{"guid": "876e0a2a-3b6f-48f1-b548-9562ebd2f107:04a2bf4a-6322-4552-b4cd-55dfd4337eb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/96/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/96/2017 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 9Sžsk/96/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1", "identifikacne_cislo": "8016200276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04a2bf4a-6322-4552-b4cd-55dfd4337eb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/96/2017\n8016200276\n27. 03. 2019\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2019:8016200276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a\nčleniek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: V.. V. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, K.Á. XXXX, B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska\n8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/\n2016/1938-0002 Sv zo dňa 12.02.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 4S/14/2016-41 zo dňa 09.02.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/14/2016-41 zo dňa\n09.02.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina (ďalej aj len „úrad“) rozhodnutím\nč. HE2/PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012 zo dňa 30.11.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuložil žalobcovi podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 417/2013 Z. z.“)\npovinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015\nv sume 837 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet úradu. V odôvodnení úrad uviedol,\nže sociálnym šetrením dňa 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese K. XXXX bola zistená prítomnosť\nmajiteľky rodinného domu pani P. B., ktorá potvrdila, že stále obýva danú nehnuteľnosť a je tu prihlásená\nna trvalý pobyt rovnako ako aj nájomca. Dožiadaním na Mestskom úrade Snina úrad zistil, že na\nuvedenej adrese má trvalý pobyt päť osôb, za tuhý komunálny odpad sú hradené poplatky za majiteľku\nrodinného domu a za nájomcu. Predmetom nájomnej zmluvy je prenájom samostatnej časti rodinného\ndomu a nie prenájom rodinného domu. S ohľadom na tieto skutočnosti žalobca ako príjemca pomoci\nv hmotnej núdzi nespĺňal nárok na príspevok na bývanie od 01.08.2014 do 31.10.2015. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/1938-0002 Sv zo dňa 12.02.2016\n(ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. Zdôraznil, že zo záznamu úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani B. zo dňa\n23.10.2015 mal za preukázané, že rodinný dom nebol žalobcovi prenajatý v celosti a nebola mu do nájmu\nodovzdaná ani samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Žalobca ako nájomca má v rodinnom\ndome prenajatú jednu izbu, kde má svoje osobné veci, ostatné príslušenstvo domu užíva spoločne s\nvlastníčkou domu, ktorá v ňom býva a celý ho užíva. Žalovaný bol názoru, že na základe nájomnej zmluvy\nzo dňa 13.08.2014 uzatvorenej medzi pani P. B. ako prenajímateľkou a žalobcom ako nájomcom (ďalej\naj len „nájomná zmluva“) mohol úrad dospieť k záveru, že vlastníčka rodinného domu nájomnou zmluvou\n\nprenechala nájomcovi do užívania celý rodinný dom, resp. samostatnú bytovú jednotku v rodinnom\ndome. Úrad mu priznal príspevok na bývanie na základe predloženej nájomnej zmluvy. Je pravdou, že z\ntejto nájomnej zmluvy nie je zrejmé, že žalobcovi bola prenajatá len jedna izba v rodinnom dome, nakoľko\ntúto skutočnosť zamlčal, a preto aj on nesie zodpovednosť za to, že mu bol neprávom poskytovaný\npríspevok na bývanie. Na základe týchto skutočností dospel žalovaný k názoru, že žalobcovi nepatrí\npríspevok na bývanie podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z. z. od začiatku poskytovania pomoci v hmotnej\nnúdzi, t. j. od 01.08.2014.\nII.\n3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Prešove rozsudkom č. k. 4S/14/2016-41 zo dňa 09.02.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 14 ods. 3 písm. a/, b/, § 14 ods. 5 písm. c/, § 25 ods. 1 a\n6 zákona č. 417/2013 Z. z., § 685 ods. 1 až 3, § 686 ods. 1 a 2, § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\n§ 5 ods. 2 až 4, § 6 ods. 1, § 98 ods. 1 písm. e/, § 107 ods. 1 a 2, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, § 180 ods.