratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 13. februára\n2017, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3142, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 8. novembra 2017, č. k. 6Sa/8/2017-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 8. novembra 2017, č.\nk. 6Sa/8/2017-3, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. februára 2017, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/\nSOC/2017/3142, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov\nz 29. novembra 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0018. Predmetným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán podľa § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný\npríspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420 eur, ktorý bol žalobcovi\nposkytnutý rozhodnutím zo 16. februára 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0004.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 1, § 2 ods. 1, § 4, § 19 ods. 1 písm. b/, § 24 ods. 1, § 26 ods. 1 písm. a/, § 27 ods. 1, § 41 ods.\n9, § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., § 32 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho poriadku a postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych\nveciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti\nSSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný\npri rozhodovaní vo veci postupovali v súlade s § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.,\n\nako aj v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. V konaní si zaobstarali všetky potrebné podklady\npre rozhodnutie vo veci, teda úplne a presne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého aj rozhodli.\nŽalobca nesporne ani na základe telefonickej a písomnej výzvy prvostupňovému správnemu orgánu\nnepreukázal, že v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 27 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na\nkompenzáciu zakúpil pomôcku - elektronickú čítaciu lupu stolovú, na kúpu ktorej mu bol poskytnutý\npeňažný príspevok. Táto skutočnosť je nesporná aj zo samotného tvrdenia žalobcu v žalobe, kde\nkonštatuje, že peňažný príspevok má odložený a oslovuje sponzorov na financovanie.\n4. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, v ktorých poukazoval na svoju sociálnu situáciu, a že je osobou\nv hmotnej núdzi, sa krajský súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že rovnako aj prvostupňový správny\norgán je inštitúciou na realizovanie zákona č. 447/2008 Z.z. a v tomto konaní o kúpu pomôcky na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie je v jeho kompetencii riešiť otázku hmotnej núdze\nžiadateľa. Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím skúma iba v súvislosti s určovaním\nvýšky peňažného príspevku podľa § 26 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého výška peňažného\npríspevku na kúpu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z obsahu žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku\nje nesporné, že žalobca v čase podávania žiadosti bol ženatý a mal dve nezaopatrené deti navštevujúce\nzákladnú a vysokú školu. Pri určovaní výšky peňažného príspevku bol zohľadňovaný jednak príjem\nžalobcu ako aj jeho manželky, teda dôchodok, ktorý poberá žalobca v sume 250 eur, nebol jediným jeho\nzdrojom príjmu pri posudzovaní výšky peňažného príspevku tak, ako to uvádza žalobca. Krajský súd\npoukázal tiež na skutočnosť, že u žalobcu bola finančná situácia zohľadnená práve priznaním príspevku\nvo výške 95% ceny pomôcky.\n5. K námietke žalobcu, že správne orgány nezohľadnili pri rozhodovaní Dohovor OSN o právach\nosôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor OSN“), krajský súd uviedol, že s príslušným\nDohovorom OSN vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 9. marca\n2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky prednosť pred zákonmi. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 25. júna 2010 podľa\noznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317 zverejnené v Zbierke zákonov\nč. 317/2010. Teda je nesporné, že Dohovor OSN schválený Valným zhromaždením OSN je súčasťou\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa Článku 1 tohto Dohovoru OSN jeho účelom je to, aby sa\ndosiahlo, aby krajiny, ktoré ho schvália, budú zabezpečovať uplatňovanie, podporu a ochranu všetkých\nľudských práv, všetkých ľudí s postihnutím, rešpektovanie dôstojnosti ľudí s postihnutím. Medzi ľudí s\npostihnutím patria aj ľudia, ktorí majú dlhodobo zhoršený stav, napr. telesne, mentálne, intelektuálne\na tak sa nemôžu zapojiť do spoločnosti z rôznych takých príčin, ako sú názory, jazyk, schodištia a\nzákony, ktoré bránia ľuďom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti. V Článku 4 tohto Dohovoru OSN\noznačenom ako všeobecné povinnosti krajiny sľubujú, že zabezpečia, aby všetky ľudské práva platili\npre všetkých ľudí a bez diskriminácie na základe postihnutia, a aby splnili okrem iného sľub robiť všetko\npotrebné, aby zabezpečili, aby práva z tohto Dohovoru OSN budú začlenené do zákonov, politiky a praxe\nv ich krajine. S poukázaním na tieto základné články Dohovoru OSN krajský súd uviedol, že práve zákon\nč. 447/2008 Z.z. je tým zákonom, ktorý má za cieľ podporovať sociálne začlenenie fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti\na podmienok v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Vykonávateľom tohto zákona je žalovaný ako\naj prvostupňový správny orgán. