{"guid": "f58b208c-d64e-4812-a6ce-6bd31e8dd8be:47039ce6-2f8a-48cd-b22b-74d205e8bb5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1", "spisova_znacka": "6Sžr/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/6/2017 z 27. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 6Sžr/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1", "identifikacne_cislo": "8016200448", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-1", "nazov": "§ 250l ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47039ce6-2f8a-48cd-b22b-74d205e8bb5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžr/6/2017\n8016200448\n27. 02. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:8016200448.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľov: 1.)\nW.. C.. I. E. (právny nástupca pôvodnej navrhovateľky R. E., zomr. XX.XX.XXXX), nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. XXXX/XX, G., 2.) E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, G., 3.) W.. K. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom T. L. E. č. 70, 4.) C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., 5.) C. V.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., 6.) R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, G., všetci\nzastúpení PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, proti odporcovi:\nOkresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, Poprad, za\núčasti: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, G. a Slovenského pozemkového fondu, regionálny\nodbor Poprad, so sídlom Partizánska 704/31, Poprad, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nodporcu č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ zo dňa 29. apríla 2016, o odvolaní navrhovateľov proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. októbra 2016, č. k. 2Sp/10/2016-30, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. októbra 2016,\nč. k. 2Sp/10/2016-30, mení tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 29. apríla 2016, č. OU-PPPLO-2016/000175-027-KJ zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1.) - 6.) trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume\n740,94 € na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd\") napadnutým rozsudkom č. k. 2Sp/10/2016-30 zo\ndňa 12. októbra 2016 postupom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP\") v súlade s ustanovením § 250l OSP napadnuté rozhodnutie vydané\nodporcom dňa 29. apríla 2016 pod č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ ako vecne správne a zákonné\npotvrdil.\n2. Predmetným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o\norganizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 4 písm. g) zákona č.\n330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na\nzákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 503/2003 Z. z.\") a § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") vo\n\nveci uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území\nE., rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. tak, že nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo\nani právo na náhradu za nehnuteľnosti v kat. úz. E. mpč. XX z PKV č. XXXX, mpč. XXXX a mpč. XXXX\nz PKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX, ku ktorým bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím\nObvodného pozemkového úradu Poprad č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011 osobám tam\nuvedeným v podiele 1/1, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. augusta 2011.\n3. Odporca uviedol, že dňa 31. decembra 2004 bolo doručené na Obvodný pozemkový úrad v Poprade\n(právneho predchodcu Okresného úradu Poprad, Pozemkového a lesného odboru) spoločné podanie\nosôb: E. D., rod. X., R. E., rod. X., I. V., C. V. a W.. K. D., rod. V., ktorým si 31. decembra 2004\nuplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. v k. ú.\nE. po pôvodných vlastníkoch C. X., S. X., rod. D., I. X. a X. X., rod. D., a to na parcely mpč. XXXX/X,\nXXXX/X, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX z PKV č. XXX,\nmpč. XXXX/X z PKV č. XXXX, mpč. XXXX/X, XXXX/X z PKV č. XXXX, mpč. XX z PKV č. XXXX,\nmpč. XXXX, mpč. XXXX z PKV č. XXX, mpč. XXXX, XXXX/X, XXXX/X z PKV č. XXXX, všetky v\nkat. úz. E.. O uplatnenom reštitučnom nároku správny orgán rozhodol tak, že rozhodnutím č. OU-PPPLO-2015/004114-005-KJ zo dňa 06. júla 2015 priznal oprávneným osobám - navrhovateľom právo\nna náhradu za nehnuteľnosti, okrem parciel mpč. XX z PKV č. XXXX, mpč. XXXX, mpč. XXXX z\nPKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX v k. ú. E., ku ktorým odporca nepriznal žiadateľom\nvlastnícke právo a ani právo na náhradu, z dôvodu, že k týmto nehnuteľnostiam bolo priznané právo na\nnáhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna\n2011 osobám tam uvedeným v podiele 1/1, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. augusta 2011.