Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/23/2017 z 21. 1. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2019, sp. zn. 1Sžsk/23/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1 Najvyšší súd | 1Sžsk/23/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1 | 2019-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 462 ods. 1 SSP, SSP, § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fa8fa5a-b8b8-4747-9d5e-829a2dc4c851 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžsk/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200921
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8015200921.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej
veci žalobkyne: X. A. K., bytom I. L. XX, XXX XX U., Poľská republika, zast. advokátskou kanceláriou
V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej (v konaní
sťažovateľka): Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za
účasti: E. D. T., bytom I. XX, XX-XXX I., Poľská republika, zast. advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o.,
so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach,
o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. februára 2017 č. k.
16Scud/2/2015-54, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. februára 2017 č. k.
16Scud/2/2015-54 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 45479-2/2013-BA z 18.12.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté
rozhodnutie") žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003
Z.z.") v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Stará Ľubovňa č. 700-4160-32/2013-SL z 08.08.2013 vo veci vzniku sociálneho poistenia (ďalej na
účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie", resp. „prvostupňový orgán") a administratívne odvolanie
žalobkyne zamietla.

2. Žalovaná dospela k záveru, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných
skutočností, že sa na žalobkyňu od 01.12.2012 vzťahuje slovenská legislatíva, a preto prvostupňový
orgán rovnako aj žalovaná dospeli k záveru, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie") od
01.12.2012 podľa slovenskej legislatívy.

II.

Konanie na správnom súde



3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd") napadnutým rozsudkom zo dňa 9. februára 2017
č. k. 16Scud/2/2015-54 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") rozhodnutie žalovanej č. 45479-2/2013-
BA z 18.12.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal
náhradu trov konania.

4. Správny súd konštatoval dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko žalovaná má povinnosť presne a úplne
zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz
vykonané dokazovanie je však podľa názoru správneho súdu nedostatočné na prijatie objektívneho
záveru, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonávala. Takýto
záver je predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Naviac ak na
základe takto neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k rozhodnutiam
prezentovaným vyššie, sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné s poukazom na § 209
ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

5. Správny súd dospel tiež k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia kritérií čl.13 ods.3
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej na účely rozsudku len „základné nariadenie"), ďalej že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom
spise, nakoľko z neho nevyplýva existencia dohody podľa čl.16 ods. 4 vykonávacieho nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva
základné nariadenie (ďalej na účely rozsudku len „vykonávacie nariadenie") medzi žalovanou a poľskou
inštitúciou sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej na účely rozsudku len
„poľská inštitúcia ZUS"), ktorá by bola podkladom pre rozhodnutie pobočky, a taktiež že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

6. Záverom správny súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu včas, s touto
žalobou sa správny súd meritórne zaoberal, nebolo porušené žiadne jej subjektívne právo v zmysle
S.s.p., správny súd sa návrhom žalobkyne, aby jej bolo doručené rozhodnutie žalovanej do vlastnej
rúk nezaoberal. Správny súd zdôraznil, že takýmto postupom by nedošlo k žiadnej zmene čo sa týka
procesných práv žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej

III.

Kasačná sťažnosť /vyjadrenia

A)
7. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná (ďalej len „sťažovateľka") v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť, v ktorej uviedla nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti:
- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),
- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).

8. Následne kasačný súd sumarizuje kasačnú sťažnosť sťažovateľky:
- sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym záverom správneho súdu, že vykonané dokazovanie je
nedostatočné a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie
bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých relevantných
dôkazov,
- sťažovateľka poukázala na vykonané kontroly v sídle zamestnávateľa žalobkyne zamerané na
preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa, na základe ktorých mala
sťažovateľka za to, zamestnávateľ nevykazuje znaky registrovaného sídla a nebol preukázaný reálny
výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,
- sťažovateľka zdôraznila, že dôkazné bremeno leží nielen na sťažovateľke, ale aj na žalobkyni, ktorá si
túto svoju povinnosť vyplývajúcu jej z vykonávacieho nariadenia riadne nesplnila, pretože nepredložila
žiadne dôkazy, ktoré by preukázali jej reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky,
- sťažovateľka rovnako ako prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia hodnotili všetky dôkazy
samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti a postupovali v súlade s nariadeniami Európskej únie,



