{"guid": "fc46b2a1-3164-426c-be8b-d2f7245c6e2f:794257a4-ad09-4ec1-b162-28663c9d38ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/13/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/13/2018 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžfk/13/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1", "identifikacne_cislo": "8016200883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/794257a4-ad09-4ec1-b162-28663c9d38ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/13/2018\n8016200883\n30. 04. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:8016200883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne (sťažovateľky) HO&PE FAMILY, s.r.o., so sídlom Priemyselná 4947, 058 01\nPoprad - Matejovce, IČO: 44 360 991, právne zastúpenej Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou so\nsídlom Slánska 20/A, 080 06 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1668858/2016 zo dňa 3. novembra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/46/2016-162 zo dňa 13. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 752758/2016\nzo dňa 11.05.2016 určil žalobkyni ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) rozdiel v sume 118.060,72 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012,\nnadmerný odpočet nepriznal v sume 51.537,64 € a vyrubil daň v sume 66.523,08 €.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1668858/2016 zo dňa 03.11.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu zmenil tak, že určil žalobkyni rozdiel v sume 116.976,11 €, t.\nj. nepriznal nadmerný odpočet v sume 51.537,64 € a vyrubil daň v sume 65.438,47 € na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej\nlen S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane v\nrozsahu dôvodov a námietok uvedených v žalobe, pričom vychádzal pri preskúmaní predmetných\nrozhodnutí z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným. Podľa názoru správneho súdu\n\nargumentácia žalobcu v žalobe o jeho správnom postupe v zmysle príslušných ustanovení zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)\nje nesprávna a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi daňových orgánov uvedených\nv preskúmavaných rozhodnutiach. Krajský súd konštatoval, že správca dane postupoval pri výkone\ndaňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2012 u žalobkyne v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona o DPH, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Z predložených\ndokladov žalobkyňou v rámci daňovej kontroly mali daňové orgány preukázané, že žalobkyňa v zmysle\npríslušných ustanovení zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2012 pri uplatňovaní nadmerného\nodpočtu nepostupovala správne a ako platiteľka DPH odpočítala daň z faktúr od dodávateľov SISA\nSLOVAKIA s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, Peter Štepánek, s.r.o. so sídlom Prievidza a spoločnosti\nDAMOND s.r.o. so sídlom Žilina neoprávnene. Správny súd má za to, že daňové orgány dostatočne zistili\nskutkový stav veci, z ktorého vyvodili správne právne závery a svoje rozhodnutia bezpochyby dôsledne\nodôvodnili, pričom žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne uvedených v odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.\n5. V prvom rade správny súd poukazuje na žalobnú námietku, v súvislosti s ktorou správca dane, ako\naj žalovaný konali v rozpore so zákonom, keď správca dane prerušil viackrát daňovú kontrolu, pričom\nv odvolávke poukázal na ustanovenie § 21a, § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Správny súd\nargumentuje tým, že zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní síce\nvylučuje spoluprácu v oblasti DPH, čo je uvedené konkrétne v § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona\ntak, ako to uvádza žalobkyňa, avšak správca dane kontrolu prerušil na základe druhej časti odvolávky §\n21a, a to v zmysle Nariadenia Rady EÚ (č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty), pričom správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácii na základe čl. 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného aj podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správca dane\nkonal v súlade so zákonom a konanie mohol takto prerušiť, keď v rozhodnutiach o prerušení daňových\nkontrol uviedol ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ku ktorému prislúcha odvolávka\n§ 21a Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010.\n6. K jednotlivým rozhodnutiam o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu správca dane aj vo svojom rozhodnutí uviedol, že vydal rozhodnutie z 24.05.2013\no prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti\ndňa 24.05.2013, pričom z dôvodu, že rozhodnutie neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti,\nt. j. nebol uvedený deň, od ktorého je konanie prerušené, správca dane zaslal na FR SR podnet\nna preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 04.06.2013. Na základe uvedeného\npodnetu preto vydalo FR SR rozhodnutie zo dňa 11.06.2013 pre žalobkyňu, ktorým rozhodnutie správcu\ndane z 24.05.2013 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa vyznačeného dátumu\nbolo rozhodnutie právoplatné dňa 17.06.2013 a doručené bolo na Daňový úrad pobočka Poprad až dňa\n02.07.2013, na základe ktorého následne správca dane vydal nové rozhodnutie o prerušení kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dňa 02.07.2013, v\nktorom je uvedené, že kontrola sa prerušuje odo dňa 02.07.2013 do obdržania výsledkov zaslaných v\nžiadosti o MVI. Následne, ako vyplýva z administratívneho spisu správca dane uviedol presné znenie\n§ 27 ods. 2 Daňového poriadku, na ktoré apelovala žalobkyňa v odvolaní, ktoré sa týka začiatku lehoty\nurčenej počtom dní. Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty,\navšak správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa príslušného ustanovenia § 61 ods. 3 Daňového\nporiadku, z ktorého bezpochyby vyplýva, že správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly\nurčil začiatok prerušenia lehoty konkrétnym dňom. V zmysle tohto ustanovenia Daňového poriadku\npostupoval správca dane aj pri ďalšom prerušení kontroly.\n7. Čo sa týka žalobnej námietky, podľa ktorej správca dane nevykonal daňovú kontrolu v lehote jedného\nroka od jej začatia podľa ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku správny súd argumentoval tým, že\nz administratívneho spisu vyplýva, že správca dane oznámil rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly,\nktorá sa začala dňa 03.07.2012 prerušenie konania, a to odo dňa 02.07.2013 do obdržania výsledkov\nzaslaných v žiadosti o MVI, pričom konkrétne uviedol, že poslednú odpoveď obdržal dňa 01.04.2014,\npričom o tejto skutočnosti oboznámil písomne žalobkyňu a o doručení tejto informácie svedčí mail zo\ndňa 01.04.2014 ohľadom žiadosti na spoločnosť REDHAMS s.r.o., ČR. Správca dane ďalej poukázal\nna presné dátumy doručenia odpovedí na žiadosti o MVI týkajúcich sa odberateľov NOE HANDELS\nGmbH Rakúsko, ktorá bola doručená dňa 25.10.2013, odberateľa C&H HANDELS GmbH Rakúsko,\n\nktorá bola doručená dňa 13.11.2013 a odpoveď týkajúca sa odberateľa REDHAMS s.r.o. ČR, ktorá bola\ndoručená dňa 01.04.2014. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatoval, že rozhodnutím\nzo dňa 03.04.2014 bol znovu prerušený výkon daňovej kontroly, a to dňom 03.04.2014 podľa § 61 ods.\n1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu zaslania žiadosti o MVI z 24.05.2013 týkajúcej sa odberateľa\nMAKROMEX CZ s.r.o. ČR. Deň prerušenia daňovej kontroly správca dane opätovne určil v súlade s §\n61 ods. 3 Daňového poriadku a žiadosť o MVI zo dňa 24.05.2013 na preverenie skutočností u daňového\nsubjektu MAKROMEX CZ s.r.o. ČR nebola súčasťou predchádzajúceho rozhodnutia o prerušení daňovej\nkontroly a preto správca dane odpoveď na túto žiadosť neobdržal do 03.04.2014, a preto daňovú\nkontrolu opätovne prerušil. Presný dátum doručenia odpovede na žiadosť zo dňa 24.05.2013 vo veci\ndaňového subjektu MAKROMEX CZ s.r.o. ČR je 23.04.2014, ktorým dňom pominuli dôvody, pre ktoré\nbola daňová kontrola prerušená, čo správca dane žalobkyni písomne oznámil listom zo dňa 30.04.2014.\nPokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly\nsprávca dane s týmto nesúhlasil a s týmto tvrdením sa stotožnil aj žalovaný, pričom správca dane uviedol\naj správny výpočet dní výkonu predmetnej daňovej kontroly, ktorá sa začala 23.07.2012 prerušenie\ndaňovej kontroly zo dňa 02.07.2013, pokračovanie daňovej kontroly 01.04.2014 a následne prerušenie\ndaňovej kontroly 03.04.2014, pričom ďalšie pokračovanie daňovej kontroly nasledovalo 23.04.2014.\nPodľa správneho súdu rozsah vykonanej daňovej kontroly pozostával z 362 dní, pričom správca dane\ntakto v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehotu na vykonanie daňovej kontroly,\nktorá je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, neporušil.\n8. Odvolanie sa na protokol zo dňa 07.05.2014, ktorý podľa žalobkyne nadobudol povahu nezákonne\nzískaného dôkazného prostriedku a poukaz na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 24/2010\nz 29.06.2010 je podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci nemožné aplikovať. Správny súd sa\npreto stotožnil so záverom správcu dane, ako aj žalovaného, že správca dane ustanovenie § 46 ods. 10\nDaňového poriadku neporušil a rozsah daňovej kontroly neprekročil lehotu jedného roka, pretože daňová\nkontrola bola vykonaná v rozsahu 362 dní. Preto správny súd považoval uvedenú žalobnú námietku za\nneopodstatnenú.\n9. Na uvedené nadväzujú následne aj ďalšie žalobné dôvody, na ktoré žalobkyňa poukazuje v úvode\nžaloby, a to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npričom žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že žalobkyňa vedela,\nalebo mohla vedieť, že sa bude podieľať na plnení, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody a že\ndošlo k zneužitiu práva. Pokiaľ žalovaný nepriznal nárok na odpočítanie dane a neuznal oslobodenie\nod dane pri intrakomunitárnom dodaní s odvolaním sa na zneužitie subjektívneho práva na uplatnenie\nnadmerného odpočtu zo strany žalobkyne, žalovaný podľa žalobkyne nesprávne dospel k záveru, že v\nprípade nepriznania odpočtu dane v sume 61 370,40 Eur dodávok od spoločnosti SISA SLOVAKIA s.r.o.,\npretože tvrdí žalovaný, že miestom dodania je ČR v rámci reťazového obchodu a v jednom prípade,\nže ide o trojstranný obchod. Žalobkyňa zvýrazňuje to, že žalovaný nespochybňuje existenciu tovaru,\nale spochybňuje, že tovar pre žalobcu dodala spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o. S uvedeným tvrdením\nžalobkyne sa tak, ako daňové orgány nestotožňuje ani správny súd, pretože z rozsiahleho vykonaného\ndokazovania správcom dane bolo preukázané, že spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o. Nové Mesto nad\nVáhom síce v mesiaci apríl vystavila predmetné faktúry pre žalobkyňu ako odberateľa, tieto zaúčtovala,\nprijala úhrady a priznala z nich daň, avšak miestnym zisťovaním u daňového subjektu SISA SLOVAKIA\ns.r.o. bolo správcom dane zistené, že uvedená spoločnosť nemala žiadne skladovacie priestory a\nkonateľ spoločnosti potvrdil, že spoločnosť obchodovala prostredníctvom ponuky na internete, ale\nfyzicky sa on sám nezúčastňoval na obchodoch. Dodávateľmi tovaru pre uvedenú spoločnosť SISA\nSLOVAKIA s.r.o. mali byť spoločnosti MARKLAND s.r.o. Bratislava a Escalante, s.r.o., Bratislava,\npričom prepravu tovaru v dvoch prípadoch zabezpečovala samotná spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o.\nprostredníctvom spoločnosti NEXT TRADE s.r.o. a v ostatných prípadoch prepravu zabezpečovala SISA\nSLOVAKIA s.r.o. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že preverovaním spoločnosti\nMARKLAND s.r.o. správcom dane bolo zistené, že konateľ spoločnosti dodanie tovaru potvrdil, správcovi\ndane však predkladal doklady po termíne a neúplné, pričom spoločnosť má iba virtuálne sídlo, nemá\nžiadne skladovacie priestory, ani zamestnancov a v spoločnosti došlo k účelovej zmene konateľa a\nspoločníka. Ako vyplýva z daňových priznaní, od druhého štvrťroka 2012 vykazovala táto spoločnosť\nvysoké obraty a nízke daňové povinnosti. Spoločnosť Escalante, s.r.o. nepredložila správcovi dane\nžiadne doklady a jej bývalý konateľ uviedol, že tovar bol síce dodaný, avšak v čase nákupu sa tovar\nnachádzal v ČR. Aj táto spoločnosť mala iba virtuálne sídlo a v daňových priznaniach za I., II. a\nIV. štvrťrok 2012 vykazovala vysoké obraty a nízke daňové obraty. Z faktúr, ktoré boli predmetom\n\ndaňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a na základe ktorých bol tovar fakturovaný v reťazci\nMAKROMEX CZECH s.r.o. - Escalante, s.r.o. SR - SISA SLOVAKIA s.r.o. SK a HO&PE FAMILY s.r.o.\nSK vyplýva, že prepravu zabezpečovala prepravná spoločnosť NEXT TRADE s.r.o. a CMR na prepravu\ntovaru túto zabezpečovala spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o. Z údajov CMR vyplýva, že odosielateľom\ntovaru bola SISA SLOVAKIA s.r.o. a príjemcom bola žalobkyňa, pričom prepravcom bola spoločnosť\nNEXT TRADE s.r.o., miestom nakládky boli Kunovice v ČR a miestom vykládky sídlo žalobkyne.\n10. Z uvedeného aj podľa názoru krajského súdu správca dane správne usúdil, že v čase dodania tovaru\nod spoločnosti SISA SLOVAKIA s.r.o. pre žalobkyňu sa tovar nachádzal v ČR, fyzicky bol prepravovaný\nmedzi spoločnosťami SISA SLOVAKIA s.r.o. a žalobkyňou a u predchádzajúcich dodávateľov ide o tzv.\nnepohyblivé dodávky, pričom miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH\nmiesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava alebo odosielanie začínalo uskutočňovať.\nMiestom dodania tovaru pre spoločnosť Escalante, s.r.o., MARKLAND s.r.o. a SISA SLOVAKIA s.r.o.\nbola, ako vyplýva z uvedeného, Česká republika. Preto keď tovar v rámci reťazového obchodu fakturoval\ndodávateľ SISA SLOVAKIA s.r.o. pre žalobkyňu, nemohol fakturovať tento tovar so slovenskou daňou.