{"guid": "2f37ad6e-74c7-43cb-99be-f1cf04716259:66c4f28c-80fc-45e4-8162-17635f8feabb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/80/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/80/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Sžsk/80/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "identifikacne_cislo": "8016897592", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581", "nazov": "zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66c4f28c-80fc-45e4-8162-17635f8feabb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/80/2018\n8016897592\n29. 10. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Soni Langovej, v právnej\nveci žalobcu Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, IČO: 00 610 577,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému\nÚradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 05. mája 2016 číslo: ZS\n704/00006/2015/R, číslo spisu: 39989/29757/2016/923 v spojení s rozhodnutím žalovaného, pobočka\nPrešov zo dňa 22. mája 2015 číslo: ZS 704/00006/2015, číslo spisu: 37485/2015/704, číslo záznamu:\n41261/2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/5/2016 80, zo dňa 1. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/5/2016 - 80, zo\ndňa 1. júna 2017 m e n í\ntak, že rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou zo dňa 05. mája 2016 číslo: ZS 704/00006/2015/R, číslo spisu: 39989/29757/2016/923 a\nrozhodnutie žalovaného, pobočka Prešov zo dňa 22. mája 2015 číslo: ZS 704/00006/2015, číslo spisu:\n37485/2015/704, číslo záznamu: 41261/2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na\nďalšie konanie.\nŽalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania pred krajským súdom\na na náhradu kasačného konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5Sa/5/2016 80, zo dňa 1. júna 2017 podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 05. mája 2016 číslo: ZS\n704/00006/2015/R, číslo spisu: 39989/29757/2016/923 v spojení s rozhodnutím žalovaného, pobočka\nPrešov zo dňa 22. mája 2015 číslo: ZS 704/00006/2015, číslo spisu: 37485/2015/704, číslo záznamu:\n41261/2015, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nNáhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n\n2.1. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil, že žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.05.2016 predseda Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, pobočka\nPrešov zo dňa 22.05.2015 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej\nlen správny poriadok ) rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil z\ndôvodov, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách\nsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej\nlen zákon č. 576/2004 Z.z. ) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke p. Q. K., naposledy\nbytom Prostejovská 5, Prešov ( ďalej len pacientka ) tým, že nezabezpečil včas účinnú liečbu pacientky.\nŽalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na MR nález z 18.07.2014, zhoršujúci sa\nklinický stav pacientky a progredujúce laboratórne parametre v priebehu hospitalizácie na chirurgickej\nklinike bola prvá operácia s cieľom externej derivácie žlčových ciest (realizovaná dňa 24.07.2014)\nvykonaná neskoro. Pacientka bola dňa 24.07.2014 operovaná už z vitálnej indikácie v štádiu pokročilého\nhepatorenálneho zlyhávania a ťažkého hypokoagulačného stavu. Pokuta bola žalobcovi uložená vo\nvýške 5 000 Eur a bola splatná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2.2.Krajský súd ďalej mal preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal dohľad u účastníka\nkonania ( žalobcu) na základe podnetu dcéry pacientky, v ktorom žiadala prešetriť správnosť postupu\núčastníka konania, keďže sa domnievala, že v súvislosti s operáciou žlčníka došlo k zanedbaniu\nzdravotnej starostlivosti zo strany účastníka konania, v dôsledku čoho pacientka zomrela. Prvostupňový\nsprávny orgán sa počas výkonu dohľadu oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacientky z obdobia\nod 17.07.2014 do 06.08.2014 a zaobstaral si písomné vyjadrenie účastníka konania. V záujme\nobjektívneho a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke si\nprvostupňový správny orgán v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. zaobstaral odborné\nstanoviská špecialistov v medicínskom odbore chirurgia J.. T.. H. L., S.., a L.. T.. L. I., S.., ako aj\nstanovisko J.. T.. X. W., S.., odborníka v špecializačnom odbore interná medicína.\n2.3. Výkonom dohľadu bolo zistené, že pacientka bola dňa 17.07.2014 o cca 19.40 hod. prostredníctvom\nzáchrannej zdravotnej služby privezená a prijatá na chirurgickú kliniku účastníka konania pre bolesti\npod pravým rebrovým oblúkom s propagáciou do chrbta, trvajúce 3 dni a vracanie. Išlo o pacientku\ns anamnézou hypertenzie, pokročilého aterosklerotického postihnutia brušnej aorty a iliackých tepien\n- v auguste r. 2013 absolvovala operačný zákrok, liečená pre pretrvávajúce bolesti dolných končatín\na chrbtice. Užívala - Torvacard, Amlessu, Enelbin, Trombex. Pri prijatí bola pri vedomí, sťažovala\nsa na bolesti pod pravým rebrovým oblúkom a v oblasti nadbruška (epigastrium), bola vo vynútenej\npolohe na pravom boku, ikterus (žlté sfarbenie tkanív) nebol prítomný, brucho bolo priehmatné,\nvýrazne palpačne bolestivé v epigastriu a pod pravým rebrovým oblúkom, kde bola hmatná oválna\nrezistencia. Peristaltika bola auskultačne prítomná, krvný tlak a telesná teplota boli v norme. Stanovená\ndiagnóza: Hydrops (nahromadenie tekutiny) žlčníka. O cca 21.50 hod. bolo vykonané USG brucha\nso záverom: pankreatopatia (ochorenie pankreasu), sludge cholecysty s cholelitmi (žlčové blato a\nžlčové kamene), v rámci diferenciálnej diagnózy - polypy, t.č. bez známok cholecystitídy (zápal žlčníka),\ndilatovaný ductus hepatocholedochus (rozšírený žlčovod), parenchýmové cysty pravej obličky, centrálna\ncysta ľavej obličky. Realizované boli laboratórne hematologické a biochemické vyšetrenia, zistené boli\nzvýšené zápalové markery a nižšie hodnoty koagulačných parametrov. Ordinovaná bola parenterálna\nvýživa, adekvátna infúzna a medikamentózna liečba, zavedený bol permanentný močový katéter. Dňa\n18.07.2014 pri rannej vizite pretrvávala palpačná bolestivosť brucha v epigastriu a mesogastriu (stredná\noblasť brucha), bez prítomnosti hmatnej rezistencie, bez príznakov náhlej brušnej príhody. Ordinované\nbolo MRCP (vyšetrenie žlčníka a pankreasu magnetickou rezonanciou - MR). Pokračované bolo v\ninfúznej a medikamentóznej liečbe. O cca 20.00 hod. pacientka udávala triašku, ordinovaná bola\nadekvátna terapia. Následne bola pacientka odoslaná na MR brucha (realizované o cca 20.30 hod.)\ns nálezom dilatácie (rozšírenie) intra a extrahepatálnych žlčových ciest, s podozrením na prítomnosť\ndrobného konkrementu (kameň) v oblasti vyústenia žlčovodu na „Vaterskú papilu“ (vyústenie žlčovodu\na vývodu pankreasu do dvanástorníka). Zistený bol tiež hydrops žlčníka a obraz pericholecystitídy\n(zápal tkaniva v okolí žlčníka), detritus (drť, materiál z rozrušeného bunkového tkaniva) a podozrenie\nna drobné polypy. Prítomné boli aj cysty obličiek, zmeny ložiskového charakteru ľavej nadobličky a\nzväčšená pečeň. Po oboznámení sa s výsledkom MR vyšetrenia (o 21.40 hod.) službukonajúci lekár\npridal k liečbe antibiotiká (Medoclav). Dňa 19.07.2014 je záznam z rannej vizity nečitateľný, pre silné\nbolesti v oblasti krížov bol k liečbe pridaný Ketonal (liek proti bolesti a zápalu). O cca 24.00 hod.\nmala pacientka dyspnoe (sťažené dýchanie), triašku a zimnicu, ordinovaná bola adekvátna terapia,\nvrátane antibiotík (Medoclav), inhalácia kyslíka. Dňa 20.07.2014 bol pri vyšetrení brucha žlčník opäť\n\nhmatný. Kontrolné laboratórne parametre vykazovali vzostup hodnoty bilirubínu, vzostup alkalickej\nfosfatázy a progresiu hypokoagulačného stavu. O približne 14.45 hod. mala pacientka triašku, necítila\nsa dobre, krvný tlak (160/100 mmHg) a pulzová frekvencia (88/min.) boli zvýšené. Privolaný lekár\nordinoval kyslíkovú a medikamentóznu terapiu (Hydrocortizon, Dithiaden) a následne (o 16.45 hod.)