{"guid": "a9688570-e625-4098-9f1d-0afa2ceabc7d:ad788f37-9203-4859-b7e3-6a606586491b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/19/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/19/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 10Sžfk/19/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1", "identifikacne_cislo": "8017200109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad788f37-9203-4859-b7e3-6a606586491b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/19/2018\n8017200109\n22. 05. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J.É. XXX, B. J., právne\nzastúpený JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 6. februára 2017 č.: 100219413/2017, o kasačnej sťažnosti proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2017 - 80 zo dňa 24. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodol dňa 06.02.2017 pod č.: 100219413/2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)\nako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka\nHumenné zo dňa 14.11.2016 č: 104293658/2016 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu“), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 38 064,82\nEur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 na základe vykonanej kontroly dane\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), tak že podľa § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že Daňový úrad Prešov ako správca dane\nvykonal u žalobcu kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, pri ktorej\noverením účtovných dokladov predložených daňovým subjektom zistil, že daňový subjekt v podanom\ndaňovom priznaní za rok 2013 vyčíslil základ dane vo výške 7 734,77 Eur, t. j. o 154 801,08 Eur menej,\nako zistil správca dane daňovou kontrolou. Následne správca dane zistil, že daňový subjekt vykázal za\nrok 2013 daň vo výške 505,03 Eura, čo predstavuje o 38 064,82 Eur menej, ako zistil správca dane.\nRozdiel vo vykázanom základe dane vznikol tým, že daňový subjekt v rozpore s § 2 písm. i) zákona o\ndani z príjmov zaúčtoval do daňových výdavkov o 154 801,08 Eura viac výdavkov, než v akej výške mu\nna to vznikol nárok. Podstatnú časť z týchto výdavkov tvorili výdavky na úhradu faktúr od dodávateľa\nAGRODREVO s.r.o. za dodanie drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje v celkovej sume 154 776,00\nEur bez DPH.\n\n3. V odôvodnení žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly sa kontrolovanému daňovému\nsubjektu nepodarilo preukázať relevantným spôsobom fakturáciu služieb spoločnosťou AGRODREVO\ns.r.o. a tým uniesť dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pri hodnotení získaných\ndôkazov správca dane prihliadal hlavne na skutočnosť, že daňový subjekt okrem faktúr a dokladov\no úhrade nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar mu\nbol skutočne dodaný spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. na základe faktúr, ktoré boli podkladom pre\nzaúčtovanie daňových výdavkov napriek tomu, že v priebehu daňovej kontroly na to bol správcom dane\nviackrát vyzvaný. Správca dane počas daňovej kontroly relevantným spôsobom preukázal, že vyššie\nuvedené dôkazy predložené daňovým subjektom nemohli byť podkladom na uznanie deklarovaných\nvýdavkov za daňové výdavky, pretože rozhodujúci vplyv na neuznanie vyššie uvedených výdavkov\ndaňového subjektu mala svedecká výpoveď konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o. K. K., ktorý ako\nuž bolo citované do zápisnice zo dňa 03.06.2016 jednoznačne potvrdil, že bol iba účelovo dosadeným\nkonateľom vyššie uvedenej spoločnosti, ktorá v roku 2013 žiadnu obchodnú činnosť pod jeho vedením\nnevykonávala a on žiadne faktúry pre nikoho nevystavoval. Taktiež prehlásil, že so žalobcom nikdy\nneobchodoval, toho nepozná, nikdy sa s ním nestretol a žiadnu rámcovú zmluvu s ním neuzavrel. Čo sa\ntýka čestného prehlásenia, ktoré predložil žalobca prehlásil, že on nečítal, čo na papieroch podpisoval,\nani ho nezaujímalo, pre koho ten papier podpisuje, za toto dostal peniaze a vyplýva z toho, že čestné\nprehlásenie podpisoval účelovo.\n4. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením daňového subjektu, že ide o kontroverznú svedeckú výpoveď K. K.,\nna ktorú by správca dane nemal prihliadať, naopak správca dane logicky kládol svedkovi otázky, tento\nodpovedal. Daňový subjekt nevyužil svoje zákonom dané právo byť prítomný pri svedeckej výpovedi a\nklásť svedkovi otázky. Správca dane prihliadal aj na svedeckú výpoveď K. K. z roku 2014 uskutočnenú\npri daňovej kontrole iného daňového subjektu, zápisnica z 24.10.2014, pri ktorej takisto potvrdil, že\nspoločnosť AGRODREVO s.r.o. v roku 2013 žiadnu činnosť nevyvíjala, s nikým neobchodovala a preto\naj keď možno súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že vyššie uvedená daňová kontrola nesúvisela\ns daňovou kontrolou u žalobcu rozhodne nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že svedok K. K. poprel\ndodávku tovaru v roku 2013 nielen v prípade kontrolovaného daňového subjektu, ale aj u iných subjektov,\nteda vo všeobecnosti.\n5. Čo sa týka námietky žalobcu, že v procese daňovej kontroly navrhol preskúmanie zdravotného stavu\nsvedka K. K. v čase svedeckej výpovede a v čase čestného prehlásenia, t. j. v roku 2016 správca\ndane by vykonaním tohto návrhu prekročil svoje právomoci. Správca dane taktiež nepochybil tým, že\nneakceptoval návrh daňovníka vypočuť vo veci ďalších svedkov, ktorý predostrel v rámci prerokovania\npripomienok k protokolu z daňovej kontroly, konkrétne S. K. staršieho, konateľa spoločnosti, ktorej\nbola nakúpená drevná hmota ďalej odpredaná a pracovníkov, ktorí náhradné diely montovali do strojov\ndaňovníka, a to nielen preto, že by to nemohlo viesť k preukázaniu nákupu drevnej hmoty a náhradných\ndielov od spoločnosti AGRODREVO s.r.o., ale hlavne preto, že návrh daňovníka bol podaný až pri\nprerokovaní pripomienok k protokolu z daňovej kontroly.\n6. Žalovaný považoval za bezpredmetnú aj ďalšiu námietku daňového subjektu, že podľa ustanovenia §\n24 ods. 1 Daňového poriadku nemožno od neho vyžadovať absolútne dôkazné bremeno, pretože nielen\nže nevyčerpal svoje možnosti na preukázanie oprávnenosti ním uplatnených daňových výdavkov, ale\npri ich preukazovaní nedodržal ani svoje základné povinnosti, medzi ktoré patrí viesť svoju evidenciu a\nuskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady\nna riadne preukázanie existencie vzniku daňového výdavku, pričom správca dane nie je povinný\nvyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. V tejto súvislosti daňový subjekt bol správcom\ndane opakovane vyzývaný na predloženie aj iných dokladov, ten však na ústnom pojednávaní konanom\ndňa 21.04.2016 uviedol, že už žiadne iné doklady nemôže predložiť. Ak daňový subjekt vo svojom\nodvolaní tvrdil, že správcom dane požadované doklady nemohol predložiť z objektívnych dôvodov,\nkeďže tieto sa zničili pri požiari budovy, v ktorej sa tieto doklady nachádzali, nie je toto tvrdenie pravdivé,\npretože k požiaru došlo 16.07.2016, teda až po vyjadrení daňovníka zo dňa 21.04.2016, že už žiadne\ndôkazy (doklady) nepredloží, keďže ich nemá.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n7. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Prešove po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:\n- daňové orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákonných noriem. V tejto súvislosti\npoukázal na príslušnú judikatúru NS SR v obdobných veciach (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Sžf/29/2010\nz 15. júna 2011, 3Sžf/42/2009 z 9. októbra 2008);\n- v prípade, ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom, ktorý je na faktúre uvedený,\npotom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými\ndokladmi, ktoré boli predložené žalobcom, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie daňového\nvýdavku, ako to deklaruje žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe;\n- pri posudzovaní opodstatnenosti účtovaných výdavkov je potrebné vychádzať nielen z predložených\ndaňových dokladov žalobcom, ale aj zo zistení, či k predloženým dokladom neabsentuje materiálny\npodklad, pričom nie je povinnosťou správcu dane počas tejto daňovej kontroly zisťovať, od ktorého iného\ndodávateľa uvedený tovar, ktorým sa preukazoval žalobca, skutočne prevzal, resp. akým spôsobom\ntento tovar získal. Správca dane však v protokole, ako aj v rozhodnutí bezpochyby konštatoval, že tovar\nnebol dodaný žalobcovi spoločnosťou AGRODREVO s.r.o., pričom vychádzal z dôkazov, ktoré boli v\ndaňovej kontrole bezpochyby potvrdené. Išlo predovšetkým o predložené faktúry, ktorých existenciu a\nsamotné vystavenie spochybnil konateľ spoločnosti AGRODREVO s.r.o., ako aj predložené doklady o\nplatbách v hotovosti na základe pokladničných dokladov, potvrdenie o zaplatení tovaru.