\nNadobudnutie tovaru v tuzemsku z ČR má spoločnosť žalobkyne, a preto z uvedeného aj podľa názoru\nkrajského súdu správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď daňový subjekt SISA SLOVAKIA\ns.r.o. nemohol tovar fakturovať odberateľovi v cene so slovenskou daňou. Na základe týchto skutočností\nsprávne správca dane dospel k záveru, že žalobkyňa nemala právo na odpočítanie dane z uvedených\nfaktúr od dodávateľa SISA SLOVAKIA s.r.o. Uvedený správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je\nstanovený konkrétne zákonom o DPH pri reťazových obchodoch a podmienený aplikáciou ustanovení\n§ 13 a § 17, ktoré presne definujú miesto dodania tovaru a miesto nadobudnutia tovaru. Uvedené\nparagrafové znenie zákona o DPH je dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha\ndodanie tovaru dani, prípadne jeho oslobodeniu od dane. Podľa uvedených ustanovení správca dane\nteda správne určil, že pohyblivou dodávkou, ktorá môže byť oslobodená od dane podľa § 43 Zákona o\nDPH je iba dodávka spojená s prepravou tovaru.\n11. V prípade ďalších faktúr od spoločnosti SISA SLOVAKIA s.r.o. správca dane zistil, že tovar bol\nfakturovaný v reťazci MAKROMEX CZECH s.r.o. ČR - Escalante s.r.o.SR - MARKLAND s.r.o. SK - SISA\nSLOVAKIA s.r.o. SK a žalobkyňa. CMR, ktoré bolo predložené pod č. NL 37024 ku kontrole zo strany\nžalobkyne bol odosielateľom tovaru SC MAKROMEX SRL ROMANIA a príjemcom MAKROMEX CZECH\ns.r.o. ČR, pričom prepravu vykonala spoločnosť ELSTEN a.s. Benešov ČR. Ako vyplýva z CMR tovar bol\nnaložený v Rotterdame 24.04.2012 a vyložený v Poprade - Matejovce, pričom správca dane zo žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácii ohľadom preverenia dodávok od MAKROMEX CZECH s.r.o. ČR\npre Escalante s.r.o.Bratislava zistil, že v prípade trojstranných obchodov prepravu zabezpečoval prvý\ndodávateľ SC MAKROMEX SRL u prepravnej spoločnosti ELSTEN a.s. Benešov. Z uvedeného postupu\nsprávca dane vyvodil podľa názoru krajského súdu správny záver, že v tomto prípade išlo o trojstranný\nobchod, keď tovar podľa CMR bol prepravený od prvého dodávateľa z Holandska z Rotterdamu ku\ndruhému odberateľovi, ktorým podľa CMR bola spoločnosť žalobkyne. Z uvedeného aj správca dane\ndospel k záveru, že v prípade trojstranného obchodu mala spoločnosť MAKROMEX CZECH s.r.o.\nako prvý odberateľ vystaviť faktúru za dodanie tovaru druhému odberateľovi - žalobkyni a spoločnosť\nžalobkyne mala priznať daň z nadobudnutia podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a pri splnení\npodmienok podľa § 49 ods. 2 písm. c) tohto zákona by si následne spoločnosť žalobkyne mohla odpočítať\ndaň. U žalobkyni tým pádom nastala situácia, že pri priznaní dane a pri uplatnení odpočítania dane v\nrovnakej výške by sa výsledok rovnal nule. Žalobkyňa však nepredložila faktúru za dodanie tovaru od\nčeského dodávateľa MAKROMEX CZECH s.r.o., ale od tuzemského dodávateľa SISA SLOVAKIA s.r.o.,\nz ktorej si odpočítala daň vo výške 10.670,40 Eur, čo je v porovnaní s uplatnením trojstranného obchodu\ndaňovo výhodnejšie. Pritom konateľ spoločnosti SISA SLOVAKIA s.r.o. sa vyjadril, že predmetný tovar\nnakúpil od spoločnosti MARKLAND s.r.o. Bratislava a konateľ spoločnosti MARKLAND s.r.o. sa vyjadril,\nže tovar mu dodala spoločnosť Escalante s.r.o. Bratislava, avšak tieto tvrdenia neboli vierohodnými\ndokladmi v rámci šetrenia správcu dane preukázané.\n12. K ďalším faktúram spoločnosti SISA SLOVAKIA s.r.o. sa vyjadril konateľ tejto spoločnosti,\npričom uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, miesto nakládky tovaru nevedel uviesť\na nepredložil ani doklady o preprave tovaru. Žalobkyňa uviedla, že tovar dodala do iného členského\nštátu pre odberateľa C&Z HANDELS GmbH Rakúsko a predložila ku kontrole CMR NC 471430 jeho\nspoločnosť. Údaje uvedené v CMR nepotvrdzujú dodanie tovaru od dodávateľa SISA SLOVAKIA s.r.o.\npre odberateľa - žalobkyňu a podľa CMR ide o dodanie tovaru od dodávateľa PLUS FOOD HUNGARY\n\ns miestom dodania v inom členskom štáte, ktoré nie je ani predmetom dane v tuzemsku. Podľa\nCMR bol tovar vyložený v Maďarsku. Ďalej sa konateľ spoločnosti dodávateľa SISA SLOVAKIA s.r.o.\nvyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval pri ostatných faktúrach dodávateľ tovaru. Nevedel uviesť\nmiesto nakládky, miesto vykládky určil ako skladovacie priestory spoločnosti žalobcu, alebo v ICE\n- BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. v Bratislave, ktoré priestory mala prenajaté spoločnosť žalobkyne.\nDodávateľmi tovaru pre SISA SLOVAKIA s.r.o. boli podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Escalante\ns.r.o.a spoločnosť MARKLAND s.r.o. Z administratívneho spisu vyplýva, že vykonaným preverovaním u\nuvedených daňových subjektov MARKLAND s.r.o. a Escalante s.r.o. nebola preprava tovaru preukázaná\nžiadnymi hodnovernými dokladmi a bývalý konateľ spoločnosti Escalante s.r.o. Ing. N. nevedel uviesť od\nkoho spoločnosť Escalante s.r.o. tovar nakupovala, ani kto prepravoval predmetný tovar. Z uvedených\nskutočností preto aj podľa názoru krajského súdu správne dospel správca dane k záveru, že tieto\nspoločnosti boli zapojené do reťazového obchodu ako umelé články. Pritom sa správca dane riadil\nvyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré boli zistené na základe dožiadaní na jednotlivých daňových\núradoch pri dodávateľoch pre spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola dodávateľom pre žalobkyňu.\nTieto skutočnosti takisto boli potvrdené aj predloženými písomnými dokladmi a to faktúrami, príjemkami\nk faktúre a napokon aj CMR ku jednotlivým dodaniam tovaru a preprave tovaru. Správca dane pri\ndôkladnom preverovaní jednotlivých dodávateľských spoločností takisto zistil, že obidve spoločnosti a to\nMARKLAND s.r.o., ako aj Escalante s.r.o. nie sú zaregistrované v databáze prevádzok potravinárskeho\npodniku a nemajú ani registrovanú činnosť a ani schválenú prevádzkareň. Podľa správcu dane\ndaňové subjekty SISA SLOVAKIA s.r.o., Escalante s.r.o.a MARKLAND s.r.o. boli zapojené do reťazca\nobchodníkov ako umelé články a túto skutočnosť, ako už súd uviedol, potvrdzujú predovšetkým faktúry\na doklady o preprave, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť SISA SLOVAKIA s.r.o. fakturovala žalobkyni\ntovar so slovenskou daňou a platiteľ dane - žalobkyňa si z týchto faktúr odpočítal daň neoprávnene.\nSprávny súd preto uvedenú žalobnú námietku, že posúdenie tejto časti faktúr vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, považoval za nepreukázanú.\n13. Čo sa týka daňového subjektu Peter Štepánek s.r.o., ktorý figuroval ako dodávateľ tovaru v mesiaci\napríl 2012 v prospech žalobkyne a ktorý vystavil predmetné faktúry pre žalobkyňu zaúčtoval tieto a prijal\núhrady a priznal z nich daň, pričom dodávateľmi tovaru pre spoločnosť Peter Štepánek s.r.o. mali byť\nspoločnosti OPTAR s.r.o. Bratislava, RENEGAR s.r.o. Bratislava a AIRBORNE s.r.o. Dunajská Streda.