{"guid": "b137a3cb-a3a7-460e-8bb6-deb973cedf39:180020d5-1cbb-4b61-8180-74c0f44b156a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/31/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 10Sžfk/31/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1", "identifikacne_cislo": "8017200009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/180020d5-1cbb-4b61-8180-74c0f44b156a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/31/2018\n8017200009\n22. 05. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:8017200009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne (sťažovateľky) Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060\n01 Kežmarok, IČO: 31 651 682 právne zastúpená JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom\nPopradská 66, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n103611991/2016 zo dňa 27. júla 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/1/2017-393 zo dňa 17. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n102773356/2016 zo dňa 18.03.2016 určil žalobkyni ako platiteľovi dani z pridanej hodnoty podľa § 68\nods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume 457.454,96 € na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 63.415,48 € a vyrubil daň v sume\n394.069,48 €.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej\nlen S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, že zo strany žalovaného a správcu dane\ndošlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú\nmaximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania\nodpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.\n\n5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobkyne za zdaňovacie obdobie január 2013\nzačala dňa 18.04.2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 03.04.2013 č.\n9712402/5/1239830/2013. Správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/498097/2014 zo dňa 07.02.2014\nprerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo\njeho časti vykonávanú u žalobkyne dňa 12.02.2014, a to z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácií. Oznámením č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 správca dane žalobkyni\noznámil, že pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená. Daňová\nkontrola bola u žalobkyne ukončená dňa 20.11.2014, kedy si žalobkyňa prevzala protokol o výsledku\nzistenia z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.\n9712404/5/4963842/2014/Smo zo dňa 07.11.2014.\n6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácií dňa 13.06.2013 (vo veci Kovář plus s.r.o., Česká republika, CEDROB PL), dňa\n14.06.2014 (vo veci MIKULEC PL) a dňa 03.02.2014 (vo veci ROLMASZ, TRANS-TUR, TRANS-CO,\nCARGILL, BARBARA a PORT GDANSKI). Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslal\nsprávca dane dňa 03.02.2014 vo veci spoločnosti ROLMASZ, TRANS-TUR, TRANS-CO, CARGILL,\nBARBARA a PORT GDANSKI. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že\nsprávca dane v tomto prípade nebol nečinný a keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 03.02.2014, urgoval príslušný žiadaný orgán o zaslanie\nodpovede, a to dňa 16.06.2014 a 15.05.2014. Správny súd poukázal na skutočnosť, že otázkou\nzákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný\nprostriedok v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, na ktorého právne\nzávery v rozhodnutí poukázal. Správny súd v tomto prípade dodal, že pokiaľ bola žalobkyňa toho názoru,\nže zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden\nrok (vrátane jej prerušenia), mohla sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobkyne vykonané nebolo.\nSprávny súd je toho názoru, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a\nprávom chránených záujmov žalobkyne a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky\nžalobkyne považuje za nedôvodné.\n7. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku žalobkyne, že ju správca dane počas celého výkonu\ndaňovej kontroly vrátane prerušenia kontroly neoboznámil so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu\ndaňovej kontroly a vydal protokol, ktorý neobsahuje jej vyjadrenia k protokolu a neobsahuje vyhodnotenie\ndôkazov, ktoré mohla predložiť v priebehu daňovej kontroly, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 47\npísm. h) ako aj písm. i) Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že\nsprávca dane vyhotovil oboznámenia sa so zisteniami správcu dane č. 97120402/5/4857394/2014/Smo\ndňa 31.10.2014. Toto oboznámenie sa so zisteniami bolo doručované žalobkyni, avšak niekoľkokrát\nneúspešne dňa 06.11.2014, 07.11.2014, kedy zásielka bola prevzatá v rámci úložnej lehoty na pošte\ndňa 20.11.2014. Rovnako neúspešne bol doručovaný aj protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou\nzo dňa 04.11.2014. Prvé neúspešné doručovanie bolo dňa 11.11.2014 a aj dňa 12.11.2014, ktorú\nzásielku prevzala žalobkyňa až dňa 20.11.2014 v rámci úložnej lehoty na pošte. Doručenie oboznámenia\nžalobkyne so zisteniami správcu dane zo dňa 31.10.2014 spolu s protokolom z daňovej kontroly a výzvou\nk vyjadreniu sa k protokolu teda nebolo doručované v jeden deň 20.11.2014 zo strany správcu dane v\ndôsledku úmyselného konania správcu dane a porušenia jeho povinnosti, ktorá mu vyplýva z daňového\nporiadku.