\n4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu č. OU-PP-PLO-2015/004114-005-KJ zo dňa 06. júla 2015 podali\núčastníci konania opravný prostriedok, v ktorom sa domáhali zrušenia rozhodnutia v bode III., ktorým\nnebolo priznané vlastnícke právo ani náhrada za nehnuteľnosti v k. ú. E. mpč. XX z PKV č. XXXX, mpč.\nXXXX a mpč. XXXX z PKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX, ku ktorým údajne im neznámym\nosobám bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa\n20. júna 2011, č. 2011/146/1431-RV. O predmetnom opravnom prostriedku rozhodoval Krajský súd v\nPrešove pod sp. zn. 3Sp/46/2015 dňa 02. februára 2016, ktorý zrušil predmetné rozhodnutie č. OUPP-PLO-2015/004114-005-KJ dňa 06. júla 2015, a to v napadnutej časti výroku, ktorým navrhovateľom\nnebolo priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za nehnuteľnosti v k. ú. E., mpč. XX z PKV\nč. XXXX, mpč. XXXX, XXXX z PKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX a v rozsahu zrušenia\nvrátil správnemu orgánu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca je v\nďalšom konaní povinný zistiť, či ide o identický predmet konania a o identické alebo totožné podiely a\ncelé podiely, vo vzťahu ku ktorým boli uplatnené reštitučné nároky podľa zákona č. 503/2003 Z. z. a v\nrozhodnutí vydanom Obvodným pozemkovým úradom podľa zákona č. 229/1991 Zb. a podrobne zistený\nskutkový stav v odôvodnení rozhodnutia popísať. Ak bolo rozhodnuté o identickom celom predmete\nkonania, potom nemôže správny orgán duplicitne o takto uplatnenom reštitučnom nároku podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z. opätovne rozhodovať.\n5. Odporca opätovne prešetril spisový materiál a konštatoval, že dňa 31. decembra 2004 na parcely\nmpč. XX vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX, mpč. XXXX a XXXX vedené v pozemkovej\nknihe vo vložke č. XXX a mpč. XXXX/X vedenej v pozemkovej knihe vo vložke číslo XXXX v k. ú.\nE. bol uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., a oprávneným osobám bolo\npriznané právo na náhradu po pôvodných vlastníkoch N. X., M. X., I. X. a X. X. rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu Poprad č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 08. augusta 2011.\n6. Odporca uviedol, že v prípade navrhovateľov ide o parcely identické s parcelami, ku ktorým bolo\npriznané právo na náhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Poprade č. 2011/146/1431RV zo dňa 20. júna 2011, ktorým bolo priznané právo na náhradu k parcele mpč. XXXX/X z PKV č.\nXXXX v k. ú. E. (k výmere 696 m2) W.. I. X. (nar. XXXX) v podiele 1/1, k parcele mpč. XXXX z PKV č.\nXXX v k. ú. E. (k výmere 6 m2) I. X. (nar. XXXX) v podiele 1/1, k parcele mpč. XXXX z PKV č. XXX v k.\nú. E. (k výmere 508 m2) I. X. (nar. XXXX) v podiele 1/1, k parcele mpč. XX/X z PKV č. XXXX v k. ú. (k\nvýmere 468 m2) bolo priznané právo na náhradu I. X. (nar. XXXX) v podiele 4/6, W.. I. X. (nar. XXXX)\nv podiele 1/6 a X. X. v podiele 1/6.\n\n7. Správny orgán navrhovateľom nepriznal k týmto vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vlastnícke právo,\nani právo na náhradu z toho dôvodu, že o týchto nehnuteľnostiach totožných s nehnuteľnosťami\nuvedenými v rozhodnutí č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011 už bolo rozhodnuté v celosti, a\npreto správny orgán nemôže dvakrát priznať právo na náhradu za rovnaké nehnuteľnosti. Zároveň\nkonštatoval, že v zmysle právneho názoru súdu vysloveného v rozsudku 3Sp/46/2015 zo dňa 02.\nfebruára 2016 správny orgán nemôže o tomto duplicitnom nároku opätovne rozhodovať.\n8. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podali navrhovatelia odvolanie prostredníctvom právneho\nzástupcu, ktorým sa domáhali opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia. Uviedli, že zo znenia\nzákona č. 503/2003 Z. z. je zrejmé, že ich žiadosť nie je možné zamietnuť, pretože bez akýchkoľvek\npochybností splnili všetky zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva k tzv. sporným pozemkom,\nnakoľko spoľahlivo preukázali, že sú oprávnené osoby a že nehnuteľnosti prešli na štát z dôvodov\nuvedených v § 3 ods. 1 písm. m) citovaného zákona. Argumentovali tým, že žiadne ustanovenie zákona\nč. 503/2003 Z. z. neumožňovalo odporcovi nepriznať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam alebo\nprávo na náhradu podľa tohto zákona, pričom správny orgán je viazaný Ústavou SR a príslušnými\nzákonmi. Poukázali na to, že skutočnosť, že sa vedie na Obvodnom pozemkovom úrade iné konanie\nohľadom nároku na prinavrátenie vlastníctva sa nemali možnosť dozvedieť, a preto ani o existencii\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 20. júna 2011 nemali vedomosť, ale dozvedeli\nsa o ňom až z obsahu napadnutého rozhodnutia. Za nesprávny pokladali navrhovatelia aj odkaz\nKrajského súdu v Prešove uvedený v rozsudku zo dňa 02. februára 2016 sp. zn. 3Sp/46/2015, týkajúci\nsa uplatnenia nároku na náhradu škody v prípade, ak sa preukáže, že postup Obvodného pozemkového\núradu pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 20. júna 2011 bol v rozpore so zákonom.\n9. