{"guid": "df227dcb-276c-4e0d-9077-811eb7f26242:390041a1-22f0-4989-b8fe-3d8e794d05c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2", "spisova_znacka": "1Sžak/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/16/2017 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Sžak/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2", "identifikacne_cislo": "8016200326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/390041a1-22f0-4989-b8fe-3d8e794d05c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/16/2017\n8016200326\n30. 04. 2019\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa: O. O. O.,\nbytom X. K. XX, O., W., Saudská Arábia, právne zastúpený: Mgr. Michal Onufer, advokát advokátskej\nkancelárie ONUFER & TORIŠKOVÁ, so sídlom Františkánska 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému:\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia,\no kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Scud/3/2016 zo dňa 6. júna\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Scud/3/2016 zo dňa\n6. júna 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-PO2-42-005/2016 zo dňa 15. februára\n2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím PPZ-HCP-PO2-42-005/2016 zo dňa 15.02.2016 žalovaný zamietol odvolanie\nsťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice Č. s.: PPZHCP-PO6-ZVC-76-010/2015 zo dňa 16.11.2015, ktorým bol sťažovateľ administratívne vyhostený na\núzemie Saudskej Arábie z dôvodu vážnej hrozby pre bezpečnosť štátu v zmysle § 82 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") a zároveň mu uložil zákaz vstupu na územie všetkých\nčlenských štátov schengenského priestoru na dobu 10 rokov v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 písm.\na) zák. č. 404/2011 Z.z.\n2. Sťažovateľ mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia od 21.04.2008\naž do 31.08.2016.\n3. V administratívnom spise sa nachádza písomnosť č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-76-007/2015 zo dňa\n16.11.2015, z ktorej vyplynulo, že pracovník prvostupňového správneho orgánu sa oboznámil s\ninformáciou vo vyhradenej písomnosti č.p.: PPZ-OBT-V-158/2015 k osobe sťažovateľa, na základe čoho\nbolo zistené, že u sťažovateľa je dôvodný postup podľa § 82 ods. 2 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.,\n\nnakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\n4. Dňa 16.11.2015 v čase o 10.55 hod., bol sťažovateľ predvedený v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 zák.\nč. 404/2011 Z.z. na prvostupňový správny orgán, čím bolo voči nemu začaté konanie o administratívnom\nvyhostení. Následne mu bola daná možnosť vyjadriť sa k postupu správneho orgánu, k podkladom\npre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich\ndoplnenie.\n5. Do zápisnice Č. s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-76-006/2015 zo dňa 16.11.2015 sťažovateľ uviedol, že\nnevie o tom, že by predstavoval hrozbu pre Slovenskú republiku. Súhlasil so svojim vyhostením, avšak\nnamietal voči svojmu zaisteniu, nakoľko si nie je vedomý, že by spáchal akýkoľvek čin. Nemá problém\nsi v čo najkratšej dobe zaistiť letenku do domovskej krajiny a opustiť územie Slovenskej republiky.\n6. Dňa 16.11.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení sťažovateľa na\núzemie Saudskej Arábie a uložení zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov schengenského\npriestoru na dobu 10 rokov v zmysle ustanovení § 82 ods. 2 písm. a) a § 82 ods. 3 písm. a) zák. č.\n404/2011 Z.z. Prvostupňový správny orgán popísal priebeh konania, obsah podkladov pre rozhodnutie,\nvyjadrenie sťažovateľa, poukázal na príslušné ustanovenia zákona, v zmysle ktorých postupoval ako\naj na utajovanú písomnosť, z ktorej obsahu vyplýva, že sťažovateľ predstavuje vážnu hrozbu pre\nbezpečnosť štátu. Najmä uviedol, že dôvodom administratívneho vyhostenia sťažovateľa je skutočnosť,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky v zmysle § 120 ods. 2 písm. i) zák. č. 404/2011\nZ.z. Uvedené ustanovenie v zmysle zásady „lex specialis derogat lex generali\" ruší ustanovenie §\n47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo vzťahu k podkladu rozhodnutia, ktoré sa\nna základe uvedeného neodôvodňuje. Ďalej konštatoval, že u sťažovateľa neboli zistené prekážky\nadministratívneho vyhostenia na územie Saudskej Arábie v zmysle § 81 zák. č. 404/2011 Z.z. Zároveň\nuviedol, že postupoval v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n7. Voči predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Následne dňa 15.02.2016 bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie sťažovateľa zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-PO2-42-005/2016 zo dňa 15.02.2016,\nktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej\npolície PZ Košice Č. s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-76-010/2015 zo dňa 16.11.2015, ktorým bol sťažovateľ\nadministratívne vyhostený na územie Saudskej Arábie a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na\núzemie všetkých členských štátov schengenského priestoru na dobu 10 rokov v zmysle ustanovení §\n82 ods. 2 písm. a) a § 82 ods. 3 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.