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade\nneboli porušené ľudské práva a slobody žalobcu ani zásady rovnakého zaobchádzania, a že tento\nzákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nenapĺňa kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože\nneznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobou a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez\nrozdielu (§ 4 zákona). Žalobca v žalobe ani v odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu nešpecifikoval konkrétne, ktorý článok, v ktorej oblasti Dohovoru OSN bol podľa jeho názoru\nporušený rozhodnutím orgánu verejnej správy, a v čom bol diskriminačný týmto rozhodnutím a zákonom.\n6. Vzhľadom na to, že správne orgány pri rozhodovaní vo veci zistili úplne a presne skutkový stav veci,\nzaobstarali si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, rozhodli vo veci v súlade so zákonom a zároveň\nrozhodnutie žalovaného spĺňa všetky podstatné náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku,\nje z neho zrejmé, čo tvorilo podklad pre rozhodnutie, aký skutkový stav bol v konaní zistený, ďalej je\nz neho zrejmé, ako vec právne správny orgán posúdil a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako\núčastníka konania, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n\n7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na\nnáhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nedosiahol úspech a vo vzťahu k žalovanému\nnezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne\nvynaložené trovy konania.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a podanie bolo nezákonne\nodmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).\n10. Uviedol, že žalovaný správny orgán patrí do štruktúry štátneho orgánu verejnej moci a spolu s\nnadriadeným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ich úlohou nielen\nrealizácia chránených práv a povinností - výkon verejnej moci v oblasti sociálnych služieb, ale aj\npredkladanie a navrhovanie takej legislatívy, ktorá by občanom pomáhala a nie pôsobila iba ako\nformálne opatrenie s obmedzujúcimi možnosťami. Namietal, že správnym orgánom bol dotlačený na\nspolufinancovanie vo výške 100% mesačného príjmu (invalidného dôchodku), a to len z toho dôvodu,\naby štát mohol preukazovať, že sa stará o túto ohrozenú skupinu osôb, a že je to len ich vinou,\nak nedôjde k realizácii ich práv mať k dispozícií kompenzačnú pomôcku. Poukázal na dodržiavanie\nzásady rovnakého zaobchádzania upravenú v antidiskriminačnom zákone, ďalej na Článok 12 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné\nzmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod\nalebo iné postavenie, pričom pojem „iné postavenie“ znamená aj zdravotné postihnutie. Ďalej poukázal\nna Článok 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky ratifikácie medzinárodných zmlúv,\nnesúlad medzi vnútroštátnou a medzinárodno-právnou záväznosťou medzinárodnej zmluvy s odkazom\nna § 3 ods. 3 a § 10 ods. 3 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tiež s\npoukazom na § 139 ods. 2 SSP konštatoval, že v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na\nkonaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán\nverejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nV ďalšej časti žalobca uvádzal, že jedným zo základných princípov slovenského právneho poriadku je\nhierarchia právnych noriem, čo neznamená iba logickú nadradenosť / podriadenosť noriem, ale súvisí s\ncelou problematikou legitímnej autority, zahŕňa aj kategorický imperatív, že právny predpis môže vydať\nvýlučne orgán na to zákonom oprávnený, v medziach zákona a svojej vlastnej normotvornej právomoci.\nPrávne predpisy sa triedia podľa tzv. právnej sily, ktorá sa vzťahuje na vlastnosti právnych predpisov,\nna základe ktorých je jeden právny predpis podriadený druhému. Predpis nižšej právnej sily nesmie\nodporovať predpisu vyššej právnej sily. Dohovor OSN v Článku 9 hovorí o prístupnosti k informačným\ntechnológiám a k odstráneniu bariér a vylučuje akúkoľvek subjektívnu zodpovednosť, alebo povinnosť\nfyzickej osoby so zdravotným postihnutím pri realizácii ich práv. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd\nnedostatočne posúdil a odôvodnil podľa § 139 ods. 2 SSP aplikáciu § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008\nZ.z., podstatné argumenty žalobcu, že jeho mesačný príjem - invalidný dôchodok vo výške 250,50 eur\nje dávkou sociálneho poistenia, avšak hlboko pod hranicou životného minima, pre štvorčlennú rodinu\nsú prvoradé mesačné náklady na život, ako sú nájom, strava, ošatenie, lieky, atď.\n11. Vzhľadom na to, že krajský súd nepostupoval v zmysle Dohovoru OSN a antidiskriminačného\nzákona, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 16. februára 2018 považujúc\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z.\n\nV celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n13. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 28. februára 2018 na\nvedomie.\nV.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n19. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny;\n20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako\nnedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13.