\npre dyspnoe, triašky a ikterus indikoval interné predoperačné vyšetrenie. O cca 18.00 hod. bolo\nvykonané interné predoperačné vyšetrenie s odporúčaním pokračovať v antibiotickej terapii, korigovať\nhypokaliémiu (znížená hladina draslíka v sére), predoperačné podať 1x antihemofilickú plazmu, počas\noperácie aplikovať bandáž dolných končatín. Dňa 21.07.2014 pri rannej vizite pacientka udávala bolesti,\ntelesná teplota bola v norme, pri vyšetrení bola kardiopulmonálne kompenzovaná, ikterická, brucho\npalpačne citlivé, bolestivé pod pravým rebrovým oblúkom, kde bola prítomná rezistencia. Indikované\nbolo predanestetické vyšetrenie (v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o realizácií tohto vyšetrenia).\nOd 22.00 hod. bola pacientka pre dezorientáciu intenzívne sledovaná, následne došlo k zlepšeniu\nstavu s upokojením pacientky. Dňa 22.07.2014 bolo ordinované ERCP (endoskopická retrográdna\ncholangiopankreatografia - endoskopické vyšetrenie za účelom presnejšej diagnostiky žlčových ciest a\nvývodu pankreasu s možnosťou terapeutického riešenia) - v Košiciach. Podľa písomného vyjadrenia\núčastníka konania k podaniu bolo pracovisko ERCP v Košiciach pre dovolenky nefunkčné, preto\nbola pacientka objednaná na ERCP v Ružomberku, a to na 24.07.2014. V dňoch 22.07.2014 a\n23.07.2014 progredovali laboratórne parametre bilirubínu, pečeňových testov, stúpali zápalové markery,\nvýrazne sa zhoršoval hypokoagulačný stav. Klinický stav pacientky sa zhoršoval, bola slabá, spavá,\nprítomné boli známky hepatorenálneho (funkcia pečene a obličiek) zlyhávania. Podaná bola plazma.\nDňa 24.07.2014 ráno pre ďalšie zhoršenie klinického stavu, progresiu ikteru a hepatorenálne zlyhávanie\nbolo plánované ERCP zrušené a z vitálnej indikácie bol indikovaný operačný výkon s cieľom externej\nderivácie žlčových ciest. Pre trombocytopéniu (znížené množstvo trombocytov) ťažkého stupňa však\nbola operácia kontraindikovaná, pacientke boli podané trombocytárne koncentráty a plazma. Po\npredoperačnej príprave bola 24.07.2014 (21.00 - 24.00 hod.) v celkovej anestézii realizovaná operácia.\nOperačné diagnózy: Icterus mechanicus propter tu pancreatis susp. (mechanický ikterus s podozrením\nna tumor pankreasu), Cholecystitis acuta gangrenosa cum sludge choledochi (akútny gangrenózny\nzápal žlčníka s prítomnosťou „sludge“), Hepatopathia (ochorenie pečene), Hepatálne zlyhanie s ascitom\n(pečeňové zlyhanie so zvýšeným množstvom voľnej tekutiny v dutine brušnej), Trombocytopénia\nťažkého stupňa, DIC incip. (začínajúca diseminovaná intravaskulárna porucha krvnej zrážanlivosti).\nOperácia bola už od začiatku komplikovaná zvýšenou krvácavosťou na podklade trombocytopénie\na hepatálneho zlyhávania. Zistená bola enormne dilatovaná pečeň, extrémne dilatovaný hydropický\nžlčník, zmenený zápalom v štádiu flegmóny (neohraničený zápal mäkkých tkanív) až gangrény s\npericholecystitídou. Vykonaná bola cholecystektómia (operačné odstránenie žlčníka) a zo žlčových\nciest bol odstránený jeden konkrement. Lôžko v pečeni po odstránenom žlčníku masívne krvácalo,\nčo bolo adekvátne terapeuticky riešené. Počas operácie došlo k rozvoju šokového syndrómu, napriek\nkontinuálnej resuscitácii obehu tekutinami, podávaním transfúznych a medikamentóznych prípravkov.\nŽlčník bol odoslaný na bioptické vyšetrenie - výsledok (28.07.2014) so záverom: chronická exacerbujúca\nulceroflegmonózna cholecystitída (chronický znovu vzplanutý zápal žlčníka s ulceráciou a rozšírením\ndo hlbších tkanivových vrstiev). Pooperačné bola pacientka 25.07.2014 o 00.25 hod. preložená na\nkliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre dychovú nedostatočnosť bola pacientka napojená\nna umelú pľúcnu ventiláciu, pretrvávala multiorgánová dysfunkcia. Pre pokračujúce krvácanie z dutiny\nbrušnej, pretrvávajúci hypokoagulačný stav a hemoragický šok (šok z krvácania) bola aplikovaná\nintenzívna, komplexná medikamentózna a infúzna terapia, opakovane boli podávané krvné transfúzie.\nPre progresiu šokového stavu, pri pokračujúcom život ohrozujúcom krvácaní bola popoludní chirurgom\nindikovaná urgentná operačná revízia, za účelom zastavenia predpokladaného zdroja krvácania po\npredchádzajúcom operačnom výkone (24.07.2014). Dňa 25.07.2014 (14.30 - 16.00 hod.) bola v celkovej\nanestézii realizovaná operačná revízia. Pri reoperácii, po uvoľnení stehov pôvodnej operačnej rany,\nvytekalo z dutiny brušnej väčšie množstvo venóznej krvi (krv zo žíl). Pri revízii bola zistená pozdĺžna\nruptúra pečene, zasahujúca cca 0,5 cm do parenchýmu v dĺžke cca 7-8 cm na viscerálnej ploche\n(priliehajúcej k vnútorným orgánom) pečene s presakovaním venóznej krvi. Oblasť lôžka žlčníka\npo odstránení Mikuliczovej tamponády bola bez krvácania. Plošné krvácania boli prítomné aj na\ndiafragmatickej ploche (priliehajúcej k bránici) pravého laloka pečene. Pre ťažký hypokoagulačný stav\na difúzne krvácanie bolo nutné znova aplikovať Mikuliczovú tamponádu subhepatálne (pod pečeň).\nZavedené boli drény. Po operácii bola pacientka v kritickom stave transportovaná späť na kliniku\nanestéziológie a intenzívnej medicíny. Napriek operačnej revízii pretrvávali pooperačné vysoké krvné\nstraty z brušnej dutiny, z vitálnej indikácie bol podaný rekombinantný koagulačný faktor VII. Následne\ndošlo k postupnému ústupu krvácania, avšak pretrvávalo a progredovalo hepatorenálne zlyhávanie\n\nso šokovým syndrómom. Aplikovaná bola komplexná intenzívna terapia, vrátane antibiotickej liečby,\nopakovane boli podávané transfúzne prípravky. Od druhého pooperačného dňa pretrvávalo bezvedomie.\nV dňoch 28.07., 29.07. a 03.08.2014 bolo vykonané kontrolné chirurgické vyšetrenie, odstránená bola\nMikuliczova tamponáda. Dňa 30.07.2014 bolo vykonané CT mozgu s nálezom difúzneho presiaknutia\nmozgového tkaniva, indikovaná bola antiedematózna liečba. Postupne došlo k zlepšovaniu vedomia aj\nkrvného obehu, došlo k obnoveniu peristaltiky. Laboratórne pretrvávali zvýšené hodnoty pečeňových\nenzýmov a bilirubínu. Realizované bolo USG vyšetrenie brucha (31.07.2014, 06.08.2014) s nálezom\nascitu v dutine brušnej, v parenchýme pravého laloka pečene boli prítomné viaceré rozptýlené nekrotické\nložiská. Dňa 31.07.2014 bolo vykonané Doppler - USG s nálezom trombotického uzáveru tepny\npredlaktia ľavej ruky. Po aplikovaní konzervatívnej liečby došlo k následnému zlepšeniu cirkulácie ľavej\nruky. Stav pacientky postupne progredoval do multiorgánového zlyhania s nutnosťou umelej pľúcnej\nventilácie a zavedenia invazívneho hemodynamického (činnosť cievneho systému) monitoringu. Napriek\nkomplexnej a intenzívnej terapii došlo dňa 06.08.2014 o 21.25 hod. k úmrtiu pacientky. Dňa 07.08.2014\nbola vykonaná patologicko-anatomická pitva, ktorá určila ako príčinu smrti septický šok. Zároveň boli\npitvou potvrdené ostatné klinické diagnózy.\n2.4. O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. 895/2014 o vykonanom dohľade zo dňa\n03.12.2014 (ďalej len „protokol“), vypracovaný v súlade s § 47 zákona č. 581/2004 Z.z.. Protokol bol\núčastníkovi konania doručený dňa 04.12.2014. V lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom 10\npracovných dní, účastník konania predložil k protokolu písomné námietky zo dňa 17.12.2014, doručené\ndňa 18.12.2014. Písomné námietky boli prvostupňovým správnym orgánom preskúmané v spolupráci\ns prizvaným odborníkom prof. MUDr. L., CSc. Následne dňa 03.03.2015 boli námietky prerokované\nza osobnej účasti zástupcov účastníka konania. O tejto skutočnosti bola vyhotovená Zápisnica č. PO\n895/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa\n03.03.2015 (ďalej len „zápisnica“). Výkon dohľadu bol skončený dňom prerokovania námietok, t. j.\n03.03.2015. Účastníkovi konania bolo dňa 14.04.2015 doručené Upovedomenie o začatí správneho\nkonania (ďalej len „upovedomenie“) č. k. ZS 704/00006/2015 vo veci uloženia pokuty za porušenie\nustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. V upovedomení prvostupňový správny orgán upozornil\núčastníka konania v súlade s ustanovením § 33 správneho poriadku na skutočnosť, že ako účastník\nkonania má právo pred vydaním rozhodnutia, v stanovenej lehote, vyjadriť sa k veci, k podkladom\nrozhodnutia, oboznámiť sa so spisom správneho konania, navrhovať dôkazy a ich doplnenie, ako aj\nrealizovať ďalšie práva, ktoré mu ako účastníkovi správneho konania o uložení pokuty priznáva správny\nporiadok. Účastník konania sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 20.04.2015, v ktorom uviedol, že\nv celom rozsahu zotrváva na svojich námietkach, vyjadreniach a stanoviskách dovtedy prezentovaných\na navrhol vykonať znalecké dokazovanie.