\n- spochybnené bolo aj samotné preberanie tovaru, ako aj reálne dodanie tovaru. Nedôveryhodné bolo aj\nsamotné preukázanie účtovných dokladov, vyhotovených faktúr, ako aj potvrdení o zaplatení hotovosti\na samotné platenie v hotovosti za dodaný tovar;\n- pokiaľ žalobca v rámci daňovej kontroly mal v úmysle podať návrh na vypočutie ako svedka jeho otca,\ntak to mohol urobiť už skôr, teda počas daňovej kontroly, a nie ako uviedol správca dane, ako aj žalovaný,\naž po pripomienkach k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Výpoveď samotného S. K. staršieho aj\npodľa názoru správneho súdu by nepriniesla žiadne nové skutočnosti, ktoré by ozrejmili účtovné výdavky,\nktoré boli deklarované vystavenými faktúrami zo strany spoločnosti AGRODREVO s.r.o. za zdaňovacie\nobdobie roku 2013 v spoločnosti žalobcu;\n- rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci, rozhodnutie\nžalovaného je zrozumiteľné, jasné a náležite odôvodnené, pričom je preskúmateľné a v\nadministratívnom spise sa nachádzajú všetky listiny, ktoré tvorili podklad uvedeného rozhodnutia, ako\naj rozhodnutia správcu dane.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/vyjadrenie\nA)\n8. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g), h) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe a nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- krajský súd svoje rozhodnutie oprel len o skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa\nAGRODREVO s.r.o. K. K. zo dňa 03.06.2016. Podľa názoru sťažovateľa teda správca dane pochybil,\nkeď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz preskúmania zdravotného stavu K. K. v čase svedeckej\nvýpovede a čestného prehlásenia, t. j. v aktuálnom čase v roku 2016 zameraný na psychologické a\npsychiatrické aspekty tohto svedka v podobe znaleckého posudku. K tejto námietke sa krajský súd\nžiadnym spôsobom nevyjadril. Táto výpoveď z dôvodu jej nedôveryhodnosti a spornosti nemala byť\nbraná v procese rozhodovania do úvahy v celom rozsahu;\n\n- správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď mu ho v celom rozsahu určili ako\ndaňovému subjektu podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Dôkazné bremeno, že u iného daňového\nsubjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.\nNa podporu tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 6S/192/2016 zo dňa\n15.02.2017. Skutková podstata a skutkové okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri formulovaní rozsudku,\nsú v danom prípade takmer identické. Vzhľadom na uvedený rozsudok je preto nevyhnutné poukázať\nna zásadu jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch, resp.\nzásadu legitímneho očakávania;\n- ak je sídlo spoločnosti neexistentné, s týmto sa mali príslušné úrady a registrový súd vysporiadať pri\nregistrácii spoločnosti, udelenia povolenia na podnikanie a vydania osvedčenia o registrácii a pridelení\ndaňového identifikačného čísla;\n- sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu konania predložil doklady,\nktorými sa snažil preukázať reálnosť dodania predmetného tovaru, ktorý bol predmetom faktúr. Okrem\ntoho viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a ods. 4\nDaňového poriadku a s ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, ako napríklad výsluch\nsvedkov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval;\n- správca dane nespochybňuje dodanie tovaru a vznik výdavku, ale spochybňuje len osobu dodávateľa\n- spoločnosť AGRODREVO s.r.o. Sťažovateľ je však toho názoru, že daňový subjekt nemá povinnosť\npreukazovať osobu dodávateľa, resp. aj jej prípadné nepreukázanie by samo o sebe nemalo viesť\nk záveru, že si daňový subjekt nesplnil pre účely dane z príjmov fyzických osôb svoje dôkazné\nbremeno. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžf/16/2010 z 18.09.2010. S týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa krajský súd žiadnym\nspôsobom nevysporiadal.\n10. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny\na zákonný a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s\nnávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane\nrozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§19) pri rešpektovaní vecnej a časovej\nsúvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n13. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa\npodstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\ns ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery\npovažuje kasačný súd za vecne správne. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite\nsporu nezistil nedostatky právneho posúdenia ani nesprávny procesný postup súdu majúci za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n14. Najvyšší súd v prejednávanej veci v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná\ntransakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť podľa citovaných ustanovení\ntakýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je samozrejme viazané\nlen na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a\npreukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom\nsplnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných\ndodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a\ndodávateľom deklarovaným vo faktúre. Dôvodom neuznania výdavkov uplatnených sťažovateľom v\n\nprejednávanej veci bola práve skutočnosť, že správca dane spochybnil dodanie dodávateľom uvedeným\nna faktúrach a sťažovateľ svoje tvrdenie nepreukázal.\n15. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa najvyšší súd uvádza, že\nsťažovateľ nesprávne interpretuje závery napadnutého rozsudku, keď konštatuje, že pochybnosti o\ndodaní vznikli výlučne u dodávateľa sťažovateľa, pričom má sťažovateľ za to, že nenesie zodpovednosť\nza dôkaznú povinnosť iného daňového subjektu. Najvyšší súd k tomu uvádza, že pokiaľ si platiteľ\nuplatňuje nárok na uznanie určitého výdavku na základe ním predložených faktúr, musí byť potom\nschopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na predložených\nfaktúrach, v prejednávanom prípade teda musí preukázať, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný\ndodávateľom uvedeným na faktúrach.\n16. Skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo relevantne spochybnené dodanie tovarov práve od\ndeklarovaného dodávateľa, nemožno interpretovať tak, že dôkazné bremeno neuniesol tento dodávateľ\nsťažovateľa a sťažovateľ za to nezodpovedá. Dodanie tovarov od konkrétneho dodávateľa deklaroval\nsám sťažovateľ a na ňom teda spočívalo bremeno deklarovanú transakciu aj reálne preukázať. Dôkazmi,\nktoré predložil (účtovníctvo, faktúry, rámcovou zmluvou o dodávkach a odberoch z 05.01.2013, dokladmi\nz ERP s prideleným DKP), nepodložil fakturované obchodné transakcie, nakoľko zákonné podmienky\npo splnení ktorých vzniká právo uznania výdavkom v zdaňovacom období, nespočívajú len v podobe\nformálneho dôkazu, ale tieto musia smerovať k preukázaniu hmotnoprávneho úkonu osvedčujúceho\nexistenciu predaja drevnej hmoty a náhradných dielov. V prejednávanej veci správca dane svoje úlohy\nvyplývajúce mu z citovaných právnych noriem splnil a vo veci sám vykonával dokazovanie za účelom čo\nnajpresnejšieho zistenia skutkového stavu, pričom zhromaždené dôkazy následne starostlivo vyhodnotil.\n17. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pritom vyplýva, ktoré všetky dôkazy boli v konaní\nzískané, ako ich správny orgán vzájomne vyhodnotil a k akým skutkovým záverom a z nich vyplývajúcim\nprávnym záverom dospel. Podľa názoru najvyššieho súdu preto rozhodnutie žalovaného spĺňa zákonné\npožiadavky v zmysle § 63 ods. 1 a 5 Daňového poriadku. Najvyšší súd nezistil žiadnu nelogickú\nči nezákonnú úvahu žalovaného, ktorú žalovaný vyvodzoval z informácií zhromaždených v priebehu\ndaňovej kontroly a ktoré tvorili skutkový základ pre skutkové a právne závery žalovaného.\n18. Najvyšší súd uvádza, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového\nsubjektu - sťažovateľa, ktorý uplatňuje určitú obchodnú transakciu ako daňový výdavok; preto je jeho\npovinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom. Ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo\nnavrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.\n19. Pokiaľ samotný dodávateľ tvrdí, že k dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, správca dane nemôže\na nesmie považovať deklarovanú obchodnú transakciu za preukázanú a je potom na daňovom subjekte,\nktorý obchodnú transakciu deklaruje (v našom prípade na sťažovateľovi), aby svoje tvrdenia podložil\naj inými dôkazmi a relevantne vyvrátil zistenia správcu dane. Najvyšší súd tiež poukazuje na to, že\nsprávca dane (ako aj žalovaný) neopieral svoje závery o nepreukaznosti deklarovaných výdavkov len o\nvýpoveď konateľa dodávateľa, na ktorej sťažovateľ nevyužil právo byť prítomný, ale tieto vyhodnocoval\nv súvislosti s ďalšími zisteniami, ktoré podrobne popísal v prvostupňovom ako aj v preskúmavanom\nrozhodnutí. Všetky zistenia vo vzájomnej súvislosti relevantne spochybnili, že sťažovateľom deklarovaný\ntovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na ním predložených faktúrach a sťažovateľ v daňovom konaní\nnepreukázal opak.