- sťažovateľka záverom uviedla, že sa správny súd v rozsudku nezaoberal tým, že žaloba bola podaná
oneskorene, správny súd mal posudzovať včasnosť podania žaloby, t.j. či žaloba bola podaná v
lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa túto zákonnú lehotu
nedodržala,
- sťažovateľka poukázala na rozsudky Krajského súdu v Žiline a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky týkajúce sa nepreukázania reálneho výkonu činnosti zamestnanca u označeného
zamestnávateľa.

9. Vzhľadom na dôvody podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľka navrhla rozhodnutie správneho súdu
zrušiť.

B)
10. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že považuje napadnutý rozsudok správneho
súdu po skutkovej a právnej stránke za správny. Mala za to, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne
nové skutočnosti, s ktorými by sa správny súd už nevysporiadal v odôvodnení rozsudku a považuje
kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na uznesenia Krajského súdu v Žiline a
Krajského súdu v Prešove, v ktorých bola uložená povinnosť opätovne doručiť rozhodnutie žalobcovi.
Žalobkyňa poukázala aj na inštitút opomenutého účastníka, ktorá sa vzťahuje na žalobkyňu a aj na s
tým súvisiacu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalobkyňa záverom navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil.

IV.

Právne názory kasačného súdu

11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd") konajúci ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 491 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si
osvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je v zmysle § 462
ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. januára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s
§ 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 212 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec rozhodnutie sa
účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia
rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

Podľa § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa
vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a
zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 128 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na nemocenské poistenie platí a)
zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.



Podľa § 128 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa.

Podľa § 128 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon
neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát.

Podľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 172 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Podľa § 178 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v cit. znení do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ...
8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
9. o uložení pokuty a penále,...

Podľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 179 ods. 7 S.s.p., ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.

Podľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum
prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe
dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu a
napadnutého rozsudku.
V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)
o preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.
najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti
vyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.

13. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti okrem iného namietala, že sa správny súd nezaoberal tým, že
žaloba bola podaná oneskorene, pričom mala za to, že žalobkyňa túto zákonnú lehotu nedodržala.
14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa podala 22.09.2015 správnu žalobu tvrdiac, že
druhostupňové rozhodnutie jej nebolo riadne doručené, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť podať
včas žalobu. Z administratívneho spisu sťažovateľky ako aj z nesporných tvrdení účastníkov súdneho
konania vyplýva, že žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania a druhostupňové rozhodnutie jej
sťažovateľka doručovala doporučene na adresu bydliska v Poľskej republike. Zásielku s rozhodnutím
prevzala na adrese žalobkyne osoba odlišná od žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že, že takéto
doručenie je právne neúčinné a rozhodnutie správneho orgánu malo byť žalobkyni doručované do
vlastných rúk.



15. Správny súd sa s námietkou nesprávneho doručovania napadnutého rozhodnutia žalobkyni v
rozsudku nevysporiadal, len konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu včas, s touto žalobou sa preto
meritórne zaoberal, nebolo porušené žiadne subjektívne právo žalobkyne, a preto sa s návrhom doručiť
rozhodnutie do vlastných rúk nezaoberal (viď bod 6).

16. S takýmto právnym záverom sa kasačný súd nestotožnil.

17. Doručovanie podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je rozlíšené ako doručovanie do vlastných rúk a tzv.
„obyčajné" doručovanie. Taxatívny výpočet rozhodnutí, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk
stanovuje § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.
Ak mal teda správny súd za to, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, ako v závere rozsudku uviedol,
mal sa vyjadriť, ako k tomuto záveru dospel a či teda druhostupňové rozhodnutie, ktorým sťažovateľka
zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky Stará Ľubovňa o tom, že
žalobkyni nevzniklo povinné poistenie od 01.12.2012 podľa slovenskej legislatívy považoval za také
rozhodnutie, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk, čo však neurobil.