\n2.5. Dňa 22.05.2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. záznamu 41261/2015, č. k. ZS\n704/00006/2015, ktorým účastníkovi konania uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm.\nb) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal účastník konania\nrozklad zo dňa 02.06.2015. Predseda úradu, ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa § 23 ods.\n1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z., na základe návrhu ním ustanovenej poradnej komisie, rozhodol\ntak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol.. V odôvodnení rozhodnutia predseda\núradu konštatoval, že pokuta bola uložená v súlade s § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 581/2004 Z.z., pričom pokutu považoval za primeranú vzhľadom k zisteným nedostatkom,\nza preventívnu a výchovnú a nie za likvidačnú. Podľa názoru predsedu úradu napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, rozhodnutie vydal orgán príslušný na jeho vydanie podľa\n§ 5 správneho poriadku a § 18 ods. 1, písm. b) bod 1 a § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z..\nKonštatoval, že prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali\npre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, v odôvodnení\nrozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia účastníkovi\nkonania v určenej výške. Odôvodnenie nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.\n2.6.Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu úradu\naj žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu\nboli nahradené trovy konania.\n\n3.Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 576/2004 Z.z., citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 4 ods. 3, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 581/2004 Z.z., citujúc\n§ 18 ods. 1, písm. a/, § 50 ods. 2 písm. a), § 64 ods. 2, písm. b/, § 43 ods. 3, 5, 7 , § 45 ods. 2, písm.\nc/, d/, uvedeného zákona, postupom podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku ( SSP)\na dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n4. Správny súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade bolo základom posúdenie otázky, či\nzdravotná starostlivosť bola pacientke p. Q. poskytnutá včas, pričom správny orgán na základe\nvýsledkov dohľadu konštatoval, že vzhľadom na MR nález z 18.07.2014, zhoršujúci sa klinický stav\npacientky a progredujúce laboratórne parametre v priebehu hospitalizácie na chirurgickej klinike bola\nprvá operácie s cieľom externej derivázie žlčových ciest ( realizovaná dňa 24.07.2014 ) vykonaná\nneskoro. Pacientka bola dňa 24.07.2014 operovaná už z vitálnej indikácie v štádiu pokročilého\nhepatorenálneho zlyhávania a ťažkého hypokoagulačného stavu.\n5. Krajský súd poukazom na skutkové zistenia konštatoval, že v odôvodnení prvostupňový správny\norgán náležite vysvetlil prečo neakceptoval odborný nález doc. MUDr. L., keď uviedol, že odborné\nstanovisko doc. MUDr. H., CSc., vo faktografickej časti nevychádzalo z údajov zo zdravotnej\ndokumentácie pacientky tak, ako boli zaznamenané, ale vychádza a opiera sa o popis udalostí,\nako ich opísali vo svojich vyjadreniach zainteresovaní zdravotnícki pracovníci žalobcu, pričom tieto\nvyjadrenia sú zamerané predovšetkým na obhajobu postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientke. V tejto súvislosti žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal\nna najzávažnejšie skutočnosti, ktoré v odbornom stanovisku konzultanta nekorelujú so zdravotnou\ndokumentáciou pacientky a mohli mať podstatný vplyv na formulovanie záveru konzultanta. Konkrétne\npoukázal na údaj, že dňa 21.07.2014 bolo pre progresiu ikteru indikované endoskopické vyšetrenie\n- ERCP, pričom relevantný údaj zo zdravotnej dokumentácie svedčí pre indikáciu ERCP vyšetrenia\naž 22.07.2014. Zároveň tvrdenie konzultanta, že operačný výkon s cieľom externej derivácie žlčových\nciest najprv anestéziológ pre ťažký hypokoagulačný stav odporučil odložiť, nemá oporu v zdravotnej\ndokumentácii pacientky, ale len kopíruje písomné vyjadrenie žalobcu k výkonu dohľadu. Konzultant\nvo faktografickej časti vôbec nepopisuje udalosti z 19.07.2014, kedy podľa záznamov je zrejmé, že\npacientka mala silné bolesti v oblasti krížov, v noci mala sťažené dýchanie, triašku a zimnicu, ordinované\nboli Ketonal, antibiotiká a inhalácia kyslíka. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že pripomienka\nkonzultanta v závere odborného stanoviska nekoreluje so samotným záverom odborného stanoviska,\nže pacientke bola poskytnutá správna a vyčerpávajúca zdravotná starostlivosť. V pripomienke naproti\ntomu konštatuje, že pôvodný úmysel chirurga, riešiť obštrukčný ikterus endoskopicky (per ERCP) aj\ns upresnením diagnózy, bol správny, ale z technicko - personálnych dôvodov v prijateľnom časovom\nintervale nezrealizovateľný, resp. nerealizovaný. Súčasne krajský súd poukázal na to, že rovnako\nje potrebné poukázať aj na odborné stanovisko MUDr. X. CSc, ktorý uviedol, že operácia mala byť\nvykonaná skôr - pri postupujúcom obštrukčnom iktere so zhoršujúcou sa funkciou pečene už bolo\noperačné riziko pre pokročilú trombocytopéniu a veľké riziko krvácavých komplikácii mnohonásobne\nvyššie.\n6. Podľa názoru krajského súdu v napadnutom rozhodnutí sa predseda úradu vysporiadal aj s otázkou,\nprečo nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, keď zdôraznil, že za otázky vyžadujúce\nodborné posúdenie treba v zmysle správneho poriadku považovať skutočnosti, na posúdenie ktorých\nje nevyhnutná odborná spôsobilosť iného druhu, než má konajúci správny orgán. Vyjadrenie k začatiu\nsprávneho konania a ani rozklad neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli správnemu\norgánu známe pred vydaním rozhodnutia, alebo také ktorými by sa prvostupňový správny orgán\nnezaoberal počas výkonu dohľadu, resp. také ktoré by dávali dôvod na doplnenie dokazovania. V\nrámci správneho konania boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia. Konštatoval,\nže v rozhodnutiach teda správne orgány jasne a aj pre neodborníka zrozumiteľne vysvetlili, prečo\na na základe akej správnej úvahy dospeli k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke\nposkytnutá včas, prečo nebolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom aj podľa názoru správneho\nsúdu takto zistený skutkový stav bol postačujúci na vydanie rozhodnutia, bez potreby nariadiť znalecké\ndokazovanie.\n\n7. Krajský súd za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že odborní konzultanti relevantnými\nargumentmi neodôvodnili, kedy by bola podľa ich názoru zabezpečená účinná liečba včas. K veci\nkrajský súd uviedol, že písomné vyjadrenie žalobcu k výkonu dohľadu, ani písomné námietky\nžalobcu k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade neobsahovali požiadavku na\nzodpovedanie otázky, kedy mal byť správny čas na vykonanie operácie, tak ako to tvrdil žalobca\nv rozklade a následne v žalobe. Žalobca až následne, po ukončení dohľadu opakovane žiadal vo\nsvojich písomných vyjadreniach (zo dňa 12.02.2015 a 20.04.2015) zodpovedať otázku, kedy mala byť\npacientka operovaná. K uvedenému preto žalovaný zaujal stanovisko v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia, kde medicínsky odôvodnil, kedy bola u pacientky indikácia k operácii: „Vzhľadom na\nMR nález (18.07.2014), interné predoperačné vyšetrenie (20.07.2014), klinický priebeh a postupnú\nprogresiu laboratórnych parametrov bola podľa prvostupňového správneho orgánu indikácia na operáciu\npacientky už dňa 20.07.2014. Samotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pre zhoršený zdravotný\nstav dňa 20.07.2014 indikoval v popoludňajších hodinách interné predoperačné vyšetrenie, ktoré\nnekontraindikovalo operačnú revíziu po predchádzajúcej hemokoagulačnej príprave. Poukazom na\nnázor prvostupňového správneho orgánu, že pacientku bolo potrebné bezodkladne po nevyhnutnej\npríprave doporučenej internistom a po realizácii potrebných vyšetrení, operovať alebo v prípade\ndostupnosti ERCP realizovať toto vyšetrenie, správny súd uviedol, že v skutočnosti však poskytovateľ\nzdravotnej starostlivosti ešte len 22.07.2014 indikoval ERCP vyšetrenie s objednaním na termín\n24.07.2014. Krajský súd mal za to, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu, prečo nepristúpil dňa\n20.07.2014 k operácii pacientky, náležité vysporiadal v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia.\n8. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zápisnice o prerokovaní písomných námietok k protokolu správny\nsúd poukazom na § 45 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 581/2004 Z.z. konštatoval, že nezistil porušenie\n§ 45 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 581/2004 Z.z., keď z obsahu administratívneho spisu a Zápisnice č.\n895/2014 o prerokovaní písomných námietok dohliadajúceho subjektu k protokolu o vykonanom dohľade\nzo dňa 21.01.2015 vyplýva, že všetky písomné námietky, bod za bodom tak ako boli uvedené žalobcom\nv liste zo dňa 17.12.2014, boli so žalobcom prerokované za účasti zástupcov žalobcu, s náležitým\nzaujatím odborného stanoviska k jednotlivým námietkam zo strany žalovaného a teda správny súd\nnezistil porušenie § 45 ods. 2 písm. c), d) zákona č. 581/2004 Z.z.\n9. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán\nnevykonal žiadne dôkazy v rámci správneho konania a de facto len „prevzal spis“ z výkonu dohľadu. K\ntomu uviedol, že postup pri výkone dohľadu je upravený zákonom č. 581/2004 Z.z.. Zákonodarca v §\n18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. určil povinnosť úradu vykonávať dohľad nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti ( § 4\nods. 3 citovaného zákona ) a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem iného ukladať\nsankcie. Zároveň z ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že ak úrad pri výkone\ndohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá\nsprávne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností uvedených v § 46 ods. 1 zákona, podľa závažnosti\nzistených nedostatkov a ich dôsledkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu\n( § 64 ods. 2 citovaného zákona) alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden\nrok, ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba zákaz výkonu zdravotníckeho\npovolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Správny súd súhlasil s argumentáciou žalovaného,\nže vo vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania, ani v rozklade žalobca nenamietal žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by žalovanému pred začatím správneho konania a pred vydaní rozhodnutia neboli\nznáme, alebo také ktorými by sa žalovaný nebol zaoberal už počas výkonu dohľadu, resp. také, ktoré by\ndávali dôvod na doplnenie zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, aby súd nariadil\nznalecké dokazovanie, správny súd uviedol, že súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania,\njeho účelom nie je nahrádzať konanie správneho orgánu a keďže správne orgány náležite zistili skutkový\nstav a ten správne právne posúdili, pričom sa správny súd stotožnil s názorom správnych orgánov, že\nznalecké dokazovanie nebolo potrebné nariadiť, znalecké dokazovanie v rámci správneho súdnictva\nnenariadil.\n10. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú jasne a\nzrozumiteľne odôvodené, odôvodnenie poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, zistený\nskutkový stav bol správne právne posúdený, z ktorých dôvodov podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n\n11. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Žalobca nebol v\nkonaní úspešný a nebol naplnený ani dôvodov uvedený v § 168 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu\n12. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Navrhoval,\naby kasačný súd v zmysle § 462 ods.2 SSP zrušil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou zo dňa 05. 05. 2016, č. ZS 704/00006/2015/R, a súčasne zrušil rozhodnutie Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 22. 05. 2015 č. ZS 704/00006/2015 a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby kasačný súd postupom podľa § 462 ods.\n1 SSP rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/5/2016 - 80, zo dňa 01. 06. 2017 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania a konania pred kasačným súdom.\n13.1 V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm.\ng/ SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods.1, písm.h/ SSP.\n13.2. Žalobca poukazom na skutkové zistenia a právnu úpravu správneho poriadku upravujúcu zistenie\nskutočného stavu veci, vytýkal krajskému súdu, že do odôvodnenia napadnutého rozsudku len\nprevzal názory žalovaného týkajúce sa rozdielnych záverov dvoch prizvaných konzultantov a dôvody\ntýkajúce sa spoľahlivého zistenia skutkového stavu, pritom sa nijako nevysporiadal s tým, že\npráve odborné stanovisko prvého konzultanta spochybňuje záver druhého konzultanta, čím vznáša\ndo skutkového stavu pochybnosti, nepresnosti a nejasnosti. V danej súvislosti žalobca poukázal na\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžso/84/2014 zo dňa 30. 11. 2015. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide\no argument žalovaného, že ním zistený skutkový stav bol dostačujúci, vysvetlený zrozumiteľné a aj\npre neodborníka riadne odôvodnený aj tým, na základe akej správnej úvahy žalovaný dospel k záveru,\nže zdravotná starostlivosť u žalobkyni nebola poskytnutá včas, a že z týchto dôvodov nebolo podľa\nneho potrebné nariadiť znalecký dokazovanie, potom v danom kontexte vyznieva pomerne zvláštne\nustanovenie § 41 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., keď žalovaný si na posúdenie odborných otázok musel\nprizvať odborných konzultantov, čo inak znamená, že danú odbornú problematiku nevedel posúdiť sám,\navšak paradoxne vedel následne posúdiť to stanovisko, ktorého prizvaného konzultanta je obsahovo\nobjektívnejšie. V danej súvislosti žalobca opätovne poukázal na závery najvyššieho súdu vyslovené v\nrozsudku k 10Sžso 84/2014 zo dňa 30. 11. 2015. Žalobca dôvodil, že v danom prípade existovali výrazné\npochybnosti o správnosti stanovísk prizvaných konzultantov z toho istého odboru, ktorých závery boli\ndokonca odlišné a rozdielne, a preto sa domnieva, že práve v danom prípade existoval priestor na\nnariadenie znaleckého posudku. Poukazom na dôvody žalovaného, ktoré prevzal aj správny súd, že\nhlavným dôvodom žalovaného ako aj súdu, pre ktorý nebolo stanovisko MUDr. H. CSc. prijaté, bol ten,\nže jeho stanovisko nevychádza podľa svojej faktografickej časti z údajov zo zdravotnej dokumentácie\npacientky, ale vychádzalo a opieralo sa aj o popis udalosti tak, ako ich vo svojich vyjadreniach opísali\nzainteresovaní pracovníci žalobcu, čo vyvolalo pochybnosti o objektivite takéhoto záveru a stanoviskám,\nv ktorom kontexte žalovaný poukázal na § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., žalobca namietal,\nže predmetné zákonné ustanovenie nebolo zo strany žalovanej správne aplikované a následne ho\nnesprávne právne posúdil aj súd. Ďalej žalobca súhlasiac s tvrdením žalovaného, že jeho prizvaní\nkonzultanti majú pri vykonávaní dohľadu brať ako podklad zdravotnú dokumentáciu pacienta, uviedol,\nže však v zákone sa nikde neuvádza, že len táto zdravotná dokumentácia je základom a jediným\noprávneným prvkom pre posúdenie správnosti a objektívnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.