{"guid": "80307fb9-0843-4a3b-aa02-e274f7f315b8:5e663369-b92b-42f8-9805-6eac42f22231", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/51/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/51/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/51/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1", "identifikacne_cislo": "8017200062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e663369-b92b-42f8-9805-6eac42f22231", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/51/2018\n8017200062\n25. 09. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200062.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana,\nPrešov, Ulica Hollého 14, Prešov, zastúpená Advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s r.o. so sídlom\nŽriedlová 3, Košice, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 28. novembra 2016, Číslo:\nZS704/00014/2015-R, Č.sp.: 114298/30446/2016/923, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 24. novembra 2017, č.k. 2Sa/2/2017-73, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24.\nnovembra 2017, č.k. 2Sa/2/2017-73, z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2017, č.k.\n2Sa/2/2017-73, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava zo\ndňa 28. novembra 2016, Číslo konania: ZS 704/00014/2015/R, Číslo spisu: 114298/30446/2016/923 v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov\nzo dňa 4. decembra 2015, Číslo konania: ZS 704/00014/2015, Číslo spisu: 47116/2015/704, Číslo\nzáznamu: 131909/2015, a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím\nzo dňa 28. novembra 2016 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o rozklade žalobcu proti\nrozhodnutiu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 04.12.2015\npod Č. konania ZS704/704/00014/2015, Č. spisu: 47116/2015/704, Č. záznamu: 131909/2015, ktorým\nsprávny orgán uložil žalobcovi pokutu 3 000,- € podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 50 ods. 2 písm.\na/ v spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. a § 47 Správneho poriadku ako\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tak, že podľa §\n59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.12.2015\npotvrdil. Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, v\nslužbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov tým, že pánovi Doc. Ing. D. D., CSc., nar. XXXX, bytom E. XX, XXX XX\nD. (ďalej len „pacient“), po operácii dňa 15.01.2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť.\n\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 1, § 2 ods. 1, 9 a 10, § 4 ods. 3 a 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, §\n18 a § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., § 3, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny\nporiadok a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej\nsprávnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe\npodľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd mal preukázané, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného,\nktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznanie žalobcu zodpovedného za porušenie\nustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a bola mu uložená pokuta vo výške 3 000,- €, ktoré bolo\nzistené pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi tým, že: po operácii dňa 15.01.2015 nebola\npacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod., t.j.\n17 hodín po skončení operácie). Po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro\nindikovaná urgentná dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod., t.j. 9 hodín od\nzistenia straty zraku), voči ktorému podal rozklad žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací\norgán preskúmavaným rozhodnutím dňa 28.11.2016 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie vydané dňa 04.12.2015 Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov\npotvrdil. Predseda úradu konštatoval, že retrobulbárne krvácanie v orbite, ktoré vzniklo pri operácii\npacienta dňa 15.01.2015 vyžaduje okrem urgentnej dekompresie orbity aj následné sledovanie vývoja\ndochádza k strate zraku. Stav zrakovej funkcie pri retrobulbárnom krvácaní má byť sledovaný a uvedený\nv zdravotnej dokumentácii pacienta, hlavne z dôvodu sledovania dynamiky vývoja prípadnej straty zraku,\nčo priamo ovplyvňuje urgentnosť zrak zachraňujúcej revíznej dekompresie orbity. Zistenie zhoršenia\nzraku je dôvodom k bezodkladnej dekompresii. V operačnom protokole zo dňa 15.01.2015 chýba presný\npopis výkonu primárnej dekompresie, preto sa nedá presne posúdiť jej kvalita a rozsah. Z ďalšieho\nvývoja zdravotného stavu pacienta (strata zraku zaznamenaná 16.01.2015 o 07:36 hod.) však možno\nvyvodiť, že nebola dostatočná, a preto bolo nutné vykonať revíznu dekompresiu. Pri zhoršení alebo strate\nzraku, ktorá je spôsobená ischémiou nervu pri zhoršení venózneho odtoku alebo zvýšeným tlakom na\nnerv, je indikovaná urgentná chirurgická intervencia za účelom zníženia tlaku v orbite a to minimálne\nv rozsahu laterálnej kontotómie alebo endoskopickej dekompresie orbity. Pri včasnej dekompresii je\nmožné dosiahnuť obnovu zrakovej funkcie, preto je potrebné revíznu dekompresiu orbity vykonať čo\nnajskôr. Predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol\nna závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich príčin. Pri určovaní\nvýšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne a\núčastník konania nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s\ncieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu. Zároveň konštatoval, že pokuta bola\nuložená v súlade s § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z.