{"guid": "dbcccee5-7cc6-46a6-ad8d-e92256e22546:6165cbf9-fca9-4c10-a792-2f353780b32c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1", "spisova_znacka": "10Sžk/29/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/29/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžk/29/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1", "identifikacne_cislo": "8017200137", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "nazov": "§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-5", "nazov": "§ 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-36", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-42", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6165cbf9-fca9-4c10-a792-2f353780b32c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/29/2018\n8017200137\n30. 01. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200137.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu JUDr. N. K., bytom Y., právne zastúpený JUDr. Petrom Gruberom, advokátom, so\nsídlom J. Kráľa 3, Banská Bystrica, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti: 1/ Y. G., bytom Y., 2/ Ing. T. H., bytom W., 3/ Ing. T. H.,\nbytom Y., 4/ W. W., bytom Y., 5/ T. V., bytom Y., 6/ Q. L., bytom Y., 7/ P. K., bytom Y., 8/ Mesto Humenné,\nKukorelliho 34, Humenné, 9/ PSP, Nám. mieru 2, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-PO-OVBP2-2017/3381/5508/ŠSS-ST zo dňa 18. januára 2017, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/7/2017-155 zo dňa 14. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Mesta Humenné, stavebného úradu, ako prvoinštančného správneho orgánu, č.\n2249/14151/2016-ML zo dňa 16.08.2016 podľa § 32, 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný\nzákon“) sa vydalo pre stavebníka O.SK FIN, s.r.o., Jasenovská č. 2468/34, Humenné, IČO: 36 556 807,\núzemné rozhodnutie o umiestnení stavby „Napojenie spoločnosti OLDRATI SLOVENSKO na miestnu\nkomunikačnú sieť: SO 100-01 Úprava napojenia na cestu III. triedy III/558 012 (3831)“ na pozemkoch\nparc. č. C-KN 4902/5, 4917/4, 4917/2, 4918/1, 4914/18, 4955/1 v k. ú. V.. Pre umiestnenie a projektovú\nprípravu stavby stanovil stavebný úrad podmienky, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2017/3381/5508/ŠSS-ST zo dňa 18.01.2017\nzamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n4. V odôvodnení uviedol, že aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, ktorá\nrobí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, je upravená v ustanovení § 178 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku. Zahŕňa v sebe kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka\nsprávneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom\nkonaní, t. j. že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Žalobca môže účinne namietať iba\ntú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach\nje potrebné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných ale aj na právach procesných. Samotné\ntvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a stavebného úradu a ich rozpore so zákonom v\ndanom prípade nepostačuje. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré\nvychádza z konkrétneho právneho predpisu.\n5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a stavebného úradu je podľa názoru krajského súdu\nnesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania. Stavebný úrad s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania aj konal, doručoval mu oznámenie o začatí územného konania, zaoberal sa\njeho námietkami predloženými v územnom konaní.\n6. Žalobca v žalobe tvrdí, že z vydaného rozhodnutia stavebného úradu ani žalovaného nemožno\nzistiť, ako sa správne orgány vysporiadali s jeho argumentáciou a námietkami týkajúcimi sa pozemku\nparc. č. KN-C 4902/5 k. ú. V., technického riešenia stavby, jej bezpečnosti, námietok vo vzťahu k\nuzavretej nájomnej zmluve medzi Mestom Humenné a spoločnosťou O.SK FIN, s.r.o., avšak z týchto\nnámietok podľa názoru krajského súdu nevyplýva, ako bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych\nprávach, teda absentuje jedna zo základných a osobitných náležitostí žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu.\n7. Správny súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v predmetnej\nproblematike (rozhodnutie IV.ÚS 242/2011-9, IV.ÚS 228/2011-9 a I.ÚS 166/2011-12), v ktorých ústavný\nsúd konštatoval, že legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku vychádza z článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania\nrozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich\nprávach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu jednotlivca\nna súd a zároveň ustanovuje hranice takejto možnosti tým, že v preskúmaní rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Zákonodarca ustanovil\nobmedzenia a podmienky súdnej kontroly v správnom súdnictve v piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho\nkonania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musí byť ako\núčastník správneho konania rozhodnutím preskúmania, zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom\nsprávneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe\n(actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\n8. Z obsahu podanej všeobecnej správnej žaloby žalobcom absentuje podľa názoru krajského súdu\nakékoľvek tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda žalovaného a stavebného\núradu ukrátený na svojich právach a nie je žiadnym spôsobom podložené.