{"guid": "9494c556-83bc-406d-adf4-d71a17a1fe5d:9bca5075-9eb1-4642-a00c-e47b4c963c22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1", "spisova_znacka": "10Sžak/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/8/2017 z 30. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 10Sžak/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1", "identifikacne_cislo": "8016200219", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-54", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bca5075-9eb1-4642-a00c-e47b4c963c22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/8/2017\n8016200219\n30. 04. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:8016200219.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa\n(pôvodne žalobcu): C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., štátny občan Ukrajiny, právne zastúpený\nadvokátom JUDr. Dušanom Ivanom, konateľom Advokátskej kancelárie H.I.F., spol. s r.o., so sídlom\nRadvanská 1, 811 01 Bratislava 1, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov,\nso sídlom Jarková 31, 080 10 Prešov, o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove\ns č. k. 12Scud/2/2016-48 zo dňa 21.12.2016, vydaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO2-26-001/2016 zo dňa 14.01.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 12Scud/2/2016-48 zo dňa\n21. decembra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-PO2-26-001/2016 zo dňa\n14.01.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-P02-26-001/2016 dňa 14.01.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Prezídia PZ Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície Riaditeľstva HaCP Prešov, Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice zo dňa 12.11.2016 č.\ns.: PPZ-HCP-P06-KP-1094-023/2015 v spojení s opravou zo dňa 15.03.2016, ktorá sa týka dátumu\nvydania, ktorý má byť správne 12.11.2015, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci udelenia\ndlhodobého pobytu na území SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 404/2011 Z.z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rozhodol tak, že\nžiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR zamieta v zmysle § 54 ods. 2 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov.\n2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia a na dôvody,\nktoré viedli prvostupňový správny orgán k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj poukazom na\npopis postupu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia a poukázal zároveň na dôvody\nodvolania žalobcu v plnom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.06.2015 žalobca podal žiadosť\no udelenie dlhodobého pobytu na území SR v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o\npobyte cudzincov. S poukazom na to, že správny orgán účastníkovi konania 02.06.2010 prvýkrát udelil\nprechodný pobyt na území SR na účel podnikania, tento pobyt si účastník konania pravidelne predlžoval,\n\nsprávny orgán mal za dostatočne preukázané, že prechodný pobyt na území SR trvá nepretržite po dobu\npiatich rokov, čím bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 52 ods. 1 písm. a) zákona.\n3. Počas konania o udelenie dlhodobého pobytu na území SR bola správnemu orgánu doručená\ninformácia Slovenskej informačnej služby, pričom táto informácia požíva ochranu podľa zákona č.\n215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte na\núzemí SR ohrozí bezpečnosť štátu.\n4. V odvolaní žalobca poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu je neústavné, záver správneho\norgánu neobsahuje žiadne skutkové dôvody a je založené na nešpecifikovaných informáciách, ktoré\nmajú byť podľa zákona č. 215/2004 Z.z. chránené a utajované. On sám nemal možnosť spochybniť\ntieto informácie, pretože nepozná ich obsah ani ich pôvod. Správny orgán mu odňal možnosť posúdiť,\nči jeho rozhodnutie je dôvodné, ako aj možnosť zvolenia si spôsobu jeho obhajoby. Poukázal pritom na\nrozsudky vydané Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva týkajúce sa národnej bezpečnosti, ako\naj na nálezy Ústavného súdu SR. V dôvodoch odvolania zároveň argumentoval tým, že na území SR sa\noprávnene zdržiava od 09.06.2010, je bezúhonnou osobou, vykonáva podnikateľskú činnosť na území\nSR viac ako 5 rokov a počas týchto rokov mal povolený prechodný pobyt na účely podnikania. Opätovne\npoukázal na čl. 52 ods. 2 Ústavy SR, na či. 13 a či. 6 Dohovoru, ako aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n5. K odvolaniu žalovaný uviedol, že námietky žalobcu nemôže akceptovať, pretože nesúhlasí s týmito\ntvrdeniami, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalovaného vydané v zmysle Ústavy SR,\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Súdneho dvora EÚ.\n6. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný orgán zamietne\nžiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny\npri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejné zdravie. S poukazom na obsah uvedeného\nustanovenia žalovaný mal za dostatočne preukázané, že informácia zo SIS, ktorá tvorí podklad pre\nrozhodnutie, sa podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov neodôvodňuje, je dostatočná\nna to, aby bola spôsobilá naplniť požadovaný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého\npobytu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník\ntretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu.\n7. Žalovaný zamietnutie odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia odôvodnil tým, že prvostupňový\nsprávny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a samotné rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného.\n9. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.