\n4. Proti zisteniam uvedeným v protokole podal žalobca písomné námietky. Prvostupňový správny orgán\nakceptoval námietky k bodu a) k záveru, že zo strany oftalmológa nebolo odporučené bezodkladné\nvykonanie MRI vyšetrenie. To bolo indikované za účelom vyšetrenia mozgu a vylúčenia tumoru v oblasti\nočnice, teda uvedené MRI vyšetrenie nemalo vplyv na riešenie vzniknutej komplikácie z časového\nhľadiska. Čo sa týka záverov protokolu, v ktorom bola uvedená skutočnosť, že zraková funkcia pacientovi\nbola kontrolovaná pri oftalmologickom konzíliu bezodkladne po operácii dňa 15.01.2015 a napriek tejto\nskutočnosti oftalmológ pri tejto kontrole neodporúčal pravidelné kontroly zrakovej funkcie, avšak službu\nkonajúci lekár ORL MUDr. C. C. ďalšiu kontrolu zrakovej funkcie vykonal v daný deň v poobedňajších\nhodinách a to aj napriek výrazne sťaženému vyšetreniu z dôvodu opuchu viečok a hematómu. Žalobca\ndodal, že službu konajúci lekár zrakovú funkciu vyšetroval, aj keď so záverov oftalmologického konzília\ntáto potreba nevyplývala, pričom vykonanie kontroly zrakovej funkcie nebolo zapísané do zdravotnej\ndokumentácie, čo považoval žalobca za určité pochybenie zo strany fakultnej nemocnice, avšak táto\nskutočnosť nemala vplyv na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. K záveru protokolu ohľadom urgentnej\ndekompresie orbity táto bola indikovaná a vykonaná ihneď počas operačného zákroku dňa 15.01.2015\npo telefonickej konzultácii s oftalmológom. O tejto skutočnosti svedčí histologicky nález vzorky „C“ zo\ndňa 15.01.2015, pri ktorom výkone nebolo zistené ani pretrvávajúce krvácanie. Keďže stav pacienta\nsa nezlepšoval napriek vykonanej dekompresii a podpornej medikamentóznej liečbe pristúpilo sa k\ntzv. secondlook - reoperácii, ktorá potvrdila dostatočný rozsah pôvodnej dekompresie - pri tlaku na\nočnú guľu došlo k plynulému pretláčaniu - pohyblivosti v oblasti etmoideálnej. Následné úkony v\nzmysle odstránenia ďalšej časti orbity a sliznici z hľadiska rozsahu boli minimálne, keďže už pôvodná\nurgentná dekompresia 15.01.2015 bola dostatočná. Žalobca zdôrazňoval, že druhá dekompresia dňa\n\n16.01.2015 bola rozsahovo minimálna. Čo sa týka záverov prizvaného konzultanta z odboru ORL\nžalobca nesúhlasil so závermi tohto konzultanta a jeho vyjadrením, že dôkazom preniknutia do očnice\ns následným poškodením jej obsahu a zakrvácaním do orbity malo byť histologické vyšetrenie z\n15.01.2015, v dôsledku čoho došlo u pacienta k strate zraku. Podľa názoru žalobcu histologické\nvyšetrenie z 15.01.2015 hovorilo o urgentne vykonanej dekompresii, na základe ktorej bola ako vzorka\n„C“ odoslaný materiál na histologické vyšetrenie. Žalobca ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že\nlekári na oddelení ORL sa riadili striktne pokynmi a odporúčaniami lekárov oftalmológie, u ktorých bol\nkonštatovaný postup legeartis. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rámci správneho konania podľa\njeho názoru bolo potrebné podrobnejšie a precíznejšie sa zaoberať aj inými dôkazmi, ako je len\nzdravotná dokumentácia, má za to, že správny orgán pre zistenie skutočného stavu veci bol povinný\nzaoberať sa aj skutočnosťami, ktoré zo zdravotnej dokumentácie nevyplývali. V rámci svojej obrany\nžalobca poukazoval na nesprávne a nedostatočne zistenie skutkového stavu správnym orgánom v\ntejto súvislosti bolo potrebné predovšetkým vysporiadať sa s odlišnosťou záverov dvoch odborných\nstanovísk prizvaných konzultantov, keď jeden konzultant vyslovil záver, že zo strany oftalmológov\nnedošlo k žiadnemu pochybeniu, pričom na druhej strane sa lekári ORL, ktorí sa riadili pokynmi práve\noftalmológov dopustili pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi. Tiež vyslovil názor,\nže k poškodeniu pacienta nedošlo pooperačnou starostlivosťou, napr. kontrolou zraku, ale už samotnou\nchirurgickou intervenciou, pretože pacient nevidel okamžite už po operácii, pričom pri útlaku očného\nnervu z tlaku v orbite dochádza k oslepnutiu postupne až v priebehu niekoľkých hodín. Naproti tomu\ndruhý konzultant výrazným spôsobom kritizoval vedenie zdravotnej dokumentácie žalobcu, prakticky\nsvoj názor opieral len o túto dokumentáciu, pričom pochybenie žalobcu postavil práve na údajoch, ktoré\nsa v predmetnej zdravotnej dokumentácii nenachádzajú. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne založil\nsvoje rozhodnutie len na názore jedného odborného konzultanta, pritom sa nedostatočne vysporiadal\ns námietkou žalobcu, či vôbec žalobca kontroloval zrakovú funkciu u pacienta, ako aj nevysporiadal sa\ns námietkou, že pri hodnotení kontroly zrakovej funkcie oka zo strany žalobcu, správny orgán zamenil\ndva správne delikty a to nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nesprávne vedenie zdravotnej\ndokumentácie. Vo vzťahu k správnosti a potrebe vykonania urgentnej dekompresie zrakovej orbity mal\nžalovaný za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia skutočného stavu veci v zmysle § 33 ods. 1 v spojení\ns ustanovením § 36 Správneho poriadku vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie správnosti\nposkytnutia zdravotnej starostlivosti. Žalobca opakovane v žalobe uviedol, že nariadenie znaleckého\ndokazovania a vykonanie ďalších dôkazov bolo v záujme náležitého a spoľahlivo zisteného stavu veci.