\n9. Správny súd posudzoval v predmetnom konaní aj otázku, či územné rozhodnutie je spôsobilé ukrátiť\nžalobcu na jeho právach, pričom vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení\nstavby je zrejmé, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Pri posudzovaní možnosti\nukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného, rodinného života\nupraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd treba vychádzať z už uvedeného charakteru rozhodnutia o\numiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď vytvára možnosť\npre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môže dotknúť súkromného, rodinného života žalobcu ako\nkaždé rozhodnutie s právnymi účinkami. Ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, porušenie práv\npriznaných v čl. 19 ods. 1 a ods. 2 ústavy nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento\norgán uplatní svoju právomoc. Pritom čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života\npred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené.\n\nRozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre\nrozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej\nplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.\n10. Správny súd s poukázaním na judikatúru Ústavného súdu SR dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu o umiestnení stavby nezasiahlo do\npráv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom ako správny súd uviedol vyššie, žalobca ukrátenie\nna subjektívnych právach v podanej žalobe žiadnym spôsobom nedefinoval a nepreukázal.\n11. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je v právomoci správneho orgánu skúmať\nformálno-právnu stránku nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Humenné (prenajímateľom) a O.SK\nFIN s.r.o. (nájomcom) o nájme časti pozemku parc. č. KN-C 5314/18 k. ú. V., a teda ani posudzovať\nplatnosť, resp. neplatnosť tejto zmluvy. Posudzovanie platnosti prípadne neplatnosti právneho úkonu\nje výlučne v právomoci súdu v civilnom sporovom konaní podľa § 137 C.s.p. Z uvedených dôvodov\nnámietku žalobcu, že sa žalovaný a stavebný úrad s platnosťou nájomnej zmluvy nevyrovnali, považoval\nsprávny súd za nedôvodnú.\n12. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, že sa stavebný úrad a žalovaný\nžiadnym spôsobom nevyrovnali s Odborným posudkom „Posúdenie dopravného napojenia areálu\nspoločnosti OLDRATI Slovensko s.r.o. Humenné na nadradenú cestnú sieť“ vypracovaný zodpovedným\nprojektantom Ing. K. C. v máji 2016, ktorý žalobca v konaní predložil. Z obsahu administratívneho spisu\nžalovaného správny súd zistil, že stavebný úrad začal územné konanie oznámením zo dňa 29.03.2016 a\nnariadil prerokovanie návrhu a ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 28.04.2016,\npričom poučil účastníkov konania podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného\nzákona stavebný úrad upozorňuje účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr\npri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Rovnako odvolací orgán v odvolacom konaní podľa\n§ 42 ods. 5 neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v\nurčenej lehote. Ide tu o tzv. koncentračnú zásadu uplatňujúcu v územnom a stavebnom konaní. Žalobca\nodborný posudok vypracovaný Ing. K. C. predložil stavebnému úradu dňa 13.05.2016, (vyplýva to z\nadministratívneho spisu), teda až po termíne prerokovania návrhu dňa 28.04.2016, dokedy bol povinný\nnámietky a pripomienky stavebného úradu predložiť. Ak teda stavebný úrad a žalovaný na predložený\nodborný posudok neprihliadali, postupovali podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom.\n13. Krajský súd však vytkol žalovanému, že sa dôsledne nezaoberal opätovne vznesenou námietkou\npredpojatosti žalobcu voči zamestnancom stavebného úradu a funkcionárom Mesta Humenné a\nv tejto námietke nerozhodol. Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec\nsprávneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§\n11 ods. 1). Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu je zrejmé, že žalobca opätovne\nnamietal predpojatosť zamestnancov stavebného úradu a funkcionárov Mesta Humenné. Žalovaný k\ntejto námietke v odôvodnení rozhodnutia iba konštatoval rozhodnutie primátorky Mesta Humenné č.\n2249/12079/2016/ML zo dňa 15.06.2016, ktorým bolo rozhodnuté o námietke predpojatosti žalobcu\nvznesenej v prvoinštančnom konaní, pričom o námietke podanej v odvolacom konaní nerozhodol,\nide teda o procesnú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Správny súd pri\nposudzovaní tejto procesnej vady a posúdení námietok predpojatosti vznesených žalobcom, ktoré\nsmerovali predovšetkým k osobe primátorky Mesta Humenné a vychádzali z tlačových správ týkajúcich\nsa spoločnosti OLDRATI Slovensko s.r.o., prihliadol pri rozhodovaní vo veci na doterajšiu judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd pri aplikácii § 250i ods. 3 O.s.p. účinného do\n30.06.2016 vyslovil názor, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces\na odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V\ndanom prípade by pre žalobcu odstránením formálnej vady a zopakovaním odvolacieho konania nedošlo\nk vecne inému alebo výhodnejšiemu rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov preto dospel správny súd k\nzáveru, že nie je dôvodné pre procesnú vadu v konaní žalovaného napadnuté rozhodnutie zrušovať.\n14. Vo vzťahu k námietke predpojatosti voči primátorke Mesta Humenné vznesenej zo strany žalobcu\nsprávny súd poukázal na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že starosta obce,\nktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní, nemôže byť vylúčený z pojednávania\n\na rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom správneho orgánu a neexistuje iný\nsprávny orgán, ktorý by vo veci ako aj v prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť. Z § 9 Správneho\nporiadku jednoznačne vyplýva, že vylúčený môže byť iba zamestnanec správneho orgánu, t. j. osoba,\nktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k správnemu orgánu. Starosta obce alebo\nprimátor mesta nie je v postavení zamestnanca správneho orgánu.