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že skutkový stav bol\ndostatočne zistený a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny orgán\nvyslovil v napadnutom rozhodnutí aj správny právny názor, ku ktorému v konaní dospel. S poukazom na\nzistený skutkový stav sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že oprávnené osoby splnili podmienky\nnároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom v dôsledku prechodu vlastníckeho práva na štát, resp.\nna inú právnickú osobu a na základe týchto skutočností im bolo priznané právo na náhradu tak, ako\nje to uvedené v prvom rozhodnutí Okresného úradu Poprad, odbor pozemkový a lesný č. OU-PPPLO-2015/004114-005-KJ zo dňa 06. júla 2015 pod bodom I. a na základe tohto priznaného nároku bolo\noprávneným osobám za vyvlastnené výmery pozemkov priznané právo na náhradu v podieloch, ktoré\nsú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom II. Z rozhodnutia vo výroku pod bodom III. vyplýva,\nže sa nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu k pozemkom, o ktorých bolo rozhodnuté\nprávoplatným rozhodnutím zo dňa 20. júna 2011 pod č. 2011/146/1431-RV. Uvedené pozemky boli\npredmetom reštitučného nároku aj v tomto konaní, pretože navrhovatelia neboli spokojní s rozhodnutím\nsprávneho orgánu z dôvodu, že o týchto pozemkoch nebolo rozhodnuté v ich prospech.\n10. Krajský súd sa stotožnil s právnym a skutkovým záverom, ktorý prezentoval správny orgán v\nrozhodnutí zo dňa 06. júla 2015 pod č. OU-PP-PLO-2015/004114/005-KJ, ako aj v napadnutom\nrozhodnutí vydanom dňa 29. apríla 2016 pod č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ, čo sa týka dôvodov\nnepriznania vlastníckeho práva ani práva na náhradu za nehnuteľnosti v k. ú. E. pod č. mpč. XX z\nPKV č. XXXX, mpč. XXXX a XXXX z PKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX v k. ú. E.. Z\ndôvodu, že k týmto nehnuteľnostiam už bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu Poprad č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011 osobám, ktoré si reštitučný\nnárok na tieto nehnuteľnosti uplatnili, nemohol správny orgán rozhodnúť inak. Správny orgán v tomto\nkonaní pri vydaní rozhodnutia preskúmal všetky spisové materiály, ktoré získal z archívu a zistil, že k\ntotožným nehnuteľnostiam, teda k parc. mpč. XX z PKV č. XXXX, mpč. XXXX a XXXX z PKV č. XXX a\nmpč. XXXX/X z PKV č. XXXX v k. ú. E. bolo priznané právo na náhradu oprávneným osobám uvedeným\nv tomto rozhodnutí.\n11. Krajský súd uviedol, že ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania vykonaného správnym orgánom v\nzmysle pôvodne uplatneného reštitučného nároku pôvodnými vlastníkmi parc. mpč. XX druh pozemku\nzáhrada o výmere 500 m2, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k. ú. E., bol I. X. v podiele 1 a X.\nX., rod. D. v podiele 1. Podiel 1 vedený na I. X. bol rozdelený medzi osoby C. X., S. X., N. X. i S. W., rod.\nX. a R. C., rod. X. každému v podiele 1/10. Z uvedenej parcely bolo vyvlastňovacím rozhodnutím MsNV,\nodbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade pod č. 1711/67 zo 04. októbra 1967 vyvlastnených\n438 m2 X. X., rod. D. v podiele 1 a C., M., N. a S. W., rod. X. a R. C., rod. X. po 1/10 pre účely individuálnej\nbytovej výstavby a časť o výmere 30 m2 geometrickým plánom pod príslušným číslom 915-0174-68.\n\nĎalej z pozemnoknižnej vložky mal správny orgán preukázané pod č. XXX, k. ú. E., že pôvodnými\nvlastníkmi boli I. X. v podiele 1 a X. X., rodená D. v 1. Z parcely č. XXXX z PKV č. XXX, k. ú. E. bola časť\no výmere 508 m2 vyvlastnená rozhodnutím MsNV v Poprade, odbor výstavby a podľa geometrického\nplánu č. 761-058-73 pre účely zriadenia stavebného obvodu rodinných domov lesík, a to I. X. a z parc.\nmpč. XXXX z PKV č. XXX bola vyvlastnená časť o výmere 6 m2 vyvlastňovacím rozhodnutím MsNV\nv Poprade, odbor výstavby č. 3857/74 I. X. a X. X., rod. D. pre účely rozšírenia dopravného letiska\nv Poprade. Zároveň mal správny orgán dostatočne preukázané, že pôvodnou vlastníčkou parc. mpč.\nXXXX/X, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v k. ú. E. bola S. X., rod. D. v podiele 1/1. Z tejto\nparcely bola vyvlastnená časť o výmere 88 m2 vyvlastňovacím rozhodnutím č. 4367/77 z 05. mája\n1978 príslušným MsNV v Poprade, odbor výstavby v prospech Československej štátnej automobilovej\ndopravy, n. p. a časť o výmere 522 m2 rozhodnutím MsNV č. 1618/68 z 04. októbra 1968 geometrickým\nplánom č. 116/205/92063 v prospech Zeleniny, n. p. Všetky uvedené parcely sú identické s parcelami,\nku ktorým bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Poprade\nč. 2011/146/1431/RV zo dňa 20.06.2011. Týmto rozhodnutím bolo priznané právo na náhradu k parc.\nmpč. XXXX/X z PKV č. XXXX v k. ú. E. W.. I. X., k parc. mpč. XXXX z PKV XXX v k. ú. E. W.. I. X., k\nparc. mpč. XXXX z PKV XXX v k. ú. E. W.. I. X., k parcele mpč. XX/X z PKV XXXX bolo priznané právo\nna náhradu W.. I. X. v podiele 4/6 a X. X. v podiele 1/6.