\n5. Správny súdu uzavrel, že v konaní tak zostala medzi účastníkmi konania sporná tá skutočnosť, či\nžalobca v danom prípade vykonal, alebo nevykonal všetky zdravotné výkony pre správny postup pri\nošetrení pacienta bezprostredne po výkone operácie dňa 15.01.2015 tak, ako si to vyžaduje zákon o\nzdravotnej starostlivosti, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona. Ako vyplýva z obidvoch\nodborných stanovísk, aj správny súd bol toho názoru, že pokiaľ existovali rozdielne stanoviská obidvoch\nkonzultantov bol povinný správny orgán pristúpiť k nariadeniu kontrolného znaleckého posudku, ktorý\nby bol tieto rozpory odstránil. Pokiaľ konzultant v špecializovanom odbore ORL Doc. MUDr. G. E.\nPhD. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 07.05.2015 uviedol, že počas operácie pacienta dňa\n15.01.2015 pri odbere vzoriek na histologické vyšetrenie došlo k neúmyselnému preniknutiu do očnice\na následným poškodením jej obsahu a krvácaním do orbity, v dôsledku čoho došlo k strate zraku,\nkonštatovanie podľa názoru správneho súdu bolo v rozpore s tým, čo uvádzal následne, pretože\nako ďalej v stanovisku konštatoval, dôkazom preniknutia do očnice je výsledok z histológie zo dňa\n15.01.2015, pretože vo vzorke bolo prítomné tukovo väzivové tkanivo, ktoré zodpovedá obsahu očnice.\nIšlo teda o neúmyselnú komplikáciu pri postupe legeartis. Samotné konštatovanie odborníka konzultanta\nsa teda prieči tomu, čo uviedol v prvej časti a tomu čo uvádzal v druhej časti. Keď operatéri na\noddelení ORL postupovali legeartis, tak nemohlo dôjsť týmto postupom k strate zraku u pacienta.\nSamotná dekompresia, ktorou sa snažil účastník konania v orbite znížiť tlak a tým zachrániť zrakovú\nfunkciu bola podľa odborníka správna. Následné kontroly, ktoré mali byť u pacienta vykonané podľa\njeho názoru boli vykonané oneskorene. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri samotných kontrolách\nbezprostredne po vykonanej operácii boli konzultované postupy lekárov ORL s oftalmológmi (MUDr. D.\no 15:04 hodine) a tu správny súd zdôraznil, že konzultant úradu v špecializovanom odbore oftalmológia\nProf. MUDr. K. Č. DrSc. vo svojom odbornom stanovisku z 01.06.2015 a 17.06.2015 uviedol, že zo\nstrany oftalmológov nedošlo k žiadnemu pochybeniu a ich postup bol primeraný. Uvedené konštatovanie\nodborníka z oftalmológie je v príkrom rozpore s tým, čo tvrdil odborník z odboru ORL. Pokiaľ bolo\nvykonané bezprostredne po operácii 15.01.2015 o 15:04 konzílium lekárov z oftalmológie podľa názoru\nsúdu očné konziliárne vyšetrenie malo doporučiť kontrolu zraku tak, ako to v neposlednej miere namietal\n\nžalobca v rozklade v pripomienkach k protokolu a napokon aj v samotnej žalobe. Súd tu v žiadnom\nprípade nekomentuje odborné závery odborníkov, ale poukazuje na reálne rozpory v týchto záveroch.\nJe dôležité v tomto prípade pripomenúť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s\npredmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke, pričom\nsprávny súd poukazuje na zásadu materiálnej pravdy podľa ktorej v slovenskej právnej úprave nemá\ncharakter táto zásada absolútny, ale správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu,\nale stav veci majú zistiť tak spoľahlivo, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nktorý vo svojom odôvodnení na strane 7 v štvrtom odseku uvádza, že pri určovaní výšky pokuty\nz toho, že pacientovi nebola poskytnutá správne pooperačná starostlivosť, pretože po operácii dňa\n16.01.2015 neboli včas vykonané všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby\nso zabezpečením včasnej a účinnej liečby a krvácanie do očnice, ktoré vzniklo pri operácii dňa\n15.01.2015 je komplikácia, ktorá sa aj pri dodržaní všetkých medicínskych zásad (postup legeartis)\nmôže vyskytnúť najmä, ak operatér pracuje v teréne, ktorý je zmenený patologickým procesom tak,\nako to bolo u pacienta. Dôležité bolo, že operatér komplikáciu hneď pri operácii rozpoznal a vykonal\nurgentnú dekompresiu, čím uvoľnil tlak v orbite. Takýto postup považuje prvostupňový správny orgán\nza správny. Avšak komplikácia, ktorá sa vyskytla počas operácie si následne pooperačne vyžadovala\ndôsledné sledovanie zdravotného stavu pacienta, najmä jeho zrakovej funkcie. Ďalej poukazuje\nprvostupňový správny orgán na to, že pacient bol operovaný až o 9 hodín od zistenia straty zraku, čo\nje neprimerane dlhý čas. Toto konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považoval prvostupňový\nsprávny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zároveň je však potrebné\nuviesť, že výkonom dohľadu nebolo možné určiť, kedy u pacienta presne došlo k strate zraku, ako\nani to, či bola správna pooperačná starostlivosť a bezodkladne vykonaná opakovaná dekompresia\nbola zachránila