\nŽalobca tiež poukázal na to, že práve tento zákon vo svojom ustanovení § 43 ods. 1,3 poukazuje aj\nna iné zdroje, z ktorých orgány vykonávajúce dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pri\nhodnotení správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti majú vychádzať. Žalobca citujúc právnu\núpravu ustanovenú v § 43 ods. 1,3 zákona č. 581/2004 Z.z. uviedol, že na základe tohto ustanovenia\npovažuje práve stanovisko Doc. MUDr. H. CSc. za to správne a objektívne, pretože tento konzultant\npracoval pri spracovaní svojho posudku so všetkými dostupnými informáciami, ktoré si žalovaný aj\nv zmysle citovaného ustanovenia bol povinný v rámci výkonu dohľadu získať a obstarať, keď vo\nsvojom stanovisku vychádzal nielen zo striktných, písomných informácií v zdravotnej dokumentácie,\nale aj z tých informácií, ktoré mu poskytli vo svojich vyjadreniach dotknutí zamestnanci žalobcu, ktoré\nzomrelej pacientke zdravotnú starostlivosť bezprostredne poskytovali. Vyslovil názor, že pri hodnotení\n\nposkytovania zdravotnej starostlivosti nie je možné vychádzať len a výlučne zo zdravotnej dokumentácie,\npretože v nej nemusia byť zapísané všetky okolnosti a udalosti, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti stali, resp. niektoré údaje môžu chýbať alebo byť nesprávne. Poukazom na to, že za\nnesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti samozrejme musí\nprávne zodpovedať, uviedol, že táto skutočnosť však nemôže ešte sama osobe znamenať, že zdravotnú\nstarostlivosť neposkytol správne. Podľa názoru žalobcu skutkový stav zistený žalovaným nemožno\nhodnotiť ako spoľahlivý a presný z dôvodu, že žalovaný nevyhodnotil všetky informácie v rámci ním\nvykonaného dohľadu a za správne si osvojil stanovisko len toho konzultanta, ktorý vychádzal z údajov\nuvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, pričom stanovisko druhého konzultanta, ktorý pracoval\nso všetkými získanými informáciami, neuznal. Žalobca namietal, že takýmto prístupom žalovaného bolo\nporušené aj niekoľkokrát zdôrazňovaný názor Najvyššieho súd Slovenskej republiky, že „skutkový stav\nje nenahraditeľný a neopomenuteľný prvok v štádiu procesu aplikácie práva“ ( rozsudok sp. zn. 10Sžso\n84/2014). Žalobca naďalej trval na nariadení znaleckého dokazovania a to z dôvodu, že v danom\nprípade stoja proti sebe dva odlišné posudky prizvaných konzultantov žalovanej za účelom zistenia\nskutkového stavu a aj z dôvodu následne uplatňovaných nárokov, v ktorej súvislosti dal do pozornosti\nkonanie vedené na Okresnom súde v Prešove sp. zn. 28C/56/2009.\n13.3. Žalobca ďalej namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil ustanovenie § 45 ods.\n2 písm. d/ zákona č. 581/2004 Z.z.. Mal za to, že žalovaný pri prerokovaní námietok a spísaní\nzápisnice nepostupoval v súlade s uvedeným ustanovení zákona, keďže zmyslom prerokovania\nnámietok je vzájomný dialóg a výmena odborných názorov oboch strán so zaujatím relevantného záveru\no vykonanom dohľade medzi dohliadaným subjektom tak, ako sa to v deň prerokovania písomných\nnámietok aj medzi zainteresovanými stranami udialo. Tvrdil, že následne po tomto prerokovaní, bol\nžalovaný v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný vyhotoviť zápisnicu z tohto prerokovania\nso zachytením podstatného obsahu, zabezpečiť podpisy zúčastnených strán a následne rovnopis\naj týmto strana doručiť. Žalobca vytýkal žalovanému, že zápisnicu z prerokovania predmetných\nnámietok nevyhotovil v deň tohto prerokovania a zápisnica zachytávala obsah tohto prerokovania\nneúplne, z ktorých dôvodov v záujme ochrany svojich práv bol nútený zaslať aj svoje vyjadrenie k jej\nobsahu zhrnutím pripomienok, ktoré boli prezentované na osobnom prerokovaní. Namietal, že konaním\nžalovaného bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces ( výkon dohľadu) pred iným ako súdnym\norgánom, keď napriek nedodržaniu zákonného ustanovenia a následne vyjadreného nesúhlasu žalobcu\nso znením zápisnice, bol výkon dohľadu v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. skončený v deň\nprerokovania písomných námietok.\n13.4. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili\nskutkový stav na riadne posúdenie veci, čím došlo k podstatnému porušeniu zákonných ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nTakéto zistenie skutkového stavu, kde proti sebe stoja dve odlišné stanoviská prizvaných znalcov\nnesprávne právne posúdil aj súd, čím sa zároveň odklonil od existujúcej judikatúry v obdobných veciach.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril. S dôvodmi, ktorými žalobca v kasačnej\nsťažnosti namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nesúhlasil. Navrhoval, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\n15.1. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Poukazom\nna rozsudky najvyššieho súdu mal tiež za to, že tvrdenie žalobcu, že súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, nie je dôvodné. Upriamil pozornosť tiež na to, že žalobca v\nkasačnej sťažnosti opätovne poukazuje na skutočnosti, na ktoré poukázal v podanej žalobe a s\nktorými sa žalovaný náležite vysporiadal vo vyjadrení k žalobe. Podľa názoru žalovaného v konaní si\nobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, náležite zistil skutkový stav a tento bol dostačujúcim\n\npodkladom pre posúdenie veci a posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne, bolo\nv danom prípade výsledkom správnej úvahy žalovaného spočívajúce v hodnotení dôkazov v súlade so\nzásadami logického myslenia. Trval na tom, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva jasný\na zrozumiteľný výsledok správnej úvahy, teda ktoré dôkazy žalovaný uprednostnil resp. ktorými sa\nriadil a ktoré považoval za argumentačne silnejšie, keďže v konaní boli obstarané odborné vyjadrenia\nkonzultantov z odboru chirurgia. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na konkrétne\nnedostatky v odbornom stanovisku Doc. MUDr. H., CSc., presvedčivo zdôvodnil, prečo nie je tento\ndôkaz pre posúdenie veci smerodatný a určujúci. Tiež trval na to, že žalovaný už v rámci výkonu\ndohľadu a následne v odôvodnení rozhodnutí náležite odôvodnil, prečo neakceptoval odborný záver\nkonzultanta úradu Doc. MUDr. H., CSc. a prizval ďalšieho konzultanta v rámci výkonu dohľadu v\nodbore chirurgia Prof. MUDr. L. CSc., dôvodom bola skutočnosť, že odborné stanovisko Doc. MUDr.\nH., CSc. vo faktografickej časti nevychádzalo z údajov zo zdravotnej dokumentácie pacientky tak ako\nboli zaznamenané, ale vychádzalo a opieralo sa o popis udalosti, ako ich opísali vo svojich vyjadreniach\nzainteresovaní zdravotnícki pracovníci žalobcu, pričom tieto vyjadrenia sú zamerané predovšetkým\nna obhajobu postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Uviedol, že podľa\n§ 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou\na na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia\nvedená podľa osobitného zákona, pričom toto ustanovenie odkazuje na § 18 až § 25 zákona č.\n576/2004 Z.z.. Právne predpisy stanovujú prísne požiadavky na vedenie zdravotnej dokumentácie a\nna obsah zápisov v nej a má okrem dôkazného aj informatívny a dokumentačný charakter. Tvrdil,\nže žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na najzávažnejšie skutočnosti, ktoré v odbornom\nstanovisku konzultanta nekorelovali so zdravotnú dokumentáciu pacientky a mohli mať podstatný vplyv\nna formulovanie záveru konzultanta. Poukázal tiež na to, že aj konzultant v špecializovanom v odbore\ninterná medicína Doc. MUDr. X., CSc. vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že operácia mala\nbyť vykoná skôr - pri postupujúcom obštrukčnom iktere so zhoršujúcou sa funkciou pečene už bolo\noperačné riziko pre pokročilú trombocytopéniu a veľké riziko krvácavých komplikácií mnohonásobne\nvyššie. Žalovaný považoval tiež za nedôvodné tvrdenie žalobcu o tom, že sa bez náležitých dôkazov\na argumentov priklonil k názoru neskôr prizvaného konzultanta. V danej súvislosti poukázal na to, že\naj keď za smerodajné a určujúce považoval až vyjadrenie druhého konzultanta z odboru chirurgie,\nvyjadrenie prvého konzultanta z odboru chirurgia je len na prvý pohľad protichodné, pretože aj prvý\nkonzultant v poznámke vytýkal v podstate rovnaký nedostatok, avšak tento nesubsumoval pod § 4 ods.