\n1, § 194 ods. 1, § 195, § 197, § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj\nlen „SSP“). Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, žalobca predložil\nk žiadosti o príspevok na bývanie nájomnú zmluvu a ďalšie písomnosti, ktoré zákon č. 417/2013 Z. z.\nvyžaduje. Na základe týchto dokladov dospel úrad k záveru, že žalobca spĺňa podmienky pre priznanie\npríspevku na bývanie a prvostupňovým rozhodnutím mu zvýšil pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na\nbývanie na sumu 55,40 od 01.08.2014. Sociálne šetrenie vykonal v rodinnom dome na adrese B., K. Č..\nXXXX až dňa 23.10.2015, kde zistil, že žalobca nemá prenajatý celý dom, ale len jednu izbu v ňom, aj\nkeď užíva aj zvyšok rodinného domu. Vzhľadom na uvedené zistenie mu bola napadnutým rozhodnutím\nžalovaného znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 9,60 eur mesačne od 01.11.2015.\n5. Z článku I. nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľkou P. B. a žalobcom ako nájomcom vyplýva,\nže predmetom tejto zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu, evidovaného v meste B. s\nadresou K. XXXX/XXX. Z článku II. tejto zmluvy vyplýva, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v\nstave spôsobilom na užívanie, pričom s jeho stavom bol nájomca uzrozumený. Prenajímateľ sa zaväzuje\nposkytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním domu. Z článku III. tejto zmluvy\nvyplýva, že nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo k domu patriace riadne a v súlade s dobrými\nmravmi. Z nájomnej zmluvy podľa názoru krajského súdu vyplýva, že táto nájomná zmluva je nejasná a\nneurčitá. Bolo povinnosťou úradu vyzvať žalobcu na odstránenie vád tejto nájomnej zmluvy. Krajský súd\nsa nestotožnil s názorom správnych orgánov, že žalobca zamlčal rozhodujúce skutočnosti pre priznanie\nnároku na bývanie. Správny orgán sa pri posudzovaní jeho žiadosti uspokojil s doložením nájomnej\nzmluvy a potvrdením o zaplatení nájomného. Z prvostupňového rozhodnutia ani nevyplýva, že by úrad\nskúmal, či žalobca má prenajatý rodinný dom alebo len jeho časť a uspokojil sa s tým, že predložil\nnájomnú zmluvu a potvrdenie o zaplatení nájomného.\n6. Z nájomnej zmluvy aj zo sociálneho šetrenia vyplýva, že žalobca má v predmetnom rodinnom dome\njednu miestnosť, kde má svoje osobné veci, ale užíva celý dom. Tento dom neužíva sám, ale užíva ho\naj jeho vlastníčka. Krajský súd mal za to, že žalobcu možno považovať za člena domácnosti v rodinnom\ndome č. XXXX na ulici K. M. B., a preto spĺňal podmienky pre priznanie príspevku na bývanie podľa §\n14 ods. 3 písm. b/ a ods. 5 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z..\n7. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1\npísm. c/, d/ SSP z dôvodu, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili a zároveň nedostatočne\nodôvodnili svoje rozhodnutia, keďže z nich nevyplýva, prečo nemožno posudzovať žalobcu za nájomcu\nrodinného domu a prečo sa domnievajú, že zavinil neprávom vyplatený príspevok na bývanie. V ďalšom\nkonaní bude povinnosťou správnych orgánov vec opätovne posúdiť, zaoberať sa dôslednejšie nájomnou\nzmluvou, ktorá bola podkladom pre priznanie príspevku na bývanie a odôvodniť, prečo nie je súladná s\n§ 14 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 417/2013 Z. z..\nIII.\n\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nepriznal náhradu trov konania. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým,\nže krajský súd porušil zákon, keď rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil\nsa od ustálenej rozhodovacej praxe.