\n20. Čo sa týka spochybnenia výpovede konateľa dodávateľa a návrhu na preskúmanie jeho duševného\nstavu, ide o námietky, s ktorými sa už vysporiadali ako správne orgány, tak aj krajský súd a kasačný\nsúd sa s ich názorom stotožňuje a má rovnako za to, že nebol dôvod na spochybnenie výpovede, ani\nna skúmanie duševného stavu. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku kasačný\nsúd poznamenáva, že zákonodarca jednoznačne ustanovil, že daňový subjekt sa vo vyjadrení môže\nzamerať len na dôkazy, ktoré mal povinnosť poskytnúť v priebehu daňovej kontroly. Návrhy na vypočutie\nsvedkov predložené sťažovateľom boli jednoznačne návrhy, ktoré mohol predložiť v priebehu daňovej\n\nkontroly, preto správny orgán potupoval v súlade so zákonom, keď tieto dôkazy nevykonal aj s poukazom\nna to, že predmetné návrhy by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ozrejmili účtovné výdavky,\nktoré boli deklarované vystavenými faktúrami.\n21. Pokiaľ sťažovateľ na podporu svojich záverov označil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010, kasačný súd konštatuje, že je v ňom venovaná pozornosť otázke\nrozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane v konaní o priznanie\nnároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Kasačný súd považuje za potrebné ozrejmiť, že nakoľko\nkonanie sa týkalo DPH (a nie dane z príjmov, ako v danom prípade), kasačný súd poukazuje na aktuálnu\njudikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na predmetnú vec:\n„Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri\npodmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom\na konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok\nskutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré\nkritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka\nvecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich\nzaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom\nna § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.\nPre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky\nzákladu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len\npreukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej\nstrane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby\nbolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci\ndojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne\npodmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali\nvplyv na správne určenie dane z príjmov.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf 45/2015 z 26.01.2017)\n„Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné\nbremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a\nudržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to\npráve osobou uvedenou na faktúre.“\n(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf 60/2015 z 28. februára 2017)\n22. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017, na\nktorý sťažovateľ poukazuje, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že nie je viazaný rozhodnutiami\nkrajských súdov, aj vzhľadom na to, že uvedený rozsudok bol napadnutý kasačnou sťažnosťou, o\nktorej rozhodne najvyšší súd ako súd kasačný. V oboch prípadoch správca dane dospel k záveru\no nepreukázaní dodania tovaru spoločnosťou AGRODREVO s.r.o., preto nie je dôvodná námietka\ntýkajúca sa nedodržania zásady rovnakého postupu správcu dane v skutkovo zhodných prípadoch\nako ani porušenie zásady legitímnych očakávaní. Hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym\nrozhodnutiam/ k rozhodnutiam súdov možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci\nbude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú\nabsolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej\nsprávy/súdov, ani ju však naopak očakávať tam, kde na takúto zmenu neexistuje legitímny dôvod.\n23. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku zo strany krajského súdu,\nkasačný súd dáva do pozornosti, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí\nmedzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.\nFrancúzsko z 19. februára 1998). Kasačný sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,\n\nže krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré aj náležite odôvodnil.\n24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle\nnámietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval v\nsúlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný súd podľa\n§ 461 S.s.p. zamietol.\n25. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto\nkonaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu\nzákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).\n26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}