\n3 zákona č. 576/2004 Z.z., čo nie je úlohou odborného konzultanta, keď právne posúdenie zistených\nskutočností patrí do kompetencie úradu. Žalovaný mal tiež za to, že rozpor v obstaraných dôkazoch\nani neexistoval, preto nebolo dôvodné nariadenie znaleckého dokazovania. Žalovaný za nedôvodné\npovažoval aj tvrdenie žalobcu, že súd sa nesprávne právne vysporiadal s námietkou vo vzťahu k\nzistenému skutkovému stavu. Žalovaný považoval za nespochybniteľné, že vykonávanie dôkazov patrí\nsprávnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten, ktorý dôkazný prostriedok\nvykonať v súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti,\nak má skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie\nďalšieho dokazovania. Správny poriadok nevylučuje, aby si žalovaný o odbornej medicínskej otázke\nurobil úsudok na základe zadovážených stanovísk prizvaných odborníkov z príslušných medicínskych\noblastí a stanoviská týchto odborníkov ako dôkaz pre budúce správne konanie použil pri uložení pokuty\nza výkonom dohľadu zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. predpokladá aj samotný\nzákon č. 581/2004 Z.z.. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter\nabsolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetko, absolútnu pravdu, ale stav veci majú\nzistiť len spoľahlivo tak, aby bolo možné riadne a včas a spoľahlivo rozhodnúť. V danej súvislosti\nžalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sa/13/2017 zo dňa 17. júla 2017, rozsudok\nnajvyššieho súdu 4Sžz/2/2013 zo dňa 13. 1. 2015, 3Szd/7/2009 zo dňa 23. 3. 2010 21, rozsudok\nKrajského súdu v Žiline 21/71/2016 zo dňa 12. 10. 2016 s prihliadnutím na rozsudok najvyššieho\nsúdu 8Szd/1/2010 zo dňa 28. 7. 2011, rozsudky Najvyššieho súdu 5Sžo/37/2016 a 10Sžo/72/2016.\nŽalovaný uviedol, že v kontexte uvedených rozhodnutí súdov mal za to, že v tomto prípade existoval\nrozpor len v názoroch žalovaného a žalobcu na medicínsku stránku veci, pričom zo strany žalobcu nebol\npredložený žiaden relevantný dôkaz. Tento rozpor samo osebe nie je dôvodom na nariadenie znaleckého\ndokazovania v správnom konaní, resp. nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového\nstavu. Poukázal na to, že úlohou úradu ako inštitúcie, ktorej právne predpisy priznali postavenie inštitúcie\ns právom výkonu dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vyslovenie záveru\no správnosti či nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je objektívne a nezávisle preskúmať\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na fakt, či v konečnom dôsledku žalobca uzná svoje\n\npochybenie alebo nie. Žalovaný v danej súvislosti poukázal aj na ďalšie rozsudky najvyššieho súdu,\nktoré za obdobnej skutkovej a právnej situácie, vyhodnotili postup žalovaného pri dokazovaní a pri\naplikovaní jednotlivých právnych inštitútov správneho konania ako správne.\n15.2. Žalovaný mal tiež za to, že súd správne vyhodnotil postup žalovaného pri výkone dohľadu ako\nzákonný, v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup pri výkone dohľadu. Uviedol, že\nzápisnica o prerokovaní námietok je zo dňa 21. 1. 2015 a teda bola vyhotovená v deň prerokovania\nnámietok s dohliadaným subjektom, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 581/2004\nZ.z.. V zápisnici sú uvedené všetky písomne predložené námietky žalobcu ako aj stanovisko žalovaného\nk jednotlivým námietkam. Výkonom dohľadu zistený nedostatok je medicínsky odôvodnený v protokole\no vykonanom dohľade a následne v zápisnici o prerokovaní písomných námietok k protokolu.\n15.3. Žalovaný poukazom na konštatáciu súdu, že po oboznámení sa s administratívnym spisom\nžalovaného dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím\nposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie, žalovaný postupoval v súlade so všetkými\npríslušnými zákonnými normami a v konaní žalovaného nezistil vady, ktoré by mohli mať vplyv\nna zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, sa s ňou plne stotožnil. Rozsudok ako aj jemu\npredchádzajúce súdne konanie považoval za správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je\ndôvodná.\n17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n5Sa/5/2016 - 80, zo dňa 1. júna 2017, ktorým správny súd podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou zo dňa 05. mája 2016 číslo: ZS 704/00006/2015/R, číslo spisu: 39989/29757/2016/923\nv spojení s rozhodnutím žalovaného, pobočka Prešov zo dňa 22. mája 2015 číslo: ZS 704/00006/2015,\nčíslo spisu: 37485/2015/704, číslo záznamu: 41261/2015.\n18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie predsedu Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 05. mája 2016 číslo: ZS 704/00006/2015/R, číslo spisu:\n39989/29757/2016/923, ktorým podľa podľa § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s §\n59 ods.2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, pobočka Prešov zo\ndňa 22. mája 2015 číslo: ZS 704/00006/2015, číslo spisu: 37485/2015/704, číslo záznamu: 41261/2015\na prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa\nžalobcovi uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo\nvýške 5.000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z..\n20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že v správnom súdnictve správny súd\nposkytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v\noblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\nKonanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany\n\npráv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP) Na rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v\nčase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.(§ 135 ods. 1 SSP) Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP).\n21. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach\nsprávneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej\nsprávy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s\núčastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe\nlogického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.\n22. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n23. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou\nnevykonal náležite v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s právnou\núpravou zákona č. 576/2004 Z.z. a s právnou úpravou správneho poriadku, ako aj že svoju právnu\núvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležite neodôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia\nsprávneho súdu vyplýva, že sa v celosti stotožnil s dôvodmi rozhodnutia žalovaného bez náležitého\nodôvodnenia. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad\nnesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie\nsúdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel\nku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia. Podstata\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky je\nzaložená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok\nústavy vykonáva. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia predsedu\nžalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k inému záveru\nako krajský súd, a to že námietky žalobcu uvedené v žalobe spochybňujú vecnú správnosť a zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nVI.\n\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n26 .Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.\n382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež\nkladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n27. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n29. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n30. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\n\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n31. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľa - žalobcu, ktorou\nnamietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1,\npísm. g/ SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods.1, písm.h/\nSSP. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu žalovaným a následne správnym súdom ustanovení § 43\nods.1,2 a § 45 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu skutkový stav, ako základ pre\nustálenie jeho zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti, za čo mu bola uložená sankcia, zistený\nžalovaným nemožno hodnotiť ako spoľahlivý a presný z dôvodu, že žalovaný nevyhodnotil všetky\ninformácie v rámci ním vykonaného dohľadu a za správne si osvojil stanovisko len toho konzultanta,\nktorý vychádzal z údajov uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, pričom stanovisko druhého\nkonzultanta, ktorý pracoval so všetkými získanými informáciami, neuznal a za účelom odstránenia\nrozporov nevykonal ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Žalobca súčasne namietal, že takýmto\nprístupom žalovaného bola porušená judikatúra Najvyššieho súd Slovenskej republiky. Z uvedených\ndôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť sporným otázkam nastolených žalobcom tak v žalobe\na ako aj v kasačnej sťažnosti.