\n8. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že žalobkyňa bola\noboznamovaná so skutočnosťami, ktoré sú predmetom preverovania oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu zo strany správcu dane, a to v prvom rade rozhodnutím o prerušení kontroly\nč. 9712402/5/798097/14 zo dňa 07.02.2014, v ktorom jej správca dane oznámil, že podáva žiadosť\no medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu ku konkrétnym poľským daňovým subjektom. Taktiež\nsprávca dane vyzýval žalobkyňu výzvou č. 9712402/5/3906690/2013 zo dňa 22.08.2013, aby sa vyjadrila\nku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľov SLOVAKIA FARMA s.r.o., MIRBES s.r.o., NajReality s.r.o.,\nERIK s.r.o. a výzvou zo dňa 21.10.2013 č. 9712402/5/4722851/2013 požadoval od žalobkyne, aby\n\nsa vyjadrila k odberateľským faktúram pre spoločnosť CEDROB S.A. a SPOLKA JAWNA MIKULEC.\nNa tieto výzvy žalobkyňa reagovala svojimi vyjadreniami č. 5/4223854/13 zo dňa 16.09.2013, č.\n5/4263088/13 zo dňa 18.09.2013 a č. 5/5249670/13 zo dňa 25.11.2013, pričom tieto vyjadrenia boli\nuvedené v protokole z daňovej kontroly. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobkyne, že správca\ndane bol nečinný a zabránil jej uplatniť si právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam, pretože tak ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto právo žalobkyňa\nriadne využila a vyjadrovala sa k skutočnostiam, na ktoré bola správcom dane písomné vyzvaná.\nTvrdenie žalobkyne, že žiadnym spôsobom nebola informovaná zo strany správcu dane o zistených\nskutočnostiach, je preto z tohto dôvodu účelové.\n9. Vo vzťahu k deklarovanému oslobodeniu od dane žalobkyne na základe odberateľských faktúr od\nspoločnosti CEDROB S.A. z faktúry č. 6130600005 za jatočné kurčatá a od spoločnosti SPOLKA JAWNA\nMIKULEC faktúra č. 6130300002 za sliepky živé žalobkyňa namietala, že žalovaný sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jej konkrétnymi odvolacími námietkami a neuviedol žiadnu\nsprávnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu\npre obchod vo vnútri spoločenstva, a prečo sa správca dane nevysporiadal so zisteným rozporom medzi\núdajmi uvedenými v certifikáte pre obchod vo vnútri spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi. K\nveci správny súdu uviedol, že pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s\ndodaním tovaru do iného členského štátu je podstatným dôkazom doklad o preprave, na ktorom adresát\npotvrdzuje prijatie tovaru v inom členskom štáte. V prípade dane z pridanej hodnoty nepostačuje iba\nformálne preukázať splnenie týchto podmienok, ale je dôležité, aby daňový subjekt preukázal, že tovar\nskutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník.\n10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vyzval žalobkyňu, aby okrem\niných dôkazov predložila aj TRACES certifikáty, ktoré sú podľa nariadenia č. 1069/2009 Európskeho\nparlamentu a Rady zo dňa 21. októbra 2009 článku 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v medzinárodnom\nsystéme TRACES ku každej dodávke v rámci krajiny Európskeho spoločenstva, ktorá obsahuje\nživočíšnu bielkovinu, t. j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou, vajcami, mäsom aj krmív\nna živočíšnej báze. Žalobkyňa na základe výzvy správcu dane predložila certifikáty, na ktorých ako\nodosielateľ tovaru nebola uvedená žalobkyňa, ale spoločnosť JANEK s.r.o., prevádzka Hydinárska farma\nIvachnová a BEST spol. s r.o., Přemyslovcu 60, Liheň kuřat, Opava, Česká republika. Z tohto dôkazu\nvyplynulo, že dodávateľom tovaru do Poľskej republiky nebola žalobkyňa, ale spoločnosti evidované v\ncertifikátoch, teda certifikáty boli vystavené na iného dodávateľa - vlastníka uvedeného tovaru.\n11. Žalovaný ani správca dane v odôvodnení rozhodnutí netvrdili, že certifikát považujú za výlučný dôkaz\nna splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobkyňa však\npredložením certifikátov spochybnila formálne deklarovanie dodávky tovaru pre odberateľov CEDROB\na SPOLKA JAWNA MIKULEC. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na odpovede na žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácií, je potrebné poukázať na to, že v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií\npodanej poľskou daňovou správou je zrejmé, že tovar bol prepravovaný spoločnosť BESKID, ktorá\nznášala aj náklady na prepravu hydiny do Poľskej republiky, čo potvrdil aj sám daňový subjekt BESKID\npri medzinárodnej výmene informácií, keď uviedol, že prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal\naj náklady na prepravu. Z uvedeného vyplýva, že certifikát nebol výlučným dôkazom na preukázanie\nsplnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, ale bol jedným z dôkazov,\nktorý spochybnil, že dodávka tovaru pre odberateľov CEDROB S.A. a SPOLKA JAWNA MIKULEC sa\nuskutočnila tak, ako ju deklarovala žalobkyňa predloženými dokladmi.\n12. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry\nč. 551300005 od dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. žalobkyňa namietala, že žalovaný sa s jej\nnámietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal iba tvrdením, že správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, neobsahuje jeho vyjadrenie, žiadnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy\nžiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva a prečo sa nevysporiadal s rozpormi\nuvedenými v certifikáte pre obchod a ostatnými predloženými dôkazmi. Táto námietka žalobkyne je\npodľa názoru krajského súdu irelevantná, pretože ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného vo vzťahu k faktúre č. 551300005 o spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., je uvedené,\nže dôvodom predpísania rozdielu dane správcom dane bolo nepriznanie oslobodenia od dane z predaja\njatočných kurčiat podľa odberateľských faktúr č. 6130300003 zo dňa 08.01.2013 v cene 51.265,70 eur a\n\nč. 6130300004 zo dňa 09.01.2013 v cene 64.584,00 eur, na základe čoho správca dane predpísal daň vo\nvýške 19.474,95 eur. Predmetný tovar bol zakúpený na základe dodávateľskej faktúry č. 551300005 od\nspoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Nová Ľubovňa, základ dane 113.430,50 eur a DPH 22.686,10\neur. Odpočítaná daň bola správcom dane vo vyrubovacom konaní správcom dane priznaná, preto nie\nje dôvodné sa zaoberať touto námietkou žalobkyne zo strany správneho súdu.\n13. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od\ndodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. žalobkyňa tvrdila, že všetky informácie a dôkazy,\nktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií ako aj v rámci výziev a dožiadaní\npreukazujú, že tieto spoločnosti boli v kontrolovanom období január 2013 existujúcimi subjektmi, boli\nregistrované ako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných\nvzťahov. Nesúhlasila teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť,\npričom poukázala na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že\nnekontaktnosť dodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie\ndane, zvlášť ak z iných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú\nčinnosť a nadobudol právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník. Správny súd sa nestotožnil s\nnázorom žalobkyne, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali svoj postup a rozhodnutie výlučne\ntým, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Mirbes, s.r.o. sú nekontaktné. Ako vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane preveroval skutočnosti\ntýkajúce sa ekonomickej činnosti týchto spoločností v čase realizovania dodávky tovaru a ako vyplýva z\nodpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3410330/14 zo dňa 10.07.2014 v prípade\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. v rozhodnom čase za túto spoločnosť by mal konať J. Q., ktorý\nvšak s účinnosťou od 23.10.2012 už nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený za túto spoločnosť\nkonať v mesiaci január 2013. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré vyplýva z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácií a úradného záznamu správcu dane zo dňa 28.10.2014, J. Q. neuzatváral obchody\nza túto spoločnosť a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Od 24.10.2012 bol jediným\nkonateľom spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. J. V., ktorý je však nekontaktný, na adrese bydliska je\nneznámy, nevlastní žiadny byt, nemá zriadenú schránku na doručovanie a poštu a je na zastupovanie\nspoločnosti využívaný ako vhodný biely kôň. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií za\nspoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. konala Q. X. a MVDr. X. A., ktorí boli zamestnancami spoločnosti\nPodtatranská hydina a.s. MVDr. X. A. ako štatutár tejto spoločnosti musel vedieť o obchodných tokoch\njednotlivých komodít, a teda vedel a mal vedieť, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. ako subjekt\nreálne neexistujúci v skutočnosti nevykonáva hospodársku činnosť. V prípade spoločnosti Mirbes, s.r.o.