\nfebruára 2017, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3142, ktorým tento postupom podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 29. novembra 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/\nSOC/2016/62493-0018. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 27 ods. 1 a §\n41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky\n- elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420 eur, ktorý bol žalobcovi poskytnutý rozhodnutím zo 16.\nfebruára 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0004.\n21. Cieľom Dohovoru OSN je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých\nľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k\nich prirodzenej dôstojnosti (Článok 1)\n22. Podľa Článku 2 Dohovoru OSN, diskriminácia „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“\nje každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých\ncieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých\nľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo\ninej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia\nprimeraných úprav;\n23. Podľa Článku 4 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť\na podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so\nzdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na\n\ntento účel sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia\nna uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; prijať všetky príslušné opatrenia vrátane\nzákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré\npredstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv\nosôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; zdržať sa akéhokoľvek konania\nalebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali\nv súlade s týmto dohovorom; prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe\nzdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku;\n24. Podľa Článku 4 ods. 2 Dohovoru OSN, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, každý\nštát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru sa zaväzuje prijať opatrenia v maximálnom rozsahu\nsvojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce s cieľom postupne\ndosiahnuť plnú realizáciu týchto práv bez toho, aby to malo vplyv na záväzky obsiahnuté v tomto\ndohovore, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom bezprostredne uplatniteľné.\n25. Podľa Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné\npred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez\nakejkoľvek diskriminácie.\n26. Podľa Článku 28 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným\npostihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a\nubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia\na presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.\n27. Podľa Článku 28 ods. 2 písm. a/ - e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb\nso zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na\nzáklade zdravotného postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie\ntohto práva vrátane týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký\nprístup k službám zásobovania obyvateľstva čistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a\ncenovo dostupným službám, pomôckam a k iným formám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným\npostihnutím; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným\npostihnutím a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k\nprogramom znižovania chudoby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré\nžijú v chudobe, prístup k pomoci od štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím\nvrátane vhodného vzdelávania, poradenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb; zabezpečiť\nosobám so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby; zabezpečiť osobám\nso zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.\n28. Podľa Článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n29. Podľa Článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n30. Podľa Článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na\ntakú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\n31. Podľa Článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2\nustanoví zákon.\n32. Podľa Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.\n4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n33. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na\nkompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\n\nzdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len \"preukaz\"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu\nso zdravotným postihnutím (ďalej len \"parkovací preukaz\") a právne vzťahy na účely posudzovania\npotreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)\n34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1\nje podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za\njej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto\nzákonom.\n35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného\npostihnutia (ďalej len \"kompenzácia\") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého\nzdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona\nalebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely\ntohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1)\n36. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je\nznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\n37. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je\npodľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť\npeňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný\npríspevok na úpravu pomôcky.\n38. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky,\nvýška peňažného príspevku na výcvik používania pomôcky a výška peňažného príspevku na úpravu\npomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím uvedených v prílohách č. 10 a 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri určení\nvýšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa zohľadňuje cena pomôcky, najviac v sume ustanovenej\nv zozname pomôcok.\n39. V zmysle prílohy č. 10, výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky bola určená percentuálnou\nsadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j.\nvo výške 95% z ceny pomôcky.\n40. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\npovinná kúpiť si pomôcku, na ktorej kúpu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, dať si upraviť pomôcku,\nna ktorej úpravu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, alebo absolvovať výcvik, na ktorý bol poskytnutý\npeňažný príspevok do troch mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku, najneskôr\ndo šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní tohto peňažného príspevku, ak\npomôcku nemožno kúpiť, upraviť alebo nemožno absolvovať výcvik používania pomôcky z dôvodov\nna strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky,\núprava pomôcky alebo výcvik používania pomôcky.\n41. Podľa § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nnepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej\ntýmto zákonom, je povinná vrátiť tento peňažný príspevok do ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť peňažný príspevok vrátiť.\n42. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že žalobca žiadosťou z 30. novembra 2015 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie\npeňažného príspevku na kúpu pomôcky - elektronickú čítaciu lupu stolovú. Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny Prešov rozhodnutím zo 16. februára 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0004\npostupom podľa § 24 ods. 1, 4 a § 26 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., prílohy č. 10 menovaného zákona,\npodľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2009 Z.z., ktorým\nsa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok ako aj zákona č.\n601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nvyhovel žiadosti žalobcu a priznal mu peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej\n\nlupy stolovej vo výške 3.420 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. februára\n2016 (žalobca sa vzdal práva podať proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie). Peňažný príspevok bol\nžalobcovi vyplatený dňa 15. marca 2016. Dňa 20. júna 2016 bol príslušným úradom práce spísaný\núradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca si pomôcku - elektronickú čítaciu lupu stolovú nezakúpil,\ncit.: „ (...) pretože zháňa financie na doplatok, pokúsi sa zakúpiť si pomôcku do konca júla 2016.“\nÚrad práce následne listom z 28. júla 2016, č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493, z.č.2016/338525\nvyzval žalobcu, aby tento v lehote 8 dní od prevzatia výzvy doložil doklad o kúpe predmetnej pomôcky.\nZároveň bol poučený o následku jeho nedoloženia spočívajúcom v uložení povinnosti vrátiť peňažný\npríspevok na kúpu pomôcky. Nakoľko žalobca na uvedenú výzvu nereagoval, úrad práce rozhodnutím z\n18. augusta 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0007, uložil žalobcovi povinnosť vrátiť\npeňažný príspevok na kúpu pomôcky v sume 3.420 eur do 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia na účet úradu práce. Na odvolanie žalobcu odvolací správny orgán rozhodnutím z 13.\noktóbra 2016, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/11274, zrušil rozhodnutie úradu práce z\n18. augusta 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Úrad\npráce ako prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom inštančne nadriadeného správneho\norgánu vydal dňa 29. novembra 2016 pod číslom PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0018 nové\nrozhodnutie, ktorým opätovne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky\nv sume 3.420 eur. Na odvolanie žalobcu, žalovaný správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím\nodvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\n43. Zásadné pochybenie správnych orgánov prvého a druhého stupňa videl žalobca v aplikácii\npríslušných a na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v konaní a rozhodovaní o jeho\npovinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420\neur, nakoľko bol presvedčený, že tieto ustanovenia sú v priamom rozpore s Dohovorom OSN.\n44. Na úvod najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je\nzaložený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém\nsociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej\nčinnosti umožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné\n(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa\nuplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci\nktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel\nod poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci\nvychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,\nktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému\nspočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo\nmožno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie.\nV tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne\niba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára\nsystém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale\nzároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc\nje financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na\nzáklade životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica\npríjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze\nako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona\nč. 447/2008 Z.z.\n45. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a\nslobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,\nDruhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré\nvyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie\n\nprvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej\nstránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky\nuplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti\nod ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa\npotom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte\ns Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto\nje v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných\npodmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi)\nbližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce\n(zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom\ndôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004\nZ.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na\nzáklade verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych\nslužbách, zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu\nstarostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že\nesenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava\nustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.\n46. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z,, cieľom ktorého je podpora\nsociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej\núčasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.\nPostupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne dôsledky\nťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia\nformou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním\nsociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a\no sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že\nza sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať\nznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\n47. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravujúci tzv. testované dávky (kam teda patrí aj peňažný príspevok na\nkúpu pomôcky) okrem splnenia zákonnej podmienky odkázanosti na pomôcku (§ 14 ods. 5 zákona),\npre splnenie ktorej je relevantným lekársky posudok, okrem tohto (zdravotného hľadiska) stanovil aj\nďalší limit - nastavenie stropu (výšky) do akého je štát schopný prefinancovať sumu pomôcky s tým,\nže výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny\npomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohách č. 10 a 11,\nak tento zákon neustanovuje inak, pričom pri určení výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky\nsa zohľadňuje cena pomôcky, najviac v sume ustanovenej v opatrení Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne\nzohľadňované sumy z ceny pomôcok. V zmysle tohto zoznamu maximálne zohľadňovaná suma z ceny\npomôcky je v prípade elektronickej čítacej lupy stolovej 3.983,27 eur za jednu pomôcku. Z obsahu\nadministratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 15. februára 2016 doručil úradu práce\npredfaktúru z 10. februára 2016, č. 017/2016/KE, na elektronickú čítaciu lupu stolovú na sumu 3.600\neur. Vzhľadom na to, že žalobca požiadal o priznanie peňažného príspevku v novembri 2015, v zmysle\n§ 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., príjem na účely poskytnutia peňažného príspevku sa zisťoval ako\npriemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom žalobca\no peňažný príspevok požiadal, teda v tomto prípade za rok 2014. Podľa výpočtového listu založeného\nv administratívnom spise najvyšší súd zistil, že v rozhodnom období (rok 2014) bol priemerný mesačný\npríjem stanovený na sumu 143,79 eur, čo predstavuje sumu do 1-násobku sumy životného minima\n(198,09 eur ku dňu rozhodovania úradu práce - 2/2016). Vzhľadom na takto úradom práce zistené\nskutočnosti, úrad práce viazaný zákonom č. 447/2008 Z.z. vrátane jeho príloh, priznal žalobcovi peňažný\npríspevok na kúpu pomôcky vo výške 3.420 eur, t.j. vo výške 95% zo zohľadňovanej ceny pomôcky,\nnakoľko príjem žalobcu vrátane spoluposudzovaných osôb v roku 2014 bol v zmysle prílohy č. 10 do\n\ndvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalobca žiadnym spôsobom\nnerozporoval spôsob výpočtu priemerného mesačného príjmu na účely konania o peňažnom príspevku\nna kúpu pomôcky, nerozporoval ani výšku priznaného peňažného príspevku. Možno teda dôvodne\npredpokladať, že žalobca túto skutočnosť akceptoval a rovnako akceptoval aj tú skutočnosť, že zvyšnú\nsumu bude musieť doplatiť z vlastných prostriedkov. Uvedené podporuje aj to, že žalobca rozhodnutie z\n16. februára 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0004, o priznaní peňažného príspevku\nna kúpu pomôcky nenapadol odvolaním, dokonca sa odvolania vzdal.