\n12. Správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia v súlade s právnym názorom Krajského súdu v\nPrešove uvedeného v rozhodnutí 3Sp/46/2015 z 02. februára 2016 presne identifikoval parcely, ktoré\nsú predmetom reštitučného nároku navrhovateľov a dospel k záveru, že uvedené parcely a ich výmery\nboli predmetom tak rozhodnutia zo dňa 20. júna 2011 pod č. 2011/146/1431/RV, aj reštitučného nároku\nnavrhovateľov, o ktorom bolo už bolo de facto rozhodnuté.\n13. V predmetnom konaní sa súd jednoznačne stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí\nKrajského súdu Prešov 3Sp/46/2015 zo dňa 02. februára 2016, ako aj s právnym názorom publikovaným\na uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Sžo/82/2009, že pokiaľ právoplatným\nrozhodnutím bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku a išlo o uplatnený reštitučný nárok podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z. a nie podľa osobitného zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého si reštitučný nárok\nani navrhovatelia neuplatnili, bolo rozhodnuté správnym orgánom správne a v súlade s ustanoveniami\nzákona č. 503/2003 Z. z. Pokiaľ správny orgán rozhodoval v roku 2011 o reštitučnom nároku uplatnenom\noprávnenými osobami uvedenými v tomto rozhodnutí, a to I. X. a W.. I. X., ako aj X. X. bolo rozhodnuté\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 503/2003 Z. z. a o predmetných nehnuteľnostiach\nnemohlo byť opätovne rozhodované aj v tomto konaní na základe reštitučného nároku uplatneného R.\nE., E. D., W.. K. D., C. V., C. V. a R. V..\n14. Krajský súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vydaného správnym orgánom dňa 29. apríla\n2016 pod č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ bezpochyby vyplýva, že ide o identické nehnuteľnosti\na časti pôvodných mpč., o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 20. júna 2011\npod č. 2011/146/1431/RV Obvodným pozemkovým úradom Poprad, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v k. ú. E., mpč. XX z PKV č. XXXX, mpč. XXXX a XXXX z PKV č. XXX a mpč. XXXX/X\nz PKV č. XXXX. Správny orgán sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s\ntým, čo mu uložil v rozsudku Krajský súd Prešov pod sp. zn. 3Sp/46/2015-42 zo dňa 02. februára 2016.\n15. Pokiaľ by správny orgán rozhodoval aj o priznaní vlastníckeho práva, resp. náhrady za uvedené\nnehnuteľnosti, podľa názoru krajského súdu by rozhodoval v rozpore nielen so zákonom č. 503/2003\nZ. z., ale aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami vtedy účinného OSP, ako aj Ústavy SR, ktorá\ngarantuje vlastnícke právo každému občanovi SR. Krajský súd preto podľa ustanovenia § 250q ods. 2\nOSP v súlade s ustanovením § 250l OSP napadnuté rozhodnutie vydané Okresným úradom Poprad,\npozemkový a lesný odbor zo dňa 29. apríla 2016 pod č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ ako vecne\nsprávne a zákonné potvrdil.\n16. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na neúspešnosť navrhovateľov R. E., E. D., W.. K. D., C.\nV., C. V. a R. V., právnej zastúpených JUDr. Dušanom Slávikom v predmetnom konaní tak, že náhradu\ntrov konania účastníkom nepriznal, pretože odporca aj v prípade úspechu nemá nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona.\n\nII.\n17. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v\nustanovení § 205 ods. 2 písm. b) a f) OSP.\n18. Navrhovatelia odvolanie odôvodnili predovšetkým tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne\nposúdil, pretože vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/82/2009, ktoré nemožno\naplikovať vzhľadom ku skutkovej odlišnosti prejednávanej veci, a jednak aj z dôvodu odlišnej právnej\núpravy (právna norma aplikovaná na tento prípad je odlišná). Navrhovatelia si v správnom konaní\nriadne, včas a v súlade so zákonom uplatnili reštitučný nárok, ktorý spôsobom ustanoveným zákonom aj\nspoľahlivo preukázali. Odporca im však nepriznal ani vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ani právo na\nnáhradu za nehnuteľnosti z dôvodu, že v minulosti si už k rovnakým nehnuteľnostiam uplatnila v rovnaký\ndeň (dňa 31.12.2004) reštitučný nárok iná osoba (v danom prípade W.. I. X.), ktorej bol tento nárok aj\npriznaný. Zdôraznili, že o obsahu reštitučného rozhodnutia sa preukázateľne dozvedeli až z obsahu\nodvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, kedy už uplynula lehota na podanie žaloby o\npreskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo na podanie mimoriadneho\nopravného prostriedku. Žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový súd svojou argumentáciou odmietli\nnavrhovateľom ich ústavné právo na spravodlivé súdne konanie denegatio iustitiae, keďže v rozpore s\nprincípom právnej istoty im oznámili, že sa ich odvolaniami nebudú zaoberať, nakoľko o nimi uplatnenom\nnároku bolo už rozhodnuté v prospech iných osôb. Pre súd ako aj správny orgán bolo irelevantné, že\nnavrhovatelia nemali žiadnu objektívnu možnosť také konanie ovplyvniť, alebo ho napadnúť žalobou.\nTýmto súd ako aj správny orgán zasiahli do ich ústavného práva na spravodlivé súdne konanie, ako\naj do ich vlastníckeho práva.