\nDodávateľ žalobkyne Peter Štepánek s.r.o. predložil doklady o preprave k odberateľských faktúram, ako\naj CMR, podľa ktorých si mal dať odberateľ - žalobkyňa tovar prepraviť od dodávateľa Peter Štepánek\ns.r.o. z Pravenca k odberateľovi REDHANS s.r.o. do Kunovíc a tovar prepravovala spoločnosť Peter\nŠtepánek s.r.o. Peter Štepánek s.r.o. však k uvedenej preprave predložil k dokladom o nákupe tovaru\nod dodávateľov OPTAR s.r.o., RENEGAR s.r.o. a AIRBORNE s.r.o. doklady o preprave - CMR, podľa\nktorých bol tovar prepravovaný z ČR na SK do Pravenca. Pritom správca dane preveroval uvedené\nskutočnosti a zistil, že ide o spoločnosti, ktoré sa na adresách sídla nenachádzajú, nemajú tam žiadne\nprenajaté priestory a nemajú žiadne materiálno-technické a personálne predpoklady na vykonávanie\nekonomickej činnosti. V uvedených spoločnostiach došlo k viacerým účelovým zmenám konateľov\na spoločníkov. Zo zistení správcu dane bolo podľa názoru krajského súdu správne konštatované v\nrozhodnutí, že v spoločnosti AIRBORNE s.r.o. nebolo dodanie tovaru preukázané žiadnymi dokladmi. Za\nspoločnosť RENEGAR s.r.o. sa vyjadril k preverovaným obchodom bývalý konateľ K. M., ktorý predložil\ndoklady a evidenciu, avšak vyjadril sa, že predmetný tovar nakupoval od dodávateľov BEVIS s.r.o.\nBratislava, Fria s.r.o. Bratislava a KOKER s.r.o. Bratislava. Z preverovania týchto dodávateľov však\nsprávca dane zistil, že ide o nekontaktné osoby a nebolo možné od týchto zaobstarať žiadne doklady\nani vysvetlenia. K preprave tovaru doklady bývalý správca nepredložil, pretože ju nezabezpečoval a\ntovar podľa jeho vyjadrenia prepravovala spoločnosť Peter Štepánek s.r.o., pričom tovar mal nakladať v\npriestoroch spoločnosti ROYAL BRINKERS SLOVAKIA s.r.o. Beluša a vykladať v Pravenci. Spoločnosť\nv podanom daňovom priznaní v apríli 2012 uviedla vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. Od októbra\n2012 podávala nulové daňové priznania. Čo sa týka spoločnosti OPTAR s.r.o. bývalý konateľ Y. L. bol\npredvedený, ale odmietol vypovedať, pričom doklady zo spoločnosti neboli predložené a nasledujúci\nkonateľ uvedenej spoločnosti je bezdomovec, pričom ďalší konateľ, ktorý je uvedený v obchodnom\nregistri tejto spoločnosti má trvalé bydlisko na adrese, ktorého sa nezdržiava dlhodobo. Daňový subjekt\nOPTAR s.r.o. nepodal žiadne daňové priznania k DPH, ani k dani z príjmov a bol registrovaným platiteľom\nDPH do 30.09.2012. Podľa názoru krajského súdu správca dane ohľadom uvedených spoločností\ndospel správne k záveru, že nebolo potvrdené dodanie tovaru od uvedených spoločností OPTAR s.r.o.,\nRENEGAR s.r.o. a AIRBORNE s.r.o. pre spoločnosť Peter Štepánek s.r.o. a ani následne pre jeho\nodberateľa, t. j. žalobkyňu.\n\n14. Ďalej správca dane z vykonaného dokazovania zistil, že pre spoločnosť žalobkyne v mesiaci apríl\n2012 vystavila štyri faktúry pre daň v ČR spoločnosť REDHAMS s.r.o. na celkovú sumu 154.184,48\nEur z uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom išlo o tovar, ktorý mala\nnakúpiť od dodávateľa Peter Štepánek s.r.o. Na žiadosť správcu dane česká daňová správa uviedla, že\nnemôže potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou REDHAMS s.r.o. od spoločnosti žalobkyne, pretože\nzo správcom dane uvedená spoločnosť nekomunikuje, nespolupracuje a nereaguje na výzvy. Sídlo\nspoločnosti je len virtuálne, žiadna iná adresa neexistuje, prípadne prevádzkareň nie je správcovi dane\nznáma. U daňového subjektu došlo opakovane k zmene konateľa, pričom český správca dane uviedol,\nže obchodné transakcie považuje za neštandardné, účelom ktorých je len získanie prospechu zneužitím\nplatných daňových zákonov a daňového úniku na území SR. Podľa výpisu z obchodného registra\nspoločnosť REDHAMS s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra 10.08.2011, od tohto dátumu došlo k\nviacerým účelovým zmenám konateľov spoločnosti, ktorými boli osoby s trvalým pobytom na Slovensku.\nOd 23.09.2013 je konateľom spoločnosti osoba s trvalým pobytom v Maďarsku. Správca dane následne\nz prepravovaných dokladov - CMR zistil, že tovar mal byť pri jeho nákupe prepravovaný najprv z ČR\nna Slovensko do Plavenca a následne tovar prepravovali české prepravné spoločnosti zo SR do ČR do\nKunovíc pre odberateľa REDHAMS s.r.o. Tovar prepravovala spoločnosť Peter Štepánek s.r.o., t. j. tá istá\nspoločnosť, ktorá mala predmetný tovar nakúpiť najprv od nekomunikujúcich daňových subjektov, tovar\nvyložiť vo svojom sklade v Plavenci a následne tovar vyfakturovať pre odberateľa - žalobkyňu a sama\nmala tento tovar prepraviť späť do ČR do skladu ROCHUS spol. s r.o. Kunovice pre českú spoločnosť\nREDHAMS s.r.o. Na základe vykonaných dôkazov správca dane dospel správne preverovaním k záveru,\nže dodanie tovaru od spoločnosti žalobkyne pre českú spoločnosť REDHAMS s.r.o. nebolo potvrdené a\nplatiteľ si priznanie hodnoty dodania tovaru oslobodeného od dane z odberateľských faktúr vystavených\nna platiteľa REDHAMS s.r.o. vo výške 184,48 Eur uplatnil nesprávne.\n15. V rámci vyrubovacieho konania na základe požiadavky žalobkyne preveroval správca dane\nskladovanie tovaru v priestoroch prenajímateľa ROCHUS spol. s.r.o. Kunovice a zistil, že spoločnosť\nREDHAMS s.r.o. mala prenajaté skladovacie priestory od spoločnosti ROCHUS spol. s r.o. Kunovice,\npričom tovar od dodávateľa - žalobkyne nepreberal odberateľ REDHAMS s.r.o., ani osoba ním poverená,\nale prenajímateľ skladovacích priestorov ROCHUS spol. s r.o., ktorý nebol osobou na preberanie tovaru\npoverenou. V rámci odpovede o MVI boli preverované príjemky a výdajky v sklade spoločnosti ROCHUS\ns.r.o. aj od dodávateľa na príjemkách a odberateľa na výdajkách, pričom v odpovedi na žiadosť o MVI v jej\ndoplnení je už uvedené, že príjemky a výdajky neobsahujú názov dodávateľa, resp. odberateľa a správca\ndane pritom disponoval výdajkami od spoločnosti ROCHUS spol. s r.o. Kunovice vyhotovenými pre\niného nájomcu skladovacích priestorov, na ktorých je vždy uvedený odberateľ, názov prepravcu a meno\nvodiča. Správca dane tieto výdajky dostal v prílohe odpovede na žiadosť o MVI od českej daňovej správy\ntýkajúcej sa daňového subjektu MAKROMEX CZECH s.r.o. Praha. Z uvedeného následne vyplýva,\nže prenajímateľ ROCHUS spol. s r.o. mal automaticky generovať príjemky a výdajky pre všetkých\nnájomcov skladovacích priestorov s rovnakými náležitosťami, teda aj nájomca REDHAMS s.r.o. mal\nmať a výdajkách a príjemkách údaje o odberateľovi, dodávateľovi, dopravcovi a vodičovi. Správcovi\ndane tieto príjemky a výdajky s takýmito údajmi za nájomcu REDHAMS s.r.o. doručené neboli a zo\nskladových príjemiek zistil, že skôr ako žalobca zo spoločnosťou REDHAMS s.r.o. obchodoval priamo T.\nŠ. fyzická osoba. Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt ROCHUS spol. s r.o. Kunovice dostal od\nžalobcu mailom 21.05.2015 CMR, ktoré priradil k príslušným príjemkám, pričom z uvedených dokladov\nsa predmetného tovaru týkajú len čiastočne príjemky, nie všetky a tovar bol prepravený spoločnosťou\nPeter Štepánek s.r.o., ako vyplýva z uvedených príjemiek. Štátna veterinárna správa ČR vo svojej\nodpovedi ďalej uviedla, že firma REDHAMS s.r.o. sa nenachádza v registri subjektov SVS, ani im nie je\nznáme, že by obchodovala so živočíšnymi produktmi.\n16. Správca dane sa ďalej zaoberal námietkami žalobkyne vo vyrubovacom konaní a uviedol, že platiteľ\ndane Peter Štepánek s.r.o. nakupoval predmetný tovar od slovenských dodávateľov OPTAR s.r.o.,\nRENEGAR s.r.o. a AIRBORNE s.r.o., pričom podľa CMR bol tovar prepravovaný od dodávateľov z\nČR pre týchto slovenských odberateľov (OPTAR s.r.o., RENEGAR s.r.o. a AIRBORNE s.r.o.) a bol\nvyložený v sklade spoločnosti Peter Štepánek s.r.o. v Pravenci. Tovar preberal T. Š., vyfakturoval tento\nodberateľovi - žalobkyni, pričom tovar pri predaji neopustil sklad v Pravenci. Žalobkyňa tovar ďalej\nvyfakturovala odberateľovi REDHAMS s.r.o. s oslobodením od dane. Ako vyplýva z ďalších zistení\nsprávcom dane tovar skladoval a následne prepravoval Peter Štepánek s.r.o. na základe ústnej dohody\nso žalobkyňou na svoje náklady, pričom spoločnosť žalobkyne s tovarom nikdy fyzicky nedisponovala,\n\nani neoverovala jeho skutočnú existenciu. Správca dane správne uviedol, že zistil, že najprv T. Š.\nako fyzická osoba tovar priamo dodával odberateľovi REDHAMS s.r.o. a neskôr neštandardne tovar\npredal žalobkyni ako odberateľovi, pričom tento tovar si odberateľ nemusel zo skladu spoločnosti Peter\nŠtepánek, s.r.o. ani prevziať. Predávajúci Peter Štepánek s.r.o. jej tovar na vlastné náklady prepravil do\nskladu odberateľa REDHAMS s.r.o. Na základe tohto správca dane konštatoval, že žalobkyňa je jedným\nz daňových subjektov v reťazci obchodníkov, ktorý bol vytvorený iba s cieľom získať daňovú výhodu.\nK tomuto záveru dospel správca dane opodstatnene na základe vykonaných dôkazov v rámci daňovej\nkontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania. Dospel bezpochyby k záveru, že žalobkyňa si musela\nbyť vedomá toho, že uvedené obchody s tovarom sa javia ako neobvyklé, keď bez problémov a bez\nnámahy získala dodávateľa v tuzemsku a súčasne odberateľa v inom členskom štáte, t. j. v ČR. Pritom\nnemusela zabezpečovať žiadne skladovanie, ani dopravu tovaru od dodávateľa k odberateľom. Podľa\ntvrdení správcu dane muselo byť žalobkyni najmenej podozrivé, prečo dodávateľ Peter Štepánek s.r.o.\npriamo nedodával tovar do iného členského štátu, aj keď preprava tovaru tam smerovala priamo z jeho\nskladu do ČR, ale radšej bola ochotná z dodania tovaru v tuzemsku priznať daň. Ako ďalej vyplýva z\ndokazovania Peter Štepánek s.r.o. nakupoval tovar vo vyššej cene ako následne odberateľovi predal,\npritom tovar bol fakturovaný do iného členského štátu vo vyšších cenách, čím by daňový subjekt Peter\nŠtepánek s.r.o. dosiahol zisk, keby tovar priamo fakturoval odberateľovi do iného členského štátu. Pre\ndaňový subjekt Peter Štepánek s.r.o. išlo podľa predložených dokladov o nevýhodné obchody, keď za\ntovar bol ochotný zaplatiť viac, ako za neho utržil.\n17. V rámci daňovej kontroly a na základe námietok žalobkyne bola vykonaná u daňového subjektu\nPeter Štepánek s.r.o. kontrola DPH za mesiac apríl 2012, pričom správca dane zistil, že príslušný\nsprávca dane, ktorý vykonával kontrolu u tohto subjektu neuznal daňovému subjektu Peter Štepánek\ns.r.o. odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov OPTAR s.r.o., RENEGAR s.r.o. a AIRBORNE s.r.o.\nSprávca dane v protokole konštatoval, že nebolo preukázané, že skutočne došlo k dodaniu tovaru\nmedzi spoločnosťami REDHAMS s.r.o. - Fria s.r.o. a BEWIS s.r.o. - RENEGAR s.r.o., OPTAR s.r.o.\na AIRBORNE s.r.o. - Peter Štepánek s.r.o. - HO&PE FAMILY s.r.o. a späť spoločnosti REDHAMS\ns.r.o. ani vystavenie faktúr a priznanie dane z predmetných faktúr v celom preverovanom reťazci. K\nuplatneniu práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov spoločností OPTAR s.r.o., RENEGAR\ns.r.o. a AIRBORNE s.r.o. u platiteľa Peter Štepánek s.r.o. došlo na základe existencie podvodných alebo\nzneužívajúcich okolností smerujúcich k získaniu daňovej výhody. Ďalej ako vyplýva z administratívneho\nspisu v priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu Peter Štepánek s.r.o. došlo k viacerým\núčelovým zmenám v spoločnosti na poste konateľa, pričom táto spoločnosť už neexistuje, resp. sa\nzlúčila s inou spoločnosťou. Takisto správca dane na základe požiadavky žalobcu vo vyrubovacom\nkonaní preveroval formou žiadosti o MVI prepravu tovaru pre spoločnosť Peter Štepánek s.r.o. a zistené\nskutočnosti vyhodnotil tak, že prepravca TRADECO spol. s r.o. síce potvrdil, že vykonal prepravu\ntovaru z Uherského Hradišťa do Pravenca pre slovenského odberateľa OPTAR s.r.o., čo doklady CMR\nnepreukazujú a nie je ani na CMR uvedený, ako príjemca tovaru spoločnosť Peter Štepánek s.r.o.\na spoločnosť OPTAR s.r.o., (od ktorej mal Peter Štepánek s.r.o. faktúry) nebol odosielateľom tovaru,\npričom uvedené skutočnosti boli potvrdené aj v protokole z kontroly vykonanej u daňového subjektu\nPeter Štepánek s.r.o. Doklady získané preverovaním prepravy v spoločnosti C.S. CARGO a.s. správca\ndane vyhodnotil tak, že vozidlo podľa stasky malo dôjsť na územie SR s tovarom o hmotnosti 24 ton,\npričom územie SR opúšťalo taktiež naložené tovarom o hmotnosti 24 ton, pričom tovar bol na území SR\ndňa 20.04.2012 o 01:00 hod. vyložený a o 08:00 hod. bol naložený. Dátum vykládky podľa objednávky\nstasky a EMS nesúhlasí s dátumom prevzatia tovaru uvedeným v CMR. Prepravu tovaru si neobjednal\nani jeden zo subjektov uvedených v CMR, ale iný subjekt a to NICOTRANS s.r.o. Predmetný doklad CMR\nnepreukazuje dodanie tovaru od dodávateľa AIRBORNE s.r.o. pre odberateľa Peter Štepánek s.r.o. a\nnásledne ani dodanie tovaru pre žalobcu.\n18. Správca dane na základe predložených dokladov zistil, že daňový subjekt - žalobkyňa si uplatnila\nodpočítanie dane na základe faktúry od platiteľa DAMOND s.r.o. Žilina vo výške 4.121,08 Eur, pričom\npreverovaním u tohto daňového subjektu správca dane zistil, že faktúru tento daňový subjekt v mesiaci\napríl 2012 vystavil, prijal úhradu a priznal daň. Dodávateľom tovaru pre DAMOND s.r.o. mala byť\nspoločnosť DORSET s.r.o. Bratislava, u ktorej zistil správca dane, že ide o spoločnosť, ktorá bola\nzrušená bez likvidácie a bola zlúčená so spoločnosťou PIA SENZA s.r.o. Bratislava, ktorá sa na\nadrese sídla nenachádza, nemá žiadne materiálno-technické a personálne predpoklady na vykonávanie\nekonomickej činnosti a konateľom spoločnosti je tá istá osoba s trvalým pobytom v ČR. Uvedené\ndaňové subjekty nepodali žiadne daňové priznania k DPH spoločnosť so správcom dane nekomunikuje\n\na nepredložila ani žiadne dôkazy k preverovanému obchodu. Porovnaním faktúr a cien uvedených na\nfaktúrach správca dane zistil, že spoločnosť DAMOND s.r.o. predala odberateľovi - žalobkyni tovar za\nnižšiu cenu ako tovar nakúpila na základe čoho správca dane dospel k záveru, že nebolo potvrdené\ndodanie tovaru spoločnosťou DORSET s.r.o. pre DAMOND s.r.o. a teda ani pre žalobkyňu. Ďalej zistil\nsprávca dane, že v reťazci obchodníkov sa nachádzajú umelo vytvorené články, ktoré sú použité na\núčely čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu bez toho, aby predchádzajúci článok priznal\na zaplatil daň.