\n48. K namietanej diskriminácii najvyšší súd uvádza, že zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z.z.\nupravil právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so\nsprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na\núčely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (zákon č.\n305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov). Zákon sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb s ťažkým\nzdravotným postihnutím s tým, že hlavný cieľ spočíva v podpore ich sociálneho začlenenia do\nspoločnosti za súčasne ich aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach\nustanovených týmto zákonom. Z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že práva ustanovené\ntýmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania\nustanovenou osobitným predpisom; týmto zákonom je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní\nv niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(antidiskriminačný zákon), ktorý v odseku 2 ods. 1 upravuje, že dodržiavanie zásady rovnakého\nzaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo\nviery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej\norientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,\nnárodného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (zdravotné postihnutie;\npozn. súdu) alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1a) (zákon č.\n583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o\njednotlivé kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa predišlo jej\nzneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania\nžiadostí a samotného poskytovania peňažných príspevkov, teda zakotvuje jednotlivé oblasti, v ktorých sa\nsociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú, posudkovú činnosť, zisťovane príjmu\na majetku, druhy peňažných príspevkov, príslušné orgány a ch pôsobnosť, konanie a povinnosti a\nzodpovednosť fyzickej osoby vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. Ako jednu\nz podmienok na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\nstanovuje nielen limit - nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,\nnad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju\nesenciálnu kompenzačnú funkciu - prejav ekonomickej a sociálnej politiky štátu (§ 18 ods. 16, 18\nv spojení s § 41 ods. 11, 12 zákona č. 447/2008 Z.z.), ale aj limit, do ktorého je štát schopný\nnáklady prefinancovať, v tomto konkrétnom prípade stanovuje maximálne zohľadňovanú sumu z\nceny pomôcky a (v závislosti od priemerného mesačného príjmu) aj následnú percentuálnu sadzbu\n(príloha č. 10). Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia\nosôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k\nobčanom s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej\nudržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity\ngarantoval poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v\nabsolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“.\n49. Tiež nebolo preukázané, že by správne orgány rozhodujúce o priznaní peňažného príspevku na\npomôcky a následne o jeho výške rozhodovali vo veci žalobcu vzhľadom na jeho pohlavie, rasu, farbu\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (napríklad zdravotné postihnutie) odlišne,\nako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľoch o peňažný príspevok tohto typu, ktorí boli vzhľadom na\nich ťažké zdravotné postihnutie v identickej situácii (t.j. že by títo iní žiadatelia mali rovnaké zdravotné\npostihnutie, rovnakú mieru zdravotného postihnutia, rovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké\ndávky, mali obdobné sociálne zázemie, vo veci by boli vypracované obdobné odborné posudky a\n\npodobne, a na rozdiel od žalobcu im bol priznaný peňažný príspevok na kúpu pomôcky v plnej výške,\nteda bez finančnej účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Najvyšší súd z uvedených\ndôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté\ndiskriminačne a tým aj v rozpore s Dohovorom OSN.\n50. V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne zdôvodnený,\nnajvyšší súd uvádza, že rozsudok krajského súdu spĺňa nielen zákonné, ale aj ústavné požiadavky\nkladúce sa na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010). Z rozsudku je zrejmý stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.\nOdôvodnenie krajského súdu teda jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, je z neho\nzrejmé, z akých dôvodov sa súd stotožnil so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol\nzákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.\n51. K ďalším žalobcom uplatneným námietkam majúcim výlučne právno-teoretický charakter bez\nkonkrétneho vzťahu k tu prejednávanej veci najvyšší súd nepovažoval za potrebné sa vyjadriť (napríklad\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, z 23. júna 2004,\nsp. zn. III. ÚS 209/04 a iné).\n52. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému\nich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/8/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "6337da71-4086-457c-a876-d7a09990dbb7:f1ea01ae-95ea-4fce-9ca7-e1ba129f91c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017200171.1", "spisova_znacka": "6Sa/8/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/8/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017200171.1"}], "citovane_v": []}