\n9. Podstatnou v tomto spore je podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, či žalobca poberal pomoc v\nhmotnej núdzi zvýšenú o príspevok na bývanie právom alebo neprávom. V tejto súvislosti citoval § 14\nods. 1, 3, 5 a § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z., z ktorých vyplýva, že žalobca mal pre splnenie\npodmienky priznania príspevku na bývanie preukázať splnenie podmienky nájmu celého bytu, celého\nrodinného domu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Uvedené potvrdzuje\naj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015. Napriek tomu, že nájomná\nzmluva je nejasná, šetrením úradu bolo zistené, že žalobca užíva len jednu miestnosť v rodinnom dome,\nv ktorom býva aj jeho vlastníčka a tiež, že žalobca nie je výlučným platiteľom poplatkov za komunálny\nodpad. Tu považoval za potrebné uviesť, že úrad môže kedykoľvek počas poberania pomoci v hmotnej\nnúdzi preveriť, či je táto aj oprávnene vyplácaná.\n10. Na základe vykonaného šetrenia v domácnosti žalobcu bolo dostatočne preukázané, že jeho bývanie\ns vlastníčkou prenajatého domu nespĺňa nielen podmienku plného a nerušeného užívania domu, ale ani\npodmienku vlastného nájmu celého bytu či celého rodinného domu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi\nbol príspevok priznaný neprávom a v rozpore so zákonom. Ak úrad zistí neoprávnené vyplácanie pomoci\nv hmotnej núdzi, je povinný bez ohľadu na zavinenie odňať túto pomoc.\n11. Sťažovateľ mal za to, že postup úradu, ktorý rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi a následne\no povinnosti vrátiť túto pomoc poskytnutú neprávom, bol správny a v súlade so zákonom. Krajský\nsúd správne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobcovi nepatril\nnárok na príspevok na bývanie. Za nesprávne označil aj tvrdenie krajského súdu, že sťažovateľ oprel\nnapadnuté rozhodnutie o zavinenie žalobcu, a to z dôvodu, že rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc\nbolo vydané podľa § 25 ods. 6 veta prvá zákona č. 417/2013 Z. z.. Ak by žalobca spôsobil neoprávnené\nvyplácanie pomoci v hmotnej núdzi, rozhodnutie by ukladalo povinnosť vrátiť neprávom poskytnutú\npomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o sankciu 10 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ žiadal vrátiť\nlen to, čo bolo žalobcovi poskytnuté neprávom. Nesúhlasil ani s tvrdením krajského súdu uvedeným v\nbode 54 rozsudku, že žalobcu je možné považovať za člena domácnosti v rodinnom dome č. XXXX na\nulici K. M. B., a preto spĺňal podmienky pre priznanie nároku na príspevok na bývanie. Zákon č. 417/2013\nZ. z. v § 3 upravuje, kto sa považuje za člena domácnosti. Žalobca podal samostatnú žiadosť o pomoc\nv hmotnej núdzi a je posudzovaný podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. ako jednotlivec.\nV tomto prípade sa hmotná núdza posudzuje podľa príjmu, majetku a možnosti uplatnenia si nárokov\nvýlučne len zo strany žalobcu. Skutočnosť, že si žalobca prenajímal rodinný dom, resp. jednu izbu v\nrodinnom dome a tento užíva spoločne s jeho vlastníčkou, nemá žiadny vplyv na zmenu jeho postavenia\nčo do členstva v domácnosti a vždy bude posudzovaný len ako jednotlivec.\n12. Ďalej sťažovateľ poukázal na priebeh správneho konania a tiež na prvostupňové rozhodnutie ako aj\nnapadnuté rozhodnutie. V súvislosti s námietkou, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe citoval právnu vetu z rozhodnutia č. 122 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí\nsúdov SR č. 6/2003 a z rozhodnutia č. 39 uverejneného v Stanoviskách a rozhodnutiach vo veciach\nsprávnych, Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2016.\nIV.\n13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd zamietol ako nedôvodnú.\nV prvom rade stručne opísal skutkový stav. V súvislosti s námietkami sťažovateľa uvedenými v\nkasačnej sťažnosti zdôraznil, že pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o príspevok na bývanie nemohol\npoberať neprávom, pretože mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím úradu č. HE2/PHNAŠSD/\nSOC/2014/9900 zo dňa 04.09.2014, ktoré nebolo do dnešného dňa zrušené.