\n19. Podľa názoru navrhovateľov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je zároveň\nnepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože k zásadnej námietke navrhovateľov len stroho\npoznamenal, že cit.: „Pokiaľ by správny orgán rozhodoval aj o priznaní vlastníckeho práva, resp. náhrady\nza uvedené nehnuteľnosti, rozhodoval by nielen v rozpore so zákonom č. 503/2003 Z. z., ale aj v rozpore\ns príslušnými ustanoveniami vtedy účinného O. s. p., ako aj Ústavy SR, ktorá garantuje vlastnícke\nprávo každému občanovi.\" Z obsahu tejto časti napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, s akými\nkonkrétnymi ustanoveniami zák. č. 503/2003 Z. z., zák. č. 99/1963 Zb., alebo zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy\nSlovenskej republiky by bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore. Už vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom\nsa rozhodnutie o námietke dotýka vlastníckeho práva, ktorého ochrana je garantovaná Ústavou SR,\nnajmä s ohľadom na skutočnosť, že priznaním práva náhrady za nehnuteľnosti nemôže dôjsť ani len k\nohrozeniu, už vôbec nie k zásahu do vlastníckeho práva W.. I. X..\n20. Navrhovatelia poukázali na neaplikovateľnosť právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom\nSR v rozhodnutí zo dňa 27.01.2010, sp. zn. 2Sžo/82/2009, pretože skutkové okolnosti relevantné\npre rozhodnutie vo veci sú odlišné. V prípade prejednávanom Najvyšším súdom SR pod sp. zn.\n2Sžo/82/2009 bolo totiž o totožnom predmete konania právoplatne rozhodnuté podľa zák. č. 229/1991\nZb., čo vylučuje možnosť rozhodnúť o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam, alebo o alternatívnych\nnárokoch podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. Základom pre vecne správny záver rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR je totiž ust. § 1 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., v ktorom sa výslovne uvádza,\ncit.: „Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného\npredpisu\". Najvyšší súd SR preto správne a na základe zákona rozhodol o tom, že o žiadosti o\nnavrátenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. nemôže byť rozhodnuté, keďže o nej\nbolo rozhodnuté podľa osobitného predpisu, ktorým bol zák. č. 229/1991 Zb. Navrhovatelia zdôraznili,\nže v prejednávanej právnej veci sú však skutkové okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku\noprávnených osôb odlišné, pretože o reštitučných nárokoch vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam\nbolo rozhodnuté podľa zák. č. 503/2003 Z. z. Žiadosť žalobcov nie je možné zamietnuť, pretože bez\nakýchkoľvek pochybností splnili všetky zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva k tzv. sporným\npozemkom, nakoľko spoľahlivo preukázali, že sú oprávnenými osobami v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č.\n503/2003 Z. z., sporné nehnuteľnosti prešli na štát z dôvodov uvedených v ust. § 3 ods. 1 písm. m) tohto\nzákona a žiadosť o navrátenie vlastníctva podali včas, t. j. dňa 31.12.2004 pod č. 2807/2004. Takýto\nzáver možno odvodiť nielen z gramatického, ale aj logického výkladu predmetného ustanovenia.\n\n21. Navrhovatelia uviedli, že pokiaľ sú nehnuteľnosti, o ktorých vydanie požiadali už vo vlastníctve\niných osôb, ako je v danom prípade W.. I. X., nie je možné ich vydať. To znamená, že je vylúčené,\nže by mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva iných osôb. Práve naopak, zákon v takom prípade\njednoznačne uvádza povinnosť previesť oprávnenej osobe bezodplatne náhradné pozemky, alebo právo\nna náhradu v peniazoch. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodovaním o žiadosti navrhovateľov za\nžiadnych okolností nemôže dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva tretích osôb, alebo porušeniu zákona\nč. 503/2003 Z. z.\n22. Žalovaný správny orgán nesprávne zistil oprávnené osoby, ktorým v rozpore so zákonom priznal\nnároky podľa zák. č. 503/2003 Z. z. rozhodnutím č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011. O\nexistencii tohto rozhodnutia sa navrhovatelia preukázateľne dozvedeli až po dni 06. júla 2015, teda až\npo tom, čo zanikla akákoľvek možnosť domáhať sa zrušenia tohto rozhodnutia s použitím mimoriadnych\nopravných prostriedkov, alebo podaním žaloby na správny súd. Preto im nemôže byť vytýkané, že riadne\na včasne neuplatnili svoje práva vigilantibus iura. Nesprávny postup žalovaného správneho orgánu\nnemôže znamenať zánik nároku žalobcov, ktorí riadne a včas uplatnili svoje reštitučné nároky na vydanie\nnehnuteľností. Preto je v rozpore s princípom právnej istoty taký výklad zákona, ktorý vedie k záveru o\nzániku riadne preukázaného a včas uplatneného právneho nároku navrhovateľov z dôvodu, že o tomto\nnároku bolo rozhodnuté v inom konaní, ktorého rezultát nemali žiadnu možnosť ovplyvniť, a ktorý je\nnavyše zjavne nesprávny. Navrhovatelia konali v dôvere v platné právo a táto ich dôvera bola sklamaná.\nPreto poukázali napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.