\n9. V dôvodoch rozsudku uviedol, že informácia, ktorá požíva ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z.\no utajovaných skutočnostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorá zakladala dôvodné\npodozrenie, že sťažovateľ pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu,\nbola sama o sebe postačujúcim dôvodom na administratívne vyhostenie, pričom s poukazom na § 120\nods. 2 písm. i) zák. č. 404/2011 Z.z. správne orgány v rozhodnutiach poukázali iba na skutočnosť, že\nide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\n10. V súvislosti s otázkou oboznamovania sa s utajovanou skutočnosťou a návrhom na prerušenie\nkonania krajský súd poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (napr. rozsudok 1Sža/51/2014),\nale aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 480/2014.\n11. Krajský súd sa oboznámil s utajovanou skutočnosťou a dospel k záveru, že táto je dostatočne\nkonkrétna a podklady správnych orgánov, na základe ktorých konštatovali, že sťažovateľ predstavuje\nvážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, takémuto záveru zodpovedajú.\n\n12. V zmysle § 120 ods. 2 písm. i) zák. č. 404/2011 Z.z., zákonodarca nadradil bezpečnostný záujem\nštátu nad všeobecne platné zásady správneho konania. Citované ustanovenie je vo vzťahu k správnemu\nporiadku lex specialis. Správny orgán preto nemôže v danom prípade v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, v rozhodnutí iba\nuvedie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\n13. Nepodstatnou bola aj skutočnosť, že ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia nebolo ešte\nrozhodnuté o žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou.\nV čase vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu bolo o žiadosti právneho zástupcu už bolo právoplatne\nrozhodnuté tak, že jej nebolo vyhovené.\n14. Nedôvodná bola aj námietka, že zák. č. 404/2011 Z.z. v § 82 ods. 2 písm. a) a § 82 ods. 3 písm. a)\nhovorí o možnosti, nie o povinnosti administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny a uložiť mu\nzákaz vstupu. V danom prípade správne orgány posúdili bezpečnostný záujem Slovenskej republiky vo\nvzťahu k osobe sťažovateľa a rozhodli o jeho administratívnom vyhostení a uložení mu zákazu vstupu\nna územie členských štátov schengenského priestoru na dobu 10 rokov, keďže mali za to, že si to\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky vyžaduje.\n15. Záverom konštatoval, že nebol porušený ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nkeďže sťažovateľ je slobodný a bezdetný, jeho rodinný a súkromný život je situovaný na území Saudskej\nArábie a nebolo porušené ani jeho právo na účinný opravný prostriedok.\nIII.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nA)\n16. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces;\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n17. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že\n- boli porušené zásady správneho konania, najmä zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania;\n- sťažovateľ nemal možnosť úspešne obhajovať svoje práva a záujmy a brániť sa pred zásahom do\njeho práv;\n- rozhodnutia správnych orgánov nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci;\n- bolo porušené právo účastníka oboznámiť sa s kompletným spisom, zásada prezumpcie neviny a právo\nna spravodlivé konanie;\n- sťažovateľovi nebolo umožnené postupovať podľa § 33 správneho poriadku, pretože nebol\noboznámený s kompletným materiálom;\n- vzhľadom na absenciu vyjadrenia účastníka konania k spisu a k podkladom rozhodnutia je zistený\nskutkový stav nekompletný;\n- sťažovateľ má pochybnosti o dodržaní zásady rovnakého zaobchádzania nakoľko je arabskej\nnárodnosti a moslimského vierovyznania.\n18. Vo vzťahu k problematike utajovaných skutočností poukázal na relevantnú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a Súdneho dvora európskej únie a apeloval na dodržiavanie ústavných práv,\na to najmä na čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1,2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 13 ), čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach. Uviedol, že účastník konania alebo minimálne jeho právny zástupca musí byť v konaní\n\noboznámený s dôkazmi a tvrdeniami protistrany a teda poznať obsah utajovanej skutočnosti, aby nebol\nukrátený na svojich právach a mohol ich využiť v plnom rozsahu.\n19. Poukázal na to, že v obdobnej veci, vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/26/2014,\nv ktorej bolo podané odvolanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie prerušil z dôvodu podania\nnávrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa osobitného predpisu o súlade\n§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky.\n20. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil\ntak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania a o sprístupnenie minimálne relevantnej\npodstaty utajovanej skutočnosti.\n21. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky o návrhu vo veci pod sp. zn. 10Sža/3/2016 z 06.05.2017 na začatie konania\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.\nB)\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.09.2017 uviedol, že sa s dôvodmi v nej\nuvedenými nestotožňuje. Sťažovateľ nepredložil žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ku ktorým by sa\nmal žalovaný vyjadriť. Stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu a naďalej trvá na\npreskúmavanom rozhodnutí.\nIII.\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) pri preskúmavaní kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o\npotrebe prerušenia kasačného konania.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom\nsúde pod sp. zn. 10 Sža 3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v texte rozsudku aj ako „zák. č. 404/2011 Z. z.\") s ustanovením\ns čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl.6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n25. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15. marca 2018 prerušil kasačné\nkonanie.\nIV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n26. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12.decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods.\n1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\nVo zvyšnej časti návrhu nevyhovel.\nV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\n\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok (§ 462 ods. 2 S.s.p.) tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n28. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n29. Predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba\nsťažovateľa, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia PPZ-HCP-PO2-42-005/2016 zo dňa\n15.02.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nOddelenia cudzineckej polície PZ Košice Č. s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-76-010/2015 zo dňa 16.11.2015,\nktorým bol sťažovateľ administratívne vyhostený na územie Saudskej Arábie a zároveň mu bol uložený\nzákaz vstupu na územie všetkých členských štátov schengenského priestoru na dobu 10 rokov v zmysle\nustanovení § 82 ods. 2 písm. a) a § 82 ods. 3 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.\n30. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods.\n3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n31. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky a teda právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o\nktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, alebo s medzinárodnou\nzmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou\"), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich\naplikácia sa „zastavuje\" a nemajú žiadne právne účinky.\n32. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy\" [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou\" za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n33. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa\n12.decembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č.\n404/2011 Z.z. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie do súladu s čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n34. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc\", rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n35. Účinok „ex nunc\" nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n\n36. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré nastali\npočas jeho platnosti, aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou\ngarantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj\nvo vzťahu k výkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného\nprávneho predpisu.\n37. Všetky orgány verejnej moci sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších\nprávnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy,\npodľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n38. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval\ntak, že neodôvodnil rozhodnutie vydané na základe ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zák. č. 404/2011\nZ.z., hoci ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaným\nodôvodnenie takéto rozhodnutia nevyžadovalo, stratilo účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného\nsúdu SR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018 v zbierke zákonov, bolo potrebné rozsudok\nkrajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462\nods. 2 S.s.p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n40. V zmysle ustanovenia § 469 S.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom kasačného súdu.\n41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}