\n14. Nakoľko je námietka sťažovateľa ohľadom výkladu pojmu „nájom rodinného domu“ zásadná, žalobca\nopätovne zdôraznil, že výklad sťažovateľa, podľa ktorého je za nájomcu rodinného domu možné\npovažovať iba osobu, ktorej vlastník rodinného domu dá do nájmu celý rodinný dom, je v rozpore s\n\njazykovým aj logickým výkladom tohto pojmu. Z jazykového výkladu je zrejmé, že každý, kto si prenajíma\nizbu v rodinnom dome, je nájomcom a vzťahujú sa na neho analogicky ustanovenia ôsmej časti siedmej\nhlavy Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na § 685 ods. 1 a § 686 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka, ktorý potvrdzuje jeho názor, pretože v zmysle tohto ustanovenia musí nájomná zmluva okrem\niného obsahovať aj označenie predmetu a rozsahu užívania. Podľa výkladu § 14 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 417/2013 Z. z. sťažovateľom by v prípade nájmu bytu, prípadne rodinného domu viacerými nájomcami,\nnevznikol nárok na príspevok na bývanie žiadnemu z nich. Tento výklad je v rozpore aj s § 14 ods. 7\nzákona č. 417/2013 Z. z., podľa ktorého patrí príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo\nv obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie len raz bez ohľadu na počet domácností\nužívajúcich byt. Napokon je dotknutý výklad pojmu „nájom rodinného domu“ v rozpore aj so zmyslom\nposkytovania príspevku na bývanie.\n15. Ďalej žalobca namietal, že sťažovateľ ani v napadnutom rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe či\nv kasačnej sťažnosti neozrejmil dôvody, prečo ho úrad nevyzval na predloženie dodatku k nájomnej\nzmluve, keď ju považoval za nejednoznačnú. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie sťažovateľa, že\n„... bývanie žalobcu s vlastníkom prenajatého domu nespĺňa nielen podmienku plného a nerušeného\nužívania domu, ktorý mal byť v zmysle čl. II. nájomnej zmluvy žalobcovi ako výlučnému nájomcovi\nodovzdaný, ale aj podmienku vlastného nájmu celého bytu či celého rodinného domu...“. Podľa názoru\nžalobcu nebolo z uvedeného možné usudzovať, že mu bol prenajatý celý dom ako výlučnému nájomcovi\ntak, ako to interpretoval sťažovateľ.\n16. Sťažovateľ nemá len možnosť preveriť oprávnené vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi, ale v zmysle\n§ 14 ods. 6 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. je povinný opätovne prehodnotiť podmienky nároku na\npríspevok na bývanie po uplynutí šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázaného\nsplnenia podmienok. Žalobcovi bol priznaný príspevok na bývanie od 01.08.2014 a opätovne mu bol\nprehodnotený dňa 01.08.2015. Až pri prešetrení dňa 23.10.2015 bol vyslovený právny názor o nesplnení\npodmienok nároku na tento príspevok od začiatku.\n17. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa týkajúcou sa pojmu „člen domácnosti“ žalobca poukázal\nna to, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. domácnosť na účely tohto zákona tvoria\nspoločne posudzované fyzické osoby, ktorými je jednotlivec. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca je ako\njednotlivec členom domácnosti, a to domácnosti s jedným členom. Na základe uvedených skutočností\nmal žalobca za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe uvedeného vec správne\nprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.\n18. K ďalšej námietke sťažovateľa, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nuviedol, že rozsudkom krajského súdu nebolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovaného len z dôvodu\nformálnych vád, ale aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia. V súvislosti s rozhodnutím č. 39 uverejneným v Stanoviskách a rozhodnutiach vo veciach\nsprávnych, Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2016, na ktoré poukázal sťažovateľ,\nžalobca konštatoval, že uvedené rozhodnutie sa týka dôkazného bremena a nesúvisí s prejednávaným\nprípadom.\nV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) je dôvodná.\n20. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o uložení\npovinnosti žalobcovi vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutej neprávom za obdobie od 01.08.2014 do\n31.10.2015 v sume 837 eur.\n21. Podľa čl. 39 ods. 2 a 3 Ústavy SR, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je\nnevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o právach podľa odsekov\n1 a 2 ustanoví zákon.\n\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n23. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z., domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne\nposudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú jednotlivec.\n24. Podľa § 14 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie je určený na\nčiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je 55,80 eura mesačne, ak ide\no domácnosť s jedným členom domácnosti.\n25. Podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak niektorý\nčlen domácnosti je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v\nzariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.\n26. Podľa § 14 ods. 5 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť\nalebo člen domácnosti v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé\nbývanie podľa odseku 3 písm. b/ uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to\ndohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby\nspojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.\n27. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok\npriznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom.\n28. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z., fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi\na osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická\nosoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo\nich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi,\nosobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.\n29. „Zákon taxatívne vymedzuje, kto má nárok na príspevok na bývanie. Ide o domácnosti, ktorých\nčlenovia vlastnia alebo sú spoluvlastníkmi bytu alebo rodinného domu, užívaného touto domácnosťou na\nbývanie, majú v nájme byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie,\nktoré domácnosť užíva na bývanie, prípadne ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania,\nzariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich\nposkytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na\npolceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo býva v byte alebo v rodinnom\ndome na základe práva doživotného užívania.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/84/2016\nzo dňa 31.01.2018).\n30. Je nesporné, že žalobcovi bola rozhodnutím úradu č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2014/9900 zo dňa\n04.09.2014 zvýšená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 65,40 eur mesačne od 01.08.2014, a to na základe\nnájomnej zmluvy predloženej žalobcom, ktorú uzatvoril ako nájomca s pani P. B. ako prenajímateľkou.\nZ výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu na K. L. XXXX\nM. B. je P. B.. V článku I. nájomnej zmluvy bol predmet zmluvy vymedzený tak, že je ním „... prenájom\nsamostatnej časti obytného domu evidovaného v meste B. s adresou K. XXXX/XXX“. Sporným sa v\nkonaní stalo, či bola žalobcovi v období od 01.08.2014 do 31.10.2015 poskytnutá pomoc v hmotnej\nnúdzi neprávom.\n31. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku\no dôvodnosti podanej žaloby ani s jeho tvrdením, že s ohľadom na nejasnosť a neurčitosť nájomnej\nzmluvy bolo povinnosťou úradu vyzvať žalobcu na odstránenie vád predmetnej nájomnej zmluvy. Z §\n28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ\no osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc\nv hmotnej núdzi a osobitný príspevok.\n\n32. V prvom rade bolo povinnosťou žalobcu ako žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi preukázať splnenie\npodmienok ustanovených v zákone č. 417/2013 Z. z. pre priznanie príspevku na bývanie. K rovnakému\nzáveru dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015, v ktorom\nkonštatoval, že „... pri uplatnení nároku na príspevok na bývanie musí žiadateľ preukázať splnenie\npodmienky zmluvy o nájme (celého) bytu a súčasne preukázať, že náklady spojené s týmto nájmom aj\nuhrádza. Pokiaľ ide o obytnú miestnosť, musí ísť o obytnú miestnosť v zariadení určenom na bývanie\n- takým zariadením sa rozumejú napr. slobodárne, podnikové ubytovne, penzióny a podobne, nie byty.\nBývanie s vlastníkom (vlastníkmi), prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa požiadavky vlastného nájmu\nbytu alebo vlastníctva bytu žalobkyňou na účely § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z.