\n10. Krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov vyplýva,\nže policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa\n§ 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník\ntretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Krajský súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu\nÚradného záznamu k manipulácii s utajovanými skutočnosťami zo dňa 30.10.2015, ktorý bol súčasťou\nadministratívneho spisu, ktorý predložil krajskému súdu žalovaný, z ktorých mal za preukázané, že s\ntouto informáciou bol prvostupňový správny orgán oboznámený v čase vydania uvedeného rozhodnutia\na preto námietku sťažovateľa, že táto skutočnosť nebola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí,\npovažuje za bezpredmetnú, nakoľko povinnosť, že táto skutočnosť musí byť uvádzaná v rozhodnutí,\nsprávnemu orgánu bezprostredne nevyplýva z príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov.\nPokiaľ z utajovanej písomnosti vyplýval aj dôvod zamietnutia žiadosti, krajský súd mal za to, že\nprvostupňový správny postupoval v súlade s príslušným ustanovením § 54 ods. 2 písm. b) zákona\n\no pobyte cudzincov a následne uvádzané dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu\nboli stručné s poukazom práve na obsah utajovanej písomnosti č. P:65/152-T-168-12/2015-S k osobe\nžalobcu, a s poukazom na § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov.\n11. S dôrazom na obsah uvedenej utajovanej skutočnosti č. 65/152-T-168-12/2015 k osobe žalobcu, s\nktorou sa oboznámil aj senát krajského súdu dňa 09.11.2016, dospel jednohlasne k záveru, že utajovaná\nskutočnosť je dostatočne konkrétna a po oboznámení sa s jej obsahom a konkrétnymi dôvodmi, existuje\naj podľa názoru krajského súdu dôvodné podozrenie, že sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny\npri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Krajský súd v tejto súvislosti\nkonštatoval, že žalovaný ako odvolací orgán a prvostupňový správny orgán pri vydaní svojich rozhodnutí\ndostatočne odôvodnili preskúmavané rozhodnutia s poukazom práve na obsah ustanovenia § 120 ods. 2\npísm. g) zákona o pobyte cudzincov, pričom poukázal na dôvod vydaného rozhodnutia s argumentáciou\nustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona.\n12. Námietku sťažovateľa ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval krajský súd na\nzáklade uvedených skutočností za neopodstatnenú, pretože správne orgány mali na základe zisteného\nskutkového stavu, ktorého obsahom bola aj utajovaná písomnosť, ako súčasť administratívneho spisu\nvedená pod č.: 65/152-T-168-12/2015-S k osobe žalobcu za dostatočnú argumentáciu zisteného\nskutkového stavu, a preto túto námietku žalobcu považoval krajský súd za neopodstatnenú.\n13. Krajský súd poukázal na obsah ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSR, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b) vyššie\nspomínaného zákona, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny predstavuje vážnu\nhrozbu pre bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok v zmysle § 125 ods. 6 tohto zákona si policajný\nútvar na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a o žiadosti o udelenie trvalého pobytu\nštátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov, vyžiada vyjadrenie SIS, ktorá svoje vyjadrenie\nzašle policajnému útvaru do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti.\n14. Krajský súd považoval za irelevantnú námietku žalobcu, že v rozhodnutí prvostupňového správneho\norgánu neboli uvedené konkrétne dôvody, prečo žalobcovi nebolo vyhovené žiadosti o udelenie\ndlhodobého pobytu na území SR, ale iba poukaz na obsah ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) v spojení\ns ustanovením § 120 ods. 2 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Tejto námietke\nkrajský súd nemohol vyhovieť práve s poukazom na neexistenciu povinnosti správnych orgánov svoje\nrozhodnutie zdôvodňovať.\n15. Krajský súd na základe uvedených skutočností dospel k právnemu záveru totožnému so závermi\nsprávnych orgánov a po oboznámení sa s utajovanou písomnosťou rozhodol tak, že žalobu zamietol,\nnakoľko nedošlo k porušeniu subjektívnych záujmov sťažovateľa v správnom konaní.\nIII.\nKasačná sťažnosť\n16. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd v konaní o jeho žalobe porušil ustanovenie\n§ 82 S.s.p. v spojení s § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností\ntým, že nesprávnym procesným postupom neumožnil právnemu zástupcovi sťažovateľa nahliadnuť do\nutajovanej časti administratívneho spisu orgánu verejnej správy, čím bolo podľa názoru sťažovateľa\nporušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n18. K porušeniu sťažovateľovho práva na súdny proces došlo podľa názoru sťažovateľa v nadväznosti\nna odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu tým, že sťažovateľov právny zástupca\npožiadal Slovenskú informačnú službu (ďalej len ako „SIS“) o oboznámenie sa s utajovanou\nskutočnosťou podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností písomnou\nžiadosťou zo dňa 09.02.2016, ktorej listom Riaditeľa SIS zo dňa 15.11.2016 nebolo vyhovené, pretože\nnebol udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou z dôvodu možného\nohrozenia spravodajských záujmov, zdrojov a prostriedkov, prípadne osôb konajúcich v prospech SIS.\n\nPrávny zástupca sťažovateľ listom zo dňa 16.11.2016 s poukazom na § 82 S.s.p. v spojení § 35 ods.\n3 zákona o ochrane utajovaných skutočností požiadal krajský súd o nazretie do časti administratívneho\nspisu orgánu verejnej správy obsahujúcej utajované skutočnosti v prípade, ak súd tento administratívny\nspis obstará. Avšak utajovanú skutočnosť administratívneho spisu krajský súd právnemu zástupcovi\nsťažovateľa nesprístupnil s odôvodnením, že „je vyslovene v kompetencii riaditeľa SIS, či uvedenú\nutajovanú písomnosť a jej obsah sprístupní právnemu zástupcovi sťažovateľa, resp. sťažovateľovi alebo\nnie.