\nsprávca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania č. 9712402/5/1688272/2013/Smo zo dňa\n10.06.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese podľa\nobchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam vykonávaná reálna\nekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac január 2013 podala táto spoločnosť daňové priznanie, v\nktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 868,15 €. Tento daňový subjekt vykazuje veľké obraty\nna vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Odborom boja proti podvodom FR\nbola správcovi dane postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013, z ktorej vyplýva, že\nspoločnosť Mirbes, s.r.o. na adrese Popradská 66 reálne žiadne kancelárske priestory nevyužívala a\nnemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani Podhorská a následne, keď si adresát\npoštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. mala založené\ntri účty v bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola T. F. a v prípade dvoch účtov\naj MVDr. X. A., štatutárny zástupca žalobkyne. Ďalej vo vzťahu k spoločnosti Mirbes, s.r.o. si správca\nzadovážil ďalší dôkaz, a to z Okresného súdu Košice I., ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2015, ktorý\nobsahoval návrh na zrušenie tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd\nKošice I. podal konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o. X. J.. V tomto návrhu konateľ uviedol, že spoločnosť\nMirbes, s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na\nnáhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti sú\nzrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom\nžiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín\nOkresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia\nnasledujúce po sebe, a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods.\n6 písm. f) Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predložil potvrdenie o zrušení\núčtov spoločnosti Mirbes, s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci január 2013 spoločnosti\nMirbes, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.\n\n14. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že sa správca dane a žalovaný riadne\nnevysporiadali so svedeckými výpoveďami T. F., ktorá mala konať za spoločnosť Mirbes, s.r.o.. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa\nrozsiahlym spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním, a to aj s výsluchom svedkyne T. F..\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva,\nže správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trvala žalobkyňa, a to vykonanie\nvypočutia svedka T. F.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch T. F. dňa 15.10.2013\na 02.07.2015, keď v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 T. F. vypovedala ako svedkyňa vo\nvzťahu k daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca\ndane ako jeden z dôkazov. Podrobne popísali obsah výpovede T. F. dňa 02.07.2015 zo zápisnice č.\n20452768/2015, ktorú aj vyhodnotili. Správcom dane a žalovaným bolo konštatované, že po vykonaní\nvypočutia T. F. nemali pochybnosti o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že T. F. nejednala s\npoľskými dodávateľmi tovaru. Z vykonaného dokazovania odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu\ninformácii vyplynulo, že s dodávateľmi konal MVDr. X. A. a F. P. (zamestnanec a štatutárny zástupca\nžalobcu). Preukázaná bola aj skutočnosť, že MVDr. X. A. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti\nMirbes, s.r.o., čo p. A. pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú\nmoc pre F. P. vo vzťahu k spoločnosti Mirbes, s.r.o. T. F. aj napriek výzve správcu dane nepredložila,\ntieto naopak predložila žalobkyňa spolu s vyjadrením k protokolu zo dňa 30.04.2013. Správca dane\na žalovaný reagovali na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia T. F. ako aj žalobkyne, pričom po\nvyhodnotení všetkých už vyššie uvedených skutočností dospeli k záveru, že T. F. za spoločnosť Mirbes,\ns.r.o. nekonala, tovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožnil v\ncelom rozsahu. Výsluch T. F. nebol jediným, ale jedným z dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.\n15. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nebola včas vyrozumená o vypočutí svedkyne T. F. dňa\n02.07.2015 správny súd z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného zistil, že správca dane za účelom vypočutia T. F. vykonával viaceré úkony. Neúspešne\nbola T. F. predvolávaná na výsluch zásielkou zo dňa 25.02.2015. Upovedomenie o vypočutí svedka\nbolo žalobkyni, resp. splnomocnenému zástupcovi doručené 02.03.2015. Deň výsluchu bol určený\nna 19.03.2015. Opakované predvolanie na výsluch dňa 20.04.2015, o ktorom bol splnomocnený\nzástupca informovaný upovedomením č. 106073/2015 prevzatým dňa 08.04.2015 (T. F. sa nedostavila).