\n15. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že sa stavebný úrad ani žalovaný nedostatočne vysporiadali s\njeho námietkami, správny súd uviedol, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou\nvznesenou námietkou, avšak z rozhodnutia musí byť zrejmé, že na základe čoho dospel správny orgán k\nprávnemu záveru vo svojom rozhodnutí, čo v danom prípade správny orgán v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia splnil.\n16. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu je zrejmé, na základe ktorých\nustanovení stavebného zákona pri posudzovaní návrhu na umiestnenie stavby rozhodovali, akými\npodstatnými kritériami sa zaoberali pri posudzovaní tohto návrhu, z akých podkladov vychádzali a je\nzrejmá aj správna úvaha, na základe ktorej spolu s právnym posúdením veci dospeli k záveru o vydaní\núzemného rozhodnutia navrhovanej stavby, a preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s §168 ods. 1 S.s.p.,\ntak že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie rozsudku krajského súdu\nje nepresvedčivé a vzájomne si odporujúce. Podstatnú časť relevantných skutkových okolností, na ktoré\npoukázal žalobca, krajský súd vôbec neposúdil a nevyhodnotil.\n19. Sťažovateľ namietal rovnaké skutočnosti ako už namietal v konaní pred správnym súdom ako aj\nv administratívnom konaní teda, že stavebný úrad námietky sťažovateľa neakceptoval a odborným\nposudkom, ktorý sťažovateľ predložil v konaní, sa žalovaný vôbec nezaoberal. Rovnako sa žalovaný\nnezaoberal námietkami a dôkazmi týkajúcich sa porušovania predpisov bezpečnosti cestnej premávky,\nochrany životného prostredia a porušovania technickým noriem.\n20. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že žalobca nepreukázal, že bol rozhodnutím\norgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a že to nie je žiadnym spôsobom podložené.\nV správnej žalobe jasne a zrozumiteľne popísal rozsah ukrátenia svojich práv a právom chránených\nzáujmov, ktoré má ako vlastník nehnuteľnosti susediacej so stavbou, ktorá je predmetom územného\nkonania. Neuvedenie subjektívno-emocionálnych formulácii v žalobe podľa názoru sťažovateľa nemôže\nbyť dôvodom spochybnenia žalobnej legitimácie sťažovateľa. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR.\n21. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že námietky, odborný posudok, neboli uplatnené\nvčas. Podľa jeho názoru § 36 Stavebného poriadku nie je koncentračnou zásadou, ktorou by bolo dňom\nústneho pojednávania znemožnené účastníkovi konania, ktorý včas uplatnil námietky a pripomienky\nnavrhnúť, pripadne predložiť dôkaz. Sťažovateľ je názoru, že predloženým odborným posudkom\npreukázal svoje námietky vo forme dôkazu.\n22. Sťažovateľ vytýkal krajskému súdu, že poukazoval na protiprávnosť Mesta Humenné ako\nprenajímateľa pri zatváraní predmetnej nájomnej zmluvy a na pohnútku, ktorej výsledkom je, že\npredmetnou nájomnou zmluvou sa Mesto Humenné ako stavebný úrad zaviazalo poskytovať účelovo\nplnenie subjektu, o ktorého právach a povinnostiach bude ako orgán verejnej správy rozhodovať v\núzemnom konaní. Sťažovateľ tiež vytýkal krajskému súdu, že síce poukázal na pochybenie žalovaného\n\nohľadom nezaoberania sa vznesenej námietky zaujatosti, ale súčasne bagatelizuje a formalizuje účinky\npodanej námietky zaujatosti bez toho, aby preskúmal ich dôvodnosť.\n23. Ďalej sťažovateľ namietal, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s poukázaním\nna závažný exces správnych orgánov, že predmetom veci je rozsiahla rekonštrukcia neexistujúcej\ninžinierskej stavby- miestnej obslužnej komunikácie.\n24. Z uvedených dôvodov preto navrhol kasačnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu a vec vrátil prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nemá žiadne námietky voči napadnutému\nrozsudku krajského súdu a stotožňuje sa s jeho výrokom ako aj odôvodnením, a preto navrhol\nkasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n26. Pribratí účastníci vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n28. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí správnych\norgánov, ktorým sa vydalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto\nrozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,\nako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených účastníkmi konania, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\nPodľa § 36 ods. 1 Stavebného poriadku stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým\norgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym\nzisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie\npri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania\ndo 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\nPodľa § 39 ods. 1 Stavebného poriadku v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie\nna navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a\niných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a\nurbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení\nstavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 39a ods. 1 Stavebného poriadku rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\n\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\nPodľa § 42 ods. 5 Stavebného poriadku v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky,\nktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný\núrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.\nPodľa § 2 ods. 1 S.s.p v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\nPodľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n29. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n30. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba\npriamo nerealizuje (kde k realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, t. j. osobitného\nrozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých\nzákonom stanovených prípadoch), územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie\no realizácii stavby, čím k porušeniu práva vlastníkov pozemkov reálne nemôže dôjsť. Rozhodnutie o\numiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre\nrozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané.\n31. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov sa teda bude\nriešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4SžoKS/87/2006, sp. zn. 5Sžp/3/2011, sp. zn. 5Sžp/9/2013, sp. zn. 3Sžo/18/2014, sp.\nzn. 3Sžo/172/2010). Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne\nukrátiť žalobcu na jeho vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani\nobčianskych právach, ani na práve na súkromie, či znížiť štandard jeho bývania (pohodu bývania), a\npreto nebol v tomto rozsahu ani podľa názoru kasačného súdu splnený základný predpoklad potrebný\npre vyhovenie žalobe.\n32. Relevantným dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti územného rozhodnutia by bol jeho rozpor s\npožiadavkou ochrany životného prostredia, ako požiadavky kolektívneho charakteru. V prejednávanej\nveci nebolo však takéto pochybenie stavebného úradu, či žalovaného zistené.\n33. Kasačný súd preto uzatvára, že vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli\nnijako reálne ukrátiť žalobcu na jeho právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje\nstavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby,\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe rozhodnutia o\numiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný pozemok a\nstavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného\npovolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a\nrozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie (obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/200/2015 zo dňa 28. júna 2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30. apríla 2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/172/2010 zo dňa\n9. novembra 2010).\n\n34. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení tavby je zrejmé, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba\nnerealizuje. Pri posudzovaní možnosti ukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného, rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba vychádzať z už uvedeného charakteru\nrozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď\nvytvára možnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môže dotknúť súkromného, rodinného\nživota žalobcu ako každé rozhodnutie s právnymi účinkami. Ako to vyplýva z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, porušenie práv priznaných v čl. 19 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR nemôže nastať rozhodnutím\nštátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc. Pritom čl. 19 ods. 2 Ústavy SR nezaručuje\nochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred\ntakým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje,\nvytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v\nbudúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedených\ndôvodov preto dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že nebolo preukázané,\nže sťažovateľ ako žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Na aktívnu legitimáciu na\npodanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nestačí iba, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musí\nbyť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj\npostupom správneho orgánu, na svojich právach ukrátený.\n35. K námietke sťažovateľa, že územné konanie nie je ovládané koncentračnou zásadou kasačný súd\nuvádza, že nie je dôvodná. Kasačný súd má za potrebné uviesť, že územné konanie je ovládané\nkoncentračnou zásadou, ktorá jednoznačne vyplýva z § 36 Stavebného zákona, ktorá znamená, že\nvšetky námietky, pripomienky a stanoviská môžu účastníci konania aj dotknuté orgány uplatniť najneskôr\npri ústnom pojednávaní, resp. v určenej lehote. Vzhľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil so\nzáverom krajského súdu, že sťažovateľom predložený odborný posudok, ktorý predložil dňa 13.05.2016,\nbol predložený oneskorene, keďže ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním sa konalo\ndňa 28.04.2016. Uvedený odborný posudok bol tak sťažovateľom predložený až po termíne ústneho\npojednávania, do ktorého bol sťažovateľ povinný uplatniť námietky, dôkazy a pripomienky. Z uvedeného\ndôvodu tak správne orgány postupovali správne, keď na oneskorene predložený odborný posudok\nneprihliadali. Kasačný súd k veci dodáva, že správne orgány poučili účastníkov konania podľa § 42 ods.\n5 Stavebného zákona, teda že v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré\nneboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť.\n36. K námietke bagatelizovania účinkov podanej námietky zaujatosti kasačný súd uvádza, že nie je\ndôvodná. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dôkladne zaoberal námietkou zaujatosti proti primátorke\nMesta Humenné a podrobne sa s uvedenou námietkou zaujatosti vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného vysporiadal a s týmto odôvodnením a kasačný súd stotožnil.\n37. K sťažovateľovým ďalším námietkam a vytýkanému nesprávnemu postupu krajského súdu kasačný\nsúd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský\nsúd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa\na vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a\nnepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.\n38. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne a dôkladne vysporiadal a nenechal otvorenú\nžiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v\n\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}