“ Z uvedeného má sťažovateľ za to, krajský súd zvolil nesprávny procesný postup a znemožnil mu\ntak ako účastníkovi konania, aby sťažovateľ uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti je, že sťažovateľ má za to, že krajský súd pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol rozsudkom na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský\nsúd napriek námietkam sťažovateľa nepreskúmal, či odvolací a prvostupňový správny orgán vo svojom\nrozhodnutí posúdili a vyvážili verejný záujem (bezpečnosť štátu) a súkromný záujem (dĺžka pobytu\nsťažovateľa v Slovenskej republiky), pričom týmito námietkami sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom\nrozsudku vôbec nezaoberal a pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu sa zameral iba na to, či\nsa správny orgán oboznámil s utajovanými skutočnosťami SIS a či informácie v nich obsiahnuté boli pre\nvydanie rozhodnutia správneho orgánu dostatočne konkrétne.\n20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na svoje osobné a rodinné pomery. V nadväznosti na\nuvedené podľa sťažovateľovho názoru vychádza napadnutý rozsudok krajského súdu z nesprávneho\nprávneho posúdenia ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko podľa odseku 2\npísm. b) tohto zákona, posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu\nz trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu\nz nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah\nväzieb s krajinou pôvodu.\n21. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie o predbežnej otázke v prípade ZZ proti Secretary od State for the Home\nDepartment, C-300/11, rozsudok zo 4. júna 2013.\n22. Z uvedených dôvodov sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky postupom podľa § 462 ods. 1, ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\nzruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a uloží mu povinnosť\nzaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania, včítane trov právneho zastúpenia.\nIV.\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky, pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti žalobcu zistil skutočnosti,\npre ktoré dospel k záveru o potrebe prerušenia odvolacieho konania. S poukazom na to, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podal dňa 24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.\n10Sža/3/2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120\nods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s ustanovením s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46\nods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, s čl. 13 v spojení\ns čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv\nEurópskej únie, konanie o kasačnej sťažnosti v tejto veci dňa 09.08.2017 prerušil.\nV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018\n24. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48\nods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel.\n\nVI.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n26. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia č.\nPPZ-HCP-P02-26-001/2016 dňa 14.01.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Prezídia PZ Úradu hraničnej a cudzineckej polície\nRiaditeľstva HaCP Prešov, Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice zo dňa 12.11.2016 č. s.: PPZ-HCPP06-KP-1094-023/2015 v spojení s opravou zo dňa 15.03.2016, ktorá sa týka dátumu vydania, ktorý má\nbyť správne 12.11.2015, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci udelenia dlhodobého pobytu na\núzemí SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rozhodol, že žiadosť žalobcu o udelenie\ndlhodobého pobytu na území SR zamieta v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov.\n27. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl.\n48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl.\n47 Charty základných práv Európskej únie.\n28. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky: - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých\nústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ale s medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich aplikácia sa\n„zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky.\n29. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi, t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n30. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.\ndecembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 120 ods. 2 zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods.\n1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich mesiacoch\nod vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n31. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\n\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n32. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n33. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastaným behom\njeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k\nvýkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho\npredpisu.\n34. Všetky orgány verejnej moci vrátane sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a\nďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods.\n4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n35. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval,\na to tým spôsobom, že neodôvodnil rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe ustanovenia § 54\nods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, hoci ustanovenia ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o\npobyte cudzincov účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaným odôvodnenie takéto rozhodnutia\nnevyžadovalo, predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu Ústavného súdu\nSR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018 v zbierke zákonov, preto bolo potrebné rozsudok\nkrajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP) zmeniť a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\n37. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý mal\núspech vo veci podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Scud/2/2016", "guid": "8b654df7-380d-4c0d-b6a3-20c4451741ca:fcc02d0e-99f1-4ea0-9e17-f4fa4c85f060", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}], "citovane_v": []}