pacientovi zrak. Prvostupňový správny orgán mal za to, že dôsledným sledovaním\nzrakovej funkcie pacienta v pooperačnom období a včas vykonanou opakovanou dekompresiou, by sa\nu pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku. V tejto súvislosti správny súd konštatoval,\nže pokiaľ prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie z hľadiska odborného zhodnotenia konania\nžalobcu oprel iba o takýto rozporuplný dôkaz, ktorými sú protichodné odborné stanoviská, nemôže\nvysloviť, že ide o rozhodnutie preskúmateľné, ktoré bolo vydané pre riadne posúdenie veci na základe\ndostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd konštatáciou odôvodnenia zistených skutočností,\nktoré prvostupňový správny orgán považoval za preukázanie porušenia zdravotnej starostlivosti zo\nstrany lekárov na oddelení ORL, považoval za nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého aj sám\nprvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodnutí o uložení pokuty žalobcovi. Z uvedených tvrdení v\nodôvodnení prvostupňového správneho orgánu bezpochyby vyplýva, že skutkový stav v predmetnej veci\nnebol jednoznačne zistený tak, aby z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny orgán správny\nzáver o tom, či žalobca poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi dňa 15.01.2015 po operácii\nposkytol správne, resp. nie.\n6. Pokiaľ správny orgán dve odborné stanoviská rozporoval tak v rozklade, ako aj v pripomienkach,\nmal pristúpiť k tomu, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie a bezpochyby posúdil otázku toho,\nči konaním žalobcu v dňoch 15.01.2015 a 16.01.2015 došlo k porušeniu poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti pacientovi po operácii tak, ako to je deklarované v rozhodnutí prvostupňového správneho\norgánu zo dňa 04.12.2015, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.11.2016.\n7. Správny súd preto vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého\nvychádzali správne orgány bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto s poukazom na ustanovenie\n§ 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a vzhľadom na\núspešnosť žalobcu tak, že náhradu trov konania žalobcovi priznal. O výške trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.\nII.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 psím.\ng/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n10. Namietal, že krajský súd svoj právny názor o nedostatočne vykonanom dokazovaní a neúplne\nzistenom skutkovom stave veci odôvodnil v bode 43 napadnutého rozsudku údajným rozporom v\nsamotnom odbornom názore prizvaného odborníka v špecializačnom odbore ORL doc. MUDr. G. E.,\nPhD., ako aj vzájomne rozpornými tvrdeniami medzi odborníkom v odbore ORL a prizvaným odborníkom\nv špecializačnom odbore oftalmológia prof. MUDr. K. Č., DrSc. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ\nexistovali rozdielne stanoviská prizvaných konzultantov, bol povinná správny orgán pristúpiť k nariadeniu\nkontrolného znaleckého posudku, ktorý by bol tieto rozpory odstránil. S uvedeným zistením krajského\nsúdu ako dôvodom na posúdenie skutkového žalovaný nesúhlasil.\n11. Už vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval, že je zriadený zákonom ako právnická osoba,\nktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením\na dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pôsobnosť a kompetencie žalovaného potvrdil\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 3Szd 8/2009, keď vyjadril svoj právny názor, že\nposúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí výlučne do správnej\núvahy správneho orgánu. Ide o odborné otázky, pri ktorých je žalovaný správny orgán ako orgán dohľadu\nkompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných osôb\nkonzultantov. Podľa § 43 ods. 4 a 7 zákona č 581/2004 Z.z. žalovaný ako orgán dozoru je oprávnený,\nale aj povinný preverovať správnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom osôb na to\noprávnených t.j. zamestnancov žalovaného, ktorý musia spĺňať podmienku medicínskeho vzdelania a\nkonzultantov z príslušných špecializovaných odborov, pričom sa predpoklad, že odborná spôsobilosť\ntýchto osôb je postačujúca pre vyslovenie odborného právneho názoru.\n12. Dôvodom uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. bolo porušenie §\n4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím\nzdravotnej starostlivosti pacientovi žalobcom na oddelení ORL a na oftalmologickom oddelení v období\nod 10.11.2014 do 16.02.2015. Porušenie § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. spočívalo v tom, že žalobca\npacientovi po operácii dňa 15.01.2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť:\na) po operácii dňa15.01.2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvý-krát bola\nskontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07.36 hod., t.j. 17 hodín po skončení operácie),\nb) po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07. 36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia\norbity , začiatok operácie 16.01.2015 o 16.35 hod. , t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku.\n13. K zisteniu vyššie uvedených porušení, za ktoré bola v správnom konaní č.k. ZS 704/00014/2015\nuložená sankcia dospel prvostupňový správny orgán cestou zákonne vykonaného dohľadu, pri ktorom\nako dohliadajúci orgán postupoval v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z., pričom\nrešpektoval a dodržal všetky práva a povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu, ako aj žalobcovi\nako dohliadanému subjektu stanovuje §43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z. čo nespochybnil ani\nkrajský súd. V spisovej dokumentácii žalovaného sa v spise z výkonu dohľadu nachádzajú dve\nžiadosti o vypracovanie odborného stanoviska konzultanta z odboru oftalmológia, prof. MUDr. K.\nČ., DrSc. zo dňa 08.06.2015. Na základe prvej žiadosti odborný konzultant z odboru oftalmológia\nuviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovať správnosť postupu v súvislosti s chirurgickou\nintervenciou na oddelení, následkom ktorej došlo u pacienta k poškodeniu a následnému oslepnutiu\nľavého oka. Následne bol odborný konzultant požiadaný výslovne o posúdenie správnosti poskytnutia\nzdravotnej starostlivosti lekármi v odbore oftalmológia pri realizovaných konziliárnych vyšetreniach. Z\nodborného stanoviska konzultanta zo dňa 17.06.2015 vyplýva, že postup oftalmológov pri konziliárnych\nvyšetreniach bol primeraný a nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Za účelom posúdenia správnosti\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi lekármi oddelenia ORL bol do procesu výkonu dohľadu\npožiadaný o vypracovanie odborného stanoviska doc. MUDr. G. E., PhD., odborný konzultant v odbore\nORL. Vo svojich odborných stanoviskách konštatoval, že zdravotná starostlivosť na oddelení ORL\nžalobcom nebola pacientovi poskytnutá správne. Žalovaný konštatoval, že odborné stanoviská sú síce\nrozdielne, ako to uviedol aj krajský súd v rozsudku, avšak ich nemožno považovať za rozporné, keďže\npredmet posúdenia bol rozdielny. Žalovaný bol toho názoru, že za navzájom skutkovo rozporné možno\npovažovať len také stanoviská, ktoré by vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti na oddelení\nORL poskytli dvaja odborníci z medicínskeho odboru ORL pri posudzovaní zdravotnej starostlivosti.\nOdborne ani prácne nemožno z pohľadu objasnenia skutkovej podstaty dávať narovnako stanoviská\ndvoch rôznych medicínskych oblastí. Vyjadrenia odborných konzultantov nad rámec svojej odbornosti\nhodnotil žalovaný ako prekročenie kompetencie a postup konzultantov nad rámec svojej úlohy prizvanej\nosoby pre oblasť, pre ktorej spĺňajú podmienky pre odbornú spôsobilosť.\n\n14. Žalovaný opätovne poukázal na to, že riešenie vzniknutej komplikácie - retrobulbárneho krvácania\nv orbite, ktoré vzniklo pri operácii dňa 15.01.2015, ako aj sledovanie následného vývoja zdravotného\nstavu pacienta bolo plne v kompetencii lekárov ORL oddelenia, na ktorom bol pacient hospitalizovaný\na aj operovaný, čo nepriamo potvrdil konzultant z odboru oftalmológia, prof. MUDr. K. Č., DrSc. vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 01.06.2015, keď uviedol, že posudzovanie nespadá do jeho kompetencie, ako\naj samotný žalobca, ktorý k výkonu dohľadu zaslal písomné vyjadrenie primára oddelenia ORL žalobcu\nMUDr. E.A. E. zo dňa 18.03.2015. Konzílium, v tomto prípade oftalmologické je len poradným orgánom\na je na vedomostiach a erudícii lekárov ORL, aby vedeli, že vznik takejto komplikácie si vyžaduje\nnielen urgentnú dekompresiu orbitu, ale aj následné sledovanie vývoja zrakovej funkcie, pretože pri\nischemizácii zrakového nervu z tlakových príčin postupne dochádza k strate zraku. Úlohou konziliárneho\nvyšetrenia nie je určovanie postupov, ktoré by pri riešení vzniknutej komplikácie mali byť štandardné.\nPostup pri riešení vzniknutej komplikácie bol plne v kompetencii lekárov ORL, čo potvrdil sám žalobca.\nPredmetom posúdenia konzultanta z odboru oftalmológia bolo len hodnotenie správnosti konziliárnych\nočných vyšetrení. Z tohto dôvodu nemožno považovať odborné stanoviská za rozporné.\n15. Za zmätočné považoval žalovaný odôvodnenie rozsudku krajského súdu v bode č. 43, prameniace\nz nepochopenia medicínskej podstaty veci.\n16. Žalovaný ku konštatovaniu súdu v bode č. 44 napadnutého rozsudku v časti odôvodnenia výšky\nuloženej pokuty zdôraznil, že konštatovanie vplýva zo samotného vytýkaného nedostatku. Keďže zo\nstrany žalobcu nebola po operácii dňa 15.01.2015 u pacienta realizovaná kontrola zrakovej funkcie,\nlogicky nebolo možné výkonom dohľadu zistiť, kedy sa u pacienta začala zhoršovať zraková funkcia,\nresp. či k strate došlo skôr, ako ráno 16.01.2015. Žalovaný v rámci správnej úvahy pri hodnotení\nzávažnosti zistených nedostatkov a ich následkov na zdravie pri odôvodnení výšky pokuty taktiež\nuviedol, že dôsledným sledovaním zrakovej funkcie pacienta v pooperačnom období a včas vykonanou\nopakovanou dekompresiou, by sa u pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku, čím chcel\npoukázať na to, že nie je možné jednoznačne určiť následok u pacienta v dôsledku pochybenia, a to v\npodobe straty zraku, čo sa odrazilo aj vo výške uloženej pokuty.\n17. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán žalovaného, nemal dôvod obstarať si správnom konaní\nďalší podklad (napríklad ustanoviť znalca) pre rozhodnutie, medzi ktoré ustanovenie § 32 ods. 2\nsprávneho poriadku zaraďuje aj dôkazy. Konštatoval, že si obstaral všetky potrebné podklady pre\nrozhodnutie, prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený bol dostačujúcim\npodkladom pre posúdenie veci žalovaným. V správnom konaní o uložení pokuty tak na prvom, ako aj na\ndruhom stupni postupoval v súlade so zásadami správneho konania, a to najmä so zásadou zákonnosti,\núčelnosti, rýchlosti a hospodárnosti.\n18. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sa tiež vyjadril k jedinému rozporu, na ktorý poukázal žalobca\nuž v správnom konaní, bol rozpor v názore na správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti medzi\nlekármi žalobcu na jednej strane a žalovaným na druhej strane. Ide však o legitímny rozpor, ktorého\nneodstránenie počas výkonu dohľadu, resp. jeho pretrvávanie aj počas správneho konania nemôže\nbyť dôvodom na zrušenie rozhodnutí žalovaného ako nezákonných. Úlohou žalovaného ako inštitúcie,\nktorej platné právne predpisy priznali postavenie inštitúcie s právom výkonu dohľadu nad správnym\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti a vyslovenie záveru o správnosti či nesprávnosti poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti, je objektívne a nezávisle preskúmať poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez\nohľadu na fakt, či v konečnom dôsledku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzná svoje pochybenie\nalebo nie. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3Szd/8/2009 a na ďalšie existujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré za\nobdobnej skutkovej a právnej situácie vyhodnotili postup žalovaného aj pri dokazovaní a pri aplikovaní\njednotlivých právnych inštitútov v správnom konaní za správne (sp.zn.: 4Sžso/10/2008, 10Szd/1/2013,\n10Szd/2/2013, 10Szd/4/2013, 10Sžso/21/2014, 9Szd/2/2013).\n19. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému\nplnú náhradu trov konania.\nIII.\n20. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.\n\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 461 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že nie je dôvodná.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nzrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 28. novembra 2016 Číslo konania: ZS\n704/00014/2015-R, číslo spisu: 114298/30446/2016/923, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 4. decembra 2015, Číslo konania:\nZS 704/0014/2015, Číslo spisu: 47116/2015/704, Číslo záznamu 131909/2015, a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 4. decembra 2015 bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 3 000,- € za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. spočívajúce v tom, že pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi po operácii dňa 15. januára 2015 nebola poskytnutá\nadekvátna pooperačná starostlivosť:\na) po operácii dňa 15. januára 2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvý krát bola\nskontrolovaná dňa 16. januára 2015 o 07.36 hod., t.j. 17 hodín po skončení operácie)\nb) po zistení straty zraku dňa 16. januára 2015 o 07.36 hod., bola neskoro indikovaná revízna\ndekompresia orbity (začiatok operácie 16. januára 2015 o 16.35 hod., t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku).\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v inom svojom rozsudku (sp.zn. 1Szd/2/2016) judikoval,\nz rozsudku krajského súdu napadnutého odvolaním žalobkyne (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok poznámka kasačného súdu) vyplýva nutnosť právnymi prostriedkami posúdiť,\nči výkonom dohľadu nad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bol vykonaný v súlade s požiadavkou\nzákonnosti.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,\nktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a\ndietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej\nživota a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,\ndiagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.\n24. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom\nstave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\ntejto osobe.\n25. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na\nsprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo\nzlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n\n26. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,40) alebo ak úrad\nzistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich\nnásledkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).\n27. Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958,- €, ak ide o právnickú\nosobu.\n28. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní,62 )(Správny poriadok; pozn.) ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n30. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\n32. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n33. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n34. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n35. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n36. Podľa § 36 veta prvá Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.\n37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n39. Úlohou kasačného súdu bola nutnosť právnymi prostriedkami posúdiť, či výkon dohľadu nad\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti bol vykonaný v súlade s požiadavkou zákonnosti.