\nOpakované predvolanie na výsluch svedka na deň 26.05.2015 na Daňovom úrade Košice I. bolo\nneúspešné. Žalobkyňa bola upovedomená listom zo dňa 05.05.2015 (zásielku prevzal 25.05.2015). Dňa\n02.06.2015 správca požiadal Obvodné oddelenie PZ Košice o predvedenie T. F. na deň 24.06.2015,\nktoré sa nerealizovalo po zistení, že T. F. sa nachádza vo väzbe. Aj o tomto úkone bola žalobkyňa\nriadne upovedomená listom zo dňa 28.05.2015. Následne správca dane požiadal dňa 26.06.2015 Úrad\nšpeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava o povolenie vypočuť svedka T. F.iadosťou zo dňa 26.06.2015.\nSúhlas s výsluchom a predvedením T. F. bol správcovi dane doručený dňa 26.06.2015. Správca dane už\nlistom zo dňa 30.06.2015 upovedomil žalobkyňu o mieste a dátume výsluchu. Zároveň podľa úradného\nzáznamu č. 20452636/2015 správny súd zistil, že dňa 29.06.2015 bola splnomocnená zástupkyňa\nJUDr. J. telefonicky oboznámená so skutočnosťou, že dňa 02.07.2015 sa uskutoční výsluch T. F.. Z\nobsahu spisu nevyplýva, že by zo strany JUDr. J. boli vznesené námietky na krátkosť času do realizácie\nvýsluchu, ani tvrdenie, že sa výsluchu nemôže zúčastniť. Vyhodnotením zistených skutočností správny\nsúd dospel k záveru, že správca dane pri zabezpečovaní výsluchu T. F. ako svedka konal v súlade s\ndaňovým poriadkom a o každom úkone žalobkyňu riadne a bezodkladne upovedomil. Nemožno poprieť,\nže lehota od oznámenia dňa 29.06.2015 do realizácie výsluchu 02.07.2015 bola krátka, avšak ako je\nzrejmé, určenie termínu výsluchu nezáviselo výlučne na správcovi dane. Správny súd je toho názoru, že\ntáto skutočnosť sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň\npoukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že ak by\nsa aj v procesnom postupe správneho orgánu vyskytli vady konania, rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka konania. V danom prípade opakovanie výsluchu T. F. by podľa názoru\nsprávneho súdu neprivodilo pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie, a to s prihliadnutím na výsledky\ndokazovania správcu dane.\n16. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k\nzistenému skutkovému stavu správny súd uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní\n\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na\nnásledné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,\nakú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z\nnich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii. Správny\nsúd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp dvojinštančnosti\nkonania tak, ako to namietala žalobkyňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený\nskutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania\naj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie\nspĺňa všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími\nnámietkami podľa predstáv žalobkyne, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti takéhoto\nrozhodnutia.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. a § 168 S.s.p. tak, že\núčastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g), v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Sťažovateľka sa nestotožnila so záverom krajského súdu, že správca dane neprekročil maximálnu\ndobu trvania daňovej kontroly. Podľa jej názoru došlo k celkovému trvaniu 581 dní na poskytnutie\ndožiadaných informácií zo zahraničia a táto lehota je v hrubom nepomere v nariadení ustanovenými\nlehotami na poskytnutie dožiadaných informácií.\n20. Sťažovateľka ďalej namietala, že správca dane porušil prejednávaciu zásadu a porušil právo\nkontrolovaného daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Informácie, ktoré\nsprávca dane získal prostredníctvom dožiadania medzinárodnej výmeny informácií sťažovateľke iba\noznámil a neumožnil jej do procesu ich získavania nijak zasiahnuť.\n21. V sťažnosti ďalej sťažovateľka namietala, že správca dane prenáša dôkazné bremeno na daňový\nsubjekt v takom rozsahu, ktorý reálne vylučuje možnosť preukázať akúkoľvek skutočnosť tvrdenú\ndaňovým subjektom. Správca dane nebral v úvahu žiadne dôkazy predložené sťažovateľkou a\nvyhodnotil ich ako nedostačujúce.\n22. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sa nestotožnila s právnym posúdením krajského súdu uvedeným v\nodsekoch 103 až 107, 115 a 116. Podľa názoru sťažovateľky nie je možné použiť výpoveď svedkyne T.\nF., pretože táto svedkyňa je nedôveryhodná.\n23. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\n25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľke určený\nrozdiel v sume za zdaňovacie obdobie január 2013, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľkou, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\nPodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\n\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n27. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n28. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z\nuvedených dôvodov považoval kasačný súd námietku sťažovateľky týkajúcej sa prenášania dôkazného\nbremena na sťažovateľku za nedôvodnú. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné\nbremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok\n\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má\nvšetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n31. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,\nako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca\ndane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne\na presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n32. Zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového\nporiadku). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\n33. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako\nkrajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne popísali zistený skutkový stav,\nktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj\nso všetkými námietkami sťažovateľky. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné\nkumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane\npreukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ\ndane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na\nodpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie\nbolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto\nhmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len existencia\nsamotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n34. Sťažovateľka v konaní nepreukázala, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie\npredmetného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19\nods. 1 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (sťažovateľke) nevzniklo právo na\nodpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.\nNa splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky\nzákladu dane nepostačuje deklarovanie uskutočnenej služby zo strany daňového subjektu predložením\ndaňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálne\ndodanie tovaru. Kasačný súd podotýka, že správca dane daňovou kontrolou preveroval splnenie\nzákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods.\n1 zákona o DPH, pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že k\ndodaniu tovaru uvedenom na faktúrach skutočne došlo.\n35. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n\n36. K námietke sťažovateľky, že správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania\ndaňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú\nvýmenu informácií kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane zasielal žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií dňa 13.06.2013 (vo veci Kovář plus s.r.o., Česká republika, CEDROB\nPL), dňa 14.06.2014 (vo veci MIKULEC PL) a dňa 03.02.2014 (vo veci ROLMASZ, TRANS-TUR,\nTRANS-CO, CARGILL, BARBARA a PORT GDANSKI). Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu\ninformácií zaslal správca dane dňa 03.02.2014 vo veci spoločnosti ROLMASZ, TRANS-TUR, TRANSCO, CARGILL, BARBARA a PORT GDANSKI. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé,\nže odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 03.02.2014 mu neboli doručené.\nZ uvedeného dôvodu správca dane urgoval príslušný žiadaný orgán o zaslanie odpovedí, a to dňa\n16.06.2014 a 15.05.2014. V súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu\nna protokol z daňovej kontroly kasačný súd odkazuje, podobne ako krajský súd, na právne závery\nuznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 726/2016-20. V danej veci je tak zrejmé, že správca dane\nnebol bezdôvodne nečinný, ale vo veci konal a urgoval príslušné orgány, aby zaslali odpovede na jeho\nžiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.\n37. K námietke nedôveryhodnosti svedeckej výpovede T. F. kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nKasačný súd sa stotožnil so záverom správnych orgánov, že T. F. za spoločnosť Mirbes, s.r.o. nekonala,\ntovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru. Uvedený záver je podporený vykonaním\nrozsiahleho dokazovania uvedenom v administratívnom spise žalovaného.\n38. K námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom\nuvedeného v odsekoch 103 až 107, 115 a 116 kasačný súd uvádza, že sú všeobecné, nekonkrétne, bez\nuvedenia, v čom považuje právne závery krajského súdu za nesprávne. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu, sama o sebe nezakladá dôvod na vyslovenie\nnezákonnosti takéhoto rozhodnutia.\n39. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n41. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}