\nzn. I. ÚS 420/09 vyslovil nasledovný právny názor: „Princip předvídatelnosti práva jakožto důležitý atribut\nprávního státu podstatným způsobem souvisí s principem právní jistoty a je nezbytným předpokladem\nobecné důvěry občanů v právo. Z charakteru právního státu lze dovodit i legitimní požadavek, že se\nkaždý může spolehnout na to, že mu statní moc dopomůže k realizaci jeho subjektivních nároku a\nnebude mu v jejich uplatnění bránit.\"\n23. Postup konajúceho súdu v predmetnej právnej veci navrhovatelia označili ako odmietnutie\nspravodlivosti denegatio iustitiae, pretože konajúci súd sa odmietol podaným návrhom zaoberať bez\nzákonného dôvodu a odkázal ich najprv rozsudkom zo dňa 02. februára 2016 s nárokom na náhradu\nškody do civilného konania, a následne rozsudkom zo dňa 12. októbra 2016 im odkázal, že sa vecou\nnemohol zaoberať, lebo by tým zasiahol do vlastníckych práv iných osôb. Odkaz na uplatnenie nároku\nna náhradu škody je pritom zjavne nesprávny najmä preto, lebo navrhovatelia nevedia preukázať\nprotiprávny úkon, ktorým je už nezrušiteľné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Poprade\nč. 2011/146/1431-Rv (platí prezumpcia zákonnosti tohto správneho aktu). Zároveň je nesporné, že v\nprípade, ak by sa odporca zaoberal žiadosťou navrhovateľov, nemohlo by dôjsť ani k ohrozeniu a ani\nk zásahu do vlastníckeho práva tretích osôb. Za daných okolností sa núkajú dve možnosti výkladu\nprávnej normy. Prvá, ktorá nepripúšťa možnosť správneho orgánu sa žiadosťou navrhovateľov zaoberať,\nnakoľko o nárokoch k rovnakým nehnuteľnostiam bolo už rozhodnuté v inom konaní vedenom podľa toho\nistého zákona, a druhá, ktorá ukladá správnemu orgánu povinnosť zaoberať sa žiadosťou navrhovateľov,\na to aj napriek tomu, že o nárokoch k rovnakým nehnuteľnostiam bolo už rozhodnuté v inom konaní\nvedenom podľa toho istého zákona.\n24. S ohľadom na princíp právnej istoty a princíp ústavne konformného výkladu, je podľa presvedčenia\nnavrhovateľov potrebné zvoliť práve druhú možnosť. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre štandardne\nuplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu (napr. PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06 alebo IV.\nÚS 96/07). V konaní o súlade právnych predpisov sa ústavný súd k tejto zásade vyjadril nasledovným\nprávnym názorom: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v\nsúlade s Ústavu SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v\nnesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy\nÚstavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR\" (PL. ÚS 15/98). Zo zásady\nústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných\nmetód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený\nten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv\nfyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach\nvykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných\nzákladných práv a slobôd (II. ÚS 148/06).\n\n25. Navrhovatelia pokladali v danom prípade za nesporné zvoliť ako správny ten výklad právnej normy,\nktorý zakladá povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o ich nároku v prípade, ak preukážu, že sú\noprávnenými osobami v zmysle zákona. Len v takom prípade bude totiž realizované ich ústavné právo\nna spravodlivé konanie a princíp právnej istoty.\n26. Podľa názoru navrhovateľov je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa navyše nepreskúmateľné\npre jeho nezrozumiteľnosť. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra\ntohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé,\nako vec právne posúdil, pričom nemožno z neho zistiť, v rozpore s akými konkrétnymi ustanoveniami\nzák. č. 503/2003 Z. z., zák. č. 99/1963 Zb., alebo zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky\nby bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore. Už vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa rozhodnutie o\nnámietke dotýka vlastníckeho práva, ktorého ochrana je garantovaná Ústavou SR, najmä s ohľadom na\nskutočnosť, že priznaním práva náhrady za nehnuteľnosti nemôže dôjsť ani len k ohrozeniu, už vôbec\nnie k zásahu do vlastníckeho práva W.. I. X..\n27. Navrhovatelia mali za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nedáva\njasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením\nich nárokov, čo rezultuje v závažnom porušení práva navrhovateľov na spravodlivý súdny proces. Na\nzáklade uvedenej právnej argumentácie súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a napadnuté\nrozhodnutie nijako neodôvodnil, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre\nnedostatok dôvodov, je nezákonné.\n28. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd v súlade s\nustanovením § 220 OSP rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. októbra 2016,\nsp. zn. 2Sp/10/2016 zmení tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu č. OÚ-PP-PLO-2016/000175-027KJ zo dňa 29. apríla 2016 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n\nIII.