\n32. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov u žalobcu vykonal dohľad na základe podnetu dcéry\npacientky, v ktorom žiadala prešetriť správnosť postupu účastníka konania, keďže sa domnievala,\nže v súvislosti s operáciou žlčníka došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti zo strany účastníka\nkonania, v dôsledku čoho pacientka zomrela. Prvostupňový správny orgán sa počas výkonu dohľadu\noboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacientky z obdobia od 17.07.2014 do 06.08.2014, zaobstaral\nsi písomné vyjadrenie účastníka konania, odborné stanoviská špecialistov v medicínskom odbore\nchirurgia doc. MUDr. H., CSc., a prof. MUDr. L., CSc., ako aj stanovisko doc. MUDr. X., CSc., odborníka v\nšpecializačnom odbore interná medicína. Výsledky dohľadu zhrnul v Protokole, ktorý doručil žalobcovi na\nvyjadrenie a vykonal prorokovanie námietok so zástupcami žalobcu. Po prerokovaní námietok žalobcu\nproti Protokolu žalovaný oznámil žalobcovi začatie administratívneho sankčného konania s výzvou na\nvyjadrenie. Následne správny orgán prv ého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu\nza porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Podkladom\njeho rozhodnutia bol Protokol o vykonaní dohľadu. O rozklade žalobcu rozhodol predseda žalovaného\npreskúmavaným rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. V\nodôvodnení rozhodnutia sa predseda žalovaného stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu\nprvého stupňa i s jeho právnym posúdením, námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Žalobca\ntak v priebehu dohľadu ako aj v prvostupňovom správnom konaní a napokon v rozklade namietal\nnedostatočne zistený skutkový stav pre neodstránenie rozporov v stanoviskách prizvaných konzultantov.\nTúto zásadnú námietku žalobca vzniesol aj v žalobe, s ktorou sa správny súd vysporiadal tak, že je\npotrebné ju považovať za nedôvodnú, pretože s námietkou sa v dostatočnom rozsahu už vysporiadali\nsprávne orgány oboch stupňov v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, stotožniac sa v celom\nrozsahu s dôvodmi žalovaného.\n33. Zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriadil Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej\nsprávy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti. V zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad okrem iného\nvykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených\nzákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon\n\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ust. §§ 43 a nasl. tohto zákona, kde sa upravuje\nspôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Tým, že citovaný zákon v ust. § 43 ods. 11 zákona\npôsobnosť správneho poriadku na výkon dohľadu vylúčil možno konštatovať, že výkon dohľadu je\nosobitným druhom konania, ktorého záver tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní o\nuložení sankcie. Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola\nsprávne poskytnutá a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so\nzabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri\nzohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený\nv piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri\nposudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu\nako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o\ndohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej\njedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala\nodbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má\nvykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti. Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa §\n43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania\npísomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím\nlehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ust. § 4 ods.\n3 zák. č. 576/2004 Z. z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie sankcie.\nÚrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup\nsa vzťahuje zákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa\ns podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich\ndoplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Zároveň má\nmožnosť účastník konania navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese orgánu\nverejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov\npre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Požiadavka zákona\nčo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej\npravdy (§ 3 ods. 4). Aj keď zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané zásadou rýchlosti a\nhospodárnosti konania, nemožno uplatňovaním týchto zásad popierať iné zásady, a to najmä zásadu\nmateriálnej pravdy.\n34. Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní administratívneho trestania podľa zákona č. 581/2004\nZ.z. je za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu žiaduce, najmä v prípade pokiaľ odborný\nzáver tvorí jediný podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán\npristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o\nprerokovaní námietok k protokolu vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\ntak, aby pri právnom posudzovaní správnosti záveru správneho orgánu o porušení ust. § 4 ods. 3\nzák. č. 576/2004 Z. z. v správnom konaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a\núplnom zistení. Podľa zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky\nzdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom\nuzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\nZáver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom\nodborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o\nnesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť\nbez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci\npostupu tvorby správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky,\ndôkazy vykonať a z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, a následne pri rešpektovaní\nzmyslu a účelu zákona v týchto medziach na základe logickej postupnosti dospieť k rozhodnutiu.\nVykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o\nuložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Okrem toho podľa názoru kasačného súdu pri konštatovaní protiprávneho\nkonania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\n\nhodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania\na toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.\n35. Do právnej normy ustanovenej v druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej\nkonanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej\njurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní\nnesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do\nrozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti\na pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení\nzadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže\nv zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo\ndoplnenie, alebo tak urobí sám.\n36. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n37. V intenciách čl. 154c Ústavy SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom, ak\nzabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n38. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\n39. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ( napr. nález ústavného súdu sp. zn. III.\nÚS 571/2015-47 zo dňa 12. apríla 2016 ) ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty\nfyzických osôb ) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska\ntreba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými\ndeliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené\nprejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. V zmysle uvedeného\nkeďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť za\nadministratívny delikt.\n40. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré\nbolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča\nvládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na\nsprávne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,\nči už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú\npovahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\n41. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd sa nemohol stotožniť so záverom správneho súdu, že\nsprávne orgány oboch stupňov v konaní zisťovania porušenia právnej povinnosti žalobcom na úseku\nposkytovania zdravotnej starostlivosti a uloženia správnej sankcie postupovali v súlade so zákonom.\nPodľa názoru kasačného súdu postup správnych orgánov, predchádzajúci vydaniu napadnutých\nsprávnych rozhodnutí, trpí vadami podmieňujúcimi zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny\norgán prvého stupňa už v procese vykonávajúceho dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou žalobcu\nbol povinný si zabezpečiť dostatok skutkových podkladov preukazujúcich, že žalobca poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti pacientke naplnil skutkovú podstatu právnej normy § 4 ods.3 zákona č. 576/2004\n\nZ.z.. Kasačný súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že zistenie skutočného stavu nie je absolutné,\navšak pri sankčnom postihu, je povinnosťou správneho orgánu zistiť skutkový stav tak, že nemôžu byť\npochybnosti o porušení právnych povinností kontrolovaného a následne sankcionovaného subjektu. Za\ntým účelom pokiaľ správny orgán tak, ako je to v danom prípade, v konaní zisťovania porušenia právnej\npovinnosti žalobcom na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti a uloženia správnej sankcie za\nzistené porušenie právnej povinnosti postupuje v zmysle ustanovení správneho poriadku v súsťažnosti\ns princípmi trestania podľa trestnoprávnej úpravy, je povinný vykonať dokazovanie v súčinnosti s\nkontrolovaným subjektom v takom rozsahu, aby zistil skutkový stav preukazujúci porušenie právnej\npovinnosti týmto subjektom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti.\n42.Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny\norgán v predmetnej veci nepostupoval náležite v súlade s právnou úpravou citovanou vyššie, keď pre\nustálenie svojho právneho záveru, že žalobca na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti porušil\nprávnu povinnosť, si vo veci nezadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie\nrozhodnutia, nezistil skutočný stav veci tak, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o porušení právnej\npovinnosti žalobcom, majúce za následok vydanie rozhodnutia vo veci viny a uloženia sankcie žalobcovi\npredčasne, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím nie je možné považovať za súladné so zákonom.\n43. Účastník správneho konania má právo v rámci uplatnenia svojich procesných práv navrhovať\nvykonanie dôkazov. Žalobca navrhoval doplniť dokazovanie na odstránenie rozporov medzi\nstanoviskami pribratých konzultantov resp. vykonať znalecké dokazovanie, na čo však správny\norgán nepristúpil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý nebolo\nžalobcovi vyhovené, bola tá skutočnosť, že účastník nepredložil žiadne skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré by odôvodňovali vyhovenie jeho návrhu. S uvedeným sa kasačný súd nestotožnil. Súhlasiac\ns argumentáciou žalovaného, že do právomoci správneho orgánu patrí vykonávanie dokazovania,\nako aj vyhodnotenie, ktoré dôkazy vykoná resp. nevykoná, kasačný súd konštatuje, že v konaní\nadministratívneho trestania za účelom riadneho zistenia skutočného stavu je povinnosťou správneho\norgánu zistiť skutkový stav tak, aby nevyvstali pochybnosti o jeho objektívnom zistení porušenia\nprávnej povinnosti kontrolovaným subjektom, čo v danom prípade splnené nebolo. V štádiu správneho\nkonania administratívneho trestania nebolo nevyhnutne potrebné zo strany žalobcu (a ani nebol povinný)\npredloženie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré by odôvodňovali jeho návrh, ale postačoval\nsamotný návrh na vykonanie ( doplnenie) dokazovania s poukazom na rozpor v záveroch posudkov\npribratých konzultantov, ktoré sa týkali posúdenia konkrétnych zdravotných úkonov (ne)vykonaných\nžalobcom, keď odborné závery mali byť podkladom pre začatie sankčného postihu žalobcu a následne\npre vydanie rozhodnutia. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že už prvostupňový\nsprávny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu\nk návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním, pretože v konaní sankčného postihu\nkontrolovaného subjektu - žalobcu, bolo povinnosťou správneho orgánu prihliadať na všetko, čo v konaní\nvyšlo najavo, teda nie len na to, čo vyplývalo zo zápisov uvedených v zdravotnej dokumentácii pacientky,\nale aj z výpovedí zamestnancov žalobcu, bezprostredne ošetrujúcich pacientku, a takto zistené\nskutkové okolnosti následne vyhodnotiť pri ustálení zodpovednosti žalobcu i vo vzťahu k záverom\npribratých konzultantov. Z uvedených dôvodov kasačný súd nemohol považovať postup správnych\norgánov oboch stupňov v konaní za súladný so zákonom, keď za rozhodujúci považovali odborný záver\nďalšieho konzultanta v rámci výkonu dohľadu v odbore chirurgia Prof. MUDr. L., CSc. z dôvodu, že\nodborné stanovisko Doc. MUDr. H., CSc. vo faktografickej časti nevychádzalo z údajov zo zdravotnej\ndokumentácie pacientky tak ako boli zaznamenané, ale vychádzalo a opieralo sa o popis udalosti, ako\nich opísali vo svojich vyjadreniach zainteresovaní zdravotnícki pracovníci žalobcu.\n44. Správny orgán má vo vzťahu k účastníkovi konania resp. poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti\nnadradené postavenie, a práve preto by konanie z jeho strany malo byť voči poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti resp. účastníkovi konania transparentné, nevyvolávajúce pochybnosti o snahe objektívne\nzistiť rozhodujúce skutočnosti a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie. Záver vyplývajúci z\nvykonaného dohľadu musí byť natoľko jednoznačný, presvedčivý a zdôvodnený, aby následne v\nsprávnom konaní mohol slúžiť ako relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia o vyslovení viny a\nuložení sankcie za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.\n\n45. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery\nuvedené vyššie najvyšší súd považoval námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nkrajského súdu za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a\nich súladnosť so zákonom.\n46. Z uvedených dôvodov najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v jeho kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nako dôvodné. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti a podľa §\n462 ods.2 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutia\nžalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n47. Záverom kasačný súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že najvyšší súd už konal a rozhodol v\nobdobných veciach, pričom sa oboznámil s rozhodnutiami najvyššieho súd, na ktoré účastníci konania\npoukazovali. V danej súvislosti však kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že napriek tomu, že\nv dôsledku odvolaní ( kasačných sťažností) účastníkov konania bolo najvyššiemu súdu predložené\nkrajskými súdmi viacero vecí s obdobnou problematikou, povinnosťou kasačného súdu tak, ako aj\nkrajského súdu ako správneho súdu ( predtým súdu prvého stupňa), je zaoberať sa každou vecou\nsamostatne a povinnosťou súdu je posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu individuálne a nezávisle od iných správnych rozhodnutí ako individuálnych správnych\naktov a pokiaľ sú predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v obdobných\nveciach.\n48. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods.1,2 SSP. Žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov konania pred krajským súdom a nárok na náhradu trov kasačného\nkonania v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.1 SSP, pretože v konaní súdneho prieskumu\nrozhodnutia žalovaného bol žaklobca v celom rozsahu úspešný.\n49.Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/5/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}