“.\n33. Na margo namietanej povinnosti úradu vyzvať žalobcu na odstránenie nejasností ohľadom\npredloženej nájomnej zmluvy kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho konania je\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a nie\nrozhodnutia o jej priznaní. Kasačný súd teda nie je v prejednávanej veci oprávnený posudzovať\nzákonnosť postupu úradu vo veci rozhodovania o priznaní nároku žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi.\n34. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že v prípade zistenia neoprávneného vyplácania pomoci v\nhmotnej núdzi je povinnosťou úradu bez ohľadu na zavinenie túto pomoc poberateľovi odňať. Úrad\nrozhodne o odňatí pomoci v hmotnej núdzi predovšetkým v dvoch prípadoch, a to ak pracovník\nsprávneho orgánu zistí, že pomoc v hmotnej núdzi bola priznaná neprávom alebo vo vyššej sume ako\npatrila alebo v prípade, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok pre ďalšie poskytovanie pomoci v\nhmotnej núdzi. V prejednávanej veci boli dôvodom pre začatie konania o povinnosti žalobcu vrátiť pomoc\nv hmotnej núdzi vyplatenú neprávom objektívne skutočnosti zistené sociálnym šetrením 23.10.2015 v\nrodinnom dome na adrese K. XXXX M. B., ktoré sú uvedené v zázname zo sociálneho zisťovania zo\ndňa 23.10.2015. Vykonaným šetrením úrad zistil rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je, že žalobcovi nebol\nprenajatý celý rodinný dom, ale iba jedna izba, pričom rodinný dom užíva spoločne s vlastníčkou domu,\nktorá v ňom tiež býva a celý ho užíva.\n35. Z citovanej judikatúry najvyššieho súdu okrem iného vyplýva, že ak žiadateľ býva v rodinnom\ndome spoločne s vlastníčkou, je zrejmé, že neboli naplnené podmienky vzniku nájmu, a to prenechanie\nrodinného domu v celosti do užívania nájomcovi. Zákon č. 417/2013 Z. z. totiž priznáva príspevok na\nbývanie len vlastníkom alebo nájomcom bytov, rodinných domov alebo nájomcom obytnej miestnosti v\nzariadení určenom na trvalé bývanie, nie však nájomcom časti rodinného domu. Z uvedených dôvodov\npovažoval kasačný súd názor sťažovateľa vo veci povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vyplatenej\nneprávom za správny a v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu.\n36. Žalobca predostrel vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti predstavu o odlišnej koncepcii hodnotenia\npodmienok nároku na príspevok na bývanie, podľa ktorého by bolo možné poberať tento príspevok aj v\nprípade, ak má žiadateľ v nájme iba časť rodinného domu. Takýto výklad podmienok pre priznanie nároku\nna uvedený príspevok však zákon č. 417/2013 Z. z. neumožňuje. Stanovenie podmienok pre vyplácanie\n„benefitov“ zo štátnych prostriedkov je v rukách zákonodarcu a správne orgány aj súdy v konaní o\npreskúmaní zákonnosti ich rozhodnutí sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať „de\nlege lata“.\n37. Kasačný súd zdôrazňuje, že nedostatok splnenia takejto podmienky (t. j. nájomný vzťah k celému\nrodinnému domu) nemožno nahradiť rozširujúcim výkladom a dôvodiť tak, že nárok na peňažný\npríspevok na bývanie má aj ten, kto má v nájme iba časť rodinného domu.\n38. „Obiter dictum“ kasačný súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky v rozsudku č. k. 2Ads/168/2015-32 zo dňa 27.08.2015 vo veci preskúmania rozhodnutia o\nzamietnutí žiadosti o dávku štátnej sociálnej podpory (príspevku na bývanie), že „... Súčasťou princípu\ndobrej správy a ústretovosti účastníkovi správneho konania nie je povinnosť vyhovieť žiadateľovi, ktorý\nnespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tomto smere sa neuplatní ani správne uváženie.“\n39. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie (§ 462 ods. 1 SSP).\n\n40. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného\nkasačným súdom v tomto rozsudku, vec prejednať znova v medziach podanej žaloby, pričom závery\nohľadom povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi riadne a zrozumiteľne odôvodní. V novom rozhodnutí\nvo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/14/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}