\n29. Do konania pribratý účastník I. V. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým\nrozhodnutím odporcu sa stotožnil.\nIV.\n30. Nakoľko pôvodná navrhovateľka v 1.) rade R. E. v priebehu odvolacieho konania dňa 12. decembra\n2017 zomrela, na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 9D/145/2017, D not 12/2018 zo\ndňa 19. marca 2018 sa jej právnym nástupcom v predmetnom konaní stal W.. C.. I. E., čo vyplýva aj z\noznámenia W.. C.. I. E., I. E. a W.. C. E., t. j. dedičov navrhovateľky v 1.) rade zo dňa 08. januára 2018.\nV.\n31. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa\n§ 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\n\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v\nprejednávanej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací\nsúd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z\ndôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 211\nods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.\n33. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n34. Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré\nnebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb) lesný pôdny fond.\n35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto\nzákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na\njej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948\ndo 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.\n36. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom\nobdobí do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela\npred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za\nmŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto\nčasti pozemku,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z\nnich zomrelo, jeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\nosobami jeho deti.\n37. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť\noprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila\npozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.\n38. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo\nrozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.\n39. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní.\n40. Úlohou prvostupňového súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku - upravujúcej „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov\" - preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu č. OU-PP-PLO-2016/000175-027-KJ\nzo dňa 29. apríla 2016, ktorým vo veci uplatneného reštitučného nároku navrhovateľov rozhodol podľa\n§ 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. tak, že R. E., rod. X., E. D., rod. X., W.. K. D., rod. X., I. V., C. V., C. V. a\n\nR. V., rod. V. nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu za nehnuteľnosti v katastrálnom území E.\nmpč. XX z PKV č. XXXX, mpč. XXXX a mpč. XXXX z PKV č. XXX a mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX, ku\nktorým bolo priznané právo na náhradu rozhodnutím odporcu č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011\nosobám tam uvedeným v podiele 1/1, rozhodnutie ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. augusta 2011.\n41. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Aj cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť\ntzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne\nustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne\nustanovených prípadov straty majetku. Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v\nustanoveniach § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu\n- pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva\nna náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu\noprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Podľa § 5 ods. 3 zákona sa na konanie podľa\nodseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.\n42. V predmetnej veci z podkladov spisu vyplýva, že dňa 31. decembra 2014 si navrhovatelia (vrátane\nprávnej predchodkyne navrhovateľa 1) na Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade (právnom\npredchodcovi Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru) uplatnili podľa § 5 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z. z. reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území\nE., ktoré označili.\n43. V ten istý deň, t. j. 31. decembra 2004 si na Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade uplatnili\nreštitučný nárok na navrátenie vlastníctva aj I. X., W.. I. X. a X. X..\n44. Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že predmetom reštitučného nároku v oboch\nprípadoch boli, okrem iných aj totožné nehnuteľnosti.\n45. Úlohou súdu bolo preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia, ktorým správny orgán nepriznal žiadateľom k horeuvedeným nehnuteľnostiam vlastnícke\nprávo, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti z dôvodu, že ide o totožné nehnuteľnosti s\nnehnuteľnosťami, o ktorých už bolo právoplatným rozhodnutím rozhodnuté v celosti v prospech iných\nžiadateľov a správny orgán nemôže priznať dvakrát právo na náhradu za rovnaké nehnuteľnosti.