18. Kasačný súd však dospel k záveru, že druhostupňové rozhodnutie je rozhodnutím o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia, pre ktoré zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje.

19. Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa a
jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
podľa § 20 zák. č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, čo bol aj prípad žalobkyne. Právnou otázkou,
ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie, je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu.
Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a nepochybné, že povinné
sociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej sa rozhoduje takýmto
rozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť
a odvádzať.

20. Odlišnosť oboch právnych inštitútov je zrejmá tiež zo systematického členenia zák. č. 461/2003 Z.
z., keď § 172 ods. 5 uvedeného zákona uvádza, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ako aj konanie o poistnom
v sporných prípadoch. Zákonodarca teda tieto dve konania rozlišuje. Obdobne ustanovenie § 178
ods. 1 určuje, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v inom bode, že do pôsobnosti pobočky patrí tiež
rozhodovanie o poistnom.
Z uvedených ustanovení je teda zrejmé, že zákon rozlišuje pojmy rozhodovanie o vzniku, prerušení
a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo bolo aj predmetom prvostupňového a
druhostupňového rozhodnutia a ďalej rozhodovanie o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové
poistenie a rozhodovanie o uložení pokuty a penále.

21. Vzájomným porovnaním a gramatickým výkladom týchto ustanovení je nutné uzavrieť, že ide celkom
zjavne o odlišné právne inštitúty, pričom zákon nevyžaduje pri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk. Ak by bolo povinnosťou sťažovateľky doručovať
aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto
povinnosť v zákone priamo zakotvená.

22. Kasačný súd preto konštatuje, že žalobkyni bolo druhostupňové rozhodnutie riadne doručené dňa
07.01.2014, kedy ho na adrese žalobkyne (na ktorú jej bolo doručované aj prvostupňové rozhodnutie,
ktoré si prevzala a podala voči nemu odvolanie) prevzala osoba ochotná ho prevziať a odovzdať
žalobkyni.
Kasačný súd naviac dodáva, že žalobkyňa nenamietala, že by sa rozhodnutie nedostalo do jej
dispozičnej sféry, že by sa s ním neoboznámila, resp. že jej nebolo odovzdané, v žalobe na jeho obsah
sama odkazovala (jeho kópia bola súčasťou žaloby). Žalobkyňa namietala len, že keďže jej nebolo
doručené do vlastných rúk, nebolo jej doručené riadne, s čím sa kasačný súd z vyššie uvedených
dôvodov nestotožnil.



23. Podľa názoru kasačného súdu správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že
žalobkyňa podala žalobu včas, pričom správny súd pochybil aj v tom, že sa so zachovaním lehoty
na podanie správnej žaloby v rozsudku bližšie nezaoberal ani svoj záver nezdôvodnil, čo odôvodnene
namietala aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti.

24. S poukazom na vyslovený záver, kasačný súd nepovažoval pre vec za relevantné žalobkyňou
a sťažovateľkou spomenuté rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
preto sa nimi v rozhodnutí bližšie nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa kasačný súd nezaoberal ďalšími
sťažnostnými bodmi sťažovateľky.

25. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter kasačného konania, resp. kasačnej
sťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie
je možné konaním pred kasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred
krajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a
relevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom a kasačný súd nie
je oprávnený nahrádzať postupy krajského súdu v konaní, preto bol nútený rozhodnutie krajského súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore so zásadou denegatio iustitie - odopretie
spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu
zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú a podľa §
462 ods. 1 S.s.p. rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho súdu a vrátení veci na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa predovšetkým s včasnosťou
podania žaloby žalobkyňou a následne aplikovať procesný postup podľa § 98 S.s.p. alebo § 179 S.s.p.

27. O trovách kasačného konania rozhodne s poukazom na § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd.
Podľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

28. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).