\n19. V rámci vyrubovacieho konania žalobkyňa navrhla správcovi dane, aby preveril, či spoločnosť ICEBERG SLOVAKIA spol. s r.o. prenajímala skladové priestory spoločnosti DAMOND s.r.o. a zároveň, aby\nbol vypočutý skladník spoločnosti, ktorý zabezpečoval príjem a výdaj tovaru pre spoločnosť žalobkyne.\nSprávca dane z odpovede z Daňového úradu Bratislava zistil, že výdaj tovaru zo skladu DAMOND s.r.o.\nbol pod osobným dohľadom pána L. prostredníctvom skladníkov spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA spol.\ns r.o. Komu bol tovar na rampe vyskladnený, prenajímateľ nevedel uviesť. Konateľ spoločnosti DAMOND\ns.r.o. v rámci obchodného tajomstva mená svojich obchodných partnerov nezverejňoval a spoločnosť\nICE-BERG SLOVAKIA spol. s r.o. nemá žiadnu vedomosť o tom, kto tovar po prijatí do skladu preberal\na od koho. Správca dane takisto zistil, že spoločnosť DAMOND s.r.o. nakúpila tovar od spoločnosti\nDORSET s.r.o. 13.04.2012, pričom v dennom výkaze nájmu a manipulácie nie je zaevidovaný dňa\n13.04.2012 žiadny výdaj zo skladu. V tento deň je zaevidovaný len príjem na sklad 18 paliet a 25.04.2012\nje údaj o výdaji zo skladu zaevidovaný, avšak nejde o tovar pre odberateľa DAMOND s.r.o., ale ide o\nmanipuláciu s 18 paletami, ktoré boli prijaté na sklad. Z denného výkazu nájmu a manipulácie nájomcu\nDAMOND s.r.o. nebolo preukázané, že dňa 13.04.2012 bol zaevidovaný nejaký príjem na sklad. Bol\nevidovaný len výdaj zo skladu v počte 35 paliet a podľa faktúry od spoločnosti DORSET s.r.o. mal\nodberateľ DAMOND s.r.o. dňa 13.04.2012 prijať od tohto dodávateľa tovar. Podľa denného výkazu\nnájomcu DAMOND s.r.o. v tento deň k žiadnemu prijatiu na sklad nedošlo a manipulovalo sa iba s\n35 kusov paletami, ktoré boli vydané zo skladu. Údaje uvedené v dennom výkaze teda nepotvrdzujú\nprijatie tovaru uvedeného na dodávateľskej faktúre. Ďalej bolo preukázané, že spoločnosť DAMOND\ns.r.o. vyfakturovala dňa 16.04.2012 žalobkyni tovar, pričom v dennom výkaze nájmu a manipulácie\nnájomcu - žalobkyne je zaevidovaná iba manipulácia s 15 paletami. Od 12.04.2012 do 29.04.2012\nnebol zaevidovaný žiadny príjem ani výdaj paliet na sklad, pričom 30.04.2012 bolo prijatých na sklad\n38 paliet. Uvedené skutočnosti správca dane podľa názoru krajského súdu vyhodnotil správne, keď\ndospel k záveru, že nebolo preukázané preskladnenie tovaru zo skladu DAMOND s.r.o. do skladu\nžalobkyne dňa 16.04.2012 a ani spoločnosť ICE-BERG SLOVAKIA spol. s r.o. nepotvrdila preskladnenie\n7 660 kg mrazených kuracích pŕs, pričom preverovaním dôkazov na základe návrhu žalobkyne neboli\npochybnosti správcu dane o dodaní tovaru spoločnosti DAMOND s.r.o. odstránené. V tomto prípade\nje konštatovanie správcu dane, že vzhľadom na obvyklú obchodnú opatrnosť mala žalobkyňa vedieť a\nmusela vedieť aj o subjektoch, s ktorými obchodovala a pritom mala vedieť a musela vedieť, že prijatím\ntakýchto plnení sa bude podieľať na obchodoch spojených s daňovým únikom na DPH. Správca dane\naj podľa názoru krajského súdu vykonal rozsiahle preverovanie, na základe výsledkov ktorého získal\ndôkazy a tieto vyhodnotil a dospel k záverom, že žalobkyňa si odpočítala daň z faktúr od uvedených\ndodávateľov neoprávnene. Správca dane pritom uviedol jasne, na základe akých dôkazov k uvedeným\nzáverom dospel a správny súd žalobné dôvody, na ktoré žalobkyňa poukazuje v žalobe, nevyhodnotil\nako adekvátne tomu, aby predmetné rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n20. Na základe vyššie uvádzaných skutočností správny súd bezpochyby dospel k záveru, že\nrozhodnutie, ktoré bolo vydané správcom dane a s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil aj žalovaný,\nvychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, pričom správca dane skutkový stav zistil rozsiahlym\ndokazovaním správne a v rozsahu, ktorý mu umožnil Daňový poriadok. Z uvedeného skutkového stavu\nvyvodil správny právny záver, pričom vydal rozhodnutie, ktoré bolo následne odôvodnené dostatočne\na správne, pričom ide o rozhodnutie preskúmateľné na základe zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov.\nSprávny súd nedospel ani k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tak, ako to\nnamietala žalobkyňa, pretože ako už krajský súd uviedol, tak správca dane, ako aj následne žalovaný\npostupovali v konaní na základe príslušných ustanovení Daňového poriadku, ako aj v súlade s\npríslušnými ustanoveniami zákona o DPH. Tak správca dane, ako aj následne odvolací orgán sa v\nodôvodnení svojich rozhodnutí opierali o dostatočne zistený skutkový stav, ktorý okrem úvah, ktoré\nsprávca dane použil v rámci vykonaného dokazovania tak v rámci daňovej kontroly, ako aj v rámci\nvyrubovacieho konania podporil svoje tvrdenia aj príslušnými rozhodnutiami tak najvyššieho súdu, ako\n\naj Európskeho súdneho dvora v obdobných konaniach, ktoré ustanovenia, resp. články uvedených\nrozsudkov použil aj na predmetnú vec a aplikoval uvedené na konkrétne konanie. Pritom správca dane\nbezpochyby uvádzal aj jednotlivé články Smernice č. 2006/112 ES, v zmysle ktorých postupoval s\ndôrazom na Nariadenie Rady EÚ pod č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého čl. 21a postupoval pri vyžiadaní podľa\nčl. 7 uvedeného nariadenia, v zmysle ktorého postupoval pri vyžiadaní MVI od príslušných správcov\ndane v rámci predmetnej daňovej kontroly, ktorá ako už súd uviedol vyššie bola vykonaná v súlade s\nustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku. S poukazom na obsah rozhodnutia žalovaného, ako aj\nvyjadrenia sa k jednotlivým námietkam, s ktorými sa krajský súd stotožnil a aj správny súd zaujal rovnaké\nstanovisko k záverom daňových orgánov, ktoré po obdržaní medzinárodných informácií z daňovej\nsprávy z ČR, ako aj daňových správ v rámci SR dospeli k záveru, že odberatelia, ktorí boli deklarovaní\nna predložených faktúrach, resp. dokladoch MRI, ako aj CMR, ktoré predložila žalobkyňa v rámci\ndaňovej kontroly neboli preukázateľnými skutočnými odberateľmi tak, ako na to poukazovala žalobkyňa v\nodvolaní, resp. v žalobných dôvodov. Jednotlivé spoločnosti na základe predložených listinných dôkazov,\nfaktúr, ako aj CMR dokladov neboli skutočnými odberateľmi, nebola preukázaná preprava tovaru medzi\ntýmito spoločnosťami, pričom viaceré spoločnosti vystupovali ako fiktívne spoločnosti, aj keď medzi\ntýmito spoločnosťami a žalobcom existovali určité odberné doklady, ktoré však v rámci vykonaného\ndokazovania správcom dane nepreukazovali dodanie deklarovaného tovaru.