\n46. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že pokiaľ správny orgán už o reštitučnom nároku\niných osôb k totožným nehnuteľnostiam právoplatne rozhodol, nemohlo byť v preskúmavanom konaní\no reštitučnom nároku žiadateľov rozhodované opätovne.\n47. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní v predmetnej veci považoval za podstatné\nnasledujúce skutočnosti :\n- reštitučný nárok k totožným nehnuteľnostiam bol uplatnený v oboch prípadoch, t. j. oboma skupinami\nžiadateľov v ten istý deň na tom istom pozemkovom úrade,\n- navrhovatelia o skutočnosti, že na správnom orgáne sa vedie konanie o inej žiadosti o navrátenie\nvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam objektívne a preukázateľne nemali žiadnu vedomosť,\n- navrhovatelia sa o existencii rozhodnutia č. 2011/146/1431-RV zo dňa 20. júna 2011, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 8. augusta 2011, dozvedeli až z obsahu rozhodnutia v ich veci, po uplynutí lehoty\nna jeho napadnutie mimoriadnymi opravnými prostriedkami alebo správnou žalobou, a preto nemali\nobjektívnu možnosť rozhodnutie v inom konaní ovplyvniť.\n48. Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v náleze sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22.\njúna 2010), v súdnom konaní je k reštitučným nárokom potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne\nv súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde.\n49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po dôslednom oboznámení sa s podkladmi súdneho\nspisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, dospel k záveru, že v posudzovanej veci\nje potrebné, aby sa správny orgán žiadosťou navrhovateľov zaoberal a skúmal, či žiadatelia spĺňajú\nstatus oprávnených osôb v zmysle ustanovenia § 2 zák. č. 503/2003 Z. z.\n\n50. Skutočnosť, že bolo rozhodované vo vzťahu k jednej skupine oprávnených osôb sama\nosebe neznamená vylúčenie právneho statusu oprávnených osôb inej skupiny. Charakter každej z\noprávnených osôb vo vzťahu k uplatnenému reštitučnému nároku je individuálny. V ďalšom konaní bude\npreto potrebné preskúmať splnenie zákonných podmienok u každej oprávnenej osoby individuálne a\naž pri konečnom rozhodovaní zohľadniť skutočnosť, že existuje právoplatné rozhodnutie vo vzťahu k\niným osobám.\n51. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP, § 250l ods. 1, 2 OSP\na s § 220 OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 29. apríla 2016, č. OU-PPPLO-2016/000175-027-KJ, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n52. O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP a v súlade s § 142 ods. 1\nOSP tak, že úspešným navrhovateľom priznal právo na náhradu trov konania v sume 740,94 €, tak\nako bola vyčíslená ich právnym zástupcom, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v konaní pred\nprvostupňovým a odvolacím súdom.\n53. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z náhrady za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11\nods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „vyhláška\") za\nrok 2016 vo výške 454,74 € [prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej\n- opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 3. júna 2016, odvolanie vo veci zo dňa 16. novembra\n2016 /§ 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky/] vo výške á 143,00 € + režijný paušál k trom úkonom /§ 16\nods. 3 vyhlášky/ vo výške á 8,58 € a z náhrady za úkony právnej pomoci za rok 2018 vo výške 162,71\n€ (návrh na prerušenie konania zo dňa 15. marca 2018 ) á 153,50 € + režijný paušál k úkonu vo výške\ná 9,21 €. Právny zástupca navrhovateľov je platiteľom DPH, a preto bola odmena a náhrady zvýšená\no DPH vo výške 20 %, t. j. spolu o 123,49 €.\n54. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1.) až 6.) rade náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 740,94 €, na účet ich právneho zástupcu PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o., AK so sídlom\nKmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, IBAN: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G., a to v\nlehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sp/10/2016", "guid": "f520f8b6-8820-40cd-b853-0086888ed9c5:35b7403a-6e82-4dc5-88d2-30d0e21cc56d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "f520f8b6-8820-40cd-b853-0086888ed9c5:35b7403a-6e82-4dc5-88d2-30d0e21cc56d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7016200323.1", "spisova_znacka": "2Sp/10/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/10/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200323.1"}, {"guid": "fb52ab95-600c-48c7-9a1d-aacb032a84b5:31ddac8b-2396-4d9e-97e3-2e41dff87734", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015201055.2", "spisova_znacka": "3Sp/46/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sp/46/2015 z 1. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-02-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201055.2"}], "citovane_v": []}