\n\nPodľa § 3 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. v znení\nplatnom v čase ukončenia dohľadu (t.j. rok 2015) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi.\nPodľa § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n40. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že rozhodnutím zo 4. decembra 2015, číslo konania: ZS 704/0014/2015, Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov vydal rozhodnutie o uložení pokuty 3 000,€ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré\nspočívalo v neposkytnutí pacientovi správnej pooperačnej starostlivosti. Podkladom v správnom konaní\no uložení pokuty bol protokol č. 279/2015 o vykonanom dohľade z 30. júla 2015, vrátane písomných\nnámietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 12. augusta 2015 k zisteniam uvedeným v protokole\no vykonanom dohľade a Zápisnice č. 279/2015 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k\nprotokolu o vykonanom dohľade z 1. októbra 2015. Protokol bol vypracovaný na základe predloženej\nzdravotnej dokumentácie pacienta, písomných vyjadrení zainteresovaných zdravotníckych pacientov\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti zaslaných listom z 18. marca 2015, odborných stanovísk\nkonzultanta úradu v špecializovanom odbore oftalmológia prof. MUDr. K. Č., DrCs. z 1. júna 2015 a 17.\njúna 2015, odborných stanovísk konzultanta úradu v špecializovanom odbore otorinolaryngológia doc.\nMUDr. G. E., PhD. zo 7. mája 2015 a 8. septembra 2015. Odborní konzultanti boli do procesu výkonu\ndohľadu prizvaní v súlade s §43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z.\n41. Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že za účelom prešetrenia správnosti žalobcom poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti zabezpečil prvostupňový správny orgán dve odborné stanoviská dvoch\nodborných konzultantov z dvoch špecializovaných oborov. Žalovaný v kasačnej sťažnosti potvrdil, že\nodborné stanoviská sú síce rozdielne, ako to uviedol aj krajský súd v rozsudku, avšak ich nemožno\npovažovať za rozporné, keďže predmet posúdenia bol rozdielny. Prvý konzultant úradu v špecializačnom\nodbore otorinolaryngológia doc. MUDr. G. E., PhD. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 7. mája 2015\nuviedol, že počas operácie pacienta dňa 15. január 2015 pri odbere vzoriek na histologické vyšetrenie\ndošlo k neúmyselnému preniknutiu do očnice s následným poškodením jej obsahu a krvácaním do orbity,\nv dôsledku čoho došlo k strate zraku. Druhý konzultant úradu v špecializovanom odbore oftalmológia\nprof. MUDr. K. Č., DrSc, vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 1. júna 2015 a 17. júna 2015 uviedol, že\nzo strany oftalmológov nedošlo k žiadnemu pochybeniu a ich postup bol primeraný v rámci konziliárnych\noftalmologických vyšetrení bola pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť lege artis. Z obsahu\nspisov bolo tiež zistené, že prvostupňový správny orgán na strane 7 svojho rozhodnutia konštatoval,\nže: „výkonom dohľadu nebolo možné určiť, kedy u pacienta presne došlo k strate zraku, ako ani to, či\nby správna pooperačná starostlivosť a bezodkladne vykonaná opakovaná dekompresia bola zachránila\npacientovi zrak. Ďalej vyslovil názor, podľa ktorého dôsledným sledovaním zrakovej funkcie pacienta\nv pooperačnom období a však vykonanou opakovanou dekompresiou, by sa u pacienta využili všetky\nmožnosti na záchranu zraku.“\n42. Porušenie §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. správny orgán oprel o porušenie dôsledného\nsledovania zrakovej funkcie pacienta v pooperačnom období a v zanedbaní neskoro vykonanej\nopakovanej dekompresii, čím by sa u pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku. Tým\nchcel správny orgán poukázať na to, že nie je možné jednoznačne určiť následok u pacienta v dôsledku\npochybenia, a to v podobe straty zraku, čo sa odrazilo aj vo výške uloženej pokuty.\n43. Najvyšší súd na úvod poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z.z. zriadil Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej\nsprávy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. úrad\nokrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a\nza podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ustanovení § 43 a\n\nnasl. tohto zákona, kde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu\nnad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli\nvykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004\nZ.z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia\nzdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na\nvýkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa\nosobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad a najmenej\npäťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto\npodmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona\nč. 581/2004 Z.z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2\npísm. c/ citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup sa vzťahuje\nzákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda\npodkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Zároveň má možnosť účastník\nkonania navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese orgánu verejnej správy zistenie\nskutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia\npatrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a\nnajpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.