\n21.Tovar prepravovaný do členského štátu druhého odberateľa mal jasne nadobudnúť deklarovaný\ndruhý odberateľ, teda aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, t. j. druhého\nodberateľa, mal tovar prevziať. Táto skutočnosť z predložených transakcií, ktoré mali preukázať\npredložené CMR doklady v daňovom konaní, preukázaná nebola. Správne teda daňové úrady v\nrozhodnutiach poukázali na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia, a\npreto povinnosťou správcu dane z úradnej povinnosti nebolo vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré\nby mohli byť podkladom k tomu, aby žalobkyňa ako platiteľ dane si mohla v konaní uplatniť nároky\nna nadmerný odpočet, resp. priznania oslobodenia od dane. Táto povinnosť jednoznačne vyplýva\ndaňovému subjektu, t. j. žalobkyni s dôrazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku.\n22. Argumentácia žalobkyne o uskutočnených trojstranných obchodoch ani podľa názoru krajského\nsúdu neobstála a v konaní preukázanom správcom dane nebola táto podmienka trojstranného obchodu\nuvedeného v § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ako podstatná podmienka, t. j. účasť troch osôb\npreukázaná bezpochyby. Predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru, ktorý bol odoslaný alebo\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného\nčlenského štátu. V tejto súvislosti je aj súd presvedčený o tom, že žalobkyňa nebola povinná daň platiť\npri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, avšak iba pri splnení podmienok pre trojstranný obchod\nobsiahnutý v § 45 ods. 2 zákona o DPH, pričom splnenie týchto podmienok by musela žalobkyňa v\ntomto konaní bezpochyby preukázať, čo sa nestalo. V tejto súvislosti tak, ako tvrdia daňové orgány,\nnestačí iba skutočnosť, že preprava tovaru skončila v členskom štáte označenom ako druhý odberateľ k\nDPH, nakoľko pre deklarovanie splnenia uvedených podmienok trojstranného obchodu je potrebné, aby\ntovar bol prepravený do členského štátu druhého odberateľa, nadobudol presne a jasne deklarovaný\ndruhý odberateľ, tzn. aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na druhého odberateľa, t.\nj. nadobúdateľa tovaru. Na preukázanie splnenia tejto podmienky bola žalobkyňa v danom konaní\npovinná predložiť také doklady, ktoré by tieto skutočnosti bezpochyby preukázali. Takéto doklady však\nžalobkyňa ani podľa názoru krajského súdu nepredložila a k tomuto záveru súd dospel preverením\nobsahu administratívneho spisu, pričom dospel bezpochyby k záveru, že obsah administratívneho spisu\nje totožný so skutočnosťami, ktorými sa odvoláva správca dane a preto aj žalobná námietka, že\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je\nv rozpore s administratívnym spisom, alebo v nich nemá oporu, sa nezakladá na pravde. Z obsahu\nmedzinárodných informácií a daňových správ členského štátu Európskej únie, ako aj daňových správ\nodberateľov a dodávateľov žalobkyne na území SR bezpochyby súd zistil, že uvedení dodávatelia a\nodberatelia žalobkyne deklarujú dodanie tovaru pre žalobkyňu bez splnenia náležitostí potrebných v\nrámci dvojstranných obchodov.\n23. K námietke žalobkyne, že správca dane nevzal do úvahy doklady predložené žalobkyňou a že\ntovar bol skutočne dodaný deklarovaným odberateľom, pri ktorých žalobkyňa bola oprávnená uplatniť si\npostup v zmysle § 45 ods. 2 zákona o DPH správny súd poukazuje na rozsiahle vykonané dokazovanie\nsprávcom dane, ktoré jednoznačné splnenie podmienok zo strany žalobkyne nepreukázalo.\n\n24. Čo sa týka žalobnej námietky, že zneužitie práva zo strany žalobkyne nebolo žiadnym dôkazom\nžalovaným preukázané, správny súd opätovne zdôraznil, že správca dane v rozsiahlom dokazovaní\npostupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, a preto s dôrazom na obsah\nustanovenia § 24 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého je dôkazná povinnosť na strane žalobcu ako\nplatiteľa dane a v tej súvislosti bolo jej vecou, ako a či si preverila dôveryhodnosť svojich obchodných\npartnerov. Správny súd dospel k záveru, že bremeno dôkaznej povinnosti žalobkyňa neuniesla a\npoukázal pritom na závery rozsiahleho dokazovania správcu dane popísané v odôvodnení tohto\nrozsudku vyššie. Pri svojom závere vychádzal správny súd z uvedeného dokazovania, ako aj z judikatúry\nNS SR v obdobných veciach (8Sžf/19/2015, 3Sžf/137/2013), ako aj z judikatúry ESD (rozsudky SD\nC-80/11, C-142/11, C-440/04).\n25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. a § 168 S.s.p. tak, že\núčastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n26. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n27. Podľa názoru sťažovateľky v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, a to minimálne na žalobnú námietku\ntýkajúcu sa zneužitia práva a o nevykonaní daňovej kontroly v lehote jedného roka. Správny súd sa\nvôbec nevysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami o nepreukázaní zneužitia práva a že aplikácia\nprincípu zákazu zneužitia práva je možná až subsidiárne.\n28. Sťažovateľka namietala dĺžku daňovej kontroly, ktorá podľa jej názoru prekročila 1 rok a trvala 378\ndní. Z uvedeného dôvodu považuje protokol o daňovej kontrole za nezákonne získaný dôkaz z dôvodu\nnedodržania lehoty 1 roka na výkon daňovej kontroly. Krajský súd sa nezaoberá reálnymi dátumami\ndoručenia odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.\n29. Krajský súd sa tiež opomenul vysporiadať s otázkou posúdenia miery zaťaženia žalobcu dôkazným\nbremenom a zásadnými námietkami týkajúcimi sa podstaty sporu. Sťažovateľka nemala povinnosť\npreukazovať dodanie tovarov a súvisiacich skutočností medzi jej dodávateľmi a subdodávateľmi a\nnemôže ani mať iné s tým súvisiace dôkazy, najmä tovaru, ktorú službu zabezpečovali dodávatelia.\nAk správca dane tvrdí, že sťažovateľka zneužila právo a realizovala obchody, ktorých zámerom\nbolo získanie daňovej výhody, potom k tomuto tvrdeniu znáša aj dôkazné bremeno. Podľa názoru\nsťažovateľky žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a krajský súd sa týmto nezaoberal. Správne orgány\nako aj správny súd ignorovali dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok vrátane ich prepráv, hoci\ndôkazy o realizácií dodávok a prepráv tovaru sťažovateľka predložila v rozsahu jej dostupnom.\n30. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľke určený\n\nrozdiel v sume 118.060,72 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012, a\npreto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho\norgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po\npreverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\nPodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\n\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n35. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n37. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\nZ uvedených dôvodov považoval kasačný súd námietku sťažovateľky týkajúcej sa posúdenia miery\nzaťaženia sťažovateľky dôkazným bremenom za nedôvodnú. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd\nSR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne\nplnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle\nzákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu...“\n38. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,\nako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca\n\ndane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne\na presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n39. Zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie\nustanovení osobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového\nporiadku). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\n40. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že odberatelia, ktorí boli deklarovaní na predložených faktúrach, resp. dokladoch MRI, ako\naj CMR, ktoré predložila sťažovateľka v rámci daňovej kontroly neboli preukázateľnými skutočnými\nodberateľmi tak, ako to poukazovala sťažovateľka. Jednotlivé spoločnosti na základe predložených\nlistinných dôkazov, faktúr, ako aj CMR dokladov neboli skutočnými odberateľmi, ďalej nebola preukázaná\npreprava tovaru medzi týmito spoločnosťami, pričom viaceré spoločnosti vystupovali ako fiktívne\nspoločnosti, aj keď medzi týmito spoločnosťami a sťažovateľkou existovali určité odberné doklady, ktoré\nvšak v rámci vykonaného dokazovania správcom dane nepreukazovali dodanie deklarovaného tovaru. V\ndanej súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa\n23.02.2017, podľa ktorého „...Súd poukázal na to, že pokiaľ daňový subjekt požadoval od štátu vrátenie\nnadmerného odpočtu, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok\na ak daňové orgány spochybnili deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom subjekte, aby túto\npochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nebolo možné priznať nárok na vrátenie dane....“\n41. K námietke týkajúcej sa nepreukázania zneužitia práva zo strany žalovaného kasačný súd uvádza,\nže nie je dôvodná. V prvom rade je potrebné predoslať, že záver o naplnení skutkovej podstaty\nzneužitia práva, ktorý učiní ktorýkoľvek orgán verejnej moci v individuálnej rozhodovanej veci, je\nvýsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 357/2016-16 zo dňa 07.06.2016, ktorom je uvedené,\nže „...Zneužitie práva je rýdzo právna kategória, pričom už jej samotné pojmové znaky preukazujú, že\nzáver o ich naplnení nemôže byť výlučne výsledkom objasňovania skutkovej stránky prejednávanej veci,\nale je výsledkom právneho posúdenia ustáleného skutkového stavu. Preto zneužitie práva, ktorému\norgán verejnej moci pri realizácii rozhodovacej právomoci venuje pozornosť, nemôže byť predmetom\ndokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý je výsledkom dokazovania, až následne po svojom\nustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že skutková podstata zneužitia práva bola naplnená.“ Preto\nak sťažovateľka kriticky naznačuje, že zneužitie práva v jej daňovej kauze nebolo objektom dôkazných\naktivít orgánov daňovej správy, nemožno tomuto aspektu jej kritiky priznať dôvodnosť. K záveru o\nzneužití práva zo strany sťažovateľky tak došlo po rozsiahlom dokazovaní zo strany správcu dane, ktoré\nvyčerpávajúcim spôsobom uviedol aj krajský súd vo svojom odôvodnení, na ktoré kasačný súd odkazuje.\nPlnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých\nabsentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených\nzákonom, možno považovať len za zneužitie objektívneho daňového práva.\n42. K zneužitiu daňového práva sa ťažiskovo vyslovil aj Súdny dvor (v tom čase Európsky súdny\ndvor) v známom rozsudku z 21.02.2006 vo veci Halifax plc a ďalší proti Commisioners of Customs\n& Excese (C-255/02). Uviedol, že pre záver o zneužití práva je nevyhnutné, aby výsledkom\ndotknutých plnení napriek formálnemu použitiu podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami\nbolo získanie daňového zvýhodnenia, ktorého poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito\nustanoveniami. Okrem toho, zo všetkých objektívnych okolností musí vyplývať, že hlavným účelom\ndotknutých plnení je získanie daňového zvýhodnenia (bod 86).\n43. K námietke nedodržania lehoty 1 roka na vykonanie daňovej kontroly kasačný súd uvádza, že nie\nje dôvodná. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že správca dane oznámil rozhodnutím o prerušení\n\ndaňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 03.07.2012 prerušenie konania, a to odo dňa 02.07.2013 do\nobdržania výsledkov zaslaných v žiadosti o MVI, pričom konkrétne uviedol, že poslednú odpoveď\nobdržal dňa 01.04.2014, pričom s touto skutočnosťou oboznámil písomne sťažovateľku a o doručení\ntejto informácie svedčí mail zo dňa 01.04.2014 ohľadom žiadosti na spoločnosť REDHAMS s.r.o. ČR.\nSprávca dane ďalej poukázal na presné dátumy doručenia odpovedí na žiadosti o MVI týkajúcich sa\nodberateľov NOE HANDELS GmbH Rakúsko, ktorá bola doručená dňa 25.10.2013, odberateľa C&H\nHANDELS GmbH Rakúsko, ktorá bola doručená dňa 13.11.2013 a odpoveď týkajúca sa odberateľa\nREDHAMS s.r.o. ČR, ktorá bola doručená dňa 01.04.2014. Na základe uvedených skutočností je\nzrejmé, že rozhodnutím zo dňa 03.04.2014 bol znovu prerušený výkon daňovej kontroly, a to dňom\n03.04.2014 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu zaslania žiadosti o MVI z\n24.05.2013 týkajúcej sa odberateľa MAKROMEX CZ s.r.o. ČR. Deň prerušenia daňovej kontroly\nsprávca dane opätovne určil v súlade s § 61 ods. 3 Daňového poriadku a žiadosť o MVI zo dňa\n24.05.2013 na preverenie skutočností u daňového subjektu MAKROMEX CZ s.r.o. ČR nebola súčasťou\npredchádzajúceho rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, a preto správca dane odpoveď na túto\nžiadosť neobdržal do 03.04.2014, a preto daňovú kontrolu opätovne prerušil. Presný dátum doručenia\nodpovede na žiadosť zo dňa 24.05.2013 vo veci daňového subjektu MAKROMEX CZ s.r.o. ČR je\n23.04.2014, ktorým dňom pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo správca dane\nsťažovateľke písomne oznámil listom zo dňa 30.04.2014. Správca dane uviedol aj správny výpočet\ndní výkonu predmetnej daňovej kontroly, ktorá sa začala 23.07.2012, prerušenie daňovej kontroly zo\ndňa 02.07.2013, pokračovanie daňovej kontroly 01.04.2014 a následne prerušenie daňovej kontroly\n03.04.2014, pričom ďalšie pokračovanie daňovej kontroly nasledovalo 23.04.2014. Rozsah vykonanej\ndaňovej kontroly tak predstavoval 362 dní, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku,\na teda lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, bola dodržaná.\nNaviac kasačný súd k veci dodáva, že sťažovateľka si mylne zamieňa dátum doručenia odpovede s\ndátumom odoslania odpovede týkajúcich sa MVI.\n44. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab009c14-b5cf-4156-a03e-7777e4f286b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 41, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}