\n4 Správneho poriadku). Aj keď zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané zásadou rýchlosti a\nhospodárnosti konania, nemožno uplatňovaním týchto zásad popierať iné zásady ako napríklad zásadu\nmateriálnej pravdy. Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní je za účelom dôkladného zistenia\nskutočného stavu žiaduce, najmä v prípade pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre vydanie\nrozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných\ndôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu vysporiadal\ns námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní správnosti\nzáveru správneho orgánu o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v správnom\nkonaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení. Podľa zákona je\nzdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie\nchoroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu\nosoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola\nzdravotná starostlivosť poskytnutá „legeartis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel\nsprávny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti\n(„nonlegeartis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne\naj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na\ncharakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci správnej úvahy si preto správny orgán musí\nzabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne\nzistenia, ktoré následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí dospieť na základe logickej\npostupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý\nich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nÚrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n44. Okrem toho pri konštatovaní protiprávneho konania, t.j. postupe „nonlegeartis“ je nevyhnutné, aby\nbol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré\nmal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.\n45. S uvedeným súvisí zároveň aj prvá námietka vznesená žalovaným v kasačnej sťažnosti a\nspočívajúca v tom, že je zriadený zákonom ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej\nsprávy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\n\nzdravotnej starostlivosti. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Szd 8/2009. So záverom plynúcim z predmetného rozhodnutia s\nkasačný súd plne stotožňuje; v pôsobnosti žalovaného správneho orgánu je posúdenie skutočnosti,\nči bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je\nžalovaný ako orgán dohľadu oprávnený vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy\nza pomoci konzultantov, ktorých podmienky odbornej spôsobilosti upravuje zákon č. 581/2004 Z.z. V\noblasti správneho trestania (po vzore trestného postihu v zmysle trestnoprávnom) nie je miesto pre\nžiadne domnienky. To či sa určitá osoba dopustila porušenia svojich povinností musí byť preukázané\njednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Žiadna otázka spôsobilá vniesť pochybnosť čo do ustálenia\na vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči určitej osobe nesmie zostať nezodpovedaná.\n46. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti\npacientovi bol posúdený zo strany dvoch odborných konzultantov z odlišných špecializovaných\nodborov. Nemožno sa preto stotožniť s v poradí s ďalšou námietkou kasačnej sťažnosti, týkajúcou\nsa nedôvodnosti nariadenia znaleckého dokazovania podľa názoru žalovaného len na základe toho,\nže žalobca nesúhlasí so závermi vykonaného dohľadu. Predovšetkým kasačnému súdu neprislúcha\nhodnotiť a ani krajský súdu nepodporil žiadne myšlienky o nedostatočnej odbornej úrovni odborných\nkonzultantov žalovaného, ktorí v správnom konaní vyslovili odborný záver. Zásadnou úlohou žalovaného\nje vyhodnotiť ich hodnovernosť v dokazovaní. Táto hodnovernosť je však v tomto konaní spochybnená,\nlebo ani význam znaleckého posudku nemôže byť v kontexte dokazovania znižovaný.\n47. Navyše štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských\nčinností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany.\nPritom ich zaväzuje pri výkone činnosti povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou\ntrestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a\nspôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia ani v prípade, ak ich akademické tituly\nnedosahujú spoločenskej úrovne iných odborníkov v ich odbore alebo odvetví.\n48. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti najvyšší súd námietky žalovaného uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nV.\n49. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade s §167 ods. 1 v spojení s § 175 ods.\n1 SSP a § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný. O výške náhrady\nrozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n(§ 175 ods. 2 SSP).\nVI.\n50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/2/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}